zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

čl. I

čl. I bod 1
V súvislosti s prijatím nového zákona o poisťovníctve sa upravuje znenie citácie poznámky pod čiarou k odkazu 1.

čl. I bod 2 §
Uvedená úprava súvisí s prijatím zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá odlišným spôsobom definuje inštitút dlhodobého a prechodného pobytu, pričom na účely zákona o poistení zodpovednosti je postačujúca úprava pri ktorej tuzemským motorovým vozidlom je len vozidlo vo vlastníctve osoby s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky.

čl. I bod 3 §
Novým spôsobom sa definuje pojem poisťovateľ, pre účely tohto zákona, v súvislosti s prijatím nového zákona o poisťovníctve, ktorý po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie umožní pôsobiť zahraničným poisťovniam z členských štátov EÚ na území Slovenskej republiky aj na základe slobodného poskytovania služieb, a preto sa tento pojem definuje v širšom rozsahu ako v pôvodnom znení zákona o poistení zodpovednosti.

čl. I bod 4 §
Zavádzajú sa do zákona nové pojmy „členský štát“ a „územie, na ktorom sa motorové vozidlo obvykle nachádza“ v súlade so smernicou č. 72/166/EEC, ktoré sú nevyhnutné v prípadoch motorových vozidiel prevádzkovaných v rámci území členských štátov EÚ.

čl. I bod 5 §
Upresňuje sa osoba, ktorá je povinná uzavrieť poistnú zmluvu v prípade prevodu motorového vozidla z jedného držiteľa na druhého, aby sa v praxi odstránil problém pri ktorom sa za osobu povinnú uzavrieť poistnú zmluvu považoval pôvodný držiteľ motorového vozidla až do doby pokiaľ nový držiteľ nebol zapísaný v dokladoch vozidla v zmysle zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.

čl. I bod 6 §
Poisťovne na základe zmluvných ustanovení poistných zmlúv uhrádzajú poškodenému za svojich poistených aj náklady zdravotnej starostlivosti, dávky nemocenského poistenia a dávky dôchodkového poistenia, čo je obvyklé aj vo väčšine európskych krajín a z tohto dôvodu je vhodné rozšíriť rozsah poistenia zodpovednosti o tieto inštitúty.

čl. I bod 7 §
Rozširuje sa rozsah poistného plnenia aj o účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov na náhradu ušlého zisku, ktoré hradí poisťovňa poškodenému za poisteného.

čl. I bod 8 a 9 §
Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ sa rieši otázka škody spôsobená na území niektorého členského štátu, ktorá vznikla prevádzkou tuzemského motorového vozidla a to tak, že poskytovanie náhrady za túto škodu sa vykonáva v zmysle právnych predpisov toho členského štátu na území ktorého bola škoda spôsobená. V prípade, ak je pre poškodeného výhodnejší rozsah poistenia zodpovednosti určený v jeho poistnej zmluve, postupuje sa podľa tejto zmluvy. V odseku 6 sa zároveň rieši aj otázka príslušnosti kancelárie poisťovateľov zodpovednej za náhradu škody v prípadoch, keď bola škoda spôsobená na území štátu, na ktoré sa nevzťahuje pôsobnosť žiadnej kancelárie poisťovateľov.

čl. I bod 10 §
Vstupom SR do EÚ v súlade so smernicami upravujúcimi túto oblasť poistenia musí byť uzavretá poistná zmluva, tak aby sa poistenie zodpovednosti vzťahovalo na územie celej Európskej únie.

čl. I bod 11
V súvislosti s prijatím nového zákona o dohľade nad finančným trhom sa upravuje znenie citácie poznámky pod čiarou k odkazu 11.

čl. I bod 12 §
V nadväznosti na úpravu v bode 5 sa upresňuje moment zániku poistenia zodpovednosti v prípade prevodu motorového vozidla z jedného držiteľa na druhého.

čl. I bod 13 §
Doplnením písmena g) do § 9 ods. 1 sa predíde problémom spôsobených leasingovým spoločnostiam, nájomcom motorových vozidiel, ako aj poisťovateľom pri zmene osoby nájomcu, pretože ak zákon v § 3 ods. 1 ustanovuje povinnosť uzavrieť poistenie zodpovednosti nájomcovi, potom je nevyhnutné, aby v prípade zmeny osoby nájomcu toto poistenie aj zaniklo.

čl. I bod 14 §
V zákone nebola upravená povinnosť poistníka po zániku poistenia zodpovednosti vrátiť poisťovni ňou vydané doklady, ktoré potvrdzovali existenciu poistnej zmluvy, pričom v praxi dochádzalo k prípadom, že poistník sa pri kontrole príslušníkom Policajného zboru preukazoval týmito dokladmi, napriek skutočnosti, že mu poistenie zodpovednosti už zaniklo.

čl. I bod 15 §
V § 11 ods. 1 sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého bude poisťovateľ povinný vydať poistníkovi aj zelenú kartu, ktorá je významným medzinárodným dokladom o uzavretí poistenia zodpovednosti na motorové vozidlo. Zelená karta je v zahraničí často vyžadovaná pri cestných a hraničných kontrolách a má dôležitú informačnú funkciu pri uplatnení si nárokov poškodených osôb pri dopravných nehodách.

čl. I bod 16 §
Na základe ustanovení zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov je možné získavať, spracovávať a poskytovať osobné údaje len so súhlasom dotknutej osoby. Tento súhlas sa však nevyžaduje, ak sa osobné údaje získavajú, spracovávajú a poskytujú na základe osobitného zákona, ak tento osobitný zákon ustanoví rozsah osobných údajov, účel ich spracovávania, podmienky ich získavania a okruh dotknutých osôb. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa dopĺňa rozsah osobných údajov, ktoré je poistník povinný poskytnúť poisťovateľovi pre potreby vedenia registra poistenia zodpovednosti Slovenskou kanceláriou poisťovateľov.

čl. I bod 17 §
Podľa pôvodného ustanovenia § 11 ods. 3 zákona bol poisťovateľ povinný vydať na základe písomnej žiadosti iného poisťovateľa doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti poistníka a to aj bez toho, aby o tom poistník vedel. Preto sa navrhuje, aby poisťovateľ automaticky vydával doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti priamo poistníkovi, nakoľko tento doklad slúži pre poistníka na to, aby si mohol u iného poisťovateľa uplatňovať nárok na zľavu na poistnom (bonus) za bezškodový priebeh poistenia, resp. aby poisťovateľ mohol posúdiť zvýšenú mieru rizika prirážkou na poistnom (malus) v prípadoch škodového priebehu poistenia.

