zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

čl. IV
Navrhuje sa novelizovať zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V § 8 ods. 6 sa navrhuje upraviť pôsobnosť Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako orgánu štátnej správy vo veciach integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia na ukladanie opatrení na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred poškodením rizikovými látkami alebo na odstránenie takéhoto poškodenia spôsobeného činnosťou prevádzok, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zároveň sa ukladá Slovenskej inšpekcii životného prostredia pri ukladaní týchto opatrení prihliadnuť na opatrenia navrhnuté alebo uložené podľa kritérií limitných hodnôt rizikových látok, ktoré sú ustanovené v prílohe č. 2 zákona. Navrhuje sa doplniť pôsobnosť obvodného pozemkového úradu ako dotknutého orgánu vo veciach stanovísk z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy v konaniach týkajúcich sa prevencie …

čl. V

čl. V bod 1 (§ 17b) §
Ide o opatrenie na urýchlenie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, keď na začatie ich výstavby bude postačovať vydanie záväzného stanoviska k odňatiu, ktoré bude platné len do vydania rozhodnutia o odňatí.

čl. V bod 2 [§ 23 písm. k)] §
Ide o určenie kompetencií na vydanie záväzného stanoviska.

čl. V

čl. V bod 1 §
Zámerom navrhovanej úpravy je vypustenie textu pod písm. a) a b) ods. 1 § 9. Cieľom je zjednodušenie administratívy pri niektorých zmenách druhov poľnohospodárskych pozemkov a ich evidencie v katastri nehnuteľností. Rozhodovanie obvodného pozemkového úradu podľa § 9 ods. 1 písm. a) a b) sa javí v súčasnosti ako nadbytočné a neefektívne v prípadoch, ak ide o zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku na iný poľnohospodársky druh pozemku (napríklad trvalého trávneho porastu na záhradu, ovocného sadu na záhradu ...) alebo ak ide o zmenu ostatnej plochy na poľnohospodársku pôdu (napríklad po rekultivácii pozemkov). Navrhuje sa, aby uvedené zmeny druhov pozemkov na poľnohospodársky druh pozemku mohli byť vykonávané a evidované v katastri nehnuteľností bez rozhodnutia obvodného pozemkového úradu, zjednodušenou administratívou, t.j. hlásenkou (vlastníka, užívateľa poľnohospodárskej pôdy) priamo na príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností – správu katastra, podľa právnych predpisov na úseku katastra nehnuteľností.

čl. V bod 2 §
Podľa § 17 ods. 2 a 3 obvodný pozemkový úrad nevydáva rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre nepoľnohospodársky účel v taxatívne ustanovených prípadoch podľa odseku 2. Ide o prípady navrhovaných drobných zmien, ale tiež aj zrealizovaných drobných zmien hraníc pozemkov, napríklad pri posune stavby rodinného domu. Podľa platného znenia odseku 3 orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy – obvodný pozemkový úrad, ak ide o prípady podľa odseku 2 vydá iba stanovisko k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde. Chýba tu však prípad, ak je treba vydať stanovisko vo veci už vykonanej drobnej zmeny do 15 m2 (napríklad pri vyššie uvedenom posune stavby rodinného domu). Predložený návrh dopĺňa ustanovenie odseku 3 a rieši vydanie stanoviska aj k usporiadaniu drobnej zmeny hranice druhu pozemku do 15 m2.

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa vypustiť prílohu č. 3 zo zákona, ktorá bude predmetom úpravy vo vyhláške MPRV SR k zákonu.

čl. I bod 2 až 5 §
Navrhuje sa vypustiť príloha č. 1 zo zákona, ktorá bude predmetom úpravy vo vyhláške MPRV SR k zákonu.

čl. I bod 6 §
Navrhuje sa vypustiť príloha č. 2 zo zákona, ktorá bude predmetom úpravy vo vyhláške MPRV SR k zákonu.

čl. I bod 7 §
Ide o presnejšie gramatické vyjadrenie textu.

čl. I bod 8 §
Navrhuje sa doplniť § 9 o odseky 3 a 5 tak, aby orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy vydával záväzne stanovisko k navrhovanej zmene jedného poľnohospodárskeho druhu pozemku na iný poľnohospodársky druh pozemku (napríklad k zmene ornej pôdy na záhradu, vinice na trvalý trávny porast), so zreteľom na ochranu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd (často pod závlahou), a tak predchádzal nevhodnému situovaniu stavieb a celých stavebných komplexov v intenzívne obhospodarovanej poľnohospodárskej krajine v širokom extraviláne. Ďalej sa navrhuje, aby orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy vydával záväzné stanovisko k zmene nepoľnohospodárskeho druhu pozemku na poľnohospodársky druh pozemku. Stanoviská orgánov ochrany poľnohospodárskej pôdy v týchto prípadoch sú potrebné na minimalizáciu rozšírenej nesprávnej praxe predprípravy poľnohospodárskych pozemkov pre zmenu ich funkčného využitia. Zmenu druhu pozemku možno v katastri vyznačiť iba na základe kladného záväzného stanoviska orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy. Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy vydá záporné stanovisko k navrhovanej zmene poľnohospodárskeho druhu pozemku v prípade, že bude v rozpore so zásadami ochrany pôdy, napríklad navrhovaná zmena by mohla prispieť …

