Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/81/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200381 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200381.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Ing. Z. T., adresa trvalého pobytu XXX XX T., ul. Q. XX, IČO : 18 032 231, právne zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO : 36 865 281, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-00P4-2017/032581 zo dňa 13.10.2017, takto r o z h o d o l : I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov č. OU-TT-00P4-2017/032581 zo dňa 13.10.2017 a rozhodnutie Okresného úradu Trnava, pozemkový a lesný odbor č. OU-TT-PLO-2017/011416-PO zo dňa 10. 07. 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému úradu Trnava, pozemkový a lesný odbor na ďalšie konanie. II. Správny súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Napadnutým rozhodnutím č. OU-TT-00P4-2017/032581 zo dňa 13.10.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“) žalovaný, rozhodujúc na základe odvolania žalobcu, podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Trnava, pozemkového a lesného odboru (ďalej aj ako len „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“ alebo „ pozemkový a lesný odbor“) č. j. OU-TT-PLO-2017/011416-PO zo dňa 10.07.2017 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená podľa § 26 ods. 3 písm. a) v spojení s § 26 ods. 4 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 220/2004 Z. z.“ alebo „zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy“) pokuta vo výške 2 204 eur za správny delikt, ktorý mal žalobca spáchať tým, že v rozpore s § 17 až 19 zákona č. 220/2004 Z. z. bez rozhodnutia o trvalom alebo dočasnom odňatí neoprávnene zabral poľnohospodársku pôdu a neoprávnene ju používal na nepoľnohospodársky účel - navezenie výkopovej hliny, vybudovanie hlineného valu do výšky cca 2,5 m na poľnohospodárskej pôde o výmere 13 773 m2, pričom touto činnosťou malo dôjsť k výraznej zmene v pomeroch obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy a k zmene rázu územia, čo mohlo mať za následok aj negatívnu zmenu v odtokových pomeroch v danom území. Z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že záber poľnohospodárskej pôdy bol určený na základe vytyčovacieho náčrtu hraníc medzi parc. E-KN č. 646, 647, 648, 649, 650 a 651 vyhotoveného zhotoviteľom Ing. N. Y. - E., U. XX, J. a podľa vyjadrenia geodeta zo dňa 23.05.2017. Prvostupňovým rozhodnutím boli žalobcovi súčasne uložené opatrenia a povinnosti, a to odstrániť nezákonný stav na poľnohospodárskej pôde postupom podľa § 17 resp. 19 zákona č. 220/2004 Z. z. do termínu 31.12.2017 alebo predložiť na schválenie tunajšiemu úradu plán rekultivácie - harmonogramu a postupu prác pri navrátení pozemkov do pôvodného stavu a poľnohospodársku pôdu zrekultivovať do termínu 31.12.2017. Súčasne bol žalobca poučený, že v prípade, ak nebude nariadená povinnosť v uvedenom termíne splnená, bude tunajší úrad ďalej postupovať v zmysle § 26 ods. 8 zákona č. 220/2004 Z. z. 3. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že pozemkový a lesný odbor na základe skutkových podkladov zistil, že u žalobcu došlo preukázateľne k porušeniu ustanovení zákona č. 220/2004 Z. z., keď vybudovaním valu použil na nepoľnohospodárske účely poľnohospodársku pôdu bez rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Súčasne poukázal na to, že žalobca neuviedol pôvod takého množstva ornice a podornice, ktoré bolo uložené na výmeru 13 773 m2 do výšky valu 2,5 m, nakoľko vykonať skrývku humusového horizontu a následne ju hospodárne využiť je možné len na základe vypracovaného projektu bilancie skrývky humusového horizontu, ktorú schvaľuje orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy a vybudovanie valu z hľadiska poľnohospodárskeho obhospodarovania považoval za neopodstatnené, pričom zastal názor, že môže mať negatívne dôsledky. Na základe uvedených skutočností mal pozemkový a lesný odbor za to, že zo strany Ing. Z. T.- žalobcu, ako fyzickej osoby - podnikateľa na poľnohospodárskej pôde došlo preukázateľne k porušeniu ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z., čím bola naplnená skutková podstata pre uloženie pokuty podľa § 26 ods. 3 v spojení s § 26 ods. 4 citovaného zákona a preto vydal rozhodnutie o uložení sankcie formou pokuty vo výške 2 204 eur, pričom vo vzťahu k určeniu výšky pokuty uviedol, že ju uložil v dolnej hranici sadzby určenej zákonom z dôvodu, že zo strany žalobcu sa jednalo o prvé porušenie zákona č. 220/2004 Z. z. dodajúc, že touto činnosťou nespôsobil poškodenie poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami. Súčasne poukázal na to, že rozhodnutím nariadil podľa § 26 ods. 8 citovaného zákona opatrenia na odstránenie nezákonného stavu na poľnohospodárskej pôde do 31.12.2017. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorým namietal nesprávny výrok napadnutého rozhodnutia, konkrétne, že mal spáchať správny delikt podľa § 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 220/2004 Z. z. tým, že konal v rozpore s § 17 až 19 zákona, čo konkrétne znamená, že konal v rozpore so všetkými ustanoveniami § 17 až 19, teda aj v rozpore s ustanoveniami § 17b alebo § 18a, čo však z opísaného skutku ani pri použití fantázie nevyplýva. Preto v súvislosti s výrokom napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že tomuto chýbajú základné náležitosti, a to konkretizácia skutku, za ktorý sa sankcia ukladá, označenie konkrétneho zákonného ustanovenia, ktoré bolo porušené a opis v čom spočíva neoprávnenosť záberu poľnohospodárskej pôdy. 5. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán bol povinný v konaní spoľahlivo zistiť páchateľa deliktu, ktorý neoprávnene a v rozpore so zákonom bez rozhodnutia o odňatí zaberie poľnohospodársku pôdu na nepoľnohospodársky účel a rozsah zabratej pôdy v m2. V súvislosti s touto námietkou poukázal na to, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože vykonané dokazovanie neodstránilo zásadný rozpor v tom, aké sú rozmery hlineného valu, keď terénnou pochôdzkou bola zistená dĺžka cca 500 m, pričom žalobca zastal názor, že dĺžka valu je cca 250 m a podľa nových meraní je dĺžka do 300 m a podľa výpočtov geodeta val zaberá plochu 13 773 m2, čo pri šírke valu cca 3 m by dĺžka musela predstavovať 4 591 m, pričom dĺžka pozemku parc. č. 650 je 708 m. Ďalej v tejto súvislosti namietal, že dokazovaním nebolo ani zistené, na ktorých pozemkoch sa uvedený val nachádza, pričom zotrváva na svojom stanovisku, že val sa nachádza na parc. č. 650 v k. ú. T. T. II. Rovnako poukázal na to, že nepoľnohospodárske využitie pozemkov nie je podložené žiadnym dôkazom a súčasne poukázal na to, že na predmetných pozemkoch je osiata slnečnica t.j. na pozemkoch je realizovaná rastlinná výroba a preto skutkový záver o nepoľnohospodárskej činnosti nemá oporu v dokazovaní s tým, že val sa bude využívať iba na poľnohospodársku činnosť. 