čl. I bod 18 §
Pôvodná úprava § 11 ods. 6 bola obdobou úpravy § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorej zmyslom bolo ustanoviť pre poisťovateľov povinnosť začať bez zbytočného odkladu prešetrovanie škodovej udalosti a povinnosť poskytnúť poškodenému úhradu preukázaných nárokov alebo primeraný preddavok, ak o to písomne požiada, a ak nebolo možné toto prešetrovanie ukončiť do jedného mesiaca po tom, ako sa poisťovateľ dozvedel o vzniku poistnej udalosti. Nové navrhované znenie tohto ustanovenia vychádza z čl. 4 odsek 6 smernice č. 2000/26/ES (štvrtá smernica), ktorá jednoznačne stanovuje povinnosť poisťovateľovi do troch mesiacov poskytnúť poškodenému poistné plnenie, ak boli rozsah povinnosti poisťovateľa plniť a nároky na náhradu škody preukázané alebo poškodeného písomne informovať o dôvodoch pre ktoré odmietol alebo znížil poistné plnenie, alebo dôvodov pre ktoré v ustanovenej lehote nebolo možné preukázať rozsah povinnosti poisťovateľa plniť.

čl. I bod 19 §
Nesplnenie si povinnosti poisťovateľa uvedenej v bode 17 bude mať za následok sankciu vo forme úrokov z omeškania podľa Občianskeho zákonníka, ktoré je poisťovateľ povinný vyplatiť poškodenému.

čl. I bod 20 §
Navrhuje sa doplniť ustanovenie o nároku poisťovateľa na náhradu toho, čo vyplatil poškodenému z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poistenému o prípad, ak poistený bez vážnych dôvodov porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4. Nesplnenie si týchto povinností zo strany poisteného môže viesť k spomaleniu alebo k znemožneniu vysporiadavania nárokov poškodených, k sťaženiu likvidácie poistnej udalosti a následne aj k zvýšeniu nákladov na škodovú udalosť z titulu úrokov z omeškania, právneho poradenstva alebo súdnych a správnych poplatkov.

čl. I bod 21 §
V súvislosti so vstupom SR do EÚ bude potrebné zaviesť do praxe v súlade so smernicou č. 2000/26/ES inštitút tzv. „likvidačného zástupcu“, ktorého bude musieť mať menovaného každá poisťovňa, ktorá u nás dostala povolenie vykonávať tento druh poistenia, na území každého iného členského štátu EÚ. Zavedením likvidačného zástupcu by sa mal vyriešiť problém v systéme zelených kariet, ktorý nerieši všetky problémy poškodeného, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody v inom členskom štáte voči osobe, ktorá má v tomto členskom štáte trvalý pobyt alebo jej poisťovni. Jedná sa najmä o problémy, ktoré súvisia napr. s iným právnym systémom, jazykom, inými postupmi pri likvidácii a niekedy aj bezdôvodným odďaľovaním vyplácania náhrady škody. V praxi to bude znamenať, že ak sa stane slovenskej osobe škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré pochádza z iného členského štátu EÚ, môže sa táto osoba obrátiť na likvidačného zástupcu, ktorý pôsobí na území Slovenskej republiky a zastupuje toho kto škodu spôsobil, aby mu tento likvidačný zástupca vyplatil …

čl. I bod 22 §
V súlade s čl. 6 smernice 72/166/EEC (prvá smernica) sa musia poistné zmluvy pre motorové vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú na území iného ako členského štátu a vstupujú na územie členského štátu uzatvárať tak, aby kryli škody pri prevádzke týchto vozidiel na celom území európskych spoločenstiev.

čl. I bod 23 §
V nadväznosti na vymedzenie pojmu „zelená karta“ v § 2 sa upravuje aj znenie § 16 ods. 3 písm. a).

čl. I bod 24 §
Motorové vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú na území iného členského štátu, ako aj motorové vozidlá uvedené v zozname, ktorý členský štát odovzdáva Komisii Európskych spoločenstiev sa v rámci územia štátov EÚ považujú za poistené, pričom samotná skutočnosť, že pochádzajú z členského štátu sa považuje za splnenie povinnosti mať uzavreté poistenie zodpovednosti. Pri týchto motorových vozidlách sa nevyžaduje kontrola poistenia zodpovednosti príslušníkmi Policajného zboru pri ich vstupe na územie Slovenskej republiky, čo však neznamená, že nemôžu podliehať námatkovej kontrole dokladov o poistení zodpovednosti príslušníkmi Policajného zboru v rámci bežného dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, ktorý sa vykonáva pri cestných kontrolách na území Slovenskej republiky.

čl. I bod 25 §
Povinnosť vodičov mať pri sebe doklady potrebné na vedenie motorového vozidla predpísané osobitnými predpismi je upravená v § 4 ods. 2 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Takýmto osobitným predpisom je aj zákon o poistení zodpovednosti, preto ak vodič pri sebe nemá potvrdenie o poistení zodpovednosti, dopustí sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý je riešený blokovou pokutou, a preto ustanovenie § 18 ods. 4 zákona sa javí ako nadbytočné a navrhuje sa vypustiť ho.

čl. I bod 26 a 27 §
Navrhované úpravy súvisia s úpravou v bode 24.

čl. I bod 28 a 29 §
Z dôvodu v praxi sa vyskytujúcich nejasností, ktorý okresný úrad je miestne príslušný danú pokutu prejednávať, upravuje sa miestna príslušnosť, ktorá sa bude viazať na trvalý pobyt alebo sídlo pokutovanej osoby.

čl. I bod 30 a 31 §
Rozširuje sa okruh činností Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktoré bude kancelária vykonávať po vstupe SR do EÚ v zmysle smernice č. 2000/26/ES (štvrtá smernica).

čl. I bod 32 a 33 §
Upresňuje sa vznik členstva poisťovateľov v kancelárii, ktorým bolo vydané povolenie na vykonávanie poistenia zodpovednosti za území Slovenskej republiky, ako aj vznik a zánik členstva v kancelárii poisťovateľov z iných členských štátov, ktorí na území Slovenskej republiky budú vykonávať poistenie zodpovednosti po vstupe Slovenskej republiky do EÚ na základe slobodného poskytovania služieb v zmysle zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve.

čl. I bod 34 §
Platná právna úprava ustanovuje použitie príspevkov na zabezpečenie činnosti kancelárie vo výške najviac 4 % z príspevkov za rok. Výška ročných príspevkov sa však v praxi odvíja od objektívnej potreby poistného garančného fondu z hľadiska plnenia hlavných úloh kancelárie, pričom v prípade ak je potrebné upraviť výšku finančných prostriedkov potrebných na zabezpečenie činnosti kancelárie je nutné upraviť aj výšku príspevku a tvorbu poistného garančného fondu, čo môže viesť k tomu, že poistný garančný fond bude zbytočne predimenzovávaný. Z tohto dôvodu sa navrhuje vypustiť ustanovenie uvedené bode 35.

čl. I bod 35 §
V súvislosti s prijatím nového zákona o poisťovníctve sa upravuje znenie citácie poznámky pod čiarou k odkazu 25.

