Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 46Sa/12/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200109 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200109.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobcov : 1/ ThDr. D. Q., PhD., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: T. XX, XXX XX U., 2/ Mgr. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: T. XX, XXX XX U., proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, P. O. BOX 45, 826 45 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/133/2017 zo dňa 30.01.2017, takto r o z h o d o l : I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/133/2017 zo dňa 30.01.2017 a rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Trnava č. RÚVZ/2016/00568/4/Ma-URH, Kod-OE, Rap-ÚRH zo dňa 03.10.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Trnava na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný rozhodnutím č. OLP/133/2017 zo dňa 30.01.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) zamietol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade (ďalej aj ako „žalobcovia“) ako účastníkov priestupkového konania a potvrdil rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Trnava (ďalej aj ako „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“ alebo „RÚVZ Trnava“) č. RÚVZ/2016/00568/4/Ma-URH, Kod-OE, Rap-ÚRH zo dňa 03.10.2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým boli žalobcovia podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 355/2007 Z. z.“) uznaní vinnými za to, že nezabezpečili plnenie povinnosti podľa § 51 ods. 1 písm. d) v spojení s § 51 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z., keď na základe písomných oznámení MUDr. A. N., všeobecného lekára pre deti a dorast, Vrbovská 15, 921 01 Piešťany zo dňa 21.05.2015 (doručené na RÚVZ Trnava dňa 28.05.2015) a dňa 16.05.2016 (doručené na RÚVZ Trnava dňa 20.05.2016) a taktiež pri kontrole očkovania dňa 19.09.2016 odbornými pracovníkmi RÚVZ Trnava u MUDr. N. bolo zistené, že zástupcovia maloletého odmietli podrobiť preočkovaniu svojho syna Q. Q., nar. XX.XX.XXXX proti osýpkam, mumpsu, ružienke, ktoré sa vykonáva najskôr v 11. roku života, to znamená, že je ho možné vykonať po dovŕšení 10. roku života do dovŕšenia 11. roku života dieťaťa, teda maloletý Q. Q., nar. XX.XX.XXXX mal byť v súlade s Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „vyhláška č. 585/2008 Z. z.“) preočkovaný proti uvedeným ochoreniam v 11. roku života, t.j. od 14.03.2014 do 13.03.2015. Za spáchaný priestupok uložil orgán verejnej správy nižšieho stupňa obvineným (žalobcom) podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o priestupkoch“) v spojení s § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. pokutu vo výške 45 eur, ktorú boli obvinení povinní zaplatiť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Súčasne podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uložil orgán verejnej správy nižšieho stupňa obvineným povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur. 2. Vo vzťahu k nesplneniu povinnosti podľa § 51 ods. 1 písm. d) v spojení s § 51 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. zákonnými zástupcami maloletého Q. Q., nar. XX.XX.XXXX bolo priestupkové konanie začaté prvým úkonom v konaní, ktorým bolo „Predvolanie na ústne prejednanie priestupku“ č. RÚVZ/2015/02115 zo dňa 19.05.2015. V predvolaní RÚVZ Trnava bol ako dôvod začatia priestupkového konania pre priestupok podľa § 51 ods. 1 písm. d) a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. v spojení s § 5 ods. 3 a § 6 ods. 1 a 2 vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z. z. v spojení s prílohou č. 2, časť A bod 2 citovanej vyhlášky skonštatované, že dôvodom začatia konania boli dostupné informácie konajúceho orgánu verejnej správy a vyjadrenie zákonných zástupcoch o odmietaní povinného očkovania všetkých ich maloletých detí. Súčasne boli v predvolaní zákonní zástupcovia poučení, že týmto úkonom je začaté priestupkové konanie. 3. Prvostupňové rozhodnutie RÚVZ Trnava bolo vydané po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia RÚVZ Trnava č. RÚVZ/2015/00658/6/Ma-ÚRH, Kod-OE,Rap-ÚRH zo dňa 18.12.2015 rozhodnutím č. OLP/2545/2016 zo dňa 23.03.2016. Dôvodom zrušenia vyššie uvedeného rozhodnutia bol nedostatočne zistený skutkový stav veci. Konkrétne žalovaný vytkol Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Trnava, že si nezabezpečil dostatočné podklady pre vydanie napadnutého rozhodnutia a to tým spôsobom, že by jednoznačne preukazovali konanie kladené účastníkom za vinu. Žalovaný preto uložil RÚVZ Trnava, aby bolo v novom konaní postupované v úzkej súčinnosti so zúčastnenými osobami, ktorých sa konanie týka a boli obstarané dostatočné dôkazy potrebné k zisteniu skutočného stavu veci. Ďalej žalovaný uložil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, aby pri ukladaní sankcie obligatórne prihliadol na zákonné podmienky uvedené v § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a uloženie sankcie aj dostatočne zdôvodnil, čo do miery závažnosti, trvania, zavinenia a následkov protiprávneho konania a rovnako, aby zohľadnil aj ustanovenie § 20 zákona o priestupkoch. 4. RÚVZ Trnava viazanúc právnym názorom žalovaného vo vzťahu k maloletému Q. Q. požiadal dňa 5. mája 2016 o súčinnosť MUDr. A. N., konkrétne požiadal o písomné oznámenie, či maloletý Q. Q. bol resp. nebol k dátumu doručenia žiadosti dodatočne zaočkovaný a proti čomu bol zaočkovaný. Na základe tejto žiadosti MUDr. A. N. dňa 20. mája 2016 doručil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa písomné podanie, ktorým oznámil, že maloletý Q. Q., nar. XX.XX.XXXX nebol v 11. roku preočkovaný z dôvodu, že rodičia očkovanie odmietli a ďalej, že maloletý kontraindikácie nemal. Ďalším podkladom pre vydanie rozhodnutia bol záznam z kontroly očkovania k 31.8.2016, ktorú vykonal RÚVZ Trnava a ktorým bolo preukázané, že maloletý Q. Q. nebol v 11. roku preočkovaný. Dňa 6. septembra 2016 sa v neprítomnosti obvinených (žalobcov) konalo ústne pojednávanie. Dôvodom konania v neprítomnosti obvinených bola skutočnosť, že orgán verejnej správy nižšieho stupňa považoval podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) predvolania za doručené a to z dôvodu, že ich obvinení neprevzali v odbernej lehote. Došlo teda k uplatneniu fikcie doručenia. Dňa 3. októbra 2016 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že účastníci konania - zákonní zástupcovia maloletého dieťaťa sa dopustili priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z., ako aj podľa § 5 ods. 3 a § 6 ods. 2 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. v spojení s prílohou č. 2, časť A bod 2 citovanej vyhlášky, keď odmietli maloletého podrobiť preočkovaniu proti osýpkam, mumpsu a ružienke, pričom písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára maloletého dieťaťa neobsahovalo žiadne zdravotné kontraindikácie, ktoré by bránili očkovaniu dieťaťa. Za spáchaný priestupok bola účastníkom konania uložená pokuta podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch v spojení s § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 z. z. Pri určení výšky pokuty orgán verejnej správy nižšieho stupňa vzal do úvahy všetky rozhodné skutočnosti, ako aj možné zdravotné následky u maloletého a mieru rizika ohrozenia verejného zdravia z dôvodu nezabezpečenia povinného preočkovania dieťaťa. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k uloženej pokute tiež vyplýva, že pri určení výšky pokuty bolo zohľadnené, že maloletý Q. neabsolvoval povinné preočkovanie proti osýpkam, mumpsu, ružienke, ktorá sa vykonáva najskôr v 11. roku života a lehota vymedzená právnym predpisom na ich vykonanie uplynula márne. Účastníci konania podali proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, ktorým sa domáhali, aby odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu. V odvolaní namietali procesné pochybenia RÚVZ Trnava, nedostatočne zistený skutkový stav veci, nerešpektovanie slobody myslenia, slobody svedomia a náboženskej slobody, povinné očkovanie považujú za neoprávnený zásah do súkromného a rodinného života, ďalej majú za to, že zákon č. 355/2007 Z. z. neukladá povinnosť očkovať deti proti konkrétnym chorobám, broja proti tvrdeniu, že odmietnutím očkovania dochádza k ohrozeniu zdravia maloletého a verejného zdravia, poukazovali na výhradu svedomia. 5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol a prvostupňové rozhodnutie RÚVZ Trnava potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný mal za to, že zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, že toto rozhodnutie bolo vydané v medziach a na základe zákona a že námietky uvedené v odvolaní neodôvodňovali jeho zrušenie. Ďalej mal za to, že účastníci konania počas celého priestupkového konania, a ani v odvolaní neuviedli žiadny závažný zdravotný dôvod, pre ktorý by maloletý nemohol pokračovať v povinnom očkovaní a nepredložili žiadny právne relevantný dôkaz o skutočnostiach, ktorý by ich oprávňoval k nezaočkovaniu maloletého. V tejto súvislosti poukázal na to, že za akceptovateľný možno v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. považovať len závažné zdravotné alebo iné lekárom zdôvodnené prípady. Uviedol, že ošetrujúci lekár, ktorý pozná zdravotný stav maloletého, má dostatok podkladov na to, aby mohol odborne vyhodnotiť, či sú u dieťaťa kontraindikácie pre daný druh očkovania alebo nie, pričom v prípade maloletého MUDr. N. nevyhodnotil žiadnu prekážku vykonania očkovania, teda podľa ošetrujúceho lekára bol maloletý bez kontraindikácii. Záverom v súvislosti so zisťovaním existencie kontraindikácie uviedol, že túto je povinný pred očkovaním dieťaťa zisťovať ošetrujúci lekár, tak ako to vyplýva z § 13 ods. 1 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. II. Rozsah žaloby a žalobné body 6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného vrátane postupu orgánu verejnej správy, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pričom navrhli správnemu súdu zrušenie nielen rozhodnutia žalovaného, ale súčasne aj prvostupňového rozhodnutia RÚVZ Trnava. Ako dôvody zrušenia týchto rozhodnutí označili § 191 ods. 1 písm. c) až g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP). 7. Žalobcovia tvrdili, že hlásenie MUDr. N. zo dňa 21.5.2015 malo byť vydané a doručené RÚVZ Trnava dňa 28.5.2015 ešte počas predchádzajúceho správneho konania vedeného k totožnému skutku žalobcov voči maloletému Q. (rozhodnutie vydané dňa 18.12.2015 v spojení s rozhodnutím ÚVZ SR pod č. OLP/2545/2016 zo dňa 23.3.2016) teda v predchádzajúcom administratívnom konaní, avšak na ostatné námietky skutkové a právne, ktoré boli vznesené a teda sa nachádzali v tom istom administratívnom spise správne orgány neprihliadali. V tejto súvislosti tiež poukázali na to, že RÚVZ Trnava v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prihliadal aj na skutočnosti, ktoré vyšli najavo aj v predchádzajúcom konaní. 8. Ďalej namietali, že neboli splnené zákonné podmienky na vykonanie ústneho pojednávania v neprítomnosti žalobcov dňa 6.9.2016. V tejto súvislosti žalobcovia tvrdili, že neboli riadne predvolaní na ústne pojednávanie, keďže sa v rozhodnom čase, keď sa im doručovalo predvolanie na ústne pojednávanie t. j. od 1.8.2016 do 23.8.2016 sa v mieste doručenia nezdržiavali, pričom na skutočnosť, že sa nebudú zdržiavať v mieste trvalého pobytu bol RÚVZ Trnava upozornený. Na podporu tohto svojho tvrdenia predložili žalobcovia výpis hovorov od 22.8.2016 do 21.9.2016 týkajúci sa telefónneho čísla XXXX XXX XXX a výpis z účtu. 9. Žalobcovia poukazovali na to, že nebol dodržaný postup podľa § 13 ods. 5 vyhlášky č. 585/2008, v súlade s ktorým lekár, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých a lekár, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 13) alebo ním poverená sestra, písomne oznámi termín povinného očkovania osobe alebo jej zákonnému zástupcovi. Ak sa má vykonať mimoriadne očkovanie, pri nebezpečenstve z omeškania možno oznámenie vykonať aj inou formou. Ak sa osoba, ktorá má byť očkovaná, nedostaví na povinné očkovanie ani v náhradnom termíne, na ktorý bola pozvaná preukázateľným spôsobom, lekár oznámi túto skutočnosť regionálnemu úradu; lekár oznámi regionálnemu úradu každé odmietnutie povinného očkovania. Ak očkovanie vykoná iný lekár, je povinný písomne informovať o vykonanom očkovaní lekára, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ďalej v tejto súvislosti tvrdili, že písomné oznámenie termínu očkovania MUDr. N. neexistuje a preto uzavreli, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, resp. skutkový stav, ktorý vzali konajúce orgány verejnej správy za základ rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 10. Tvrdili, že vo vzťahu k maloletému Q. RÚVZ Trnava v skutočnosti nikdy nezačal v súlade s právnymi predpismi samostatné konanie za spáchanie prejednávaného priestupku. Podľa názoru žalobcov RUVZ Trnava len jednoducho tento priestupok pripojil do predtým prebiehajúceho správneho konania vo vzťahu k P., L. a Y. Q. vedeného pod č. RÚVZ/2014/02115/4/Ma-ÚRH, Kod-OE. Rap-ÚRH (rozhodnutie vydané dňa 16.12.2014) a č. OLP/3159/2015 (rozhodnutie doručené RÚVZ Trnava dňa 20.4.2015), ktoré sa vôbec netýkali maloletého Q.. 11. Namietali, že v prípade maloletého Q. neboli skúmané podmienky kontraindikácie očkovania. Správne orgány neskúmali, či v prípade maloletého Q. bol dodržaný § 13 ods. 1 prvá veta a ods. 2 vyhlášky č. 585/2008, konkrétne ošetrujúci lekár neskúmal, či u Q. boli/neboli známe dočasné alebo trvalé kontraindikácie. Ďalej namietali, že na vykonanie očkovania sa vyžaduje informovaný súhlas, ktorý nebol daný, že v ich prípade je daná výhrada vo svedomí pri povinnom očkovaní a že zo strany ošetrujúceho lekára došlo vo vzťahu k žalobcom a ich synovi pri oznamovaní osobných údajov k porušeniu zákona č. 122/2013 Z. z. Zastávali názor, že právna úprava tzv. povinného očkovania, ktorá je obsiahnutá vo vybraných ustanoveniach zákona č. 355/2007 Z. z. a vyhlášky č. 585/2008 Z. Z. oprávňuje zákonných zástupcov maloletých detí uplatniť svoje základné ľudské práva a slobody v zmysle Ústavy SR. Rovnako poukázali na to, že v zmysle Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, ktorý nadobudol platnosť dňa 01.12.1999 a bol uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 40/2000 Z. z. má každý právo očkovanie ako zásah v oblasti zdravia odmietnuť. 12. Žalobcovia v správnej žalobe súčasne požiadali, aby správny súd v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP priznal žalobe odkladný účinok. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného 13. Žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že správne orgány konali v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z., zákonom o priestupkoch, správnym poriadkom a vyhláškou č. 585/2008 Z. z.. Mal za to, že RÚVZ Trnava zistil skutočný stav veci, ktorý zodpovedá reálnej skutočnosti a to, že žalobcovia tým, že nezabezpečili očkovanie maloletého, dopustili sa ako zákonní zástupcovia podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. priestupku, za ktorý je správny orgán legitimovaný uložiť finančnú sankciu. Uviedol tiež, že jedinou zákonnou výnimkou, ktorá pripúšťa nesplnenie tejto povinnosti je preukázanie závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadoch, pričom táto v danom prípade preukázaná nebola. Za irelevantné označil výhrady vo svedomí, prípadne iné námietky voči vakcínam. Žalovaný na podporu svojho rozhodnutia poukázal na nález ÚS SR č. PL. ÚS 10/2013-146 zo dňa 10.12.2014. 14. Žalobcovia v replike poukázali na skutočnosti, ktorými dôvodili v správnej žalobe. Zopakovali, že lekár MUDr. N. ich nikdy na konkrétne očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke nepredvolal, o očkovaní ich nikdy nejakým spôsobom nepoučil, nikdy medicínsky neskúmal ani nezhodnotil možné dočasné či trvalé kontraindikácie očkovania u syna Q. Q.. S poukazom na § 28 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o rodine“) uviedli, že ako rodičia sú povinní chrániť záujmy maloletého aj v otázkach zdravia, aby nebolo zdravie syna ešte viac zhoršené, čo práve u ľudí s negatívnymi vedľajšími účinkami po očkovaní hrozí vo zvýšenej miere. Tvrdili, že RÚVZ Trnava a následne aj žalovaný napriek kontrole lekára (ale nie detí) v ambulancii u MUDr. N. 19.09.2016 nezistili spoľahlivo ako MUDr. N. pri tomto konkrétnom očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke postupoval, či si splnil všetky povinnosti, ktorých splnenie musí predchádzať konečnému poskytnutiu či neposkytnutiu informovaného súhlasu s očkovaním. Aj z uvedeného dôvodu nesúhlasili s tvrdením žalovaného, že RÚVZ Trnava zistil presne skutočný stav veci, ktorý zodpovedá reálnej skutočnosti. Záverom svojho vyjadrenia žalobcovia vychádzajúc z čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR poukázali na to, že žalovaný ani RÚVZ Trnava nevzali do úvahy právnu argumentáciu ani vedecké medicínske dôkazy a argumenty, ako aj etické a náboženské dôkazy žalobcov, nebrali do úvahy ani žalobcami tvrdené dôvody, ktoré viedli k neudeleniu resp. k zrušeniu informovaného súhlasu s povinným očkovaním, že nevzali do úvahy všetky relevantné okolnosti prípadu, najmä opodstatnenosť a naliehavosť dôvodov žaloby a ich ústavnú relevanciu. 15. Žalovaný v duplike uviedol, že sa naďalej pridžiava všetkých svojich vyjadrení a rozhodnutí, vrátane prvostupňového rozhodnutia, tieto považuje za zákonné a vecne správne, obsahujúce všetky formálne i obsahové náležitosti. K tvrdeniam žalobcov, že orgány verejného zdravotníctva v priestupkovom konaní neskontrolovali a ignorovali nelegálny postup lekára označiac ich za nepravdivé a zavádzajúce uviedol, že RÚVZ Trnava začal priestupkové konanie na základe písomných oznámení MUDr. A. N., všeobecného lekára pre deti a dorast zo dňa 21.05.2015 (doručeného RÚVZ Trnava dňa 28.05.2015) a dňa 16.05.2016 (doručeného RÚVZ Trnava dňa 20.05.2016) a taktiež na základe kontrole očkovania dňa 19.09.2016 odbornými pracovníkmi Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Trnava v ambulancii MUDr. N.. Na základe zistených skutočností, t. j. po zistení v konaní relevantných faktov - podrobenie resp. nepodrobenie maloletého povinnému očkovaniu, existencia kontraindikácii (pravdepodobne malo byť uvedené neexistencia kontraindikácií - poznámka správneho súdu) považoval orgán verejnej správy nižšieho stupňa za dostatočne zistené, že nezabezpečením povinného očkovania maloletého žalobcami, bola naplnená skutková podstata priestupku podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. Súčasne poukázal na to, že orgány verejného zdravotníctva nie sú oprávnenými na kontrolu výkonu lekárskeho úkonu, t.j. či lekár poskytol zdravotnú starostlivosť lege artis dodajúc, že týmto orgánom je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a preto v prípade pochybnosti o zákonnom postupe lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorým je aj výkon očkovania, je možné sa obrátiť s písomným podnetom na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V tejto súvislosti dodal, že v priestupkovom konaní vedenom proti žalobcom by ani prípadné pochybenie zo strany lekára nemalo žiadny právny dopad na vyvodenie ich zodpovednosti za nezabezpečenie povinného očkovania maloletého. Záverom odkazujúc na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2013-146 zo dňa 10.12.2014 poznamenal, že inštitút výhrady vo svedomí nie je možné v zmysle slovenského právneho poriadku uplatňovať pri výkone očkovania, pričom jediným zákonným dôvodom pre nevykonanie očkovania je výskyt kontraindikácie očkovania u očkovaného. IV. Konanie na správnom súde a relevantná práva úprava 16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 18. Podľa 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 19. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 20. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 21. Podľa § 195 SSP, Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 196 SSP, ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili. 23. Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 24. Podľa § 121 ods. 1 SSP, účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 25. Podľa § 121 ods. 2 SSP, správny súd môže vykonať aj iné dôkazy, ako sú navrhované, ak to považuje za potrebné na rozhodnutie vo veci. 26. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. 27. Podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. 28. Podľa § 18 ods. 1 správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. 29. Podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku, konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. 30. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR; štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 31. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR; každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. 32. Podľa čl. 12 ods. 4 Ústavy SR, nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. 33. Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. 34. Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy SR, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. 35. Podľa čl. 15 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. 36. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. 37. Podľa čl. 40 Ústavy SR, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. 38. Podľa § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z., fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam. 39. Podľa § 51 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z., ak ide o maloletého, zodpovedá za plnenie povinností podľa odsekov 1 a 2 zástupca dieťaťa. 40. Podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z., priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto nezabezpečí ako zástupca dieťaťa plnenie niektorej z povinností podľa § 51 ods. 1 a 2. 41. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z., za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 1 659 eur a v blokovom konaní do 99 eur. Za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výške 331 eur. 42. Podľa § 56 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z., priestupky podľa tohto zákona prejednávajú v rozsahu svojej pôsobnosti úrad verejného zdravotníctva, regionálny úrad verejného zdravotníctva a orgány verejného zdravotníctva uvedené v § 3 ods. 1 písm. d) až g). Na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis. 43. Podľa § 62 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z., Ministerstvo ustanoví všeobecne záväznými právnymi predpismi podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. 44. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 45. Podľa § 3 ods. 1 prvá veta správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. 46. Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky č. 585/2008 Z. z., podrobnosti o očkovacích postupoch na povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek a na povinné a odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz, sú uvedené v prílohe č. 2. 47. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 585/2008 Z. z., očkovanie proti prenosným ochoreniam zahŕňa povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek. 48. Podľa § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky; očkovanie detí proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva najskôr prvý deň desiateho týždňa života dieťaťa. 49. Podľa § 6 ods. citovanej vyhlášky; očkovanie detí proti osýpkam, mumpsu a ružienke sa vykonáva od pätnásteho mesiaca života dieťaťa. 50. Podľa § 13 ods. 5 vyhlášky č. 585/2008 Z. z., lekár, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých a lekár, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, alebo ním poverená sestra, písomne oznámi termín povinného očkovania osobe alebo jej zákonnému zástupcovi. Ak sa má vykonať mimoriadne očkovanie, pri nebezpečenstve z omeškania možno oznámenie vykonať aj inou formou. Ak sa osoba, ktorá má byť očkovaná, nedostaví na povinné očkovanie ani v náhradnom termíne, na ktorý bola pozvaná preukázateľným spôsobom, lekár oznámi túto skutočnosť regionálnemu úradu; lekár oznámi regionálnemu úradu každé odmietnutie povinného očkovania. Ak očkovanie vykoná iný lekár, je povinný písomne informovať o vykonanom očkovaní lekára, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. 51. Podľa prílohy č. 2 časť A bod 2 citovanej vyhlášky očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke sa vykonáva najskôr v prvom dni pätnásteho mesiaca života, najneskôr v osemnástom mesiaci života; preočkovanie sa vykoná v jedenástom roku života. 52. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života), štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. 53. Podľa čl. 5 Dohovoru Rady Európy o ľudských právach a biomedicíne, ktorý bol zverejnený ako Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 40/2000 Z. z. (ďalej len ako „Dohovor“), zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa to týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas. Pred zákrokom musí byť osoba primerane informovaná o jeho účele a povahe, ako aj o následkoch a rizikách zákroku. 54. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, zákrok na osobe, ktorá nie je spôsobilá vyjadriť súhlas, sa vykoná iba v prípade, ak ide o jej priamy prospech. 55. Podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru, na maloletom, ktorý podľa zákona nie je spôsobilý vyjadriť súhlas so zákrokom, sa môže zákrok vykonať jedine so súhlasom jeho zástupcu, inštitúcie alebo osoby, či orgánu ustanoveného zákonom. Názor maloletého sa bude brať vo zvyšujúcej miere do úvahy úmerne k jeho veku a stupňu zrelosti. 56. Podľa čl. 26 ods. 1 Dohovoru, výkon práv a ochranných ustanovení uvedených v tomto dohovore nebude podliehať iným obmedzeniam, ako tým, ktoré predpisuje zákon, a ktoré sú potrebné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti, predchádzania trestnej činnosti, ochrany verejného zdravia alebo ochrany práv a slobôd iných. 57. Podľa čl. 26 ods. 2 Dohovoru, obmedzenia uvedené v ods. 1 sa nesmú týkať článkov 11, 13, 14, 16, 17, 19, 20 a 21. 58. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na prejednenie veci samej pojednávanie na deň 26. februára 2018 a po doplnení dokazovania a vypočutí účastníkov konania, dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správny súd podľa § 114 SSP konal v neprítomnosti žalobkyne v 2. rade, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní písomným podaním ospravedlnila a súčasne požiadala, aby sa konalo v jej neprítomnosti. Správnej žalobe bol uznesením č. k. 46Sa/12/2017-114 zo dňa 16.06.2017 z dôvodu podľa § 185 písm. a) SSP priznaný odkladný účinok. 59. Správny súd viazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) s výnimkami ustanovenými v § 195 SSP doplnil dokazovanie konkrétne vo vzťahu k zisteniu zákonných podmienok pre vykonanie ústneho pojednávania v neprítomnosti účastníkov priestupkového konania (§ 74 ods. 1 zákona o priestupkoch) a ďalej vo vzťahu k prevereniu dodržania postupu ošetrujúceho lekára podľa § 13 ods. 5 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. Konkrétne za účelom zistenia, či sa žalobcovia v dňoch doručovania predvolania na ústne pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 6. septembra 2016 zdržiavali mimo územia SR, tak ako túto skutočnosť tvrdili v správnej žalobe (str. 6, keď výslovne uviedli, že v rozhodnom čase boli mimo miesta ich evidovaného trvalého pobytu - T. XX, XXX XX U., ako i mimo miesta ich reálneho pobytu na území SR počas školského roka - N. F. XXX, obec Q., XXX XX U., pričom na územie SR sa vrátili až 4.9.2016), vyžiadal správny súd od žalobcu v 1. rade podrobný výpis k faktúre pre tel. č. XXXX/XXX XXX za obdobie od 01.08.2016 do 23.08.2016, nakoľko žalobca v 1. rade predložil správnemu súdu neúplný výpis hovorov, konkrétne k 7.8.2016, pričom zásielky boli preukázateľne uložené do 23.8.2016. Správny súd ďalej vyzval ošetrujúceho lekára MUDr. N., aby predložil záznam o odmietnutí očkovania zákonných zástupcov maloletého Q. Q., na základe ktorého podal hlásenie odmietnutia povinného očkovania a súčasne bol vyzvaný, aby správnemu súdu oznámil, či zákonných zástupcov predvolával na povinné očkovanie s tým, že mal v prípade predvolania, uviesť formu a dátum predvolania. Ďalej z dôvodu, že správnemu súdu nebol predložený administratívny spis, ktorý sa týkal predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia č. RÚVZ/2015/00658/6/Ma-ÚRH, Kod-OE,Rap-ÚRH zo dňa 18.12.2015, ktoré bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. OLP/2545/2016 zo dňa 23.03.2016, správny súd na účely posúdenia dodržania jednak procesných podmienok konania, ako začatie priestupkového konania týkajúceho sa nesplnenia povinnosti voči maloletému Q. Q., a rovnako tiež z dôvodu preukázateľného odmietnutia očkovania zákonnými zástupcami maloletého, ktoré sa v predloženom administratívnom spise nenachádzalo, si tento administratívny spis vyžiadal, nakoľko tieto skutočnosti bolo potrebné v rozsahu žalobných bodov posúdiť. 