Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/9/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712214700 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1712214700.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci žalobcu: V. Q., V. F. XXXX/ X, XXX XX Z., zastúpeného: JUDr. Darina Korábová, advokátka, Záborského 42, 831 03 Bratislava, proti žalovaným : 1/ L. K., Š.Á. XX, XXX XX Y., 2/ D. B., F..M.., N. XX, XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie sumy 165,97 euro s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.10.2013, č.k. 37C/78/2013-99, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovaní v 1/a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX euro k rukám právnej zástupkyne žalobcu V.. X. N., advokátky v Bratislave, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa uložil žalovaným v 1/a 2/ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu XXX,XX euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 24.4.2012 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného plniť, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému v 1/a 2/ rade uložil ďalej spoločnú a nerozdielnu povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške XXX,XX euro pozostávajúcu z náhrady trov konania vo výške XX,XX euro titulom zaplateného súdneho poplatku a z náhrady trov konania vo výške XXX,XX euro titulom trov právneho zastúpenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného plniť, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Prisudzujúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 427, § 428, § 422 ods.1, § 788 ods.1, § 822 Občianskeho zákonníka, § 4 ods.1,2 , 15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku. Súd prvého stupňa mal preukázané, že žalobca dňa 24.2.2012 v čase okolo 12.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. L., S.: Z. XXX H. po rovnom úseku B. H. O. Z. v smere na obec M. V.. Pred motorovým vozidlom žalobcu jazdilo v rozhodnom čase osobné motorové vozidlo značky I. B., S.: B. XXX H. vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade. Na ceste sa nachádzal štrk z posypu a napriek tomu, že žalobca dodržiaval dostatočný odstup od osobného motorového vozidla jazdiaceho pred ním, počas jazdy došlo k odskočeniu kameňa spod zadného kolesa osobného motorového vozidla žalovaného v 1/ rade , pričom odrazený kameň rozbil čelné sklo motorového vozidlo žalobcu. Z dokazovania vyplynulo ďalej to, že žalobca so žalovaným v 1/ rade spísali správu o nehode. Nakoľko mal žalobca uzatvorené havarijné poistenie v poisťovni N. B., F..M.. O. R. Q., škoda vo výške XXX,XX euro bola likvidovaná primárne z havarijného poistenia. V zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.3.2012 vyplatila poisťovňa N. v prospech žalobcu plnenie vo výške XX,XX eur a so sumou XXX,XX eur ako spoluúčasťou ho odkázala na poisťovňu škodcu. Poisťovateľ žalovaného v 1/ rade ( žalovaný v 2/ rade) po vykonanom šetrení odložil predmetnú škodovú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi nebolo v danej veci sporným, že osobné motorové vozidlo značky I. B., S.: B. XXX H. bolo poistené u žalovaného v 2/ rade na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ nahradil za neho preukázané nároky na náhradu škody. V konaní nebola spornou ani suma XXX,XX eur za výmenu predného skla na osobnom motorovom vozidle žalobcu za nové. V tejto súvislosti uviedol, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je zodpovednosťou objektívnou, naplnenie ktorej poškodený preukazuje existenciou škodovej udalosti vyvolanou osobitnou povahou prevádzky osobného motorového vozidla, škodou a príčinnou súvislosťou. V zmysle v rozhodnutí citovaných zákonných ustanovení nie je podmienkou zodpovednosti prevádzateľa protiprávne konanie (porušenie pravidiel cestnej premávky), ale škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Poistná udalosť sa stala v zimných mesiacoch, pričom je všeobecne známe, že posypovým materiálom pre zabezpečenie zjazdnosti cesty je drobný štrk. V dôsledku pohybu motorového vozidla na takejto ceste došlo spod kolies vozidla k vymršteniu kamienka, ktorý zapríčinil prasknutie čelného skla poškodeného motorového vozidla. K námietkám žalovaného v 2/ rade o tom, že nie je objektívne možné preukázať priebeh škodovej udalosti tak, ako to zhodne uvádzajú jej účastníci ( a to aj napriek ich zhodnému a súhlasnému vyjadreniu) súd prvého stupňa bol názoru, že kauzálny nexus medzi príčinou škody a samotným vznikom škody je dostatočne ozrejmený práve zo zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody, ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody popísali. Podľa názoru súdu je to práve žalovaný v 2/ rade, ktorý v konaní nepreukázal nevieryhodnosť týchto tvrdení, a teda nevyvrátil a nespochybnil pravdivosť zhodných popisov priebehu škodovej udalosti tak, ako ho žalobca a žalovaný v 1/ rade v konaní uviedli. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na § 120 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak nejde o veci uvedené v odseku 2, môže si osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Poukazujúc na § 132 O.s.p. mal ďalej za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva spoľahlivý a nepochybný základ pre konštatovanie škodovej udalosti, výsledkom ktorej bolo poškodenie vozidla žalobcu, a to vymrštením kamienka spod vozidla žalovaného v 1/ rade. V tejto súvislosti poznamenal, že vodič motorového vozidla aj pri priemernom sústredení sa zaregistruje náraz kameňa do čelného skla, avšak klásť požiadavku na vodiča motorového vozidla, spod kolies ktorého kameň vyletel, aby videl dopad kameňa na čelné sklo poškodeného vozidla, nespadá do kategórie právneho, logického ani racionálneho myslenia. K argumentácii žalovaného v 2/ rade o tom, že vymrštenie kamienka spod kolies motorového vozidla nemožno považovať za osobitnú povahu prevádzky vozidla a keďže od prevádzateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, je preto zbavený zodpovednosti podľa § 428 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa nesúhlasil. Poukázal na názor Národnej banky Slovenska, Útvaru dohľadu nad finančným trhom prezentovaný v stanovisku zo dňa 16.7.2013, podľa ktorého vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies; aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez spôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcu pôvod prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ mal uzatvorené zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť. Keďže žalovaní v 1/ a 2/ rade sa dostali do omeškania s úhradou dlžnej sumy, súd prvého stupňa priznal žalobcovi s použitím § 517 ods.2, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tiež nárok na zaplatenie príslušných úrokov z omeškania. Za začiatok omeškania stanovil deň nasledujúci po dni odmietnutia poskytnutia poistného plnenia v zmysle oznámenia žalovaného v 2/ rade zo dňa 23.4.2012. K námietkám žalovaného v 2/ rade konštatoval, že povinnosť platiť zákonné úroky z omeškania je viazaná výlučne na peňažné plnenie (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto v prípade, ak poisťovateľ odmietol poskytnúť plnenia ( a teda neuznal samotný základ nároku ) nie je možné dovolávať sa aplikácie § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z.. Výklad § 11 ods. 8 zák.č. 381/2001 Z.z. žalovaným v 2/ rade by znamenal, že v prípade neposkytnutia písomného vysvetlenia dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť plnenie, v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia o škodovej udalosti, by mal byť poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celkovej sume 176,24 euro pozostávajúcu z náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške XX,XX euro a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX euro vyčíslených podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 4 úkony ( prevzatie a príprava zastúpenie, písomné podanie na súd - žaloba, písomné podanie - vyjadrenie, účasť na pojednávaní súdu dňa 15.10.2013) s odmenou XX,XX euro, 2 x režijný paušál vo výške XX,XX euro, 2 x režijný paušál vo výške XX,XX euro, náhrada za stratu času vo výške XX,XX euro, náhrada cestovných nákladov vo výške XX,XX euro a 20% DPH. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2/ rade navrhujúc, aby odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil a návrh ako nedôvodný zamietol. V konaní rozporoval preukázanie príčinnej súvislosti medzi prevádzkou konkrétneho motorového vozidla a škodou na čelnom skle žalobcu. Konštatoval, že v prípade odmrštenia kameňa od kolies vozidla si údajný škodca nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť nemôže zaregistrovať. Rovnako poškodený v poškodenom aute môže zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo a nemôže vidieť, že kameň bol odmrštený práve od motorového vozidla údajného škodcu ( môže to iba predpokladať ). Údajný škodca potom len reprodukuje predpoklady vzniku škody vyslovené poškodeným - v danej veci škodca uviedol, že nemal dôvod pochybovať o pravdivosti tvrdenia navrhovateľa , čím implicitne potvrdil, že on sám o spôsobení škody žalobcovi nemá vedomosť. Skutočnosti uvádzané oboma vodičmi sú potom neverifikovateľné tvrdenia, majúce pôvod výlučne vo výpovedi vodiča motorového vozidla patriaceho žalobcovi. V súvislosti s námietkou o nesprávnom právnom posúdení veci ďalej odvolateľ uviedol, že v danom prípade je rozhodujúcim znakom pre možnosť liberácie to, či kameň na cestnej komunikácii je alebo nie je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Kameň ležiaci na ceste nespĺňa znaky súčasti prevádzky. Kinetická energia udelená krútiacou silou kolesa je len pôsobenie osobitnej povahy prevádzky ( § 427 OZ) na okolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke. V zásade sa prevádzateľ podľa druhej vety § 428 OZ môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla ( § 427 OZ ), avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, ak sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia ,ktoré možno požadovať, sa posudzuje objektívne. V danom prípade to znamená, či poistený vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu kameňa. Ak skutočne bola vozovka posypaná zimným posypom mal odvolateľ za to, že od údajného škodcu nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody ako jazdiť primeranou rýchlosťou, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča zodpovedným za púhu náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a i vzhľadom na historický výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesprávne ( Rozhodnutie NS ČR Rv I 299/37). Vzhľadom na uvedené je vodič a rovnako s ním prevádzateľ liberovaný zo zodpovednosti za škodu. Od poisťovne je potom nespravodlivé požadovať v zmysle § 15 ods.1 zákona zaplatenie náhrad škody, pri ktorej sa škodca zbavil zodpovednosti - poisťovňa nie je v takomto prípade povinná zaplatiť, nakoľko nie je daná zodpovednosť poisteného. Vo vzťahu k Stanovisku Národnej banky Slovenska odvolateľ poukázal na to, že podľa § 48 ods.4 zákona o poisťovníctve, predmetom dohľadu nie je rozhodovanie zo zmluvných vzťahov poisťovní, zaisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní a zaisťovní a ich klientov, na ktorých rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov. Stanovisko Národnej banky SR potom považoval za vydané nad rámec kompetencií a za právne irelevantné. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške XX,XX euro. Poukázal na to, že žalovaný v 2/ rade v rámci svojho odvolania neuviedol žiadne nové skutočnosti a relevantné právne argumenty, ktoré by z jeho strany už neodzneli, pričom súd prvého stupňa sa právnou argumentáciou žalovaného v 2/ rade v rozhodnutí dôkladne zaoberal. Poukázal na to, že všetky skutkové okolnosti vzniku predmetnej škodovej udalosti boli okrem iného zhodne popísané žalobcom a žalovaným v 1/ rade, ktorí boli na rozdiel od žalovaného v 2/ rade priamymi účastníkmi škodovej udalosti zo dňa 24. 2. 2012. Títo zhodne potvrdili, že v čase incidentu sa na predmetnej cestnej komunikácii nenachádzalo žiadne iné, a to dokonca ani protiidúce motorové vozidlo, prevádzkou ktorého by mohla byť vzniknutá škoda spôsobená. Tvrdenia žalovaného v 2/ rade o spornosti vzniku škodovej udalosti potom nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a z obsahu súdneho spisu. Žalovaný v 2/ rade namietol hodnovernosť výpovede žalovaného v 1/ rade až v rámci podaného odvolania, na pojednávaní súdu prvého stupňa dňa 15. 10. 2013 sa nezúčastnil a nevyjadril sa ani k dôkazom vykonaným zo strany prvostupňového súdu. Žalovaný v 2/ rade počas celého súdneho konania nenavrhol žiadne dôkazy za účelom preukázania svojich skutkových tvrdení, eventuálne za účelom spochybnenia dôkazov, označených zo strany žalobcu a až v rámci svojho odvolania spochybnil hodnotiacu úvahu súdu prvého stupňa. V danom prípade je objektívna zodpovednosť žalovaného v 1/ rade za škodu spôsobenú prevádzkových motorového vozidla nespochybniteľná a preukázateľne neexistuje ani jeden liberačný dôvod špecifikovaný v § 428 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1/ rade, ktorý je výlučne povinný uniesť dôkazné bremeno v prípade zbavenia sa objektívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu si bol v zmysle jeho vyjadrenia vedomý svojej objektívnej zodpovednosti, v konaní pred súdom prvého stupňa potvrdil priebeh predmetnej škodovej udalosti a mechanizmus jej vzniku a žiadal, aby spôsobenú škodu uhradil žalovaný v 2/ rade, u ktorého je preto tieto prípady povinne zmluvne poistený. Škoda spôsobená kameňom vymršteným spod kolesa motorového vozidla je nepochybne škodou majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla, konkrétne v jeho rýchlosti a krútiacom momente kolies. Zbavenie sa zodpovednosti žalovaného v 1/ rade za spôsobenú škodu by prichádzalo do úvahy výlučne v prípade, ak by vznik škody súvisel výlučne s okolnosťami, ktoré majú pôvod prevádzke motorového vozidla, avšak bezprostrednou príčinou vzniku škody by bola iná okolnosť, ktorú nemožno objektívne predvídať a teda ani škode zabrániť. V uvedenom prípade sa na cestnej komunikácii nachádzalo väčšie množstvo viditeľného štrku z posypu a žalovaný v 1/ rade mal v zmysle svojej objektívnej predvídateľnosti prispôsobiť rýchlosť jazdy tak, aby k odskakovaniu kamienkov spod kolies jeho motorového vozidla nedochádzalo. Stanovisko Národnej banky Slovenska ktoré bolo vydané v rámci plnenia hlavných cieľov NBS v zmysle § 2 zák.č. 566/1992 Zb. v platnom znení nezasahuje do právomoci všeobecných súdov pri výkone súdnictva Slovenskej republiky v zmysle zák.č. 757/2004 Z.z., ale naopak, stanovuje povinnosti poisťovateľom v rámci likvidácie tohto druhu poistných udalostí s cieľom zjednotiť aplikačnú prax v zmysle dosiahnutia spoločných cieľov integrovaného dohľadu nad finančným trhom. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2/ rade nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a veľmi podrobne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa uložil žalovaným v 1/a 2/ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu XXX,XX euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 24.4.2012 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu náhradu trov konania vo výške XXX,XX euro pozostávajúcu z náhrady trov konania vo výške XX,XX euro titulom zaplateného súdneho poplatku a z náhrady trov konania vo výške XXX,XX euro titulom trov právneho zastúpenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného plniť, v ktorom podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, ktoré odvolateľ ( žalovaný v 2/ rade ) zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. Podľa § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. V posudzovanom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca dňa 24.2.2012 v čase okolo 12,00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. L., S.: Z. XXX H. po rovnom úseku Púchovskej cesty v Bratislave v smere na obec Svätý Jur, kedy pred jeho motorovým vozidlom jazdilo v rozhodnom čase osobné motorové vozidlo značky I. B., S.: B. XXX H. vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade. Na ceste sa nachádzal štrk z posypu a napriek tomu, že žalobca dodržiaval dostatočný odstup od osobného motorového vozidla jazdiaceho pred ním, počas jazdy došlo k odskočeniu kameňa spod zadného kolesa osobného motorového vozidla žalovaného v 1/ rade a odrazený kameň rozbil čelné sklo motorového vozidlo žalobcu. Z dokazovania vyplynulo ďalej to, že žalobca so žalovaným v 1/ rade spísali správu o nehode., škoda v nespornej výške XXX,XX euro bola primárne likvidovaná z havarijného poistenia žalobcu v poisťovni N. B., F..M.. O. R. Q. , ktorá žalobcovi vyplatila plnenie vo výške XX,XX eur a so sumou XXX,XX euro ako spoluúčasťou ho odkázala na poisťovňu škodcu - žalovaného v 2/ rade. K odvolacím námietkám žalovaného v 2/ rade o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvého stupňa vo vzťahu k prijatým záverom o preukázaní príčinnej súvislosti medzi prevádzkou motorového vozidla značky I. B., S.O.: B. XXX H. vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade a škodou na čelnom skle osobného motorového vozidlo zn. Š. L., S.: Z. XXX H. na ktorom v čase udalosti jazdil žalobca odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vykonaným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. K námietkám žalovaného v 2/ rade je treba uviesť, že z výsluchu žalobcu a žalovaného v 1/ rade a ich popisu vzniku a okolností tejto udalosti ( prítomnosť iba týchto dvoch vozidiel na vozovke, existujúci posyp na vozovke ) je možné bez akejkoľvek pochybnosti vyvodiť existenciu príčinnej súvislosti medzi prevádzkou motorového vozidla značky I. B., S.: B. XXX H. vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade a škodou na čelnom skle osobného motorového vozidlo zn. Š. L., S.: Z. XXX, ktoré v čase udalosti ( 24.2.2012 ) riadil žalobca. Odvolací súd poznamenáva, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za výsledok konania ; jeho zmyslom je umožniť vydať súdu rozhodnutie i v tých prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Je totiž vylúčené, aby preukázanie rovnakých skutočností mohlo privodiť v sporovom konaní rozhodnutie v prospech žalobcu a zároveň i v prospech žalovaného. Každá zo strán má tak v závislosti na hypotéze právnej normy plne samostatnú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť ( § 101 ods.1, § 120 ods.1 O.s.p.). Uvedené znamená, že za daného stavu ležalo dôkazné bremeno na preukázanie iných okolností udalosti zo dňa 24.2.2012, než aké vyplynuli z výsluchu žalobcu a žalovaného v 1/ rade, práve na žalovanom v 2/ rade. Odvolací súd sa v plnej miere sa stotožňuje i s názorom súdu prvého stupňa o tom, že v danom prípade sa jedná o škodu spôsobenú v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla patriaceho žalovanému v 1/ rade, pričom ide o okolnosti, ktoré majú pôvod v tejto prevádzke. S názorom žalovaného v 2/ rade poukazujúceho na to, že kameň ležiaci na vozovke, ktorý odskočil od kolesa motorového vozidla patriaceho žalovanému v 1/ rade je potrebné považovať za náhodu, ktorá nemá pôvod v prevádzke vozidla sa nie je možné stotožniť. Je treba uviesť, že prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň ležiaci na vozovke nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by zostal na svojom mieste na vozovke a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. V posudzovanom prípade je potom bez akejkoľvek pochybnosti, že príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla osobného motorového vozidla žalobcu spôsobil škodu je práve prevádzka motorového vozidla žalovaného v 1/ rade. Pokiaľ ide o liberáciu na ktorú poukázal žalovaný v 2/ rade vo svojom odvolaní poukazujúc na ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka je potrebné konštatovať, že dôkazné bremeno v tomto prípade leží na škodcovi, t. j. na žalovanom v 1/ rade. V danom konaní žalovaný v 1/ rade svoju zodpovednosť za škodu nenamietol, existenciu liberačných dôvodov netvrdil a ani nenavrhol vykonať dokazovanie, ktoré by mohlo mať za následok objasnenie prípadných liberačných dôvodov a zbavenie sa jeho zodpovednosti za vzniknutú škodu. Rovnako žalovaný v 2/ rade počas konania pred súdom prvého stupňa do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej ( pojednávania nariadeného na deň 15.10.2013 sa nezúčastnil ) nenavrhol v tomto smere vykonať ďalšie dokazovanie. Za týchto okolností je potrebné konštatovať, že úvaha súdu prvého stupňa o tom, že žiadne liberačné dôvody v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka v tomto konaní preukázané neboli je správna. Pokiaľ ide o výhrady žalovaného v 2/ rade k Stanovisku Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla zo dňa 16.7.2013, tento správne súd prvého stupňa posudzoval len ako listinný dôkaz ( § 129 v spojení s § 132 O.s.p.) doložený účastníkmi v konaní. Bez akéhokoľvek právneho významu sú potom odvolacie námietky týkajúce sa záväznosti tohto Stanoviska. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, vrátane vecne a právne správneho výroku týkajúceho sa uplatneného príslušenstva a výroku o trovách konania pred súdom prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1 v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslenú podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 , § 16 ods.3, § 18 ods.2 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za úkon - písomné vyjadrenie sa k odvolaniu s odmenou 16,60 euro, režijný paušál vo výške 8,04 euro, 20 % DPH vo výške 4,92 euro; o platobnom mieste rozhodol podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania musel zohľadniť, že v prejednávanom prípade sa jedná o nerozlučné spoločenstvo na strane žalovaných znamenajúce, že odvolanie podané žalovaným v 2/ rade má účinky aj pre žalovaného v 1/ rade. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.