čl. I bod 36 a 39 §
Navrhuje sa, aby inštitút výkonného riaditeľa bol zaradený medzi orgány kancelárie vzhľadom na to, že v čase medzi zasadnutiami správnej rady prijíma rozhodnutia a opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie činnosti kancelárie, pričom v zákone nebolo dostatočne upravené jeho oprávnenie zastupovať kanceláriu a konať v jej mene, nakoľko tieto činnosti boli len v kompetencii predsedu správnej rady, čo sa javilo ako nedostatočné vzhľadom na to, že správna rada zasadá iba raz za mesiac.

čl. I bod 37 §
Uvedenou úpravou sa zabezpečí plnenie si záväzkov poisťovateľov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov z titulu úhrad príspevkov kancelárii tým, že v prípade neuhradenia stanoveného príspevku v určenej lehote môže byť poisťovateľovi odňaté povolenie na vykonávanie poistenia zodpovednosti.

čl. I bod 38 §
Navrhovaná zmena reaguje na pripravovaný vstup Slovenskej republiky do EÚ a naň nadväzujúce zavedenie tzv. jednotného pasu pre poisťovne so sídlom na území EÚ. Pri uznášaniaschopnosti zhromaždenia členov kancelárie by bolo takmer nemožné dosiahnuť prítomnosť nadpolovičnej väčšiny všetkých členov kancelárie potrebnej na hlasovanie, v prípade poisťovní z iných členských štátov, ktoré vykonávajú toto poistenie na základe slobodného poskytovania služieb. Z tohto dôvodu sa vylučuje povinnosť ich prítomnosti pri dosahovaní nadpolovičnej väčšiny hlasov.

čl. I bod 40 §
Ide o gramatickú úpravu.

čl. I bod 41 §
Podľa navrhovaného znenia bodu 44 sa poskytuje kanceláriou náhradné poistné plnenie poškodenému za poisťovateľa, ktorý si nesplnil povinnosti podľa navrhovaného § 11 ods. 5, a z tohto dôvodu má kancelária nárok na náhradu toho, čo za neho plnila poškodenému.

čl. I bod 42 §
V zmysle smernice č. 2000/26/ES, v prípade sporu medzi kanceláriou a poisťovateľom o tom, kto má poskytnúť poistné plnenie, poskytne poškodenému poistné plnenie kancelária s tým, že ak sa ďalším prešetrovaním zistí, že mal plniť poisťovateľ, je povinný nahradiť toto poistné plnenie kancelárii. Cieľom je urýchlenie procesu odškodňovania poškodeného.

čl. I bod 43 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na úpravu v bode 43.

čl. I bod 44 §
V súlade s čl. 6 smernice č. 2000/26/ES sa zavádza inštitút náhradného poistného plnenia z poistného garančného fondu, na ktoré má nárok poškodený, ak si poisťovateľ nesplnil povinnosť podľa § 11 alebo ak poisťovateľ so sídlom v inom členskom štáte neurčil svojho likvidačného zástupcu. Náhradné plnenie poskytuje kancelária do dvoch mesiacov odo dňa uplatnenia nároku poškodeného na náhradné poistné plnenie. Týmto jej však vzniká právo na náhradu vyplatenej časti náhradného poistného plnenia od poisťovateľa alebo od subjektu zodpovedného za náhradu škody v členskom štáte, v ktorom má poisťovateľ sídlo. Obdobne sa poskytuje náhradné poistné plnenie poškodenému s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky, ktorému bola spôsobená škoda nezisteným motorovým vozidlom na území iného členského štátu alebo ak do dvoch mesiacov nebolo možné zistiť poisťovateľa zodpovedného za náhradu škody.

čl. I bod 45 až 47 §
V zmysle čl. 5 smernice č. 2000/26/ES sa podrobnejšie upravuje rozsah údajov, ktoré je kancelária povinná evidovať, uchovávať a poskytovať z registra poistenia, ktorý vedie kancelária za účelom plnenia funkcie informačného strediska. Kancelária týmto registrom uľahčuje prístup poškodeného k údajom potrebným na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody a to v rozsahu uvedenom v tomto návrhu.

čl. I bod 48 §
V súvislosti s prijatím nového zákona o ochrane osobných údajov sa upravuje znenie citácie poznámky pod čiarou k odkazu 27.

čl. I bod 49 a 50 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu pojmov súvisiacu so zákonom č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom.

čl. I bod 51 §
Ide o zosúladenie pojmov vzhľadom na zákon č. 321/2001 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.

čl. I bod 52 a 53 §
Uvedenou úpravou sa zovšeobecňujú subjekty v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, pričom v prípade organizačných zmien v rezorte ministerstva vnútra nebude potrebné vykonať ďalšiu zmenu v citácii subjektov napr. v prípade ich začlenenia do iných štruktúr v rámci ministerstva vnútra.

čl. I bod 54 §
Z praktických dôvodov sa upresňuje z akých zdrojov sa majú uhrádzať záväzky Slovenskej kancelárie poisťovateľov spojené so zákonným poistením zodpovednosti.

čl. I bod 55 §
V súvislosti s prijatím nového zákona o poisťovníctve a zákona o dohľade nad finančným trhom sa upravuje znenie citácie poznámky pod čiarou k odkazu 28.

čl. I bod 56
Prechodné ustanovenia upravujú zrušenie cenovej regulácie pri stanovovaní sadzieb poistného a ustanovujú povinnosť poisťovateľa určiť likvidačného zástupcu podľa § 15a a postup pri riešení práv a povinností vzniknutých pred účinnosťou tohto zákona.

čl. III
Vzhľadom na skutočnosť, že rozsiahlosť predmetného návrhu zákona v ktorom sa menia a dopĺňajú ustanovenia platného zákona navrhuje sa, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky bol splnomocnený v Zbierke zákonov SR na vyhlásenie úplného znenia zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I

čl. I bod 1 [§ 2 písm. a)] §
Od nadobudnutia účinnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 263, 7.10.2009) (ďalej len „smernica 2009/103/ES“) sa na trh dostalo mnoho nových typov motorových vozidiel. Z nich sú niektoré poháňané výlučne elektrickým motorom a niektoré pomocným zariadením. Takéto vozidlá je potrebné zohľadniť pri vymedzení významu pojmu „motorové vozidlo“. Uvedené vymedzenie by malo vychádzať zo všeobecných charakteristík takýchto vozidiel, najmä z ich najvyššej konštrukčnej rýchlosti a prevádzkovej hmotnosti tak ako sa to ustanovuje v Čl. 1 bod 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti (Ú. v. EÚ L 430, 2.12.2021) (ďalej len „smernica 2021/2118“). Navrhovaná právna úprava povinne zmluvného poistenia motorových vozidiel za škodu spôsobenú prevádzkou …

čl. I bod 2 [§ 2 písm. g) a súvisiace] §
Na základe smernice 2021/2118 sa precizuje znenie definície „poškodeného“, za ktorého sa považuje každá osoba, ktorá má nárok na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu alebo ujmu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z tohto dôvodu je aj v ostatných vecne príslušných ustanoveniach zákona o PZP potrebné jednotne používať pojem „škoda vrátane inej ujmy“.

