Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 10Sp/18/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200664 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200664.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateliek l/ R. R. Z. N. X. O. Z. R. Y. M. Z. , T.. F., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XXX, 2/ M. E. D. Z. C. Ö. Y. M. Z. Q., T.. R., N.. XX.XX.XXXX, A. T., T. A. X, oboch zast. JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom, so sídlom kancelárie v Rožňave, Čučmianska dlhá 21, proti odporcovi Okresnému úradu Rožňava, pozemkový a lesný odbor, Štefánikova 71, Rožňava, za účasti 1/ Q. J., A. B. XX, W., 2/ R. Q., A. V. D. XXX, 3/ Slovenského pozemkového fondu, Regionálny odbor, Rožňava, Štefánikova 36, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-RV-PLO-2016/000493-025 Sax zo dňa 11.04.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-PLO-2016/000493-025 Sax zo dňa 11.04.2016. Navrhovateľom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. OU-RV-PLO-2016/000493-025 Sax zo dňa 11.04.2016 Okresný úrad Rožňava, pozemkový a lesný odbor podľa § 5 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, o pozemkových úradoch, o pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, v spojení s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení platných predpisov, podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj : zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom) vo veci reštitučného nároku navrhovateliek rozhodol tak, že : 1/ oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom je R. R., N.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. Č.. XXX, ktorý zomrel dňa 05.04.2014, 2/ dedičmi po poručiteľovi - oprávnenej osobe, ktorí sa stali účastníkmi konania sú navrhovateľky v 1. rade R. R., T.. F., bytom S. XXX, a v 2. rade M. E., T.. R., bytom T. A. X, 3/ v konaní boli splnené podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. n/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, 4/ účastníkom konania nemožno navrátiť vlastníctvo k pozemkom v katastrálnom území S., lebo v konaní bola preukázaná prekážka uvedená v § 6 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom (pôvodne zapísané v pozemnoknižných vl. č. XXXX W..Č.. XXXX P. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, M.. Č.. XX W..Č.. XXXX, Č.. XXXX, XXXX, M.. XXX Č.. XXXX, Č.. XXXX, W..Č.. XXXX, XXXX, M..Č.. XXXX, W..Č.. XXXX, M..Č.. XXXX W..Č.. XXXX, XXXX, XXXX, M..Č.. XXX, W..Č.. XXXX, XXXX, M..Č.. XXX W..Č.. XXXX, M..Č.. XXX, W..Č.. XXXX, W..Č.. XXXX, M..Č.. XXXX, par.č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, M..Č.. XXX, W..Č.. XXXX, XXXX, XXXX, v podieloch právneho predchodcu navrhovateliek zapísaných v príslušných vložkách, ktorým zodpovedajú parcely registra C č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X zapísané na LV č. XXX K.C..Ú.. S.), 5/ účastníkom konania sa priznáva právo na náhradu za pozemky v rovnakých podieloch po jednej polovici z vlastníckeho podielu oprávnenej osoby a 6/ účastníkom konania sa za pozemky uvedené pod bodom 4/ rozhodnutia poskytne náhrada podľa § 6 ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom po právoplatnosti rozhodnutia s tým, že pôvodné pozemky boli súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, preto náhradu poskytne Slovenský pozemkový fond. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný účastník správneho konania R. R. ako oprávnená osoba (§ 2 ods. 2 písm. c/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom) si uplatnil reštitučný nárok na vrátenie vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území S., ktorých pôvodnými vlastníkmi boli jeho rodičia Q. R. P. P. R. v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z. v platnom znení na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade Rožňava dňa 27.12.2004 a ktoré prešli do vlastníctva štátu rozhodnutím Finančného odboru Okresného národného výboru v Rožňave (na žiadosť Štátneho rybárstva n.p. v Stupave, podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 11 vyhl. č. 88/1959 Úradného vestníka o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora) č. Fin88/ev.19/H/1962 máj zo dňa 28.06.1963, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.08.1963. Bývalý Obvodný pozemkový úrad Rožňava rozhodnutím č. 2011/00016-1 zo dňa 17.02.