čl. I bod 9 §
V § 10 sa navrhuje spresnenie, zjednodušenie a sfunkčnenie konania pri zmenách druhov pozemkov pri rozhodovaní v pochybnostiach, či pozemok je alebo nie je poľnohospodárskou pôdou. Dôležité bolo spresniť, že predmetom konania sú pozemky, na ktorých vlastnosti pôdneho profilu boli zmenené prirodzenou cestou vplyvom prírodných podmienok a prírodných procesov v danom území, a pozemky, ktoré možno charakterizovať ako dlhodobo zalesnené poľnohospodárske pôdy tzv. „biele plochy“, vhodné na preradenie do lesných pozemkov (v prírode už sú súčasťou lesných ekosystémov). Cieľom je usporiadanie a zosúladenie skutočného duhu pozemku v teréne s jeho evidenciou v katastri nehnuteľností. V ustanovení odseku 2 písm. b) boli taxatívne zadefinované nepoľnohospodárske druhy pozemkov, ktorých sa rozhodovanie v pochybnostiach či pozemok je alebo nie je poľnohospodárskou pôdou týka. Štandardnou praxou je, že správny orgán návrh prešetrí v teréne a spracuje podrobný zápis, ktorý tvorí prílohu spisovej dokumentácie. Predmetom rozhodnutia orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 10 ods.2 písm. b) nie je lesný pozemok so zreteľom na ustanovenie § …

čl. I bod 10 §
Ustanovenie § 12 sa navrhuje doplniť o zásadu a povinnosť chrániť najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy v katastrálnom území pri posudzovaní návrhov nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy (napríklad stavebné zámery, zámery ťažby), na všetkých úrovniach konania správneho orgánu, či už ide o vyjadrenie, stanovisko, súhlas alebo rozhodnutie.

čl. I bod 11 a 12 §
V ustanovení § 12 ods. 2 sa zákonná povinnosť chrániť najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy v katastrálnom území sa vzťahuje nielen na orgány ochrany poľnohospodárskej pôdy, ale na každého kto navrhuje stavebné a iné zámery na poľnohospodárskej pôde (spracovateľ, obstarávateľ územnoplánovacej dokumentácie, investor...) vrátane povinnosti riešenia návrhu nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy alternatívne. Špecifikuje sa, že ide o ochranu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd v príslušnom katastrálnom území podľa kódu chránených bonitovaných pôdnoekologických jednotiek, ktoré súčasne podliehajú povinnosti platenia odvodov za odňatie. V súlade so zásadami ochrany poľnohospodárskej pôdy navrhuje sa nový spôsob ochrany najkvalitnejšej a najprodukčnejších poľnohospodárskych pôdy v príslušnom katastrálnom území. Návrh vychádza z potreby chrániť „inštitútom odvodov“ najkvalitnejšiu poľnohospodársku pôdu v katastrálnom území proporcionálne na celom území Slovenskej republiky. Takýto cieľ je možné dosiahnuť individuálnou ochranou taxatívne vymenovaných kódov bonitovaných pôdnoekologických jednotiek (BPEJ) v jednotlivých katastrálnych územiach (KÚ). Chránené kódy BPEJ v jednotlivých KÚ sú zatriedené na základe deviatich skupín kvality a v rámci každej skupiny kvality podľa hrubého ročného rentového efektu …

čl. I bod 13 §
Ustanovuje sa zjednodušenie konania správneho orgánu pri posudzovaní návrhu stavieb železničných dráh na poľnohospodárskej pôde

čl. I bod 14 §
S cieľom zjednodušenia konania pri odnímaní poľnohospodárskej pôdy pre stavebné účely v hraniciach zastavaného územia obce, bolo snahou rezortu pôdohospodárstva usmerniť investorov stavieb do využívania nezastavaných plôch – prelúk v hraniciach zastavaného územia obce. Z praktických skúseností a šetrní v skutočne zastavanom území obcí a miest bolo zistené, že ide o nevyužívané zanedbané preluky poľnohospodárskej i nepoľnohospodárskej pôdy od niekoľko desiatok m2 až do cca 5000 m2. Ide o poľnohospodárske druhy pozemkov neefektívne pre rastlinnú výrobu, často kontaminované, a zanedbané. Navrhuje sa, aby správny orgán vydával iba stanovisko podľa § 17 ods. 3 zákona (namiesto rozhodnutia) pri odnímaní poľnohospodárskej pôdy a zmene druhu pozemku do výmery 5000 m2, ak sa pozemok nachádza v hraniciach zastavaného územia obce (§ 2 písmeno i) zákona č. 220/2004 Z .z., hranica evidovaná v katastri nehnuteľností) . Návrh správny orgán prešetrí v teréne a spracuje podrobný zápis, ktorý tvorí prílohu spisovej dokumentácie.

čl. I bod 15 §
Navrhuje sa doplnenie dvoch prípadov poľnohospodárskych účelových stavieb (so zastavanou plochou do 25 m2), pri ktorých nie je potrebné vydať rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy a postačuje iba stanovisko správneho orgánu. Ide o stavby záhradný domček a viničný domček (napríklad hajloch), ktoré svojím charakterom a funkčným určením stavby na 50 % slúžia poľnohospodárskej rastlinnej prvovýrobe. Návrh správny orgán prešetrí v teréne a spracuje podrobný zápis, ktorý tvorí prílohu spisovej dokumentácie.

