{"guid": "9f9a31fe-a67f-44ff-88ee-df77d2dfea91:63f63adc-ef30-41cc-b702-d84797a10c7f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1712214700.1", "spisova_znacka": "11Co/9/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11Co/9/2014 z 27. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. októbra 2014, sp. zn. 11Co/9/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1712214700.1", "identifikacne_cislo": "1712214700", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2014-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-822", "nazov": "§ 822 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-822", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-822"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-788.odsek-1", "nazov": "§ 788 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-788.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-788"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-1", "nazov": "§ 427 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-822", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-788", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-428", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-427", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/63f63adc-ef30-41cc-b702-d84797a10c7f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1712214700.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1712214700.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1712214700.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/9/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712214700
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1712214700.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci žalobcu: V. Q., V. F. XXXX/
X, XXX XX Z., zastúpeného: JUDr. Darina Korábová, advokátka, Záborského 42, 831 03 Bratislava,
proti žalovaným : 1/ L. K., Š.Á. XX, XXX XX Y., 2/ D. B., F..M.., N. XX, XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX,
o zaplatenie sumy 165,97 euro s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného v 2/ rade proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.10.2013, č.k. 37C/78/2013-99, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0)
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa  p o t v r d z u j e.

Žalovaní v   1/a 2/  sú povinní  spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu  trov odvolacieho
konania vo výške XX,XX euro k rukám právnej zástupkyne  žalobcu V.. X. N., advokátky v Bratislave,
a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa uložil žalovaným v  1/a 2/ rade  povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu XXX,XX euro  spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od
24.4.2012 do zaplatenia  s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu poskytnutého
plnenia povinnosť druhého žalovaného plniť, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.  Žalovanému
v  1/a 2/ rade uložil ďalej spoločnú a nerozdielnu povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho
zástupcu náhradu trov konania vo výške XXX,XX euro pozostávajúcu z náhrady trov konania vo
výške XX,XX euro titulom zaplateného súdneho poplatku a z náhrady trov konania vo výške XXX,XX
euro titulom trov právneho zastúpenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu
poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného plniť, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Prisudzujúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 427, § 428, § 422 ods.1, § 788 ods.1, § 822
Občianskeho zákonníka, § 4 ods.1,2 ,  15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku. Súd prvého stupňa mal preukázané, že  žalobca dňa
24.2.2012 v čase okolo 12.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. L., S.: Z. XXX H. po rovnom
úseku B. H. O. Z. v smere na obec M. V.. Pred motorovým vozidlom žalobcu jazdilo v rozhodnom čase
osobné motorové vozidlo značky I. B., S.: B. XXX H. vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade. Na ceste
sa nachádzal štrk z posypu a napriek tomu, že žalobca dodržiaval dostatočný odstup od osobného
motorového vozidla jazdiaceho pred ním,  počas jazdy došlo  k odskočeniu kameňa spod zadného
kolesa osobného motorového vozidla žalovaného v 1/ rade , pričom odrazený kameň rozbil čelné sklo
motorového vozidlo žalobcu. Z dokazovania vyplynulo ďalej to, že žalobca  so žalovaným  v 1/ rade



spísali správu o nehode. Nakoľko mal žalobca uzatvorené havarijné poistenie v poisťovni N. B., F..M..
O. R. Q.,  škoda vo výške XXX,XX euro bola  likvidovaná primárne z havarijného poistenia. V zmysle
oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.3.2012 vyplatila poisťovňa N. v prospech žalobcu plnenie
vo výške XX,XX eur a so sumou XXX,XX eur ako spoluúčasťou ho odkázala na poisťovňu škodcu.
Poisťovateľ  žalovaného v  1/ rade  (  žalovaný  v 2/ rade) po vykonanom šetrení odložil predmetnú
škodovú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi nebolo v danej veci  sporným,
že osobné motorové vozidlo značky I. B., S.: B. XXX H. bolo poistené u žalovaného v 2/ rade  na základe
zmluvy o povinnom zmluvnom poistení. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
nahradil za neho preukázané nároky na náhradu škody. V konaní nebola spornou  ani suma XXX,XX eur
za výmenu predného skla na osobnom motorovom vozidle žalobcu za nové.  V tejto súvislosti uviedol,
že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je zodpovednosťou objektívnou,
naplnenie ktorej poškodený preukazuje existenciou škodovej udalosti vyvolanou osobitnou povahou
prevádzky osobného motorového vozidla, škodou a príčinnou súvislosťou. V zmysle v rozhodnutí
citovaných zákonných ustanovení nie je podmienkou zodpovednosti prevádzateľa protiprávne konanie
(porušenie pravidiel cestnej premávky), ale škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Poistná
udalosť sa stala v zimných mesiacoch, pričom je všeobecne známe, že posypovým materiálom pre
zabezpečenie zjazdnosti cesty je drobný štrk. V dôsledku pohybu motorového vozidla na takejto ceste
došlo spod kolies vozidla k vymršteniu kamienka, ktorý zapríčinil prasknutie čelného skla poškodeného
motorového vozidla.