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 25.03.2011 priznal oprávnenej osobe právo na náhradu za pozemky, ktoré sú vo vlastníctve fyzických osôb a v reg. „C“ katastra nehnuteľností sú zapísané ako zastavané plochy a trvalé trávne porasty. K zániku vlastníckeho práva k označeným parcelám došlo v rozhodujúcom období (od 25.02.1948 do 01.01.1990) a ich vlastníkom sa stal Československý štát, Štátne rybárstvo n.p. Stupava. Právnym nástupcom Štátneho rybárstva n.p. Stupava sa stal Východoslovenský rybársky podnik š.p. Michalovce, ktorý požiadal Správu katastra Rožňava dňa 12.01.1994 o dodatočný zápis vkladu vlastníckeho práva. Pre účely zápisu bol vyhotovený geometrický plán č. 243-363-083/93 ( do ktorého bol zapracovaný geometrický plán z 30.11.1961) a novovytvorené parcely reg. C boli zapísané na LV č. XXXX K.. Ú.. S.. Nehnuteľnosti boli delimitačným protokolom zo dňa 24.07.1997 odovzdané Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave, ktorý ich následne kúpnou zmluvou č. 2650298800 z 29.05.1998 odpredal fyzickým osobám J.. Ľ. Q. P. Q. J.. Okresná prokuratúra v Rožňave v rozhodnutí č. Pd 4018/99 - 10 zo dňa 04.08.1999 konštatovala, že záznamy vykonané Katastrálnym úradom v Rožňave boli na základe listín osvedčujúcich vlastnícke práva štátu, ktoré vznikli pred 01.01.1993 a postupom katastrálneho úradu nebolo porušené ust. § 38 ods. 2 vyhlášky UGKaK SR č. 79/96 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon. Správny orgán ďalej konštatoval, že Okresný súd Rožňava dňa 23.10.2007 oznámil, že za odňaté pozemky nebola do depozitu Štátneho notárstva zložená žiadna záloha, pôvodným vlastníkom tak za pozemky nebola poskytnutá náhrada. 3. Pôvodný žiadateľ R. R. v priebehu konania pred správnym orgánom zomrel, právnymi nástupcami po ňom sú navrhovateľky v 1. rade R. R. a v 2. rade M. E. (osvedčenie o dedičstve 4D/84/2014, Dnot 141/2014), ktoré sa stali účastníčkami konania. 4. Správny orgán ďalej v rozhodnutí konštatoval, že v katastrálnom území S. bola podľa vodoprávneho povolenia Krajského národného výboru v Košiciach zn. XI/4-739-16/2-1953 z 18.01.1954 zrealizovaná výstavba vodného diela T., pričom podľa vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 06.05.1994 vodoprávne povolenie je povolením stavebným. Pozemky boli po prechode do vlastníctva štátu zastavané a na parcelách reg. C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ X zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. S. je evidovaná stavba - rybník. Tieto parcely sú naviac vo vlastníctve fyzických osôb (R. Q. (titulom rozhodnutia Okresného súdu Michalovce sp. zn. 12D/49/2011 ako dedičky po Ing. Ľ. Q.) M. W. XX/XXX - ín k celku a Q. J. M. W. XX/XXX - ín k celku. V konaní o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy č. 2650298800 zo dňa 29.05.1998 Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 5C/40/2011 žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, odvolací Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 1Co/316/2012 - 261 zo dňa 12.02.2014 toto rozhodnutie potvrdil. Správny orgán uzavrel, že uvedené skutočnosti sú zákonnou prekážkou pre navrátenie vlastníctva k pozemkom ( § 6 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom), oprávnenej osobe však patrí nárok na náhradný pozemok, resp. náhrada v peniazoch ( § 6 ods. 2, 6, 7 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom). 5. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že pri rozhodovaní sa riadil aj právnymi názormi vyslovenými Ústavným súdom Slovenskej republiky v Náleze č. IV. ÚS209/2010 - 29 zo dňa 16.09.2010 a Náleze č. ÚS 7/2014 - 58 zo dňa 11.06.2015. 