Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/280/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016201062 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4016201062.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: D. K., nar. XX. XX. XXXX, F. A. XX, M., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti pribratých účastníkov konania: 1/ Jaguar Land Rover Sovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, 2/ MH INVEST, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, 3/ V. Q., N. XXX/XX, M., zastúpená advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, 4/ L. M., S. XXXX/X, Q., zastúpený advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stáž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, 5/ Gestamp Nitra, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 47 255 374, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, 6/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 47 255 374, 7/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, 9/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 10/ DESIGN ENGINEERONG, a.s., Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 609 633, 12/ D.. J. S., B. XX, Q., 13/ I.. T. L., U. R. X, M., 14/ U. F., T. X, M. a 15/ U. K., U. R. XX, M., o správnej žalobe zo dňa 12. 12. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. 23368/2016/ B625-SV/58685/Pa zo dňa 29. 09. 2016, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Pribratým účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. U. administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 02. 06. 2016 bola podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia stavebníkom Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. prostredníctvom splnomocneného zástupcu KONSTRUKT PLUS, s.r.o., s označením stavby „Automotive Nitra Project, časť: BP 1.2.3“, súbor stavieb: 700 Infraštruktúra a zoznam stavebných objektov - E3- Inžinierske stavby (terénne a sadové úpravy, oplotenie, areálové rozvody VN 22kV, areálové rozvody slaboprúdu), pričom ako druh a účel stavby sú uvedené: Priemyselná budova (priemyselný park), pozemná budova, nebytová budova, priemyselná budova, charakter stavby - trvalá a miesto stavby: Obec Lužianky, katastrálne územie C. a Obec Nitra, katastrálne územie R.. V žiadosti boli uvedené konkrétne parcelné čísla pozemkov v katastrálnom území C. a parcelné čísla pozemkov v katastrálnom území R., na ktorých sa mala stavba realizovať. Následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 09. 06. 2016 oznámenie o začatí stavebného konania. 2. Žalobca podal námietky a pripomienky účastníka konania k oznámeniu o začatí stavebného konania zo dňa 01. 07. 2016. Okrem iného uviedol, že je účastníkom konania i z dôvodu, že bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, v ktorom sú zahrnuté i jeho pozemky priamo v Nitre, v katastrálnom území S., ktoré boli začlenené do strategického parku a taktiež bol vlastníkom pozemku v katastrálnom území C. na LV č. XXXX a tu bol vyvlastnený. Odhliadnuc od toho odvodzoval svoje účastníctvo v stavebnom konaní aj s poukazom na ust. § 59 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov s tým, že bol účastníkom zisťovacieho konania z dôvodu podávania písomných stanovísk a pripomienok, pričom následne má potom postavenie účastníka konania v povoľovacom konaní v navrhovanej činnosti. Okrem iného uviedol, že namieta nezákonnosť zaradenia jeho pozemkov do strategického parku v katastrálnom území S.. Zaradenie jeho pozemkov do osvedčenia zo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015 nie je vecne správne, nakoľko podľa územného plánu Mesta Nitra tieto pozemky sú svojou povahou funkčne určené pre vybavenosť s doplnkovými bývaním s výškou zástavby do 6. nadzemného podlažia. Ďalej namietal, že stavebnému konaniu musí predchádzať konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie - povinné hodnotenie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ak takýto proces neprebehol, nie je možné, aby bolo vedené stavebné konanie. Taktiež poukazoval na to, že v zámere označenom ako „Automotive Nitra Project“ je navrhovateľom a užívateľom Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, zatiaľ čo v zámere „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ je ako navrhovateľ a užívateľ uvedená spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.. Navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ bola len predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom bolo rozhodnuté, že sa nebude posudzovať podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žiadal, aby bol o všetkých úkonoch osobitne písomne oboznámený zaslaním oznámenia na jeho adresu a aby stavebný úrad konanie zastavil. 3. Následne stavebný úrad, t.j. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky na základe žiadosti podanej stavebníkom Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. vydal stavebné povolenie č. OU-NR- OVBP2-2016/027416-7 dňa 11. 07. 2016, ktorým povolil stavbu „Automotive Nitra Project, časť: BP 1.2.3“ v rozsahu objektov: E3 Inžinierske stavby : SO 731.1 Terénne a sadové úpravy, Objekt obsahuje všetky hrubé a finálne terénne úpravy SO 732.1 Oplotenie objekt rieši oplotenie areálu a vstupnú bránu SO 746.1 Areálové rozvody VN 22kV podzemný objekt líniového charakteru rieši rozvod VN 22kV vo vnútri areálu SO 747.1 Areálové rozvody slaboprúdu - podzemný objekt líniového charakteru, ktorý obsahuje riešenie pre dátové rozvody medzi objektmi. Druh a účel stavby: inžinierske stavby, líniová stavba, terénne úpravy súvisiace s výstavbou závodu na výrobu automobilov a kat. území R. a kat. území C.. Stavba sa buduje za účelom realizácie strategického parku, na ktorý Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-35509 zo dňa 13. 07. 2015, doplnené osvedčením č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015, a preto sa územné rozhodnutie nevyžaduje v zmysle ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. O námietkach žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu stavebného konania stavebný úrad rozhodol tak, že ich zamietol. V odôvodnení stavebného povolenia stavebný úrad vysvetlil okolnosti podania žiadosti o stavebné povolenie a postavenie spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. v stavebnom konaní a ďalej sa zaoberal jednotlivými námietkami žalobcu, ktoré nepovažoval za dôvodné. 