Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/48/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200502 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2016200502.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: EUNICA MEDIA s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 30/5, 010 01 Žilina, IČO: 44081481, právne zastúpený: JUDr. Anna Ščepková, advokátka, so sídlom Saratovská 2/A, 844 52 Bratislava, IČO: 42180384, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.OU-TT-OVBP2-2016/017528/Ve zo dňa 23.05.2016, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 01.08.2016 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.OU- TT-OVBP2-2016/017528/Ve zo dňa 23.05.2016, ktorým tento druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu obce Drahovce č. Výst. 363/2015- He zo dňa 29.01.2016, ktorým tento prvostupňový správny orgán nariadil podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona žalobcovi 14S/57/2016 2 odstrániť reklamnú stavbu „Megaboard PN 004 MB 1“, umiestnenú na pozemku parc.č.1188/2 v k.ú. P. v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti. 2. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatočnosť odôvodnenia, pričom rozhodnutie žalovaného má mimoriadne slabú argumentačnú i formulačnú hodnotu, žalovaný sa vonkoncom uspokojivo nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca poukázal, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení neaplikoval základné náležitosti ktoré vyžaduje zákon pri správnom rozhodnutí a nedajú sa z tohto rozhodnutia jednoznačne určiť zdroje skutkových zistení z ktorých stavebný úrad vychádzal a už vôbec ich hodnotenie, čo je v rozpore s ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, pričom žalovaný túto vadu v odvolacom konaní nijako nenapravil. Žalobca poukázal, že rozhodnutie stavebného úradu neobsahuje žiadne právne posúdenie, stavebný úrad v odôvodnení dokonca ani nevymenoval ustanovenia právnych predpisov podľa ktorých rozhodoval. Z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia sa nedá zistiť podľa ktorého ustanovenia zákona bolo odstránenie reklamnej stavby nariadené. Žalovaný k tejto námietke žalobcu v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že ust. § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad nariadil odstránenie reklamnej stavby je uvedené vo výroku rozhodnutia a odôvodnenie poskytlo skutkovo právnu oporu výroku rozhodnutia. S týmto tvrdením žalovaného by bolo možné súhlasiť, keby odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia aj skutočne poskytovalo skutkovú a právnu oporu jeho výroku, čo však neposkytuje. Absencia právneho posúdenia robí rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nepreskúmateľným, pretože právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Právny názor žalovaného, že ak je vo výroku rozhodnutia uvedené jedno ustanovenie zákona, podľa ktorého sa rozhodnutie vydáva, tak odôvodnenie zrejme nemusí obsahovať ani náznak právneho posúdenia, ani jeden paragraf, ako je to v prípade prvostupňového rozhodnutia v žalobcovej veci, považuje žalobca za úplne pomýlený. Žalobca ďalej uviedol, že samotné ust. § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona po právnej stránke neobjasňuje rozpor dodatočného povolenia stavby s verejnými záujmami, a teda nemožnosť jej dodatočného povolenia v konkrétnom prípade, a preto stavebný úrad mal preto uviesť aj relevantné ustanovenie chrániace verejný záujem, s ktorým by bolo dodatočné povolenie reklamnej stavby v rozpore. Žalobca namietal, že podmienky pre odstránenie reklamnej stavby uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového orgánu v bodoch 1/ až 7/ sú len čírym prepisom niektorého ustanovenia právneho predpisu, ale boli sformulované stavebným úradom bez akéhokoľvek odôvodnenia. Niektoré sú nepresné, nejasné a celkom nepochopiteľné. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo založené na rozhodnutí iného orgánu verejnej správy, ktoré bolo medzičasom zrušené a o čom odvolací správny orgán mal vedomosť a v čase podania odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu už bolo rozhodnutie o ktoré sa opieral prvostupňový správny orgán zrušené a to na základe protestu prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave. Podľa názoru žalobcu nie je možné, aby stavebný úrad zakladal svoje rozhodnutie na rozhodnutí iného orgánu s poukazom na to, že žalobca nepredložil právoplatné rozhodnutie jemu vyhovujúce a nové konanie pred týmto orgánom nebolo ešte právoplatne skončené. Žalobca poukázal, že žalovaný mohol v danom prípade prerušiť konanie až do skončenia konania pred Okresným úradom Piešťany, pozemkovým a lesným odborom. Ak správne orgány v danej veci považovali rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru za rozhodnutie o predbežnej otázke pre konanie o dodatočnom povolení resp. odstránení stavby, mali prebiehajúce konanie o dodatočnom povolení resp. o odstránení reklamnej stavby prerušiť podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku do opätovného právoplatného skončenia konania vedeného pred týmto úradom. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí snaží obísť skutočnosť, že v súčasnom období nie je vo veci vedené pred Okresným úradom Piešťany, pozemkovým a lesným odborom nanovo právoplatné rozhodnutie poukazovaním na to, že zamestnanci Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru p. Q. a p. Hevier, do zápisnice na ústnom konaní spojenom s miestnym zisťovaním, ktoré sa konalo 28.01.2016 uviedli, že Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor, nesúhlasí s vydaním dodatočného stavebného povolenia na poľnohospodárskej pôde. Tu je potrebné uviesť, že ústne vyjadrenie zamestnancov Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru o tom, či súhlasia alebo nesúhlasia, nepredstavuje relevantný akt orgánu verejnej moci a nemožno ho stotožňovať ani s právoplatným rozhodnutím, ani so záväzným stanoviskom dotknutého orgánu. Navyše na ústne vyjadrenie zamestnancov Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lestného odboru, nemožno prihliadať už z toho základného dôvodu, že bolo urobené dňa 28.01.2016, teda v čase pred zrušením pôvodného právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru č.OU-PN-PLO/2015/000123-p z 25.2.2015 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov č.OU-TT-00P432015/011762 z 26.5.2015 a vychádzalo z právneho stavu, ktorý bol zamestnancom Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru známy v tom čase. Ďalej žalobca poukázal na povinnosť správneho orgánu uvedenú v § 33 správneho poriadku o tom, že správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k podkladom a k spôsobu zistenia, príp. navrhnúť ich doplnenie a nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka konania podľa § 23 správneho poriadku. Stavebný úrad žalobcovi neoznámil, že má možnosť uplatniť si svoje práva podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku spolu s informáciou o tom, že rozsah a obsah jednotlivých podkladov obsiahnutých v administratívnom spise vytvárajú u správneho orgánu záver o tom, že skutkový stav je riadne zistený a že v blízkom čase bude prijaté rozhodnutie, ktoré má žalobca možnosť ovplyvniť svojimi námietkami o neúplnosti resp. o nesprávnosti podkladov ako to vyžaduje judikatúra NS SR. Postup správneho orgánu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku preto z povahy veci nemôže predchádzať uskutočneniu ústneho pojednávania, na ktorom správny orgán ešte zadovažuje ďalšie relevantné skutkové podklady pre svoje rozhodnutie, ale musí k nemu dôjsť až bezprostredne pred zamýšľaným vydaním rozhodnutia. 3. V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie žalovaný a to dňa 6.10.2016, v ktorom uviedol, že na základe žiadosti žalobcu o dodatočné stavebné povolenie zo dňa 22.7.2015 stavebný úrad listom č.363/2015-He zo dňa 31.8.2015 vyzval žalobcu na doplnenie podkladov ku konaniu o dodatočnom povolení stavby o určité konkrétne doklady, okrem iného aj o súhlas so stavbou na poľnohospodárskej pôde, ktorý vydáva Okresný úrad Piešťany, odbor pozemkový a lesný. Stavebný úrad obec Drahovce listom č. 596/2014-He zo dňa 21.9.2015 oznámil žalobcovi, že v zmysle ust. § 98 a § 99 stavebného zákona vykoná štátny stavebný dohľad na reklamnej stavbe, na pozemku parc. č. 1188/2 v k. ú. P.. Na štátnom stavebnom dohľade konateľ spoločnosti EUNICA MEDIA sám uviedol, že reklamná stavba bola zrealizovaná v mesiacoch november až december 2014. Vzhľadom na to, že žalobca súhlas so stavbou na poľnohospodárskej pôde nepredložil, stavebný úrad Drahovce oznámil listom č. Výst. 363/2015-He zo dňa 22.12.2015 začatie konania v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona a ust. § 88a stavebného zákona o odstránení, resp. dodatočnom povolení stavby. Zároveň v liste stavebný úrad upozornil účastníkov konania, že do podkladov rozhodnutia môžu nahliadať na stavebnom úrade a svoje námietky ku konaniu uplatniť najneskôr na ústnom konaní, inak sa na ne neprihliadne. Nie je teda pravdou, ako uvádza žalobca, že nedostal možnosť vyjadriť sa k prebiehajúcemu konaniu. Žalobca bol uvedeným listom vyzvaný na podanie námietok a dostatočne upozornený, že na neskoršie podané námietky stavebný úrad neprihliada, tak ako to umožňuje stavebný zákon. Nakoľko stavebný úrad môže povoliť stavbu na poľnohospodárskej pôde len so súhlasom orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy, ako dotknutého orgánu, v tomto prípade Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru a žalobca takýto súhlas nepredložil, bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo nariadené žalobcovi reklamnú stavbu odstrániť a druhostupňový správny orgán toto rozhodnutie potvrdil. K predmetnému vyjadreniu sa písomne vyjadril opätovne žalobca dňa 15.11.2016, v ktorom uviedol, že argumentácia stavebného úradu neznela tak ako ju prezentuje žalovaný vo svojom vyjadrení, že žalobca s poukazom na § 17 ods. 1 zák. č. 220/2004 Z. z. nepredložil v stavebnom konaní právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru, ktoré by povoľovalo poľnohospodársku pôdu použiť na účel reklamného zariadenia, ale tak, že Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor vydal určité právoplatné rozhodnutie. Napokon prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu sa o zákone č. 220/2004 Z.z. vôbec nezmieňuje. Stavebný úrad teda nepochybne oprel svoje rozhodnutie o rozhodnutie iného orgánu verejnej moci, ktoré v čase rozhodovania žalovaného nebolo právoplatné (ani právne existentné), čo žalobca v odvolaní výslovne namietol a o čom žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia vedel. 4. Z prvostupňového rozhodnutia obce Drahovce ako príslušného stavebného úradu č.Výst.363/2015- He zo dňa 29.1.2016 súd zistil, že tento prvostupňový správny orgán v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona nariadil žalobcovi odstránenie reklamnej stavby „Megaboard PN 004 MB 1“ na parc.č.1188/2 v k. ú. P. ako vlastníkovi tejto reklamnej stavby a zároveň mu určil podmienky, na základe ktorých má dôjsť k odstráneniu tejto stavby t. j. uvedené pod bodom 1/ -7/ tohto rozhodnutia v jeho výrokovej časti. Svoje rozhodnutie odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že stavebník osadil reklamnú stavbu bez povolenia stavebného úradu v období november až december 2014, pričom stavebník následne požiadal o dodatočné povolenie reklamnej stavby a pričom k tejto žiadosti nepredložil vyjadrenie dotknutých orgánov a organizácii, ani list vlastníctva, stavebný úrad ho vyzval na doplnenie podania a konanie prerušil. Po doložení časti potrebných vyjadrení stavebný úrad začal konanie podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a stavebného zákona, avšak stavebný úrad zistil, že spoločnosť EUNICA MEDIA s.r.o., t. j. žalobca, neoprávnene bez rozhodnutia o odňatí zabral poľnohospodársku pôdu pre umiestnenie reklamnej stavby a prístupovú komunikáciu k nemu a z tohto dôvodu nariadil odstránenie predmetnej stavby. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 23.12.2016 odvolanie, v ktorom namietal nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia a absolútnu nedostatočnosť jeho odôvodnenia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje žiadne právne posúdenie veci, z obsahu napadnutého rozhodnutia sa nedá zistiť podľa ktorého ustanovenia bolo odstránenie reklamnej stavby nariadené. Ďalej namietal, že do konania o dodatočnom povolení reklamnej stavby ako vlastník stavby predložil viaceré stanoviská dotknutých orgánov a iné podklady ktoré stavebný úrad v rozhodnutí nespomenul a vôbec ich nevyhodnotil, pričom dôvody ktoré uviedol prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí boli zmätočné a nezodpovedajúce skutočnosti. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že prvostupňový správny orgán sa odvoláva na rozhodnutie iného správneho orgánu ktoré bolo medzičasom zrušené a stavebný úrad vydal napadnuté rozhodnutie bez toho, aby žalobcovi umožnil vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia, príp. navrhnúť doplnenie zisťovania, čím porušil ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona. 6. Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, Trnava, svojim rozhodnutím č.OU-TT-OVBP2-2016/017528/Ve zo dňa 23.05.2016 ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že stavebný úrad zistil, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia, začal z vlastného podnetu konanie a vyzval žalobcu na predloženie dokladov, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami a chránenými záujmami týmto zákonom, najmä s cieľmi a závermi územného plánovania osobitnými predpismi. Keďže žalobca nepredložil v konaní o dodatočnom povolení stavby právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, odboru pozemkového a lesného, ktoré by oprávňovalo umiestňovať reklamnú stavbu na poľnohospodárskej pôde, tak žalovaný ako druhostupňový správny orgán skonštatoval, že postup prvostupňového správneho orgánu, ktorým bolo nariadenie o odstránení reklamnej stavby, bol v súlade so zákonom. 7. Krajský súd v Trnave na pojednávaní konanom dňa 27.11.2017 rozsudkom sp. zn. 14S/57/2016-69 žalobu zamietol. 8. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne kasačnú sťažnosť. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Sžk/35/2018 zo dňa 28. marca 2019 zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Dôvodom na zrušenie prvostupňového rozhodnutia bola skutočnosť, že Najvyšší súd SR sa stotožnil s argumentáciou právnej zástupkyne žalobcu, ktorú uviedla v kasačnej sťažnosti a v ktorej namietala, že správny súd pri prejednaní veci nepostupoval v súlade s kogentným ustanovením § 112 ods. 3 SSP a nevyzval na záver pojednávania žalobcu ani žalovaného, aby sa vyjadrili k právnej stránke veci a predniesli svoje konečné návrhy. Najvyšší súd SR uviedol, že procesná vada tejto povahy je dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho súdu, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom takouto vadou nemožno považovať za správne. Najvyšší súd sa nevyjadril k ďalším bodom kasačnej sťažnosti, pretože to nepovažoval za potrebné, keďže prvostupňové rozhodnutie súdu zrušil z procesných dôvodov. 11. Krajský súd v Trnave prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 20.6.2019, pričom opätovne žalobu zamietol, nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky nevytkol krajskému súdu žiadne iné skutočnosti, len tie ktoré sú vyššie uvedené a teda že krajský súd nepostupoval pri pojednávaní v súlade s ustanovením § 112 ods. 3 SSP. Túto procesnú vadu krajský súd odstránil na pojednávaní dňa 20.6.2019, kde umožnil právom záverečnej reči vyjadriť sa žalobcovi aj žalovanému. 12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že poukazuje na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo konštatoval aj Krajský súd v Trnave, keď rozhodoval v tejto veci v roku 2017. Poukázal na to, že nedostatočne odôvodnené prvostupňové rozhodnutie mal druhostupňový správny orgán zrušiť a nemal naprávať chyby prvostupňového rozhodnutia. Právny zástupca žalobcu poukázal, že v prvostupňovom rozhodnutí bolo uvedených 7 podmienok v súvislosti s odstránením stavby, ktoré však neboli v prvostupňovom rozhodnutí riadne odôvodnené. V konaní došlo k porušeniu ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, ktorý umožňuje žalobcovi, aby sa potom ako správny orgán zabezpečí všetky dôkazy na vydanie rozhodnutia, k týmto dôkazom pred vydaním rozhodnutia ešte vyjadril a toto právo nemožno zamieňať s právom účastníka na nahliadnutie do spisu. Ďalej právny zástupca žalobcu uviedol, že je toho názoru, že v tomto konaní malo byť zohľadnené aj konanie týkajúce sa odňatia poľnohospodárskej pôdy vedené pred Pozemkovým úradom v Piešťanoch. 13. Poverená zástupkyňa žalovaného právom záverečnej reči uviedla, že k námietkam právneho zástupcu žalobcu sa vyjadrili v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj vo svojom vyjadrení k žalobe. 14. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona Konanie o dodatočnom povolení stavby (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona (1) Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona (1) Ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. Podľa § 17 ods. 1 zák.č.220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č.240/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1) Na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy (ďalej len "rozhodnutie o odňatí"). Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23), v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza. Podľa § 47 správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. (5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. 15. Nakoľko NS SR vo svojom rozsudku nevytkol prvostupňovému súdu žiadne skutočnosti týkajúce sa otázky ako sa prvostupňový súd vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu, nebol dôvod, aby sa prvostupňový súd akýmkoľvek spôsobom odklonil od svojho právneho názoru prezentovaného v predchádzajúcom rozsudku zo dňa 27. novembra 2017 a preto toto rozhodnutie obsahuje totožnú argumentáciu, aká bola obsahom rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/57/2016 z 27. novembra 2017. 16. Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že dňa 28.7.2015 požiadala spoločnosť EUNICA MEDIA s.r.o., t.j. žalobca stavebný úrad obec Drahovce o vydanie dodatočného stavebného povolenia na reklamnú stavbu umiestnenú na pozemku parc.č.1188/2 v k. ú. P.. K žiadosti doložila projektovú dokumentáciu, pričom stavebný úrad vyzval žalobcu na doplnenie svojho podania a to listom č. Výst. 363/2015-He zo dňa 31.8.2015 v zmysle § 60 ods. 1 stavebného zákona a nariadil mu, aby v lehote 60 dní predložil nasledovné doklady: originály listu vlastníctva č. XXXX, originál nájomnej zmluvy s vlastníkom pozemku na ktorom je reklamná stavba umiestnená a dodatok k tejto zmluve z dôvodu, že reklama zaberá väčší pozemok ako sa uvádza v zmluve o nájme, vyjadrenie správcu inžinierskych sietí k legalizácii stavby, súhlas so stavbou na poľnohospodárskej pôde a vyjadrenie dopravnej polície k reklamnej stavbe. Zároveň stavebný úrad prerušil konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku. Listom č. Výst. 595/2014-He zo dňa 21.9.2015 stavebný úrad oznámil navrhovateľovi - žalobcovi a vlastníkovi pozemku spoločnosti EsseKappa, s.r.o., že dňa 15.10.2015 uskutoční štátny stavebný dohľad v zmysle ust. § 98 a § 99 stavebného zákona na pozemku parc.č.1188/2 v k. ú. P., na ktorom je reklamná stavba umiestnená. Štátneho stavebného dohľadu sa dňa 15.10.2015 zúčastnil konateľ spoločnosti žalobcu Ing. Kopičár, ktorý do zápisnice uviedol, že reklamná stavba bola zrealizovaná ich spoločnosťou v období november až december 2014 a nie je napojená na elektrickú energiu. Stavebný úrad do zápisnice uviedol, že k dodatočnému stavebnému povoleniu je potrebné k žiadosti doplniť vyjadrenie dotknutých orgánov a organizácii, súhlas s vyňatím z pôdneho fondu a dodatok k zmluve o nájme, pretože reklamná stavba bola väčšia ako prenajatá plocha. Túto zápisnicu podpísal Ing. Kopičár a pracovníčka stavebného úradu. Dňa 17.12.2015 žalobca doplnil svoju žiadosť o originál listu vlastníctva, súhlasné stanovisko Ministerstva vnútra SR, prezídia policajného zboru, odboru dopravnej polície č.PPZ-ODP2-41-261/2015 zo dňa 27.11.2015, dodatok k zmluve o nájme na prenajatom pozemku, stanovisko Slovak Telekom, a.s. č. 6611410071 zo dňa 3.12.2014, stanovisko Distribúcia SPP, a.s. č.1411/2014/TD zo dňa 10.12.2014, stanovisko Trnavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zo dňa 26.11.2014, geometrický plán zo dňa 15.10.2015 na vyňatie a určenie vlastníckeho práva pozemku, list vlastníctva. Následne stavebný úrad listom č.363/2015-He zo dňa 22.12.2015 oznámil začatie konania o dodatočnom povolení resp. odstránení reklamy v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) a ust. § 88a stavebného zákona a účastníkom a dotknutým orgánom zároveň nariadil ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 27.1.2016. Ústneho pojednávania sa zúčastnil Ing. Tomáš Kopičár, konateľ spoločnosti žalobcu a za Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lestný odbor sa zúčastnili p. Q. a p. Z., ktorý do zápisnice z ústneho konania uviedli, že Okresný úrad Piešťany, odbor pozemkový a lesný, nesúhlasí s vydaním dodatočného stavebného povolenia na poľnohospodárskej pôde. Stavebný úrad do zápisnice uviedol, že nariadi odstránenie reklamnej stavby, pričom zápisnica bola podpísaná všetkými zúčastnenými stranami. 17. V súvislosti s námietkami žalobcu, ktoré vzniesol v podanej žalobe krajský súd poznamenáva, že väčšia časť týchto námietok smeruje voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca poukazuje, že prvostupňové rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, s čím krajskú súd súhlasí, avšak z prvostupňového rozhodnutia, z jeho odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že dôvodom na toto rozhodnutie bolo, že žalobca nezabezpečil stavebnému úradu doklad o vyňatí poľnohospodárskej pôdy, na ktorej bola postavená reklamná stavba zo strany žalobcu. Tento dôvod je uvedený aj v druhostupňovom rozhodnutí a odôvodnenie tohto rozhodnutia spĺňa všetky kritéria správneho rozhodnutia aj s jeho náležitosťami ako si to vyžaduje ust. § 47 správneho poriadku. Druhostupňové rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom je uvedené ustanovenie právneho predpisu podľa ktorého bolo vo veci rozhodnuté. V odôvodnení druhostupňový správny orgán uviedol všetky skutočnosti ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a takisto boli v tomto rozhodnutí uvedené aj právne predpisy, na základe ktorých správny orgán rozhodoval a ako sa vysporiadal s jednotlivými námietkami účastníkov. Pokiaľ žalobca konštatuje nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, súd sa s týmto stotožňuje. Zároveň poukazuje, že druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí toto rozhodnutie riadne odôvodnil bez toho že by došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania pred správnym orgánom, keďže jediným dôvodom pre nevyhovenie žiadosti, ktorý vyplýva z prvostupňového aj z druhostupňového rozhodnutia je nepredloženie vyjadrenia dotknutého orgánu, ktorým bola vyňatá poľnohospodárska pôda z pôdneho fondu, t. j. nedošlo zo strany žalovaného k nahrádzaniu nedostatkov prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k argumentácii prečo nebolo žalobcovi vydané stavebné povolenie. 18. Pokiaľ ide o námietku, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, v tejto súvislosti poukazuje súd na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorú možno aplikovať v danom prípade aj na správne konanie, podľa ktorej súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je taktiež právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu, všeobecný súd (správny orgán) však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (správneho orgánu) ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 16/2012). Takéto kritéria jednoznačne boli splnené v rámci rozhodovania správneho orgánu na druhom stupni, t. j. rozhodnutie žalovaného sa vysporiadalo dostatočne s podstatnými skutočnosťami ktoré tvorili skutkový a právny základ rozhodnutia. 19. V súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňový správny orgán rozhodoval na základe rozhodnutia iného správneho orgánu, ktoré bolo medzičasom zrušené a o ktorom žalovaný v čase svojho rozhodovania vedel, krajský súd poznamenáva, že nie je podstatné, že na základe protestu prokurátora bolo rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov č.OU-TT- OOP432015/011762 z 26.5.2015 s rozhodnutím Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru č.OU-PN-PLO/2015/000123-p z 25.2.2015 zrušené rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov č.OU-TT-OOP4-2016/004973 z 3.2.2016, ale podstatné je, že žalobca nepredložil stavebnému úradu právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lestného odboru, t. j. orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy súhlas s vyňatím poľnohospodárskej pôdy na ktorej sa stavba realizovala z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Navyše pokiaľ ide o zrušené rozhodnutia pozemkového a lesného odboru Okresného úradu Piešťany resp. odvolacieho správneho orgánu, tak tieto rozhodnutia sa týkali uloženia pokuty, ktorú tieto správne orgány uložili žalobcovi a nariadenia rekultivácie poľnohospodárskej pôdy, teda nešlo o vyjadrenie tohto orgánu ohľadne jeho udelenia súhlasu s umiestnením reklamnej stavby na poľnohospodárskej pôde. 20. Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že stavebný úrad obec Drahovce listom zo dňa 31.8.2015 č. Výst. 363/2015-He žalobcu vyzval na doloženie viacerých dokladov, medzi ktorými bol aj doklad - súhlas so stavbou na poľnohospodárskej pôde, pričom žalobca v priebehu celého konania takýto súhlas nepredložil, krajský súd považuje postup správnych orgánov za správny a v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že táto skutočnosť nevyplýva jednoznačne z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, tak s týmto názorom sa krajský súd nestotožňuje, nakoľko v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na strane 2 tohto rozhodnutia je jednoznačne uvedené, že parcela na ktorej stojí reklamná stavba, ktorú umiestnil žalobca na parc.č.1188/2 v k. ú. P. je orná pôda, pričom Okresný úrad Piešťany, odbor pozemkový a lesný nesúhlasí s vydaním dodatočného povolenia reklamnej stavby, pretože spoločnosť EUNICA MEDIA s.r.o. neoprávnene bez rozhodnutia o odňatí zabrala poľnohospodársku pôdu pre umiestnenie reklamnej stavby a prístupovú komunikáciu k nemu. Z tohto odôvodnenia teda jednoznačne vyplýva, že dôvodom pre rozhodnutie o odstránení stavby bola skutočnosť, že žaloba odňal poľnohospodársku pôdu pre umiestnenie reklamnej stavby bez príslušného rozhodnutia Okresného úradu Piešťany, odboru pozemkového a lesného, pričom až v následnom odseku 1 sa prvostupňový správny orgán zaoberá tým, že Okresný úrad Piešťany, odbor pozemkový a lesný rozhodnutím č.OU-PN-PLO/2014/006590 zo dňa 17.12.2014 nevyhovel žiadosti spoločnosti EUNICA MEDIA s.r.o. o dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy pre účely reklamného nosiča, pričom toto konštatovanie je nesprávne, avšak nemá žiadny a zásadný vplyv na meritórne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. 21. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcej sa porušenia ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého mal prvostupňový správny orgán umožniť žalobcovi pred vydaním rozhodnutia oboznámiť sa s podkladmi ktoré získal pre toto rozhodnutie, krajský súd uvádza, že zo spisového materiálu bolo preukázané, že žalobca bol listom č. Výst. 363/2015-He zo dňa 22.12.2015 upovedomený o začatí konania v zmysle ust. § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona a ust. § 88a stavebného zákona a bol upovedomený o začatí konania o odstránení resp. dodatočnom povolení stavby a bol upozornený týmto listom, že do podkladov rozhodnutia možno nahliadať na stavebnom úrade a svoje námietky môže uplatniť najneskôr na ústnom konaní, ktoré stavebný úrad riadne vykonal a ktorého sa žalobca riadne zúčastnil. Na tomto ústnom prejednaní bol zástupca žalobcu upovedomený, že bude nariadené odstránenie stavby, ako to vyplýva aj zo zápisnice o ústnom prejednaní veci, ktorú zástupca žalobcu podpísal. 22. Krajský súd poznamenáva, že zásadným problémom ktorý bolo treba vyriešiť v danom konaní je skutočnosť, že žalobca ktorý vykonal čiernu stavbu na poľnohospodárskej pôde sa snažil túto stavbu dodatočne zlegalizovať, pričom stavebný úrad vyzval žalobcu, aby okrem iného predložil aj vyjadrenie dotknutého orgánu na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy a ktorým je Okresný úrad Piešťany, odbor lesný a pozemkový, ktorý sa k predmetnej veci mal vyjadriť v tom zmysle, že súhlasí s vyňatím poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu v tej časti, na ktorej bola postavená reklamná stavba. Žalobca v priebehu celého konania takýto súhlas nepredložil, čím nesplnil podmienky uvedené v ust. § 17 ods. 1 zák.č.220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy o zmene zákona č.245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedením tohto ustanovenia zákona č.220/2004 Z.z. žalovaný splnil podmienku ktorú namieta žalobca vo svojej žalobe, že nie je dostatočne zdôvodnený v rozpore s akým právnym predpisom bolo zistené porušenie verejného záujmu chráneného zákonom. Keďže toto ustanovenie zák.č.220/2004 Z.z. je obsiahnuté aj v odôvodnení druhostupňového správneho orgánu, spĺňa toto rozhodnutie náležitosti ktoré vyžaduje zákon pre správne rozhodnutie v oblasti dodatočného povolenia stavby, resp. v oblasti odstránenia nelegálnych stavieb. Okrem toho správny orgán - žalovaný vo svojom rozhodnutí použil aj ustanovenie § 126 ods. 1 stavebného zákona, na ktoré sa odvoláva v súvislosti s ochranou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, keď uvádza, že je potrebné pre to, aby v záujme chránených predpisov s ochranou poľnohospodárskeho pôdneho fondu stavebný úrad vychádzal zo záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. Keďže žalobca nepredložil v konaní o dodatočnom povolení predmetnej reklamnej stavby súhlasné stanovisko Okresného úradu Piešťany, odbor pozemkový a lesný, bolo zo strany stavebného úradu a následne aj zo strany žalovaného rozhodnuté vecne správne. 23. V súvislosti s podmienkami ktoré podľa názoru žalobcu nie sú v prvostupňovom správnom rozhodnutí jednoznačne uvedené a na základe ktorých mal žalobca vykonať odstránenie stavby, krajský súd poznamenáva, že z týchto podmienok je jednoznačne zrejmé, že žalobca má odstrániť predmetnú stavbu, je určená riadna lehota v ktorej má túto stavbu odstrániť a pokiaľ ide o ďalšie podmienky ktoré boli žalobcovi nejasné, mal možnosť žalobca v súčinnosti so stavebným úradom tieto podmienky v lehote na odstránenie stavby riadne prekonzultovať a tieto podmienky riadne splniť. Okrem toho krajský súd poznamenáva, že podmienky ktoré sú určené sú podľa jeho názoru dostatočne zrozumiteľné, ako aj podmienka 6/ a 7/, ktorá je podľa žalobcu nejasná, keďže v podmienke 6/ je uvedené, že v prípade znečistenia priľahlej miestnej komunikácie je potrebné zabezpečiť jej pravidelné čistenie, z tejto podmienky vyplýva, že pokiaľ žalobca pri odstraňovaní stavby znečistí priľahlé miestne komunikácie, musí zabezpečiť ich očistenie. Takisto podľa názoru krajského súdu aj podmienka uvedená v časti 7/ týkajúca sa odstránenia nepoužiteľného materiálu zo stavby je dostatočne jasná a zrozumiteľná, keďže podľa tejto podmienky má žalobca jednoznačne odstrániť všetok materiál ktorý sa na predmetnej parcele nachádza a zaviezť tento materiál na povolenú skládku interného materiálu, krajskému súdu je preto nejasné prečo žalobca vníma uložené podmienky na odstránenie stavby ako nejasné a nezrozumiteľné. 24. Krajský súd na záver poznamenáva, že v danom prípade nemôže byť legalizácia čiernych stavieb výsledkom benevolencie a svojvôle správnych orgánov resp. osôb ktoré takéto stavby realizovali. Legalizácia čiernych stavieb podlieha v stavebnom konaní prísnym kritériám upraveným v ust. § 88a stavebného poriadku, t. j. v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia. Na vydanie stavebného povolenia musí daná stavba spĺňať podmienky uvedené v § 88a stavebného zákona, medzi ktoré patrí aj ochrana verejného záujmu. Nie je totiž vo verejnom záujme legalizovať stavby ktoré boli postavené na poľnohospodárskej pôde bez toho, že by príslušný orgán na úseku ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu k tejto otázke nezaujal jednoznačné stanovisko. V danom prípade zástupcovia príslušného orgánu v tomto stavebnom konaní o dodatočnom povolení stavby resp. o odstránení stavby pri ústnom prejednávaní veci vyslovili nesúhlas s dodatočným povolením reklamnej stavby, ktorú uskutočnil žalobca a pokiaľ žalobca v ďalšom konaní nepreukázal opak, t. j. že Okresný úrad Piešťany, odbor pozemkový a lesný súhlasí s dodatočnou legalizáciou tejto stavby a o odňatí poľnohospodárskej pôdy, na ktorej reklamná stavba leží, z poľnohospodárskeho pôdneho fondu treba považovať obe rozhodnutia správnych orgánov za zákonné a vecne správne. 25. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému trovy nepriznal, nakoľko podľa uvedeného ustanovenia možno priznať trovy orgánu štátnej správy len vo výnimočných prípadoch, avšak v danom prípade takéto skutočnosti krajský súd v predmetnom konaní nezistil. 27. Žalobcovi súd nepriznal trovy kasačného konania, pretože žalobca nebol úspešný vo veci samej. 28. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods.4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.