6. Včas podaným opravným prostriedkom označeným ako odvolanie, navrhovateľky v prvom a druhom rade prostredníctvom právneho zástupcu žiadali, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie odporcu č. OÚ - RV- PLO- 2016/000493-025 Sax zo dňa 11.04.2016 a vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň žiadali uložiť odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľkám trovy konania. Právny zástupca navrhovateliek v odvolaní ďalej uviedol, že odvolanie podáva proti 4/ a 6/ výroku rozhodnutia, pretože správny orgán v rozhodnutí neodôvodnil, z akých dôvodov považuje rybník za stavbu a to citáciou zákonných ustanovení a aktuálnou identifikáciou parciel, ktorá by tento záver bez akýchkoľvek pochybností potvrdzovala, čo napadnuté rozhodnutie robí nepreskúmateľným. Namietal, že rybník nie je stavbou tak ako to má na mysli § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a preto zákon je potrebné vykladať extenzívne v prospech oprávnenej osoby zohľadňujúc všetky okolnosti prípadu. Za nedôvodnú považoval aj prekážku uvedenú v ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, pretože až do roku 1998 boli sporné parcely evidované na ich právnych predchodcoch, ktorí boli nositeľmi všetkých práv a povinností spojených s ich vlastníctvom. Vyslovil názor, že pokiaľ navráteniu vlastníctva bráni vlastníctvo fyzických osôb k týmto parcelám, ktorých zoštátnenie bolo vykonané v rozpore s vtedy platnými právnymi predpismi (uvedené potvrdil nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS209/2010-29 zo dňa 16.09.2010), tak nadobudnutie týchto parciel fyzickými osobami je v rozpore so zákonom. Túto skutočnosť nemení ani rozhodnutie Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 5C/40/2011 zo dňa 12.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/316/2012 zo dňa 12.02.2014, o zamietnutí žaloby len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a súdy sa meritom veci nezaujímali. Bolo preto namieste, aby sa správny orgán v konaní meritórne zaoberal otázkou platnosti tohto právneho úkonu, čo však neurobil, a dôvody podporujúce rozhodnutie správneho orgánu v tomto smere nijako neodôvodnil. 7. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 08.06.2016 zotrval na právnom názore vyjadrenom v opravným prostriedkom napadnutom rozhodnutí a navrhol toto rozhodnutie potvrdiť. Konštatoval, že právny predchodca navrhovateliek v 1. a 2. rade R. R. ako oprávnená osoba (podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom) dňa 27.12.2004 uplatnil na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade Rožňava reštitučný nárok na navrátenie vlastníckeho práva k pozemkom v katastrálnom území S. v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom. Ním žiadané nehnuteľnosti, ktoré prešli do vlastníctva štátu rozhodnutím Fin. 88/ ev.19/H/1962- máj zo dňa 28.06.1963 a do správy Štátneho rybárstva n.p. Stupava boli pôvodne vo vlastníctve jeho rodičov Q. R. P. P. R., T.. M.. Oprávnená osoba, R. R. v priebehu správneho konania, dňa XX.XX.XXXX zomrel a do jeho práv a povinností v tomto konaní vstúpili dedičia, t.j. navrhovateľky v 1. a 2. rade. K zániku vlastníckeho práva k týmto pozemkom došlo v rozhodujúcom období (od 25.02.1948 do 01.01.1990) a to dňom právoplatnosti rozhodnutia o ich zoštátnení, t.j. dňom 15.08.1963. Právnym nástupcom Štátneho rybárstva n.p. v Stupave sa stal Východoslovenský rybársky podnik š.p. Michalovce, ktorý požiadal Správu katastra Rožňava dňa 12.01.1994 o dodatočný zápis vkladu vlastníckeho práva k týmto parcelám do katastra nehnuteľností. Pre účely zápisu do katastra bol geometrický plán z 30.11.1961, na ktorý sa odvoláva rozhodnutie zo dňa 28.06.1963 zapracovaný do Geometrického plánu č. 243-363-083/93, ktorým boli vytvorené nové parcely reg. C zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX. Z