čl. I bod 16 §
Navrhuje sa legislatívno-technická úprava vzhľadom na vypustenie výnimiek od povinnosti platenia odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy.

čl. I bod 17 §
Navrhuje sa legislatívno-technická úprava účelovo viazaná na možné predĺženie 10 ročnej doby dočasného odňatia poľnohospodárskej pôdy pre zriadenú slnečnej elektráreň, a to novým rozhodnutím správneho orgánu v tej istej veci najviac o desať rokov, ak predmetom sú odňatia sú pôdy zaradené podľa kódu BPEJ do 6. až 9. skupiny kvality. Návrh správny orgán prešetrí v teréne a spracuje podrobný zápis, ktorý tvorí prílohu spisovej dokumentácie. Novú žiadosť vo veci podáva žiadateľ v poslednom roku pred ukončením právoplatného rozhodnutia.

čl. I bod 18 §
Navrhuje sa zmena straty platnosti rozhodnutia o trvalom odňatí z piatich na tri roky, čím sa dosiahne časový súlad s platnosťou príslušného územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Tým sa obmedzí špekulatívne obchádzanie zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy a vydanie ďalšieho územného rozhodnutia pre nový stavebný zámer na tých istých pozemkoch, v rozpore s rozhodnutím o odňatí poľnohospodárskej pôdy. V tomto zmysle podkladom pre územné rozhodnutie podľa stavebného zákona a pre rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy podľa zákona o ochrane pôdy projektová dokumentácia stavby v tej istej veci.

čl. I bod 19 §
Navrhuje sa zrušenie ustanovenia § 17a. V tomto paragrafe sa taxatívne ustanovuje značný rozsah výnimiek oslobodenia odňatia od platenia odvodov. Tieto výnimky predstavujú cca. 70 % všetkých záberov poľnohospodárskej pôdy. Zmenu rozsahu výnimiek z oslobodenia ustanoví nariadenie vlády SR v rozsahu podľa bodu 33. tohto návrhu zákona.

čl. I bod 20 §
Vkladá sa nový § 18a, ktorý ustanovujú zásady a postup pri zakladaní porastu rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde. Ustanovuje sa register plôch porastov rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde, ktorý vedie obvodný pozemkový úrad. Centrálny register plôch porastov rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde vedie a aktualizuje pôdna služba, čím sa sleduje cieľ zabezpečenia ochrany dotknutej poľnohospodárskej pôdy so zámerom nutnosti vykonávania odborného dohľadu z aspektu zásad právnej ochrany poľnohospodárskej pôdy, vrátane dohľadu nad vykonaním spätnej rekultivácie poľnohospodárskej pôdy. V prípade, že zásady ochrany pôdy (na plochách porastov rýchlorastúcich drevín a susedných pozemkov) zakladateľ porastu nedodrží, pôdna služba túto skutočnosť oznámi správnemu orgánu, ktorý začne konanie o priestupku alebo správnom delikte. Ustanovenie účelovo rieši možnosť založenia porastu rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde nižšej kvality zaradenej do 6. až 9. skupiny kvality

čl. I bod 21 §
Legislatívno-technická úprava týkajúca sa doplnenia kompetencií obvodného pozemkového úradu vo väzbe na doplnený § 18a.

čl. I bod 22 §
Do ustanovenia § 24 ods. 1 zákona bola doplnená kompetencia Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.

čl. I bod 23 §
Legislatívno-technická úprava týkajúca sa kompetencií pôdnej služby t.j. Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava (ďalej len „výskumný ústav“). Tvorcom a správcom máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek je výskumný ústav. Navrhované doplnenie vyplynulo z potrieb praxe. Akékoľvek zmeny v mapách bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek môže vykonávať iba výskumný ústav na základe komplexného prieskumu kvality poľnohospodárskych pôd vyjadrených kódom bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek. Tým sa vylúči nesystémové individuálne prešetrovanie kódov BPEJ na nízkych výmerách (často iba z dôvodu pripravovanej výstavby na poľnohospodárskej pôde), ktoré nie je možné zapracovať do máp BPEJ, ani do údajov o BPEJ, ktoré zo zákona obsahuje kataster nehnuteľností a poskytuje správa katastra a obvodný pozemkový úrad.

čl. I bod 24 §
Navrhuje sa doplnenie dvoch prípadov priestupkov vo väzbe na doplnené znenie § 9 a doplnené ustanovenie § 18a. Následne sa doplňuje ustanovenie o uložení príslušnej pokuty.

čl. I bod 25 až 27 a k bodom 30 a 31 §
Legislatívno-technická úprava týkajúca sa zmeny prepočtu slovenskej koruny na euro.

čl. I bod 28 a 29 §
Legislatívne - technická úprava. Navrhuje sa doplnenie titulu správneho deliktu v § 26 ods. 1 písmenami f) a g) vo väzbe na doplnené ustanovenie § 9 a § 18a.