60. Správny súd ďalej na základe preštudovania obsahu správnej žaloby, napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a obsahu administratívneho spisu týkajúceho sa konania č. OLP/133/2017 zistil mimo uplatnených žalobných bodov tzv. vadu trestania podľa § 195 písm. d) SSP, konkrétne pokiaľ ide o dodržanie základných zásad ukladania trestov/sankcií. Konkrétne správny súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli uznaní vinnými zo spáchania priestupku a súčasne im bola za spáchaný priestupok uložená pokuta vo výške 45 eur, pričom z výroku prvostupňového rozhodnutia jednoznačne nevyplýva, či pokuta bola uložená osobitne každému z manželov alebo bola uložená len jedna pokuta. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že zákon o priestupkoch ani Trestný zákon nepoznajú kolektívnu resp. spoločnú zodpovednosť za protiprávne konanie. Princíp individuálnej zodpovednosti fyzickej osoby za protiprávne konanie je nesporne jedným zo základných princípov nielen tzv. veľkého trestania, ale aj správneho trestania. Z uvedeného dôvodu sa individuálna zodpovednosť musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia o priestupku tak, že aj v prípade spoločného konania (resp. spáchania priestupku spoločným konaním) dvoch fyzických osôb má byť ich konanie na účely rozhodovania o vine a sankcii posudzované samostatne, čo sa následne v zmysle § 12 ods. 1 priestupkového zákona má premietnuť aj do uloženej sankcie a jej odôvodnenia. Na túto skutočnosť boli účastníci konania upozornení a súčasne podľa § 196 SSP správnym súdom vyzvaní, aby sa k tzv. vade trestania zistenej nad rozsah žalobných bodov písomne vyjadrili. 61. Žalovaný sa k výzve vyjadril podaním zo dňa 12.01.2018, v ktorom uviedol, že čo sa týka výšky uloženej pokuty a jej spoločné uloženie obom žalobcom - manželom a zároveň rodičom maloletého, orgány verejného zdravotníctva pri ukladaní pokuty dodržali základné zásady ukladania trestov v priestupkovom konaní, a to tak ako im ukladá zákon č. 355/2007 Z. z. a zákon o priestupkoch a subsidiárne aj správny poriadok. Uviedol, že RÚVZ Trnava pri ukladaní pokuty zohľadnil všeobecné pravidlá pri ukladaní trestov upravené v § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pričom zdôraznil, že z citovaného ustanovenia nevyplýva povinnosť pri výmere peňažnej pokuty prihliadať a špecifikovať ju osobitne pre oboch rodičov - zástupcov dieťaťa dodajúc, že pokiaľ by rozhodol a uložil zástupcom dieťaťa viac sankcií za ten istý priestupok, porušil by v konaní zásadu ne bis in idem a sankcionoval by ich opakovane za ten istý priestupok. Ďalej poukázal na to, že konajúce orgány prihliadali na dodržiavanie zásady hospodárnosti a účelnosti konania a v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového rozhodnutia, v ktorom žalobcovia spôsobovali prieťahy neustálym ospravedlňovaním neúčasti na nariadených ústnych pojednávaniach, plnili úlohy štátnej správy zverené im na úseku verejného zdravotníctva, dodržali zásadu materiálnej pravdy ustanovenú v § 3 ods. 4 druhej vety správneho poriadku, podľa ktorej pri rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nemajú vznikať neodôvodnené rozdiely a napokon sa prihliadalo na majetkové pomery žalobcov. S poukazom na citovanú judikatúru záverom uviedol, že aplikáciu trestnoprávnych zásad na ukladanie sankcií za priestupky spáchané špeciálnym subjektom a použitie tej-ktorej zásady v individuálnej veci je potrebné hodnotiť v závislosti od okolnosti prípadu a najmä s dôrazom na účel a dôvod priestupkového konania. 62. Žalobcovia na základe výzvy správneho súdu (§ 196 SSP) zaslali správnemu súdu podanie, v ktorom súhlasili so zisteniami správneho súdu. 63. Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava správnej žaloby, pričom na zdôraznenie jej dôvodnosti poukázal na to, že sa žalovaný vo väčšine bodov nevysporiadal s odvolacími námietkami, ďalej že MUDr. N. ich nepredvolal na povinné očkovanie, maloletého ošetrujúci lekár nevidel a preto jeho tvrdenie, že maloletý nemá kontraindikácie nie sú pravdivé. Vo vzťahu k vakcíne proti osýpkam, mumpsu a ružienke uviedol, že táto je vyrobená neetickým spôsobom z potratených plodov a preto zdôraznil ich výhradu vo svedomí, nakoľko sú katalíci. 64. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že správnu žalobu považuje za nedôvodnú, pričom poukázala na to, že k všetkým relevantným tvrdeniam žalobcov sa žalovaný vyjadril v odôvodnení rozhodnutia. V súvislosti s nepredvolaním zákonných zástupcov MUDr. N. poukázala na to, že nie sú oprávnení skúmať tento postup lekára, lekár je povinný nahlásiť každé odmietnutie očkovania. K tvrdeniu žalobcov, že ošetrujúci lekár nezisťoval kontraindikácie uviedla, že tieto je povinný preukázať rodič, pričom žalobcovia tak neurobili, teda nepreukázali, že zdravotný stav maloletého Q. nie je vhodný na to, aby bol zaočkovaný, pričom preukázanie kontraindikácie očkovania je jediným liberačným dôvodom v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. na neuloženie pokuty. 65. Právny rámec povinného očkovania vyplýva z § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. Za maloletého zodpovedajú za splnenie si tejto povinnosti zástupcovia dieťaťa, v danom prípade rodičia a to v súlade s § 51 ods. 3 citovaného zákona. Skutková podstata priestupku, z ktorého boli uznaní vinnými žalobcovia, je zadefinovaná v ustanovení § 56 ods. 1 písm. k) citovaného zákona tak, že priestupku na úseku verejného zdravotníctva za dopustí ten, kto nezabezpečí ako zástupca dieťaťa plnenie niektorej z povinností podľa § 51 ods. 1 a 2. Sankcia za spáchanie tohto priestupku vyplýva z ustanovenia § 56 ods. 2 tohto zákona, v zmysle ktorého za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 1659 eur a v blokovom konaní do 99 eur. Za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výške 331 eur. 66. Správny súd považuje za potrebné hneď na úvod poukázať na to, že problematikou povinného očkovania maloletých detí sa už zaoberal Európsky súd pre ľudské práva (sťažnosť č. 24429/03 zo dňa 15.03.2012 vo veci Sergej Dmitrijevič Solomakhin proti Ukrajine), Ústavný súd SR rozhodujúc o súlade ustanovení § 51 ods. 1 písm. d) a § 62 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. a ustanovenia § 6 vyhlášky č. 585/2008 Z. z., s čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2, čl. 15 ods. 1 a čl. 16 ods. 1 v spojení s čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, pričom návrhu Krajského súdu v Nitre nálezom sp. zn. PL. ÚS 10/2013 -146 zo dňa 10.12.2014 vyhovené nebolo a rovnako Najvyšší súd SR napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 2Szd/1/2013 zo dňa 16.04.2014, sp. zn. 1Szd/1/2013 zo dňa 30.06.2015, sp. zn. 8Sžo/181/2015 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 2Sžo 209/2015 zo dňa 11.12.2017. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v danej oblasti, táto je vo vzťahu k posudzovaniu nezabezpečenia splnenia si povinnosti ustanovenej zákonnému zástupcovi maloletého dieťaťa v § 51 ods. 1 písm. d) v spojení s § 51 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. ustálená, pričom tomuto zodpovedá aj ostatné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 209/2015, ktoré bolo vydané dňa 11. decembra 2017. V Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2015 bol pod č. 68 publikovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Szd 1/2013 zo dňa 16. apríla 2014, ktorého publikovaná právna veta znie nasledovne : Pokiaľ zákonný zástupca maloletého dieťaťa odmietne dať zaočkovať svoje maloleté dieťa, môže sa dopustiť podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priestupku, za ktorý mu správny orgán môže uložiť finančnú sankciu - pokutu. Právo na rešpektovanie súkromného života (článok 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nemožno považovať za právo absolútne, a preto zásah do tohto práva automaticky neznamená aj jeho porušenie. Povinné očkovanie ako nedobrovoľná lekárska starostlivosť síce predstavuje zásah do práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré zahŕňa osobnú, fyzickú a mentálnu integritu garantovanú článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, avšak takýto medicínsky zásah neznamená automaticky i porušenie práva, ak je vykonaný v súlade so zákonom, ak sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia a je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti (článok 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). 