čl. I bod 3 [poznámky pod čiarou]
Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa aktualizácie poznámok pod čiarou k odkazom 5, 6, 6aa, 6ab, a 6ac, ktoré sa vzťahujú k zákonu č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 4 [§ 2 písm. o) bod 5] §
V prípade odoslaného vozidla by osoba zodpovedná za krytie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mala mať možnosť vybrať si, či uzavrie poistné krytie v členskom štáte, v ktorom je motorové vozidlo evidované, alebo či uzavrie poistné krytie na obdobie 30 dní odo dňa prijatia zásielky kupujúcim, v členskom štáte určenia, a to aj ak vozidlo nebolo formálne evidované v členskom štáte určenia. Informačné centrum členského štátu, v ktorom je motorové vozidlo evidované v prípade, že je odlišný od členského štátu určenia, ako aj informačné centrum každého ďalšieho relevantného členského štátu, napríklad členského štátu, na území ktorého k nehode došlo alebo kde má poškodený trvalý pobyt, by mali navzájom spolupracovať, aby sa zabezpečilo, že potrebné informácie o odoslanom motorovom vozidle, ktorými disponujú v súlade s článkom 23 smernice 2009/103/ES, sú k dispozícii.

čl. I bod 5 [§ 2 písm. r) a s)] §
Súdny dvor Európskej únie objasnil v nedávnych rozhodnutiach, najmä vo svojich rozsudkoch vo veciach Vnuk (Rozsudok Súdneho dvora zo 4. decembra 2014, Vnuk, C-162/13, ECLI:EU:C:2014:2146, Rodrigues de Andrade (Rozsudok Súdneho dvora z 28. novembra 2017, Rodrigues de Andrade, C-514/16, ECLI:EU:C:2017:908) a Torreiro (Rozsudok Súdneho dvora z 20. decembra 2017, Torreiro, C-334/16, ECLI:EU:C:2017:1007), význam pojmu „prevádzka vozidiel“. Súdny dvor konkrétne objasnil, že motorové vozidlá majú obvykle slúžiť ako dopravný prostriedok bez ohľadu na charakteristiky takýchto vozidiel, a že prevádzka takýchto vozidiel sa vzťahuje na akékoľvek používanie vozidla, ktoré je v súlade s jeho obvyklou funkciou ako dopravný prostriedok, a to bez ohľadu na terén, na ktorom sa motorové vozidlo používa, ako aj bez ohľadu na to, či stojí alebo je v pohybe. Smernica 2009/103/ES sa neuplatňuje, ak v čase nehody je obvyklou funkciou takéhoto vozidla „používanie iné ako dopravný prostriedok“. Mohlo by to tak byť v prípade, ak sa vozidlo nepoužíva v zmysle článku 3 prvého odseku uvedenej smernice, keďže jeho …

čl. I bod 6 [poznámka pod čiarou]
Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa aktualizácie poznámky pod čiarou k odkazu 6a, ktorá sa vzťahuje k zákonu č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 7 [§ 3 ods. 3] §
Vypúšťa sa odsek 3, ktorý v praxi spôsoboval nejasnosti v spojitosti s odsekom 1 uvedeného ustanovenia o tom, kedy vzniká faktická povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Či v momente keď sa osoba uvedená v odseku 1 stane držiteľom, vlastníkom alebo prevádzkovateľom motorového vozidla alebo až v momente, keď sa rozhodne prvýkrát použiť motorové vozidlo. Osoba uvedená v odseku 1 musí mať uzavreté poistenie zodpovednosti už v okamihu, keby sa stane jeho držiteľom, vlastníkom alebo prevádzkovateľom, bez ohľadu na to, kedy ho chce prvýkrát použiť. V prípade cudzozemského motorového vozidla, ktorého poistenie zodpovednosti nie je kryté „zelenou kartou“ je povinnosťou vodiča takéhoto motorového vozidla uzavrieť „hraničné poistenie“. V § 16 ods. 2 zákona o PZP sa ustanovuje moment povinnosti uzavrieť hraničné poistenia a to, pri vstupe takéhoto motorového vozidla na územie Slovenskej republiky. Súčasne sa vypustené ustanovenie nahrádza novým ustanovením, ktorým sa v súlade s definíciou motorového vozidla uvedenou v Čl. 1 bod 1 smernice 2021/2118 invalidné vozíky určené na používanie osobami …

čl. I bod 8 [§ 4 ods. 2 písm. a)] §
V nadväznosti na úpravu v bode 2 sa v tomto ustanovení konkretizuje čo patrí do rozsahu poistenia zodpovednosti pokiaľ ide o škody na zdraví.

čl. I bod 9 [§ 4 ods. 7] §
Účelom navrhovanej úpravy je zabezpečiť jednotný postup poisťovateľov na slovenskom trhu a odstrániť tak problémy v aplikačnej praxi pri výpočte poistného plnenia na náhradu škody. V zmysle v súčasnosti platnej právnej úpravy nie je explicitne stanovený spôsob výpočtu poistného plnenia na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, čo umožňuje poisťovateľom postupovať podľa vlastného uváženia. Vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku neupravuje len povinnosti znalcov, ale postupuje sa podľa nej aj v prípade „ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu“, pričom osobitným predpisom je v tomto prípade aj Občiansky zákonník, ktorý všeobecne upravuje náhradu škody. Výslovné zavedenie tejto povinnosti by nemalo mať žiaden negatívny vplyv na poisťovateľov, keďže v zmysle tohto návrhu nie sú povinný využívať služby znalcov, len uplatňovať postupy pri výpočte náhrad škody.

čl. I bod 10 [§ 5 ods. 1 písm. e)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovaným bodom 2.

čl. I bod 11 [§ 6 ods. 1] §
Cieľom navrhovanej úpravy tohto ustanovenia je presnejšie zadefinovanie dokladov, ktoré obsahujú údaje o motorovom vozidle, potrebné pri uzavieraní poistnej zmluvy.

