KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokKrajský súd Košice11. 12. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sp/18/2016 z 11. 12. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 11. decembra 2016, sp. zn. 10Sp/18/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7016200664.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/18/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200664
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200664.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateliek l/ R. R. Z. N.
X. O. Z. R. Y. M. Z. , T.. F., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XXX, 2/ M. E. D. Z. C. Ö. Y. M. Z. Q., T.. R., N..
XX.XX.XXXX, A. T., T. A. X, oboch zast. JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom, so sídlom kancelárie v
Rožňave, Čučmianska dlhá 21, proti odporcovi Okresnému úradu Rožňava, pozemkový a lesný odbor,
Štefánikova 71, Rožňava, za účasti 1/ Q. J., A. B. XX, W., 2/ R. Q., A. V. D. XXX, 3/ Slovenského
pozemkového fondu, Regionálny odbor, Rožňava, Štefánikova 36, o preskúmanie rozhodnutia odporcu
č. OU-RV-PLO-2016/000493-025 Sax zo dňa 11.04.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-PLO-2016/000493-025 Sax zo dňa 11.04.2016.

Navrhovateľom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. OU-RV-PLO-2016/000493-025 Sax zo dňa 11.04.2016 Okresný úrad Rožňava,
pozemkový a lesný odbor podľa § 5 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, o pozemkových úradoch, o pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách, v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, v spojení s § 46 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení platných predpisov, podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003
Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 180/1995
Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (v
ďalšom texte aj : zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom) vo veci reštitučného nároku navrhovateliek
rozhodol tak, že : 1/ oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona o navrátení vlastníctva k
pozemkom je R. R., N.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. Č.. XXX, ktorý zomrel dňa 05.04.2014,
2/ dedičmi po poručiteľovi - oprávnenej osobe, ktorí sa stali účastníkmi konania sú navrhovateľky v
1. rade R. R., T.. F., bytom S. XXX, a v 2. rade M. E., T.. R., bytom T. A. X, 3/ v konaní boli
splnené podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. n/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, 4/
účastníkom konania nemožno navrátiť vlastníctvo k pozemkom v katastrálnom území S., lebo v konaní
bola preukázaná prekážka uvedená v § 6 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom
(pôvodne zapísané v pozemnoknižných vl. č. XXXX W..Č.. XXXX P. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, M..
Č.. XX W..Č.. XXXX, Č.. XXXX, XXXX, M.. XXX Č.. XXXX, Č.. XXXX, W..Č.. XXXX, XXXX, M..Č..
XXXX, W..Č.. XXXX, M..Č.. XXXX W..Č.. XXXX, XXXX, XXXX, M..Č.. XXX, W..Č.. XXXX, XXXX, M..Č..
XXX W..Č.. XXXX, M..Č.. XXX, W..Č.. XXXX, W..Č.. XXXX, M..Č.. XXXX, par.č. XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, M..Č.. XXX, W..Č.. XXXX, XXXX, XXXX, v podieloch právneho
predchodcu navrhovateliek zapísaných v príslušných vložkách, ktorým zodpovedajú parcely registra
C č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X zapísané na LV č. XXX K.C..Ú.. S.),
5/ účastníkom konania sa priznáva právo na náhradu za pozemky v rovnakých podieloch po jednej
polovici z vlastníckeho podielu oprávnenej osoby a 6/ účastníkom konania sa za pozemky uvedené pod