K námietkám  žalovaného v 2/ rade o tom, že nie je objektívne možné preukázať priebeh škodovej
udalosti tak, ako to zhodne uvádzajú jej účastníci ( a to aj napriek ich zhodnému a súhlasnému
vyjadreniu)  súd prvého stupňa bol  názoru, že kauzálny nexus medzi príčinou škody a samotným
vznikom škody je dostatočne ozrejmený práve zo zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody, ktorí
priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody popísali. Podľa názoru súdu je to práve žalovaný v
2/ rade, ktorý v konaní  nepreukázal nevieryhodnosť týchto tvrdení, a teda nevyvrátil a nespochybnil
pravdivosť zhodných popisov priebehu škodovej udalosti tak, ako ho žalobca a žalovaný v 1/ rade  v
konaní uviedli. V tejto súvislosti súd prvého stupňa  poukázal na  § 120 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého
ak nejde o veci uvedené v odseku 2,  môže si osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení
účastníkov.  Poukazujúc na § 132 O.s.p. mal ďalej za to, že  z vykonaného dokazovania vyplýva
spoľahlivý a nepochybný základ pre konštatovanie škodovej udalosti, výsledkom ktorej bolo poškodenie
vozidla žalobcu, a to vymrštením kamienka spod vozidla žalovaného  v 1/ rade. V tejto súvislosti
poznamenal, že  vodič motorového vozidla aj pri priemernom sústredení sa zaregistruje náraz kameňa
do čelného skla, avšak klásť požiadavku na vodiča motorového vozidla, spod kolies ktorého kameň
vyletel, aby videl dopad kameňa na čelné sklo poškodeného vozidla, nespadá do kategórie právneho,
logického ani racionálneho myslenia.

K argumentácii žalovaného v 2/ rade o tom, že  vymrštenie kamienka spod kolies motorového vozidla
nemožno považovať za osobitnú povahu prevádzky vozidla a keďže od prevádzateľa nebolo možné
požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, je preto zbavený zodpovednosti podľa § 428 Občianskeho
zákonníka súd prvého stupňa nesúhlasil. Poukázal na  názor  Národnej  banky Slovenska, Útvaru
dohľadu nad finančným trhom prezentovaný v stanovisku zo dňa 16.7.2013, podľa ktorého vymrštenie
kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom
prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies; aj keď kameň nie je
súčasťou motorového vozidla, bez spôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla
by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka
motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu.
Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcu pôvod prevádzke, škoda
vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za
škodu na čelnom skle, a pokiaľ mal uzatvorené zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť.