čl. I bod 32 §
Zákon definuje pôdu ako nenahraditeľný prírodný zdroj s viacerými prirodzenými funkciami hodnými ochrany najvyššieho stupňa. Deklaruje význam poľnohospodárskej pôdy ako neobnoviteľného prírodného zdroja a základnej zložky životného prostredia. V tomto zmysle obsahuje toto splnomocňovacie ustanovenie zásadné systémové prvky ochrany pôdy v podrobnostiach identifikácie kvality a druhu poľnohospodárskej pôdy. Z praktického hľadiska flexibility boli vypustené prílohy č. 1 až 3 platného zákona o ochrane pôdy a následne boli doplnené do vykonávacieho predpisu v celom rozsahu uvedených a aktualizovaných príloh (do vyhlášky č. 508/2004 Z. z.). Vzhľadom na zmeny vo vykonávacej vyhláške k zákonu o katastri nehnuteľností, bola doplnená príloha v predmete poľnohospodárske druhy pozemkov a spôsob ich využívania.

čl. I bod 33 §
Navrhuje sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie nariadenia vlády vo väzbe na ochranu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd v v katastrálnom území podľa kódov chránených BPEJ.

čl. I bod 34 §
Ustanovuje sa prechodné ustanovenie účinné k 1. januáru 2013 vo vzťahu ku konaniam pred účinnosťou zákona.

čl. I bod 35
Vypúšťajú sa prílohy č. 1 až 3 zo zákona. Z dôvodu flexibility v prípade aktualizácie limitných hodnôt a metód ich zisťovania, napríklad rizikových látok v pôde, tieto budú doplnené do vykonávacej vyhláške č. 508/2004 Z. z.

čl. LXIV

čl. LXIV bod 1 až 5 §
Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

čl. XIX (Zákon č. 220/2004 Z. z.)
(§ 9 ods. 4 písm. a)) Navrhuje sa vypustiť povinnosť vlastníka alebo užívateľa poľnohospodárskej pôdy dokladať k žiadosti o zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok kópiu katastrálnej mapy.

čl. I

čl. I bod 1 §
Návrh zákona dopĺňa definíciu „ostatnej poľnohospodárskej plochy“ s cieľom nastoliť základné zásady právnej regulácie, osobitne z hľadiska starostlivosti vlastníka alebo užívateľa takto zadefinovaných plôch a tiež z hľadiska právnej zodpovednosti. Z pohľadu ochrany životného prostredia a v záujme rozvoja poľnohospodárstva právne predpisy zdôrazňujú povinnosť vlastníka a užívateľa poľnohospodárskej pôdy, aby ju využíval na výrobu kvalitnej produkcie, najmä potravín. Opomína sa však starostlivosť o pôdu, ktorá síce nezodpovedá charakteru poľnohospodárskej pôdy, no slúži na zabezpečenie poľnohospodárskeho využívania pôdy. Pri zadefinovaní pojmu „ostatnej poľnohospodárskej plochy“ navrhovateľ vychádzal z pôvodnej definície poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý v minulosti tvorili tiež všetky nadväzujúce súčasti poľnohospodárskej pôdy, ako poľné cesty, silážne jamy, hnojiská, plochy so zariadením pre vodné závlahy, poľnohospodárska účelová zeleň a tiež ochranné trasy proti erózii a iné. Inými slovami pôda, ktorá je pre poľnohospodárstvo nenahraditeľná. V prípade posudzovania pôdy ide často o riešenie odborných otázok, a preto sa v záujme odstránenia pochybností navrhuje, aby o tom, či konkrétne pozemky patria medzi ostatné poľnohospodárske …

čl. I bod 2 §
Prax potvrdzuje, že veľmi často dochádza k závažnému poškodzovaniu prirodzených vlastností poľnohospodárskej pôdy a neraz sa objavuje hrozba i jej väčšieho poškodzovania. Preto zákon ukladá jednoznačne povinnosť každého vlastníka (alebo nájomcu a správcu ostatnej poľnohospodárskej plochy) ostatnej poľnohospodárskej plochy vykonávať také agrotechnické opatrenia, ktoré zaručujú ochranu, zachovanie a obnovu prirodzených vlastností ostatnej poľnohospodárskej plochy, predchádzajú výskytu a šíreniu burín, zabraňujú znehodnoteniu a poškodeniu ostatnej poľnohospodárskej plochy a neohrozujú prístup, obhospodarovanie a ochranu poľnohospodárskej pôdy, ktorej využitiu bezprostredne slúžia. A ak tak neurobí povinná osoba, orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy rozhodnutím určí opatrenia na odstránenie poškodenia. Podľa návrhu zákona aj spôsob využívania ostatných poľnohospodárskych plôch musí zodpovedať prírodným podmienkam v danom území, zaručovať funkčnú spätosť prírodných procesov v krajinnom priestore a nesmie ohrozovať ekologickú stabilitu územia. Inak povedané: platí prísne pravidlo, že každý vlastník, ktorý využíva ostatné poľnohospodárske plochy, t.j. plochy, ktoré bezprostredne slúžia na obhospodarovanie a ochranu poľnohospodárskej pôdy, je povinný využívať tieto plochy spôsobom a na účely, ako to vymedzujú …

čl. I bod 3 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s čl. I bodom 1 návrhu zákona.