bodom 4/ rozhodnutia poskytne náhrada podľa § 6 ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom
po právoplatnosti rozhodnutia s tým, že pôvodné pozemky boli súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho
fondu, preto náhradu poskytne Slovenský pozemkový fond.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný účastník správneho konania R. R. ako oprávnená osoba
(§ 2 ods. 2 písm. c/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom) si uplatnil reštitučný nárok na
vrátenie vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území S., ktorých pôvodnými vlastníkmi boli jeho
rodičia Q. R. P. P. R. v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z. v platnom znení
na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade Rožňava dňa 27.12.2004 a ktoré prešli do vlastníctva
štátu rozhodnutím Finančného odboru Okresného národného výboru v Rožňave (na žiadosť Štátneho
rybárstva n.p. v Stupave, podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 11 vyhl. č. 88/1959 Úradného
vestníka o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora)
č. Fin88/ev.19/H/1962 máj zo dňa 28.06.1963, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.08.1963. Bývalý
Obvodný pozemkový úrad Rožňava rozhodnutím č. 2011/00016-1 zo dňa 17.02.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňom 25.03.2011 priznal oprávnenej osobe právo na náhradu za pozemky, ktoré sú vo
vlastníctve fyzických osôb a v reg. „C“ katastra nehnuteľností sú zapísané ako zastavané plochy a
trvalé trávne porasty. K zániku vlastníckeho práva k označeným parcelám došlo v rozhodujúcom období
(od 25.02.1948 do 01.01.1990) a ich vlastníkom sa stal Československý štát, Štátne rybárstvo n.p.
Stupava. Právnym nástupcom Štátneho rybárstva n.p. Stupava sa stal Východoslovenský rybársky
podnik š.p. Michalovce, ktorý požiadal Správu katastra Rožňava dňa 12.01.1994 o dodatočný zápis
vkladu vlastníckeho práva. Pre účely zápisu bol vyhotovený geometrický plán č. 243-363-083/93 ( do
ktorého bol zapracovaný geometrický plán z 30.11.1961) a novovytvorené parcely reg. C boli zapísané
na LV č. XXXX K.. Ú.. S.. Nehnuteľnosti boli delimitačným protokolom zo dňa 24.07.1997 odovzdané
Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave, ktorý ich následne kúpnou zmluvou č. 2650298800 z
29.05.1998 odpredal fyzickým osobám J.. Ľ. Q. P. Q. J.. Okresná prokuratúra v Rožňave v rozhodnutí
č. Pd 4018/99 - 10 zo dňa 04.08.1999 konštatovala, že záznamy vykonané Katastrálnym úradom v
Rožňave boli na základe listín osvedčujúcich vlastnícke práva štátu, ktoré vznikli pred 01.01.1993 a
postupom katastrálneho úradu nebolo porušené ust. § 38 ods. 2 vyhlášky UGKaK SR č. 79/96 Z.z.,
ktorou sa vykonáva katastrálny zákon. Správny orgán ďalej konštatoval, že Okresný súd Rožňava dňa
23.10.2007 oznámil, že za odňaté pozemky nebola do depozitu Štátneho notárstva zložená žiadna
záloha, pôvodným vlastníkom tak za pozemky nebola poskytnutá náhrada.

3. Pôvodný žiadateľ R. R. v priebehu konania pred správnym orgánom zomrel, právnymi nástupcami
po ňom sú navrhovateľky v 1. rade R. R. a v 2. rade M. E. (osvedčenie o dedičstve 4D/84/2014, Dnot
141/2014), ktoré sa stali účastníčkami konania.

4. Správny orgán ďalej v rozhodnutí konštatoval, že v katastrálnom území S. bola podľa vodoprávneho
povolenia Krajského národného výboru v Košiciach zn. XI/4-739-16/2-1953 z 18.01.1954 zrealizovaná
výstavba vodného diela T., pričom podľa vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR zo dňa
06.05.1994 vodoprávne povolenie je povolením stavebným. Pozemky boli po prechode do vlastníctva
štátu zastavané a na parcelách reg. C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
X zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. S. je evidovaná stavba - rybník. Tieto parcely sú naviac vo
vlastníctve fyzických osôb (R. Q. (titulom rozhodnutia Okresného súdu Michalovce sp. zn. 12D/49/2011
ako dedičky po Ing. Ľ. Q.) M. W. XX/XXX - ín k celku a Q. J. M. W. XX/XXX - ín k celku. V konaní o
vyslovenie neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy č. 2650298800 zo dňa 29.05.1998 Okresný
súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 5C/40/2011 žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého
právneho záujmu, odvolací Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 1Co/316/2012 - 261 zo dňa
12.02.2014 toto rozhodnutie potvrdil. Správny orgán uzavrel, že uvedené skutočnosti sú zákonnou
prekážkou pre navrátenie vlastníctva k pozemkom ( § 6 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona o navrátení
vlastníctva k pozemkom), oprávnenej osobe však patrí nárok na náhradný pozemok, resp. náhrada v
peniazoch ( § 6 ods. 2, 6, 7 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom).

5. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že pri rozhodovaní sa riadil aj
právnymi názormi vyslovenými Ústavným súdom Slovenskej republiky v Náleze č. IV. ÚS209/2010 -
29 zo dňa 16.09.2010 a Náleze č. ÚS 7/2014 - 58 zo dňa 11.06.2015.