dôvodu technických nedostatkov (nie však právnych) rozhodnutie zo dňa 28.06.1963 nebolo zapísané do evidencie nehnuteľnosti do roku 1997, rozhodujúcou je však skutočnosť, že vlastníctvo na štát prešlo už nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, t.j. dňom 15.08.1963. Oprávnenou osobou žiadané pozemky odovzdal Východoslovenský rybársky podnik š.p. Michalovce Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave delimitačným protokolom zo dňa 24.07.1997. Následne boli nehnuteľnosti ( parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/X) kúpnou zmluvou č. 2650298800 zo dňa 29.05.1998 odpredané fyzickým osobám a to J.. Ľ. Q. P. Q. J.. V čase rozhodovania správneho orgánu boli tieto nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve R. Q. v podiele 61/100 - ín k celku (podiel nadobudla v dedičskom konaní po poručiteľovi J.. Ľ. Q. uznesením OS Michalovce v konaní sp. zn. 12D/49/2011) a Q. J. v podiele 39/100 - ín k celku. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.10.2012 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/316/2012 - 261 zo dňa 12.02.2014, právoplatným dňa 02.04.2014 bol zamietnutý návrh na vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy č. 2650298800 zo dňa 29.05.1998. 8. Odporca v písomnom vyjadrení ďalej argumentoval, že pri rozhodovaní o reštitučnom nároku navrhovateliek vychádzal z právneho názoru vysloveného Ústavným súdom Slovenskej republiky v jeho Náleze č.k. IV. ÚS209/2009-29 zo dňa 16.09.2010, v ktorom bolo konštatované, že prechod vlastníckeho práva na štát na základe rozhodnutia vtedajšieho Okresného národného výboru v Rožňave č. Fin.88/ev.19/H/1962máj zo dňa 28.06.1963 bol zoštátnením (znárodnením) vykonaným v rozpore s vtedy platnými právnymi predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, čím bola splnená podmienka uvedená v § 3 ods. 1 písm. n/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, teda, že k prechodu vlastníctva na štát došlo v dôsledku právneho titulu, ktorý je možné reštituovať podľa uvedeného ustanovenia zákona. Správny orgán zohľadnil aj právny názor vyslovený v Náleze Ústavného súdu SR č.k. ÚS 7/2014-58 zo dňa 11.06.2015, podľa ktorého samotným vodoprávnym povolením Krajského národného výboru v Košiciach sp. zn. XI/4-739-16/2-1953 z 18.01.1954 nedošlo k prekvalifikovaniu poľnohospodárskej pôdy na vodnú plochu, z tohto rozhodnutia vyplynulo právo zrealizovať výstavbu vodného diela T. a k ním patriace vodné zariadenia vzhľadom na to, že sa jednalo o stavbu vo verejnom záujme. Podľa vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 06.05.1994, vodoprávne povolenie je stavebným povolením, na základe ktorého bola zrealizovaná výstavba vodného diela a to tak, že sa vykonali stavebné práce a terénne úpravy, ktorými sa zmenil vzhľad prostredia alebo odtokové pomery. Z uvedeného vyplýva, že predmetné pozemky boli po prechode do vlastníctva štátu zastavené a na parcelách reg. C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/X zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX K.. Ú.. S. je evidovaná stavba - rybník. 9. V ďalšej časti vyjadrenia k opravnému prostriedku správny orgán poukázal na to, že napriek tomu, že právoplatnosťou rozhodnutia o zoštátnení (znárodnení) predmetných pozemkov na základe rozhodnutia č. Fin.88/ev.19/H/1962máj, a to dňom jeho právoplatnosti, dochádzalo aj naďalej k vydávaniu dedičských rozhodnutí k predmetným nehnuteľnostiam, na základe ktorých mali nadobudnúť vlastnícke práva po svojich právnych predchodcoch ich nástupcovia. Samotné zaradenie do aktív dedičstva však nemusí znamenať, že táto vec aj do dedičstva skutočne patrí, a následne, že vlastnícke právo k nej prešlo na dediča po poručiteľovi. Toto sa prejavilo aj v týchto prípadoch, keď sporné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu dňom 15.08.1963, preto prevody, resp. dedičské rozhodnutia ohľadom týchto nehnuteľností neznamenali potvrdenie vlastníckeho práva. 