čl. I bod 4 §
V nadväznosti na doplnenie definície pojmu „ostatné poľnohospodárske plochy“, pri určovaní ktorých je determinujúci spôsob ich využívania na zachovanie a obnovu prirodzených vlastností poľnohospodárskej pôdy a predchádzanie výskytu a šíreniu burín, čo má efektívne brániť znehodnoteniu a poškodeniu poľnohospodárskej pôdy, sa dopĺňa právomoc obvodného pozemkového úradu ako orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy rozhodovať o tom, či pozemky patria medzi ostatné poľnohospodárske plochy podľa § 2 písm. c), ktorý si v prípade potreby vyžiada odborné stanovisko pôdnej služby. Pôdna služba ako špeciálny odborný útvar Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave plní úlohu odborného poradného orgánu využívaného orgánmi ochrany poľnohospodárskej pôdy v záujme ich vysoko odborného rozhodovania pri riešení prevencie a reálnej degradácie poľnohospodárskych pôd. Tento ústav je jediná inštitúcia pre spoznávanie a výskum pôdy v Slovenskej republike. Poskytuje odborné služby pre riadiacu sféru, odborné inštitúcie a orgány pôsobiace a vykonávajúce činnosti v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia, územného plánovania, regionálneho rozvoja atď. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby obvodný pozemkový úrad …

čl. I bod 5 a 6 §
Vypracovanie zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy vyplynulo z potreby zosúladiť ciele a spôsob ochrany pôdy s odborným, politickým a legislatívnym vnímaním pôdy v medzinárodnom priestore, najmä v členských štátoch Európskej únie. Ako už bolo vyššie niekoľkokrát spomenuté principiálnou základňou zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy je uznanie jej multifunkčného charakteru, osobitné riešenie ochrany ohrozených, degradovaných a poškodených pôd, zabezpečenie starostlivosti o pôdu prostredníctvom vlastníkov a užívateľov pôdy, a zabezpečenie výkonu odborných a dozorných činností súvisiacich s ochranou pôdy prostredníctvom pôdnej služby. Prioritou zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy je ochrana vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy, ako ochrana významného prírodného zdroja, a stabilizácia výmery a objemu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd Slovenska. Odborný dohľad nad ochranou poľnohospodárskej pôdy, dohľad nad dodržiavaním a uplatňovaním ustanovení zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy je vykonávaný orgánmi ochrany poľnohospodárskej pôdy v spolupráci s pôdnou službou a Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym. V záujme zabezpečenia odborného dohľadu nad ochranou ostatných poľnohospodárskych plôch sa navrhuje ich včlenenie do príslušných ustanovení zákona, …

čl. I bod 7 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s čl. I bodom 2 návrhu zákona.

čl. I bod 8 až 15 §
Návrh analogicky s právnou úpravou ochrany poľnohospodárskej pôdy navrhuje doplniť špecifikáciu konaní povinných osôb, ktoré sa považujú za priestupky a iné správne delikty súvisiace s dodržiavaním tohto zákona. Podľa navrhovanej úpravy, priestupku na úseku ochrany ostatných poľnohospodárskych plôch sa dopustí ten, kto (i) nezabezpečí základnú starostlivosť o ostatnú poľnohospodársku plochu alebo spôsobí jej poškodenie (§ 8a), (ii) spôsobí svojou nečinnosťou zaburinenie ostatnej poľnohospodárskej plochy alebo nepoľnohospodárskeho pozemku v blízkosti ostatnej poľnohospodárskej plochy (§ 8a), (iii) nesplní povinnosť uloženú orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 8a). Správneho deliktu sa právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ dopustí okrem iného, aj v prípade ak (i) nezabezpečí základnú starostlivosť o poľnohospodársku pôdu alebo ostatnú poľnohospodársku plochu alebo spôsobí ich poškodenie (§ 3 až 7) alebo (ii) spôsobí svojou nečinnosťou zaburinenie poľnohospodárskej pôdy (§ 3) alebo ostatnej poľnohospodárskej plochy (§ 8a). Návrh zákona spresňuje výšku sankcie za spáchanie priestupku a iného správneho deliktu, ako aj spôsob jej výpočtu, a to rovnako, ako sú upravené sankcie …

čl. I bod 16
Podľa platného zákona ustanovuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky charakteristiku spôsobu využívania jednotlivých druhov pozemkov poľnohospodárskej pôdy formou všeobecne záväzného právneho predpisu. Keďže aj ostatné poľnohospodárske plochy sú takýmto druhom pozemku, je namieste, aby uvedené ministerstvo upravilo charakteristiku spôsobu využívania aj tohto druhu pozemku. Prijatie takéhoto predpisu napomôže tiež pri rozlíšení, či je ostatná plocha ostatnou poľnohospodárskou plochou alebo len inou ostatnou plochou.

čl. I bod 17
S cieľom zabrániť nejednoznačnému výkladu ustanovení tohto návrhu zákona, ako aj v snahe posilniť právnu istotu účastníkov právnych vzťahov v už prebiehajúcich konaniach podľa platného zákona sa zakotvujú prechodné ustanovenia zabraňujúce spätnej pôsobnosti novej právnej úpravy.

čl. I

čl. I bod 1 §
Definícia poľnohospodárskej pôdy sa dopĺňa tak, aby umožňovala založiť na poľnohospodárskej pôde bez potreby zmeny druhu pozemku porast drevín tvoriaci súčasť agrolesníckeho systému využívania poľnohospodárskej pôdy alebo porastu poľnohospodárskej účelovej zelene, čím sa odstraňuje nedostatok právnej úpravy a reaguje na požiadavku praxe.