6. Včas podaným opravným prostriedkom označeným ako odvolanie, navrhovateľky v prvom a druhom
rade prostredníctvom právneho zástupcu žiadali, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie odporcu



č. OÚ - RV- PLO- 2016/000493-025 Sax zo dňa 11.04.2016 a vec vrátil správnemu orgánu na nové
prejednanie a rozhodnutie. Zároveň žiadali uložiť odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľkám trovy
konania. Právny zástupca navrhovateliek v odvolaní ďalej uviedol, že odvolanie podáva proti 4/ a
6/ výroku rozhodnutia, pretože správny orgán v rozhodnutí neodôvodnil, z akých dôvodov považuje
rybník za stavbu a to citáciou zákonných ustanovení a aktuálnou identifikáciou parciel, ktorá by tento
záver bez akýchkoľvek pochybností potvrdzovala, čo napadnuté rozhodnutie robí nepreskúmateľným.
Namietal, že rybník nie je stavbou tak ako to má na mysli § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o navrátení
vlastníctva k pozemkom a preto zákon je potrebné vykladať extenzívne v prospech oprávnenej osoby
zohľadňujúc všetky okolnosti prípadu. Za nedôvodnú považoval aj prekážku uvedenú v ust. § 6
ods. 1 písm. a/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, pretože až do roku 1998 boli sporné
parcely evidované na ich právnych predchodcoch, ktorí boli nositeľmi všetkých práv a povinností
spojených s ich vlastníctvom. Vyslovil názor, že pokiaľ navráteniu vlastníctva bráni vlastníctvo fyzických
osôb k týmto parcelám, ktorých zoštátnenie bolo vykonané v rozpore s vtedy platnými právnymi
predpismi (uvedené potvrdil nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS209/2010-29 zo
dňa 16.09.2010), tak nadobudnutie týchto parciel fyzickými osobami je v rozpore so zákonom. Túto
skutočnosť nemení ani rozhodnutie Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 5C/40/2011 zo dňa 12.10.2012
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/316/2012 zo dňa 12.02.2014, o
zamietnutí žaloby len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a súdy sa meritom veci nezaujímali.
Bolo preto namieste, aby sa správny orgán v konaní meritórne zaoberal otázkou platnosti tohto
právneho úkonu, čo však neurobil, a dôvody podporujúce rozhodnutie správneho orgánu v tomto
smere nijako neodôvodnil.

7. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 08.06.2016 zotrval na právnom názore vyjadrenom v
opravným prostriedkom napadnutom rozhodnutí a navrhol toto rozhodnutie potvrdiť. Konštatoval, že
právny predchodca navrhovateliek v 1. a 2. rade R. R. ako oprávnená osoba (podľa § 2 ods. 2
písm. c/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom) dňa 27.12.2004 uplatnil na bývalom Obvodnom
pozemkovom úrade Rožňava reštitučný nárok na navrátenie vlastníckeho práva k pozemkom v
katastrálnom území S. v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva
k pozemkom. Ním žiadané nehnuteľnosti, ktoré prešli do vlastníctva štátu rozhodnutím Fin. 88/
ev.19/H/1962- máj zo dňa 28.06.1963 a do správy Štátneho rybárstva n.p. Stupava boli pôvodne
vo vlastníctve jeho rodičov Q. R. P. P. R., T.. M.. Oprávnená osoba, R. R. v priebehu správneho
konania, dňa XX.XX.XXXX zomrel a do jeho práv a povinností v tomto konaní vstúpili dedičia, t.j.
navrhovateľky v 1. a 2. rade. K zániku vlastníckeho práva k týmto pozemkom došlo v rozhodujúcom
období (od 25.02.1948 do 01.01.1990) a to dňom právoplatnosti rozhodnutia o ich zoštátnení, t.j. dňom
15.08.1963. Právnym nástupcom Štátneho rybárstva n.p. v Stupave sa stal Východoslovenský rybársky
podnik š.p. Michalovce, ktorý požiadal Správu katastra Rožňava dňa 12.01.1994 o dodatočný zápis
vkladu vlastníckeho práva k týmto parcelám do katastra nehnuteľností. Pre účely zápisu do katastra
bol geometrický plán z 30.11.1961, na ktorý sa odvoláva rozhodnutie zo dňa 28.06.1963 zapracovaný
do Geometrického plánu č. 243-363-083/93, ktorým boli vytvorené nové parcely reg. C zapísané
na Liste vlastníctva č. XXXX. Z dôvodu technických nedostatkov (nie však právnych) rozhodnutie zo
dňa 28.06.1963 nebolo zapísané do evidencie nehnuteľnosti do roku 1997, rozhodujúcou je však
skutočnosť, že vlastníctvo na štát prešlo už nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení,
t.j. dňom 15.08.1963. Oprávnenou osobou žiadané pozemky odovzdal Východoslovenský rybársky
podnik š.p. Michalovce Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave delimitačným protokolom zo
dňa 24.07.1997. Následne boli nehnuteľnosti ( parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/X) kúpnou zmluvou č. 2650298800 zo dňa 29.05.1998 odpredané fyzickým
osobám a to J.. Ľ. Q. P. Q. J.. V čase rozhodovania správneho orgánu boli tieto nehnuteľnosti
v podielovom spoluvlastníctve R. Q. v podiele 61/100 - ín k celku (podiel nadobudla v dedičskom
konaní po poručiteľovi J.. Ľ. Q. uznesením OS Michalovce v konaní sp. zn. 12D/49/2011) a Q. J.
v podiele 39/100 - ín k celku. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.10.2012 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/316/2012 - 261 zo
dňa 12.02.2014, právoplatným dňa 02.04.2014 bol zamietnutý návrh na vyslovenie neplatnosti kúpnej
zmluvy č. 2650298800 zo dňa 29.05.1998.