čl. I bod 12 a 13 [§ 7 ods. 2] §
Navrhovaná úprava limitov poistného plnenia transponuje Čl. 1 bod 5 smernice 2021/2118. V smernici 2009/103/ES sa v súčasnosti stanovujú rôzne referenčné dátumy na pravidelný prepočet týchto limitov v rôznych členských štátoch, čo vedie k rozdielnym minimálnym výškam poistného krytia v závislosti od členského štátu. Na zabezpečenie rovnakej minimálnej ochrany poškodených v celej Únii je ich potrebné harmonizovať a zaviesť jednotnú doložku o preskúmaní, ktorá ako referenčnú hodnotu používa harmonizovaný index spotrebiteľských cien, ktorý uverejňuje Eurostat, ako aj procesné pravidlá upravujúce takéto preskúmanie a stanovujúce jednotný časový rámec. Každých päť rokov od 22. decembra 2021 Komisia prehodnotí uvedené sumy v súlade s harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien, ako je stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/792 z 11. mája 2016 o harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien nehnuteľností na bývanie a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 2494/95 (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016). Komisia potom prijme delegované akty, pokiaľ ide o úpravu týchto súm, do šiestich mesiacov po skončení každého päťročného …

čl. I bod 14 [§ 8 ods. 3] §
Nahradením pojmu „poistník“ osobou, ktorá má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu sa v praxi umožní zohľadňovať škodový priebeh PZP za účelom poskytnutia zľavy na poistnom resp. prirážky k poistnému vzťahujúci sa priamo na osobu, na ktorú sa zo zákona o PZP vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. V praxi sa totiž stáva, že poistnú zmluvu uzatvára aj iná osoba ako povinná zo zákona o PZP, len preto, že má lepší škodový priebeh a tým môže získať zľavu na poistnom. Zároveň sa dopĺňa povinnosť poisťovateľa overiť si v registri vedenom Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, údaje o predchádzajúcom škodovom priebehu tejto osoby. Uvedená úprava zmeny pojmu „poistník“ na „osobu, ktorá má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu“ vyplynula z požiadavky poisťovateľov, lebo v praxi pri posudzovaní škodového priebehu poistenia zodpovednosti sa vychádza z toho, kto je povinný uzavrieť poistnú zmluvu podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP. Nedochádza pri tejto legislatívnej úprave k žiadnej vecnej zmene, ide len o upresnenie povinných osôb, ktorými sú podľa § …

čl. I bod 15 [§ 8 ods. 4 a 5] §
Navrhované doplnenie uvedeného ustanovenia vychádza z Čl. 1 bod 15 smernice 2021/2118 Ustanovuje sa povinnosť pre poisťovateľov pri uzavieraní poistných zmlúv zohľadňovať predchádzajúci škodový priebeh poistenia. Na zjednodušenie kontroly a overovania škodového priebehu je dôležité, aby obsah a forma dokladov preukazujúcich škodový priebeh poistenia boli rovnaké vo všetkých členských štátoch. Okrem toho poisťovatelia, ktorí ho zohľadňujú za účelom určenie výšky poistného, by nemali osobu, ktorá je povinná uzavrieť poistnú zmluvu, diskriminovať na základe jej štátnej príslušnosti alebo na základe členského štátu predchádzajúceho bydliska tejto osoby. Zároveň by poisťovatelia mali považovať doklad o škodovom priebehu poistenia z iného členského štátu za rovnocenný s dokladom vystaveným v Slovenskej republike a uplatňovať na klienta z iného členského štátu všetky zľavy, ktoré by boli dostupné inak identickému domácemu klientovi, a to aj zľavy v rámci systému „bonus/malus“. S cieľom overenia si, či a ako poisťovatelia zaobchádzajú s dokladmi preukazujúcimi škodový priebeh poistenia, by poisťovatelia mali zverejňovať všeobecný prehľad o svojich politikách v súvislosti s …

čl. I bod 16 [§ 9 ods. 1 písm. a)] §
Navrhovanou úpravou sa upresňuje, zánikom akých motorových vozidiel, zaniká aj ich PZP. PZP v prípade zániku motorového vozidla, ktoré podlieha evidencii vozidiel, zaniká až vyradením tohto vozidla z evidencie vozidiel. Na druhej strane existujú motorové vozidlá (napr. niektoré pracovné stroje, v budúcnosti to budú aj iné vozidlá v zmysle nového znenia § 2), ktoré nepodliehajú alebo nebudú podliehať evidencii vozidiel. Pre tieto motorové vozidlá bude ich zánik dôvodom pre zánik PZP, keďže sa na ne nevzťahuje písm. c), teda vyradenie z evidencie vozidiel. Z tohto dôvodu je potrebné v zákone o PZP presnejšie špecifikovať, na ktoré vozidlá sa aplikuje zánik PZP z dôvodu zániku motorového vozidla a na ktoré sa aplikuje zánik poistenia z dôvodu vyradenia vozidla z evidencie vozidiel. V praxi sa totiž stáva, že poistník si po zániku motorového vozidla (zničením, odcudzením, zošrotovaním...) nesplní evidenčnú povinnosť v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a nepožiada dopravný inšpektorát o vyradenie vozidla z evidencie vozidiel, ale odvoláva …

čl. I bod 17 [poznámka pod čiarou]
Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa aktualizácie poznámky pod čiarou k odkazu 13, ktorý sa vzťahuje k zákonu č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 18 [§ 9 ods. 1 písm. f)] §
Ide o zosúladenie znenia zákona o PZP so zákonom č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke.

čl. I bod 19 a 21 [§ 9 ods. 2 a § 11 ods. 3] §
V súvislosti so zvýšenou snahou o informatizáciu spoločnosti a tým zjednodušenia života občanov v niektorých životných situáciách sa upresňuje, ktoré informácie si poisťovatelia vedia zistiť prostredníctvom informačných systémov z centrálnej evidencie vozidiel a z registra vedeného kanceláriou. Odpadnú tak niektoré oznamovacie povinnosti poistníka voči svojmu poisťovateľovi.

čl. I bod 20 [§ 10 ods. 1] §
V súvislosti so zvýšenou mierou informatizácie spoločnosti sa navrhuje upustiť od oznamovania vzniku škodovej udalosti písomnou formou. Poisťovatelia na tento účel majú pre svojich klientov v súčasnosti k dispozícii aj iné formy nahlasovania škodových udalostí napr. formuláre na webových stránkach, mobilné aplikácie alebo aj možnosť oznámiť škodovú udalosť telefonicky.

čl. I bod 22 [poznámka pod čiarou]
Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa aktualizácie poznámky pod čiarou k odkazu 15c, ktorý sa vzťahuje k zákonu č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 23 [§ 11 ods. 11] §
Navrhuje sa úprava minimálnej výšky sumy od ktorej je poisťovateľ povinný vrátiť poistníkovi zostávajúcu časť poistného pri zániku poistenia pred koncom poistného obdobia. Táto suma je ustanovená v zákone o PZP od jeho účinnosti v roku 2001 vo výške 50 Sk (v prepočte je to 1,66 eur), čo je vzhľadom na súčasnú výšku poistného ako aj administratívnych nákladov poisťovateľa s tým spojených zanedbateľná hodnota. Preto sa navrhuje jej úprava na 5 eur.