čl. I bod 2 §
Dopĺňa sa vymedzenie pojmov „agrolesnícky systém využívania poľnohospodárskej pôdy“ a „poľnohospodárska účelová zeleň“ súvisiacich s novelizačnými bodmi 3 a 4. Doplnenie pojmov si vyžaduju tie spôsoby využívania poľnohospodárskej pôdy, ktoré kombinujú bežné obrábanie pôdy s pestovaním drevín. Oba pojmy komplementárne dopĺňajú systém ekologických opatrení subvencovaných v rámci Spoločnej pôdohospodárskej politiky EÚ na základe platného Strategického plánu SR (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 435/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na udržiavanie poľnohospodárskej plochy, aktívneho poľnohospodára a kondicionality; nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 3/2023 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory na neprojektové opatrenia Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky). V rámci tohto systému sa podporujú najmä celofarmové ekoschémy, realizácia agrolesníckeho systému na poľnhospodárskej pôde, zakladanie biopásov a bylinných políčok. Keďže ich primárnym cieľom je realizácia ich mimoprodukčných funkcií, dáva sa tomuto využívaniu poľnohospodárkej pôdy širší všeobecnejší rámec vo forme definície agrolesníckeho systému využívania poľnohospodárskej pôdy a poľnohospodárskej účelovej zelene, ktoré postihujú tak hospodárke (produkčné) ako aj nehospodárske (mimoprodukčné) funkcie.

čl. I bod 3 §
Dopĺňa sa povinnosť predchádzať výskytu a šíreniu náletových drevín, pričom sa špecifikuje že táto povinnosť sa vzťahuje na poľnohospodárske (nie nepoľnohospodárske) pozemky mimo zastavaného územia obce s prihliadnutím na ustanovenie § 3 ods. 1, podľa ktorého sa ukladajú povinnosti vlastníkom a užívateľom poľnohospodárskej pôdy, nie akéhokoľvek (aj nepoľnohospodárskeho) neobrábaného pozemku. Zároveň sa povinnosť ukladá aj vo vzťahu k zabráneniu šírenia biotických škodcov, ktorému sa doteraz nevenovala pozornosť, pokiaľ išlo o poľnohospodársku pôdu.

čl. I bod 4 §
Navrhuje sa ustanoviť právny rámec pre nariaďovanie výrubu (t. j. vypílenia s ponechaním pňa a koreňov) alebo odstránenia (t. j. vrátane pňa a koreňov) drevín na poľnohospodárskej pôde. Ustanovujú sa podmienky a postup pri nariadení výrubu a odstránenia drevín, ak je to účelné z dôvodu zabezpečenia udržateľného využívania poľnohospodárskej pôdy. Ustanovuje sa vecná príslušnosť orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy (okresného úradu, pozemkového a lesného odboru) na konanie o nariadení odstránenia drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde. Ustanovuje sa, že účastníkom konania o nariadení výrubu drevín je vlastník a užívateľ poľnohospodárskeho pozemku, ktorí nesú zodpovednosť za dodržiavanie povinností pri starostlivosti o poľnohospodársku pôdu. Dotknutým orgánom bzude orgán ochrany životného prostredia, ktorý je oprávnený podať v tomto konaní svoje stanovisko v určenej procesnej lehote s ustanoveným minimálnym trvaním.

čl. I bod 5 §
Vypúšťa sa požiadavka na doloženie zhodnotenia historických súvislostí a zámerov regionálneho rozvoja a nahrádza sa stanoviskom dotknutej obce. Táto požiadavka bola v praxi nevykonateľná z dôvodu, že orgány územnej samosprávy odmietali požadované stanoviská vydávať s odôvodnením, že nedisponujú dostatočnými informáciami pre jeho vypracovanie. Osobitná úprava zmeny druhu pozemku vinica bola zavedená z dôvodu obmedzenia účelových zmien druhu pozemku s cieľom vyhnúť sa odvodu za odňatie vinice. Požiadavka na doloženie stanoviska Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho sa vypúšťa v prípadoch, kedy nie je potrebné podľa § 17 ods. 2 písm. b) vydať rozhodnutie o odňatí a teda sa ani nepredpíše odvod za odňatie.

čl. I bod 6 §
Precizuje sa rozsah príloh k žiadosti o zmenu druhu poľnohospodárskeho pozemku tak, aby sa odstránili nezrovnalosti doterajej formulácie.

čl. I bod 7 §
Dopĺňa sa možnosť zmeny nepoľnohospodárskeho druhu pozemku (napríklad druhu pozemku ostatná plocha) na ovocný sad na základe požiadaviek aplikačnej praxe.

čl. I bod 8 §
Vecná úprava odôvodnená odbornými a praktickými požiadavkami. Predmetom rozhodovania podľa § 10 nie sú len pozemky, ktoré za určité časové obdobie „zmenili charakter“ z poľnohospodárskych na nepoľnohospodárske a naopak, ale aj pozemky ktoré vždy zodpovedali charakteru nepoľnohospodárskej, resp. poľnohospodárskej pôdy a sú v katastri evidované s nesprávnym druhom pozemku, t.j. nejedná sa o fyzickú zmenu charakteru pozemku vplyvom prírodných procesov, ale o zosúladenie evidencie katastra so skutočným stavom. Napríklad v prípade zastavanej plochy je nepravdepodobné, aby „vplyvom prírodných procesov“ v relatívne krátkom čase zmenila charakter na poľnohospodársku pôdu.

čl. I bod 9 a 10 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 11 §
Legislatívno-technická formulačná úprava. Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy rozhodne o zmene druhu pozemku na základe zistenia charakteru pozemku a vlastností pôdneho profilu v teréne, nie na základe zistenia jeho zmeny.