4. Proti stavebnému povoleniu podal žalobca odvolanie zo dňa 15. 08. 2016, v ktorom poukázal na svoju argumentáciu a vyjadrenia, ktoré podal a ktorých sa pridržiava. Navrhol, aby odvolací orgán podanému odvolaniu vyhovel a zamietol žiadosť o vydanie stavebného povolenia, resp. aby stavebné konanie zastavil, alternatívne, aby zrušil rozhodnutie vydané v stavebnom konaní a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 5. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. 23368/2016/B625-SV/58685/Pa zo dňa 29. 09. 2016 uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu spolu so spisovým materiálom a nezistil dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto podanému odvolaniu nevyhovel. Okresnému úradu boli dobre známe pomery na stavenisku, pričom dokumentácia a podklady boli dostačujúce pre vydanie rozhodnutia, preto upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Konštatoval, že stavba je umiestnená v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude stavba uskutočňovať. Nebolo potrebné vydať územné rozhodnutie, pretože toto sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný reagoval na námietky žalobcu v priebehu stavebného konania a v podanom odvolaní. Stavba sa má realizovať v katastrálnom území R. a C., na pozemkoch odlišných od pozemkov vo vlastníctve žalobcu v katastrálnom území S.. Žalobca bol pôvodným vlastníkom parcely č. 3064 v k. ú. C., avšak predmetná stavba nezasahuje ani do tejto parcely. Uviedol, že žalobca mal postavenie účastníka konania na základe ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, ako účastník prechádzajúceho zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. vo veci navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“. Nemal postavenie účastníka konania podľa ust. § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, nakoľko žiaden z pozemkov v jeho vlastníctve nie je navrhovanou stavbou dotknutý. Vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného nemôžu byť priamo dotknuté vlastnícke, ani iné práva žalobcu, t.j. jeho právne postavenie zostane aj po vydaní napadnutého rozhodnutia zachované. V súvislosti s námietkou žalobcu, že stavebnému konaniu musí predchádzať konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie - povinné hodnotenie podľa ust. § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z. uviedol, že v danom prípade stavebnému konaniu predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal podľa citovaného zákona rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015, ktorým rozhodol, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ sa nebude posudzovať podľa citovaného zákona a Okresný úrad Nitra je viazaný obsahom rozhodnutia EIA. Povoľovaná stavba a má realizovať v rámci výstavby strategického parku, na ktorý vydalo Ministerstvo hospodárstva SR osvedčenie, ktorým je okresný úrad viazaný. Námietky žalobcu o nesprávnosti zaradenia jeho pozemkov do osvedčenia sú irelevantné a s vecou nesúvisia. V predmetnej veci nebolo potrebné územné rozhodnutie, nakoľko stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude realizovať a bol daný dôvod na postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. K námietke žalobcu týkajúcej sa doručovania písomností a prístup k jednotlivým dokumentom žalovaný uviedol, že začatie stavebného konania ako aj stavebné povolenie boli doručené formou verejnej vyhlášky podľa ust. § 61 ods. 4 a § 69 ods. 1 a 2 stavebného zákona v spojení s ust. § 26 správneho poriadku, stavebný úrad nepochybil, a žalobca nebol ukrátený a svojich právach. V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu žalovaný uviedol, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný orgán vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, ktorým rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie) a týmto rozhodnutím je stavebný úrad viazaný. S poukazom na tvrdenie žalobcu o podaní žaloby na preskúmanie uvedeného rozhodnutia žalovaný uviedol, že doposiaľ mu nebolo doručené žiadne rozhodnutie, ktorým by uvedené rozhodnutie bolo zrušené, alebo odložená jeho vykonateľnosť. Okresný úrad (ako aj odvolací) je viazaný aktuálne platným rozhodnutím zo zisťovacieho konania, v rámci ktorého bolo riadne rozhodnuté, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. K námietke žalobcu, že spoločnosť SARIO nemohla podať návrh prvého zámeru žalovaný uviedol, že uvedená námietka nesúvisí s predmetnou povoľovanou stavbou, ani s vydaným stavebným povolením, namietané skutočnosti nemali vplyv na vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu a sú irelevantné. Žiadosť o vydanie stavebného povolenia podala spoločnosť Jaguar Land Rover Sovakia, s.r.o. ako stavebník, a nie SARIO. V odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tvrdeniu žalobcu, že v stavebnom konaní boli porušené jeho práva garantované Ústavou SR, alebo procesné práva vyplývajúce zo správneho poriadku alebo stavebného zákona. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 6. Podanou žalobou zo dňa 12. 12. 2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 29. 09. 2016, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. OU-NR-OVBP2-2016/027416-7 zo dňa 11. 07. 2016 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach. 7. Poukazoval na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, čo namietal už v priebehu stavebného konania, ktorému nepredchádzalo územné konanie, pričom takýto postup nie je podľa jeho názoru zákonný. V oznámení Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. 11. 2015, ktoré sa týka práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, sa uvádza, že táto právna norma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a v tejto súvislosti je potrebné oboznámiť sa s územným plánom Mesta Nitry. 8. Územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu ustanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného plánu Mesta Nitra, kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci „priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti. Keďže sa takýto zámer iba predpokladá, je využitie vymedzených plôch v území limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru). Vo výkresovej časti vo výkrese komplexný návrh v legende pri grafickom vyznačení priemyselného parku je uvedené: „priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“. Je teda zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci Mesta Nitra schválený. Objektívne je teda možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny. Územný plán Mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a doplnky číslo 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie v územnom pláne mesta Nitra obsiahnutý. 9. V ďalšej časti žaloby uviedol, že medzičasom nastala okolnosť, že dňa 12. 04. 2016 zverejnilo Mesto Nitra formou verejnej vyhlášky informáciu, že Ministerstvo životného prostredia SR v zmysle § 23 ods. 1 zák. č. 24/2006 Z. z. doručilo Mestu Nitra zámer navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ pre zisťovacie konanie a zároveň oznámenie, že s predloženým zámerom navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ navrhovateľa Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. sa môže verejnosť oboznámiť na Mestskom úrade v Nitre v lehote od oznámenia zámeru navrhovateľa činnosti od 12. 04. 2016 do 03. 05. 2016 na útvare Hlavného architekta. Následne dňa 11. 07. 2016 zverejnilo Mesto Nitra informáciu, že Ministerstvo životného prostredia SR v zmysle § 33 od. 1 zák. č. 24/2006 Z. z. doručilo Mestu Nitra správu o hodnotení činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ navrhovateľa Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., že verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k správe o hodnotení činnosti : „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ do 10. 08. 2016. V kontexte tejto podstatnej skutočnosti je zrejmé, že navrhovaná činnosť Automotive Nitra Project už nie je aktuálna, keďže spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., teda ten istý subjekt, ktorý je stavebníkom v tomto stavenom konaní, predložil nový zámer navrhovanej činnosti s názvom „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, keď z jeho názvu ako i obsahu zámeru je zrejmé, že tento nový zámer vychádza resp. má mať základ v pôvodnom zámere označenom ako „Automotive Nitra Project“ a teda je nutné navrhovanú činnosť posudzovať v kontexte aj tohto nového zámeru. Z toho pohľadu je potom nutné vychádzať z tohto „nového“ zámeru, v rámci ktorého navrhovaná činnosť už podlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ktoré konanie k dnešnému dňu ešte nebolo ukončené. Poukázal tiež na to, že sa v priebehu konania preukázala potreba zvýšenia parkovacích miest z doterajších vykazovaných 440 a 4130 stojísk, a preto je evidentné, že predmetná investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z. čo de facto predložením „nového“ zámeru (fáza 2) uznal stavebník stavebnej činnosti „Automotive Nitra Project“. 10. Dal súdu do pozornosti, že sa v súčasnosti vedie súdne konanie, predmetom ktorého je prieskum zákonnosti vyššie uvádzaného rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie zo dňa 14. 12. 2015, ako i prvostupňového rozhodnutia, na ktoré sa z hľadiska obhajoby zákonnosti napádaného rozhodnutia odvoláva aj žalovaný. Z tohto pohľadu je evidentné, že predmetom konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/3/2016 bola otázka, ktorá je na účel tohto stavebného konania tzv. predbežnou otázkou, o ktorej si správny orgán nemohol urobiť vlastný úsudok a mal postupovať v zmysle § 29 správneho poriadku a stavebné konanie prerušiť. 11. Podľa názoru žalobcu, žalovaný mal zohľadniť aj porušenie § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny, pričom s poukazom na skutočnosti už uvedené v žalobe je zrejmé, že táto podmienka naplnená byť nemohla, a keďže územný plán zóny vyhotovený nie je, resp. čo je tu podstatné, určite nie je schválený. 12. V ďalšej časti žaloby žaloba poukázal na nespornú skutočnosť, konštatovanú i žalovaným, že stavba je súčasťou navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, teda je evidentné, že sa jedná o súbor stavieb, pričom žiadny zastavovací plán celého súboru stavieb v komplexnej rovine zo strany stavebníka v stavenom konaní, v rámci projektovej dokumentácie doložený nebol a orgány verejnej správy túto skutočnosť nijako nezohľadnili. 13. V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol, že žalobu podáva s ohľadom na procesnú opatrnosť v súvislosti s dodržaním zákonných lehôt počítajúc ich plynutie v súvislosti s oznámením napádaného rozhodnutia vo forme verejnej vyhlášky. Nestotožnil sa s tým, že mu stavebné povolenie nebolo doručené do vlastných rúk. Mal za to, že takýto postup správneho orgánu je v rozpore so základnými pravidlami správneho konania, a to konkrétne s § 3 ods. 4 správneho poriadku (zbytočné zaťažovanie účastníkov konania, pri zvýhodnení iného účastníka konania) a § 4 ods. 2 správneho poriadku (porušenie procesnej rovnosti účastníkov konania). 14. Z hľadiska vecnej stránky posudzovania samotného návrhu na vydanie stavebného povolenia vidí žalobca vadnosť vydaného stavebného povolenia a tým aj napádaného rozhodnutia žalovaného v tom, že poklady, z ktorých stavebný úrad pri vydávaní svojho rozhodnutia v stavebnom konaní vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb a hlavne vyústenie dopravy na cestu I/64, ktorých stavieb sa má toto stavebné konanie týkať, pretože toto dopravné napojenie je absolútne nepreskúmateľné a z predmetných podkladov nezistiteľné. Za podstatnú považoval tú skutočnosť, že úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku, ako aj samotný areál Automotive Nitra Project a taktiež daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z.. 15. V závere žaloby poukázal na to, že samotný strategicky park ako celok nebol posudzovaný, pričom mal byť predmetom zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Aj samotný navrhovateľ vo svojom riešení požiadaviek vychádza z existencie strategického parku v rámci navrhovanej činnosti. IV. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17. 04. 2017 popísal priebeh administratívneho konania s tým, že v žalobe nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, ani okolnosti ako tie, s ktorými sa už ako odvolací orgán podrobne zaoberal v odvolacom konaní a rozhodol o nich žalobou napadnutým rozhodnutím. 17. K námietke žalobcu týkajúce sa územného rozhodnutia uviedol, že predmetná stavba je súčasťou prípravy výstavby objektov na realizáciu strategického parku, na ktorý Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov a z tohto dôvodu povoľovaná predmetná stavba vo väzbe na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nevyžaduje územné rozhodnutie. Bol teda daný dôvod na postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, pričom okresný úrad ako aj žalovaný sú osvedčením viazaní a nie sú oprávnení skúmať správnosť záverov v ňom obsiahnutých. 18. K námietke ohľadne neposudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaný uviedol, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný správny orgán vydal v zisťovacom konaní podľa vyššie citovaného zákona rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015, ktorým rozhodol, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Správny orgán prvého stupňa bol pri vydaní stavebného povolenia viazaný obsahom tohto rozhodnutia a nebol oprávnený riešiť otázku posudzovania alebo neposudzovania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Žalobca mal možnosť napadnúť vyššie uvedené rozhodnutie riadnymi alebo mimoriadnymi opravnými prostriedkami. 19. K ďalšej námietke žalobcu, týkajúcej sa spôsobu doručovania žalovaný uviedol, že doručovanie písomností a zabezpečenie prístupu k spisovej dokumentácii bolo v stavebnom konaní v súlade s platnou právnou úpravou a v konaní bola zabezpečená riadna ochrana práv účastníkov konania aj v tomto smere. Žalobcovi bolo riadne umožnené využitie jeho práv a v ich využití nebol nijakým spôsobom obmedzený, pričom tieto práva využil a námietky a pripomienky voči predmetnej povoľovanej stavbe uplatnil. 20. K námietke k dopravnému napojeniu stavieb a hlavne vyústenia dopravy na cestu I/64 žalovaný uviedol, že sa netýkajú povoľovanej stavby a súvisiaceho konania, a preto nemôžu byť predmetom tohto konania. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. V. Ďalší priebeh konania 21. Dňa 19. 05. 2017 bol súdu doručený návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. zo dňa 18. 05. 2017 na pribratie do konania ako účastníka konania a vyjadrenie k žalobe. V predmetnom podaní je uvedené, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. zabezpečuje výstavbu strategického priemyselného parku v Nitre, pre ktorý bolo vydané osvedčenie o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015 v znení osvedčenia zo dňa 22. 07. 2015, ktoré sa týka aj stavby Automotive Nitra Project - v stavebnom konaní vedenom pod č. OU-NR- OVBP2/2016/027416. Spoločnosť je taktiež vlastníkom niektorých pozemkov, na ktorých je povolená a má byť realizovaná stavba na základe stavebného povolenia a bola i účastníkom stavebného konania. 22. K námietkam žalobcu v stavebnom konaní spoločnosť MH Invest, s.r.o. uviedla, že s nimi nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné a neopodstatnené. V stavebnom konaní nebolo žalobcovi odopreté postavenie účastníka konania, pričom stavba sa má realizovať na pozemkoch odlišných od pozemkov vo vlastníctve žalobcu v katastrálnom území S.. Žalobca bol pôvodným vlastníkom parcely č. 3064 v katastrálnom území C., ktorá mu bola právoplatným rozhodnutím vyvlastnená, ale stavba nezasahuje ani do tejto parcely. Postavenie účastníka konania mal žalobca v stavebnom konaní len na základe ust. § 59 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) znení neskorších predpisov ako účastník predchádzajúceho zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 23. K ďalšej námietke žalobcu v stavebnom konaní spoločnosť MH Invest, s.r.o. uviedla, že stavebný úrad a žalovaný sú vydaným osvedčením viazaní a nie sú oprávnení skúmať správnosť záverov v ňom obsiahnutých. V rozhodnutí Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 08. 10. 2015 bolo konštatované, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorej je stavba súčasťou, sa nebude posudzovať z hľadiska vplyvov na životné prostredie a aj v tomto prípade je stavebný úrad ako aj žalovaný viazaný obsahom uvedeného rozhodnutia, ktoré je právoplatné a vykonateľné. Rovnako skutočnosť, že spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. predložila zámer navrhovanej činnosti, nie je relevantná pre toto konanie, nakoľko tento zámer sa realizácie výstavby, ktorá má byť vykonávaná touto spoločnosťou. Stavebný úrad neporušil právny poriadok, postupoval v súlade so zákonom a stavebné povolenie obsahuje všetky zákonné náležitosti, bolo riadne doručené žalobcovi, pričom neboli porušené jeho ústavné ani procesné práva. 24. Uznesením č. k. 11S/280/2016-187 zo dňa 27. 02. 2018 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to: 1/Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., 2/ MH INVEST, s.r.o., 3/ V. Q., 4/ L. M., 5/ Gestamp Nitra, s.r.o., 6/ Združenie domových samospráv a 7/ Obec Lužianky, ktorým (resp. ich právnym zástupcom) zaslal žalobu spolu s prílohami a s výzvou, aby sa k podanej žalobe a k jej prílohám v určenej lehote vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, súd môže pokračovať ďalej v konaní. 25. K podanej žalobe sa ako účastník konania vyjadrila spoločnosť MH INVEST, s.r.o. v podaní zo dňa 02. 07. 2018. Zopakovala svoje stanovisko ako v prechádzajúcom vyjadrení (uvedenom v bode 21-23). K námietke žalobcu o nerešpektovaní ust. § 9 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona uviedla, že zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a rieši priestorové usporiadanie strategického parku. Vydaním stavebného povolenia pre prvý stavebný objekt areálu sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. Námietka žalobcu o tom, že žiadny zastavovací plán nebol doložený, nie je ničím podložená. V súvislosti s námietkou doručovania uviedol, že oznámenie o začatí stavebného konania, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa boli doručené verejnou vyhláškou v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a stavebného zákona a správne orgány nepochybili a žalobca nemohol byť ukrátený na svojich právach. Stavebníkovi - spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. boli doručované tie písomnosti, ktoré mu boli určené a pri ktorých sa vyžaduje ich osobitné doručenie stavebníkovi. Poukázala na to že dokumentácia, ktorá bola podkladom pre rozhodovanie stavebného úradu o žiadosti stavebníka a povolenie stavby je postačujúca, spĺňa zákonné predpoklady a podmienky a predstavuje dostatočný podklad pre vydanie stavebného povolenia pre realizáciu stavby. V ďalšej časti vyjadrenia uviedla, že už v roku 2005 bola posúdená činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“ podľa zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to v rozsahu komunikácii a inžinierskych sieti. Strategický park ako celok bol posúdený v roku 2005 ako navrhovaná činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“. Navrhla, aby súd podanú žalobu zamietol. 26. Na pojednávaní konanom dňa 16. 01. 2019 sa vyjadril právny zástupca žalobcu a žalobca (ktorí predložili súdu podanie označené „strategický park Nitra a Haniska“ a „§ 32 ods. 2 stav. zákona“. Na uvedenom pojednávaní vyjadrili svoje stanoviská i právny zástupca pribratého účastníka v rade 1 / a 5/, právny zástupca pribratého účastníka v rade 2/ a pribratý účastník v rade 7/, ktorí žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 27. Pribratý účastník v rade 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. zaslal súdu vyjadrenie zo dňa 11. 01. 2019, ktorý sa vyjadril k niektorým žalovaným dôvodom. K nezákonnosti procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na § 32 ods. 2 stavebného zákona uviedol, že kladné stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov boli podkladom pre stavebný úrad na vydanie stavebného povolenia. Pridržiaval sa argumentov, ktoré už boli popísané v rozhodnutí o odvolaní, ako i v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 15S/38/2016 a sp. zn. 11S/236/2016, v ktorých správny súd tieto argumenty neuznal. žalobným námietkam uvedeným v žalobe. Uviedol, že nie je možné spájať posudzovania zámeru „Automotive Nitra Project“ so zámerom „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, nakoľko obsahom sú iné stavebné objekty a činnosti. Považuje za nesprávne a nelogické, že žalobca používa neskôr vydaný (odlišný) zámer, ako argument pre spochybnenie postupu týkajúceho sa skoršieho zámeru. Mal za to, že podnet na preskúmanie zákonnosti zisťovacieho konania nemôže predstavovať konanie o predbežnej otázke a podľa jeho názoru nemôže viesť k prerušeniu stavebného konania. Tiež zdôraznil, že dotknuté orgány konštatovali súlad predmetných stavieb so schváleným územným plánom Mesta Nitra. Interpretácie ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. zo strany žalobcu považoval za nesprávnu. Žalobca si zamieňa strategický park ako je tento definovaný v uvedenom zákona s priemyselnými zónami a parkami. Vo svojom vyjadrení sa venoval i aktívnej legitimácii žalobcu na podanie správnej žaloby. Uviedol, že je nepochybné, že žalobca získal postavenie účastníka v predmetnom konaní práve aplikáciou ust. § 24 a nasl. zák. č. 24/2006 Z. z.. Bol toho názoru, že žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP, a teda sa žalobca nemôže dožadovať porušenia svojich subjektívnych práv, ale mal by sa domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čo však v tomto konaní nie je, podľa názoru spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. preukázané. V závere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/97-102/02 zo dňa 17. 12. 2002, z ktorého i cituje. Navrhol žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú. 28. Účastník konania v rade 2/ (spoločnosť MH INVEST, s.r.o.) v podaní zo dňa 10. 02. 2020 predložila správnemu súdu rozsudky Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/236/2016-483 zo dňa 12. 09. 2016, č. k. 11S/ /105/2017 - 267 zo dňa 18. 09. 2019 a č. k. 11S/220/2017-270 zo dňa 15. 05. 2019 a poukázal na to, že uvedené rozsudky boli vydané vo veciach, ktoré sú skutkovo obdobné veci prejednávanej tunajším súdom. Navrhol, aby súd prihliadol na predložené rozsudky Krajského súdu v Nitre a žalobu v celom rozsahu zamietol. 29. Uznesením č. k. 11S/280/2016-328 zo dňa 31. 01. 2019 boli do konania pribratí účastníci administratívneho konania, a to: 8/ Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, 9/ Nitra Invest, s.r.o., 10/ DESIGN ENGINEERONG, a.s., 11/ L.. L. D., 12/ D.. J. S., 13/ I.. T. L., 14/ U. F. a 15/ U. K.. 30. Pribratí účastníci v rade 8/ SARIO a v rade 13/ I.. T. L. sa účastníctva v tomto konaní vzdali. Pre prehľadnosť označenia pribratých účastníkov zostali všetci pribratí účastníci označení tak, ako boli číselne označení v uzneseniach o ich pribratí do tohto konania. 31. Vyjadrenia podané účastníkmi konania boli doručované ďalším účastníkom a súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 19. 02. 2020, na ktorom sa opätovne vyjadril právny zástupca žalobcu, žalobca a právni zástupcovia pribratých účastníkov konania v 1. a 5. rade. VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 32. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 12. 12. 2016, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 29. 09. 2016 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol. 33. Podľa § 8 ods. 1, 2, 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 17. 10. 2015 do 31. 12. 2018, teda i v čase stavebného konania, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a/ Koncepcia územného rozvoja Slovenska, b/ územný plán regiónu, c/ územný plán obce, d/ územný plán zóny. Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie ( § 13). Podľa § 11 ods. 5, 6 vyššie citovaného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny. Územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny. Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje a/ obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, b/ vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely. Podľa § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, ods. 3 písm. b/ vyššie citovaného zákona, územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene, Podľa § 27 ods. 3, 6 vyššie citovaného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb. Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby, b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Podľa § 139 ods. 1, vyššie citovaného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, 13) b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a) c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b) d/ užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. 13c) Podľa § 139a ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území. Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí. Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 1fc) § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. 34. Podľa § 1 ods. 3, 8, 11, 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07. 07. 2015, významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo b/ podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou. Strategickým parkom sa rozumie súhrn a/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a b/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb,2a) činností v oblasti výskumu a vývoja. Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a/ usporiadanie vlastníckych vzťahov, b/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e/ iné obdobné prípravné činnosti. 35. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2016, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní, Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a/ fyzická osoba staršia ako 18 rokov, Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu. Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 6, c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu. Podľa § 25 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v konaní o posudzovaní navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa tohto zákona, vo vzťahu k dotknutej verejnosti, ktorá je účastníkom konania podľa tohto zákona nie je potrebný jej súhlas so zastavením konania. 36. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. 37. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1. Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 38. Žalobca v podanej žalobe namietal, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (teda na vydanie stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia v územnom konaní) tvrdiac, že územný plán mesta stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná. Ďalej tvrdil, že územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale podľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Taktiež poukazoval na konkrétne body textovej časti územného plánu Mesta Nitra (poznámkový aparát) a na vysvetlenie pojmu zástavba ako i na výkresovú časť (komplexný návrh) a na legendu pri grafickom vyznačení priemyselného parku. Ďalšia jeho námietka smerovala k tomu, že navrhovaná činnosť, v rámci ktorej sa realizujú aj stavby povolené v predmetnom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa ust. § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 39. S poukazom na takto žalobcom formulované dôvody žaloby (III. časť žaloby) a obsah predloženého administratívneho spisu, správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby. Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo, či nárok uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. e/ SSP. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Stavebný zákon v ust. § 59 ods. 1 (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) ustanovuje, kto môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom alebo stavebnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), a to s poukazom na ust. § 140 stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní). Pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku inak. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom zákone výslovne priznané. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. § 59 definuje účastníkov stavebného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t.j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“. V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že žalobca nie je vlastníkom pozemku v katastrálnom území R. a pozemkov v katastrálnom území C., na ktorých sa stavba realizuje a ktoré sú uvedené v rozhodnutí zo dňa 11. 07. 2016 (stavebné povolenie) a nie je vlastníkom ani susedných pozemkov, teda jeho vlastnícke práva nemôžu byť žiadnym spôsobom dotknuté. Ustanovenie § 139 stavebného zákon definuje pojem „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitý v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich". Žalobca nepreukázal iné práva k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje tak, ako sú tieto práva vymedzené v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ vyššie citovaného zákona, teda nepreukázal užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, taktiež nepreukázal ani právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp. z iných právnych predpisov. V predmetnom stavebnom konaní žalobca nebol ani stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby. Žalobcovi teda nemožno priznať postavenie účastníka stavebného konania podľa ust. § 59 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/ stavebného zákona. V súvislosti s ust. § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona je potrebné uviesť, že žalobca bol vlastníkom pozemku parc. č. 3064 v katastrálnom území Lužianky a jeho vlastnícke právo k uvedenému pozemku bolo vyvlastnené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2015/032532-7 zo dňa 01. 12. 2015, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 06914/2016/B624-SV/01672/ Ka zo dňa 13. 01. 2016 a ktoré podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť v januári 2016, pričom tento stav pretrvával počas celého stavebného konania začatého dňa 16. 03. 2016, výsledkom ktorého bolo vydanie stavebného povolenia dňa 11. 07. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 10. 2016. Až rozsudkom Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 10Sžk/15/2016 zo dňa 08. 11. 2017 bolo zrušené rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 06914/2016/B624-SV/01672/ Ka zo dňa 13. 01. 2016 a vec bola vrátená žalovanému (ministerstvu) na ďalšie konanie. Uvedená skutočnosť však nemá žiadny vplyv na stavebné konanie v predmetnej veci, ktoré prebiehalo v roku 2016 a ani na súdne konanie v predmetnej veci, nakoľko pre súd je v zmysle ust. § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorý bol taký, že žalobca nebol vlastníkom parc. č. 3064 v katastrálnom území C.. Taktiež je potrebné uviesť, že predmetné stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 11. 07. 2016 ani neboli umiestnené na parc. č. 3064 v katastrálnom území C. a žalobca nebol ani vlastníkom pozemkov susediacich s pozemkami, na ktorých bola povolená stavba „Automotive Nitra Project - časť :BP 1.2.3“, ktoré sú uvedené v stavebnom povolení zo dňa 11. 07. 2016. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorý predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (čo vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015) a taktiež podal i odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu zo dňa 08. 10. 2015, čo mal súd preukázané z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/3/2016, v ktorom sa žalobca správnou žalobou domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie spoločnosti Nitra Invest, s.r.o. a D. K. a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015. 40. S poukazom na vyššie uvedené je potom súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože nestačí tvrdiť, že žalobca sa prihlásil do stavebného konania, ale dôvod jeho účasti musí byť presne definovaný v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. a/ až e/ stavebného zákona, čo je dôležité i z hľadiska posúdenia žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že investícia, súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 11. 07. 2016, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 41. Žalobca teda vzniesol žalobnú argumentáciu spočívajúcu v tom, že stavby, ktoré boli predmetom stavebného konania sa realizujú v rámci navrhovanej činnosti, ktorá podľa tvrdení správnych orgánov nepodlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa vyššie citovaného zákona. Táto jeho argumentácia by mohla poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z.. (navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne). Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR- OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015. Žalobca sa žalobou zo dňa 23. 02. 2016 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/3/2016 domáha preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia, pričom ku dňu 19. 02. 2020 nebolo vo veci rozhodnuté, čo znamená, že žalobou napadnuté rozhodnutie je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/280/2016. 42. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/280/2016 je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 29. 09. 2016 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015 vydané v zisťovacom konaní (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 28. 12. 2015), ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal. 43. K námietke žalobcu týkajúcej sa doručovania verejnou vyhláškou správny súd uvádza, že túto nepovažoval za dôvodnú. Stavebný zákona umožňuje doručovanie verejnou vyhláškou, a to v nadväznosti na § 26 ods. 2 správneho poriadku, pričom takto postupoval i stavebný orgán v súlade s § 61 ods. 4 a 69 ods. 1, 2 stavebného zákona. Pokiaľ stavebný úrade doručoval stavebníkovi rozhodnutie i poštou, takéto doručovanie je potom nadbytočné, pretože spôsob doručovania musí byť jednotný. Žalobca však napriek tomu, že mu bolo doručované oznámenie o začatí stavebného konania i stavebné povolenie verejnou vyhláškou, neuviedol, akým spôsobom bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, a preto súd aj túto námietku žalobcu považoval na nedôvodnú. 44. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde (sp. zn. 26S/3/2016). 45. S poukazom na uvedené potom nebolo možné prihliadať ani na námietku žalobcu o existencii zámeru „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, nakoľko tento zámer, resp. správa o hodnotení navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ mali byť prerokované dňa 19. 09. 2016 a v tomto čase už žalobou napadnuté rozhodnutia vydané v stavebnom konaní dňa 11. 07. 2016. Nebolo teda možné zo strany správneho orgánu ani zo strany súdu prihliadať na okolnosti, ktoré v čase vydania žalobou napadnutých rozhodnutí neexistovali. Ministerstvo životného prostredie SR vydalo záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl dňa 04. 11. 2016 k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, teda až potom, ako bolo vydané rozhodnutia žalovaného (29. 09. 2016) a je teda logické, že uvedené záverečné stanovisko nemohlo byť podkladom vydania staveného povolenia dňa 11. 07. 2016 a ani rozhodnutia žalovaného. 46. V predmetnom súdom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať otázkou, či predmetná investícia (súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 11. 07. 2016) mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z., nakoľko táto otázka je predmetom posudzovania v inom súdnom konaní vedenom na základe žaloby žalobcu. 47. Súd sa zaoberal i ďalšou námietkou žalobcu, ktorá sa týkala toho, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a že stavebnému konaniu malo predchádzať územné konanie. K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa oboznámil s územným plánom Mesta Nitra, ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj mesta Nitra v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Správny súd poukazuje na predmetné VZN mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov, konkrétne na jeho záväznú časť, t. j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia), kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce tu nie je uvedený. Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu Mesta Nitra s označením „UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“. Súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky považoval za nedôvodnú. Ako vyplýva z ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle ust. § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo stavby „Automotive Nitra Project, časť: BP 1.2. 3“ v rozsahu stavebných objektov inžinierske stavby (terénne a sadové úpravy, oplotenie, areálové rozvody VN 22kV, areálové rozvody slaboprúdu), teda výstavby objektov na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s.r.o. dňa 13. 07. 2015 a následne dňa 22. 07. 2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s ust. § 1 ods. 12 vyššie citovaného zákona s tým, že výstavbu bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. V oboch osvedčeniach je uvedené, že stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta bez potreby vypracovania územného plánu zóny. Umiestnenie strategického parku, resp. navrhovanej činnosti (podľa zámeru vypracovaného v auguste 2015 pre potreby navrhovateľa a užívateľa - Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu) v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever potvrdzuje i predmetný zámer. Sám žalobca v podanej žalobe tvrdí, že v aktuálnom územnom pláne Mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku a nie je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne Mesta Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra, nakoľko posledný dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom Mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podľa zámeru „Automotive Nitra Project“ vypracovaného pre užívateľa Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu v auguste 2015 bude navrhovaná činnosť (spočívajúca vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne) umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever. Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená. 48. K oznámeniu žalovaného zo dňa 25. 11. 2015, na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe je potrebné uviesť, že sa jedná o stanovisko žalovaného k výkladu ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Z. z. a je v ňom výslovne uvedené „pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a ktoré je zároveň určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku významnej investície sa nevyžaduje územné konanie“. Predmetné stanovisko nie je záväzné pre súd a ani z neho nevyplýva, že by konkrétne územie určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu realizácie strategického parku významnej investície vyžadovalo vykonanie územného konania. V predmetnej veci súd poukazuje na ust. § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ktorý stanovuje prípady, kedy sa spracúva pre časť obce územný plán zóny (okrem iného i v prípade, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce) a je toho názoru, že o takýto prípad sa v predmetnej veci nejedná, nakoľko platný územný plán Mesta Nitry neustanovuje pre priestorovo funkčný celok Dražovce obstarať a vypracovať územný plán zóny. Povinnosť obstarať a vypracovať územný plán zóny nevyplýva a ani nemôže vyplývať z oznámenia žalovaného zo dňa 25. 11. 2015. Taktiež súd považuje za dôležité poukázať na skutočnosť, že stavba s označením „vybudovanie strategického parku“, na ktorú bolo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015 vydané osvedčenie o významnej investícii, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme je umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park, Nitra - Sever, čo vyplýva z predloženého zámeru podľa zákona č. 24/2006 Z. z. vypracovaného v auguste 2015 pre užívateľa a navrhovateľa, t.j. Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu. 49. V súvislosti s námietkami žalobcu správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 06. 10. 2015, ktorý uviedol, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. ... správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť k naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno- právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prerokovanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“. 50. Námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe súd posúdil ako nedôvodné a námietkami, ktoré žalobca vzniesol v priebehu súdneho konania (na pojednávaniach a v písomných podaniach označených ako „strategický park Mitra a Haniska, „§ 32 ods. 2 stav. zákona“, „vysvetlenie, prečo sa strategický park Nitra musí posudzovať v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z.....“, „aktuálny stav pozemku 3064“, „čiastočný výpis z listu vlastníctva č. 3967 zo dňa 19. 02. 2020“ a str. 17 zámeru SARIO), ako i námietky žalobcu produkované na pojednávaní dňa 19. 02. 2020 uvedené v zápisnici o súdnom pojednávaní z uvedeného dňa a jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti sa správny súd nezaoberal a neposudzoval ich. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom táto lehota je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov je možné len v prekluzívnej lehote určenej pre jej podanie. V tejto lehote žalobca podal len tie námietky, ktoré sú uvedené v žalobe a s ktorými sa súd podrobne vysporiadal v odôvodnení tohto rozsudku. Ďalšie námietky boli uplatnené po uplynutí lehoty podľa ust. § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 3 SSP, preto na ne správny súd nemohol prihliadať. 51. Je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali stavebnému konaniu alebo ktoré budú na stavebné konanie nadväzovať. 52. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i námietkami, ktoré žalobca priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. 53. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. O trovách pribratých účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd uzneseniami zo dňa 27. 02. 2018 a zo dňa 31. 01. 2019 pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania (tak ako sú označení v uznesení), ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratým účastníkom alebo ich právnym zástupcom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 54. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.