čl. I bod 24 [§ 11 ods. 13 písm. b)] §
Touto navrhovanou úpravou sa dopĺňa povinnosť poisťovateľa informovať poistníka pred uplynutím poistného obdobia o informáciu presnom dátume zániku PZP. Na rozdiel od ostatných typov poistení v PZP nie je povinnosť posielať výzvu na úhradu poistného, od doručenia ktorej sa viaže zánik poistenia. V PZP zánik poistenia nastane automaticky, v prípade nezaplatenia poistného, a to mesiac po jeho splatnosti, preto považujeme za potrebné, poistníka informovať o “hrozbe” automatického zániku poistenia v prípade nezaplatenia poistného.

čl. I bod 25 [§ 12] §
Navrhovaná právna úprava reaguje na problémy v praxi, ktoré vznikajú pri uplatňovaní postihu poisťovateľa voči poistenému a sú zdrojom mnohých nedorozumení medzi poisťovateľmi a ich klientami po výplate poistného plnenia. Spory medzi nimi o náhrade poistného plnenia patria medzi veľmi časté súdne spory, pri ktorých sa jedná častokrát o značné finančné postihy, ktoré môžu pre poisteného byť až likvidačné. Prioritou postihové práva by mala byť skôr preventívna funkcia ako represívna, ktorá neprihliada ani na princíp primeranosti. Prioritou úlohou prevencie je výchova poistených ako účastníkov premávky dodržiavať pravidlá cestnej premávky a sekundárnou je pôsobiť na poistníkov a poistených, aby plnili povinnosti voči poisťovateľovi. Navrhovaná právna úprava hovorí o „práve“ poisťovateľa na náhradu poistného plnenia, pričom postihové dôvody sú jasne vymedzené v návrhu zákona a poisťovateľ ich nemôže zužovať ani rozširovať. Ako nadbytočné sa v súčasnosti platnom zákone o PZP javí paralelne upravené rovnaké dôvody postihu proti poistenému a poistníkovi, najmä preto, že uplatnenie postihu proti poistníkovi býva veľmi sporné. Poisťovateľ totiž …

čl. I bod 26 [§ 15 ods. 1] §
V súlade s Čl. 1 bod 14 smernice 2021/2118 sa navrhuje doplniť ustanovenie § 15 o priamy nárok poškodeného v prípade nehôd spôsobených prípojnými vozidlami, v súvislosti s ktorými bolo uzavreté PZP, a ktoré je oddelené od poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú ťažným vozidlom. Poškodený by mal mať možnosť uplatniť si nárok voči poisťovateľovi prípojného vozidla, len v tom prípade, ak nie je možné identifikovať ťažné motorové vozidlo.

čl. I bod 27 [§ 15 ods. 2] §
Ďalej sa navrhuje doplniť odsek 3 o priamy nárok poisteného voči poisťovateľovi v prípade, že poistený vyplatil náhradu škody priamo poškodenému. V praxi sa často stáva, že si poškodený uplatní nárok na náhradu škody voči poistenému iba v civilnom sporovom konaní alebo že trestný súd zaviaže poisteného na náhradu škody poškodenému. Súčasná právna úprava však neupravovala právo poisteného na náhradu vyplatenej sumy poškodenému proti poisťovateľovi. Poisťovatelia z dôvodu absencie takejto výslovnej právnej úpravy odmietajú poistenému refundovať vyplatenú náhradu škody. Poistený si preto musí často uplatňovať túto náhradu žalobou proti poisťovateľovi, pričom v mnohých prípadoch si poisťovatelia uplatnia námietku premlčania a celá ťarcha náhrady škody tak zostáva na poistenom.

čl. I bod 28 [§ 16 ods. 7] §
V súvislosti so zvyšujúcimi sa sumami poistného sa navrhuje aj zvýšenie spodnej hranice poistného, ktorú je vodič cudzozemského motorového vozidla povinný zaplatiť Slovenskej kancelárii poisťovateľov v prípade, ak takéto motorové vozidlo prevádzkuje na území Slovenskej republiky po uplynutí platnosti zelenej karty alebo bez uzavretého hraničného poistenia.

čl. I bod 29 [§ 18 ods. 3] §
Na základe Čl. 1 bod 3 smernice 2021/2118 sa vyžaduje, aby sa upustilo od vykonávania kontroly PZP, pokiaľ ide o motorové vozidlá obvykle sa nachádzajúce na území iného členského štátu a pokiaľ ide o motorové vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú na území tretej krajiny a ktoré vstupujú na ich územie z územia iného členského štátu. Nový technologický vývoj (napr. technológia umožňujúca automatické rozpoznávanie evidenčných čísel vozidiel), umožňuje kontrolovať poistenie vozidiel bez ich zastavenia, a teda bez zasahovania do voľného pohybu osôb. Navrhuje sa preto, aby uvedené kontroly PZP sa vykonávali, iba vtedy, ak sú nediskriminačné, potrebné a primerané, tvoriace súčasť všeobecného systému kontrol na našom území a vykonávajúce sa aj v prípade motorových vozidiel evidovaných na území Slovenskej republiky bez nutnosti zastavenia motorového vozidla.

čl. I bod 30 [§ 19 ods. 1] §
V súvislosti so zvyšujúcimi sa sumami poistného sa navrhuje aj zvýšenie rozpätia pokút, ktoré je oprávnený uložiť okresný úrad osobe, ktorá je v zmysle § 3 ods. 1 zákona o PZP povinná uzavrieť poistnú zmluvu na tuzemské motorové vozidlo a túto povinnosť si nesplnila.

čl. I bod 31 [§ 19 ods. 5] §
Vzhľadom na vnútornú organizáciu okresných úradov súčasná právna úprava miestnej príslušnosti okresných úradov spôsobuje pri výkone štátnej správy na úseku PZP určité aplikačné problémy. Podľa platného odseku 5 zákona o PZP má pokutu ukladať okresný úrad v mieste trvalého pobytu alebo sídla držiteľa, vlastníka alebo prevádzkovateľa motorového vozidla. V praxi však tieto pokuty za neuzavretie poistnej zmluvy ukladajú iba okresné úrady uvedené v prílohe č. 2 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 32 [poznámka pod čiarou]
Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa aktualizácie poznámky pod čiarou k odkazu 26, ktorý sa vzťahuje k zákonu č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 33 [§ 20 ods. 8] §
Navrhovaná úprava týkajúca sa tvorby technických rezerv zosúlaďuje ustanovenia zákona o PZP s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva na základe ktorých Slovenská kancelária poisťovateľov vytvára technické rezervy. Slovenská kancelária poisťovateľov je povinná postupovať v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, teda nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 297/2008 z 11. marca 2008 a nariadenia Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v platnom znení. Touto legislatívnou úpravou sa Slovenská kancelária poisťovateľov dostáva z tzv. „osobitného režimu“, ktorým zákon o PZP priamo určoval povinnosť tvorby technických rezerv, do režimu, v ktorom fungujú aj štandardné poisťovne, čiže na základe medzinárodných účtovných štandardov. Cieľom bolo zosúladiť je postavenie na úroveň postavenia poisťovní na základe požiadaviek Národnej banky Slovenska ako …

