Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 17C/28/2024 6124227036 21. 10. 2025 JUDr. Daniela Linetová ECLI:SK:MSBA4:2025:6124227036.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou, v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, Košice, IČO: 43838286, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Kočice,, IČO: 47237406, proti žalovanému: Wustenrot poisťovňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 31383408, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Šrefánikova 8, Bratislava, IČO: 36853186, o zaplatenie 848,31 eur s prísl., takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 848,31 eur, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 848,31 eur od 20.08.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 06.02.2024 sa žalobca v upomínacom konaní domáhal, aby súd vydal platový rozkaz, ktorým uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 848,31 eur, úrok z omeškania 9,25% ročne zo sumy 848,31 eur od 20.08.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 15.07.2023 v Košiciach došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle BMW 525d x Drive, EČV: T (ďalej len „motorové vozidlo“), ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: O. J., bytom O. XX, C. nad J. (ďalej ako „poškodený“). G. škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, EČV: P ktoré viedla v čase nehody R. J. (ďalej ako „poistený"), ktorá mala v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t. j. Wüstenrot poisťovňa, a.s. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. 1534.8677/010-0. 3. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený O. J., dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise H Point, s.r.o., so sídlom: Magnezitárska 11, Košice, IČO: 43 838 286, konajúci prostredníctvom: C. C. , konateľ, zapísaná v obchodnom registri Mestského súdu Košice, oddiel: Sro, vložka: 20786/V, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1.586,44 eur s DPH. Táto pohľadávka bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2023247. 4. Na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 04.08.2023 bolo oznámené ukončenie šetrenia škodovej udalosti a žalovaný poukázal na účet žalobcu pohľadávku vo výške 738,13 eur. Uplatnená pohľadávka za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 1534.8677/010-0 predstavovala sumu vo výške 1.586,44 eur. Pohľadávka priznaná a uhradená žalovaným, však bola iba vo výšky 738,13 eur. Celková neuhradená pohľadávka je vo výške 848,31 eur
bola vlastníkom motorového vozidla, ktorým je poškodený O. J., postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07.08.2023. 5. Skutočnosti, ktoré žalovaný v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 04.08.2023 uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad. Ich cieľom bolo účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poškodený nárok. Žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na náhradu škody z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 MCdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009). Právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na náhradu škody poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. 6. Žalobca žiadal zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu, ktorú riadne preukázal. Žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou resp. poistnou udalosťou. Náklady na prácu a lakovanie sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie žalobca poukázal na cenník mechanických, klampiarskych a lakovacích prác autoservisov v danom regióne, napr. Regnum Košice, s.r.o., Ostrovského 3, Košice - 139,68 eur bez DPH - mechanické, karosárske a lakovacie práce, MotorCAR Košice s.r.o. - Dopravná 5, Košice - 130,00 eur bez DPH - mechanické, klampiarske a lakovacie práce 7. V zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o PZP“), poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 8. Žalobca účtoval pri motorovom vozidle BMW 525d xDrive, EČV: T za 1 normohodinu mechanickej, klampiarskej a lakovacej práce sumu vo výške 125,00 eur bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná cena. Žalovaný ako odborne spôsobilá osoba, poskytujúca poistenie majetku, mal riadne vykonať šetrenie škodovej udalosti v súlade s §11 ods. 6 zákona o PZP, pričom ak mal za to, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu prác vo výške 125,00 eur bez DPH je cena neprimeraná v regióne, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. 9. Žalovaný uznal náklady na cenu práce len do výšky 48 eur bez DPH za normohodinu práce v danom regióne a čase, pričom neuviedol akéhokoľvek odborné odôvodnenie, ani nepredložil akýchkoľvek dôkazový materiál alebo cenníky, ktoré by preukazovali správnosť ním tvrdenej skutočnosti. Aj uvedené naznačuje tomu, že postup žalovaného je nezákonný, v rozpore s judikatúrou a platnou právnou úpravou. 10. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov, ktoré musel žalobca, resp. poškodený vynaložiť v súvislosti s opravou poškodeného motorového vozidla. Škoda vznikla poškodenému v dôsledku poistnej udalosti č. 1534.8677/010-0 a teda má právo, aby mu žalovaný uhradil náklady na opravu poškodeného motorového vozidla v plnej výške.