6. Ďalej namietal nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia majúc za to, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, podľa jeho názoru rozhodnutie obsahuje len konštatovania bez akejkoľvek úvahy a zdôvodnenia, na ktoré dôkazy bolo prihliadnuté a ako sa správny orgán vysporiadal s dôkazmi, z ktorých vyplývali protichodné skutočnosti. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že správny orgán v odôvodnení rozhodnutia bez iného (žiadne prepojenie s tým, čo abstrahoval z dôkazov) konštatuje, že žalobca preukázateľne porušil ustanovenia zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy s tým, že došlo k nepoľnohospodárskej činnosti na poľnohospodárskej pôde, pričom sa nevie na akých pozemkoch a rovnako použitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel by malo vyplývať z riadne vykonaného dokazovania, čo sa malo následne prejaviť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že správny orgán mal pri svojej úvahe zohľadniť účel zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy a to v súvislosti s tým, či hlinený val poškodil funkcie poľnohospodárskej pôdy a či je možné tento trvalo udržateľne obhospodarovať a poľnohospodársky využívať, a či bol tento zákonom chránený záujem vôbec porušený, prípadne aspoň ohrozený. Vo vzťahu k výške pokuty poukázal na to, že táto bola uložená v neprimeranej výške, keďže záber pôdy v m2 zistený správnym orgánom je nesprávny. Ďalej namietal a to s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z., že v rozhodnutí sú uložené povinnosti odstrániť nezákonný stav, bez opisu, aké následky žiada orgán verejnej správy odstrániť a z akých pozemkov alebo žiada predložiť plán rekultivácie, pričom ani jedna z týchto povinností nemá oporu v zákone o ochrane poľnohospodárskej pôdy, pretože účel využitia poľnohospodárskych pozemkov (ktoré nie sú špecifikované) je stále na poľnohospodársky účel (pôvodný stav pôdy - poľnohospodársky produkčná pôda), t.j. rekultivácia tejto pôdy (opätovná kultivácia zanedbanej pôdy : r. pôdy, r. málo výnosných lúk a pasienkov) nie je účelná ani možná (nedošlo k poškodeniu skrývky humusového horizontu) dodajúc, že v konaní taktiež nie je produkované žiadne stanovisko pôdnej služby. 7. V odvolaní ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré odôvodnil tým, že vybudovanie terénnej úpravy (valu) neznamená stratu akejkoľvek funkcie poľnohospodárskej pôdy, pretože všetky funkcie pôdy boli zachované a tento val je využívaný ďalej na účely rastlinnej výroby. Vychádzajúc zo zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy zastal názor, že za nepoľnohospodársky účel využitia poľnohospodárskej pôdy sa považuje také jej využitie, ktoré vylučuje trvalo alebo dočasne jej využitie poľnohospodárskym spôsobom dodajúc, že za nepoľnohospodárske účely sa považuje najmä zriaďovanie akýchkoľvek stavieb, zmena druhu pozemku na inú ako potenciálne produkčnú pôdu evidovanú v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty alebo zmena vo využívaní poľnohospodárskej pôdy na iný účel, ktorá sa však v konečnom dôsledku vždy odrazí aj v zmene zápisu druhu pozemku v katastri nehnuteľností. Na základe uvedeného zastal názor, že základnou charakteristikou nepoľnohospodárskeho účelu je také využitie poľnohospodárskej pôdy, ktoré trvalo alebo dočasne vedie k strate biologickej rozmanitosti, úrodnosti, schopnosti obnovy a schopnosti plniť funkcie produkovať plodiny alebo slúžiť chovu hospodárskych zvierat. Záverom namietal, že pozemkový a lesný odbor konal so spoločnosťou Polnovakia Agrar, s.r.o., ktorá nemala v konaní postavenie účastníka konania. 8. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia hodnotil dôvodnosť podaných odvolacích námietok. K namietanému nesprávnemu výroku rozhodnutia uviedol, že ho považuje za konkrétny, výroková časť rozhodnutia obsahuje na základe akého zákona došlo k porušeniu a z výroku rozhodnutia jednoznačne vyplýva akého správneho deliktu sa odvolateľ - žalobca dopustil a podľa akého ustanovenia zákona mu bola stanovená predmetná sankcia dodajúc, že výrok obsahuje účel nepoľnohospodárskeho použitia - navezenie výkopovej hliny a vybudovanie hlineného valu na poľnohospodárskej pôde, obsahuje tiež vyšpecifikovaný presný záber nepoľnohospodárskeho využitia poľnohospodárskych pozemkov podľa geometrického zamerania pozemkov, ktoré nie je možné poľnohospodársky využívať a ktoré treba uviesť rekultivačnými opatreniami do pôvodného stavu do stanoveného termínu 31.12.2017. 9. Vo vzťahu k námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave žalovaný poukázal na to, že odvolateľ nijakým spôsobom v liste zo dňa 15.06.2017 nespochybnil, že hlinený val vybudoval a ďalej rozpor ohľadom rozmeru hlineného valu vyhodnotil za neopodstatnený s tým, že zameranie valu resp. v akom rozsahu došlo k vybudovaniu valu bolo zistené oprávneným zhotoviteľom geodetom Ing. N. Y.. 10. Rovnako za nedôvodnú vyhodnotil námietku ohľadom nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, pričom svoj názor odôvodnil tým, že správny orgán vydal svoje rozhodnutie v súlade s § 47 správneho poriadku, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol konkrétne skutočnosti a dôkazy, a to : ohliadka, fotodokumentácia a vyjadrenie účastníkov konania, ktorým dal možnosť pred vydaním samotného rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaný skonštatoval, že správny orgán sa dostatočne zaoberal dôkazmi a uviedol skutočnosti, ktoré ho viedli k záverom, že došlo k porušeniu zákona č. 220/2004 Z. z., nakoľko odvolateľ preukázateľne použil poľnohospodársku pôdu a to tak, že na predmetných pozemkoch vybudoval hlinený val bez udelenia predchádzajúceho súhlasu o trvalý alebo dočasný záber poľnohospodárskej pôdy. 11. Žalovaný sa rovnako nestotožnil s námietkou ohľadom uloženia neprimeranej pokuty a povinnosti, pričom v tejto súvislosti skonštatoval, že vzhľadom na rozsah záberu hlineného valu a tiež k tomu, že to bol prvý správny delikt Ing. Z. T. má za to, že uloženú pokutu nemožno považovať za likvidačnú dodajúc, že pokuta vo výške 2 204 eur má z hľadiska jej výšky výchovný, nie represívny charakter a bola uložená v spodnej hranici jej rozpätia, ktoré je v ustanovení § 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 220/2004 Z. z. stanovená až do výšky 166 000 eur. Vo vzťahu k uloženej povinnosti žalovaný skonštatoval, že postup podľa § 19 zákona č. 220/2004 Z. z. sa bude riešiť v samostatnom konaní s priložením dokladov, okrem iného aj s vyjadrením pôdnej služby a preto túto námietku vyhodnotil za neopodstatnenú. 