8. Odporca v písomnom vyjadrení ďalej argumentoval, že pri rozhodovaní o reštitučnom nároku
navrhovateliek vychádzal z právneho názoru vysloveného Ústavným súdom Slovenskej republiky v
jeho Náleze č.k. IV. ÚS209/2009-29 zo dňa 16.09.2010, v ktorom bolo konštatované, že prechod
vlastníckeho práva na štát na základe rozhodnutia vtedajšieho Okresného národného výboru v



Rožňave č. Fin.88/ev.19/H/1962máj zo dňa 28.06.1963 bol zoštátnením (znárodnením) vykonaným
v rozpore s vtedy platnými právnymi predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, čím bola splnená
podmienka uvedená v § 3 ods. 1 písm. n/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, teda, že
k prechodu vlastníctva na štát došlo v dôsledku právneho titulu, ktorý je možné reštituovať podľa
uvedeného ustanovenia zákona. Správny orgán zohľadnil aj právny názor vyslovený v Náleze
Ústavného súdu SR č.k. ÚS 7/2014-58 zo dňa 11.06.2015, podľa ktorého samotným vodoprávnym
povolením Krajského národného výboru v Košiciach sp. zn. XI/4-739-16/2-1953 z 18.01.1954 nedošlo
k prekvalifikovaniu poľnohospodárskej pôdy na vodnú plochu, z tohto rozhodnutia vyplynulo právo
zrealizovať výstavbu vodného diela T. a k ním patriace vodné zariadenia vzhľadom na to, že sa
jednalo o stavbu vo verejnom záujme. Podľa vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR zo dňa
06.05.1994, vodoprávne povolenie je stavebným povolením, na základe ktorého bola zrealizovaná
výstavba vodného diela a to tak, že sa vykonali stavebné práce a terénne úpravy, ktorými sa zmenil
vzhľad prostredia alebo odtokové pomery. Z uvedeného vyplýva, že predmetné pozemky boli po
prechode do vlastníctva štátu zastavené a na parcelách reg. C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/X zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX K.. Ú.. S. je evidovaná stavba - rybník.

9. V ďalšej časti vyjadrenia k opravnému prostriedku správny orgán poukázal na to, že napriek
tomu, že právoplatnosťou rozhodnutia o zoštátnení (znárodnení) predmetných pozemkov na základe
rozhodnutia č. Fin.88/ev.19/H/1962máj, a to dňom jeho právoplatnosti, dochádzalo aj naďalej k
vydávaniu dedičských rozhodnutí k predmetným nehnuteľnostiam, na základe ktorých mali nadobudnúť
vlastnícke práva po svojich právnych predchodcoch ich nástupcovia. Samotné zaradenie do aktív
dedičstva však nemusí znamenať, že táto vec aj do dedičstva skutočne patrí, a následne, že vlastnícke
právo k nej prešlo na dediča po poručiteľovi. Toto sa prejavilo aj v týchto prípadoch, keď sporné
nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu dňom 15.08.1963, preto prevody, resp. dedičské rozhodnutia
ohľadom týchto nehnuteľností neznamenali potvrdenie vlastníckeho práva.