čl. I bod 12 §
Ustanvuje sa zákaz rozhodnúť o zmene poľnohospodárskeho druhu pozemku na iný druh pozemku pochybnostiach, ak vlastnosti a charakter pozemku, ktoré by inak túto zmenu odôvodňnovali, vznikli následkom orušenia povinností pri starosltivosti o poľnohospodársku pôdu. predchádza sa tak úbytku poľnohospodárskej pôdy a v spojení s možnosťou nariadiť výrub alebo odstránenie drevín to umožňuje rekultivovať zanedbané plochy, najmú v trvalých kultúrach.

čl. I bod 13 §
Upresňuje sa rozsah príloh k žiadosti o zmenu druhu pozemku podľa § 11 tak, aby sa odstránili nezrovnalosti doterajej formulácie.

čl. I bod 14 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 15, 16 a 33 §
Ustanovuje sa povinnosť zaplatiť odvod za odňatie každej poľnohospodárskej pôdy a vinice, nie len odvod za odňatie „najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území“. Týmto ustanovením sa odstraňuje hlavný nedostatok súčasnej právnej úpravy vo vzťahu k ochrane najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v SR umožňujúcej v niektorých katastrálnych územiach odňať na nepoľnohospodárske účely bez odvodu aj poľnohospodárske pôdy najvyššej kvality zaradenú do druhej či dokonca aj prvej (najvyššej) skupiny kvality. Sadzbu odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek diferencovane podľa kvality pôdy a sadzbu odvodu za odňatie vinice podľa vinohradníckych oblastí ustanovuje osobitný predpis vydaný na základe § 27a – nariadenie vlády č. 58/2013 Z. z.

čl. I bod 17 §
Precizovanie textu v záujme jednoznačnosti výkladu a všeobecnej zrozumiteľnosti ustanovenia. Povinnosť zaplatiť odvod sa predpisuje v rozhodnutí o odňatí a splatnosť odvodu je podľa osobitného predpisu naviazaná na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o odňatí. Stanoviskom vydaným podľa § 17 ods. 3 nahrádzajúcim rozhodnutie o odňatí nie je možné predpísať odvod za odňatie. Účelom vydávania stanovísk nahrádzajúcich rozhodnutie o odňatí je okrem zjednodušenia postupu pri odňatí aj oslobodenie od odvodu v zákonom špecifikovaných prípadoch (malý rozsah odňatia, odňatie v zastavanom území obce). Povinnosť zaplatiť odvod sa vzťahuje aj na toho, kto zabral poľnohospodársku pôdu v rozpore so zákonom, teda „bez rozhodnutia alebo stanoviska podľa § 17“.

čl. I bod 18 §
Ustanovuje sa povinnosť správeho orgánu pri posudzovaní návrhov nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pdy pri zmenách a doplnkoch územnoplánovacej dokumentácie prihliadať na už odsúhlasené a doteraz na nepoľnohospodárske účely nevyužité plochy poľnohospodárskej pôdy. Účelom ustanovenia je obmedzenie neustáleho navyšovania plôch poľnohospodárskej pôdy určených v územnoplánovacej dokumentácii na výstavbu a iné nepoľnohospodárske využitie bez reálneho odôvodenia potreby takéhoto navyšovania.

čl. I bod 19 §
Možnosť vydať súhlas k individuálnemu návrhu nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy sa obmedzuje na prípady, keď ide o obec ktorá nemá územný plán. V obciach ktoríé majú platný územný plán je možné realizovať len zámer, ktorý je v súlade s územným plánom. Vydávanie súhlasov k stavebným a iným zámerom ktoré nie sú v súlade s územným plánom je v rozpore s účelom a cieľmi územného plánovania.

čl. I bod 20 §
Ustanovuje sa povinnosť orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy neudeliť súhlas k návrhu, ktorý nespĺňa všetky zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12, nie len záasadu podľa § 12 ods. 2 písm. a), t. j. chrániť najkvalitnejšiu poľnohospodársku pôdu a vinice.

čl. I bod 21 §
Dopĺňa sa dôvod, pri ktorom je vylúčená potreba rozhodnutia o odňatí pôdy, v prípade, že sa na pozemku umiestňuje inžinierska stavba, čo si važiadala rozsiahla zmena právnej úpravy na úseku stavebného konania a územného plánovania.

čl. I bod 22 §
Výmera pozemku, pri ktorej nie je v hraniciach zastavaného územia obce potrebné vydať rozhodnutie o odňatí (rozhodnutie sa nahrádza stanoviskom podľa § 17 ods. 3), sa zvyšuje z 500 m2 na 1000 m2, čím sa zosúlaďuje s výmerou pri ktorej nie je v zmysle § 16 ods. 2 potrebné vydať súhlas podľa § 13 až § 15. Cieľom je zníženie administratívnej záťaže pri realizácii stavebných a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde v hraniciach zastavaného územia obce.

čl. I bod 23 §
Precizovanie znenia ustanovenia s cieľom lepšej zrozumiteľnosti a jednoznačnosti výkladu. Účelom právnej úpravy je ustanoviť, že v prípadoch keď podľa § 17 ods. 2 nie je potrebné vydať rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy stanovisko, nie že stanovisko sa vydáva na základe kópie katastrálnej mapy. Na vydanie stanoviska nahrádzajúceho rozhodnutie o odňatí sa primerane vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 5 o prílohách k žiadosti o trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy.