67. S poukazom na bod 66 pokiaľ ide o námietky žalobcov týkajúce sa neposkytnutia informovaného súhlasu, výhrady svedomia, rozporu s medzinárodnou a medzištátnou zmluvou, ktorú SR uzavrela a ktorá je nadradená zákonom SR - ide konkrétne o Základnú zmluvu medzi SR a Svätou stolicou zo dňa 24.11.2000, v ktorej sa SR zaviazala rešpektovať slobodu svedomia u každého občana SR, námietku týkajúcu sa ochrany osobných údajov, a námietky, ktorou žalobcovia poukazujú na neoprávnené sankcionovanie žalobcov pokutou za uplatnenie ich základných ľudských práv a slobôd, správny súd uvádza, že tieto námietky sú zodpovedané už vyššie citovanou ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a preto sa k nim podrobnejšie vyjadrovať nebude. Správny súd si v tejto problematickej otázke dovoľuje poukázať na vyššie citovaný nález Ústavného súdu SR, v ktorom ústavný súd skonštatoval, že „...akceptuje stanovisko odborníkov citovaných v tomto náleze, že žiadna medicínska metóda dosiaľ nezachránila toľko životov na celom svete ako očkovanie. Očkovanie je v súčasnosti považované za jeden z najdôležitejších nástrojov primárnej prevencie. Vďaka zavedenému a detailne prepracovanému systému povinného očkovania sa v Slovenskej republike vyskytuje len veľmi málo prenosných ochorení, ktoré sú bežné v iných krajinách.“ Ďalej ústavný skonštatoval, že: „Zákonodarca určil v § 51 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia povinnosť pre každú fyzickú osobu podrobiť sa skupinám očkovaní, ktoré sú označené za povinné. Tým, že zákonodarca používa termín „povinné očkovanie“, je teda jednoznačne určená povinnosť fyzických osôb podriadiť sa povinnému očkovaniu. Zákonodarca v zmysle predmetného ustanovenia priamo ukladá povinnosť fyzickým osobám podrobiť sa z celej škály očkovaní (odporúčané, dobrovoľné - na ktoré taktiež pamätá zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia) len očkovaniam druhovo povinným, pretože ich považuje za nevyhnutné vzhľadom na ochranu verejného zdravia. Konkrétne druhy očkovaní (t. j. proti konkrétnemu prenosnému ochoreniu), ktoré sú povinné v zmysle zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, sú uvedené v § 5 ods. 1 v spojení s § 6 predmetnej vyhlášky.“ Čo je ale tiež dôležité pre posudzovanú vec, ústavný súd v citovanom náleze uvádza, že : „Na povinnosť podrobiť sa očkovaniu nadväzuje aj § 13 predmetnej vyhlášky, podľa ktorého je vždy na lekárovi vykonávajúcom očkovanie, aby vykonal pred očkovaním lekárske vyšetrenie, posúdil jeho vhodnosť vo vzťahu k zdravotnému stavu očkovanej osoby a zhodnotil a poučil fyzickú osobu (resp. rodičov dieťaťa) o možných kontraindikáciách očkovania, ktoré budú vždy objektívne dané. Aj táto povinnosť lekára vychádza a nadväzuje na povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu uloženú v zmysle § 51 ods. 1 písm. d) v spojení s § 62 písm. a) zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia každej fyzickej osobe.“ 68. Správny súd však bez toho, aby vybočil z ustálenej judikatúry (body 66 a 67 rozsudku) dospel k záveru, že v posudzovanom prípade je potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného a rovnako tiež rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa zrušiť a vrátiť RÚVZ Trnava (§ 191 ods. 3 písm. a/ a ods. 4 SSP) na ďalšie konanie. Dôvodov na zrušenie a vrátenie veci je viacero. Po prvé, správny súd má za to, že v danom prípade nebolo riadne začaté priestupkové konanie, ďalej v konaní nebolo preukázané, že bol v súvislosti s povinným očkovaním dodržaný postup lekára podľa v § 13 ods. 5 vyhlášky č. 585/2008 Z. z., ktorá skutočnosť má za následok nedostatočne zistený skutkový stav veci a nakoniec bola na rozsah žalobných bodov zistená tzv. vada trestania podľa § 195 písm. d) SSP, konkrétne správny súd zistil, že nebol dodržaný princíp individuálnej zodpovednosti za priestupok. 69. Pokiaľ ide o začatie priestupkového konania, obsahom administratívneho spisu č. OLP/2545/2016, ktorý bol doručený správnemu súdu dňa 11. januára 2018, je preukázané, že RÚVZ Trnava dňa 19.05.2015 pod č. RÚVZ/2015/02115 predvolal žalobcov na ústne prejednanie priestupku na deň 2. júna 2015. Oznámil im súčasne, že týmto úkonom je začaté priestupkové konanie a že ide o spoločné konanie, pričom ako dôvod ich predvolania aj na prejednanie priestupku podľa § 57 zákona o priestupkoch, pre spáchanie priestupku podľa § 51 ods. 1 písm. d) v spojení s ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z., ako aj podľa § 5 ods. 3 a § 6 ods. 2 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. v spojení s prílohou č. 2, časť A bod 2 citovanej vyhlášky uviedol, že na základe dostupných informácií a vyjadrenia účastníkov priestupkového konania o odmietaní povinného očkovania všetkých detí uplynula lehota na vykonanie určitého povinného preočkovania aj u maloletého Q. Q.. Predvolanie zo dňa 19.05.2015 nebolo účastníkom konania doručené a to z dôvodu, že si zásielku neprevzali v odbernej lehote. Opakované predvolanie na ústne prejednanie priestupku zo dňa 08.06.2015 rovnakého znenia žalobcovia prevzali 24.06.2015. Pokiaľ ide o skutkovú vetu prvostupňového rozhodnutia, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil, je pre posúdenie zákonnosti začatia priestupkového konania relevantné, že RÚVZ Trnava vychádzal z písomného oznámenia MUDr. A. N. zo dňa 21.05.2015, ktoré bolo doručené RÚVZ Trnava dňa 28.05.2015, ďalej z písomného oznámenia zo dňa 16.05.2016, doručené na RÚVZ Trnava dňa 20.05.2016 a taktiež z kontroly očkovania vykonanej dňa 19.09.2016 odbornými pracovníkmi RÚVZ Trnava. Z uvedeného vyplýva, že v čase začatia priestupkového konania RÚVZ Trnava ešte nemohol mať písomné oznámenie MUDr. A. N. o odmietnutí povinného očkovania resp. opomenul v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia zo dňa 3.10.2016 poukázať aj na informácie z iných konaní, ktoré preukazovali skutočnosť, že zákonní zástupcovia maloletého Q. Q. odmietajú povinné očkovanie všetkých svojich maloletých detí. V tejto súvislosti neuniklo pozornosti správneho súdu, že v rozhodnutí RÚVZ Trnava zo dňa 18.12.2015 vo vzťahu k skutku týkajúceho sa povinného očkovania maloletého Q. Q. RÚVZ Trnava správne na túto skutočnosť poukázal. Opomenul ju však uviesť v následnom rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu preto dôvod začatia priestupkového konania nie je v súlade so skutkovou vetou prvostupňového rozhodnutia. Rovnako možno po obsahovej stráne predvolania vytknúť RÚVZ Trnava, že predvolanie neobsahuje odkaz na § 18 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 51 zákona o priestupkoch a § 56 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. a to aj s poukazom na rozhodnutie RÚVZ Trnava, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec neuviedol ako bolo začaté priestupkové konanie. Z pohľadu správneho súdu je preto začatie priestupkového konania uskutočnené podaním z 19.5.2015 neurčité a nezrozumiteľné. Uvedené pochybenie správny súd vyhodnotil ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). 