{"guid": "2af09e12-1a3d-40d7-9205-45a2bf191887:86a477bc-e9f9-47f2-a24f-02fc7362e10c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2017200381.2", "spisova_znacka": "14S/81/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/81/2017 z 15. 8. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 15. augusta 2018, sp. zn. 14S/81/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2017200381.2", "identifikacne_cislo": "2017200381", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Janka Prístavková", "sudca_id": 633, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-pristavkova-633", "datum_vydania": "2018-08-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 32 ods. 3 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-197", "nazov": "§ 197 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-197", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-197"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-198", "nazov": "§ 198 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-198", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-198"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/220/#paragraf-26.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 220/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/220/#paragraf-26.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/220-2004/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/220/#paragraf-26", "nazov": "§ 26 zákona č. 220/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/220/#paragraf-26", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/220-2004/paragraf-26"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-5", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-32", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-197", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-198", "/SK/ZZ/2004/220#paragraf-26"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/86a477bc-e9f9-47f2-a24f-02fc7362e10c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2017200381.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2017200381.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2017200381.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/81/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200381
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200381.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza
a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Ing. Z. T.,
adresa trvalého pobytu XXX XX T., ul. Q. XX, IČO : 18 032 231, právne zastúpeného: Prosman
a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO : 36 865 281,
proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, 917
02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-00P4-2017/032581 zo dňa
13.10.2017, takto

r o z h o d o l :

I.    Správny súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov č.
OU-TT-00P4-2017/032581 zo dňa 13.10.2017 a rozhodnutie Okresného úradu Trnava, pozemkový a
lesný odbor č. OU-TT-PLO-2017/011416-PO  zo  dňa  10. 07. 2017        z r u š u j e   a vec v r a c i a
Okresnému úradu Trnava, pozemkový a lesný odbor na ďalšie konanie.

II. Správny súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Napadnutým rozhodnutím č. OU-TT-00P4-2017/032581 zo dňa 13.10.2017 (ďalej aj ako „napadnuté
rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“) žalovaný, rozhodujúc na základe odvolania žalobcu,
podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) odvolanie žalobcu  zamietol a potvrdil rozhodnutie
Okresného úradu Trnava, pozemkového a lesného odboru (ďalej aj ako len „orgán verejnej správy
nižšieho stupňa“ alebo „ pozemkový a lesný odbor“) č. j. OU-TT-PLO-2017/011416-PO zo dňa
10.07.2017 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená podľa § 26 ods. 3 písm. a) v spojení s § 26
ods. 4 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona
č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 220/2004 Z. z.“
alebo „zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy“) pokuta vo výške 2 204 eur za správny delikt, ktorý
mal žalobca spáchať tým, že v rozpore s   § 17 až 19 zákona č. 220/2004 Z. z. bez rozhodnutia o
trvalom alebo dočasnom odňatí neoprávnene zabral poľnohospodársku pôdu a neoprávnene ju používal
na nepoľnohospodársky účel - navezenie výkopovej hliny, vybudovanie hlineného valu do výšky cca
2,5 m na poľnohospodárskej pôde o výmere 13 773 m2, pričom touto činnosťou malo dôjsť k výraznej
zmene v pomeroch obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy a k zmene rázu územia, čo mohlo mať
za následok aj negatívnu zmenu v odtokových pomeroch v danom území. Z výroku prvostupňového



rozhodnutia vyplýva, že záber poľnohospodárskej pôdy bol určený na základe vytyčovacieho náčrtu
hraníc medzi parc. E-KN č. 646, 647, 648, 649, 650 a 651 vyhotoveného zhotoviteľom Ing. N. Y. - E.,
U. XX, J. a podľa vyjadrenia geodeta zo dňa 23.05.2017.  Prvostupňovým rozhodnutím boli žalobcovi
súčasne uložené opatrenia a povinnosti, a to odstrániť nezákonný stav na poľnohospodárskej pôde
postupom podľa § 17 resp. 19 zákona č. 220/2004 Z. z. do termínu 31.12.2017 alebo predložiť na
schválenie tunajšiemu úradu plán rekultivácie - harmonogramu a postupu prác pri navrátení pozemkov
do pôvodného stavu a poľnohospodársku pôdu zrekultivovať do termínu 31.12.2017. Súčasne bol
žalobca poučený, že v prípade, ak nebude nariadená povinnosť v uvedenom termíne splnená, bude
tunajší úrad ďalej postupovať v zmysle § 26 ods. 8 zákona č. 220/2004 Z. z.

3. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že pozemkový a lesný odbor na základe
skutkových podkladov zistil, že u žalobcu došlo preukázateľne k porušeniu ustanovení zákona č.
220/2004 Z. z., keď vybudovaním valu použil na nepoľnohospodárske účely poľnohospodársku pôdu
bez rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Súčasne poukázal na to, že žalobca neuviedol pôvod
takého množstva ornice a podornice, ktoré bolo uložené na výmeru 13 773 m2 do výšky valu 2,5 m,
nakoľko vykonať skrývku humusového horizontu a následne ju hospodárne využiť je možné len na
základe vypracovaného projektu bilancie skrývky humusového horizontu, ktorú schvaľuje orgán ochrany
poľnohospodárskej pôdy a vybudovanie valu z hľadiska poľnohospodárskeho obhospodarovania
považoval za neopodstatnené, pričom zastal názor, že môže mať negatívne dôsledky. Na základe
uvedených skutočností mal pozemkový a lesný odbor za to, že zo strany Ing. Z. T.- žalobcu, ako fyzickej
osoby - podnikateľa na poľnohospodárskej pôde došlo preukázateľne k porušeniu ustanovenia § 17
ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z., čím bola naplnená skutková podstata pre uloženie pokuty podľa § 26
ods. 3 v spojení s § 26 ods. 4 citovaného zákona a preto vydal rozhodnutie o uložení sankcie formou
pokuty vo výške 2 204 eur, pričom vo vzťahu k určeniu výšky pokuty uviedol, že ju uložil v dolnej hranici
sadzby určenej zákonom z dôvodu, že zo strany žalobcu sa jednalo o prvé porušenie zákona č. 220/2004
Z. z. dodajúc, že touto činnosťou nespôsobil poškodenie poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami.
Súčasne poukázal na to, že rozhodnutím nariadil podľa § 26 ods. 8 citovaného zákona opatrenia na
odstránenie nezákonného stavu na poľnohospodárskej pôde do 31.12.2017.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorým namietal nesprávny výrok
napadnutého rozhodnutia, konkrétne, že mal spáchať správny delikt podľa        § 26 ods. 3 písm. a)
zákona č. 220/2004 Z. z. tým, že konal v rozpore s § 17 až 19 zákona, čo konkrétne znamená, že konal
v rozpore so všetkými ustanoveniami § 17 až 19, teda aj v rozpore s ustanoveniami § 17b alebo § 18a,
čo však z opísaného skutku ani pri použití fantázie nevyplýva. Preto v súvislosti s výrokom napadnutého
rozhodnutia skonštatoval, že tomuto chýbajú základné náležitosti, a to konkretizácia skutku, za ktorý
sa sankcia ukladá, označenie konkrétneho zákonného ustanovenia, ktoré bolo porušené a opis v čom
spočíva neoprávnenosť záberu poľnohospodárskej pôdy.

5. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán bol povinný v konaní spoľahlivo zistiť páchateľa deliktu,
ktorý neoprávnene a v rozpore so zákonom bez rozhodnutia o odňatí zaberie poľnohospodársku pôdu
na nepoľnohospodársky účel a rozsah zabratej pôdy v m2. V súvislosti s touto námietkou poukázal na
to, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože vykonané dokazovanie neodstránilo
zásadný rozpor v tom, aké sú rozmery hlineného valu, keď terénnou pochôdzkou bola zistená dĺžka cca
500 m, pričom žalobca zastal názor, že dĺžka valu je cca 250 m a podľa nových meraní je dĺžka do 300
m a podľa výpočtov geodeta val zaberá plochu 13 773 m2, čo pri šírke valu cca 3 m by dĺžka musela
predstavovať 4 591 m, pričom dĺžka pozemku parc. č. 650 je 708 m. Ďalej v tejto súvislosti namietal,
že dokazovaním nebolo ani zistené, na ktorých pozemkoch sa uvedený val nachádza, pričom zotrváva
na svojom stanovisku, že val sa nachádza na parc. č. 650 v k. ú. T. T. II. Rovnako poukázal na to, že
nepoľnohospodárske využitie pozemkov nie je podložené žiadnym dôkazom a súčasne poukázal na to,
že na predmetných pozemkoch je osiata slnečnica t.j. na pozemkoch je realizovaná rastlinná výroba a
preto skutkový záver o nepoľnohospodárskej činnosti nemá oporu v dokazovaní s tým, že val sa bude
využívať iba na poľnohospodársku činnosť.

6. Ďalej namietal nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia majúc za to, že z napadnutého rozhodnutia
nevyplýva, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, podľa jeho názoru
rozhodnutie obsahuje len konštatovania bez akejkoľvek úvahy a zdôvodnenia, na ktoré dôkazy bolo
prihliadnuté a ako sa správny orgán vysporiadal s dôkazmi, z ktorých vyplývali protichodné skutočnosti.



V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že správny orgán v odôvodnení rozhodnutia bez iného  (žiadne
prepojenie s tým, čo abstrahoval z dôkazov) konštatuje, že žalobca preukázateľne porušil ustanovenia
zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy s tým, že došlo k nepoľnohospodárskej činnosti na
poľnohospodárskej pôde, pričom sa nevie na akých pozemkoch a rovnako použitie poľnohospodárskej
pôdy na nepoľnohospodársky účel by malo vyplývať z riadne vykonaného dokazovania, čo sa malo
následne prejaviť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že správny orgán mal pri svojej
úvahe zohľadniť účel zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy  a to v súvislosti s tým, či hlinený
val poškodil funkcie poľnohospodárskej pôdy a či je možné tento trvalo udržateľne obhospodarovať a
poľnohospodársky využívať, a či bol tento zákonom chránený záujem vôbec porušený, prípadne aspoň
ohrozený. Vo vzťahu k výške pokuty poukázal na to, že táto bola uložená v neprimeranej výške, keďže
záber pôdy v m2 zistený správnym orgánom je nesprávny. Ďalej namietal a to s poukazom na § 19
ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z., že v rozhodnutí sú uložené povinnosti odstrániť nezákonný stav, bez
opisu, aké následky žiada orgán verejnej správy odstrániť a z akých pozemkov alebo žiada predložiť plán
rekultivácie, pričom ani jedna z týchto povinností nemá oporu v zákone o ochrane poľnohospodárskej
pôdy, pretože účel využitia poľnohospodárskych pozemkov (ktoré nie sú špecifikované) je stále na
poľnohospodársky účel (pôvodný stav pôdy - poľnohospodársky produkčná pôda), t.j. rekultivácia tejto
pôdy (opätovná kultivácia zanedbanej pôdy : r. pôdy, r. málo výnosných lúk a pasienkov) nie je účelná
ani možná (nedošlo k poškodeniu skrývky humusového horizontu) dodajúc, že v konaní taktiež nie je
produkované žiadne stanovisko pôdnej služby.

7. V odvolaní ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré odôvodnil tým, že vybudovanie
terénnej úpravy (valu) neznamená stratu akejkoľvek funkcie poľnohospodárskej pôdy, pretože všetky
funkcie pôdy boli zachované a tento val je využívaný ďalej na účely rastlinnej výroby. Vychádzajúc
zo zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy zastal názor, že za nepoľnohospodársky účel využitia
poľnohospodárskej pôdy sa považuje také jej využitie, ktoré vylučuje trvalo alebo dočasne jej
využitie poľnohospodárskym spôsobom dodajúc, že za nepoľnohospodárske účely sa považuje najmä
zriaďovanie akýchkoľvek stavieb, zmena druhu pozemku na inú ako potenciálne produkčnú pôdu
evidovanú v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé
trávne porasty alebo zmena vo využívaní poľnohospodárskej pôdy na iný účel, ktorá sa však v
konečnom dôsledku vždy odrazí aj v zmene zápisu druhu pozemku v katastri nehnuteľností. Na základe
uvedeného zastal názor, že základnou charakteristikou nepoľnohospodárskeho účelu je také využitie
poľnohospodárskej pôdy, ktoré trvalo alebo dočasne vedie k strate biologickej rozmanitosti, úrodnosti,
schopnosti obnovy a schopnosti plniť funkcie produkovať plodiny alebo slúžiť chovu hospodárskych
zvierat.  Záverom namietal, že pozemkový a lesný odbor konal so spoločnosťou Polnovakia Agrar, s.r.o.,
ktorá nemala v konaní postavenie účastníka konania.

8. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia hodnotil dôvodnosť podaných odvolacích námietok. K
namietanému nesprávnemu výroku rozhodnutia uviedol, že ho považuje za konkrétny, výroková časť
rozhodnutia obsahuje na základe akého zákona došlo k porušeniu a z výroku rozhodnutia jednoznačne
vyplýva akého správneho deliktu sa odvolateľ - žalobca dopustil a podľa akého ustanovenia zákona mu
bola stanovená predmetná sankcia dodajúc, že výrok obsahuje účel nepoľnohospodárskeho použitia
- navezenie výkopovej hliny a vybudovanie hlineného valu na poľnohospodárskej pôde, obsahuje tiež
vyšpecifikovaný presný záber nepoľnohospodárskeho využitia poľnohospodárskych pozemkov podľa
geometrického zamerania pozemkov, ktoré nie je možné poľnohospodársky využívať a ktoré treba uviesť
rekultivačnými opatreniami do pôvodného stavu do stanoveného termínu 31.12.2017.
9. Vo vzťahu k námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave žalovaný poukázal na to, že
odvolateľ nijakým spôsobom v liste zo dňa 15.06.2017 nespochybnil, že hlinený val vybudoval a ďalej
rozpor ohľadom rozmeru hlineného valu vyhodnotil za neopodstatnený s tým, že zameranie valu resp.
v akom rozsahu došlo k vybudovaniu valu bolo zistené oprávneným zhotoviteľom geodetom Ing. N. Y..
10. Rovnako za nedôvodnú vyhodnotil námietku ohľadom nedostatočného odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia, pričom svoj názor odôvodnil tým, že správny orgán vydal svoje rozhodnutie
v súlade s § 47 správneho poriadku, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol konkrétne skutočnosti
a dôkazy, a to : ohliadka, fotodokumentácia a vyjadrenie účastníkov konania, ktorým dal možnosť
pred vydaním samotného rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaný
skonštatoval, že správny orgán sa dostatočne zaoberal dôkazmi a uviedol skutočnosti, ktoré ho viedli
k záverom, že došlo k porušeniu zákona č. 220/2004 Z. z., nakoľko odvolateľ preukázateľne použil
poľnohospodársku pôdu a to tak, že na predmetných pozemkoch vybudoval hlinený val bez udelenia
predchádzajúceho súhlasu o trvalý alebo dočasný záber poľnohospodárskej pôdy.



11. Žalovaný sa rovnako nestotožnil s námietkou ohľadom uloženia neprimeranej pokuty a povinnosti,
pričom v tejto súvislosti skonštatoval, že vzhľadom na rozsah záberu hlineného valu a tiež k tomu, že to
bol prvý správny delikt Ing. Z. T. má za to, že uloženú pokutu nemožno považovať za likvidačnú dodajúc,
že pokuta vo výške 2 204 eur má z hľadiska jej výšky výchovný, nie represívny charakter a bola uložená
v spodnej hranici jej rozpätia, ktoré je v ustanovení    § 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 220/2004 Z. z.
stanovená až do výšky 166 000 eur. Vo vzťahu k uloženej povinnosti žalovaný skonštatoval, že postup
podľa § 19 zákona č. 220/2004 Z. z. sa bude riešiť v samostatnom konaní s priložením dokladov, okrem
iného aj s vyjadrením pôdnej služby a preto túto námietku vyhodnotil za neopodstatnenú.
12. K namietanému nesprávnemu postupu spočívajúcom v tom, že orgán verejnej správy nižšieho
stupňa konal so spoločnosťou Polnovakia Agrar, s.r.o. uviedol, že táto spoločnosť je spoluvlastníkom
parc. E-KN č. 648 v podiele 1 a bola činnosťou Ing. Z. T. priamo dotknutá a disponuje informáciami
potrebnými pre riadne posúdenie veci.
13. K námietke ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci poukázal žalovaný na to, že
vybudovaním valu došlo na poľnohospodárskej pôde k jednoznačnému poškodeniu kvality pôdy, najmä
narušeniu biologickej funkcie znefunkčnením jej produkčných vlastností a schopnosti plniť funkciu
produkčnej poľnohospodárskej pôdy dodajúc k tvrdeniu, že predmetný val je možné aktívne využívať
na poľnohospodársku výrobu, že to  je agronomicky a biologicky nemožné, pretože val je tvorený z
výkopovej zeminy, takže humusový horizont sa tam nevyskytuje, je narušená fyziologická a biologická
schopnosť pôdy a takúto pôdu  nie je možné využívať pre účely rastlinnej výroby.
14. Žalovaný v závere svojho rozhodnutia skonštatoval, že prvostupňový správny orgán v správnom
konaní postupoval v súlade s § 3 ods. 2 správneho poriadku a taktiež dostatočne preukázal, že
zo strany odvolateľa došlo preukázateľne k porušeniu ustanovení zákona č. 220/2004 Z. z., keď
odvolateľ neoprávnene zabral poľnohospodársku pôdu bez rozhodnutia o trvalom alebo dočasnom
odňatí poľnohospodárskej pôdy dodajúc, že z predloženej spisovej dokumentácie vyplýva, že orgán
verejnej správy nižšieho stupňa v správnom konaní postupoval v zmysle § 3 ods. 1 správneho poriadku
a predmetné rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 46 správneho poriadku. Preto odvolanie zamietol a
napadnuté rozhodnutie pozemkového a lesného odboru potvrdil.

II. Rozsah žaloby a žalobné body
15. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Trnava, pozemkového a lesného odboru č. OU-
TT-PLO-2017/0011416-PO zo dňa 10.07.2017 a vec vrátil  Okresnému úradu Trnava, pozemkovému
a lesnému odboru na ďalšie konanie. Alternatívne žiadal, aby správny súd na základe vykonaného
dokazovania upustil od uloženia sankcie alebo, ak mu to osobitný predpis neumožňuje zmenil výšku
pokuty na 376 eur a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Žalobca súčasne požiadal o priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.
16. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie je v rozpore
s obsahom spisu, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a konanie trpí vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.
17. Vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu namietal zameranie valu realizované
geodetom, ktorý nebol na mieste samom a ktorý si nezaobstaral orgán verejnej správy nižšieho stupňa,
ale bol do konania doložený osobou, ktorá nie je účastníkom konania a ktorý správny orgán napriek
uplatneným námietkam nijako nepreveroval, pričom rozmer hlineného valu (neoprávneného záberu)
a jeho umiestnenie bol pre výšku uloženej pokuty rozhodujúci. V súvislosti s uvedenou námietkou
poukázal na to, že logickým matematickým úsudkom dostatočne spochybnil nesprávnosť tohto dôkazu.
Poukázal na to, že na účely preukázania nedostatočného a nesprávneho zistenia skutkového stavu
veci (okrem matematického úsudku) zabezpečil geometrické zameranie, z ktorého vyplýva umiestnenie
predmetného hlineného valu, ktorý je predmetom konania o pokute, na pozemkoch parc. reg. „E“ č. 647,
648, 649, 650 v k. ú. T. T. II, teda nie pozemok parc. č. 651 s tým, že zemný val zaberá plochu 2 265,35
m2, čo znamená, že žalovaný nesprávne zistil plochu valu o 11 500 m2 väčšiu ako v skutočnosti je. Vo
vzťahu k náčrtu geodeta poukázal tiež na to, že z neho ale aj iných dôkazov nie je možné zistiť, aký
bol pôvodný stav pozemkov, resp. čo je predmetom zamerania t.j. správny orgán nezistil ani aký bol
pôvodný stav pozemkov a čo vlastne geodet zameral.
18. Vychádzajúc z § 39 ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb.  o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“ alebo „zákon



č. 50/1976 Zb.“) žalobca namietal neexistenciu dôkazov v spise, z ktorých by vyplývalo, že hlinený
val podstatne menil systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, využitie významných krajinných prvkov
alebo odtokové pomery v území doplniac, že správny orgán nevykonal žiadne dokazovanie ohľadom
podstatnej zmeny, t.j. zistenie kvalitatívne podstatnej zmeny pôvodného stavu, keďže územnému
povoľovaniu podliehajú iba podstatné zmeny (nie všetky zmeny). V súvislosti s uvedeným poukázal na
to, že v administratívnom spise sa nenachádza žiadne vyjadrenie stavebného úradu (okrem vyjadrenia
starostky), ktorý je oprávnený posúdiť či na uvedený val je potrebné rozhodnutie o využívaní územia.
19. Žalobca v súvislosti s nedostatočne zisteným skutkovým stavom poukázal aj na to, že v
odvolaní namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu v časti nepoľnohospodárskeho využitia časti
pozemkov, na ktorých je umiestnený val, keďže tieto slúžia poľnohospodárskemu účelu a sú osiate
slnečnicou (rastlinná výroba) dodajúc, že žalovaný sa opäť touto námietkou nezaoberal a neuviedol z
akých dôkazov vyplýva skutkový záver o nepoľnohospodárskej činnosti na uvedených pozemkoch, resp.
o narušenej reprodukčnosti tejto pôdy.
20. Žalobca vo vzťahu k nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov s
poukazom na § 46, § 47 ods. 2 správneho poriadku a § 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 220/2004 Z. z.
namietal, že výrok prvostupňového rozhodnutia je nesprávny, nakoľko je zrejmé, že nekonal v rozpore
so všetkými ustanoveniami § 17 až 19 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy. V tejto súvislosti
uviedol, že výrok, ktorý je neopomenuteľnou súčasťou rozhodnutia musí byť formulovaný tak, aby z neho
bolo úplne jednoznačne zrejmé, akého správneho deliktu sa dopustil a podľa akého ustanovenia zákona
mu bola stanovená správna sankcia, pričom absencia právneho predpisu, resp. nepresné označenie
právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo je v rozpore s § 47 ods. 2 správneho poriadku
a má zásadný vplyv na preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Zastal názor, že žalovaný bol
povinný vydať rozhodnutie, ktoré spĺňa požiadavky § 47 správneho poriadku a mimo iné aj uviesť akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia poukazujúc súčasne, že z obsahu napadnutého rozhodnutia
je zrejmé, že žalovaný má problém úvahy ohľadom hodnotenia dokazovania a týkajúce sa použitia
právnych predpisov zhrnúť aspoň do jednej vety a vyjadriť sa k tomu, či myšlienkový postup uvedený
v úvahe je správny. Rovnako žalovanému vytkol, že bez vykonania ďalšieho dokazovania dospel k
záveru, že vybudovaním valu došlo na poľnohospodárskej pôde k jednoznačnému poškodeniu kvality
pôdy, najmä narušeniu biologickej funkcie znefunkčnením jej produkčných vlastností a schopnosti plniť
funkciu produkčnej poľnohospodárskej pôdy, ďalej, že predmetný val nie je možné aktívne využívať na
poľnohospodársku výrobu, pretože je tvorený z výkopovej zeminy a preto sa tam nevyskytuje humusový
horizont a je narušená fyziologická a biologická schopnosť pôdy a nie je možné takúto pôdu využívať
pre účely rastlinnej výroby.

21. Žalobca ďalej s poukazom na rozhodnutie NSS č. j. 8As 17/2007-135 namietal, že žalovaný
sa napriek v odvolaní vznesenej námietke vôbec nevysporiadal so zhodnotením materiálnej stránky
deliktu (nebezpečnosť pre spoločnosť). Tiež poukázal na  to, že z odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia sa prakticky nedá zistiť správna úvaha (vysporiadanie sa
s námietkami), ani stupeň nebezpečnosti jeho konania, miera ohrozenia verejného záujmu, ani
následky tohto protiprávneho konania v podobe zmeny akýchkoľvek ukazovateľov kvality pôdy doplniac,
že vysporiadanie sa s týmito otázkami považuje za nevyhnutnú súčasť odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta za porušenie § 26 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane
poľnohospodárskej pôdy a ak ich takéto rozhodnutie neobsahuje trpí vadou nedostatku dôvodov a
nepreskúmateľnosti a je teda ako také nezákonné.

22. Vo vzťahu k výške pokuty a uloženej povinnosti žalobca poukázal na to, že pri určení výšky pokuty
mal žalovaný prihliadnuť na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania, pričom
uzavrel, že správny orgán mu uložil sankciu v neprimeranej výške, keďže záber pôdy (v m2) zistený
správnym orgánom je nesprávny. Ďalej žalobca  namietal, že výška pokuty je aj v príkrom rozpore so
zásadou primeranosti. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že vzhľadom na rozsah záberu hlineného valu
a tiež k tomu, že to bol jeho prvý správny delikt nemožno uloženú pokutu považovať za likvidačnú,
nakoľko tento názor nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, keď pre posúdenie likvidačnosti
pokuty je prioritne potrebné ju posudzovať vo vzťahu k jeho obratu ako samostatne hospodáriaceho
poľnohospodára, resp. ekonomickým parametrom jeho podnikania (zisku), ktoré však v danom prípade
neboli vôbec vzaté do úvahy.



23. S odkazom na § 19 ods. 1 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy žalobca namietal, že v
prvostupňovom rozhodnutí sú uložené povinnosti odstrániť nezákonný stav (bez opisu aké následky
žiada odstrániť) na poľnohospodárskej pôde, pričom nie je zrejmé na akých pozemkoch alebo
predložiť plán rekultivácie doplniac, že ani jedna z týchto povinností nemá oporu v zákone o ochrane
poľnohospodárskej pôdy. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že žalovaný sa s námietkou nesprávnosti
a nezákonnosti výroku o uložení opatrení a o ich dôvodnosti z pohľadu, že pôvodný účel využitia
poľnohospodárskych pozemkov je aj súčasný účel využitia pozemkov v podobe poľnohospodárskeho
účelu (produkčná pôda), t.j. rekultivácia tejto pôdy (opätovná kultivácia produkčnej pôdy) nie je účelná ani
možná, pretože nedošlo k poškodeniu skrývky humusového horizontu vysporiadal tak, že postup podľa
§ 19 zákona sa bude riešiť v samostatnom konaní s priložením dokladov, okrem iného aj s vyjadrením
pôdnej služby. Toto vyjadrenie žalobca označil za zmätočné, pretože zo záveru žalovaného vlastne nie je
možné dospieť k poznaniu, či výrok o opatreniach a povinnostiach uvedený v prvostupňovom rozhodnutí
je platný alebo sa budú tieto povinnosti riešiť v nejakom inom konaní.

24. Žalobca nesprávne právne posúdenie vychádzajúc z ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o ochrane
poľnohospodárskej pôdy odôvodnil s poukazom na odvolaciu námietku a teda, že existencia valu (malej
terénnej úpravy, ktorá nevyžaduje povolenie) nie je nepoľnohospodárskym využitím poľnohospodárskej
pôdy, keďže všetky funkcie pôdy boli zachované a tento val je využívaný ďalej na účely rastlinnej výroby
(mimo iné funkcie) [k dôvodom pozri bližšie bod 7 tohto rozsudku]. S poukazom na uvedené uzavrel,
že vybudovanie terénnej úpravy (valu) neznamená stratu funkcie poľnohospodárskej pôdy a preto je
právny názor správneho orgánu o potrebe vydania rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy z
tohto dôvodu neudržateľný, čo spôsobuje, že rozhodnutie trpí vadou spôsobujúcou jeho nezákonnosť.
Žalobca súčasne poukázal na to, že s touto námietkou sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec
nezaoberal s tým, že bez vykonania dokazovania dospel k svojvoľnému záveru o strate funkčnosti
poľnohospodárskej pôdy.

25. Žalobca s poukazom na § 28 zákona o poľnohospodárskej pôde v spojení s § 14 ods. 1 správneho
poriadku namietal nezákonnosť postupu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa a žalovaného
spočívajúcu v tom, že konal so spoločnosťou Polnovakia Agrar, s.r.o. ako s účastníkom konania, pričom
rozhodnutie o uložení sankcie je rozhodnutím, ktorým sa ukladajú povinnosti páchateľovi správneho
deliktu doplniac, že v tomto konaní sa nenahrádza škoda eventuálne spôsobená iným subjektom (ako
napr. v priestupkovom konaní), pričom tento postup označil za takú vadu, ktorá mala za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože podstatný dôkaz, od ktorého sa odvíjal osud celého
konania produkovala práve táto spoločnosť s tým, že z tohto dôkazu žalovaný nekriticky vychádzal,
napriek jeho opakovaným námietkam.

26. S poukazom na vyššie uvedené preto žalobca navrhol správnemu súdu zrušenie rozhodnutia
žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci  orgánu verejnej správy nižšieho stupňa
na ďalšie konanie. Alternatívne sa domáhal, aby správny súd na základe ním vykonaného dokazovania
upustil od uloženia sankcie alebo ak mu to osobitný predpis neumožňuje zmenil výšku pokuty na 376
eur. Žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok. Žalobca v správnej žalobe nepožiadal o
nariadenie pojednávania (§ 182 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku).

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného
27. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že trvá na odôvodnení svojho rozhodnutia a k žalobe
nepovažuje za potrebné sa vyjadriť. Súčasne správnemu súdu oznámil, že súhlasí s prejednaním veci
bez nariadenia pojednávania.

28. Z dôvodu, že žalovaný nepovažoval za potrebné sa k správnej žalobe vyjadriť, čo písomne oznámil
správnemu súdu, správny súd toto vyjadrenie už žalobcovi nezasielal. Preto nebola podaná replika
žalobcu a následne duplika žalovaného.

IV. Relevantná právna úprava

29. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho
práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej
správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom



orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na
správnom súde.

30. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

31. Podľa § 32 ods. 3 písm. a) SSP ďalšími účastníkmi sú tí, ktorí boli účastníkmi administratívneho
konania.

32. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.

33. Podľa § 198 SSP ods. 1 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania
na návrh žalobcu rozsudkom
a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného
rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu
likvidačný charakter,
b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním
veci.

34. Podľa § 198 SSP ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa
osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.

35. Podľa § 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 220/2004 Z. z. právnickej osobe alebo fyzickej osobe -
podnikateľovi uloží orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy pokutu od 1 660 eur do 166 000 eur za každý
hektár poľnohospodárskej pôdy, ak neoprávnene a v rozpore s týmto zákonom bez rozhodnutia o odňatí
zaberie poľnohospodársku pôdu na nepoľnohospodársky účel (§ 17 až 19).

36. Podľa § 26 ods. 4 zákona č. 220/2004 Z. z. výška pokuty pri výmere poľnohospodárskej pôdy nižšej
alebo vyššej ako jeden hektár sa vypočíta v zodpovedajúcej výške za jeden meter štvorcový.

37. Podľa § 26 ods. 5 zákona č. 220/2004 Z. z. pri určovaní výšky pokuty sa prihliada najmä na
závažnosť, spôsob a čas trvania protiprávneho konania a na rozsah a mieru hroziacej škody alebo
spôsobenej škody.

38. Podľa § 26 ods. 6 zákona č. 220/2004 Z. z. orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy v rozhodnutí
o uložení pokuty súčasne nariadi, aby v určenej lehote boli vykonané opatrenia na nápravu následkov
protiprávneho konania, za ktoré bola pokuta uložená.

39. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z. na nepoľnohospodárske účely možno použiť
poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy (ďalej len
\"rozhodnutie o odňatí\"). Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23), v
ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza.

40. Podľa § 19 zákona č. 220/2004 Z. z. ak orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) zistí, že niekto
zabral poľnohospodársku pôdu bez rozhodnutia o odňatí na stavebný zámer alebo iný zámer v termíne
po 25. júni 1992,

a) nariadi rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy na základe odborného stanoviska pôdnej služby, alebo

b) ak nie je možné poľnohospodársku pôdu rekultivačnými opatreniami vrátiť do pôvodného stavu,
rozhodne o usporiadaní nezákonného stavu na poľnohospodárskej pôde a vyzve toho, kto zabral
poľnohospodársku pôdu, aby predložil doklady na usporiadanie druhu pozemku v katastri, najmä kópiu
z katastrálnej mapy s vyznačením dotknutých parciel, údaje podľa osobitného predpisu potrebné na účel
overenia vlastníckeho práva k pozemku alebo geometrický plán, ak ide o časť parciel evidovaných v
katastri.



41. Podľa § 28 zákona č. 220/2004 Z. z. na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní,  ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

43. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

44. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

V. Konanie na správnom súde, právne posúdenie veci správnym súdom

45. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a
administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i
priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, nevzhliadnuc dôvod na uplatnenie
§ 195 SSP, za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie
pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107
ods. 2 SSP v spojení s  § 137 ods. 4 SSP vec prejednal  bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že správna žaloba je dôvodná. Správny súd uznesením zo 14. februára 2018 č. k. 14S/81/2017-33
priznal správnej žalobe odkladný účinok.

46. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že Okresný úrad Trnava, pozemkový
a lesný odbor postupom podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku oznámil dňa 27.04.2017 žalobcovi začatie
konania vo veci uloženia pokuty za neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy v zmysle § 26 ods.
3 písm. a) zákona č. 220/2004 Z. z. Z oznámenia č. OU-TT-PLO.2017/011416 vyplýva, že dôvodom
začatia konania bol podnet spoločnosti Polnovakia Agrar, s.r.o. a ďalej, že ohliadkou bolo zistené, že na
pozemku parc. E-KN č. 650 (v registri C-KN parc. č. 660/1, druh pozemku - orná pôda) evidovanom na
liste vlastníctva č. XXX, druh pozemku - orná pôda sa nachádza hlinený val vo výške cca 2,5 m, v dĺžke
500 m, navezený zrejme z výkopovej zeminy, pričom tento stav, ako tvrdí pozemkový a lesný odbor mal
na poľnohospodárskych pozemkoch zapríčiniť žalobca svojou činnosťou. Oznámenie o začatí konania
bolo žalobcovi ako účastníkovi konania doručené dňa 9. mája 2017.

47. Správny súd mal ďalej obsahom administratívneho spisu preukázané, že dňa 20. apríla 2017 sa
uskutočnila ohliadka pozemkov parc. č. E-KN č. 646, 647, 648, 650 a 651 za účelom zistenia skutkového
stavu na poľnohospodárskych pozemkoch, z ktorej bola spísaná zápisnica podľa § 22 správneho
poriadku. Zo zápisnice vyplýva, že ohliadkou bolo zistené, že na pozemku parc. č. E-KN č. 650, list
vlastníctva č. XXX, katastrálne územie : T. T. II sa nachádza vybudovaný hlinený val o výške cca
2,5 m, v dĺžke asi 1 polovice parcely, pričom vlastníkom parcely je žalobca, pozemok je oplotený,
pričom z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy sa pozemkový a lesný odbor k výstavbe oplotenia
nevyjadroval  a v tejto súvislosti uviedol, že je potrebné sa obrátiť na príslušný stavebný úrad. Vo
vzťahu k ochrane poľnohospodárskej pôdy vybudovanie valu bolo označené za neoprávnený záber
poľnohospodárskej pôdy, nakoľko val je tvorený výkopovou zeminou, humusový horizont nebol odobratý.
V zápisnici sú uvedené aj vyjadrenia starostky obce T., zástupcu spoločnosti Polnovakia Agrar, s.r.o. a
spoločnosti Agro Boleráz, s.r.o. Starostka obce vo vzťahu k oploteniu uviedla, že žalobca nepožiadal
o drobnú stavbu - oplotenie a preto skonštatovala, že došlo k vybudovaniu oplotenia bez povolenia
doplniac, že zrealizovaním pletivového oplotenia došlo k zamedzeniu prístupu na obecný pozemok
(parc. č. 646). Zástupca spoločnosti Agro Boleráz, s.r.o. uviedol, že parcela č. 646 o výmere 6974 m2
je vo vlastníctve obce T., pričom na uvedenú parcelu majú uzatvorenú nájomnú zmluvu na 10 rokov s
tým, že došlo k zamedzeniu prístupu k parcele č. 646, katastrálne územie : T. T. II a teda k nevyužívaniu
pôdy na poľnohospodársku činnosť v zmysle zákona o poľnohospodárskej pôde. Zástupca spoločnosti
Polnovakia Agrar, s.r.o. poukázal na to, že došlo k záberu poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom



území : T. T. II, parcela č. 648, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve spoločnosti Polnovakia Agrar, s.r.o.
a žalobcu vo veľkosti 1 - ica, pričom na tento pozemok nie je prístup. Žalobca ako účastník konania sa
k oznámeniu o začatí konania vo veci uloženia pokuty za neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy
vyjadril v tom smere, že vybudovaný val sa nachádza na parcele č. 650, nie na parcele č. 651, celková
dĺžka valu je cca 250 m a je vybudovaný z ornej pôdy a podornice, aby orná pôda neodumrela, pričom
val má slúžiť na poľnohospodársku činnosť, bude postupne vysádzaný ríbezľami, viničom a rôznymi
plodinami, pričom súčasne má slúžiť z vonkajšej strany ako ochrana pred neustálym postrekovaním zo
strany Polnovakia Agrar, s.r.o. Spoločnosť Polnovakia Agrar, s.r.o. doručila pozemkovému a lesnému
odboru dňa 31.05.2017 vytyčovací náčrt č. 6/2017 pre k.ú. T. T. II, hranice medzi p.č. 646, 647, 648,
649, 650 a 651, vypracovaný Ing. N. Y. (ďalej len ako „vytyčovací náčrt č. 6/2017“), ktorým bol zameraný
skutkový stav záberu poľnohospodárskej pôdy Ing. Z. T., oplotený záber z parciel EKN o celkovej výmere
13 773 m2 spolu s vyjadrením, z ktorého vyplýva, že podľa zamerania vyhotoveného od 03.05.2017 do
08.05.2017 sú v k. ú. T. T. II oplotené parcely E KN v nasledovnom rozsahu : parcela č. 647 - 1994 m2,
parcela č. 648 - 1649 m2, parcela č. 649 - 5128 m2 a parcela č. 650 - 5002 m. Na základe výzvy zo
dňa 05.06.2017 žalobca k záberu poľnohospodárskej pôdy o výmere 13 773 m2 doručil pozemkovému
a lesnému odboru svoje písomné vyjadrenie, v ktorom zotrval na svojom stanovisku, že sa v danom
prípade nejedná o žiadny záber poľnohospodárskej pôdy, nakoľko táto je riadne obhospodarovaná a
zasiata slnečnicou.

48. Správny súd posudzoval dôvodnosť správnej žaloby v rozsahu a z dôvodov, tak ako ich vymedzil
žalobca, nevzhliadnuc dôvod na postup podľa § 195 SSP a to systematicky, aby jednotlivé žalobné body
na seba nadväzovali nielen z hľadiska ich relevantnosti, ale aj logickosti.

49. Základným predpokladom zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, pochopiteľne okrem
právomoci orgánu verejnej správy vydať takéto rozhodnutie a ďalších procesných podmienok a
zákonného postupu v rámci administratívneho konania je, aby rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5, § 46 správneho poriadku), ktorý sa následne subsumuje pod
konkrétnu právnu normu, ktorá v danom prípade obsahuje konkrétnu skutkovú podstatu iného správneho
deliktu (§ 26 ods. 3 písm. a/ zákona č. 220/2004 Z. z.). Z bodu I výroku prvostupňového rozhodnutia
vyplýva, že pozemkový a lesný odbor na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca sa svojím
konaním, ktoré malo spočívať v navezení výkopovej hliny za účelom vybudovania hlineného valu do
výšky 2,5 m na poľnohospodárskej pôde o výmere 13 773 m2 bez rozhodnutia o trvalom alebo dočasnom
odňatí dopustil iného správneho deliktu  vymedzeného v § 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 220/2004 Z.
z. Vychádzajúc z uvedeného preto správny súd skúmal, či zistenie skutkového stavu bolo na prijatie
tohto záveru dostačujúce a to z pohľadu zásadnej žalobnej námietky, ktorou žalobca poukazoval na to,
že z vytyčovacieho náčrtu č. 6/2017, ktorý bol jedným z východiskových podkladov preskúmavaného
rozhodnutia nie je možné zistiť, čo je predmetom zamerania t.j. čo geodet vlastne zameral. Inak
povedané nie je zrejmé čo predstavuje výmera 13 773 m2, nakoľko záber poľnohospodárskej pôdy na
nepoľnohospodársky účel sa v konaní podstatne odlišoval jednak výsledkami ohliadky, tvrdením žalobcu
a predloženým vytyčovacím náčrtom č. 6/2017. Iná výmera hlineného valu bola určená geometrickým
elaborátom, predloženým k správnej žalobe, ktorý vypracoval Ing. Z. J., v zmysle ktorého výpočet
výmery zemného valu na pozemkoch registra „E“ parc. č. 647, 648, 649 a 650 je 2 265,35 m2, čo
je zásadný rozdiel v porovnaní s výmerou, z ktorej vychádzal pozemkový a lesný odbor a následne
žalovaný.  Je pravdou, že geometrický elaborát nemal pozemkový a lesný odbor ani žalovaný k
dispozícii, avšak nezrovnalosti samotnej výmery záberu poľnohospodárskej pôdy boli zjavné už v
rámci administratívneho konania, pričom žalovaný ich nijakým spôsobom, ako napríklad doplnením
dokazovania neodstraňoval, ale  uspokojil sa s vytyčovacím náčrtom č. 6/2017, čím podľa názoru
správneho súdu spôsobil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia z dôvodu nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci.

50. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že okrem ohliadky konanej dňa 20.
marca 2017 konajúce orgány verejnej správy nevykonali v konaní žiadnu ďalšiu ohliadku a pri určení
výmery záberu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel vychádzali z vytyčovacieho náčrtu
č. 6/2017. Vo vzťahu k samotnému určeniu výmery záberu poľnohospodárskej pôdy konajúcimi orgánmi
verejnej správy je potrebné skonštatovať, že skutočne obsahom administratívneho spisu je pre správny
súd táto výmera sporná, pretože nie je zrejmé, čo je predmetom zamerania podľa vytyčovacieho plánu
č. 6/2017. V tejto súvislosti správny súd predpokladá a to vzhľadom na určenú výmeru, že predmetom
zamerania je celková plocha poľnohospodárskej pôdy, ktorá je ohraničená oplotením a hlineným valom.



Vychádzajúc z výroku I prvostupňového rozhodnutia a na to sa vzťahujúceho odôvodnenia (strana 6
rozhodnutia) správny súd uzatvára, že  pozemkový a lesný odbor pravdepodobne vychádzal z toho,
že na ploche 13 773 m2 poľnohospodárskej pôdy je uložená výkopová hlina, nakoľko skonštatoval,
že : „...žalobca neuviedol pôvod takého množstva ornice a podornice, ktoré bolo uložené na výmeru
13 773 m2 do výšky valu cca 2,5 m a to z dôvodu, že vykonať skrývku humusového horizontu a
následne ju hospodárne využiť je možné len na základe vypracovaného projektu bilancie skrývky
humusového horizontu, ktorú schvaľuje orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy.“ Tento záver je však
podľa priložených fotografií, výsledkov uskutočnenej ohliadky a tvrdenia žalobcu málo pravdepodobný.
Z priložených fotografií, ako aj zo zápisnice z ohliadky vyplýva, že výkopová zemina je navezená na
výšku 2,5 m a dĺžku cca 500 m (polovica pozemku parc. č. 650, ktorý má dĺžku 708 m), pričom podľa
predloženého geodetického elaborátu má byť výmera zemného valu 2 265,35 m2.

51. Je nepochybné, že zodpovedanie otázky výmery  je relevantné k následnému určeniu výšky
pokuty, pochopiteľne za predpokladu, že hlinený val respektíve ohraničená poľnohospodárska pôda
sa nevyužíva na poľnohospodársky účel, ktorá skutočnosť musí byť rovnako dostatočne preukázaná.
Preto je potrebné, aby orgán verejnej správy nižšieho stupňa po ustálení neoprávneného záberu
poľnohospodárskej pôdy, konkrétne v čom nepoľnohospodársky účel spočíva vysporiadajúc sa aj
s tvrdením žalobcu, že hlinený val bude využívať na rastlinnú výrobu rešpektujúc pritom ochranu
vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo udržateľného obhospodarovania,
ustálil na základe relevantných dôkazov, ako napríklad znalecký posudok alebo odborné stanovisko v
podobe vytyčovacieho náčrtu alebo geodetického elaborátu, ktoré si však nemôžu navzájom odporovať,
skutočnú výmeru záberu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel a následne postupom
podľa § 26 ods. 4 zákona č. 220/2004 Z. z. určil výšku pokuty. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že
navezenie zeminy, ktorá nespĺňa kvalitu poľnohospodárskej pôdy na poľnohospodársku pôdu je dôvodné
označiť za použitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel a preto žalobca v prípade
preukázania takejto kvality navezenej zeminy skutočne mal požiadať o odňatie poľnohospodárskej
pôdy podľa § 17 zákona č. 220/2004 Z. z., pričom poľnohospodárska pôda sa odníma iba za splnenia
zákonnom stanovených podmienok (§ 12 v spojení s § 17 zákona č. 220/2004 Z. z.).  Uvedeným
konštatovaním bola súčasne posudzovaná aj námietka nesprávneho právneho posúdenia veci s tým
záverom, že skutkový stav, tak ako bol zistený orgánmi verejnej správy neposkytuje dostatočný podklad
na právne posúdenie veci, pričom po doplnení dokazovania a v závislosti od jeho výsledku, nie je
vylúčené, že žalobca sa navezením zeminy na poľnohospodársku pôdu  dopustil iného správneho deliktu
podľa § 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 220/2004 Z. z. Uvedený záver však bude musieť mať podklad
práve v doplnenom dokazovaní.
Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd vyhodnotil námietku o nedostatočne zistenom
skutkovom stave za dôvodnú.

52. Správny súd napriek eventuálnemu petitu žalobcu na zníženie pokuty na sumu 376 eur, ktorá bola
určená podľa § 26 ods. 4 zákona č. 220/2004 z. z. ako násobok výmery hlineného valu a sumy 0,166
eur nepristúpil k sankčnej moderácii, pretože dokazovanie, ktoré je potrebné v danom prípade doplniť
podľa bodu 51 tohto rozsudku presahuje účel správneho súdnictva.

53. Správny súd sa rovnako stotožňuje s námietkou žalobcu, že výrok I prvostupňového rozhodnutia je
neurčitý z hľadiska určenia konkrétneho ustanovenia zákona č. 220/2004 Z. z., ktoré mal žalobca svojím
konaním porušiť, čo následne malo za následok spáchanie iného správneho deliktu podľa § 26 ods. 3
písm. a) zákona č. 220/2004 Z. z. Orgán verejnej správny nižšieho stupňa vo výroku svojho rozhodnutia
uviedol, že žalobca mal správny delikt spáchať tým, že v rozpore s § 17 až § 19 zákona č. 220/2004
Z. z. bez rozhodnutia o trvalom alebo dočasnom odňatí neoprávnene zabral poľnohospodársku pôdu
a neoprávnene ju používal na nepoľnohospodársky účel, pričom týmto konaním by mohol porušiť len
ustanovenie § 17,  § 18 respektíve § 19 zákona č. 220/2004 Z. z., teda nie ustanovenie § 17b a §
18a, pričom z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca svojím konaním porušil
ustanovenie § 17 ods. 1 citovaného zákona a preto sa tento záver mal objaviť aj v samotnom výroku
prvostupňového rozhodnutia.

54. Správny súd ďalej za relevantnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, ktorou poukazoval na to,
že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, či samotný výrok prvostupňového
rozhodnutia, ktorým mu boli uložené opatrenia a povinnosti, konkrétne odstrániť nezákonný stav na
poľnohospodárskej pôde postupom podľa § 17 resp. § 19 zákona č. 220/2004 Z. z. alebo predložiť na



schválenie tunajšiemu úradu plán rekultivácie - harmonogramu a postupu prác pri navrátení pozemkov
do pôvodného stavu a poľnohospodársku pôdu zrekultivovať do termínu 31.12.2017 je vykonateľný
a aké právne následky má ich nesplnenie. V tejto súvislosti správny súd podotýka, že žalobca bol
súčasne upozornený, že pokiaľ nariadená povinnosť nebude v stanovenom termíne splnená, pozemkový
a lesný odbor bude postupovať podľa § 26 ods. 8 zákona č. 220/2004 Z. z., čo znamená, že mu bude
uložená pokuta. Pozemkový a lesný odbor postupoval podľa § 26 ods. 7 citovaného zákona, v zmysle
ktorého orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne nariadi, aby
v určenej lehote boli vykonané opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré bola
pokuta uložená. V danom prípade však v rámci administratívneho konania nebol zabezpečený podklad
na nariadenie predmetných povinností a opatrení, nakoľko ako správne namietal žalobca, nebolo na
účely rekultivácie poľnohospodárskej pôdy dané odborné stanovisko pôdnej služby. Túto skutočnosť
si pravdepodobne uvedomil aj žalovaný, nakoľko sa k tejto námietke vyjadril v tom smere, že postup
podľa § 19 zákona č. 220/2004 Z. z. sa bude riešiť v samostatnom konaní s priložením dokladov vrátane
vyjadrenia pôdnej služby, avšak táto skutočnosť vôbec z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia
nevyplýva a naviac žalobca mal stanovený termín splnenia týchto povinností s tým, že v prípade ich
nesplnenia bude sankcionovaný pokutou. Vychádzajúc z uvedeného preto správny súd uzavrel, že
uloženie opatrení bolo predčasné, pretože v konaní nebolo doložené odborné stanovisko pôdnej služby,
ktoré je na uloženie opatrenia týkajúceho sa rekultivácie poľnohospodárskej pôdy relevantné doplniac,
že v tomto smere je odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a rovnako tiež rozhodnutia žalovaného
súčasne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

55. Sporné stanovenie výmery neoprávneného záberu poľnohospodárskej pôdy má súčasne za
následok aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť. Správny súd
v tejto súvislosti poukazuje na to, že z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca
neoprávnene zabral poľnohospodársku pôdu a neoprávnene ju používal na nepoľnohospodársky účel
- navezenie výkopovej hliny, vybudovanie hlineného valu do výšky cca 2,5 m na poľnohospodárskej
pôde o výmere 13 773 m2, pričom v odôvodnení súčasne poukazuje na to, že žalobca neuviedol pôvod
takého množstva ornej pôdy a podornice, ktoré bolo uložené na výmeru 13 773 m2. Z uvedeného teda
vyplýva, že pozemkový a lesný odbor mal na mysli, že žalobca naviezol hlinu na rozlohu 13 773 m2.
Žalovaný však v odôvodnení svojho rozhodnutia, vyhodnotiac prvostupňové rozhodnutie za jasné a
zrozumiteľné, pričom sa s ním v celom rozsahu stotožnil vo vzťahu k námietke ohľadom nesprávneho
výroku rozhodnutia výslovne uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje vyšpecifikovaný
presný záber nepoľnohospodárskeho využitia poľnohospodárskych pozemkov podľa geometrického
zamerania pozemkov, ktoré nie je možné poľnohospodársky využívať, z čoho správneho súdu vyplýva,
že žalovaný mal zrejme na mysli, že pozemky nie je možné poľnohospodársky využívať, nakoľko sú
ohraničené. Z uvedeného preto pre správny súd vyplýva rozpor medzi tvrdením pozemkového a lesného
odboru a žalovaným, pričom žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s posúdením výmery neoprávneného
záberu poľnohospodárskej pôdy pozemkovým a lesným odborom.

56. Vo vzťahu k výroku prvostupňového rozhodnutia ešte správny súd dodáva, že sa nestotožňuje s
námietkou žalobcu, ktorou poukazuje na to, že vo výroku je nesprávne označenie miesta skutku, keď
malo byť vo výroku uvedené, že zemný val sa má dotýkať aj pozemku parc. č. 651. V tejto súvislosti
správny súd upriamuje pozornosť žalobcu, že v bode I výroku sa parcela E-KN č. 651 uvádza len vo
vzťahu k označeniu vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného zhotoviteľom Ing. N. Y., avšak pokiaľ ide o
konkretizáciu záberu poľnohospodárskej pôdy, tam už parcela E-KN č. 651 uvedená nie je.

57. Záverom správny súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom žalobcu, že spoločnosť Polnovakia Agrar,
s.r.o. nie je účastníkom konania týkajúceho sa uloženia pokuty za iný správny delikt podľa § 26 ods. 3
písm. a) zákona č. 220/2004 Z. z., nakoľko týmto rozhodnutím nemôže byť nijakým spôsobom dotknutá
na svojich verejných subjektívnych právach. V tejto súvislosti neobstojí ani argument, že v priebehu
administratívneho konania bola podielovým spoluvlastníkom pozemku parc. č. 648, zapísaného na liste
vlastníctva č. X, katastrálne územie : T. T. II (v čase rozhodovania správneho súdu už podielovým
spoluvlastníkom nebola). Podielové spoluvlastníctvo má relevanciu vo vzťahu napríklad ku konaniu
podľa § 17 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy (§ 17 ods. 5 písm. f/) alebo pokiaľ ide o konanie
týkajúce sa sporného oplotenia, avšak nemá relevanciu na konania, predmetom ktorého je iný správny
delikt. Pretože správny súd uzavrel, že spoločnosť Polnovakia Agrar, s.r.o. nemala byť účastníkom
administratívneho konania, hoci s ňou ako s účastníkom administratívneho konania dotknuté orgány
verejnej správy konali, nepriznal jej postavenie ďalšieho účastníka podľa § 32 ods. 3 písm. a) SSP,



pretože nezákonnosť administratívneho konania v tomto smere musí prirodzene toto postavenie v
rámci správneho súdneho konania vylučovať. V opačnom prípade by došlo k tomu, že správny súd by
nemal možnosť reparovať nezákonnosť administratívneho konania vo vzťahu k nezákonnému určeniu
účastníctva, čo je v rozpore so zásadou zákonnosti podľa § 5 ods. 4 SSP.

58. Vo vzťahu k námietke, ktorou žalobca poukazoval na neprimeranosť uloženej pokuty, správny súd
uvádza, že táto bola vypočítaná podľa § 26 ods. 4 zákona č. 220/2004 Z. z. a pozemkový a lesný odbor
pri jej určení vychádzal z výmery 13 773 m2, ktorá však doposiaľ ustálená nie je, preto dôvodnosť tejto
námietky vyhodnocovaná nebola.

59. Správny súd súčasne upozorňuje, že v danom konaní neposudzoval otázky týkajúce sa oplotenia
predmetných pozemkov ani skutočnosť,  na ktorú žalobca poukazoval v správnej žalobe a rovnako aj
v odvolaní a to, že orgán verejnej správy nevykonal žiadne dokazovanie ohľadom podstatnej zmeny,
t.j. zistenie kvalitatívne podstatnej zmeny pôvodného stavu, keďže územnému povoľovaniu podľa § 39
ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v
znení neskorších predpisov podliehajú iba podstatné zmeny, nakoľko otázka, či v danom prípade malo
alebo nemalo byť vydané rozhodnutie podľa § 39 ods. 3 písm. a) stavebného zákona nemá vplyv na
posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené
rozhodnutie o uložení pokuty za neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky
účel (§ 26 ods. 3 písm. a/ zákona č. 220/2004 Z. z.).

60. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a z dôvodu
potreby vykonania ďalšieho dokazovania aj prvostupňové rozhodnutie a to z dôvodu podľa § 191 ods.
1 písm. d), e) a f) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP, teda z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ďalej, že zistenie skutkového stavu
orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a rovnako, že skutkový stav, ktorý
vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise.

61. V ďalšom konaní bude povinnosťou konajúcich orgánov verejnej správy v zmysle bodov 49 až 51
tohto rozsudku zistiť relevantným dokladom skutočnú výmeru záberu poľnohospodárskej pôdy, ktorá
sa bez rozhodnutia o odňatí využíva na nepoľnohospodársky účel s tým, že tento musí byť presne
označený a zdôvodnený a to s poukazom na tvrdenia žalobcu, že val využíva, resp. bude využívať na
rastlinnú výrobu.  Rovnako pokiaľ by neoprávnený záber mal predstavovať nevyužívanie ohraničenej
poľnohospodárskej pôdy na poľnohospodársky účel je potrebné zistiť stav na tejto pôde vykonaním
ohliadky na mieste samom. Potreba doplniť dokazovanie sa rovnako vzťahuje aj na uloženie opatrení
podľa § 26 ods. 7 zákona č. 220/2004 Z. z. Správny súd vo vzťahu k vykonaniu ďalšieho dokazovania
v plnom rozsahu odkazuje na body 49 až 52 a 54 tohto rozsudku.

62.Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).

63.V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP
náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§
175 ods. 2 SSP).

64.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná  v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}