čl. I bod 24 §
Vypúšťa sa požiadavka, aby projekt spätnej rekultivácie obsahoval časový harmonogram a ekonomický prepočet nákladov rekultivácie. Požiadavka na časový harmonogram je upravená vo vykonávacom predpise ustanovujúcom náležitosti projektu spätnej rekultivácie, ktorým je vyhláška č. 508/2004 Z. z., a jej uvedenie v zákone je duplicitné a nadbytočné. Požiadavka na „ekonomický prepočet nákladov“ nemá vo vzťahu k účelu zákona opodstatnenie. Vzhľadom na skutočnosť že poľnohospodársku pôdu možno odňať dočasne na 10 rokov a k realizácii spätnej rekultivácie tak dôjde o 10 rokov nemá ekonomický prepočet nákladov predložený v čase podania žiadosti o dočasné odňatie relevantnú výpovednú hodnotu. Osoby odborne spôsobilé na vypracovanie projektu spätnej rekultivácie spravida ani nie sú kompetentné na vypracovanie ekonomického prepočtu nákladov a kvalita predkladaných rozpočtov je sporná. Požiadavka na ekonomický prepočet nákladov rekultivácie má korene v dávnejšej minulosti, keď legislatíva umožňovala realizáciu tzv. náhradných rekultivácií za záber poľnohospodárskej pôdy ako alternatívu odvodu za odňatie, dnes však nemá opodstatnenie.

čl. I bod 25 §
Vypúšťa sa požiadavka na doloženie zhodnotenia hisorických súvislostí a zámerov regionálneho rozvoja ako prílohy k žiadosti o odňatie z dôvodu, že predmetné ustanovenie je v praxi nevykonateľné. Orgány územnej samosprávy budú vydávať len svoje stanovisko.

čl. I bod 26 §
Vypustením ustanovenia o povinnosti žiadateľa doložiť výpočet výšky odvodu sa sleduje zníženie administratívnej záťaže žiadateľov o odňatie poľnohospodárskej pôdy. Výpočet výšky odvodu vykoná správny orgán, ktorý v rozhodnutí o odňatí predpíše odvod za odňatie a v odôvodnení rozhodnutia odôvodní jeho výšku a spôsob výpočtu. Aplikovanie jednotlivých ustanovení zákona a osobitného predpisu stanovujúceho sadzby odvodu, spôsob výpočtu odvodu za odňatie a oslobodenie od odvodov je na správnom orgáne, nie na žiadateľovi o odňatie.

čl. I bod 27 §
Dopĺňajú sa kompetencie okresného úradu v sídle kraja na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy. Účelom ustanovenia nie je zavedenie nových kompetencií pre okresný úrad v sídle kraja, ale len zosúladenie legislatívy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy s inými predpismi, ktoré dávajú okresnému úradu v sídle kraja kompetencie týkajúce sa celého územia kraja.

čl. I bod 28 a 30 §
Doplnenie právomoci okresného úradu v nadväznosti na úpravy v § 3. Úprava ustanovení o správnych deliktoch. Priestupku, resp. správneho deliktu sa dopustí ten, kto v rozpore s § 18a založí porast rýchlorastúcich drevínna poľnohospodárskej pôde, alebo ten, kto síce založí porast rýchlorastúcich drevín v súlade so zákonom, ale nevykoná spätnú rekultiváciu. Pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku, resp. správneho deliktu nie nevyhnutné kumulatívne splnenie oboch podmienok.

čl. I bod 29 §
Vypúšťa sa obsolétna časť ustanovenia. Inštitút komplexnej revízie katastrálneho územia neexistuje, takže v aplikačnej praxi sa táto časť ustanovenia nevyužíva a je potrebné ju vypustiť.

čl. I bod 31 a 32 §
Zvyšuje sa horná hranica sadby pokuty za priestupky v najzávažnejšej kategórii a dolná hranica sadzby pokuty za iné správne delikty v základnej kategórii. Dôvodom je potreba zvýšiť tieto sadzby s ohľadom na neaktuálnosť týchto sadzieb a potrebu efektívne vynucovať dodržiavanie povinností uložených zákonom alebo na základe zákona.

čl. I bod 34 §
Pre konania súvisiace s pozemkami je typický veľký počet účastníkov, súvisiaci s veľkou rozdrobenosťou pozemkového vlastníctva a s tým súvisiaca veľká administratívna záťaž správnych orgánov, ako aj neprimeraná dĺžka správnych konaní. Z uvedeného dôvodu sa obdobne ako je to upravené v zákone č. 326/2005 Z.z. o lesoch ustanovuje doručovanie rozhodnutí a iných písomností verejnou vyhláškou v prípadoch konaní, v ktorých je viac ako 20 účastníkov, zúčastnených alebo dotknutých osôb. Uvedené sa však nevzťahuje na situáciu, kedy účastníkov konania zastupuje Slovenský pozemkový fond konajúci za štát a nezistených vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov.

čl. I bod 35 §
Ustanovuje sa, že konania začaté a právoplatne neskončené do dátumu nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa dovtedy platných predpisov.

čl. I bod 36 §
Opravujú sa názvy orgánov miestnej štátnej správy v súlade so zákonom č. 180/2013 Z. z.