10. V závere vyjadrenia správny orgán zdôraznil, že vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam
nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej
osoby (§ 6 ods. 1 písm. a/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom) a vlastníctvo k pozemkom alebo
k jeho častiam nemožno navrátiť ani v prípade, ak pozemok po prechode alebo prevode do vlastníctva
štátu alebo inej právnickej osoby bol zastavaný ( § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o navrátení vlastníctva
k pozemkom).

11. Účastník konania v prvom rade Q. J. vo vyjadrení zo dňa 03.06.2016 k opravnému prostriedku
navrhovateliek žiadal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil,
že právoplatnými rozhodnutiami súdov bola žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol
podiel k pozemkom zamietnutá, preto rozhodnutie správneho orgánu, ktorým neboli vydané pozemky
oprávneným osobám pre existenciu zákonných prekážok je správne. Poukázal na rozhodnutie v
obdobnej veci Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Sp/9/2011 z 25.03.2014, ktoré bolo v odvolacom
konaní potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.01.2016 sp. zn. 7Sžr/84/2014.

12. Účastníčka konania v druhom rade R. Q. sa k opravnému prostriedku navrhovateliek písomne
nevyjadrila.

13. Účastník konania v treťom rade Slovenský pozemkový fond žiadal napadnuté rozhodnutie správneho
orgánu ako vecne správne potvrdiť a poukázala na to, že v obdobnej veci už rozhodol rozsudkom
Najvyšší súd SR sp.zn. 7Sžr/84/2014.

14. Podľa § 492 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) účinného od
01.07.2016 konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

15. V danej veci ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), t.j.
o konanie o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podľa § 250l a
nasl. O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, a to podaním opravného prostriedku, ktorý
bol doručený odporcovi dňa 13.05.2016, preto toto konanie sa dokončí podľa procesných ustanovení
O.s.p.



16. Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté
rozhodnutie odporcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku navrhovateliek v 1. a
2. rade a po oboznámení sa z obsahom administratívneho spisu odporcu dospel k záveru, že opravný
prostriedok nie je dôvodný.

17. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správneho orgánu súd zistil, že R. R. uplatnil nárok na
navrátenie vlastníctva v zmysle § 5 ods.1 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom
podaním zo dňa 22.12.2004 doručeným bývalému Obvodnému pozemkovému úradu v Rožňave dňa
27.12.2004. Z obsahu tohto podania vyplýva, že navrhovateľ je oprávnenou osobou v zmysle § 2 ods.2
označeného zákona ako právny nástupca po svojich rodičoch Q. R., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a
P. R., rod. M., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Pozemky prešli na štát alebo inú právnickú osobu bez
náhrady na základe rozhodnutia finančného odboru bývalého Okresného národného výboru v Rožňave
č. Fin.88/Ev.19/H/1962 máj zo dňa 28.06.1963, ktorého fotokópia je súčasťou administratívneho spisu
odporcu. Z označeného rozhodnutia, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 15.08.1963 tak,
ako o tom svedčí aj vyznačenie tejto skutočnosti na rozhodnutí vyplýva, že k prechodu vlastníckeho
práva došlo na základe vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 11 vyhlášky č. 88/1959 Úradného
vestníka o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora.
Do vlastníctva čsl. štátu - do správy Štátneho rybárstva n.p. v Stupave prešli týmto rozhodnutím
nehnuteľnosti v kat. úz. S. uvedené vo výkaze plôch ku geometrickému plánu a vyvlastňovacieho
súpisu nehnuteľností zo dňa 30.10.1961 č. 0-920-72-1/2-2, vyhotoveného strediskom Geodézie v
Košiciach, vlastnícky patriace pod položkami 1-7, 9-56, 58-74, 76-111, 113-164, 166-189, 191-197,
199-279, 281-351, 353-358, 360-363, a to dňom právoplatnosti rozhodnutia. Administratívny spis
odporcu obsahuje aj zoznam vlastníkov nehnuteľností v kat. úz. S., ktoré sú v užívaní Štátneho
rybárstva n.p. Stupava - odd. Turňa nad Bodvou, podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. a vyhl. č.
88/1959 Úradného vestníka. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľom žiadané
nehnuteľnosti sú od roku 1954 súčasťou vodného diela T. M. K.. Ú.. S., stavba ktorého bola povolená
rozhodnutím Krajského národného výboru v Košiciach, referátu pre výstavbu č. X I/4-739-16/2-1953
zo dňa 18.01.1954. Z jeho obsahu vyplýva, že na žiadosť Správy vodných tokov a meliorácií Košice
udeľuje Krajský národný výbor, referát pre výstavbu Košice vodoprávne povolenie vybudovať rybníky
a k tým patriace vodné zariadenia na území obce S., okres Moldava nad Bodvou, a to podľa projektu
vypracovaného Krajskou vodohospodárskou službou pri KNV Košice.

