Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/28/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200142 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200142.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudkýň JUDr. Anity Filovej a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: VEGO M s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 29, 974 05 Banská Bystrica, IČO : 44 072 902, právne zastúpený : JUDr. Natália Kubáňová, advokátka, so sídlom Zsigmonda Móricza 5707/8, 921 01 Dunajská Streda, pracovisko: Alžbetínske námestie 1203, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému : Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2017/005948/Do zo dňa 06.03.2017, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Mesto Piešťany, ako príslušný správny orgán podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“) oznámil podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) žalobcovi, ako účastníkovi konania, začatie konania o správnom delikte v zmysle ustanovenia § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že má v katastrálnom území : C. uskutočnené a užíva 2 reklamné stavby a to reklamnú stavbu nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. 1601/1, resp. na pozemku parc. č. 1575/3, pri ceste I/61 (ul. Žilinská) pravá strana smerom do Hornej Stredy, na ktorej najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a reklamnú stavbu nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. 10119/1 pri ceste I/61, ľavá strana cesty v blízkosti odbočovacieho pruhu k predajni áut zo smeru od Drahoviec, na ktorej najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a to bez potrebného stavebného povolenia v zmysle stavebného zákona. Dôvodom začatia konania, tak ako vyplýva z oznámenia o začatí konania č. k. 16051/48/2/2016-He zo dňa 22.9.2016 boli vlastné zistenia stavebného úradu získané vykonaním štátneho stavebného dohľadu v dňoch 15.7.2016 a 20.09.2016. Dňa 19. októbra 2016 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol po preštudovaní spisového materiálu, konkrétne záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu (ďalej aj ako len „ŠSD“) zo dňa 15.7.2016, že mobilná plocha nie je ukotvená do zeme roxorovými kotvami, ani inými kotvami, ide len o obyčajné roxory, ktorých úlohou nie je hlavné (nosné) zabezpečenie proti prevráteniu, počet roxorov nemá vplyv na stabilitu a prípadné prevrátenie mobilnej plochy, pretože jej stabilitu zabezpečuje jej samotná váha a nožičky v tvare „A“. Žalobca ďalej uviedol, že nesúhlasí s popisom skutkového stavu z výkonu ŠSD zo dňa 20.09.2016, pretože aj betónové kocky sú len voľne položené na zemi, nie sú pevne spojené so zemou, ani nebola vykonaná úprava podkladu. Žalobca v písomnom stanovisku s odkazom na § 43 ods. 2 stavebného zákona poukázal na to, že ich zariadenia nespĺňajú kritéria reklamnej stavby, nakoľko informačné zariadenia nie sú prichytené ani položené o pevný základ na zemi a roznožky sú len voľne položené na zemi, zariadenia sú premiestniteľné zdvihom a teda nie sú pevne spojené so stavbou ani s pozemkom. 2. Mesto Piešťany (ďalej aj ako „stavebný úrad“ alebo „orgán verejnej správny nižšieho stupňa“) vydalo dňa 19.10.2016 pod č. k. 16051/48/2/2016-He rozhodnutie (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona uložilo účastníkovi konania - žalobcovi pokutu vo výške 2 x 250 eur za porušenie ustanovenia § 58 ods. 1 stavebného zákona, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že v mesiaci júl 2016 uskutočnil a do dňa vydania rozhodnutia užíval dve reklamné stavby, každá s najväčšou informačnou plochou veľkosti od 3 m2 do 20 m2, v katastrálnom území C. a to bez potrebného stavebného povolenia, čím naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu (špecifikácia reklamných stavieb zodpovedá ich konkretizácii v bode 1 tohto rozsudku - poznámka správneho súdu). Stavebný úrad v odôvodnení poukázal na podklady, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, konkrétne poukázal na záznam z výkonu ŠSD zo dňa 15.07.2016 týkajúceho sa reklamnej stavby na pozemku parc. č. 1601/1 resp. 1575/3 ul. Žilinská pri ceste I/61, na záznam z výkonu ŠSD zo dňa 20.09.2016 týkajúceho sa reklamnej stavby na pozemku parc. č. 1601/1 resp. 1575/3 ul. Žilinská pri ceste I/61, na záznam z výkonu ŠSD zo dňa 20.09.2016 týkajúceho sa reklamnej stavby na pozemku parc. č. 10119/1, pri ceste I/61 zo smeru od Drahoviec do Piešťan, na zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 19.10.2016. Podľa názoru stavebného úradu vykonaným štátnym stavebných dohľadom dňa 15.7.2016 a uskutočnením ďalších dvoch štátnych stavebných dohľadov dňa 20.09.2016 bolo zistené a fotograficky zdokumentované, že vyššie uvedené reklamné stavby nie sú iba voľne položené na pozemkoch, ale proti ich vyvráteniu vplyvom poveternostných podmienok sú zabezpečené ukotvením do pozemku pomocou kovových kotiev z roxoru a zaťažené sú betónovými kockami, teda ide o reklamné stavby v zmysle stavebného zákona, ktoré podliehajú režimu schvaľovania stavebným povolením. Vo vzťahu k uloženej pokute stavebný úrad uviedol, že cieľom uloženia pokuty je zabrániť účastníkovi konania nelegálne uskutočňovať a užívať ďalšie nové reklamné zariadenia na území mesta C.. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie. 3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie mesta Piešťany č. k. 16051/48/2/2016-He zo dňa 19.10.2016 potvrdil. II. Rozsah žaloby a žalobné body 4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Súčasne žalobca navrhol aj zrušenie prvostupňového rozhodnutia mesta Piešťany. Žalobca v správnej žalobe nepožiadal o nariadenie pojednávania. 5. V žalobe poukázal na to, že je vlastníkom dvoch prenosných reklamných zariadení s plochou 12 m2 nachádzajúcich sa na parc. č. 1601/1 a parc. č. 10119/1. Namietal, že stavebný úrad vykonal ohliadku prenosných reklamných zariadení pod názvom štátny stavebný dohľad, teda tvrdil, že nešlo v danom prípade o štátny stavebný dohľad, ale o ohliadku podľa § 38 správneho poriadku, na ktorú nebol prizvaný, napriek tomu, že stavebný úrad mal povinnosť ho na ohliadku prizvať. S poukazom na ustanovenia § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku namietal, že napriek jeho tvrdeniu, že reklamné zariadenia nie sú stavbou, pretože sú prenosné zdvihom a nevykonal žiadne terénne úpravy pri ich uložení, stavebný úrad sa s týmito skutočnosťami vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Poukázal tiež na to, že stavebný úrad pri svojom rozhodovaní vychádzal len z výsledkov štátneho stavebného dohľadu (obhliadky) a na základe nich mu uložil pokutu zopakujúc, že ohliadka podľa § 38 správneho poriadku uskutočnená nebola uskutočnená riadne. 6. S poukazom na § 3 ods. 2, § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku namietal, že stavebný úrad vo svojom rozhodnutí neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ako sa vysporiadal s jeho tvrdeniami, dôkazmi, akými úvahami bol vedený, ako a akú právnu úvahu použil pre svoje rozhodnutie. Preto odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia považoval za nezrozumiteľné a prekvapivé. 7. Za nezrozumiteľné a prekvapivé označil žalobca aj napadnuté rozhodnutie upriamiac pozornosť na tvrdenie žalovaného, podľa ktorého mesto Piešťany malo nariadiť ohliadku ako dôkazný prostriedok a až na základe jej výsledku mohlo vydať rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že správa vykonaná štátnym stavebným dohľadom má náležitosti ohliadky, nakoľko je v nej uvedené podrobné zloženie jeho reklamného zariadenia s menšími odchýlkami, pričom uvedené detaily nie sú viditeľné verejnosti. Podľa jeho názoru štátnym stavebným dohľadom sa majú zisťovať náležitosti stavby uvedené v ustanovení § 98 ods. 2 stavebného zákona, čo sú dokumentácie a nie konkrétna konštrukcia stavby s fotodokumentáciami a preto išlo v danom prípade o ohliadku, na ktorú ho mesto Piešťany úmyselne nepozvalo, čo odôvodnilo tým, že bol vykonaný štátny stavebný dohľad. Záverom tvrdil, že stavebný úrad nešpecifikoval o aké úpravy sa jedná pri položení prenosného zariadenia, aký verejný záujem je konkrétne prenosným zariadením ohrozený dodajúc, že aj pri výkone štátneho stavebného dohľadu malo byť dodržané ustanovenie § 3 ods. 2 správneho poriadku a mal byť vykonaný štátny stavebný dohľad s jeho súčinnosťou. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe poukázal na to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca v mesiaci júl 2016 uskutočnil a doteraz užíva dve reklamné stavby bez stavebného povolenia, čím žalobca porušil ustanovenie § 58 stavebného zákona. Porušenie ustanovenia § 58 stavebného zákona mal preukázané na základe vykonaného štátneho stavebného dohľadu a uskutočneného ústneho pojednávania. Ďalej poukázal na to, že žalobcovi bola za porušenie citovaného ustanovenia stavebného zákona uložená pokuta podľa § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona vo výške 2 x 250 eur. 9. K námietke žalobcu, že rozhodnutie stavebného úradu a napadnuté rozhodnutia nie sú presvedčivé skonštatoval, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, a ktoré boli nepochybne zistené pri výkone ŠSD, ako aj pri prerokovaní správneho deliktu s účastníkom konania. Poukázal na to, že z výroku napadnutého rozhodnutia je dostatočne zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval (§ 106 ods. 4 písm. b/ stavebného zákona) a taktiež uviedol sumu, ktorá je predmetom plnenia. Podľa názoru žalovaného stavebný úrad postupoval náležite v intenciách § 3, § 32, § 33, § 46 a § 47 správneho poriadku, vo veci si zadovážil dostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie taktiež riadne odôvodnil. 10. Vo vzťahu k námietke, ktorou žalobca poukazoval na porušenie ustanovenia § 38 ods. 3 správneho poriadku tým, že žalobca nebol prizvaný na miestnu ohliadku žalovaný uviedol, že v danom prípade nebola potrebná súčinnosť účastníkov konania, najmä vlastníka reklamnej stavby, keďže reklamné zariadenie je určené širokej verejnosti a je viditeľné a voľne prístupné z verejných priestranstiev. V tejto súvislosti súčasne poukázal na to, že sa nejednalo o ohliadku podľa ustanovenia § 38 správneho poriadku, ktorá je typickým dôkazným prostriedkom, pomocou ktorého správny orgán získava poznatok o dôležitej skutočnosti, ktorá má byť podkladom pre vydanie rozhodnutia dodajúc, že správny orgán nariadi ohliadku spravidla vtedy, ak predložené dôkazy neposkytujú spoľahlivý záver pre vydanie rozhodnutia alebo ak niektoré skutočnosti sú medzi účastníkmi sporné. 11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a rozhodnutie č. OÚ-TT-OVBP2-2017/005948/Do zo dňa 06.03.2017 potvrdiť (správne sa mal domáhať iba zamietnutia správnej žaloby - poznámka správneho súdu). Súčasne žalovaný správnemu súdu oznámil, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 250f ods. 1,2 O.s.p. V tejto súvislosti správny súd upriamuje pozornosť žalovaného, že Občiansky súdny poriadok bol účinný do 30. júna 2016, pričom od 1. júla 2016 je účinný Správny súdny poriadok (ďalej aj ako len „SSP“), ktorý v § 107 ods. 1 písm. a/ ustanovuje, že správny súd nariadi vo veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, pričom žalovaný tak môže urobiť najneskôr vo vyjadrení k správnej žalobe (§ 105 ods. 2 písm. a/ SSP). 12. Žalobca v replike zotrval v plnom rozsahu na podanej žalobe, pričom považoval za potrebné sa opätovne vyjadriť k výkonu štátneho stavebného dohľadu. Vychádzajúc z ustanovení § 98 ods. 1 a 2 stavebného zákona skonštatoval, že mesto Piešťany mohlo stavebný dohľad vykonať len za tým účelom, aby zistilo, či na reklamné zariadenia boli vydané stavebné povolenia, či dodržal projektovú dokumentáciu a následne sa s ním malo konať ako s účastníkom konania. Opätovne zastal názor, že štátny stavebný dohľad vykonaný dňa 20.09.2016 mal už náležitosti ohliadky, nakoľko mesto Piešťany zisťovalo, či je na reklamné zariadenia potrebné stavebné povolenie a preto sa malo postupovať podľa § 38 ods. 3 správneho poriadku a mal byť prizvaný ako účastník konania. Tiež v tejto súvislosti poukázal na to, že mesto Piešťany nemohlo vykonať ďalší štátny stavebný dohľad, keďže o existencii reklamného zariadenia vedelo, vedelo, že nemá stavebné povolenie a ďalšie vykonanie štátneho stavebného dohľadu sa uskutočnilo za účelom zistenia, či ide o stavbu, teda išlo o podrobné ohliadnutie reklamného zariadenia a za tým účelom bola vykonaná aj fotodokumentácia a správa. Tiež opätovne poukázal na to, že reklamné zariadenia nie sú stavbou, lebo sú prenosné zdvihom a nevykonal žiadne terénne úpravy pri ich položení, pričom s uvedenými skutočnosťami sa stavebný úrad vôbec nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí. 13. Žalovaný dupliku nepodal. IV. Relevantná práva úprava a konanie na správnom súde 14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 16. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 17. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 18. Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 19. Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2. 20. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 21. Podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, môže stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu. 22. Podľa § 58 ods. 1 stavebného zákona žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. 23. Podľa § 86 ods. 4 stavebného zákona vlastník reklamnej stavby je povinný zabezpečiť počas celej doby trvania reklamnej stavby jej označenie menom a priezviskom, obchodným menom, názvom, ochrannou známkou alebo iným symbolom, ktorý umožňuje identifikáciu vlastníka reklamnej stavby. 24. Podľa § 98 ods. 1 stavebného zákona štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona. 25. Podľa § 98 ods. 2 písm. a) stavebného zákona orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia. 26. Podľa § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje alebo užíva reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2, bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním pokutu vo výške 250 eur. 27. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 28. Podľa § 38 ods. 3 správneho poriadku na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať. 29. Podľa § 55 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“) informačné, reklamné a propagačné zariadenie nesmie svojím vyhotovením a umiestnením rušiť krajinný ráz, ohrozovať verejnú bezpečnosť a poriadok, brániť rozhľadu na pozemnej komunikácii a na ceste, nad prípustnú mieru obťažovať okolie a obytné prostredie hlukom alebo osvetlením. 30. Podľa § 55 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. umiestnením a prevádzkou zariadenia nesmie vzniknúť na pozemnej komunikácii, verejnej ploche a verejnom priestranstve prekážka pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. 31. Krajský súd v Trnave, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, za splnenia procesných podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. V súvislosti so splnením podmienok na rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania správny súd poukazuje na to, že žalobca ani žalovaný nepožiadal o nariadenie pojednávania a iný dôvod na nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. b/ až e/ SSP) správny súd nevzhliadol. 32. Správny súd v danej veci nevzhliadol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 195 SSP. 33. Medzi účastníkmi konania boli sporné dve právne otázky, pričom jedna mala charakter procesný a druhá hmotnoprávny. Z hľadiska postupnosti bolo potrebné, aby správny súd pred meritórnym posúdením veci najskôr posúdil, či v rámci administratívneho konania boli dodržané procesné práva žalobcu, konkrétne vo vzťahu k jeho námietke, že v konaní pred stavebným úradom došlo k porušeniu ustanovenia § 38 ods. 3 správneho poriadku, keď nebol prizvaný ako účastník konania na ohliadku, za ktorú považoval výkon štátneho stavebného dohľadu, pričom v tejto súvislosti dôvodil aj ustanovením § 3 ods. 2 správneho poriadku tvrdiac, že štátny stavebný dohľad mal byť vykonaný s jeho súčinnosťou. Správny súd, vychádzajúc zo žalobných bodov, preto posudzoval, či štátny stavebný dohľad mal povahu ohliadky a ďalej či v prípade, ak štátny stavebný dohľad nemal povahu ohliadku, či mal byť vykonaný v prítomnosti žalobcu. 34. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že stavebný úrad vykonal dňa 15.7.2016 podľa § 98 až 102 stavebného zákona štátny stavebného dohľad z cesty I/61, v katastrálnom území C.. Zo záznamu stavebného úradu vyplýva, že na pozemku parc. č. 1601/1, resp. 1575/3, ul. Žilinská pri ceste I/61 je umiestnená reklamná stavba, na ktorej najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2, materiál reklamnej stavby predstavovala oceľová konštrukcia a informačná plocha - baner (pogumovaná plachta) bola upevnená na kovovú konštrukciu lankami. Ďalej zo záznamu vyplýva, že konštrukcia reklamnej stavby bola ukotvená do zeme roxorovými kotvami, ktorú skutočnosť preukazovali priložené fotografie, pričom v čase uskutočnenia štátneho stavebného dohľadu bola reklamná stavba prevrátená. V tejto súvislosti stavebný úrad uviedol, že počet roxorových kotiev preukazne nepostačoval k zabráneniu jej prevrátenia vplyvom poveternostných podmienok a preto uzavrel, že zvolený spôsob ukotvenia konštrukcie reklamnej stavby nezodpovedal v zmysle § 43d stavebného zákona základným požiadavkám na stavby. Na základe zistených skutočností stavebný úrad vyzval žalobcu postupom podľa § 88 stavebného zákona na okamžité zastavenie užívania reklamnej stavby a na jej odstránenie v lehote 15 dní odo dňa obdržania výzvy. Dňa 20.9.2016 stavebný úrad vykonal opätovne štátny stavebný dohľad, z ktorého bol spísaný záznam. Zo záznamu vyplýva, že reklamná stavba, ktorej umiestnenie bolo stavebným úradom zistené dňa 15.7.2016 sa naďalej na pozemku nachádza, pričom konštrukcia reklamnej stavby je ukotvená do zeme roxorovými kotvami a zaťažená betónovými kockami zabezpečujúcimi jej stabilitu. Prílohou záznamu sú fotografie, ktoré preukazujú skutočnosti uvedené v zázname. 35. Ďalej mal správny súd z administratívneho spisu preukázané, že stavebný úrad dňa 20.9.2016 vykonal štátny stavebný dohľad z cesty I/61 v katastrálnom území C., konkrétne išlo o pozemok parc. č. 10119/1, z ktorého bol spísaný záznam. Zo záznamu vyplýva, že na uvedenom pozemku je umiestnená reklamná stavba, na ktorej najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 s reklamou banky Raiffeisen BANK, materiál reklamnej stavby je kovová konštrukcia a informačná plocha je pogumovaná plachta - baner upevnená na kovovú konštrukciu šponovacími lankami, pričom konštrukcia je ukotvená do zeme roxorovými kotvami a zaťažená betónovými kockami zabezpečujúcimi jej stabilitu. Stavebný úrad na základe uvedené uzavrel, že konštrukcia reklamnej stavby nie je iba voľne položená na zemi. 36. Z bodov 34 a 35 rozsudku vyplýva, že štátny stavebný dohľad bol vykonaný pred začatím administratívneho konania vo veci prejednania správneho deliktu, pretože toto bolo začaté dňa 14. októbra 2016 prvým úkonom stavebného úradu a to doručením oznámenia o začatí konania zo dňa 22.09.2016. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že vykonanie štátneho stavebného dohľadu nemá povahu konania, čo znamená, že pri jeho výkone, pokiaľ nie je potrebná súčinnosť fyzickej alebo právnickej osoby, konkrétne pokiaľ ide o vstup na nehnuteľnosť, stavebný zákon neukladá stavebnému úradu povinnosť predvolať konkrétnu osobu, ktorej sa výsledky štátneho stavebného dohľadu môžu dotknúť v oblasti verejných subjektívnych práv. To však na strane druhej neznamená, že v ďalšom konaní nemá byť táto osoba s výsledkami štátneho stavebného dohľadu oboznámená a nemá jej byť daná možnosť sa k nim vyjadriť a rozporovať ich. V danom prípade je nesporné, že stavebný úrad vykonal štátny stavebný dohľad pred začatím konania na verejne prístupnom mieste. Konkrétne išlo o pozemnú komunikáciu, verejne prístupnú a preto podľa názoru správneho súdu nebolo potrebné, aby stavebný úrad upovedomoval alebo predvolával žalobcu na výkon štátneho stavebného dohľadu. Rovnako má správny súd preukázané, že žalobca bol s výsledkami štátneho stavebného dohľadu oboznámený na ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 19.10.2016, pričom mu bol daný k nahliadnutí celý obsah administratívneho spisu, súčasťou ktorého sú záznamy z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 15.7.2016 a 20.9.2016 aj s pripojenými fotografiami. Žalobca sa k záznamom z výkonov štátneho stavebného dohľadu vyjadril ústne na pojednávaní a písomne vo svojom stanovisku, keď uviedol, že sa jedná o mobilnú plochu, ktorá nie je ukotvená do zeme roxorovými kotvami, ale že ide len o obyčajné roxory, ktorých úlohou nie je nosné zabezpečenie proti prevráteniu, pretože jej stabilitu mobilnej plochy zabezpečuje jej samotná váha a nožičky v tvare „A“. Rovnako nesúhlasil s popisom skutkového stavu z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 20.09.2016, pretože aj betónové kocky sú len voľne položené na zemi a nie sú so zemou pevne spojené a ani nebola vykonaná úprava podkladu. Správny súd práve s poukazom na skutočnosť, že štátne stavebné dohľady boli vykonané pred začatím konania na verejne prístupnom mieste, žalobca bol so záznamami z výkonu štátneho stavebného dohľadu preukázateľne oboznámený na nariadenom ústnom pojednávaní, teda mal možnosť sa k nim vyjadriť, pričom túto možnosť aj využil, nedošlo pri výkone štátneho stavebného dohľadu zo strany stavebného úradu k procesnému pochybeniu, ktoré by malo za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na strane druhej nič nebránilo stavebnému úradu oznámiť žalobcovi, že sa výkon štátneho stavebného dohľadu uskutoční. Pokiaľ tak však stavebný úrad neurobil, vychádzajúc z následného opísaného priebehu konania, nemožno mu tento postup vytknúť. Z uvedených dôvodov sa preto správny súd nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že štátny stavebný dohľad mal povahu ohliadky, na ktorú mal byť prizvaný. 37. Po uzavretí nedôvodnosti procesnej námietky pristúpil správny súd k meritórnemu preskúmaniu napadnutého rozhodnutia. Spornou námietkou z tohto pohľadu bolo, či mobilná plocha, tak ako ju nazval žalobca, je reklamnou stavbou podľa § 43 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, ktorá skutočnosť by následne mala za následok povinnosť žalobcu túto reklamnú stavbu uskutočniť na základe stavebného povolenia, pričom porušenie resp. nesplnenie tejto povinnosti napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona, nakoľko oceľová konštrukcia je o rozmeroch 12 m2, ktorú skutočnosť žalobca v konaní ani v správnej žalobe nerozporoval. 38. Konajúce orgány verejnej správy založili svoje rozhodnutia na závere, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona, nakoľko uskutočnil a užíva reklamné stavby bez potrebného stavebného povolenia. Žalobca oponoval tým, že umiestnil a užíva tzv. mobilné plochy, na umiestnenie ktorých nebolo potrebné vydanie stavebného povolenia, pretože tieto sú prenosné zdvihom, na ich umiestnenie sa nevykonali žiadne terénne úpravy a rovnako nie sú prichytené ani položené o pevný základ na zemi. Vychádzajúc z uvedeného sa správny súd venoval spornej otázke a to, či sa v danom prípade jednalo o reklamné stavby podľa § 43 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, ktorá skutočnosť má následne vplyv na ustálenie, či v prípade žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu. 39. Zákonom č. 293/2014 Z. z. bol s účinnosťou od 2. januára 2015 novelizovaný stavebný zákon, pričom účelom tejto novely bolo nastoliť jednotný právny rámec regulácie reklamných zariadení, ktoré neboli jednoznačne pevne spojené so zemou. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné citovať určité časti dôvodovej správy k uvedeného zákonu, ktoré ozrejmujú úmysel zákonodarcu prekvalifikovať reklamné zariadenia na reklamné stavby, ktoré v závislosti od veľkosti informačnej plochy podliehajú povoľovaciemu režimu, či už vo forme ohlásenia alebo vo forme stavebného povolenia. Z dôvodovej správy k uvedenému zákonu vyplýva, že : „Navrhuje sa prekvalifikovať doterajšie reklamné zariadenia na reklamné stavby, ktoré sa budú deliť pre účely konania aj poplatkov podľa veľkosti najväčšej reklamnej plochy, čím sa jednoznačne zadefinuje právne prostredie v ktorom sa o právach a povinnostiach vlastníka reklamnej stavby bude rozhodovať. Zároveň sa navrhuje, aby doterajšie reklamné zariadenia, ktoré nespadali pod stavebný zákon lebo neboli pevne spojené so zemou (alebo toto spojenie bolo sporné) sa stali reklamnými stavbami a tým sa odstráni diskriminácia podmienok pre podnikateľov aj ich nadmerný počet a tým aj neregulovaná záťaž životného prostredia.“ K navrhovanej novele § 43 zákonodarca v dôvodovej správe uviedol nasledovné : „V odseku 2 sa zavádza nový pojem "reklamná stavba". Nová definícia v prípade reklamných stavieb upresňuje doterajší nejednoznačný výklad pevného spojenia so zemou a zahŕňa už aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia, ktoré doteraz neboli stavbami, ale len hnuteľnými vecami, keďže boli upevnené napr. o betónový kváder, panel a pod. položený na zemi na upravenom alebo neupravenom podklade, čím dochádzalo k obchádzaniu povinností a pravidiel podľa stavebného zákona. Preklasifikovaním hnuteľných vecí na stavby sa vytvorí jednoznačné právne prostredie, v ktorom sa bude rozhodovať o právach a povinnostiach vlastníka reklamnej stavby a zároveň sa odstráni možnosť subjektívneho výkladu súčasnej právnej úpravy, podľa ktorej sa na konania o povolení informačných, reklamných a propagačných zariadení vzťahujú primerane ustanovenia oddielu 4. Zároveň sa navrhuje deliť reklamné stavby podľa najväčšej informačnej plochy, ktorá prevažne podmieňuje veľkosť a náročnosť stavebnej konštrukcie a tým pádom aj súvisiace riziká s ich realizáciou. Keďže podľa najväčšej informačnej plochy na reklamnej stavbe sa bude rozlišovať aj konanie v troch úrovniach (ohlásenie, stavebné povolenie alebo stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie), z dôvodu zamedzenia obchádzania zákona a vyhýbania sa prísnejším povinnostiam v súvislosti s väčšou informačnou plochou sa navrhuje, aby najväčšou informačnou plochou bola taká informačná plocha, ktorá vytvára priemet a tento údaj je jednoznačne uvedený v projektovej dokumentácii k reklamnej stavbe, ktorá sa predkladá stavebnému úradu...“. 40. Žalobca v konaní nepopieral, že uskutočnil a užíva „mobilné reklamné zariadenia“ na vyššie citovaných pozemkoch, avšak tvrdí, že tieto nespĺňajú zákonné podmienky na to, aby ich bolo možné subsumovať podľa ustanovenia § 43 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, nakoľko sú prenosné zdvihom a nie sú spojené so zemou a nevykonal žiadne terénne úpravy pri ich položení. Tiež tvrdil, že obyčajné roxory, ktorými boli tieto zariadenia uchytené do zeme a rovnako betónové kocky nemali zabezpečovať ich stabilitu, pretože tieto sú v tvare „A“ a teda ich samotná konštrukcia bráni ich prevráteniu. 41. Z fotografií uskutočnených dňa 15.7.2016 je preukázané, že oceľová konštrukcia bola prevrátená, pričom je tiež preukázané, že prevráteniu nezabránila ani samotná konštrukcia ani roxory, ktorými bola táto preukázateľne prichytená do zeme. Použitie roxorov ani betónových kociek žalobca nerozporoval, rozporoval len ich funkciu. 42. Stavebný zákon v ustanovení § 43 ods. 2 kvalifikuje reklamnú stavbu tromi zákonnými kritériami. Prvé kritérium sa týka spôsobu spojenia reklamnej stavby so zemou, pričom môže ísť o pevné spojenie so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo o upevnenie reklamnej stavby strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo osadenie reklamnej stavby vyžaduje úpravu podkladu na zemi. Druhým kritériom je funkcia reklamnej stavby, ktorou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií a tretím zákonným kritériom je, že reklamná stavba je viditeľná z verejných priestorov. V danom prípade je nesporné, že ide o stavebné konštrukcie, ktorých funkciou je šírenie reklamných a propagačných informácií a tieto sú viditeľné z verejných priestorov, konkrétne z pozemnej komunikácie. Sporným zákonným kritériom medzi účastníkmi konania bol spôsob upevnenia reklamných zariadení s pozemkami, na ktorých boli umiestnené. 43. Na účely svojho rozhodnutia správny súd vychádzal zo samotnej podstaty právnej úpravy reklamných stavieb a stavebného povolenia. Je nesporné, že v konaní, výsledkom ktorého je vydanie stavebného povolenia sa posudzujú podmienky uskutočnenia stavby tak, aby táto spĺňala základné požiadavky na stavby, najmä pokiaľ ide o spôsob jej uskutočnenia vo vzťahu k bezpečnosti, funkcii a stabilite. To konkrétne znamená, že pokiaľ je umiestnená stavba, v danom prípade reklamná stavba, takým spôsobom, že nie je zabezpečená jej bezpečnosť a stabilita, hoci je nevyhnutné ju umiestniť tak, aby odolala všetkým poveternostným vplyvom, neprichádza do úvahy záver, že sa nejedná o reklamnú stavbu, pretože pokiaľ by táto bola umiestnená v súlade s požiadavkami kladenými na bezpečnosť a stabilitu, naviac, keď je umiestnená v blízkosti pozemnej komunikácie, musela by právnu kvalifikáciu reklamnej stavby spĺňať. Vychádzajúc z uvedeného preto správny súd pre daný prípad konštatuje, že pokiaľ žalobca ako vlastník reklamných zariadení tieto zabezpečil proti poveternostným vplyvom betónovými kockami položenými na kostre tohto zariadenia a tiež roxormi zapichnutými do pozemku je namieste tieto označiť za reklamné stavby, pretože sú upevnené o pevný základ na zemi, pričom v danom prípade je dôvodné za pevný základ označiť práve betónové kocky resp. je dôvodné za spojenie so zemou označiť aj roxory, ktoré boli obviazané okolo oceľovej konštrukcie a zapichnuté do pozemku. Iný výklad by v podstate zvádzal vlastníkov reklamných zariadení k obchádzaniu stavebného zákona tým spôsobom, že by tieto pokladali na pozemok a zaťažovali betónovými kockami bez toho, aby bola zabezpečená ich stabilita, čím by bol ohrozený verejný záujem v podobe ochrany života a zdravia účastníkov cestnej premávky a súčasne akceptovaním takéhoto spôsobu zabezpečovania reklamných zariadení by bol popretý aj samotný účel novely stavebného zákona uskutočnenej zákonom č. 293/2014 Z. z., ktorý vyplýva z citovanej dôvodovej správy. 44. Konajúce orgány verejnej správy zdôvodnili svoj záver o tom, že sa v danom prípade jedná o reklamné stavby tým, že tieto nie sú iba voľne položené na pozemkoch, ale proti ich vyvráteniu vplyvom poveternostných podmienok sú zabezpečené ukotvením do pozemku pomocou roxorov a zaťažené betónovými kockami. S týmto právnym záverom sa správny súd práve s poukazom na bod 43 v plnom rozsahu stotožňuje. Správny súd na podporu svojej argumentácie poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp 8/2011 z 19. januára 2012, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2012 pod č. 102, ktorého právna veta znie nasledovne: „Ak sa informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestňuje na miestach viditeľných z verejných priestorov a je spojené so stavbou alebo pozemkom, je jeho vlastník, nájomca alebo iný zriaďovateľ povinný vyžiadať si povolenie stavebného úradu.“ V uvedenom prípade taktiež žalobca argumentoval tým, že nie je potrebné stavebné povolenie, nakoľko ide o voľne položené reklamné zariadenia, pričom najvyšší súd na uvedenú argumentáciu skonštatoval, že „...tieto nemohli byť voľne umiestnené na pozemku, ale museli byť spojené s pozemkom, pretože slúžili reklame takmer 6 mesiacov, pričom boli vystavené poveternostným vplyvom.“ Toto konštatovanie sa vzťahuje aj na daný prípad, pretože ako už bolo vyššie uvedené, oceľová konštrukcia sama osebe nebola spôsobilá zabezpečiť zariadenie pred poveternostnými vplyvmi, ale bolo potrebné ďalšie podporné riešenie v podobe roxorov a betónových kociek. K uvedenému rozhodnutiu správny súd ešte dodáva, že toto bolo síce prijaté pred účinnosťou novely stavebného zákona, avšak prijatá novela práve odrážala rozhodovaciu činnosť správnych súdov v tom smere, že sa podmienky umiestňovania reklamných zariadení unifikovali v súlade s ňou. Preto právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi verejnej správy tomuto záveru plne zodpovedá. 45. S poukazom na body 38 až 44 rozsudku zastal správny súd právny názor, že v danom prípade sa jedná o reklamné stavby a preto pokiaľ ich žalobca umiestnil a užíva bez stavebného povolenia, naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona, za ktorý mu bola v súlade s citovaným ustanovením uložená pokuta vo výške 2 x 250 eur. V danom prípade sa jednalo o dve reklamné stavby, preto bolo namieste uloženie pokuty za každú reklamnú stavbu v zákonnom stanovenej výške 250 eur. 46. Pokiaľ ide o námietku, ktorou žalobca poukazoval na nedostatočné odôvodnenie tak napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktoré malo spočívať v tom, že konajúce orgány verejnej správy sa vôbec nevysporiadali s jeho tvrdením, že reklamné zariadenia nie sú stavbou, pretože sú prenosné zdvihom a že nevykonal žiadne terénne úpravy, tak túto rovnako správny súd nevzhliadol za relevantnú. Podľa názoru správneho súdu tak stavebný úrad, ako aj žalovaný uviedli vo svojom rozhodnutí dostatočnú úvahu, prečo a na základe akých skutkových okolností považujú reklamné zariadenia žalobcu za reklamné stavby. Konkrétne, svoje rozhodnutie založili na tom, že v konaní bolo preukázané, že sa jedná o reklamné stavby, nakoľko tieto nie sú len voľne položené na zemi, ale proti ich vyvráteniu vplyvom poveternostných podmienok sú zabezpečené ukotvením do pozemku pomocou kovových kotiev z roxoru a sú zaťažené betónovými kockami. Tento záver podložili záznamami z výkonu štátneho stavebného dohľadu a fotodokumentáciou. V tejto súvislosti nedá správnemu súdu neuviesť, že žalobca v konaní netvrdil, že tam roxory a betónové kocky nie sú, namietal len, že tieto nemajú zabrániť prevráteniu, pretože reklamné zariadenia sú z dôvodu ich konštrukcie, tak stabilné, že sa vplyvom poveternostných podmienok neprevrátia, ktorá skutočnosť však bola vyvrátená zisteniami stavebného úradu. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu rovnako preukázané, že stavebný úrad konal riadne v súčinnosti so žalobcom, žalobca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu, pričom skutkový stav, tak ako bol ustálený stavebným úradom, bol z pohľadu správneho súdu dostatočný na právne posúdenie veci. 47. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol. 48. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvod na to, že ich možno spravodlivo požadovať a naviac obsahom súdneho spisu má správny súd preukázané, že žalovanému ani trovy konania nevznikli. 49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.