Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 4C/62/2024 6124309131 25. 05. 2026 JUDr. Dagmar Buchalová ECLI:SK:MSBA4:2026:6124309131.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: V s. r. o., so sídlom G. XX/XX, XXX XX A., T. republika, L.: XXX XX XXX, zastúpený JUDr. Eva Krištofiaková, Zelená 11, 900 45 Malinovo, IČO: 44 495 145, proti žalovanému: G. poisťovňa, a.s. S. L. B., O. nivy XX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, o zaplatenie 707,42 Eur s prísl., takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 707,42 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 707,42 Eur od 16.09. 2023 do zaplatenia, to všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na Upomínací súd - Okresný súd Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 707,42 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 707,42 Eur od 16.09. 2023 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.08.2023 vznikla škodová udalosť na motorovom vozidle EČV: A ktorého majiteľom v čase vzniku škody bola obchodná spol. U., s.r.o., L.: XXXXXXXX. Škoda vznikla v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla EČV: N ktoré malo uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škody pri prevádzke motorového vozidla u žalovaného a zaevidoval poistnú udalosť pod číslom: XXXXXXXXXX ( plnenie zo zmluvy o PZP XXXXXXXXXX). K škodovej udalosti došlo tak, že kameň vymrštený spod kolies vozidla škodcu, nárazom do čelného skla poškodeného, spôsobil škodu. Účastníci škodovej udalosti nahlásili škodu u žalovaného, čo nie je sporné. Vodiči (poškodená osoba a škodca) spísali po vzniku škody dňa 15.08.2023 správu o nehode, v ktorej vlastnoručným podpisom škodca priznal zodpovednosť za vzniknutú škodu. Postupca si objednal opravu poškodeného vozidla u opravcu a opravca mu za čelné sklo a práce s tým spojené dňa 24.08.2023 vystavil faktúru č. XXXXXXXX na sumu 707,42 Eur. Poškodená osoba si uplatnila nároky na náhradu škody u žalovaného, ktorý napriek opakovaným urgenciám nezaslal poškodenému oznámenie o ukončení likvidácie, pričom však z elektronickej evidencie je uvedené, že PU je ukončená platbou, avšak poškodený ani postupca nemajú vedomosť o žiadnom plnení z tejto škodovej udalosti. Postupca dňa 24.08.2023 postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky všetky svoje práva a nároky vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX ( plnenie zo zmluvy o PZP XXXXXXXXXX) na žalobcu. V danej súvislosti máme za to, že k poškodeniu čelného skla na vozidle poškodeného došlo prevádzkou vozidla klienta žalovaného. Podľa nášho názoru v danom prípade ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a prevádzkovateľ (klient žalovaného) sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za vznik takejto škody - ( poškodenia čelného skla kameňom) a preto poisťovňa je povinná uhradiť škodu v zmysle ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. odporúčacie stanovisko k úhrade škody na čelnom skle vydal aj orgán dohliadajúci nad poisťovníctvom NBS. Pri škodovej udalosti poškodenia čelného skla na motorovom vozidle si dovoľujeme poukázať na Stanovisko č. 135 uverejnené v Stanoviskách a rozhodnutiach Občianskoprávnych - Zbierka stanovísk NS a Súdov SR 10/2014, v ktorej Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
na návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky z 11. októbra 2013 č. XXXXX/XXXX/XX prijalo nasledovné stanovisko : Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Rovnako si dovolíme poukázať na Uznesenie US SR II ÚS 355/2015-15 , v ktorom Ústavný súd SR odmietol sťažnosť J. poisťovňa a.s. obdobnej veci. Výška škody uplatňovaná žalobcom je v celkovej výške 707,42 Eur pozostáva z nákladov na opravu MV. Žalovaný mal nahradiť skutočnú škodu a preto sa dostal do omeškania uplynutím lehoty podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. Ako vyplýva z príloh, žalovaný ukončil likvidáciu, termín splatnosti faktúry nastal 31.08.2023 a po uplynutí 15 dní, dňa 16.09.2023 ( predpokladáme) sa dostal žalovaný do omeškania. Z uvedeného dôvodu si žalobca uplatňuje nárok na úrok z omeškania odo dňa 16.09.2023. Žalobca si nárok na úrok z omeškania uplatňuje v zmysle § 517 a nasl. OZ. vo výške 9,25 % ročne. 2. Upomínací súd vydal vo veci dňa 21.06. 2024 pod sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX - 20 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením vo veci samej, čím sa v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní platobný rozkaz zrušil. 3. V podanom odpore žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že spochybňuje zmluvu o postúpení pohľadávky na žalobcu a z toho dôvodu namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Ak medzi poškodeným a žalobcom skutočne došlo k platnému započítaniu a tým pádom aj k zániku záväzku poškodeného uhradit' žalobcovi faktúru za výmenu čelného skla č. XXXXXXXX zo dňa 24.8.2023, tak nemôže byt' ani daná povinnosť žalovaného nahradit' poškodenému v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP náklady za výmenu čelného skla a žalovaný má z tohto dôvodu za to, že predmetom zmluvy o postúpení tak bolo nemožné plnenie v zmysle ust. 4 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v „Oznámení o riešení škodovej udalosti číslo XXXXXXXXXXX poškodenému uviedol , že uplatnený nárok na náhradu škody vybavuje bez poskytnutia náhrady škody z dôvodu, že nebolo preukázané, že škodu na čelnom skle spôsobilo vozidlo s EČV: N povinne zmluvne poistené u žalovaného. Z fotodokumentácie, ktorú doložil v procese likvidácie poškodený, je vidno, že čelné sklo na vozidle s EČV: A je poškodené pozdĺž celej svojej dĺžky, pričom ani pri detailnom zväčšení čelného skla žalovaný nezachytil prvotnú príčinu poškodenia na čelnom skle, ktorým mal byt' vymrštený kameň spod kolesa vozidla s EČV: N V tejto súvislosti si žalovaný dovol'uje uviesť, že poškodený si nedohodol a nedostavil sa ani na obhliadku k technikovi Z., s.r.o., aj ked' bol na to žalovaným upozornený (viď doklad, doložený žalobcom o stave riešenia škody XXXXXXXXXX, informácia o možnosti dojednať obhliadku). Poškodenie na čelnom skle vozidla vykazuje znaky, že k jeho poškodeniu mohlo dôjsť iným spôsobom ako vymrštením kameňa spod kolies pred ním idúceho vozidla, a to napríklad nesprávnym pružením pri nabehnutí vozidla na nerovnosť na ceste, resp. iné (napr. vandalizmus a pod.). Žalovaný si dovoľuje poukázať aj na skutočnosť, že v Zázname o dopravnej nehode je uvedený čas nehody 0 19:25 hod., pritom fotodokumentácia, ktorá bola doložená do likvidačného spisu, bola robená v deň nehody, t.j. 15.8.2023 0 18:10:48 hod. Čas nehody o 19:25 hod. je uvedený aj vo vyplnenom dotazníku, doloženom zo strany poškodeného. Žalovaný sa podrobne oboznámil s predloženou faktúrou za výmenu čelného skla č. XXXXXXXX (doloženú žalobcom), ktorú vystavil žalobca, ale podl'a právneho názoru žalovaného nemá žalobca v predmete činnosti oprávnenie na výkon „ opravv motorovqch vozidiel ". Žalovanému nie je nijako zrejmé, prečo poškodený, so sídlom vo Viničnom (okres Pezinok) si nechal vymeniť čelné sklo u žalobcu, ktorý má sídlo v Prahe, Českej republike. S uvedeným rozsahom poškodenia, ako vykazovalo čelné sklo vozidla s EČV: A nebol poškodený v zmysle Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení v spojení so Zákonom č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke v platnom znení ani spôsobilý na jazdu po cestných komunikáciách. Fotodokumentácia poškodeného čelného skla bola doložená žalovanému v procese likvidácie, pričom nie je vôbec zrejmé, či poškodené čelné sklo bolo originálne od výrobcu zn. Fiat Ducato, alebo sa jednalo o repliku. Preto z pohľadu žalovaného nie je preukázané, o aké čelné sklo sa jedná v doloženej faktúre pod číslom dielu XXXXAGNVWZXP - Čelné sklo vo výške 398,37 Eur. Nie je zo strany žalobcu doložený žiaden nadobúdací doklad k zakúpeniu predmetného čelného skla. Ked' žalovaný spochybňuje právny nárok žalobcu na úhradu žalovanej istiny a má za to, že uvedený nárok nie je preukázaný a oprávnený, žalovaný namieta aj uplatnenie úrokov z omeškania zo strany žalobcu a má za to, že sa s plnením náhrady škody nedostal do omeškania. 4. Žalobca v replike uviedol, že považuje námietky žalovaného za nedôvodné, ba až absurdné. Žalobca uvádza, že zmluva o postúpení pohľadávky má všetky náležitosti, ktorými je jednoznačne určiteľná a nezameniteľná. Nerozumieme argumentácii žalovaného v podobe nedostatočnej určiteľnosti predmetu postúpenia Sám žalovaný si ju nezamenil so žiadnou inou poistnou udalosťou a „fundovane“ sa vyjadruje k okolnostiam vzniku poistnej udalosti, takže pohľadávku na základe uvedeného dokázal presne identifikovať. Ide o účelovú argumentáciu žalovaného, ktorú začal používať vo svojich vyjadreniach,
príp. odporoch (kopírovať z jedného podania do druhého), pritom sám všetky pohľadávky jednoznačne identifikuje. Táto argumentácia sa v cykloch vracia ( tak každých 4-5 rokov). Ak by žalobca na základe týchto zmlúv a ich formulácie nebol aktívne vecne legitimovaný, súd by v konaniach ani časť istiny nepriznal. So žalovaným má žalobca veľa súdnych sporov, v ktorých argumentácia ohľadom legitimácie žalobcu bola zo strany súdu vyhodnotená ako irelevantná. Predkladáme relevantné odôvodnenie rozsudku KS BA 14Co/127/2019 , (Viď bod 21 rozsudku strana 14) z ktorého vyplýva názor tunajšieho súdu k aktívnej vecnej legitimácii. Krajský súd BA sa v tomto rozhodnutí nestotožnil so záverom Okresného súdu BA vo veci absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Odmietame právny názor žalovaného že započítaním došlo k zániku záväzku poškodeného nahradiť žalobcovi faktúru za opravu. Technická neprijateľnosť poškodenia - neexistencia časovej súvislosti: V tejto veci žalobca kontaktoval poškodeného aj škodcu, pričom škodca uviedol, že spisovali správu približne hodinu, čo by korešpondovalo s ostatnými časmi. Poškodená osoba urobila foto ihneď po nehode a škodca pri vypísaní tlačiva o nehode, preto ten rozdiel hodiny. Čas v správe o nehode je teda uvedený ten, kedy už bola správa o nehode vypísaná a iba sa dopísal čas v momente, keď sa to podpisovalo, prípadne žalovaný mohol tieto dáta upraviť alebo tiež mohlo dôjsť k nesúladu v nastaveniach časových pásiem a preto sa žalovanému zobrazujú metadáta nesprávne. V prílohe posielame fotku aj s metadátami, ktorú vypracoval škodca o 19:24 hod., čo korešponduje s časom v správe o nehode. Miesto označenia, kde bola fotka vykonaná korešponduje s miestom, vzniku škody. Mierne odchýlky v mieste môžu byť spôsobené tým, že miesto vzniku PU v správe o nehode je zapísané to, kde reálne odskočil kameň a miesto fotky, ktorú doložil škodca je miestom, kde spisovali správu o nehode. V prílohe posielam tiež fotky od poškodeného, z ktorého je preukázané to isté, ako z fotiek od škodcu. K oprave čelného skla nie je potrebná viazaná živnosť, ale postačuje tá , ktorú má žalobca v predmete činnosti ,vyplýva z právnych predpisov ( je identická úprava v ČR aj SR). K nákladom za vyhotovenie kalkulácie v sume 50,- Eur uvádzame, že tento nárok je relevantný a z kalkulácie je zrejmé, ako dlho má výmena ČS trvať, lebo ak nie je doložená, tak ju žalovaný žiada a dopytuje sa k časovej snímke úpravy( výmeny) . Žalobca sa dôsledne ohradzuje voči vyjadreniam žalovaného o nekalých obchodných praktikách. Vo veci úrokov z omeškania má žalobca za to, že pri PZP sa Ústavný súd SR niekoľko ráz vyjadroval a nárok pokladá za relevantný v celom navrhovanom rozsahu. 5. Pretože žalobca navrhol v pokračovaní na príslušnom súde podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vec bola postúpená Mestskému súdu Bratislava IV. 6. Žalovaný v duplike uviedol, že naďalej trvá na vznesenej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani odvolávka žalobcu na predložené rozsudku krajských súdov, ktoré zo strany žalovaného vznesenú námietku nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu neakceptovali a žalovaného zaviazali plniť. Jednalo sa o prípady, kde predmetom sporu boli nároky spojené s prenájmom náhradného vozidla v dôsledku škody na vozidle, ktoré spôsobil povinne zmluvne poistený u žalovaného, teda sa jednalo o skutkovo iné nároky, ako v prejednávanom prípade, kde sa jedná o nárok na náhradu škody za poškodené čelné sklo. Pri poškodení čelného skla vzniká škoda na vozidle hned' v čase nehody, pri náhradnom vozidle vzniká poškodenému škoda až výplatou faktúry za prenájom. Dňa 24.08.2023 bola vystavená Faktúra za výmenu čelného skla č. XXXXXXXX vo výške 707,402 Eur, splatná 31.08.2024, ktorú mal poškodený uhradit' žalobcovi. Dňa 24.08.2023 bola medzi poškodeným a žalobcom podpísaná Zmluva o postúpení pohl'adávky č. XXXX, ktorou poškodený postúpil na žalobcu pohl'adávky, ktorú mal poškodený z dopravnej nehody zo dňa 15.08.2023 voči žalovanému na základe poistnej zmluvy škodcu č. XXXXXXXXXX a žalobca sa zaviazal uhradit' poškodenému cenu vo výške 707,42 Eur. Dňa 24.08.2023 bola medzi poškodeným a žalobcom podpísaná Dohoda o započítaní vzájomných pohl'adávok, ktorou sa mala započítať pohl'adávka žalobcu vo výške 707,42 Eur za výmenu čelného skla voči pohl'adávke poškodeného za postúpenie pohl'adávky vo výške 707,42 Eur, ktorú má poškodený voči žalobcovi, kedže cena postúpenia bola dojednaná vo výške 707,42 Eur. Dňa 24.08.2023 poškodený oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému. Splatnosť faktúrv za výmenu čelného skla bola stanovená na 31.08.2023. Splatnosť ceny postúpenia nebola v Zmluve o postúpení pohľadávky medzi stranami dojednaná. Na základe uvedeného sa vzájomne mali započítať faktúra za výmenu, splatná 31.08.2023 spolu s cenou za postúpenie, splatnou 25.08.2023. Podľa § 581 „Neprípustnosť započítania“, ods. 2 Občianskeho zákonníka - Započítat' nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná." 6a. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení k odporu uvádza , ..." So žalovaným má žalobca veľa súdnych sporov, v ktorých argumentácia ohl'adom legitimácie žalobcu bola zo strany súdu vyhodnotená ako irelevantná. V súvislosti s uvedenou výhradou si žalovaný dovoľuje uviesť , že podľa výpisu z
obchodného registra žalobca je právnickou osobou s dátumom vzniku a zápisu dňa 06.06.2023. Ak by aj takto „mladá" obchodná spoločnost' mala ukončené nejaké súdne spory, kde bola v spore namietaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, s ktorou sa konajúci súd vysporiadal tak, že ju žalobcovi priznal, mali byt' takéto rozhodnutia súdov (hoci možno ešte neprávoplatné) ako dôkaz priložený na podporu tvrdenia právneho zástupcu žalobcu. Bez uvedeného považuje žalovaný tvrdenia žalobcu za nepreukázané. Ani Rozsudok Krajského súdu Bratislava č.k. XXCo/XXX/XXXX, na ktoré sa odvoláva žalobca a ktoré bolo priložené k vyjadreniu a má osvedčovať aktívnu legitimáciu žalobcu v spore, neobstojí, lebo sa netýka tohto žalobcu, ktorý právne vznikol v roku 2023. Žalovaný absolútne nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by časové údaje, kedy sa fotodokumentácia robila, akokolvek upravoval, čo je aj technicky nemožné, keďže časový údaj sa viaže k technickému zariadeniu, ktorým bola fotodokumentácia robená. Takisto neobstojí argumentácia žalobcu o časových pásmach. V takom prípade by bol rozdiel v hodinách (časové pásma sú merané v hodinách), nie v minútach. V Zázname o dopravnej nehode ako aj v dotazníku poškodeného je uvedený čas nehody 0 19:25 hod. Na fotodokumentácii, dodanej poškodeným, je zaznamenaný čas vytvorenia fotky o 18:10:48 hod. Žalovaný má v zásade za to, že ked' je žalobca právnickou osobou, podnikajúcou na adrese G. 42/14, XXX XX A., bez uvedenia nejakej bližšej prevádzky, tak opravy vykonáva na uvedenej adrese. Žalovanému nie je zrejmé, prečo si poškodený s miestom podnikania Viničné (okres Pezinok), dával opravovať vozidlo v Prahe a taktiež mu nie je zrejmé, ako sa tam poškodené vozidlo dopravilo, ked' nebolo pri takom rozsahu poškodenia čelného skla spôsobilé na premávku po cestných komunikáciách. K týmto výhradám sa právny zástupca žalobcu nijako nevyjadril. Čo sa týka uplatnených nákladov na vypracovanie kalkulácie vo výške 50,-Eur, žalobca nijakým spôsobom vo svojom vyjadrení nezdôvodnil ich opodstatnenosť a nevyhnutnosť. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by v procese likvidácie žiadal takúto kalkuláciu. V Zákazkovom liste žiadal poškodený vypracovať kalkuláciu v kalkulačnom systéme, pričom cena za túto kalkuláciu uvedená nebola. Zároveň kalkulácia žalovanému zo strany žalobcu ani doložená nebola, tak ako neboli doložené ani náklady na likvidáciu dielu vo výške 5,-Eur. 7. Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesmi zástupcov účastníkov konania, výsluchom svedkov U. C. (vodič poškodeného), W. U. (vodič škodcu), listinami v spise a zistil tento skutkový stav: 8. Účastníci konania zotrvali na oboch nariadených pojednávaniach na svojich písomných podaniach produkovaných v priebehu celého konania. 9. Sporným v konaní bolo, či dňa 15.08.2023 vznikla škodová udalosť na motorovom vozidle EČV: A ktorého majiteľom v čase vzniku škody bola obchodná spol. U., s.r.o., L.: XXXXXXXX a to v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla EČV: N (ďalej len „vozidlo škodcu“), ktoré malo uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škody pri prevádzke motorového vozidla u žalovaného a zaevidoval poistnú udalosť pod číslom: XXXXXXXXXX ( plnenie zo zmluvy o PZP XXXXXXXXXX). K škodovej udalosti malo dôjsť tak, že kameň vymrštený spod kolies vozidla škodcu, nárazom do čelného skla poškodeného, spôsobil škodu vo výške 707,42 Eur, ktorá pozostáva z nákladov na opravu poškodeného čelného skla. Spornou bola výška škody uplatnenej žalobcom, kalkulácia opravy vo výške 50,- Eur, ako aj aktívna vecná legitimácia žalobcu a úrok z omeškania uplatnený žalobcom 10. Svedkovia sa na pojednávaní dňa 24.04. 2026 vyjadrovali k okolnostiam vzniku a priebehu škodovej udalosti. 11. Z podania žalovaného zo dňa 13.11. 2023, označeného ako Oznámenie o riešení škodovej udalosti súd zistil, že dôvodom odmietnutia plniť zo strany žalovaného bola skutočnosť, že „ zo strany žalobcu nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EVČ: N Vodič motorového vozidla prevádzkou ktorého údajne malo dôjsť k vzniku škody si s ohľadom na svoje povinnosti pri riadení motorového vozidla nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného motorového vozidla došlo k odskočeniu kameňa, ktorý údajne poškodil čelné sklo Vášho motorového vozidla. V súlade s ustanovením § 4 zákona č,381/2001 Z.z. o Povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je Vašou povinnosťou uplatnený nárok preukázať.“ 12. Dňa 15.08.2023 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej vymrštený kameň rozbil čelné sklo motorového vozidla, ktoré viedol vodič U. C.. Vznik uvedenej poistnej udalosti bol oznámený žalovanému tlačivom o nehode, spísaným oboma vodičmi ihneď po vzniku škodovej udalosti. V čase vzniku škody bol žalovaný ako poistník poistený u žalovaného na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť eviduje pod č. : XXXXXXXXXX. 13. Poškodený dal poškodené čelné sklo opraviť u žalobcu. Po oprave vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 24.08. 2023, splatnú dňa 31.08. 2023 na sumu 707,42 Eur s DPH (servis nie je platcom DPH), spolu s podrobným rozpisom vykonaných prác, vrátane sumy 50,- Eur ako kalkulácie nákladov opravy.
14. Postupca dňa 24.08.2023 postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky všetky svoje práva a nároky vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX ( plnenie zo zmluvy o PZP XXXXXXXXXX) na žalobcu. 15. Z podania žalovaného zo dňa 13.11. 2023, označeného ako Oznámenie o riešení škodovej udalosti súd zistil, že dôvodom odmietnutia plniť zo strany žalovaného bola skutočnosť, že: „ zo strany žalobcu nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: N Vodič motorového vozidla prevádzkou ktorého údajne malo dôjsť k vzniku škody si s ohľadom na svoje povinnosti pri riadení motorového vozidla nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného motorového vozidla došlo k odskočeniu kameňa, ktorý údajne poškodil čelné sklo Vášho motorového vozidla. V súlade s ustanovením § 4 zákona č,381/2001 Z.z. o Povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je Vašou povinnosťou uplatnený nárok preukázať.“ 16. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, celým obsahom spisového materiálu a takto zistený skutkový stav právne posudzoval podľa nasledovných ustanovení zákona: Podľa § 427 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) (1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Podľa § 797 ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoPZP), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa § 4 ods. 2 ZoPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b), alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Podľa § 11 ods. 6 ZoPZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti (a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, (b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa § 11 ods. 8 ZoPZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § ods. 1 § 525 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Podľa § ods. 2 § 525 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 17. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 707,42 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného, pri ktorej malo dôjsť vymrštením kameňa z vozidla poisteného u žalovaného (na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení), k poškodeniu čelného skla vozidla poškodeného. V priebehu konania súd ustálil, že sporným bol priebeh škodovej udalosti zo dňa 15.08.2023 a to v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla EČV: N (vozidlo škodcu). Spornou bola tiež výška škody uplatnenej žalobcom, vrátane kalkulácie opravy vo výške 50,- Eur, ako aj aktívna vecná legitimácia žalobcu a úrok z omeškania uplatnený žalobcom. 18. K jednotlivým sporným skutočnostiam: Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácie žalobcu mal súd za to, že táto je daná a bola preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.08. 2023 a dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok medzi žalobcom a poškodeným zo dňa 24.08. 2023. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému z titulu poistného plnenia, súčasťou ktorej uplatnenej pohľadávky, ktorá sa stala predmetom postúpenia, bol nárok na opravu poškodeného čelného skla, a to v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Zmluvou o postúpení pohľadávky poškodený ako postupca postúpil žalobcovi nárok na úhradu opravy v príčinnej súvislosti so škodou, a to z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 ZoPZP. Predmetom zmluvy tak bola pohľadávka z titulu poistného plnenia. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného za odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítavajú. V danom prípade sa teda jedná o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie a je daná jeho aktívna vecná legitimácia v predmetnom spore. K tvrdeniu žalovaného ohľadne údajnej absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky súd uvádza, že v zmysle ust. § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V konaní bolo nesporným, resp. žalovaný to v priebehu konania nenamietal, že postúpenie pohľadávky mu oznámil postupca, teda poškodený. Žalovaný teda nebol oprávnený vôbec domáhať sa predloženia predmetnej zmluvy a už vôbec hodnotiť jej platnosť. 19. Najvyšší súd SR v stanovisku sp. zn. Cpj X/XXXX zo dňa 03.06.2014 vyslovil, že „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 355/2015 zo dňa 11.06.2015 uviedol: „Vymrštenie kameňa ležiaceho na vozovke pri jazde je potrebné považovať za okolnosť, ktorá má pôvod v osobitnej povahe prevádzky motorového vozidla (§ 427 OZ).“. Krajský súd v rozsudku sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 04.02.2021 konštatoval, že „Ak v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla v spojení s pohybom kolies
dôjde k vymršteniu kameňa spod kolies motorového vozidla, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, tak ide o škodu, ktorá vznikla v priamej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla.“. 20. Zo strany žalovaného bol v rámci prostriedkov procesnej obrany namietaný priebeh škodovej udalosti. Vychádzal pritom zo záverov svojho šetrenia, ktoré vykonal. V Oznámení o riešení škodovej udalosti, ktorým odmietol žalobcovi poistné plnenie závery šetrenia zhrnul do vety: „Vodič motorového vozidla prevádzkou ktorého údajne malo dôjsť k vzniku škody si s ohľadom na svoje povinnosti pri riadení motorového vozidla nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného motorového vozidla došlo k odskočeniu kameňa, ktorý údajne poškodil čelné sklo Vášho motorového vozidla“ . Tým podľa vyjadrenia žalovaného „ zo strany žalobcu nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: N Dôvod, pre ktorý žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie považuje súd za svojvoľný a to s poukazom na ust. § 11 ods. 6, písm. b/ ZoPZP, z ktorého jednoznačne vyplýva, že poisťovateľ musí poškodenému dať písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré znížil poistné plnenie. Oznámenie o prešetrení poistnej udalosti vystavené žalovaným, ktoré obsahuje len názor žalovaného o praktickej nemožnosti vodiča, ktorému vymrštený kameň rozbil čelné sklo identifikovať jeho pôvodcu, tak možno vykladať tak, že reálne v žiadnom prípade rozbitia skla kameňom, alebo iným predmetom vymršteným iným vozidlom nie je možné túto skutočnosť preukázať. Tým vlastne žalovaný hovorí, že v prípade takýchto poistných udalosti odmieta an block poskytnúť poistné plnenie. 21. V konaní nebolo sporné, že poistencom žalovaného na základe citovaného zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bol majiteľ motorového vozidla EČV N ktorého vodič spísal s vodičom poškodeného vozidla záznam o dopravnej nehode ohľadom poistnej udalosti zo dňa 15.08. 2023. Rovnako nebolo sporné, že poistenec žalovaného (vodič) tento záznam podpísal. Napriek tomu žalovaný spochybnil zodpovednosť jeho poistenca za vzniknutú škodu a preukázanie tejto skutočnosti zo strany žalobcu. 22. Podmienkou objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 427 a nasledujúcich OZ je predpoklad, že škoda bola vyvolaná „osobitnou povahou“ prevádzky dopravného prostriedku. Súdna prax sa ustálila na tom, že pokiaľ automobil ide primeranou rýchlosťou a vymrští spod svojich kolies kameň, ktorý zasiahne chodca alebo vozidlo idúce za ním, jedná sa o okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, a teda prevádzateľ sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za škodu vzniknutú na motorovom vozidle takýmto spôsobom v zmysle ustanovenia § 428 OZ. Túto skutočnosť ani žalovaný nenamietal. Namietal len, že škodca - jeho poistený nemohol mať vedomosť o tom, že práve spod kolies jeho motorového vozidla vyletel kameň, ktorý spôsobil škodu na motorovom vozidle žalobcu. Tvrdenie zástupcu žalovaného, že nie je možné objektívne preukázať priebeh škodovej udalosti, súd považoval len za účelové tvrdenie, keďže obaja účastníci dopravnej nehody viac menej zhodne popísali jej priebeh ako aj okolnosti, za ktorých k nej došlo. Je pravdou, že v priebehu konania žalovaný od argumentácie uvedenej v Oznámení ustúpil, resp. ju moderoval v tom smere, že spochybnil priebeh poistnej udalosti poukazom na rozpory spočívajúce v rôznych časových údajoch v spísanom Zázname o dopravnej nehode a predložených fotografiách poškodeného skla, a ďalej samotný mechanizmus vzniku poistnej udalosti, keď došlo k úplnému horizontálnemu poškodeniu (praskline) skla. Tu však súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ust. 797 ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Žalovaný odmietol plniť výlučne z dôvodu, že poškodený (vodič) nie je schopný identifikovať, odkiaľ bol predmet vymrštený. Žiadne iné skutočnosti, ktoré v konaní začal namietať, neboli obsahom Oznámenia o odmietnutia plniť. 23. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až § 437 OZ) je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, pričom sa jedná o objektívnu zodpovednosť. Pri objektívnej zodpovednosti, sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia. Jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 OZ). Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie, len v prípade, že preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko ide napr. o zlyhanie brzdného systému, nedostatočná údržba zariadenia, resp. iné nedostatky, ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča, či iných osôb použitých pri prevádzkovaní
dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napr. R XX/XXXX, R X/XXXX, R X/XXXX, str. 31). Súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní dňa 24.04. 2026 výsluchom svedkov U. C. (vodič poškodeného) a W. U. (vodič škodcu) má preukázaný vznik a priebeh poistnej udalosti. Pokiaľ ide o nezrovnalosti, týkajúce sa časových okolností vzniku fotografií poškodeného skla a spísania Záznamu o dopravnej nehode a namietané žalovaným až na pojednávaní, súd uvádza, že ide o tak nepodstatné rozdiely, ktoré v žiadnom prípade nemôžu spochybniť pravdivosť priebehu poistnej udalosti, popísanú zhodne oboma vodičmi. 24. K námietke žalovaného, týkajúcej sa výšky faktúry za opravu poškodeného čelného skla, vrátane kalkulácie vo výške 50,- Eur, súd uvádza, že túto vystavil servis, v ktorom bolo vozidlo opravované a na jej výšku nemal poškodený žiadny vplyv. Faktúra obsahuje podrobnú špecifikáciu položiek za vykonané práce a súd nemá dôvod pochybovať o jej správnosti. Žalovaný nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil správnosť fakturovaných prác. 25. K úrokom z omeškania a začiatku plynutia omeškania žalovaného súd uvádza, že poisťovňa bola poškodeným (jeho právnym nástupcom) priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. ( pozri Ústavný súd SR v nálezoch zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 214/2020-29 a zo dňa 28.10.2021, sp. zn. III. ÚS 215/2020). Najvyšší súd SR v Uznesení zo dňa 23.02.2022, sp. zn. 3Obdo/27/2021, v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na vyššie citované nálezy ústavného súdu a konštatuje, že ak súdy pri výklade ustanovenia § 11 ods. 6 až 8 zákona o PZP vychádzali výlučne z gramatického výkladu uvedených ustanovení, nezohľadnili účel prijatej právnej normy a výklad neuskutočnili eurokonformným spôsobom. Prijatým nesprávnym výkladom následne spôsobili, že žalobcovi odopreli časť uplatneného nároku (úrok z omeškania), a to s odôvodnením, ktoré nedalo logické a udržateľné odpovede na podstatné otázky výkladu predmetných ustanovení. Preto pokiaľ bol Ústavným súdom SR označený ako ústavne nesúladný spôsob, akým všeobecné súdy dospeli k záveru o vzniku práva poškodeného na úrok z omeškania až po uplynutí lehoty na plnenie určenej súdom po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške škody, je potrebné rovnaký záver prijať aj v tejto veci. Najvyšší súd dal do pozornosti aj predchádzajúce rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v obdobných veciach, konkrétne rozsudok z 21. mája 2020 sp. zn. 1Cob/100/2019, rozsudok zo dňa 29.09.2020 sp. zn. 2Cob/200/2019 a rozsudok zo dňa 27.04.2017 sp. zn. 1Cob/109/2016, v ktorých už Krajský súd v Bratislave prijal záver, že povinnosť poisťovateľa platiť úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje výlučne na nesplnenie nepeňažnej povinnosti upravenej v ustanovení § 11 ods. 6 zákona o PZP, avšak nezbavuje poisťovateľa povinnosti poisťovateľa platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenia podľa § 517 ods. 2 OZ, a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP včas. Súd v tomto smere upozorňuje aj na ďalšie rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/1/2022. 26. Náhrada škody, ktorú mal žalovaný vyplatiť je peňažným plnením a z dôvodu, že sa dostal s jeho plnením do omeškania žalobca si uplatnil príslušenstvo žalovanej pohľadávky nasledujúcim dňom po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, teda dňom 16.09.2023. Od tohto dátumu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky priznanej súdom v zmysle vyššie citovaných ustanovení, keďže dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením (§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.), v príslušnej požadovanej základnej úrokovej sadzbe, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. 27. O trovách konania súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému, keďže mal žalobca plný úspech v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.