čl. I bod 34 až 37 [§ 20 ods. 9 až 13] §
Navrhovanou úpravou sa investovanie prostriedkov aktív Slovenskej kancelárie poisťovateľov približuje k zásade obozretného investovania (prudent person principle) zavedeného smernicou 2009/138/ES a v našom práve transponovanou v § 64 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedená právna úprava by tak odstránila limity a obmedzenia stanovené opatrením Národnej banky Slovenska. Zároveň sa upravujú zásady, ktoré je Slovenská kancelária poisťovateľov povinná dodržiavať pri umiestňovaní prostriedkov aktív kryjúcich záväzky vyplývajúcich z tohto zákona a ustanovuje sa povinnosť predkladania prehľadu o ich umiestnení Národnej banke Slovenska.

čl. I bod 38 [§ 23 ods. 3] §
Navrhuje sa vypustenie zástupcov Ministerstva financií Slovenskej republiky z kontrolnej komisie Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Na základe fungovania Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktorá združuje komerčné poisťovne poskytujúce PZP, sa stráca potreba zástupcov Ministerstva financií Slovenskej republiky v jej kontrolnom orgáne, ktorá mala isté opodstatnenie v minulosti, v čase prechodu zo systému zákonného poistenia zodpovednosti spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poskytovaného jednou štátnou poisťovňou na súčasný systém PZP fungujúci na báze komerčných poisťovní.

čl. I bod 39 [§ 24 ods. 2 písm. c)] §
Ide o terminologickú úpravu pojmov tak, aby pojmy „poisťovňa v konkurznom konaní a v likvidácii“ používané v zákone č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a v smernici 2021/2118 boli zosúladené aj s pojmami v zákone o PZP.

čl. I bod 40 [§ 24 ods. 2 písm. e)] §
Vzhľadom na transpozíciu smernice 2021/2118, ktorou sa poistné plnenie z garančného fondu vzťahuje aj na škody spôsobené prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na území iného členského, na základe zákonom stanovených podmienok, je potrebné vypustenie uvedeného ustanovenia, v ktorom sa práve na tieto prípady vzťahovala výnimka z poistného plnenia.

čl. I bod 41 [§ 24 ods. 4] §
Navrhovanou úpravou ide o precizovanie textu, kedy má byť útvarom Policajného zboru nehoda zakladajúca právo poškodeného na náhradu škody z poistného garančného fondu zistená, s cieľom predchádzať poistným podvodom. V poisťovacej praxi sa totiž vyskytli aj prípady, keď poškodený v snahe získať poistné plnenie z garančného fondu nahlásil útvaru Policajného zboru „škodu“ spôsobenú napr. pred rokom.

čl. I bod 42 [§ 24 ods. 5] §
Navrhuje sa vypustiť uvedené ustanovenie zo zákona o PZP, v nadväznosti na novo navrhovanú úpravu v § 24d, ktorá v zmysle smernice 2021/2118 podrobnejšie upravuje poskytovanie poistného plnenia v prípade, že poisťovateľ je v konkurznom konaní alebo v likvidácii.

čl. I bod 43 [§ 24 ods. 7] §
Týmto ustanovením sa navrhuje rozšíriť právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov na náhrady toho čo plnila za poisteného aj o náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti s vybavovaním samotnej škodovej udalosti ako aj s uplatňovaním si svojho práva na ich náhradu. V praxi sa často jedná o zložité právne dokazovania a súdne konania medzi ňou a škodcom, čím jej vznikajú nad rámec jej poistného plnenia ničím nekryté finančné náklady.

čl. I bod 44 [§ 24 ods. 8] §
Ak vznikne spor medzi Slovenskou kanceláriou poisťovateľov a poisťovateľom o tom, kto má poškodenému plniť, poistné plnenie je povinná poskytnúť Slovenská kancelária poisťovateľov. Ak z ďalšieho prešetrovania vyplynie, že poistné plnenie alebo jeho časť mal poskytnúť poisťovateľ, poisťovateľ je povinný nahradiť Slovenskej kancelárii poisťovateľov to, čo za neho plnila. Takéto prípady na základe námietky osoby zodpovednej za škodu však môžu skončiť aj na súde, ktorý rozhodne o tom, že plniť mal poisťovateľ. Keďže spory trvajú aj niekoľko rokov poisťovateľ namieta premlčanie nároku Slovenskej kancelárie poisťovateľov s odvolaním sa na §101 Občianskeho zákonníka. Takýto stav je nespravodlivý, pretože namiesto konkrétneho poisťovateľa, ktorý poistné prijal, škodu v konečnom dôsledku zaplatia všetci členovia Slovenskej kancelárie poisťovateľov, keďže Slovenská kancelária poisťovateľov vypláca poistné plnenie z finančných prostriedkov poskytnutých formou príspevkov od všetkých jej členov.

čl. I bod 45 [§ 24d] §
Navrhovaným ustanovením zákona sa transponuje Čl. 10a a Čl. 25a smernice 2021/2118, ktorých cieľom je účinná a efektívna ochrana poškodených v dôsledku dopravných nehôd. To si vyžaduje, aby uvedení poškodení mali nárok na náhradu škody v tom členskom štáte, kde majú bydlisko, a to aj vtedy, keď utrpeli ujmu v dôsledku nehôd, ku ktorým došlo v inom členskom štáte, než je členský štát ich bydliska. Vyžaduje sa tiež, aby v prípadoch, keď sú ich nároky oprávnené, boli uvedeným poškodeným vždy vyplatené príslušné sumy za ich ujmy na zdraví alebo akékoľvek škody na ich majetku, a to bez ohľadu na to, že je poisťovateľ škodcu v konkurznom konaní alebo v likvidácii. Poisťovateľ sa môže stať platobne neschopným rôznymi spôsobmi, napríklad v dôsledku vyhlásenia konkurzu, z dôvodu neplnenia svojich povinností po tom, ako sa vzdal svojho povolenia vo svojom domovskom členskom štáte, alebo tým, že sa na neho vzťahuje opatrenie o zrušení povolenia alebo rozhodnutie o zákaze jeho činnosti. Ak sa vydá …

čl. I bod 46 a 47 [§ 25 ods. 1 a 3] §
V nadväznosti na navrhované úpravy v bodoch 14 a 15 sa rozširuje účel registra vedeného Slovenskou kanceláriou poisťovateľov.