18. V administratívnom spisu správneho orgánu sa ďalej nachádza Vysvetlenie Ministerstva
pôdohospodárstva SR zo dňa 06.05.1994 č. 376/1994-OOV, z obsahu ktorého vyplýva, že podľa
§ 38 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách, ktorý nadväzuje na úpravy predchádzajúceho zákona o
vodnom hospodárstve sa za vodohospodárske diela považujú stavby, prípadne ich časti určené na
vodohospodárske účely. Vodohospodárskymi dielami podľa výslovného znenia citovaného ustanovenia
vodného zákona sú vodné nádrže a ostatné stavby potrebné na nakladanie s vodami. Rybník,
ktorý bol zriadený tak, že sa na ňom vykonali stavebné práce a terénne úpravy, ktorými sa zmenil
vzhľad prostredia alebo odtokové pomery treba považovať za vodohospodárske dielo. Na zriadenie
vodohospodárskeho diela je podľa § 9 vodného zákona potrebné povolenie vodohospodárskeho
orgánu, ktoré je súčasne stavebným povolením podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších
predpisov. Rovnako bolo potrebné podľa zákona č. 11/1955 v znení zákona č. 12/1959 Zb. o vodnom
hospodárstve na vodohospodárske dielo a na užívanie vôd, ktorý platil pred účinnosťou terajšieho
vodného zákona. Označené rybníky v kat. obce S. tak v režime upraveného vodným zákonom, ako
aj podľa predchádzajúcich predpisov podliehali povoleniu vodohospodárskeho orgánu a plnia účely
vodohospodárskych diel.

19. Podľa ust. § 1 zákona č.503/2003 Z.z. navrátenie vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) tento zákon upravuje
navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo
sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria
b) lesný pôdny fond.
Osobitným zákonom v zmysle poznámky č. 1/ sa má na mysli zákon č.229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov
a ust. § 37 až 39 zákona Slovenskej národnej rady č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,



usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

20. Z dôvodovej správy k § 1 zákona vyplýva, že tento zákon sa vzťahuje na pozemky, ktoré tvoria
poľnohospodársky pôdny fond podľa zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho
fondu v znení neskorších predpisov ako aj pozemky, ktoré tvoria lesný pôdny fond podľa zákona
č.61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov a zákona SNR č.100/1977 Zb. o hospodárení v
lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov. Predmetom vydania sú
pozemky, na ktoré neboli uplatnené reštitučné nároky alebo boli uplatnené po ustanovenej lehote podľa
zákona č.229/1991 Zb.

21. Podľa ust. § 2 zákona č.307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení
neskorších predpisov účinného do 30.04.2004 jeho odseku 1 poľnohospodársky pôdny fond je
vymedzený tak, že ho tvoria poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na
ornú pôdu, chmelnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty. Do poľnohospodárskeho
pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov
pozemkov; ustanovenia osobitných predpisov (napr. zákon č. 138/1973 Zb. o vodách), (vodný zákon),
zákon č.287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č.232/1995 Z.z. zostávajú nedotknuté.

22. Zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý bol zrušený zákonom č.220/2004
Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy s účinnosťou od 1.5.2004 v § 2 pod písmenom
b/ vymedzuje poľnohospodársku pôdu (nie ako poľnohospodársky pôdny fond) tak, že na účely
tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri
nehnuteľností ako orná pôda, chmelnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty.

23. Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba,
ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát
alebo na inú právnickú osobu v období od 25.02.1948 do 01.01.1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“)
spôsobom uvedeným v ust. § 3 (§ 2 ods.1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom).

24. Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osoby v prípadoch uvedených v ust. § 3, zomrel a pred uplynutím lehoty uvedenej v ust. § 5
alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania
Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto
časti pozemku,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovnakým dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v ust. § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich
zomrelo, jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti ( § 2 ods.2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom).

25. Podľa dôvodovej správy k ust. § 2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom oprávnenou osobou
pre účely tohto zákona je občan Slovenskej republiky, ktorej nehnuteľnosti prešli na štát alebo na inú
právnickú osobu. V prípade, že pôvodný vlastník zomrel, nárok si môžu uplatniť dedičia definovaní v
zákone.

26. V ust. § 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom sú ustanovené zákonné podmienky, splnením
ktorých sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú
právnickú osobu v dôsledkoch ustanovených v odseku 1 pod písmenom a/ až t/ a v odsekoch 2 a 3.
Právnu úpravu dôsledkov ustanovených zákonom č. 503/2003 Z.z. v § 3 ods. 1 písm. a/ až t/ je potrebné
chápať ako taxatívne vymedzenie týchto dôsledkov, za ktorých došlo v rozhodnom období k prechodu
vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu, čo je zákonným predpokladom na navrátenie vlastníctva
oprávnenej osobe.



27. Z dôvodovej správy k § 3 zákona vyplýva, že vydaním nehnuteľnosti sa rozumie nadobudnutie
vlastníckeho práva k nej, rozhodnutím orgánu štátnej správy. Reštitučné tituly sú totožné s reštitučnými
titulmi podľa ostatných reštitučných zákonov a nadväzuje na osobitosti riešenia reštitúcií na území
Slovenska podľa § 37 a nasl. zákona č.330/1991 Zb.

28. Podľa § 6 ods.1 písm.a/ a d/ zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom vlastníctvo
k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a
právnickej osoby okrem povinnej osoby, resp. pozemok bol po prechode do vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osoby zastavaný.

29. V prípade uvedenom v ods. 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky
vo vlastníctve štátu (ďalej len náhradný pozemok) v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné
pozemky, a to a/ v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný
pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný
pozemok, b/ v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v
ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c/ v treťom poradí v okrese, v
ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa
poskytne finančná náhrada. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne
sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím
priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takéhoto
nároku predstavuje výmeru nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166,- eur. Ak oprávnená
osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa
poskytne v peniazoch (§ 6 ods.2 zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov).

30. Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 503/2003 Z.z. k navráteniu vlastníckeho práva k pozemkom v
znení neskorších predpisov oprávnená osoba môže vyzvať Slovenský pozemkový fond alebo správcu
na vydanie náhrady do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia obvodného
pozemkového úradu. Vo výzve oprávnená osoba uvedie, či náhradu požaduje v peniazoch alebo formou
náhradného pozemku. Slovenský pozemkový fond alebo správca je povinný do jedného roka od výzvy
oprávnenej osoby jej ponúknuť náhradný pozemok. Po uplynutí lehoty na výzvu právo oprávnenej osoby
na náhradu zaniká.