11. Žalovaný listom zo dňa 04.08.2023 oznámil žalobcovi, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 1534.8677/010-0. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dlh, dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 848,31 eur od 20.08.2023 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. 12. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: Správa o nehode zo dňa 15.07.2023, Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti zo dňa 21.07.2023, Oznámenie poškodeného k poistnej udalosti, Faktúra č. 2023247 zo dňa 28.07.2023 na sumu 1.586,44 eur, Posudok - kalkulácia č. ZP002301, Žiadosť o platbu za opravu vozidla zo dňa 25.07.2023, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 04.08.2023, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 07.08.2023, Cenníky servisných prác pre motorové vozidlá. 13. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp.zn. 4Up/285/2024 zo dňa 26.02.2024, proti ktorému žalovaný podal odpor a uviedol, že žalobca si uplatnil proti žalovanému nárok na refundáciu nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla zn. BMW 525d xDrive, EČV: T vo výške 1.586,44 eur. Žalovaný priznal a uhradil žalobcovi náhradu účelných výdavkov vo výške 738,13 eur. Zvyšnú časť žalovaného nároku vo výške 848,31 eur žalovaný v celom rozsahu odmietol, a to z nasledovných dôvodov. 14. Rozdiel medzi uplatneným a priznaným nárokom spočíva v stanovenej cene za normohodinu opravárenských prác. Podľa posudku / kalkulácie č. ZP002301 zo dňa 26.07.2023 trval celkový čas opravárenských prác 8,317 normohodín: 12 ČJ = 1 hod. lakovacie práce = 64,8 ČJ ďalšie práce = 35 ČJ. Žalobca si uplatnil za 1 normohodinu práce sadzbu vo výške 150 eur s DPH, čo pri čase opravárenských prác 8,317 normohodín predstavuje sumu 1.247,55 eur s DPH (150 eur normohodina práce x 8,317 normohodín). Žalovaný priznal žalobcovi sadzbu za 1 normohodinu práce vo výške 48 eur s DPH, čo pri čase opravárenských prác 8,317 normohodín predstavuje sumu 399,22 eur s DPH (48 eur normohodina práce x 8,317 normohodín). Žalovaná suma 848,31 eur tak tvorí rozdiel medzi vyššie uvedenými sumami za čas opravárenských prác (1.247,55 eur - 399,22 eur). 15. Žalovaný považoval žalobcom uplatňovanú sadzbu za 1 normohodinu práce za zjavne neprimeranú. Poškodený má nárok iba na náhradu skutočnej škody, ktorá je limitovaná nutnosťou a účelnosťou vynaložených nákladov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.6.2016 sp. zn. 3 MCdo 3/2015). Cena za opravu poškodeného motorového vozidla (vrátane ceny práce) preto musí byť primeraná, a to s prihliadnutím na obvyklé ceny opráv iných obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Žalovaný postupoval správne, keď žalobcovi poskytol poistné plnenie pri stanovení hodinovej sadzby za opravu motorového vozidla vo výške 48 eur s DPH a to na základe náhodne vybraného cenníka autoservisu v danej lokalite a v rozhodnom čase, KAR-LAK J&P, spol. s.r.o. cena 48 eur s DPH pre typ vozidla BMW od rady 5. Žalovaný považoval fakturovanú sadzbu za opravu motorového vozidla 150 eur s DPH uplatnenú žalobcom za cenovo neprimeranú, takúto cenu opravárenských prác nemožno považovať za účelnú a nevyhnutnú. 16. Poškodený doručil žalovanému oznámenie o škodovej udalosti dňa 17.07.2023. Žalovaný listom zo dňa 04.08.2023 splnil podmienku, ktorá v zmysle § 11 ods. 8 Zákona o PZP vylučuje nárok na uplatnenie úrokov z omeškania. Keďže žalovaný oznamovaciu povinnosť splnil v lehote, nie je podľa § 11 ods. 8 Zákona o PZP povinný žalobcovi uhradiť úroky z omeškania. Eventuálny nárok na úroky z omeškania by mohol žalobcovi vzniknúť až vtedy, ak by žalovaný neplnil poistné plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody v zmysle § 11 ods. 7 Zákona o PZP. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý v uznesení zo dňa 28.9.2017 sp. zn. III. ÚS 596/2017 (ods. 31) uviedol, „Až od skončenia potrebného vyšetrovania sa poisťovateľ dostáva do pozície dlžníka, a ak neplní ani po uplynutí 15 dní, dostáva sa do omeškania. Práve z tohto dôvodu, ak nedošlo medzi poistiteľom a poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako aj vtedy, keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu“. V nadväznosti na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 17. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalovaný predložil listinné dôkazy: Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 04.08.2023, Cenník KAR - LAK J &P , spol. s.r.o.
18. Žalobca v písomnom vyjadrení k dôvodom uvedeným v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalovaný považoval účtovanú sadzbu ceny práce za 1 normohodinu za neprimeranú a tvrdil, že takúto cenu opravárenských prác nemožno považovať za účelnú a nevyhnutnú, s uvedeným tvrdením žalovaného nesúhlasil. Následkom škodovej udalosti vznikla na motorovom vozidle poškodeného škoda, ktorú si dal opraviť v servise žalobcu. Žalobca opravu poškodeného vozidla vykonal za účelom odstránenia následkov škodovej udalosti a jeho navrátenia do pôvodného stavu, teda do stavu pred škodovou udalosťou. Žalovaný prezentuje tvrdenie o neprimeranosti, resp. neúčelnosti účtovanej ceny za vykonané práce, avšak táto argumentácia žalovaného zostáva iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia. Ak žalovaný tvrdí, že žalobcom účtovaná cena vykonaných prác je neprimeraná, je povinný to preukázať. Žalovaný uviedol, že sadzbu ceny práce za normohodinu stanovil na základe náhodne vybraného cenníka autoservisu v danej lokalite a rozhodnom čase, podľa ktorého si servis za opravu vozidla BMW od rady 5 účtuje 48 eur s DPH/Nh. K danému tvrdeniu žalobca uviedol, že žalovaný stanovil cenu práce iba na základe jedného cenníka, ktorý ako sám uvádza, si náhodne zvolil. Cenu práce za opravu konkrétneho vozidla určuje trh. 19. Žalobca v konaní predložil cenníky iných autoservisov v danom regióne z ktorých vyplýva, že žalobca si za opravu poškodeného motorového vozidla účtoval cenu celkom primeranú v danom regióne. Na strane druhej žalovaný v ním stanovenej cene za vykonanú prácu nezohľadnil čo sa má vykonať, či mechanické, lakovacie, iné práce, o aký typ auta ide, teda nezohľadňuje podmienky, ktoré výrazne ovplyvňujú výšku opravy. 20.V zmysle § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa uvedeného ustanovenia právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom poistnej udalosti a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody na vozidle. 21. V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon o PZP), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009) 22. Následkom škodovej udalosti, ktorá bola poškodenému spôsobená konaním poisteného, vznikla na strane poškodeného škoda. Náklady vynaložené poškodeným preto predstavujú priamu škodu, ktorá poškodenému vznikla v dôsledku škodovej udalosti. Žalobca, resp. poškodený predložil žalovanému faktúru, ktorá predstavuje skutočné náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť pre navrátenie poškodeného vozidla do pôvodného stavu v dôsledku škodovej udalosti. Ide preto o účelne vynaložené náklady. Žalobca preukázal, že účtovaná cena práce za opravu motorového vozidla poškodeného je primeraná. Poškodený žiadal zaplatiť sumu, ktorá predstavuje priamu ujmu v majetkovej sfére poškodeného. V predmetnom prípade, žalobca, resp. poškodený ako jej právny predchodca si splnil všetky povinnosti stanovené mu poistnou zmluvou a zákonom, naproti tomu mu neboli uhradené ním uplatnené náklady v celej výške. 23. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.01.2019, sp. zn. 4Cob/107/2018, každá opravovňa má právo určiť si vlastnú sumu za normohodinu realizovaných prác, čo je v súlade s právom podnikať ako aj zmluvnou voľnosťou v prípade uzavretia zmluvy o dielo na opravu poškodeného motorového vozidla. Uvedené tak platí aj v prípade opravy veci poškodenej v dôsledku poistnej udalosti medzi poisteným/poškodeným ako objednávateľom a opravovňou ako zhotoviteľom, ako to bolo v posudzovanom prípade. 24. V zmysle ustanovenia § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 25. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol poškodenému plnenie podľa oznámenia o poistnom plnení. Žalovaný si však nesplnil svoju zákonnú povinnosť, a to riadne vykonať šetrenie poistnej udalosti a uviesť dôvod, pre ktorý odmietol plniť, čo i len z časti. A to v samotnom oznámení o poistnom plnení. Až následne v priebehu súdneho konania žalovaný ako dôvod predmetného krátenia uviedol, že cenu normohodiny priznal na základe cenníka ním zvoleného servisu. Žalovaný nevykonal riadne šetrenie poistnej udalosti v súlade so zákonom a preto bol povinný preukázať tvrdené skutočnosti, že pri šetrení poistnej udalosti si svoje povinnosti splnil a priznal poistné plnenie v súlade so zákonom. Po ukončení šetrenia žalovaný nemôže predkladať a meniť dôvody, ktoré podporujú jeho krátenie nároku. Žalovaného ako subjekt, ktorý bol povinný vykonať šetrenie poistnej udalosti zaťažovalo dôkazné bremeno, že svoju povinnosť vykonal riadne a priznal poistné plnenie v súlade so zákonom, svoju povinnosť si nesplnil. 26. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Co/25/2022: „ podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná v prvoinštančnom konaní nepreukázala dôvodnosť odmietnutia poistného plnenia v celom uplatnenom rozsahu, čím neuniesla dôkazné bremeno ňou tvrdených skutočností. Poisťovateľ, ktorý v rámci šetrenia poistnej udalosti neuzná žalobcom uplatnené a zdokumentované poškodenie a kráti poistné plnenie, musí preukázať dôvodnosť takéhoto postupu a uniesť svoje dôkazné bremeno. Nositeľom dôkazného bremena je tá procesná strana, ktorá tvrdí určité skutočnosti a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé dôsledky. V tomto prípade bolo na žalovanej, aby preukázala dôvodnosť krátenia poistného plnenia.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 23Co/23/2020: „ Je nepochybné, že ak poisťovateľ, ktorý v rámci šetrenia poistnej udalosti neuzná rozsah žalobcom zdokumentovaného poškodenia, a zároveň odmieta poskytnúť poškodenému plnenie, vtedy dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti odmietnutia plnenia finančnej sumy zaťažuje poisťovateľa, a v prípade neunesenia tohto dôkazného bremena je výsledkom jeho procesný neúspech. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalovaného, že toto dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Nositeľom dôkazného bremena je tá procesná strana, ktorá tvrdí určité pozitívne skutočnosti, a v tomto prípade bolo na žalovanom, aby preukázal tvrdený nedostatok príčinnej súvislosti medzi škodou vzniknutej žalobcovi a škodovou udalosťou. Tvrdenia žalovaného o nedostatku príčinnej súvislosti medzi škodou vzniknutou žalobcovi a škodovou udalosťou ostali iba v rovine tvrdení, na preukázanie ktorých nebol navrhnutý, a teda ani predložený súdu žiaden dôkaz. V tomto smere nie žalobca, ale žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, čoho následkom je neúspech žalovaného v predmetnom spore.“ Dôkazné bremeno prechádza na žalovaného z dôvodu kráteného nároku na náhradu škody, keďže práve žalovaný má z uvedeného konania priaznivé právne dôsledky. Podporne poukázal aj na Uznesenie Ústavného súdu SR z 21. januára 2015, sp. zn.: II. ÚS 38/2015): „V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada, čo znamená, že účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé následky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov.“ 27. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť. Žalovaný nemôže neskôr po ukončení šetrenia predkladať dôkazy, ktoré podporujú jeho krátenie nároku. Svoje tvrdenia mala poisťovňa uviesť pri ukončení šetrenia. Takéto konanie je v priamom rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o PZP. Z toho dôvodu,
krátenie poistného plnenia, ktoré nemá oporu v zákone a ktoré nie je ani riadne zdôvodnené nemôže požívať právnu ochranu. 28. Žalovaný v odpore uviedol, že poškodený doručil žalovanému oznámenie o škodovej udalosti dňa 17.07.2023. Žalovaný listom zo dňa 04.08.2023 splnil podmienku, ktorá v zmysle § 11 ods. 8 Zákona o PZP vylučuje nárok na uplatnenie úrokov z omeškania. Keďže žalovaný oznamovaciu povinnosť splnil v normatívnej lehote, nie je podľa § 11 ods. 8 Zákona o PZP povinný žalobcovi uhradiť úroky z omeškania. Eventuálny nárok na úroky z omeškania by mohol žalobcovi vzniknúť až vtedy, ak by žalovaný neplnil poistné plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody v zmysle § 11 ods. 7 Zákona o PZP. Žalobca k citovanej argumentácii uviedol, že žalovaný bez právneho dôvodu odmietol vyplatiť poistné plnenie, na ktoré mal poškodený nárok. Poškodený z dopravnej nehody, resp. žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na náhradu škody z titulu povinného zmluvného poistenia škodcu. Žalovaný neplnil poistné plnenie riadne a včas, následkom čoho sa dostal do omeškania. V skutkovo a právne obdobných veciach je stabilná judikatúra v zmysle ktorej neuhradením poistného plnenia v zákonom stanovenej lehote 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti sa poisťovňa dostáva do omeškania. 29. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021 a na nález III. ÚS 214/2020 zo dňa 14.10.2021, ktoré sa plnohodnotne vzťahujú aj na prejednávaný prípad: „34. Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo.“ S uvedenou argumentáciou sa stotožnil aj Najvyšší súd SR v uznesení, sp. zn. 2Cdo/87/2022, zo dňa 06.09.2023, podľa ktorého: „26. Nad rámec tohto rozhodnutia dovolací súd uvádza, že dovolateľkou označené rozhodnutia dovolacieho súdu pod sp. zn. 3Cdo/145/2017 a sp. zn. 1Cdo/212/2017 boli zrušené Ústavným súdom SR a to Nálezmi zo 14. októbra 2021 pod sp. zn. III. ÚS 309/2020 vo vzťahu k rozhodnutiu NS SR so sp. zn. 3Cdo/145/2017 a zo 14. októbra 2021 pod sp. zn. III. ÚS 214/2020 vo vzťahu k rozhodnutiu NS SR so sp. zn. 1Cdo/212/2017. Ústavný súd Slovenskej republiky v týchto nálezoch zhodne skonštatoval, že výklad ustanovenia § 11 ods. 6 až 8 Zákona o PZP prijatý všeobecnými súdmi v zrušovaných rozhodnutiach vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody a dostáva sa tak do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy. Súdy zároveň neaplikovali eurokonformný výklad v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie), keď všeobecné súdy sú zároveň súdmi Európskej únie, ktoré sú povinné aplikovať úniové právo (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-106/77 vo veci Simmenthal). [...] S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť sa nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma všeobecný súd. Pokiaľ by skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia zákona o PZP) prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (keď by sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom sa poisťovateľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom Zákona o PZP je však zlepšiť postavenie poškodeného, na tento účel zákonodarca aj vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu).“ 30. S argumentáciou žalovaného, že by sa do omeškania s poskytnutím poistného plnenia s poskytnutím poistného plnenia dostal až po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody žalobca nesúhlasil a zároveň uviedol, že závery prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 596/2017 zo dňa 28.09.2017 sa nemôžu vzťahovať na prejednávaný prípad. Žalovaný vykonal šetrenie poistnej udalosti a po jeho ukončení zaslal poškodenému oznámenie o poistnom plnení, v zmysle ktorého šetrenie poistnej udalosti považoval za ukončené. V predmetnom konaní nie je sporné, či došlo k poistnej udalosti, teda či je daný právny základ práva žalobcu na poistné plnenie. Žalovaný vykonal a ukončil šetrenie poistnej udalosti, následkom čoho vzniklo právo žalobcu na poistné plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti. Žalovaný bol povinný prešetriť poistnú udalosť a do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, bez akéhokoľvek zákonného dôvodu a bez riadneho odôvodnenia odmietol priznať poistné plnenie vo výške skutočných nákladov vynaložených poškodeným. Žalovaný po ukončení
šetrenia poistnej udalosti neplnil poistné plnenie v skutočnej výške škody riadne a včas, následkom čoho sa dostal do omeškania. Opačný názor by legalizoval protizákonný postup poisťovne, keď síce ukončila šetrenie predmetnej poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote, avšak poistnú udalosť neprešetrila riadne, a tak protizákonne krátila úhradu poistného plnenia bez akéhokoľvek sankčného postihu. Zároveň je uvedený výklad v rozpore s podstatou úrokov z omeškania, ktorou je, aby bol dlžník v prípade nesplnenia si svojej zákonnej povinnosti sankcionovaný. 31. Žalovaný v duplike uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojej argumentácii, ktorú prezentoval v podanom odpore proti platobnému rozkazu a nárok uplatnený v tomto konaní naďalej považoval za nedôvodný a nepreukázaný. Poškodený nemá z poistenia zodpovednosti nárok na náhradu akýchkoľvek vynaložených nákladov, ktoré vznikli v dôsledku poistnej udalosti. Pri refundácii nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla je nevyhnutné skúmať ich nutnosť a účelnosť. Výška skutočnej škody je tak vždy limitovaná nutnosťou a účelnosťou vynaložených nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla. Uvedené vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.6.2016 sp. zn. 3 MCdo 3/2015, na ktoré žalovaný poukázal už v podanom odpore. Obdobný právny záver vyslovil aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí zo dňa 30.3.2010 sp. zn. 25 Cdo 3911/2007: „Výše náhrady škody není dána částkou skutečně vyplacenou v jakékoliv výši, ale výší částky účelně vynaložené.” Prezentované závery sú logickým premietnutím zákonného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o PZP“). Súčasne je potrebné zohľadniť, že poisťovňa má v zmysle § § 4 ods. 4 Zákona o PZP pri náhrade škody z povinného zmluvného poistenia rovnaké postavenie ako škodca. Ani od škodcu nie je možné spravodlivo požadovať, aby poškodenému nahrádzal náklady za opravu poškodeného vozidla v akejkoľvek, hoci aj zjavne neprimeranej výške. 32. Cena za opravu poškodeného motorového vozidla (vrátane ceny práce) preto musí byť primeraná, a to s prihliadnutím na obvyklé ceny opráv iných obdobných vozidiel v danom mieste a čase. V tomto smere žalovaný predložil do konania cenník autoservisu KAR-LAK J&P, spol. s.r.o., z ktorého vychádzal pri stanovení ceny za normohodinu opravárenských prác. Tento cenník je hodnoverný, verejne dostupný a preukazuje pravdivosť likvidačného stanoviska žalovaného. Nie je pritom pravdivé tvrdenie žalobcu, že daný cenník nezohľadňuje typ poškodeného vozidla a ďalšie aspekty. Dotknutý cenník je pre typ vozidla BMW rady 5, a teda plne použiteľný aj v prípade opravy poškodeného motorového vozidla. 33. Na preukázanie primeranosti ceny opravárenských prác žalobca predložil do konania cenníky dvoch autoservisov: Regnum Košice, s.r.o., sídlo: Ostrovského 3, Košice; Motor-Car Košice s.r.o., sídlo: Dopravná 5, Košice. V tejto súvislosti žalovaný namietal, že v prípade autoservisu Regnum Košice, s.r.o. nejde o verejne dostupný cenník, ale o potvrdenie servisu vystavené inému servisu (žalobcovi) priamo na jeho dopyt. To vyvoláva relevantné pochybnosti o jeho objektívnosti. Zároveň ani z cenníka autosevisu Motor- Car Košice s.r.o. nevyplýva, že v danom prípade by bola skutočne účtovaná cena opravárenských prác vo výške 130 eur bez DPH, ako prezentuje žalobca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný naďalej považoval žalobcom fakturovanú sadzbu za opravu poškodeného motorového vozidla 150 eur s DPH za cenovo neprimeranú. Takúto cenu opravárenských prác nemožno považovať za účelnú a nevyhnutnú. Napriek tomu, že žalovaný považoval už prezentované skutočnosti za relevantné pre prijatie záveru o neprimeranosti fakturovanej sadzby za opravu poškodeného vozidla, navrhol vykonanie odborného vyjadrenia k otázke určenia primeranosti sadzby za opravu poškodeného vozidla. Žalovaný popieral tvrdenia žalobcu, že si údajne nesplnil svoju zákonnú povinnosť riadne vykonať šetrenie poistnej udalosti a uviesť dôvod, pre ktorý odmietol čo i len z časti plniť. Poškodený oznámil žalovanému vznik škodovej udalosti dňa 17.07.2023. Žalovaný bezodkladne vykonal riadne šetrenie poistnej udalosti a oznámením o poistnom plnení zo dňa 04.08.2023 informoval poškodeného o výške poistného plnenia, ako aj o dôvode čiastočného krátenia plnenia (fakturovaná cena opravárenských prác je cenovo neprimeraná, v dôsledku čoho bola priznaná primeraná sadzba vo výške 48 eur s DPH). 34. Žalobca vo vyjadrení tvrdil, že mu vznikol nárok na úrok z omeškania. Žalovaný mal za to, že pri posudzovaní nároku na úroky z omeškania podľa § 11 ods. 6 v spojení s § 11 ods. 8 Zákona o PZP je nevyhnutné vychádzať aj z nasledujúcich premís: a)žalovaný je poisťovateľom, vznik škody na strane poškodeného nespôsobil a ani za ňu nezodpovedá. Nie je teda škodcom resp. dlžníkom v zmysle uplatneného občianskoprávneho nároku. Medzi žalobcom a žalovaným nie je daný priamy zodpovednostný právny vzťah. Za škodu zodpovedá osoba, ktorá ju zavinila a ten, koho objektívna
zodpovednosť je daná zákonom podľa § 427 OZ. Žalovaný poisťovateľ je osobou, proti ktorej môže poškodený uplatniť svoj nárok v zmysle § 15 ods. 1 Zákona o PZP, keďže z poistného vzťahu medzi osobou zodpovednou za vznik škody a žalovaným poisťovateľom vyplýva záväzok poisťovateľa nahradiť za neho poškodenému škodu podľa§ 4 ods. 2 Zákona o PZP. Právnym dôvodom plnenia žalovaného nie je zodpovednosť za škodu, ale povinné zmluvné poistenie; v prenesenom význame poistná zmluva resp. jej obsah; ktorá vyplýva priamo zo znenia § 15 ods. 1 Zákona o PZP, že poškodený si môže proti poisťovateľovi uplatniť iba nárok na náhradu škody, a teda nie aj relatívne samostatný nárok na zákonné úroky z omeškania. To korešponduje aj so znením § 4 ods. 2 Zákona o PZP, ktorý vymedzuje rozsah poistného krytia a z ktorého ani pri extenzívnom výklade nevyplýva, že by mal poisťovateľ poškodenému nahradiť aj úroky z omeškania, ktoré vznikli v dôsledku omeškania škodcu s plnením. Pokiaľ teda nenastanú voči poisťovateľovi podmienky vymedzené v § 11 ods. 7 alebo 8 Zákona o PZP, nemožno konštatovať jeho omeškanie s plnením a tým ani vznik nároku na zákonné úroky z omeškania. 35. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 21.10.2025, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného, súd sa oboznámil sa s listinnými dôkazmi strán sporu, z ktorých mal zistený skutkový stav veci. 36. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( „PZP“ ), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu vrátane inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 37. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 38. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 39. Podľa § 11 ods. 6 Zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 40. Podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 41. Podľa § 11 ods. 8 Zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 42. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 43. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 44. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
45. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 46. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 47. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 48. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. 49. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 50. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 51. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 52. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 53. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 54. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 55. Vykonaným dokazovaním mal súd zo zhodných skutkových strán sporu a predložených listinných dôkazov nesporne preukázané, že dňa 15.07.2023 v Košiciach došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle BMW 525d x Drive, EČV: T, ktorého držiteľom bol O. J. (poškodený). Predmetná škodová udalosť bola spôsobená motorovým vozidlom EČV: P ktoré viedla v čase nehody R. J.. Motorové vozidlo bolo v čase vzniku poistnej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného ako u poisťovateľa (Správa o nehode z 15.07.2023). V danom prípade ide o nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (žalovanému) podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP. 56. Poškodený O. J. si dal poškodené vozidlo opraviť v servise H Point s.r.o., Košice, opravca faktúrou č. 2023247 zo dňa 28.07.2023 vyúčtoval náklady za opravu vozidla vo výške 1.5846,44 eur s DPH. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti Oznámením o poistnom plnení zo dňa 04.08.2023, na základe čoho poskytol žalobcovi poistné plnenie v sume 738,13 eur ako výšku skutočnej škody. Fakturovanú sadzbu za opravu motorového vozidla opravcom H point s.r.o. považoval za cenu neprimeranú a z uvedeného dôvodu priznal primeranú sadzbu v sume 48 eur s DHP. 57. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (rozsudok NS SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009, sp.zn. 3 Cdo 192/2004). Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
07.08.2023 uzatvorenú medzi postupcom Ronaldom J.m a postupníkom spoločnosťou H Point, s.r.o., Košice. Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená písomnou formou, predmet postúpenia (pohľadávka) bol riadne identifikovaný v bode I. zmluvy, pričom tento nárok vznikol v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou, ktorá skutočnosť bola preukázaná z Dodatku č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2025, z poistnej udalosti č. 1534.8677/010-0 vo výške 848,31 eur spolu s príslušenstvom (článok I. bod I. Dodatku č. 1 zmluvy). Poisťovateľ je povinný plniť priamo poškodenému alebo osobe poškodeným určenej, v danom prípade postupníkovi (žalobcovi) v zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotným postúpením pohľadávky nedochádza k zmene záväzku, uvedenými úkonmi sa postavenie žalovaného nezmenilo vo vzťahu k povahe jeho záväzku a ani k jeho výške, zmenil sa len subjekt oprávnený na toto plnenie (súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.4Cob/228/2016 zo dňa 22.07.2021, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.2Cob/134/2014 zo dňa 05.05.2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.43Cob/94/2020 zo dňa 10.03.2021). 58. Medzi stranami bola sporná pohľadávka vo výške 848,31 eur z dôvodu, že žalobca ako opravca za jednu normohodinu (Nh) práce účtoval za mechanické, klampiarske a lakovacie práce sumu 125 eur bez DPH a žalovaný uznal náklady za jednu Nh práce v sume 48 eur s DPH, vzhľadom na celkový čas opravárenských prác. Povinnosťou poisťovateľa (žalovaného) je poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia, písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) Zákona o PZP. 59. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 04.08.2023 bolo preukázané, že žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti fakturovanú sadzbu za opravu motorového vozidla opravcom H - point s.r.o. považoval ako cenu neprimeranú a z uvedeného dôvodu priznal primeranú sadzbu za 1 Nh v cene 48 eur s DPH. Žalovaným uvedené dôvody zníženia poistného plnenia nespĺňajú zákonom stanovené podmienky, ktorý predovšetkým nezdôvodnil na základe čoho považoval primeranú sadzbu za 1 Nh v sume 48 eur s DHP, z čoho vychádzal a na základe čoho krátil poistné plnenie. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení neuviedol ani žiadne dôkazy z ktorých by bolo zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov krátil poistné plnenie. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, bol povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť podľa 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 22CoCsp/3/2023 zo dňa 25.09.2023). 60. Žalovaný až v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobcovi poskytol poistné plnenie za jednu Nh prác na oprave motorového vozidla vo výške 48 eur s DPH na základe len náhodne vybraného jedného cenníka autoservisu v danej lokalite a v rozhodnom čase a to spoločnosti KAR Lak J &P, s.r.o., Košice, pred daný typ vozidla BMW od rady 5, z ktorého však nevplýva priemerná výška cien servisov v danom regióne, čase, kategórii vozidla a to s ohľadom na žalobcom predložené cenníky s oveľa vyššími sadzbami za jednu Nh práce, napr. Cenník mechanických, klampiarskych a lakovacích prác autoservisu Motor - Car Košice - 130 eur bez DPH, Regnum Košice - 139,68 eure bez DPH, HEDIN Automotive - 160 eur bez DPH. Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobcom účtovaná cena za jednu NH prác je cena neprimeraná v danom regióne, čase podľa žalobcom predložených cenníkov mechanických, klampiarskych a lakovacích prác uvedených servisov. Na neskôr uvedené dôvody poisťovne ohľadne krátenia poistného plnenia po skončení prešetrovania poistnej udalosti sa neprihliada, zákaz dodatočnej zmeny dôvodu krátenia poistného plnenia znamená, že žalovaný môže oprávnenosť neplnenia v súdnom konaní zakladať iba dôvodmi, ktoré sú uvedené v oznámení o poistnom plnení (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co/57/2024 zo dňa 30.04.2025). 61. Poškodený pri oprave vozidla nie je povinný vyhľadávať najlacnejší autoservis, táto skutočnosť preto nemá vplyv na výšku škody. Podľa súdnej praxe ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného dochádza už samotnou škodovou udalosťou, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. V danom prípade žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne primeraných nákladov za jednu Nh práce v danom regióne, čase, type vozidla, z ktorého dôvodu znížil rozsah náhrady škody vyplatenej vo forme poistného plnenia (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6Cob/131/2023 zo dňa 18.07.2024, sp.zn. 5Cob/148/2024 zo dňa 24.09.2024). Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor. Krátenie poistného plnenia
zo strany žalovaného predstavuje svojvoľne určenú výšku spôsobenej škody na motorovom vozidle, takýto postup nemožno akceptovať ( napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13 Cob/116/2018 zo dňa 12.12.2018, sp.zn. 14Cob/55/2019 zo dňa 25.07.2019). 62. Z vyššie uvedených skutkových a právnych záverov súd považoval žalobu za dôvodne podanú a vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia. 63. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní dostane sa do omeškania čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi popri plnení úroky z omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobcovi vznikol nárok domáhať sa proti žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania zmysle § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poistné plnenie je splatné do 15 dní od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP. 64. Žalovaný skončil šetrenie poistenej udalosti dňa 04.08.2023, ktorý sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu 16. deň od skončenia šetrenia poistnej udalosti, súd priznal žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 848,31 eur od 20.08.2023 až do zaplatenia. (Súd poukazuje na subsidiaritu Občianskeho zákonníka k Zákonu o PZP, Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III ÚS 309/2020-33, sp.zn. III. ÚS 215/2020, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 7CoCsp/5/2021 zo dňa 29.06.2022). 65. Výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu dňa 20.08.2023 bola vo výške 4,25 %, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. 66. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, ktorému súd priznal proti žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 100%. 67. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.