70. V súvislosti s hlásením odmietnutia povinného očkovania, ktoré bolo dňa 28.05.2015 doručené RÚVZ Trnava správny súd konštatuje, že toto, z dôvodu jeho neúplného vyplnenia, nemôže byť dostatočným podkladom preukazujúcim jednak skutočnosť, že žalobcovia odmietli povinné očkovanie a jednak, že žalobcovia ako zákonní zástupcovia boli predvolaní na povinné očkovanie dieťaťa. Vo vzťahu k odmietnutiu povinného očkovania zákonnými zástupcami maloletého správny súd dopytoval ošetrujúceho lekára MUDr. N., aby predložil záznam o odmietnutí povinného očkovania maloletého Q. Q., na základe ktorého podal hlásenie, doručené dňa 28.5.2015 RÚVZ Trnava, pričom MUDr. N. správnemu súdu oznámil, že záznam o odmietnutí povinného očkovania je súčasťou zdravotnej dokumentácie, ktorú zaslal MUDr. B.-A. z dôvodu zmeny lekára. Súčasne oznámil správnemu súdu, že na povinné očkovanie pozývali telefonicky otca maloletého, ktorý sa nedostavil. V tejto súvislosti správny súd dopytoval aj MUDr. G. B. - A., ktorá správnemu súdu písomne oznámila, že v zdravotnej dokumentácii maloletého Q. Q. sa nenachádza záznam o odmietnutí očkovania, nachádza sa tam len tlačivo o odmietnutí priorixu zo dňa 21.5.2015 (teda tlačivo predložené RÚVZ Trnava - poznámka správneho súdu). Obsahom predložených administratívnych spisov má správny súd preukázané, že žalobcovia, ako zákonní zástupcovia svojich maloletých detí nesúhlasia s povinným očkovaním a toto výslovne odmietajú. Táto skutočnosť vyplýva, z ich písomného podania zo dňa 8.11.2011 doručeného RÚVZ Trnava dňa 03.11.2011 a rovnako z obsahu správnej žaloby a z vyjadrenia žalobcu v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 26.2.2018. Preto táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi konania sporná. 71. Správny súd v súvislosti s bodom 70 tohto rozsudku však zastáva názor, že v danom prípade nebola preukázaná dôležitá skutočnosť pre vyvodenie priestupkovej zodpovednosti zákonných zástupcov, konkrétne nebolo preukázané, že ošetrujúci lekár dodržal postup podľa § 13 ods. 5 vyhlášky č. 585/2008 Z. z., teda, že zákonných zástupcov preukázateľným spôsobom pozval na povinné očkovanie v náhradnom termíne. Tento záver vyplýva jednak zo samotného hlásenia doručeného dňa 28.05.2015 RÚVZ Trnava a jednak z vyjadrenia ošetrujúceho lekára, ktorý oznámil správnemu súdu, že na očkovanie volal žalobcu v 1. rade telefonicky, avšak už správnemu súdu neoznámil, či boli zákonní zástupcovia pozvaní na povinné očkovanie v náhradnom termíne. V súvislosti s nedodržaním postupu podľa § 13 ods. 5 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. zastáva správny súd názor, že pokiaľ lekár zašle RÚVZ hlásenie o odmietnutí povinného očkovania, ktorá povinnosť mu vyplýva z § 13 ods. 5 citovanej vyhlášky, bez toho, aby v tomto hlásení výslovne uviedol dátum a formu predvolania zákonných zástupcov dieťaťa na povinné očkovanie, tak ako v posudzovanom prípade, a rovnako bez vyplnenia údajov týkajúceho sa záznamu o odmietnutí očkovania, je takéto neúplné hlásenie nedostatočným podkladom pre začatie priestupkového konania. Preto je výlučne na príslušnom regionálnom úrade, aký ďalší postup zvolí napríklad bude lekára dopytovať o zaslanie informácie, či zákonných zástupcov na povinné očkovanie predvolával a pod. Na podporu tejto argumentácie, si správny súd si dovoľuje opätovne poukázať na citovaný nález Ústavného súdu SR, ktorý zdôraznil, že na povinnosť podrobiť sa očkovaniu nadväzuje § 13 vyhlášky č. 585/2008 Z. z., podľa ktorého je vždy na lekárovi vykonávajúcom očkovanie, aby vykonal pred očkovaním lekárske vyšetrenie, posúdil jeho vhodnosť vo vzťahu k zdravotnému stavu očkovanej osoby a zhodnotil a poučil fyzickú osobu (resp. rodičov dieťaťa) o možných kontraindikáciách očkovania, pričom táto povinnosť lekára vychádza a nadväzuje na povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu uloženú v zmysle § 51 ods. 1 písm. d) v spojení s § 62 písm. a) zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia každej fyzickej osobe. Splnenie uvedenej povinnosti je však nerealizovateľné bez predchádzajúceho predvolania na povinné očkovanie. Až v prípade, ak bude preukázané, že zákonný zástupca dieťaťa resp. osoba, ktorá má byť očkovaná, sa na základe preukázateľného pozvania lekára na povinné očkovanie ani v náhradnom termíne nedostavila, a preto nemohlo ani dôjsť k postupu lekára podľa § 13 ods. 1 a 2 citovanej vyhlášky, bude namieste začať priestupkové konanie pre porušenie povinnosti vymedzenej v § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. 72. Ustanovenie § 13 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. predpokladá dve skutočnosti, ktoré je lekár povinný hlásiť regionálnemu úradu. Prvou je nedostavenie sa na povinné očkovanie ani v náhradnom termíne, na ktorý bola osoba, ktorá má byť očkovaná alebo zákonný zástupca dieťaťa preukázateľným spôsobom pozvaná a druhou je odmietnutie povinného očkovania. K odmietnutiu povinného očkovania podľa názoru správnemu súdu môže dôjsť až následne potom, ako bola osoba na povinné očkovanie pozvaná. Uvedené priamo vyplýva z § 13 ods. 5 citovanej vyhlášky, pretože lekár hlási jednak nedostavenie sa na povinné očkovanie a jednak odmietnutie povinného očkovania. 73. V danom prípade, ako už bolo uvedené v bode 60 tohto rozsudku správny súd nad rozsah žalobných bodov zistil vadu trestania podľa § 195 písm. d) SSP, ktorá spočíva v tom, že v konaní neboli dodržané základné zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. Z rozhodnutia RÚVZ Trnava vyplýva, že žalobcovia boli uznaní vinnými zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva, pretože nezabezpečili povinné očkovanie ich maloletého syna Q. Q., za čo im bola uložená pokuta vo výške 45 eur, pričom z výroku prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, či táto pokuta bola uložená každému z manželov osobitne. 74. Zákon o priestupkoch vychádza z princípu individuálnej zodpovednosti fyzickej osoby, ktorá vylučuje možnosť uplatnenia kolektívnej zodpovednosti, preto každá fyzická osoba (páchateľ) zodpovedá za vlastné protiprávne konanie. Táto zodpovednosť sa označuje ako deliktuálna zodpovednosť. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka. 75. Vzhľadom na princíp individuálnej zodpovednosti fyzickej osoby, môže byť subjektom priestupku len samostatná fyzická osoba, ktorá je páchateľom priestupku. Subjektívna stránka predstavuje zavinenie. 76. Zákon o priestupkoch v § 57 v podstate počíta s tým, že k spáchaniu priestupku môže dôjsť aj spoločným konaním viacerých osôb, aj keď to explicitne neustanovuje na rozdiel od Trestného zákona, ktorý v § 20 definuje osobu spolupáchateľa, ktorý prichádza do úvahy, ak spoločným konaním dôjde k spáchaniu trestného činu. V takomto prípade zodpovedá každý zo spolupáchateľov, ako keby spáchal trestný čin sám. Princíp individuálnej zodpovednosti fyzickej osoby za spáchaný trestný čin sa následne premieta do § 34 ods. 5 písm. a) Trestného zákona, keď v rámci zásad ukladania trestov sa pri spolupáchateľoch prihliada na účely uloženia trestu na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu. Uvedené je potrebné premietnuť aj na prípady, keď k spáchaniu priestupku došlo spoločným konaním viacerých osôb, tak ako v danom prípade. Preto mal RÚVZ Trnava a následne žalovaný vyhodnocovať aj mieru zavinenia u zákonných zástupcoch a v závislosti od toho aj uložiť každému z nich pokutu. Nie je pritom vylúčené, že miera zavinenia bude rovnaká, avšak toto vyhodnotenie nie je možné len zovšeobecniť, tak ako sa stalo v danom prípade. Zovšeobecnenie sa premietlo nielen do výroku, ktorým bola uložená pokuta, ale aj do odôvodnenia tohto výroku, z ktorého nevyplýva, že by sa konajúce orgány verejnej správy otázkou individuálnej zodpovednosti vôbec zaoberali. Správny súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že by v danom prípade došlo k porušeniu zásady zákazu ne bis in idem, pretože zákonní zástupcovia maloletého neboli za uvedené konanie, resp. nekonanie právoplatne priestupkovo odsúdení, pričom k spáchaniu uvedeného priestupku malo dôjsť ich spoločným konaním teda tzv. „spolupáchateľstvom“. Uvedenú vadu trestania správny súd vyhodnotil ako nesprávne právne posúdenie veci, teda ide o dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 77. Správny súd považuje za potrebné vo vzťahu k samotnému priebehu priestupkového konania uviesť, že žalobcovia nepreberaním zásielok a následným ospravedlňovaním sa na nariadené ústne pojednávania spôsobili prieťahy v konaní, ktoré im však tak RÚVZ Trnava, ako aj žalovaný toleroval. Správny súd na základe predloženého výpisu hovorov za sporné obdobie od 01.08.2016 do 23.08.2016 mal preukázané, že žalobcovia sa od 7. augusta 2016 zdržiavali na území SR a teda mali možnosť si zásielky prevziať. Preto sa správny súd nestotožňuje s námietkou žalobcov, ktorou poukazovali na to, že neboli splnené zákonné podmienky na to, aby RÚVZ Trnava konal v ich neprítomnosti. Len na ilustráciu správny súd poukazuje na to, že napríklad zákonní zástupcovia mal. detí boli na ústne prejednanie priestupkov predvolávaní dňa 19.05.2015, pričom zásielky sa vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote, ďalej dňa 08.06.2015, zásielky boli prevzaté dňa 24.06.2016, ústne pojednávanie sa malo konať dňa 02.07.2015, avšak dňa 1. júla 2015 bolo RÚVZ doručené ospravedlnenie zákonných zástupcov, ktorí sa nemohli zúčastniť ústneho pojednávania z dôvodu „dlhodobej a dopredu naplánovanej neprítomnosti“, ktorú však nepreukázali žiadnym listinným dokladom. Zároveň oznámili, že sa ústneho pojednávania nemôžu zúčastniť ani v mesiacoch júl a august. Toto ospravedlnenie akceptoval RÚVZ Trnava listom zo dňa 20.7.2015 a súčasne zákonných zástupcov vyzval, ani predložili doklady, ktorými preukážu svoje tvrdenia o tom, že sa v letných mesiacoch budú zdržiavať mimo územia SR. Táto zásielka sa vrátila ako opäť nedoručená. V tejto súvislosti apeluje správny súd na žalobcov, aby si zásielky preberali a spolupracovali s orgánmi verejnej správy tým spôsobom, že sa na nariadené ústne pojednávania budú dostavovať. 78. Správny súd rovnako považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcov, že v prípade, ak dôjde k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia podľa § 59 ods. 2 a 3 správneho poriadku a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie v predchádzajúcom konaní sa pokračuje, nejde o nové konanie, z uvedeného dôvodu je namieste uviesť v odôvodnení rozhodnutia, že RÚVZ Trnava vychádzal aj z podkladov z predchádzajúcich konaní. Preto nemožno súhlasiť s názorom žalobcov, že nie je možné sa odvolávať na podklad rozhodnutí, ktoré boli vydané v priebehu predchádzajúceho konania, ktoré bolo odvolacím orgánom zrušené, pretože až kým nie je definitívne rozhodnuté vo veci, administratívne konanie nie je ukončené. 79. Rovnako nedá správnemu súdu záverom neuviesť, že porovnajúc odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia zo dňa 3.10.2016, ktoré žalovaný potvrdil napadnutým rozhodnutím s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia zo dňa 18.12.2015, ktoré bolo žalovaným zrušené a to rozhodnutím č. OLP/2545/2016 zo dňa 23.03.2016, má preukázané, že okrem opätovného vyjadrenia ošetrujúceho lekára MUDr. N., že k povinnému očkovaniu maloletého Q. Q. nedošlo (podanie doručené RÚVZ Trnava dňa 20.05.2016) a vykonania kontroly očkovania v NZZ MUDr. N. dňa 19.9.2016 nebol v zmysle právneho názoru žalovaného inak zistený skutkový stav v porovnaní so skutkovým stavom, ktorý bol základom pre vydanie rozhodnutia zo dňa 18.12.2015. Naviac, pokiaľ ide o odôvodnenie uloženej pokuty, toto je úplne totožné tak v rozhodnutí zo dňa 18.12.2015, ako aj v rozhodnutí zo dňa 3.10.2016, ktoré bolo žalovaným potvrdené. V tejto súvislosti sa preto správny súd len zamýšľa nad tým, či jedným z kritérií pre potvrdenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia nebola aj skutočnosť, že prejednanie tohto priestupku v prípade opätovného zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie nebude prekludované, ako vo všetkých ostatných prípadoch týkajúcich sa maloletých detí Q.. Preklúzia priestupkov bola podľa názoru správneho súdu spôsobená jednak konaním žalobcov, ktorí si nepreberali zásielky a aj pokiaľ si ich prebrali, tak sa ospravedlňovali z účasti na ústnom pojednávaní, ale aj konaním RÚVZ Trnava a žalovaného, ktoré žalobcom takýto prístup tolerovali. 80. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), f) a g) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) a vec vrátil Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Trnava na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. 81. V ďalšom konaní, bude orgán verejnej správy nižšieho stupňa prihliadať na ustanovenie § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s § 71 ods. 1 SSP a v závislosti od toho, či bude mať ešte k dispozícii lehotu na prejednanie uvedeného priestupku, po preukázaní splnenia povinnosti lekára podľa § 13 ods. 5 vyhlášky č. 585/2008 Z. z., upovedomí žalobcov o začatí priestupkového konania podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 51 zákona o priestupkoch a § 56 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z., pričom v prípade vydania rozhodnutia, ktorým budú žalobcovia uznaní za vinných bude potrebné u každého z nich samostatne vyhodnotiť zavinenie, ktoré viedlo k spáchaniu priestupku a uložiť pokutu samostatne rešpektujúc princíp individuálnej zodpovednosti. Uvedenému musí následne zodpovedať aj odôvodnenie rozhodnutia. 82. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, sú konajúce orgány verejnej správy v ďalšom konaní viazané (§ 191 ods. 6 SSP). 83. V správnom súdnom konaní úspešným žalobcom priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu a to z dôvodu, že napriek zisteniu vady trestania mimo rozsah žalobných bodov, uviedli v správnej žalobe aj také dôvody, ktoré boli relevantné a viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). V súvislosti s rozsahom priznaného nároku na náhradu trov konania správny súd dodáva, že priznanie náhrady trov konania v celom rozsahu súčasne neznamená, že na účely rozhodovania o výške trov konania sa nebude posudzovať ich dôvodnosť a účelnosť. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.