31. Po preskúmaní opravného prostriedku navrhovateliek, zhodnotiac správnym orgánom vykonané
dokazovanie o oprávnenosti ich nároku považoval súd za preukázané, že v danom prípade nie
sú splnené podmienky pre priznanie nároku navrhovateliek v zmysle podanej žiadosti ich právneho
predchodcu o vrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa v kat. území S., ktoré sú
špecifikované v ods. 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia (identifikácie týchto pozemnoknižných parciel
do stavu registra C KN sa nachádzajú v administratívnom spise odporcu) a ktoré pôvodne patrili
do vlastníctva rodičov ich právneho predchodcu. Z výsledkov dokazovania vykonaného správnym
orgánom nepochybne vyplýva, že právny predchodca navrhovateliek R. R. je oprávnenou osobou v
zmysle citovaného § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z. z., ako aj to, že nehnuteľnosti (pozemky),
na ktoré si v zákonnej lehote uplatnil reštitučný nárok po svojich právnych predchodcoch, prešli na
štát, resp. inú právnickú osobu v rozhodnom období, vymedzenom zákonom, spôsobom, stanoveným
v § 3 citovaného zákona, vychádzajúc aj z nálezu Ústavného súdu SR vo zo dňa 16.09.2010 č.
k. IV.ÚS 209/2010-29. Preukázané však bolo aj to, že dôvodom nenavrátenia vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam je existencia prekážky uvedená v § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o navrátení
vlastníctva k pozemkom, t. j. že pozemky boli po prechode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej
osoby zastavané a stavba bráni ich poľnohospodárskemu využitiu. Tieto pozemky sa stali súčasťou
vodného diela, preto neslúžili na poľnohospodársku výrobu. V tej súvislosti je potrebné poukázať najmä
na vodoprávne povolenie Krajského národného výboru v Košiciach sp. zn. XI/4-739-16/2-1953 z
18.01.1954, ktorým síce nedošlo k prekvalifikovaniu poľnohospodárskej pôdy na vodnú plochu, z tohto
rozhodnutia však vyplynulo právo zrealizovať výstavbu vodného diela T. a k ním patriace vodné
zariadenia a podľa vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 06.05.1994, vodoprávne
povolenie je stavebným povolením. Z uvedeného vyplýva, že predmetné pozemky ( ktoré prešli do
vlastníctva štátu na základe rozhodnutia č. Fin 88/ev.19/H/1962 máj zo dňa 28.06.1963, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.08.1963), boli po prechode do vlastníctva štátu zastavené a na



parcelách reg. C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX K.. Ú.. S. je evidovaná stavba - rybník.

32. Z uvedeného súd ako nedôvodnú hodnotí námietku právneho zástupcu navrhovateliek, že správny
orgán nedostatočne odôvodnil, na základe akých skutočností považuje rybník za stavbu, pretože
tak z obsahu administratívneho spisu ako aj z obsahu napadnutého rozhodnutia nesporne vyplýva,
že označené parcely boli po prechode do vlastníctva štátu na základe stavebného povolenia
zastavané vodným dielom. V tej súvislosti hodnotí súd ako nedôvodnú aj námietku o nedostatočnej
identifikácii žiadaných pozemkov, pretože z obsahu administratívneho spisu ako aj zo samotného
rozhodnutia správneho orgánu vyplýva dostatočná identifikácia navrhovateľkami v 1. a 2. rade
žiadaných nehnuteľností ( t.j. tých, ktoré boli prevedené do vlastníctva štátu rozhodnutím zo dňa
28.06.1963) , ktoré zodpovedajú parcelám reg. „C“, označeným vyššie a toho času vedeným na liste
vlastníctva Č.. XXXX K.. Ú.. S..

33. Ako správny hodnotí súd aj záver správneho orgánu o naplnení dôvodu pre nevydanie
nehnuteľností podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o vrátení vlastníctva k pozemkom. Podľa aktuálneho
zápisu pod B1 a B2 na liste vlastníctva Č.. XXXX K.. Ú.. S. sú označené parcely v podielovom
spoluvlastníctve fyzických osôb, ktoré ich nadobudli kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 29.05.1998. Ako
nedôvodnú súd hodnotí námietku právneho zástupcu navrhovateliek, že nadobudnutie vlastníckeho
práva k týmto parcelám bolo v rozpore so zákonom, pretože Ústavný súd Slovenskej republiky vo
svojom náleze sp. zn. IV.ÚS 209/2010 zo dňa 16.09.2010 uviedol, že označené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 15. augusta 1963 a v dôsledku toho sa stalo vykonateľným. Preto pokiaľ navrhovateľ
spochybňoval nezákonnosť tohto rozhodnutia, nemožno bez ďalšieho spochybňovať právoplatnosť
rozhodnutí správnych orgánov, pokiaľ je rozhodnutie opatrené doložkou právoplatnosti. Naviac aj v
konaní pred všeobecným súdom nebola vyslovená neplatnosť označenej kúpnopredajnej zmluvy.

34. Preto na základe vyššie uvedených skutkových zistení, aplikujúc na ne vyššie citované zákonné
ustanovenia súd uzavrel, že rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa
§ 250q ods. 3 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

35. Navrhovateľkám v 1. a 2. rade, ktoré v konaní nemali úspech, súd v súlade s ustanovením § 250k
ods.1 za použitia § 250l ods.2 nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje