Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 46Sa/16/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200143 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200143.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobcu: L. P., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu XXX XX X. č. XX, právne zastúpený: JUDr. Albína Vágóová, advokátka, so sídlom Ružová č. 265, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2/2017/006670/Ka zo dňa 03.03.2017 takto r o z h o d o l : I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2/2017/006670/Ka zo dňa 03.03.2017 vo výroku, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Obce X. č. 1348/VZ/1310/2016/033-MO/004 zo dňa 30.11.2016 z r u š u j e a m e n í rozhodnutie Obce X. č. 1348/VZ/1310/2016/033-MO/004 zo dňa 30.11.2016 vo výroku o uložení pokuty vo výške 2500 eur tak, že u k l a d á žalobcovi podľa § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona pokutu vo výške 500 eur. Vo zvyšnej časti výrok rozhodnutia Obce X. č. 1348/VZ/1310/2016/033-MO/004 zo dňa 30.11.2016 nie je dotknutý. II. Správny súd vo zvyšnej časti správnu žalobu z a m i e t a. III. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 60%. IV. Správny súd n e p r i z n á v a štátu právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Obec X., ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“ alebo „zákon č. 50/1976 Zb.“) oznámil žalobcovi v súlade s § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) v spojení s § 67 ods. 3 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o priestupkoch“ alebo „zákon č. 372/1990 Zb.“) začatie konania vo veci priestupku za porušenie ustanovení stavebného zákona, konkrétne ustanovení § 105 ods. 2 písm. a) a § 105 ods. 3 písm. b) a c) na stavbe : „Rodinný dom, bazén, prístrešok“, na pozemku parc. č. 809/1, 809/3, v katastrálnom území: X.. Súčasne s oznámením o začatí konania bol priestupcovi (žalobcovi) oznámený termín ústneho pojednávania na deň 29.09.2016. Oznámenie o začatí priestupkového konania žalobca prevzal dňa 23. septembra 2016. 2. Dňa 29. septembra 2016 sa uskutočnilo ústne pojednávanie spolu s miestnym šetrením, ktorého priebeh bol spísaný do zápisnice. Zo zápisnice vyplýva, že ústne pojednávanie sa uskutočnilo v prítomnosti žalobcu, ktorý sa mal dopustiť porušenia stavebného zákona tým, že uskutočnil stavbu - bazén, prístrešok na pozemku parc. č. 809/1, 809/3, katastrálne územie: X. bez stavebného povolenia a ďalej mal stavebný zákon porušiť tým, že užíva stavbu - rodinný dom, bazén a prístrešok na pozemku parc. č. 809/1 a 809/3, katastrálne územie: X. bez kolaudačného rozhodnutia. Zo zápisnice vyplýva, že rozhodnutím MNV Y. F., odbor výstavby a územného plánovania č. Výst. 121/89 zo dňa 09.03.1989 bol rodinný dom dodatočne povolený; rodinný dom bol prestavaný, bola zrealizovaná prístavba zádveria, prestavba garáže na izbu a prístavba zimnej záhrady, stavba rodinného domu nebola skolaudovaná. Žalobca k veci do zápisnice uviedol, že stavebné povolenie bolo dodatočne vydané 9.3.1989 pod č. Výst. 121/89 MNV Y. F., stavbu dokončili, dostali súpisné číslo domu a na kolaudáciu stavby sa zabudlo. Po čase skrášlili pozemok, dvor, aby žili čo najpohodlnejšie, pričom keď sa dozvedeli o tom, že treba legalizovať všetky stavby, boli sa opýtať na obecnom úrade, ako to treba riešiť, následne podali dňa 20.04.2016 žiadosť o dodatočné stavebné povolenie spojené s kolaudáciou, pričom štátny stavebný dohľad bol vykonaný dňa 26.4.2016. Ďalej poukázal na to, že so stavebným úradom spolupracuje, potrebné doklady predložia a budú sa snažiť, aby čo najskôr dostali kolaudačné rozhodnutie. Vo vzťahu k jednotlivým stavbám konkretizoval žalobca, kedy sa tá ktorá stavba začala realizovať a kedy bola ukončená. Konkrétne uviedol, že prístavba zimnej záhrady bola zahájená v júli 2009 a dokončená v júni 2012, pričom s prístavbou zimnej záhrady bola zahájená aj stavba hospodárskej budovy, stavba bazéna bola zahájená v roku 1991 a dokončená bola v júni 1997, stavba prístrešku bola zahájená v roku 1991 a dokončená v roku 1996. 3. Obec X. (ďalej aj ako „stavebný úrad“ alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) rozhodnutím č. 1348/VY/1310/2016/033-MO/004 zo dňa 30.11.2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že užíval stavbu „Rodinný dom, bazén, prístrešok, hospodárska budova“ od decembra 1992 bez kolaudačného rozhodnutia, za čo mu uložil podľa § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona pokutu vo výške 2 500 eur. Súčasne mu podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uložil povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur. Stavebný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že pri ústnom prerokovaní priestupku bolo zistené, že stavba „rodinný dom“ bola dokončená v decembri 1992, odvtedy je užívaná, oceľový prístrešok bol dokončený v roku 1996, bazén bol dokončený v júni 1997, prístavba zimnej záhrady a murovaný prístrešok boli dokončené v júni 2012, pričom v čase miestneho šetrenia dňa 26.4.2016 a rovnako dňa 29.9.2016 boli všetky stavby stavebníkom aj jeho rodinnými príslušníkmi užívané bez príslušného povolenia stavebného úradu. Súčasne poukázal na to, že všetky stavby sú užívané aj v súčasnosti, čo znamená, že porušenie ustanovenia § 76 stavebného zákona trvá. Preto stavebný úrad uložil pokutu podľa § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona dodajúc, že neuložil žalobcovi pokutu za výstavbu uvedených stavieb a to s poukazom na § 20 zákona o priestupkoch. Stavebný úrad vo vzťahu k určeniu výšky pokuty uviedol, že bral do úvahy, že uskutočnením stavby neboli ohrozené záujmy spoločnosti, vyjadrenia stavebníka, ako aj prístup stavebníka a jeho mieru zavinenia k prejednávanej veci uvedúc súčasne, že priznaním stavebníka a zistením skutkového stavu miestnym šetrením bol priestupok dokázaný. Záverom s odkazom na § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona poukázal na to, že pokuta bola uložená na spodnej hranici zákonom stanovenej stavby. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie považujúc napadnuté rozhodnutie za absolútne nespravodlivé vzhľadom na mieru jeho zavinenia a aj vzhľadom na výšku uloženej pokuty, ktorú označil za neprimerane vysokú a za krajne nespravodlivú. Uviedol, že je pravdou, že predmetné stavby užíval bez kolaudačného rozhodnutia z časti, ku ktorému užívaniu sa priznal, ale súčasne poukázal na to, že dňa 20. apríla 2016, teda ešte pred uskutočnením štátneho stavebného dohľadu (tento sa uskutočnil dňa 26.4.2016) pre znečistenie povrchových vôd, podal návrh na dodatočné stavebné povolenie spojené s kolaudáciou stavby „Prístavba rodinného domu, bazén a prístrešok“. 5. Namietal, s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1 stavebného zákona, že uložená pokuta je premlčaná, nakoľko orgán oprávnený na uloženie pokuty mohol vedieť, že nesplnil povinnosť a nepožiadal o kolaudačné konanie k rodinnému domu dávno predtým, ako pred 26.4.2016, v ktorý deň sa uskutočnil výkon štátneho stavebného dohľadu, pri ktorom boli zistené skutočnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí, hlavne s poukazom na stavebné povolenie MNV Y. F., odbor výstavby a územného plánovania č. VYST-121/89 (rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby rodinného domu na parc. č. 809/1 pre katastrálne územie X.), podľa ktorého stavba rodinného domu mala byť dokončená k 31.12.1990, pričom dokončenie tejto stavby sa predĺžilo rozhodnutím do 31.5.1993. 6. Ďalej poukázal na to, že stavebnému úradu, vrátane pracovníkov a starostu obce je známe, že je dlhodobo vážne chorý a dôsledkom jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu sa stal poberateľom invalidného dôchodku vo výške 173,10 eur od X.X.XXXX na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXXXXXXXX. 7. Odvolaním sa domáhal podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmeny napadnutého rozhodnutia, konkrétne zmeny neprimerane vysoko stanovenej výšky pokuty. Tiež eventuálne navrhol, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil pre jeho nesprávnosť a nezákonnosť z dôvodu premlčania nároku orgánu oprávneného na uloženie pokuty, keď mal za to, že uloženie pokuty sa nerealizovalo v trojročnej všeobecnej premlčacej lehote. V tejto súvislosti poukázal na to, že stavebný úrad mohol vedieť o tom, že užíva rodinný dom postavený na parc. č. 809/1, katastrálne územie X. už dlhšiu dobu bez kolaudačného rozhodnutia, porušujúc tým ustanovenie § 76 ods. 1 stavebného zákona. 8. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie obce X. č. 1348/VY/1310/2016/033-MO/004 zo dňa 30.11.2016 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k dôvodom odvolania uviedol, že stavebný úrad pri určovaní výšky pokuty bral do úvahy najmä skutočnosť, že stavebník opätovne porušil ustanovenia stavebného zákona, už pôvodnú stavbu rodinného domu v roku 1989 začal stavať bez stavebného povolenia a následne všetky stavebné úpravy a stavby na pozemkoch parc. č. 809/1 a 809/3 postavil v rozpore s ustanoveniami stavebného zákona a užíval ich bez kolaudačného rozhodnutia, ktorým sa povoľuje užívanie stavby. Preto uloženie pokuty na spodnej hranici považoval za správne. Vo vzťahu k námietke o premlčaní priestupku argumentoval tým, že pri trvajúcich priestupkoch (napr. užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia) začína lehota ustanovená v § 20 zákona o priestupkoch plynúť dňom ukončenia protiprávneho konania, t.j. po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o užívaní stavby. II. Rozsah správnej žaloby a žalobné body (dôvody žaloby) 9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal sankčnej moderácie podľa § 198 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako len „SSP“), konkrétne žiadal zníženie pokuty udelenej Obcou X. v rozhodnutí č. 1348/VY/1310/2016/033-MO/004 zo dňa 30.11.2016 a potvrdenej Okresným úradom Trnava, odborom výstavby a bytovej politiky pod č. OU-TT-OVBP2/2017/006670/Ka zo dňa 03.03.2017 zo 2500 eur na 1 eur. Súčasne žiadal, aby bol posúdený prípadný zánik trestnosti priestupku. 10. Žalobca na úvod správnej žaloby uviedol, že je pravdou, že porušil zákon, nakoľko nevlastní kolaudačné rozhodnutie ku všetkým stavbám, nie je však jediný, ktorý porušil zákon, ale je jediný, ktorému správny orgán v stavebnom konaní pre porušenie ustanovenia § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona za neskolaudované stavby z roku 1992 udelil vysokú pokutu (pravdepodobne mal na mysli prípady týkajúce sa obce X. - poznámka správneho súdu). Preto takéto rozhodnutie a aj následné potvrdzujúce rozhodnutie žalovaného považuje za krajne nespravodlivé a diskriminačné voči jeho osobe. V súvislosti s výškou pokuty poukázal na to, že stavebný úrad udeľoval za porušenie totožného ustanovenia stavebného zákona u iných stavebníkov symbolickú pokutu vo výške 1 €. Podľa jeho názoru, stavebný úrad mu uložil vysokú pokutu z dôvodu osobnej neznášanlivosti starostu voči jeho osobe, ako aj voči jeho rodinným príslušníkom (hlavne voči jeho synovi). Rovnako poukázal na to, že celé konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, ktorým mu bol udelená sankcia v tak neprimeranej výške sa viedlo v duchu nevraživosti a neznášanlivosti. 11. Vo vzťahu k uloženej výške pokuty, ktorú považoval za neprimerane vysokú a nespravodlivú poukázal na to, že sa domáha jej moderácie a to jednak z dôvodu, že je invalidným dôchodcom z dôvodu ťažkej choroby, pričom v tejto súvislosti uviedol, že túto skutočnosť namietal aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a ďalej poukázal na to, že výška pokuty je neprimeraná povahe skutku, ktorého sa dopustil. V tejto súvislosti opakovane poukázal na to, že uvedeného skutku sa dopúšťajú aj ostatní občania, poslanci obecného zastupiteľstva, ale bez postihu stavebného úradu a to z dôvodu „generálneho pardonu“. 12. Pokiaľ ide o námietku premlčania priestupku, žalobca v tejto súvislosti dôvodil tým, že obec X. vedela o skutočnosti, že užíva rodinný dom súpisné číslo XX bez kolaudačného rozhodnutia, ako aj ďalšie stavby nachádzajúce sa na jeho domovej nehnuteľnosti a to už od roku, odkedy mu vyrubuje daň za túto nehnuteľnosť. Z uvedeného dôvodu zastal názor, že obec X. nemala tento priestupok vôbec prejednať, nakoľko došlo k zániku zodpovednosti za tento priestupok. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného 13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe vo vzťahu k relevantným žalobným bodom poukázal na to, že žalobca na ústnom pojednávaní priznal, že rodinný dom bol prestavaný bez stavebného povolenia a nebol skolaudovaný, konkrétne stavby hospodárskej budovy, monolitického bazéna a oceľového prístrešku boli v priebehu rokov 1992 až 2012 postavené bez stavebného povolenia. Poukázal tiež na to, že priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, čo znamená, že nie je na zvážení správneho orgánu, či priestupok prejedná alebo nie a ústne pojednávanie je obligatórne. S poukazom na § 20 zákona o priestupkoch vyjadrujúc sa k námietke premlčania priestupku uviedol, že pri trvajúcich priestupkoch (napr. užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia) začína premlčacia lehota plynúť dňom ukončenia protiprávneho konania, t.j. po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o užívaní stavby. Preto zastal názor, že keďže ide o trvajúci priestupok, nie je podstatné či o tomto priestupku obec X., ako stavebný úrad vedela už od roku 1992 alebo sa o ňom dozvedela pri výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 26.04.2016. 14. Ďalej poukázal na to, že stavebný úrad pri určovaní výšky pokuty bral do úvahy najmä skutočnosť, že stavebník opätovne porušil ustanovenia stavebného zákona, nakoľko už pôvodnú stavbu rodinného domu v roku 1989 začal stavať bez stavebného povolenia a následne všetky stavebné úpravy a stavby na pozemkoch parc. č. 809/1 a 809/3 postavil v rozpore s ustanoveniami stavebného zákona a užíval ich bez kolaudačného rozhodnutia, ktorým sa povoľuje užívanie stavby. Teda žalobcovi bola uložená za opakované porušenie stavebného zákona pokuta v spodnej hranici maximálne sadzby. 15. Vo vzťahu k udeľovaniu „generálneho pardonu“ starostom obce X. poukázal na to, že nie je v kompetencii stavebného úradu, takýto postup skúmať. Záverom poukázal na to, že stavebný úrad je povinný zo zákona vždy priestupok prejednať. 16. Z vyššie uvedených dôvodov preto žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a rozhodnutie č. OÚ-TT- OVBP2-2017/006670/Ka zo dňa 03.03.2017 potvrdiť (správne sa mal domáhať iba zamietnutia žaloby - poznámka správneho súdu). 17. Žalobca v replike poukázal na to, že už v priestupkovom konaní namietal výšku pokuty, ktorá je podľa jeho názoru neúmerne vysoká v porovnaní s ostatnými uloženými pokutami iných občanov dodajúc, že pri určovaní výšky pokuty stavebný úrad nebral do úvahy, že uskutočnením stavby neboli ohrozené záujmy spoločnosti a jeho vyjadrenie a prístup v konaní. V tejto súvislosti poukázal na to, že pokuta mala byť uložená proporčne k miere ohrozenia záujmu chráneného zákonom a mala vychádzať z individuálnej a generálnej prevencie. Odvolávajúc sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 3. mája 2011 sp. z. 3Sžo/253/2010 skonštatoval, že uloženie vysokej pokuty v správnom konaní vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške, pričom len všeobecné konštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu jeho následkov bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným na uloženie pokuty. V tejto súvislosti poukázal na to, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že výška pokuty nebola vôbec odôvodnená a k rovnakému spochybneniu došlo aj žalovaným, nakoľko síce odcitoval príslušné právne predpisy, avšak v odôvodnení rozhodnutia chýba právne uváženie v zmysle intencií § 12 zákona o priestupkoch. 18. Žalovaný dupliku nepodal. IV. Konanie na správnom súde a relevantná práva úprava 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 22. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 23. Podľa § 182 ods. 1 písm. h) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť návrh výroku rozhodnutia (ďalej len "žalobný návrh"). 24. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 25. Podľa § 198 ods. 1 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. 26. Podľa § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. 27. Podľa § 198 ods. 4 SSP rozsudok správneho súdu podľa odseku 1 nahrádza výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy v takom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o zmene druhu alebo výške sankcie alebo upustení od jej uloženia. 28. Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. 29. Podľa § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona priestupku sa dopustí a pokutou do 33 193,91 eur sa potresce ten, kto užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také rozhodnutie potrebné. 30. Podľa § 105 ods. 7 stavebného zákona na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch. 31. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. 32. Podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. 33. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) a b) SSP na prejednenie veci samej pojednávanie na deň 28. mája 2018, na ktoré predvolal účastníkov konania a ustanoveného tlmočníka z jazyka slovenského do jazyka maďarského z dôvodu, že žalobca v správnej žalobe uviedol, že chce konať v materinskom jazyku a dospel k záveru, že správna žaloba je z časti dôvodná. 34. Na pojednávaní konanom dňa 28. mája 2018 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na dôvodoch správnej žaloby, žiadala, aby bol zohľadnený rovnaký prístup obce k tým občanom, ktorí sa dopustili rovnakého priestupku, avšak im nebola uložená pokuta v takej výške ako žalobcovi. Ďalej zastala názor, že je potrebné robiť rozdiely medzi fyzickou osobou a právnickou osobou dodajúc, že pokutu vo výške 2500 eur dostala iba jedna právnická osoba a preto tento prístup považuje za diskriminačný. Poukázala tiež na to, že sankcia je neprimeraná a pokuta nespravodlivá. Ďalej zdôraznila, že stavebný úrad mal vedomosť o užívaní stavby od roku 1992 a preto jeho pasivita nemôže mať vplyv na to, že premlčacia lehota nezačala plynúť zotrvávajúc preto na názore, že priestupok je premlčaný. Taktiež poukázala na to, že žalobca za stavby riadne platí dane a to za plochu, ktorá mala byť predmetom kolaudačného rozhodnutia. Záverom poukázala na to, že obec X. vyhlásila generálny pardon, ktorý zabezpečoval občanom obce možnosť zlegalizovať si stavby, ktoré boli postavené bez stavebného povolenia a boli užívané bez kolaudačného rozhodnutia, avšak na žalobcu sa tento generálny pardon nevzťahoval, čo je rovnako diskriminačné. Na pojednávaní bol vypočutý aj prítomný žalobca, ktorý poukázal na diskriminačný prístup obce X. a na skutočnosti, ktoré uviedol v správnej žalobe. Súčasne doložil do súdneho spisu rozhodnutie obce X. č. 493/Vy/86/2016/033-MO/004 zo dňa 10.07.2017, na základe ktorého bola postupom podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a stavebného zákona dodatočne povolená stavba „Rodinný dom, hospodárska budova, bazén, prístrešok“ a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2017. Žalobca rovnako poukázal na to, že so stavebným úradom spolupracoval a mal záujem tieto stavby zlegalizovať. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiavajú vyjadrenia, ktoré doručili správnemu súdu, zotrvala na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhla správnemu súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 35. Správny súd považuje hneď na úvod za potrebné poukázať na relevantnú skutočnosť určujúcu rozsah prieskumu jednotlivých žalobných bodov v nadväznosti na uplatnený žalobný návrh, ktorého vydania sa žalobca domáha. Z obsahu správnej žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca navrhol správnemu súdu zníženie uloženej pokuty z 2500 eur na 1 eur, teda sa žalobným návrhom domáhal výlučne sankčnej moderácie. Jej dôvodnosť založil na tom, že výška uloženej pokuty je neprimeraná povahe skutku a taktiež poukázal na to, že je poberateľom invalidného dôchodku. Súčasne dôvodil diskriminačným postupom stavebného úradu. Správny súd má teda obsahom správnej žaloby preukázané, že žalobca sa okrem moderácie uloženej sankcie nedomáhal aj zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Táto skutočnosť je zásadná pre posudzovanie námietky, ktorou žalobca poukazoval na to, že nie je možné vyvodiť sankčnú zodpovednosť, pretože zodpovednosť za priestupok zanikla. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je viazaný vymedzeným žalobným návrhom a nie je oprávnený ísť nad jeho rozsah. To znamená, že aj v prípade, ak by zistil dôvodnosť námietky, ktorou žalobca poukazoval na zánik zodpovednosti za priestupok, nebol by oprávnený rozhodnutie žalovaného zrušiť. V tejto súvislosti správny súd upriamuje pozornosť žalobcu, že Správny súdny poriadok umožňuje navrhnúť aj eventuálny petit, ktorého podstata spočíva v tom, že žalobca je oprávnený sa primárne domáhať zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie orgánu verejnej správy a súčasne môže eventuálne žiadať zníženie sankcie resp. upustenie od potrestania. Z uvedeného záveru vyplýva, že správny súd, viazanúc žalobným návrhom, výlučne posudzoval, či sú v danom prípade splnené zákonné podmienky na uplatnenie sankčnej moderácie v podobe zníženia uloženej pokuty. 36. Správny súdny poriadok v § 198 ods. 1 ustanovuje zákonné podmienky, pri kumulatívnom splnení ktorých, môže správny súd pristúpiť k sankčnej moderácii. Je to podanie návrhu žalobcom, vykonanie dokazovania a naplnenie dôvodov. V danom prípade bolo obsahom správnej žaloby preukázané, že žalobca podal návrh na moderáciu uloženej sankcie, správny súd vykonal dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 28. mája 2018 a následne posudzoval naplnenie dôvodov na zníženie uloženej pokuty z 2500 eur na 1 eur. 37. V danom prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že sa žalobca dopustil priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že stavebný úrad na základe vykonaného štátneho stavebného dohľadu, ktorý sa uskutočnil dňa 26.04.2016 a na základe žiadosti žalobcu o dodatočné stavebné povolenie spojené s kolaudáciou stavby zo dňa 20. apríla 2016 začal ex offo priestupkové konanie z dôvodu porušenia ustanovení § 105 ods. 2 písm. a), § 105 ods. 3 písm. b) a c) stavebného zákona. Zo zápisnice z ústneho pojednávania, ktoré sa uskutočnilo spolu s miestnym šetrením dňa 29. septembra 2016 vyplýva, že na pozemku parc. č. 809/1 a 809/3, katastrálne územie X. je umiestnená stavba - rodinný dom, na ktorú bolo vydané dodatočné povolenie stavby pod číslom VÝST. 121/89 zo dňa 9. marca 1989, stavba bola prestavaná, realizovaná bola prístavba zádveria, prestavba garáže na izbu a prístavba zimnej záhrady, stavba rodinného domu nebola skolaudovaná. Žalobca sa k uvedenému vyjadril tak, že stavebné povolenie bolo dodatočne vydané 9.3.1989 pod č. VÝST 121/89 MNV Y. F., stavbu dokončili a dostali súpisné číslo domu, pričom na kolaudáciu stavby sa pozabudlo. Uviedol ďalej, že po čase skrášlili svoj pozemok, dvor, aby žili čo najpohodlnejšie. Poukázal na to, že keď sa dozvedeli o tom, že treba legalizovať všetky stavby, bol sa opýtať na obecnom úrade, ako to treba riešiť a potom dal dňa 20. apríla 2016 žiadosť o dodatočné povolenie stavby spolu s kolaudáciou. Poukázal tiež na to, že so stavebným úradom spolupracuje, potrebné doklady doloží. 38. Po vykonanom ústnom pojednávaní a miestnom šetrení vydal stavebný úrad rozhodnutie č. 1348/ VY/1310/2016/033-MO/004 zo dňa 30.11.2016, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania stavebného priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že užíval stavbu „Rodinný dom, bazén, prístrešok, hospodárska budova“ od decembra 1992 bez kolaudačného rozhodnutia, za čo mu uložil podľa § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona pokutu vo výške 2 500 eur. Súčasne mu podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uložil povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur. Vo vzťahu k uloženej pokute, ktorá podľa jeho vyjadrenia bola uložená na spodnej hranici zákonnej sadzby, dôvodil, že pri určovaní jej výšky bral do úvahy, že uskutočnením stavby neboli ohrozené záujmy spoločnosti, vyjadrenia stavebníka, jeho prístup a mieru jeho zavinenia k prejednávanej veci. Poukázal tiež na to, že sa stavebník (žalobca) k priestupku priznal a že miestnym šetrením bol priestupok dokázaný. V súvislosti s vymedzením priestupku tiež poukázal na to, že neuložil pokutu za výstavbu uvedených stavieb, nakoľko zodpovednosť za priestupok podľa § 20 zákona o priestupkoch zanikla. 39. Obsahom podaného odvolania a príloh k nemu mal správny súd preukázané, že žalobca dôvodil žalovanému, že je dlhodobo vážne chorý a je od X.X.XXXX poberateľom invalidného dôchodku vo výške 173,10 eur, pričom k odvolaniu priložil aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Žalovaný však na túto námietku vôbec nereagoval. 40. Obsahom príloh priložených k správnej žalobe mal správny súd preukázané, že žalobca podal dňa 20. apríla 2016 žiadosť o dodatočné stavebné povolenie spojené s kolaudáciou stavby, dňa 26. apríla 2016 bol vykonaný štátny stavebný dohľad, pričom z jeho záznamu vyplýva, že na pozemku parc. č. 809/1 je postavený rodinný dom jednoznačne iných rozmerov, ako je uvedené na katastrálnej mape, na pozemkoch parc. č. 809/1 a 809/3 je realizovaný bazén, na pozemku parc. č. 809/3 je realizovaný prístrešok, na pozemku parc. č. 809/3 sa nachádzajú unimobunky a rôzne stroje. Zo zápisu mal správny súd rovnako preukázané stanovisko obce, z ktorého vyplýva, že vlastník stavby po zistení porušenia stavebného zákona vec okamžite riešil súčinnosťou s obcou a podal žiadosť o legalizáciu týchto stavieb. Z rozhodnutia MNV Y. F., odbor výstavby a územného plánovania č. VÝST/121/89 zo dňa 09.03.1989 mal správny súd preukázané, že žalobcovi bola dodatočne povolená novostavba rodinného domu na pozemku parc. č. 809/1, katastrálne územie: X., zahájená bez stavebného povolenia. Rovnako mal správny súd preukázané, že dňa 7. júna 2016 stavebný úrad vydal oznámenie o začatí konania podľa § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení stavby „Rodinný dom, bazén, prístrešok“, na pozemkoch parc. č. 8X9/1, 809/3, katastrálne územie X.. Vo vzťahu k príjmu žalobcu mal správny súd na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo 7. októbra 2016 preukázané, že žalobca bol v priebehu priestupkového konania poberateľom invalidného dôchodku vo výške 173,10 eur, ktorú skutočnosť žalovanému preukázal kópiou citovaného rozhodnutia. 41. Správny súd sa v danom prípade oboznámil s výsledkami vykonaného dokazovania v rámci priestupkového konania, oboznámil sa s pripojenými prílohami k správnej žalobe a na pojednávaní vykonal dokazovanie ohľadom majetkových pomerov žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania správny súd zistil, že žalobca poberá dôchodok vo výške 380 eur mesačne, je vlastníkom ornej pôdy v obci X. a vo X. V., v obci X. vlastní budovu, ktorá má charakter maštale a je úplne zdevastovaná. Mesačné náklady spojené s bývaním predstavujú približne 200, mesačne má výdavky na lieky, trpí boreliózou, užíva antibiotiká. Ďalej sa správny súd dopytoval na mesačný príjem manželky, pričom žalobca uviedol, že jej mesačný príjem je 300 - 400 eur. 42. Správny súd mal na základe predloženého rozhodnutia obce X. číslo: 493/VY/86/2016/033-MO/004 zo dňa 10. júla 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6. septembra 2017 preukázané, že stavba: „Rodinný dom, hospodárska budova, bazén, prístrešok“, na pozemkoch 809/1, 809/3, ktoré sú zapísané na LV č. XXX a vo vlastníctve žalobcu, bola dodatočne povolená a súčasne podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona bolo povolené užívanie stavby. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že miestne šetrenia boli vykonané dňa 26.4.2016 a následne 29.09.2017, kde bolo zistené, že stavby boli realizované podľa predloženej projektovej dokumentácie, na pozemkoch parc. č. 809/1, 809/3 v katastrálnom území X., bez právoplatného stavebného povolenia a boli užívané bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Ďalej bolo skonštatované, že v rámci konania stavebník (žalobca) preukázal, že existencia stavieb a jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom táto skutočnosť bola zdokladovaná kladnými vyjadreniami ZSD Y. F., F. Z. V., K. Y. F., F. - distribúcia a.s. V., OÚ DS P. a lesný odbor, OÚ DS odbor starostlivosti o životné prostredie a rovnako na predmetnej stavbe neboli zistené rozpory so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu. 43. V posudzovanom prípade stavebný úrad uložením pokuty vo výške 2500 eur nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, nakoľko ustanovenie § 105 ods. 3 umožňuje uložiť stavebnému úradu pokutu až do výšky 33 193,91 eur, pričom dolná hranica zákonom stanovenej sadzby nie je stavebným zákonom určená. To znamená, že je možné uložiť pokutu od 1 eura do 33 193,91 eur. 44. Vychádzajúc z doplneného a zopakovaného dokazovania, správny súd posudzoval, či existujú dôvody na uplatnenie sankčnej moderácie, a ak áno tak v akom rozsahu pristúpi k zmene výšky uloženej sankcie. Správny súdny poriadok predpokladá dva dôvody, ktoré správny súd oprávňujú moderovať výšku uloženej sankcie. Prvým dôvodom je neprimeranosť sankcie k povahe skutku a druhým je, že uložená sankcia má pre žalobcu likvidačný charakter. V rámci moderačného práva správny súd skúma, či nedošlo k excesu pri individualizácii trestu, teda či a ako sa zohľadňovali okolnosti konkrétneho prípadu a či bol pre páchateľa vybratý taký druh trestu a v takej výške, ktorá splní účel trestu a nie je neprimeraný povahe skutku. Je nesporné, že využitím moderačného práva správny súd nahrádza správne uváženie orgánu verejnej správy. 45. Pod neprimeranou sankciou k povahe skutku je nutné rozumieť takú sankciu, ktorá bola určená v rozpore so zásadou individualizácie sankcie, t. j. žalobcovi bol uložený nespravodlivý druh sankcie alebo jej výška. Dôvody takéhoto pochybenia zo strany žalovaného môžu byť rôzne, ale primárne sú založené na nesprávnom vyhodnotení potreby uloženia príslušnej sankcie vo vzťahu k spáchanému skutku. Ukladanie sankcie (trestu) je založené na dvoch základných princípoch - princípu zákonnosti trestu a individualizácie trestu. Je nesporné, že orgán verejnej správy sa pri uložení sankcie musí zaoberať všetkými kritériami, ktoré zákon vyžaduje. Konkrétne je v danom prípade relevantné ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Významnou skutočnosťou, na ktorú má orgán verejnej správy prihliadať sú aj majetkové pomery páchateľa a dosah uloženej sankcie na jeho sociálnu situáciu (k tomu porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu č. j. 1Afs 1/2012 z 3. apríla 2012). 46. Vo svetle vyššie uvedených kritérií posudzoval správny súd, či v danom prípade stavebný úrad a následne žalovaný zohľadňovali povahu a závažnosť spáchaného priestupku, význam chráneného záujmu, subjektívne okolnosti týkajúce sa osoby žalobcu, spôsob spáchania priestupku, zavinenie páchateľa a jeho majetkové pomery. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca užíval predmetné stavby bez kolaudačného rozhodnutia, teda sa preukázateľne dopustil priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona. Vo vzťahu k povahe a závažnosti spáchaného priestupku musí správny súd skonštatovať, že zákonná podmienka užívania stavby len na základe kolaudačného rozhodnutia (§ 76 ods. 1 stavebného zákona) má nesporne svoje opodstatnenie a to s poukazom na účel samotného kolaudačného konania, ktorým je overenie, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení (§ 81 ods. 1 stavebného zákona). Preto vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného priestupku bolo dôvodné uložiť žalobcovi pokutu nie iba na dolnej hranici sadzby, ktorá je stavebným zákonom určená vo výške 1 eura. 47. Správny súd ďalej považuje za potrebné poukázať na skutočnosti týkajúce sa následkov spáchaného priestupku a osoby páchateľa, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili jeho rozhodnutie využiť zákonnú možnosť moderovať uloženú sankciu. Konkrétne správny súd prihliadol na to, že užívaním stavieb neboli ohrozené záujmy spoločnosti (uvedené skonštatoval stavebný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia), stavebník (žalobca) poskytol stavebnému úradu riadnu súčinnosť, mal záujem stavby zlegalizovať, podal žiadosť o dodatočné stavebné povolenie spojené s kolaudáciou dňa 20. apríla 2016, na ústne pojednávanie nariadené na deň 29.09.2016 sa riadne dostavil, umožnil výkon štátneho stavebného dohľadu, spolupracoval so stavebným úradom, rodinný dom bol postavený na základe rozhodnutia MNV Y. F., odbor výstavby a územného plánovania č. VÝST/121/89 zo dňa 09.03.1989 mal pridelené súpisné číslo XX (pričom žalobca nevedel uviesť na základe akého rozhodnutia bolo toto pridelené), pričom žalobca tvrdil, že na kolaudáciu pozabudol, pretože si myslel, že tento doklad je dostačujúci a v neposlednom rade to bola skutočnosť, že žalobca bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 173,10 eur. Z uvedeného pre správny súd vyplynulo, že následok spáchaného priestupku v spojení s mierou zavinenia žalobcu a samotného prístupu žalobcu k veci sa neodrazili vo výške uloženej pokuty, čo následne môže práve spochybniť primeranosť uloženej sankcie k povahe skutku. 48. Správny súd sa nemôže stotožniť s odôvodnením žalovaného, že pri určovaní výšky pokuty sa malo prihliadať na skutočnosť, že stavebník opätovne porušil ustanovenia stavebného zákona. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť dve zásadné skutočnosti. Po prvé, na rozhodnutie z roku 1989 nie je možné prihliadnuť jednak z dôvodu časového odstupu, ktorý predstavoval v čase rozhodovania žalovaného, bez šiestich dní, 28 rokov a ďalej ako na „priťažujúcu okolnosť“ nemožno prihliadať na to, že na realizáciu stavebných úprav a stavieb na pozemkoch parc. č. 809/1 a 809/3 nebolo vydané stavebné povolenie, pretože v čase rozhodovania o priestupku táto otázka nebola právoplatne rozhodnutá. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade bola žalobcovi uložená pokuta za spáchanie priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona teda, že užíval stavbu bez kolaudačného rozhodnutia a kolaudačné rozhodnutie bolo potrebné. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd zastáva názor, že v danom prípade neexistovali žiadne „priťažujúce okolnosti“, ktoré by odôvodnili uloženie pokuty v značnej výške, pričom sumu 2500 eur, správny súd vzhľadom na okolnosti daného prípadu, vyhodnotil za značnú. 49. V neposlednom rade správny súd skúmal majetkové pomery žalobcu a dopad uloženej pokuty na jeho sociálne postavenie. V tejto súvislosti nedá správnemu súdu neuviesť, že napriek uplatnenej námietke práve vo vzťahu neprimeranosti uloženej pokuty vzhľadom na majetkové pomery žalobcu, zostala táto námietka žalovaným nepovšimnutá. Nakoľko však žalobca nenavrhol svojim žalobným návrhom aj zrušenie napadnutého rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť, správny súd viazaný žalobným návrhom, nebol oprávnený pre tento nedostatok napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, ale pristúpil k moderácii uloženej sankcie v medziach zákonom ustanovenej sadzby od 1 eur do 33 193,91 eur. 50. Správny súd mal na základe vyjadrenia žalobcu na pojednávaní preukázané, že žalobca je poberateľom dôchodku vo výške 380 eur mesačne (v čase vydania napadnutého rozhodnutia bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 173,10 eur), mesačné náklady spojené s bývaním predstavujú približne 200, mesačne má žalobca výdavky na lieky, trpí boreliózou, užíva antibiotiká. Mesačný príjem manželky je približne 300 - 400 eur. Správny súd na posúdenie majetkových pomerov existujúcich v čase vydania napadnutého rozhodnutia vychádzal z príjmu žalobcu, ktorý bol preukázateľne vo výške 173,10 eur a príjmu manželky vo výške 400 eur, t.j. spolu 573,10 eur. 51.Vychádzajúc zo skutočností podrobne rozobratých v bodoch 46-50 správny súd dospel k záveru, že pokuta vo výške 2500 eur je neprimeraná k povahe skutku a to z dôvodu následkov spáchaného priestupku, osoby páchateľa a jeho majetkových pomerov. 52. Po určení neprimeranosti uloženej pokuty, správny súd na základe zákonom zverenej právomoci, sám pristúpil k stanoveniu výšky pokuty za priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona. Správny súd pri určovaní výšky pokuty postupoval podľa kritérií stanovených v § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, zohľadniac samotný účel trestu a dospel k záveru, vzhľadom na okolnosti daného prípadu, že primeranou sankciou za spáchaný priestupok je pokuta vo výške 500 eur. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že žalobca sa priestupku dopustil, avšak správny súd vychádzajúc z individualizácie sankcie vyhodnocoval okolnosti daného prípadu vrátane príjmu žalobcu. Výšku pokuty určil správny súd na základe príjmu, ktorý žalobca preukázateľne dosiahol v rámci priestupkového konania spolu s príjmom svojej manželky, pričom zastáva názor, že uložená výška pokuty nebude mať závažný dopad na ich sociálnu situáciu a to aj s poukazom na rozsah realizovaných stavebných úprav, ktoré mal správny súd potvrdené na základe priložených fotografií. 53. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd postupom podľa § 198 ods. 1 písm. a), ods. 2 SSP zmenil výšku uloženej pokuty za priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona z 2500 eur na 500 eur. 54. Správny súd nevyhovel v celom rozsahu žalobcovi, ktorý na základe petitu navrhol zníženie pokuty z 2500 eur na 1 eur a to z dôvodu, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca sa priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona dopustil, pričom jeho spáchanie aj sám priznal. Pokiaľ žalobca odôvodňoval zníženie pokuty na 1 eur s poukazom na „generálny pardon“ a obdobné prípady v obci, v ktorých bola uložená symbolická pokuta za rovnaký priestupok, tak k uvedenému správny súd uvádza, že predmetom daného správneho súdneho konania bolo výlučne napadnuté rozhodnutie žalovaného, doplniac, že uloženie pokuty v zákonom stanovenej sadzbe je vecou správneho uváženia orgánu verejnej správy a vždy závisí od okolností konkrétneho prípadu. 55. Správny súd s poukazom na uplatnený žalobný návrh neposudzoval ani dôvodnosť námietky premlčania vo vzťahu k vytýkanému priestupku. V tejto súvislosti však nedá správnemu súdu neuviesť, že priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona má jednoznačne charakter trvajúceho priestupku, ako správne uviedol žalovaný. Trvajúcim priestupkom je taký delikt, ktorým páchateľ vyvolá protiprávny stav a zároveň tento udržuje alebo protiprávny stav udržuje bez toho, aby ho sám vyvolal. Konanie delikventa bude vždy predstavovať jeden priestupok a to až do okamihu odstránenia protiprávneho stavu. Preto prekluzívna lehota na uloženie sankcie alebo na začatie konania o uloženie sankcie začne plynúť až od odstránenia protiprávneho stavu, ktoré sa označuje za dokončenie protiprávneho konania. V súvislosti s týmto druhom deliktu je tiež potrebné zdôrazniť, že z dôvodu permanentného udržiavania protiprávneho stavu prichádza do úvahy opakované ukladanie sankcií. Orgán verejnej správy je oprávnený v každom jednotlivom prípade zistenia o udržiavaní protiprávneho stavu začať konanie o uloženie sankcie, pričom subjektívna lehota na začatie konania alebo na uloženie sankcie mu začne plynúť od kedy sa o pretrvávaní protiprávneho stavu dozvedel. To znamená, že v prípade trvajúceho priestupku sa nebude jednať o prekážku res iudicata. Klasickými príkladmi trvajúcich priestupkov alebo správnych deliktov sú napríklad práve priestupky podľa § 105 stavebného zákona alebo iné správne delikty podľa § 106 stavebného zákona (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 3As 18/2010-55 zo dňa 05.01.2011). 56. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v správnom súdnom konaní čiastočne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 60%. Čiastočný rozsah úspechu bol určený rozdielom úspechu žalobcu a žalovaného nasledovne : žalobca žiadal zníženie pokuty z 2500 eur na 1 eur, pričom pokuta bola znížená na 500 eur, teda bol úspešný v sume 1999 eur, čo predstavuje úspech 79,96 % t.j. 80%, žalovaný bol preto úspešný v rozsahu 20 %. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 57. Správny súd nepriznal štátu náhradu trov konania spočívajúcu v priznanej odmene vo výške 66,35 eur PhDr. X. B., tlmočníkovi a prekladateľovi z jazyka slovenského do jazyka maďarského, ktorý bol ustanovený na základe uznesenia č.k. 46Sa/16/2017-121 zo dňa 18.04.2018 a to s poukazom na § 54 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého trovy spojené s tým, že účastník konania koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.