12. K namietanému nesprávnemu postupu spočívajúcom v tom, že orgán verejnej správy nižšieho stupňa konal so spoločnosťou Polnovakia Agrar, s.r.o. uviedol, že táto spoločnosť je spoluvlastníkom parc. E-KN č. 648 v podiele 1 a bola činnosťou Ing. Z. T. priamo dotknutá a disponuje informáciami potrebnými pre riadne posúdenie veci. 13. K námietke ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci poukázal žalovaný na to, že vybudovaním valu došlo na poľnohospodárskej pôde k jednoznačnému poškodeniu kvality pôdy, najmä narušeniu biologickej funkcie znefunkčnením jej produkčných vlastností a schopnosti plniť funkciu produkčnej poľnohospodárskej pôdy dodajúc k tvrdeniu, že predmetný val je možné aktívne využívať na poľnohospodársku výrobu, že to je agronomicky a biologicky nemožné, pretože val je tvorený z výkopovej zeminy, takže humusový horizont sa tam nevyskytuje, je narušená fyziologická a biologická schopnosť pôdy a takúto pôdu nie je možné využívať pre účely rastlinnej výroby. 14. Žalovaný v závere svojho rozhodnutia skonštatoval, že prvostupňový správny orgán v správnom konaní postupoval v súlade s § 3 ods. 2 správneho poriadku a taktiež dostatočne preukázal, že zo strany odvolateľa došlo preukázateľne k porušeniu ustanovení zákona č. 220/2004 Z. z., keď odvolateľ neoprávnene zabral poľnohospodársku pôdu bez rozhodnutia o trvalom alebo dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy dodajúc, že z predloženej spisovej dokumentácie vyplýva, že orgán verejnej správy nižšieho stupňa v správnom konaní postupoval v zmysle § 3 ods. 1 správneho poriadku a predmetné rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 46 správneho poriadku. Preto odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie pozemkového a lesného odboru potvrdil. II. Rozsah žaloby a žalobné body 15. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Trnava, pozemkového a lesného odboru č. OU- TT-PLO-2017/0011416-PO zo dňa 10.07.2017 a vec vrátil Okresnému úradu Trnava, pozemkovému a lesnému odboru na ďalšie konanie. Alternatívne žiadal, aby správny súd na základe vykonaného dokazovania upustil od uloženia sankcie alebo, ak mu to osobitný predpis neumožňuje zmenil výšku pokuty na 376 eur a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Žalobca súčasne požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 16. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a konanie trpí vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 17. Vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu namietal zameranie valu realizované geodetom, ktorý nebol na mieste samom a ktorý si nezaobstaral orgán verejnej správy nižšieho stupňa, ale bol do konania doložený osobou, ktorá nie je účastníkom konania a ktorý správny orgán napriek uplatneným námietkam nijako nepreveroval, pričom rozmer hlineného valu (neoprávneného záberu) a jeho umiestnenie bol pre výšku uloženej pokuty rozhodujúci. V súvislosti s uvedenou námietkou poukázal na to, že logickým matematickým úsudkom dostatočne spochybnil nesprávnosť tohto dôkazu. Poukázal na to, že na účely preukázania nedostatočného a nesprávneho zistenia skutkového stavu veci (okrem matematického úsudku) zabezpečil geometrické zameranie, z ktorého vyplýva umiestnenie predmetného hlineného valu, ktorý je predmetom konania o pokute, na pozemkoch parc. reg. „E“ č. 647, 648, 649, 650 v k. ú. T. T. II, teda nie pozemok parc. č. 651 s tým, že zemný val zaberá plochu 2 265,35 m2, čo znamená, že žalovaný nesprávne zistil plochu valu o 11 500 m2 väčšiu ako v skutočnosti je. Vo vzťahu k náčrtu geodeta poukázal tiež na to, že z neho ale aj iných dôkazov nie je možné zistiť, aký bol pôvodný stav pozemkov, resp. čo je predmetom zamerania t.j. správny orgán nezistil ani aký bol pôvodný stav pozemkov a čo vlastne geodet zameral. 18. Vychádzajúc z § 39 ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“ alebo „zákon č. 50/1976 Zb.“) žalobca namietal neexistenciu dôkazov v spise, z ktorých by vyplývalo, že hlinený val podstatne menil systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, využitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území doplniac, že správny orgán nevykonal žiadne dokazovanie ohľadom podstatnej zmeny, t.j. zistenie kvalitatívne podstatnej zmeny pôvodného stavu, keďže územnému povoľovaniu podliehajú iba podstatné zmeny (nie všetky zmeny). V súvislosti s uvedeným poukázal na to, že v administratívnom spise sa nenachádza žiadne vyjadrenie stavebného úradu (okrem vyjadrenia starostky), ktorý je oprávnený posúdiť či na uvedený val je potrebné rozhodnutie o využívaní územia. 19. Žalobca v súvislosti s nedostatočne zisteným skutkovým stavom poukázal aj na to, že v odvolaní namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu v časti nepoľnohospodárskeho využitia časti pozemkov, na ktorých je umiestnený val, keďže tieto slúžia poľnohospodárskemu účelu a sú osiate slnečnicou (rastlinná výroba) dodajúc, že žalovaný sa opäť touto námietkou nezaoberal a neuviedol z akých dôkazov vyplýva skutkový záver o nepoľnohospodárskej činnosti na uvedených pozemkoch, resp. o narušenej reprodukčnosti tejto pôdy. 20. Žalobca vo vzťahu k nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov s poukazom na § 46, § 47 ods. 2 správneho poriadku a § 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 220/2004 Z. z. namietal, že výrok prvostupňového rozhodnutia je nesprávny, nakoľko je zrejmé, že nekonal v rozpore so všetkými ustanoveniami § 17 až 19 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy. V tejto súvislosti uviedol, že výrok, ktorý je neopomenuteľnou súčasťou rozhodnutia musí byť formulovaný tak, aby z neho bolo úplne jednoznačne zrejmé, akého správneho deliktu sa dopustil a podľa akého ustanovenia zákona mu bola stanovená správna sankcia, pričom absencia právneho predpisu, resp. nepresné označenie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo je v rozpore s § 47 ods. 2 správneho poriadku a má zásadný vplyv na preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Zastal názor, že žalovaný bol povinný vydať rozhodnutie, ktoré spĺňa požiadavky § 47 správneho poriadku a mimo iné aj uviesť akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia poukazujúc súčasne, že z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný má problém úvahy ohľadom hodnotenia dokazovania a týkajúce sa použitia právnych predpisov zhrnúť aspoň do jednej vety a vyjadriť sa k tomu, či myšlienkový postup uvedený v úvahe je správny. Rovnako žalovanému vytkol, že bez vykonania ďalšieho dokazovania dospel k záveru, že vybudovaním valu došlo na poľnohospodárskej pôde k jednoznačnému poškodeniu kvality pôdy, najmä narušeniu biologickej funkcie znefunkčnením jej produkčných vlastností a schopnosti plniť funkciu produkčnej poľnohospodárskej pôdy, ďalej, že predmetný val nie je možné aktívne využívať na poľnohospodársku výrobu, pretože je tvorený z výkopovej zeminy a preto sa tam nevyskytuje humusový horizont a je narušená fyziologická a biologická schopnosť pôdy a nie je možné takúto pôdu využívať pre účely rastlinnej výroby. 21. Žalobca ďalej s poukazom na rozhodnutie NSS č. j. 8As 17/2007-135 namietal, že žalovaný sa napriek v odvolaní vznesenej námietke vôbec nevysporiadal so zhodnotením materiálnej stránky deliktu (nebezpečnosť pre spoločnosť). Tiež poukázal na to, že z odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia sa prakticky nedá zistiť správna úvaha (vysporiadanie sa s námietkami), ani stupeň nebezpečnosti jeho konania, miera ohrozenia verejného záujmu, ani následky tohto protiprávneho konania v podobe zmeny akýchkoľvek ukazovateľov kvality pôdy doplniac, že vysporiadanie sa s týmito otázkami považuje za nevyhnutnú súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta za porušenie § 26 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy a ak ich takéto rozhodnutie neobsahuje trpí vadou nedostatku dôvodov a nepreskúmateľnosti a je teda ako také nezákonné. 22. Vo vzťahu k výške pokuty a uloženej povinnosti žalobca poukázal na to, že pri určení výšky pokuty mal žalovaný prihliadnuť na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania, pričom uzavrel, že správny orgán mu uložil sankciu v neprimeranej výške, keďže záber pôdy (v m2) zistený správnym orgánom je nesprávny. Ďalej žalobca namietal, že výška pokuty je aj v príkrom rozpore so zásadou primeranosti. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že vzhľadom na rozsah záberu hlineného valu a tiež k tomu, že to bol jeho prvý správny delikt nemožno uloženú pokutu považovať za likvidačnú, nakoľko tento názor nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, keď pre posúdenie likvidačnosti pokuty je prioritne potrebné ju posudzovať vo vzťahu k jeho obratu ako samostatne hospodáriaceho poľnohospodára, resp. ekonomickým parametrom jeho podnikania (zisku), ktoré však v danom prípade neboli vôbec vzaté do úvahy. 23. S odkazom na § 19 ods. 1 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy žalobca namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí sú uložené povinnosti odstrániť nezákonný stav (bez opisu aké následky žiada odstrániť) na poľnohospodárskej pôde, pričom nie je zrejmé na akých pozemkoch alebo predložiť plán rekultivácie doplniac, že ani jedna z týchto povinností nemá oporu v zákone o ochrane poľnohospodárskej pôdy. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že žalovaný sa s námietkou nesprávnosti a nezákonnosti výroku o uložení opatrení a o ich dôvodnosti z pohľadu, že pôvodný účel využitia poľnohospodárskych pozemkov je aj súčasný účel využitia pozemkov v podobe poľnohospodárskeho účelu (produkčná pôda), t.j. rekultivácia tejto pôdy (opätovná kultivácia produkčnej pôdy) nie je účelná ani možná, pretože nedošlo k poškodeniu skrývky humusového horizontu vysporiadal tak, že postup podľa § 19 zákona sa bude riešiť v samostatnom konaní s priložením dokladov, okrem iného aj s vyjadrením pôdnej služby. Toto vyjadrenie žalobca označil za zmätočné, pretože zo záveru žalovaného vlastne nie je možné dospieť k poznaniu, či výrok o opatreniach a povinnostiach uvedený v prvostupňovom rozhodnutí je platný alebo sa budú tieto povinnosti riešiť v nejakom inom konaní. 24. Žalobca nesprávne právne posúdenie vychádzajúc z ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy odôvodnil s poukazom na odvolaciu námietku a teda, že existencia valu (malej terénnej úpravy, ktorá nevyžaduje povolenie) nie je nepoľnohospodárskym využitím poľnohospodárskej pôdy, keďže všetky funkcie pôdy boli zachované a tento val je využívaný ďalej na účely rastlinnej výroby (mimo iné funkcie) [k dôvodom pozri bližšie bod 7 tohto rozsudku]. S poukazom na uvedené uzavrel, že vybudovanie terénnej úpravy (valu) neznamená stratu funkcie poľnohospodárskej pôdy a preto je právny názor správneho orgánu o potrebe vydania rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy z tohto dôvodu neudržateľný, čo spôsobuje, že rozhodnutie trpí vadou spôsobujúcou jeho nezákonnosť. Žalobca súčasne poukázal na to, že s touto námietkou sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal s tým, že bez vykonania dokazovania dospel k svojvoľnému záveru o strate funkčnosti poľnohospodárskej pôdy. 25. Žalobca s poukazom na § 28 zákona o poľnohospodárskej pôde v spojení s § 14 ods. 1 správneho poriadku namietal nezákonnosť postupu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa a žalovaného spočívajúcu v tom, že konal so spoločnosťou Polnovakia Agrar, s.r.o. ako s účastníkom konania, pričom rozhodnutie o uložení sankcie je rozhodnutím, ktorým sa ukladajú povinnosti páchateľovi správneho deliktu doplniac, že v tomto konaní sa nenahrádza škoda eventuálne spôsobená iným subjektom (ako napr. v priestupkovom konaní), pričom tento postup označil za takú vadu, ktorá mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože podstatný dôkaz, od ktorého sa odvíjal osud celého konania produkovala práve táto spoločnosť s tým, že z tohto dôkazu žalovaný nekriticky vychádzal, napriek jeho opakovaným námietkam. 26. S poukazom na vyššie uvedené preto žalobca navrhol správnemu súdu zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Alternatívne sa domáhal, aby správny súd na základe ním vykonaného dokazovania upustil od uloženia sankcie alebo ak mu to osobitný predpis neumožňuje zmenil výšku pokuty na 376 eur. Žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok. Žalobca v správnej žalobe nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 182 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku). III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného 27. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že trvá na odôvodnení svojho rozhodnutia a k žalobe nepovažuje za potrebné sa vyjadriť. Súčasne správnemu súdu oznámil, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. 28. Z dôvodu, že žalovaný nepovažoval za potrebné sa k správnej žalobe vyjadriť, čo písomne oznámil správnemu súdu, správny súd toto vyjadrenie už žalobcovi nezasielal. Preto nebola podaná replika žalobcu a následne duplika žalovaného. IV. Relevantná právna úprava 29. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 30. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 31. Podľa § 32 ods. 3 písm. a) SSP ďalšími účastníkmi sú tí, ktorí boli účastníkmi administratívneho konania. 32. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 33. Podľa § 198 SSP ods. 1 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. 34. Podľa § 198 SSP ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. 35. Podľa § 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 220/2004 Z. z. právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi uloží orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy pokutu od 1 660 eur do 166 000 eur za každý hektár poľnohospodárskej pôdy, ak neoprávnene a v rozpore s týmto zákonom bez rozhodnutia o odňatí zaberie poľnohospodársku pôdu na nepoľnohospodársky účel (§ 17 až 19). 36. Podľa § 26 ods. 4 zákona č. 220/2004 Z. z. výška pokuty pri výmere poľnohospodárskej pôdy nižšej alebo vyššej ako jeden hektár sa vypočíta v zodpovedajúcej výške za jeden meter štvorcový. 37. Podľa § 26 ods. 5 zákona č. 220/2004 Z. z. pri určovaní výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania protiprávneho konania a na rozsah a mieru hroziacej škody alebo spôsobenej škody. 38. Podľa § 26 ods. 6 zákona č. 220/2004 Z. z. orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne nariadi, aby v určenej lehote boli vykonané opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré bola pokuta uložená. 39. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z. na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy (ďalej len "rozhodnutie o odňatí"). Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23), v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza. 40. Podľa § 19 zákona č. 220/2004 Z. z. ak orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) zistí, že niekto zabral poľnohospodársku pôdu bez rozhodnutia o odňatí na stavebný zámer alebo iný zámer v termíne po 25. júni 1992, a) nariadi rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy na základe odborného stanoviska pôdnej služby, alebo b) ak nie je možné poľnohospodársku pôdu rekultivačnými opatreniami vrátiť do pôvodného stavu, rozhodne o usporiadaní nezákonného stavu na poľnohospodárskej pôde a vyzve toho, kto zabral poľnohospodársku pôdu, aby predložil doklady na usporiadanie druhu pozemku v katastri, najmä kópiu z katastrálnej mapy s vyznačením dotknutých parciel, údaje podľa osobitného predpisu potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k pozemku alebo geometrický plán, ak ide o časť parciel evidovaných v katastri. 41. Podľa § 28 zákona č. 220/2004 Z. z. na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 42. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 43. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 44. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V. Konanie na správnom súde, právne posúdenie veci správnym súdom 45. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, nevzhliadnuc dôvod na uplatnenie § 195 SSP, za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správny súd uznesením zo 14. februára 2018 č. k. 14S/81/2017-33 priznal správnej žalobe odkladný účinok. 46. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že Okresný úrad Trnava, pozemkový a lesný odbor postupom podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku oznámil dňa 27.04.2017 žalobcovi začatie konania vo veci uloženia pokuty za neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy v zmysle § 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 220/2004 Z. z. Z oznámenia č. OU-TT-PLO.2017/011416 vyplýva, že dôvodom začatia konania bol podnet spoločnosti Polnovakia Agrar, s.r.o. a ďalej, že ohliadkou bolo zistené, že na pozemku parc. E-KN č. 650 (v registri C-KN parc. č. 660/1, druh pozemku - orná pôda) evidovanom na liste vlastníctva č. XXX, druh pozemku - orná pôda sa nachádza hlinený val vo výške cca 2,5 m, v dĺžke 500 m, navezený zrejme z výkopovej zeminy, pričom tento stav, ako tvrdí pozemkový a lesný odbor mal na poľnohospodárskych pozemkoch zapríčiniť žalobca svojou činnosťou. Oznámenie o začatí konania bolo žalobcovi ako účastníkovi konania doručené dňa 9. mája 2017. 47. Správny súd mal ďalej obsahom administratívneho spisu preukázané, že dňa 20. apríla 2017 sa uskutočnila ohliadka pozemkov parc. č. E-KN č. 646, 647, 648, 650 a 651 za účelom zistenia skutkového stavu na poľnohospodárskych pozemkoch, z ktorej bola spísaná zápisnica podľa § 22 správneho poriadku. Zo zápisnice vyplýva, že ohliadkou bolo zistené, že na pozemku parc. č. E-KN č. 650, list vlastníctva č. XXX, katastrálne územie : T. T. II sa nachádza vybudovaný hlinený val o výške cca 2,5 m, v dĺžke asi 1 polovice parcely, pričom vlastníkom parcely je žalobca, pozemok je oplotený, pričom z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy sa pozemkový a lesný odbor k výstavbe oplotenia nevyjadroval a v tejto súvislosti uviedol, že je potrebné sa obrátiť na príslušný stavebný úrad. Vo vzťahu k ochrane poľnohospodárskej pôdy vybudovanie valu bolo označené za neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy, nakoľko val je tvorený výkopovou zeminou, humusový horizont nebol odobratý. V zápisnici sú uvedené aj vyjadrenia starostky obce T., zástupcu spoločnosti Polnovakia Agrar, s.r.o. a spoločnosti Agro Boleráz, s.r.o. Starostka obce vo vzťahu k oploteniu uviedla, že žalobca nepožiadal o drobnú stavbu - oplotenie a preto skonštatovala, že došlo k vybudovaniu oplotenia bez povolenia doplniac, že zrealizovaním pletivového oplotenia došlo k zamedzeniu prístupu na obecný pozemok (parc. č. 646). Zástupca spoločnosti Agro Boleráz, s.r.o. uviedol, že parcela č. 646 o výmere 6974 m2 je vo vlastníctve obce T., pričom na uvedenú parcelu majú uzatvorenú nájomnú zmluvu na 10 rokov s tým, že došlo k zamedzeniu prístupu k parcele č. 646, katastrálne územie : T. T. II a teda k nevyužívaniu pôdy na poľnohospodársku činnosť v zmysle zákona o poľnohospodárskej pôde. Zástupca spoločnosti Polnovakia Agrar, s.r.o. poukázal na to, že došlo k záberu poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území : T. T. II, parcela č. 648, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve spoločnosti Polnovakia Agrar, s.r.o. a žalobcu vo veľkosti 1 - ica, pričom na tento pozemok nie je prístup. Žalobca ako účastník konania sa k oznámeniu o začatí konania vo veci uloženia pokuty za neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy vyjadril v tom smere, že vybudovaný val sa nachádza na parcele č. 650, nie na parcele č. 651, celková dĺžka valu je cca 250 m a je vybudovaný z ornej pôdy a podornice, aby orná pôda neodumrela, pričom val má slúžiť na poľnohospodársku činnosť, bude postupne vysádzaný ríbezľami, viničom a rôznymi plodinami, pričom súčasne má slúžiť z vonkajšej strany ako ochrana pred neustálym postrekovaním zo strany Polnovakia Agrar, s.r.o. Spoločnosť Polnovakia Agrar, s.r.o. doručila pozemkovému a lesnému odboru dňa 31.05.2017 vytyčovací náčrt č. 6/2017 pre k.ú. T. T. II, hranice medzi p.č. 646, 647, 648, 649, 650 a 651, vypracovaný Ing. N. Y. (ďalej len ako „vytyčovací náčrt č. 6/2017“), ktorým bol zameraný skutkový stav záberu poľnohospodárskej pôdy Ing. Z. T., oplotený záber z parciel EKN o celkovej výmere 13 773 m2 spolu s vyjadrením, z ktorého vyplýva, že podľa zamerania vyhotoveného od 03.05.2017 do 08.05.2017 sú v k. ú. T. T. II oplotené parcely E KN v nasledovnom rozsahu : parcela č. 647 - 1994 m2, parcela č. 648 - 1649 m2, parcela č. 649 - 5128 m2 a parcela č. 650 - 5002 m. Na základe výzvy zo dňa 05.06.2017 žalobca k záberu poľnohospodárskej pôdy o výmere 13 773 m2 doručil pozemkovému a lesnému odboru svoje písomné vyjadrenie, v ktorom zotrval na svojom stanovisku, že sa v danom prípade nejedná o žiadny záber poľnohospodárskej pôdy, nakoľko táto je riadne obhospodarovaná a zasiata slnečnicou. 48. Správny súd posudzoval dôvodnosť správnej žaloby v rozsahu a z dôvodov, tak ako ich vymedzil žalobca, nevzhliadnuc dôvod na postup podľa § 195 SSP a to systematicky, aby jednotlivé žalobné body na seba nadväzovali nielen z hľadiska ich relevantnosti, ale aj logickosti. 49. Základným predpokladom zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, pochopiteľne okrem právomoci orgánu verejnej správy vydať takéto rozhodnutie a ďalších procesných podmienok a zákonného postupu v rámci administratívneho konania je, aby rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5, § 46 správneho poriadku), ktorý sa následne subsumuje pod konkrétnu právnu normu, ktorá v danom prípade obsahuje konkrétnu skutkovú podstatu iného správneho deliktu (§ 26 ods. 3 písm. a/ zákona č. 220/2004 Z. z.). Z bodu I výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že pozemkový a lesný odbor na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca sa svojím konaním, ktoré malo spočívať v navezení výkopovej hliny za účelom vybudovania hlineného valu do výšky 2,5 m na poľnohospodárskej pôde o výmere 13 773 m2 bez rozhodnutia o trvalom alebo dočasnom odňatí dopustil iného správneho deliktu vymedzeného v § 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 220/2004 Z. z. Vychádzajúc z uvedeného preto správny súd skúmal, či zistenie skutkového stavu bolo na prijatie tohto záveru dostačujúce a to z pohľadu zásadnej žalobnej námietky, ktorou žalobca poukazoval na to, že z vytyčovacieho náčrtu č. 6/2017, ktorý bol jedným z východiskových podkladov preskúmavaného rozhodnutia nie je možné zistiť, čo je predmetom zamerania t.j. čo geodet vlastne zameral. Inak povedané nie je zrejmé čo predstavuje výmera 13 773 m2, nakoľko záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel sa v konaní podstatne odlišoval jednak výsledkami ohliadky, tvrdením žalobcu a predloženým vytyčovacím náčrtom č. 6/2017. Iná výmera hlineného valu bola určená geometrickým elaborátom, predloženým k správnej žalobe, ktorý vypracoval Ing. Z. J., v zmysle ktorého výpočet výmery zemného valu na pozemkoch registra „E“ parc. č. 647, 648, 649 a 650 je 2 265,35 m2, čo je zásadný rozdiel v porovnaní s výmerou, z ktorej vychádzal pozemkový a lesný odbor a následne žalovaný. Je pravdou, že geometrický elaborát nemal pozemkový a lesný odbor ani žalovaný k dispozícii, avšak nezrovnalosti samotnej výmery záberu poľnohospodárskej pôdy boli zjavné už v rámci administratívneho konania, pričom žalovaný ich nijakým spôsobom, ako napríklad doplnením dokazovania neodstraňoval, ale uspokojil sa s vytyčovacím náčrtom č. 6/2017, čím podľa názoru správneho súdu spôsobil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. 50. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že okrem ohliadky konanej dňa 20. marca 2017 konajúce orgány verejnej správy nevykonali v konaní žiadnu ďalšiu ohliadku a pri určení výmery záberu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel vychádzali z vytyčovacieho náčrtu č. 6/2017. Vo vzťahu k samotnému určeniu výmery záberu poľnohospodárskej pôdy konajúcimi orgánmi verejnej správy je potrebné skonštatovať, že skutočne obsahom administratívneho spisu je pre správny súd táto výmera sporná, pretože nie je zrejmé, čo je predmetom zamerania podľa vytyčovacieho plánu č. 6/2017. V tejto súvislosti správny súd predpokladá a to vzhľadom na určenú výmeru, že predmetom zamerania je celková plocha poľnohospodárskej pôdy, ktorá je ohraničená oplotením a hlineným valom. Vychádzajúc z výroku I prvostupňového rozhodnutia a na to sa vzťahujúceho odôvodnenia (strana 6 rozhodnutia) správny súd uzatvára, že pozemkový a lesný odbor pravdepodobne vychádzal z toho, že na ploche 13 773 m2 poľnohospodárskej pôdy je uložená výkopová hlina, nakoľko skonštatoval, že : „...žalobca neuviedol pôvod takého množstva ornice a podornice, ktoré bolo uložené na výmeru 13 773 m2 do výšky valu cca 2,5 m a to z dôvodu, že vykonať skrývku humusového horizontu a následne ju hospodárne využiť je možné len na základe vypracovaného projektu bilancie skrývky humusového horizontu, ktorú schvaľuje orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy.“ Tento záver je však podľa priložených fotografií, výsledkov uskutočnenej ohliadky a tvrdenia žalobcu málo pravdepodobný. Z priložených fotografií, ako aj zo zápisnice z ohliadky vyplýva, že výkopová zemina je navezená na výšku 2,5 m a dĺžku cca 500 m (polovica pozemku parc. č. 650, ktorý má dĺžku 708 m), pričom podľa predloženého geodetického elaborátu má byť výmera zemného valu 2 265,35 m2. 51. Je nepochybné, že zodpovedanie otázky výmery je relevantné k následnému určeniu výšky pokuty, pochopiteľne za predpokladu, že hlinený val respektíve ohraničená poľnohospodárska pôda sa nevyužíva na poľnohospodársky účel, ktorá skutočnosť musí byť rovnako dostatočne preukázaná. Preto je potrebné, aby orgán verejnej správy nižšieho stupňa po ustálení neoprávneného záberu poľnohospodárskej pôdy, konkrétne v čom nepoľnohospodársky účel spočíva vysporiadajúc sa aj s tvrdením žalobcu, že hlinený val bude využívať na rastlinnú výrobu rešpektujúc pritom ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo udržateľného obhospodarovania, ustálil na základe relevantných dôkazov, ako napríklad znalecký posudok alebo odborné stanovisko v podobe vytyčovacieho náčrtu alebo geodetického elaborátu, ktoré si však nemôžu navzájom odporovať, skutočnú výmeru záberu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel a následne postupom podľa § 26 ods. 4 zákona č. 220/2004 Z. z. určil výšku pokuty. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že navezenie zeminy, ktorá nespĺňa kvalitu poľnohospodárskej pôdy na poľnohospodársku pôdu je dôvodné označiť za použitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel a preto žalobca v prípade preukázania takejto kvality navezenej zeminy skutočne mal požiadať o odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa § 17 zákona č. 220/2004 Z. z., pričom poľnohospodárska pôda sa odníma iba za splnenia zákonnom stanovených podmienok (§ 12 v spojení s § 17 zákona č. 220/2004 Z. z.). Uvedeným konštatovaním bola súčasne posudzovaná aj námietka nesprávneho právneho posúdenia veci s tým záverom, že skutkový stav, tak ako bol zistený orgánmi verejnej správy neposkytuje dostatočný podklad na právne posúdenie veci, pričom po doplnení dokazovania a v závislosti od jeho výsledku, nie je vylúčené, že žalobca sa navezením zeminy na poľnohospodársku pôdu dopustil iného správneho deliktu podľa § 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 220/2004 Z. z. Uvedený záver však bude musieť mať podklad práve v doplnenom dokazovaní. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd vyhodnotil námietku o nedostatočne zistenom skutkovom stave za dôvodnú. 52. Správny súd napriek eventuálnemu petitu žalobcu na zníženie pokuty na sumu 376 eur, ktorá bola určená podľa § 26 ods. 4 zákona č. 220/2004 z. z. ako násobok výmery hlineného valu a sumy 0,166 eur nepristúpil k sankčnej moderácii, pretože dokazovanie, ktoré je potrebné v danom prípade doplniť podľa bodu 51 tohto rozsudku presahuje účel správneho súdnictva. 53. Správny súd sa rovnako stotožňuje s námietkou žalobcu, že výrok I prvostupňového rozhodnutia je neurčitý z hľadiska určenia konkrétneho ustanovenia zákona č. 220/2004 Z. z., ktoré mal žalobca svojím konaním porušiť, čo následne malo za následok spáchanie iného správneho deliktu podľa § 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 220/2004 Z. z. Orgán verejnej správny nižšieho stupňa vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca mal správny delikt spáchať tým, že v rozpore s § 17 až § 19 zákona č. 220/2004 Z. z. bez rozhodnutia o trvalom alebo dočasnom odňatí neoprávnene zabral poľnohospodársku pôdu a neoprávnene ju používal na nepoľnohospodársky účel, pričom týmto konaním by mohol porušiť len ustanovenie § 17, § 18 respektíve § 19 zákona č. 220/2004 Z. z., teda nie ustanovenie § 17b a § 18a, pričom z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca svojím konaním porušil ustanovenie § 17 ods. 1 citovaného zákona a preto sa tento záver mal objaviť aj v samotnom výroku prvostupňového rozhodnutia. 54. Správny súd ďalej za relevantnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, ktorou poukazoval na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, či samotný výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorým mu boli uložené opatrenia a povinnosti, konkrétne odstrániť nezákonný stav na poľnohospodárskej pôde postupom podľa § 17 resp. § 19 zákona č. 220/2004 Z. z. alebo predložiť na schválenie tunajšiemu úradu plán rekultivácie - harmonogramu a postupu prác pri navrátení pozemkov do pôvodného stavu a poľnohospodársku pôdu zrekultivovať do termínu 31.12.2017 je vykonateľný a aké právne následky má ich nesplnenie. V tejto súvislosti správny súd podotýka, že žalobca bol súčasne upozornený, že pokiaľ nariadená povinnosť nebude v stanovenom termíne splnená, pozemkový a lesný odbor bude postupovať podľa § 26 ods. 8 zákona č. 220/2004 Z. z., čo znamená, že mu bude uložená pokuta. Pozemkový a lesný odbor postupoval podľa § 26 ods. 7 citovaného zákona, v zmysle ktorého orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne nariadi, aby v určenej lehote boli vykonané opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré bola pokuta uložená. V danom prípade však v rámci administratívneho konania nebol zabezpečený podklad na nariadenie predmetných povinností a opatrení, nakoľko ako správne namietal žalobca, nebolo na účely rekultivácie poľnohospodárskej pôdy dané odborné stanovisko pôdnej služby. Túto skutočnosť si pravdepodobne uvedomil aj žalovaný, nakoľko sa k tejto námietke vyjadril v tom smere, že postup podľa § 19 zákona č. 220/2004 Z. z. sa bude riešiť v samostatnom konaní s priložením dokladov vrátane vyjadrenia pôdnej služby, avšak táto skutočnosť vôbec z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplýva a naviac žalobca mal stanovený termín splnenia týchto povinností s tým, že v prípade ich nesplnenia bude sankcionovaný pokutou. Vychádzajúc z uvedeného preto správny súd uzavrel, že uloženie opatrení bolo predčasné, pretože v konaní nebolo doložené odborné stanovisko pôdnej služby, ktoré je na uloženie opatrenia týkajúceho sa rekultivácie poľnohospodárskej pôdy relevantné doplniac, že v tomto smere je odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a rovnako tiež rozhodnutia žalovaného súčasne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 55. Sporné stanovenie výmery neoprávneného záberu poľnohospodárskej pôdy má súčasne za následok aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca neoprávnene zabral poľnohospodársku pôdu a neoprávnene ju používal na nepoľnohospodársky účel - navezenie výkopovej hliny, vybudovanie hlineného valu do výšky cca 2,5 m na poľnohospodárskej pôde o výmere 13 773 m2, pričom v odôvodnení súčasne poukazuje na to, že žalobca neuviedol pôvod takého množstva ornej pôdy a podornice, ktoré bolo uložené na výmeru 13 773 m2. Z uvedeného teda vyplýva, že pozemkový a lesný odbor mal na mysli, že žalobca naviezol hlinu na rozlohu 13 773 m2. Žalovaný však v odôvodnení svojho rozhodnutia, vyhodnotiac prvostupňové rozhodnutie za jasné a zrozumiteľné, pričom sa s ním v celom rozsahu stotožnil vo vzťahu k námietke ohľadom nesprávneho výroku rozhodnutia výslovne uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje vyšpecifikovaný presný záber nepoľnohospodárskeho využitia poľnohospodárskych pozemkov podľa geometrického zamerania pozemkov, ktoré nie je možné poľnohospodársky využívať, z čoho správneho súdu vyplýva, že žalovaný mal zrejme na mysli, že pozemky nie je možné poľnohospodársky využívať, nakoľko sú ohraničené. Z uvedeného preto pre správny súd vyplýva rozpor medzi tvrdením pozemkového a lesného odboru a žalovaným, pričom žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s posúdením výmery neoprávneného záberu poľnohospodárskej pôdy pozemkovým a lesným odborom. 56. Vo vzťahu k výroku prvostupňového rozhodnutia ešte správny súd dodáva, že sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, ktorou poukazuje na to, že vo výroku je nesprávne označenie miesta skutku, keď malo byť vo výroku uvedené, že zemný val sa má dotýkať aj pozemku parc. č. 651. V tejto súvislosti správny súd upriamuje pozornosť žalobcu, že v bode I výroku sa parcela E-KN č. 651 uvádza len vo vzťahu k označeniu vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného zhotoviteľom Ing. N. Y., avšak pokiaľ ide o konkretizáciu záberu poľnohospodárskej pôdy, tam už parcela E-KN č. 651 uvedená nie je. 57. Záverom správny súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom žalobcu, že spoločnosť Polnovakia Agrar, s.r.o. nie je účastníkom konania týkajúceho sa uloženia pokuty za iný správny delikt podľa § 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 220/2004 Z. z., nakoľko týmto rozhodnutím nemôže byť nijakým spôsobom dotknutá na svojich verejných subjektívnych právach. V tejto súvislosti neobstojí ani argument, že v priebehu administratívneho konania bola podielovým spoluvlastníkom pozemku parc. č. 648, zapísaného na liste vlastníctva č. X, katastrálne územie : T. T. II (v čase rozhodovania správneho súdu už podielovým spoluvlastníkom nebola). Podielové spoluvlastníctvo má relevanciu vo vzťahu napríklad ku konaniu podľa § 17 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy (§ 17 ods. 5 písm. f/) alebo pokiaľ ide o konanie týkajúce sa sporného oplotenia, avšak nemá relevanciu na konania, predmetom ktorého je iný správny delikt. Pretože správny súd uzavrel, že spoločnosť Polnovakia Agrar, s.r.o. nemala byť účastníkom administratívneho konania, hoci s ňou ako s účastníkom administratívneho konania dotknuté orgány verejnej správy konali, nepriznal jej postavenie ďalšieho účastníka podľa § 32 ods. 3 písm. a) SSP, pretože nezákonnosť administratívneho konania v tomto smere musí prirodzene toto postavenie v rámci správneho súdneho konania vylučovať. V opačnom prípade by došlo k tomu, že správny súd by nemal možnosť reparovať nezákonnosť administratívneho konania vo vzťahu k nezákonnému určeniu účastníctva, čo je v rozpore so zásadou zákonnosti podľa § 5 ods. 4 SSP. 58. Vo vzťahu k námietke, ktorou žalobca poukazoval na neprimeranosť uloženej pokuty, správny súd uvádza, že táto bola vypočítaná podľa § 26 ods. 4 zákona č. 220/2004 Z. z. a pozemkový a lesný odbor pri jej určení vychádzal z výmery 13 773 m2, ktorá však doposiaľ ustálená nie je, preto dôvodnosť tejto námietky vyhodnocovaná nebola. 59. Správny súd súčasne upozorňuje, že v danom konaní neposudzoval otázky týkajúce sa oplotenia predmetných pozemkov ani skutočnosť, na ktorú žalobca poukazoval v správnej žalobe a rovnako aj v odvolaní a to, že orgán verejnej správy nevykonal žiadne dokazovanie ohľadom podstatnej zmeny, t.j. zistenie kvalitatívne podstatnej zmeny pôvodného stavu, keďže územnému povoľovaniu podľa § 39 ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov podliehajú iba podstatné zmeny, nakoľko otázka, či v danom prípade malo alebo nemalo byť vydané rozhodnutie podľa § 39 ods. 3 písm. a) stavebného zákona nemá vplyv na posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie o uložení pokuty za neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel (§ 26 ods. 3 písm. a/ zákona č. 220/2004 Z. z.). 60. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a z dôvodu potreby vykonania ďalšieho dokazovania aj prvostupňové rozhodnutie a to z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a f) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP, teda z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ďalej, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a rovnako, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise. 61. V ďalšom konaní bude povinnosťou konajúcich orgánov verejnej správy v zmysle bodov 49 až 51 tohto rozsudku zistiť relevantným dokladom skutočnú výmeru záberu poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa bez rozhodnutia o odňatí využíva na nepoľnohospodársky účel s tým, že tento musí byť presne označený a zdôvodnený a to s poukazom na tvrdenia žalobcu, že val využíva, resp. bude využívať na rastlinnú výrobu. Rovnako pokiaľ by neoprávnený záber mal predstavovať nevyužívanie ohraničenej poľnohospodárskej pôdy na poľnohospodársky účel je potrebné zistiť stav na tejto pôde vykonaním ohliadky na mieste samom. Potreba doplniť dokazovanie sa rovnako vzťahuje aj na uloženie opatrení podľa § 26 ods. 7 zákona č. 220/2004 Z. z. Správny súd vo vzťahu k vykonaniu ďalšieho dokazovania v plnom rozsahu odkazuje na body 49 až 52 a 54 tohto rozsudku. 62.Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). 63.V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 64.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.