10. V závere vyjadrenia správny orgán zdôraznil, že vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 6 ods. 1 písm. a/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom) a vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť ani v prípade, ak pozemok po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby bol zastavaný ( § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom). 11. Účastník konania v prvom rade Q. J. vo vyjadrení zo dňa 03.06.2016 k opravnému prostriedku navrhovateliek žiadal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že právoplatnými rozhodnutiami súdov bola žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol podiel k pozemkom zamietnutá, preto rozhodnutie správneho orgánu, ktorým neboli vydané pozemky oprávneným osobám pre existenciu zákonných prekážok je správne. Poukázal na rozhodnutie v obdobnej veci Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Sp/9/2011 z 25.03.2014, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.01.2016 sp. zn. 7Sžr/84/2014. 12. Účastníčka konania v druhom rade R. Q. sa k opravnému prostriedku navrhovateliek písomne nevyjadrila. 13. Účastník konania v treťom rade Slovenský pozemkový fond žiadal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne potvrdiť a poukázala na to, že v obdobnej veci už rozhodol rozsudkom Najvyšší súd SR sp.zn. 7Sžr/84/2014. 14. Podľa § 492 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) účinného od 01.07.2016 konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 15. V danej veci ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), t.j. o konanie o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, a to podaním opravného prostriedku, ktorý bol doručený odporcovi dňa 13.05.2016, preto toto konanie sa dokončí podľa procesných ustanovení O.s.p. 16. Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku navrhovateliek v 1. a 2. rade a po oboznámení sa z obsahom administratívneho spisu odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný. 17. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správneho orgánu súd zistil, že R. R. uplatnil nárok na navrátenie vlastníctva v zmysle § 5 ods.1 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom podaním zo dňa 22.12.2004 doručeným bývalému Obvodnému pozemkovému úradu v Rožňave dňa 27.12.2004. Z obsahu tohto podania vyplýva, že navrhovateľ je oprávnenou osobou v zmysle § 2 ods.2 označeného zákona ako právny nástupca po svojich rodičoch Q. R., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a P. R., rod. M., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Pozemky prešli na štát alebo inú právnickú osobu bez náhrady na základe rozhodnutia finančného odboru bývalého Okresného národného výboru v Rožňave č. Fin.88/Ev.19/H/1962 máj zo dňa 28.06.1963, ktorého fotokópia je súčasťou administratívneho spisu odporcu. Z označeného rozhodnutia, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 15.08.1963 tak, ako o tom svedčí aj vyznačenie tejto skutočnosti na rozhodnutí vyplýva, že k prechodu vlastníckeho práva došlo na základe vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 11 vyhlášky č. 88/1959 Úradného vestníka o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora. Do vlastníctva čsl. štátu - do správy Štátneho rybárstva n.p. v Stupave prešli týmto rozhodnutím nehnuteľnosti v kat. úz. S. uvedené vo výkaze plôch ku geometrickému plánu a vyvlastňovacieho súpisu nehnuteľností zo dňa 30.10.1961 č. 0-920-72-1/2-2, vyhotoveného strediskom Geodézie v Košiciach, vlastnícky patriace pod položkami 1-7, 9-56, 58-74, 76-111, 113-164, 166-189, 191-197, 199-279, 281-351, 353-358, 360-363, a to dňom právoplatnosti rozhodnutia. Administratívny spis odporcu obsahuje aj zoznam vlastníkov nehnuteľností v kat. úz. S., ktoré sú v užívaní Štátneho rybárstva n.p. Stupava - odd. Turňa nad Bodvou, podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. a vyhl. č. 88/1959 Úradného vestníka. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľom žiadané nehnuteľnosti sú od roku 1954 súčasťou vodného diela T. M. K.. Ú.. S., stavba ktorého bola povolená rozhodnutím Krajského národného výboru v Košiciach, referátu pre výstavbu č. X I/4-739-16/2-1953 zo dňa 18.01.1954. Z jeho obsahu vyplýva, že na žiadosť Správy vodných tokov a meliorácií Košice udeľuje Krajský národný výbor, referát pre výstavbu Košice vodoprávne povolenie vybudovať rybníky a k tým patriace vodné zariadenia na území obce S., okres Moldava nad Bodvou, a to podľa projektu vypracovaného Krajskou vodohospodárskou službou pri KNV Košice. 18. V administratívnom spisu správneho orgánu sa ďalej nachádza Vysvetlenie Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 06.05.1994 č. 376/1994-OOV, z obsahu ktorého vyplýva, že podľa § 38 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách, ktorý nadväzuje na úpravy predchádzajúceho zákona o vodnom hospodárstve sa za vodohospodárske diela považujú stavby, prípadne ich časti určené na vodohospodárske účely. Vodohospodárskymi dielami podľa výslovného znenia citovaného ustanovenia vodného zákona sú vodné nádrže a ostatné stavby potrebné na nakladanie s vodami. Rybník, ktorý bol zriadený tak, že sa na ňom vykonali stavebné práce a terénne úpravy, ktorými sa zmenil vzhľad prostredia alebo odtokové pomery treba považovať za vodohospodárske dielo. Na zriadenie vodohospodárskeho diela je podľa § 9 vodného zákona potrebné povolenie vodohospodárskeho orgánu, ktoré je súčasne stavebným povolením podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Rovnako bolo potrebné podľa zákona č. 11/1955 v znení zákona č. 12/1959 Zb. o vodnom hospodárstve na vodohospodárske dielo a na užívanie vôd, ktorý platil pred účinnosťou terajšieho vodného zákona. Označené rybníky v kat. obce S. tak v režime upraveného vodným zákonom, ako aj podľa predchádzajúcich predpisov podliehali povoleniu vodohospodárskeho orgánu a plnia účely vodohospodárskych diel. 19. Podľa ust. § 1 zákona č.503/2003 Z.z. navrátenie vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria b) lesný pôdny fond. Osobitným zákonom v zmysle poznámky č. 1/ sa má na mysli zákon č.229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ust. § 37 až 39 zákona Slovenskej národnej rady č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. 20. Z dôvodovej správy k § 1 zákona vyplýva, že tento zákon sa vzťahuje na pozemky, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond podľa zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov ako aj pozemky, ktoré tvoria lesný pôdny fond podľa zákona č.61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov a zákona SNR č.100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov. Predmetom vydania sú pozemky, na ktoré neboli uplatnené reštitučné nároky alebo boli uplatnené po ustanovenej lehote podľa zákona č.229/1991 Zb. 21. Podľa ust. § 2 zákona č.307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov účinného do 30.04.2004 jeho odseku 1 poľnohospodársky pôdny fond je vymedzený tak, že ho tvoria poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmelnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty. Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov; ustanovenia osobitných predpisov (napr. zákon č. 138/1973 Zb. o vodách), (vodný zákon), zákon č.287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č.232/1995 Z.z. zostávajú nedotknuté. 22. Zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý bol zrušený zákonom č.220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy s účinnosťou od 1.5.2004 v § 2 pod písmenom b/ vymedzuje poľnohospodársku pôdu (nie ako poľnohospodársky pôdny fond) tak, že na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmelnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty. 23. Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25.02.1948 do 01.01.1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ust. § 3 (§ 2 ods.1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom). 24. Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ust. § 3, zomrel a pred uplynutím lehoty uvedenej v ust. § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovnakým dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ust. § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti ( § 2 ods.2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom). 25. Podľa dôvodovej správy k ust. § 2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom oprávnenou osobou pre účely tohto zákona je občan Slovenskej republiky, ktorej nehnuteľnosti prešli na štát alebo na inú právnickú osobu. V prípade, že pôvodný vlastník zomrel, nárok si môžu uplatniť dedičia definovaní v zákone. 26. V ust. § 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom sú ustanovené zákonné podmienky, splnením ktorých sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledkoch ustanovených v odseku 1 pod písmenom a/ až t/ a v odsekoch 2 a 3. Právnu úpravu dôsledkov ustanovených zákonom č. 503/2003 Z.z. v § 3 ods. 1 písm. a/ až t/ je potrebné chápať ako taxatívne vymedzenie týchto dôsledkov, za ktorých došlo v rozhodnom období k prechodu vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu, čo je zákonným predpokladom na navrátenie vlastníctva oprávnenej osobe. 27. Z dôvodovej správy k § 3 zákona vyplýva, že vydaním nehnuteľnosti sa rozumie nadobudnutie vlastníckeho práva k nej, rozhodnutím orgánu štátnej správy. Reštitučné tituly sú totožné s reštitučnými titulmi podľa ostatných reštitučných zákonov a nadväzuje na osobitosti riešenia reštitúcií na území Slovenska podľa § 37 a nasl. zákona č.330/1991 Zb. 28. Podľa § 6 ods.1 písm.a/ a d/ zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby, resp. pozemok bol po prechode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný. 29. V prípade uvedenom v ods. 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len náhradný pozemok) v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to a/ v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, b/ v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c/ v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takéhoto nároku predstavuje výmeru nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166,- eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch (§ 6 ods.2 zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov). 30. Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 503/2003 Z.z. k navráteniu vlastníckeho práva k pozemkom v znení neskorších predpisov oprávnená osoba môže vyzvať Slovenský pozemkový fond alebo správcu na vydanie náhrady do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia obvodného pozemkového úradu. Vo výzve oprávnená osoba uvedie, či náhradu požaduje v peniazoch alebo formou náhradného pozemku. Slovenský pozemkový fond alebo správca je povinný do jedného roka od výzvy oprávnenej osoby jej ponúknuť náhradný pozemok. Po uplynutí lehoty na výzvu právo oprávnenej osoby na náhradu zaniká. 31. Po preskúmaní opravného prostriedku navrhovateliek, zhodnotiac správnym orgánom vykonané dokazovanie o oprávnenosti ich nároku považoval súd za preukázané, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre priznanie nároku navrhovateliek v zmysle podanej žiadosti ich právneho predchodcu o vrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa v kat. území S., ktoré sú špecifikované v ods. 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia (identifikácie týchto pozemnoknižných parciel do stavu registra C KN sa nachádzajú v administratívnom spise odporcu) a ktoré pôvodne patrili do vlastníctva rodičov ich právneho predchodcu. Z výsledkov dokazovania vykonaného správnym orgánom nepochybne vyplýva, že právny predchodca navrhovateliek R. R. je oprávnenou osobou v zmysle citovaného § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z. z., ako aj to, že nehnuteľnosti (pozemky), na ktoré si v zákonnej lehote uplatnil reštitučný nárok po svojich právnych predchodcoch, prešli na štát, resp. inú právnickú osobu v rozhodnom období, vymedzenom zákonom, spôsobom, stanoveným v § 3 citovaného zákona, vychádzajúc aj z nálezu Ústavného súdu SR vo zo dňa 16.09.2010 č. k. IV.ÚS 209/2010-29. Preukázané však bolo aj to, že dôvodom nenavrátenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam je existencia prekážky uvedená v § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, t. j. že pozemky boli po prechode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavané a stavba bráni ich poľnohospodárskemu využitiu. Tieto pozemky sa stali súčasťou vodného diela, preto neslúžili na poľnohospodársku výrobu. V tej súvislosti je potrebné poukázať najmä na vodoprávne povolenie Krajského národného výboru v Košiciach sp. zn. XI/4-739-16/2-1953 z 18.01.1954, ktorým síce nedošlo k prekvalifikovaniu poľnohospodárskej pôdy na vodnú plochu, z tohto rozhodnutia však vyplynulo právo zrealizovať výstavbu vodného diela T. a k ním patriace vodné zariadenia a podľa vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 06.05.1994, vodoprávne povolenie je stavebným povolením. Z uvedeného vyplýva, že predmetné pozemky ( ktoré prešli do vlastníctva štátu na základe rozhodnutia č. Fin 88/ev.19/H/1962 máj zo dňa 28.06.1963, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.08.1963), boli po prechode do vlastníctva štátu zastavené a na parcelách reg. C KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX K.. Ú.. S. je evidovaná stavba - rybník. 32. Z uvedeného súd ako nedôvodnú hodnotí námietku právneho zástupcu navrhovateliek, že správny orgán nedostatočne odôvodnil, na základe akých skutočností považuje rybník za stavbu, pretože tak z obsahu administratívneho spisu ako aj z obsahu napadnutého rozhodnutia nesporne vyplýva, že označené parcely boli po prechode do vlastníctva štátu na základe stavebného povolenia zastavané vodným dielom. V tej súvislosti hodnotí súd ako nedôvodnú aj námietku o nedostatočnej identifikácii žiadaných pozemkov, pretože z obsahu administratívneho spisu ako aj zo samotného rozhodnutia správneho orgánu vyplýva dostatočná identifikácia navrhovateľkami v 1. a 2. rade žiadaných nehnuteľností ( t.j. tých, ktoré boli prevedené do vlastníctva štátu rozhodnutím zo dňa 28.06.1963) , ktoré zodpovedajú parcelám reg. „C“, označeným vyššie a toho času vedeným na liste vlastníctva Č.. XXXX K.. Ú.. S.. 33. Ako správny hodnotí súd aj záver správneho orgánu o naplnení dôvodu pre nevydanie nehnuteľností podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o vrátení vlastníctva k pozemkom. Podľa aktuálneho zápisu pod B1 a B2 na liste vlastníctva Č.. XXXX K.. Ú.. S. sú označené parcely v podielovom spoluvlastníctve fyzických osôb, ktoré ich nadobudli kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 29.05.1998. Ako nedôvodnú súd hodnotí námietku právneho zástupcu navrhovateliek, že nadobudnutie vlastníckeho práva k týmto parcelám bolo v rozpore so zákonom, pretože Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. IV.ÚS 209/2010 zo dňa 16.09.2010 uviedol, že označené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15. augusta 1963 a v dôsledku toho sa stalo vykonateľným. Preto pokiaľ navrhovateľ spochybňoval nezákonnosť tohto rozhodnutia, nemožno bez ďalšieho spochybňovať právoplatnosť rozhodnutí správnych orgánov, pokiaľ je rozhodnutie opatrené doložkou právoplatnosti. Naviac aj v konaní pred všeobecným súdom nebola vyslovená neplatnosť označenej kúpnopredajnej zmluvy. 34. Preto na základe vyššie uvedených skutkových zistení, aplikujúc na ne vyššie citované zákonné ustanovenia súd uzavrel, že rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. 35. Navrhovateľkám v 1. a 2. rade, ktoré v konaní nemali úspech, súd v súlade s ustanovením § 250k ods.1 za použitia § 250l ods.2 nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.