čl. I bod 48 [poznámky pod čiarou]
Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa aktualizácie poznámok pod čiarou k odkazu 26b, ktorý sa vzťahuje k zákonu č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a k odkazu 27, ktorý sa vzťahuje k zákonu č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 49 [§ 28e] §
V súvislosti so znížením počtu členov kontrolnej komisie Slovenskej kancelárie poisťovateľov o zástupcov Ministerstva financií SR je potrebné ustanoviť zánik ich členstva priamo zo zákona o PZP.

čl. I bod 50 [Príloha k zákonu]
Aktualizuje sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie uvedených v prílohe k zákonu z dôvodu zrušenia smerníc kodifikovanou smernicou 2009/103/ES.

čl. I
(zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

čl. I bod 1 [§ 8 ods. 5] §
Navrhuje sa precizovať ustanovenie tak, aby bolo jednoznačné, že poistným obdobím môže byť aj obdobie dlhšie ako jeden rok, pričom ostáva zachované, že spôsob platenia poistného, dĺžku poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.

čl. I bod 2 [§ 9 ods. 5] §
Navrhuje sa vypustiť povinnosť poistníka po zániku poistenia zodpovednosti odovzdať poisťovateľovi zelenú kartu. Rozhodnutím Rady kancelárií členských štátov sa umožnilo s účinnosťou od 1. marca 2025 preukazovať platnosť povinného zmluvného poistenia aj elektronickou formou zelenej karty. Z tohto dôvodu sa povinnosť odovzdať zelenú kartu stala bezpredmetnou.

čl. I bod 3 [§ 11 ods. 3] §
Za účelom zabezpečenia aktuálnych informácii o platnosti poistenia zodpovednosti v evidencii vozidiel sa upresňuje povinnosť poisťovateľa poskytovať informácie o poistení zodpovednosti Slovenskej kancelárii poisťovateľov, a to bez zbytočného odkladu po uzavretí poistnej zmluvy, uzavretí predbežného poistenia zodpovednosti podľa § 14 alebo vystavení návrhu poistnej zmluvy poisťovateľom.

čl. I bod 4 [§ 11 ods. 4] §
Navrhuje sa, aby bol poisťovateľ povinný vydať poistníkovi doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti len na jeho žiadosť a zároveň sa v nadväznosti na úpravu v bode 2 vypúšťa možnosť poisťovateľa podmieniť vydanie dokladu o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti odovzdaním zelenej karty.

čl. I bod 5 [§ 11 ods. 11] §
Navrhuje sa, aby v prípade krátkodobých poistení na dobu menej ako 30 dní neplatila povinnosť poisťovateľa vrátiť poistníkovi nespotrebované poistné.

čl. I bod 6 [§ 18 ods. 3] §
S cieľom vyhnúť sa problémom v aplikačnej praxi sa navrhuje, aby v prípade nezhody medzi údajmi v informačnom systéme a zelenou kartou, ktorú preloží vodič motorového vozidla príslušníkovi Policajného zboru bola pre tohto príslušníka smerodajná informácia v informačnom systéme evidencie vozidiel.

čl. I bod 7 [§ 19] §
V prípade porušenia povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu z povinného zmluvného poistenia sa navrhuje zefektívniť úpravu sankčného mechanizmu ukladania a vymáhania pokút okresnými úradmi. Pokuta sa bude ukladať osobe, ktorá nemá uzavreté poistenie zodpovednosti na dané motorové vozidlo viac ako 30 dní, a to na každé motorové vozidlo, na ktoré sa táto povinnosť vzťahuje. Výška pokuty pre jednotlivé motorové vozidlá sa bude odvíjať od parametra, ktorým je najväčšia technicky prípustná celková hmotnosť motorového vozidla.

čl. I bod 8 [§ 19a až 19c] §
V nadväznosti na úpravu ukladania pokút v § 19 návrhu zákona sa v § 19a procesne navrhuje zefektívnenie ukladania pokút v rozkaznom konaní, obdobne ako je to aj pri niektorých iných priestupkoch v cestnej premávke. Navrhovaná úprava zjednoduší prácu okresným úradom, ktoré podľa súčasnej právnej úpravy kapacitne nestíhajú efektívne ukladať a vymáhať pokuty. Rozkazné konanie je možné aplikovať pri ukladaní pokút, kde je nepochybne zistené porušenie povinnosti. Pri úhrade pokuty sa umožňuje osobe, ktorej bola pokuta uložená, svojim aktívnym prístupom ovplyvniť konečnú výšku pokuty tým, že ak do 15 dní od doručenia rozkazu uhradí 2/3 z uloženej výšky pokuty, bude sa táto považovať za uhradenú v plnej výške. Rovnako tak sa za pokutu uhradenú v plnej výške bude považovať aj úhrada 1/3 uloženej pokuty do 15 dní od doručenia rozkazu, ak v lehote týchto 15 dní bude uzavreté poistenie zodpovednosti alebo sa preukáže, že v tejto lehote prišlo k zániku povinnosti uzavrieť poistenie zodpovednosti (napr. vyradením motorového vozidla z evidencie …

čl. I bod 9 [§ 20 ods. 5] §
Vzhľadom na ekonomický vývoj a infláciu v uplynulých rokoch sa navrhuje zvýšenie členského príspevku novej poisťovne do Slovenskej kancelárie poisťovateľov zo 100 000 eur na 250 000 eur.

čl. I bod 10 [§ 25 ods. 2 písm. h)] §
Navrhuje sa rozšíriť okruh údajov o telefónne číslo a emailovú adresu, ktoré Slovenská kancelária poisťovateľov eviduje o držiteľovi, resp. vlastníkovi motorového vozidla vo svojom registri, s cieľom zefektívnenia prípadnej komunikácie medzi Slovenskou kanceláriou poisťovateľov a držiteľmi, resp. vlastníkmi motorových vozidiel.

čl. I bod 11 [§ 25 ods. 3] §
Vzhľadom na úpravu procesu výmeny informácií o nepoistených motorových vozidlách priamo medzi evidenciou vozidiel a okresnými úradmi, sa vypúšťa ustanovenie na základe ktorého informovanie okresných úradov o nepoistených motorových vozidlách zabezpečovala Slovenská kancelária poisťovateľov.

čl. I bod 12 [§ 25 ods. 13 a 14] §
V súvislosti so zavedením kontroly platnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pri technickej kontrole a emisnej kontrole sa upravuje poskytovanie informácii o trvaní poistenia zodpovednosti technickej službe technickej kontroly a technickej službe emisnej kontroly. Zároveň sa navrhuje, aby Slovenská kancelária poisťovateľov zverejňovala na informačné účely informáciu o tom, či v registri eviduje poistenie zodpovednosti pre motorové vozidlo evidované v Slovenskej republike a stanovuje sa rozsah tejto informácie.

čl. I bod 13 [§ 28f] §
Navrhované prechodné ustanovenie má zabezpečiť jednoznačný postup okresných úradov v konaní o pokutách pred a po účinnosti navrhovaného zákona.