Keďže žalovaní v  1/ a 2/ rade  sa dostali do omeškania s úhradou dlžnej sumy,  súd prvého stupňa priznal
žalobcovi s použitím § 517 ods.2, § 3 nariadenia  vlády SR č. 87/1995 Z.z.  tiež nárok na zaplatenie
príslušných úrokov z omeškania.  Za začiatok omeškania  stanovil deň nasledujúci po dni odmietnutia
poskytnutia poistného plnenia v zmysle oznámenia žalovaného v  2/ rade  zo dňa 23.4.2012.  K
námietkám žalovaného v 2/ rade konštatoval, že povinnosť platiť zákonné úroky z omeškania je viazaná
výlučne na peňažné plnenie (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto v prípade, ak poisťovateľ
odmietol poskytnúť plnenia  ( a teda neuznal samotný základ nároku ) nie je možné dovolávať sa aplikácie
§ 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z..  Výklad § 11 ods. 8 zák.č. 381/2001 Z.z. žalovaným v 2/ rade  by
znamenal, že v prípade neposkytnutia písomného vysvetlenia dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
plnenie, v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia o škodovej udalosti, by mal byť poisťovateľ povinný
zaplatiť poškodenému.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania v celkovej sume 176,24 euro pozostávajúcu z náhrady za
zaplatený súdny poplatok vo výške XX,XX euro a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške  XXX,XX
euro vyčíslených podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb  za 4 úkony ( prevzatie a príprava zastúpenie, písomné podanie na súd
- žaloba, písomné podanie - vyjadrenie, účasť na pojednávaní súdu dňa 15.10.2013) s odmenou XX,XX
euro, 2 x režijný paušál vo výške XX,XX euro, 2 x režijný paušál vo výške XX,XX euro, náhrada za stratu
času vo výške XX,XX euro, náhrada cestovných nákladov vo výške XX,XX euro a 20% DPH.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2/ rade navrhujúc, aby odvolací súd podľa
ust. § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil a návrh ako nedôvodný zamietol. V konaní rozporoval
preukázanie príčinnej súvislosti medzi prevádzkou konkrétneho motorového vozidla a škodou na čelnom
skle žalobcu.  Konštatoval, že v prípade odmrštenia kameňa od kolies vozidla si údajný škodca  nemôže
byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť nemôže zaregistrovať.
Rovnako poškodený  v poškodenom aute môže zaregistrovať až náraz kameňa na  čelné sklo a
nemôže vidieť, že kameň bol odmrštený práve  od motorového vozidla údajného škodcu ( môže
to iba predpokladať ).  Údajný škodca potom len reprodukuje predpoklady vzniku škody  vyslovené
poškodeným -  v danej veci škodca uviedol, že nemal dôvod pochybovať  o pravdivosti tvrdenia
navrhovateľa , čím implicitne potvrdil, že on sám o spôsobení škody žalobcovi  nemá vedomosť.
Skutočnosti uvádzané oboma vodičmi sú potom neverifikovateľné tvrdenia, majúce pôvod výlučne vo
výpovedi vodiča motorového vozidla patriaceho žalobcovi. V súvislosti s námietkou o nesprávnom
právnom posúdení veci ďalej odvolateľ uviedol, že v danom prípade je rozhodujúcim znakom pre
možnosť liberácie to, či kameň na cestnej komunikácii je alebo nie je okolnosťou majúcou pôvod
v prevádzke. Kameň ležiaci na ceste nespĺňa znaky  súčasti prevádzky. Kinetická energia udelená
krútiacou silou kolesa je len pôsobenie osobitnej povahy prevádzky ( § 427 OZ) na okolnosť nemajúcu
pôvod v prevádzke. V zásade sa prevádzateľ podľa druhej vety § 428 OZ môže zbaviť  zodpovednosti
za škodu, ktorá bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky  motorového vozidla ( § 427 OZ ), avšak
bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, ak sa škode nemohlo zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.  Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne
okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa
škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať,
prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu.  Možnosť zabránenia vzniku škody
vynaložením všetkého úsilia ,ktoré možno požadovať, sa posudzuje objektívne. V danom prípade to
znamená,  či poistený vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby  zabránil
vymršteniu kameňa.  Ak skutočne bola vozovka posypaná zimným posypom mal odvolateľ za to, že
od údajného škodcu nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody ako jazdiť primeranou
rýchlosťou, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča zodpovedným za
púhu náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a i vzhľadom na historický výklad zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesprávne ( Rozhodnutie NS ČR Rv I 299/37).
Vzhľadom na uvedené je vodič a rovnako s ním prevádzateľ liberovaný zo zodpovednosti za škodu.  Od
poisťovne je potom nespravodlivé požadovať v zmysle § 15 ods.1 zákona zaplatenie náhrad škody, pri
ktorej sa škodca zbavil zodpovednosti  -  poisťovňa nie je v takomto prípade povinná zaplatiť,  nakoľko
nie je daná zodpovednosť poisteného.



Vo vzťahu k Stanovisku Národnej banky Slovenska odvolateľ poukázal na to, že podľa § 48 ods.4 zákona
o poisťovníctve, predmetom dohľadu nie je rozhodovanie zo zmluvných vzťahov  poisťovní, zaisťovní,
pobočiek zahraničných poisťovní a zaisťovní a ich klientov, na ktorých  rozhodovanie  sú príslušné
súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov. Stanovisko Národnej banky SR potom považoval za
vydané nad rámec kompetencií  a za právne irelevantné.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 O.s.p. potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške XX,XX euro.   Poukázal
na to, že žalovaný v 2/ rade v rámci svojho odvolania  neuviedol žiadne nové skutočnosti a relevantné
právne argumenty, ktoré by z jeho strany už  neodzneli, pričom súd prvého stupňa sa právnou
argumentáciou žalovaného v 2/ rade v rozhodnutí dôkladne zaoberal. Poukázal na to, že  všetky
skutkové okolnosti vzniku predmetnej škodovej udalosti boli  okrem iného zhodne popísané žalobcom a
žalovaným v 1/ rade,  ktorí boli na rozdiel od žalovaného v  2/ rade priamymi účastníkmi škodovej udalosti
zo dňa 24. 2. 2012. Títo zhodne potvrdili, že v čase incidentu sa na predmetnej cestnej komunikácii
nenachádzalo žiadne iné, a to dokonca ani protiidúce motorové vozidlo, prevádzkou  ktorého by mohla
byť vzniknutá škoda spôsobená. Tvrdenia  žalovaného v  2/ rade o spornosti vzniku škodovej udalosti
potom nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a z obsahu súdneho spisu. Žalovaný  v 2/ rade namietol
hodnovernosť výpovede žalovaného v 1/ rade až v rámci podaného odvolania, na  pojednávaní súdu
prvého stupňa dňa 15. 10. 2013  sa nezúčastnil a nevyjadril sa ani  k dôkazom vykonaným zo strany
prvostupňového súdu. Žalovaný v 2/ rade počas celého súdneho konania nenavrhol žiadne dôkazy
za účelom preukázania svojich skutkových tvrdení,  eventuálne  za účelom spochybnenia dôkazov,
označených zo  strany žalobcu a až v  rámci svojho odvolania spochybnil hodnotiacu úvahu súdu prvého
stupňa. V danom prípade je objektívna  zodpovednosť  žalovaného v 1/ rade za škodu spôsobenú
prevádzkových motorového vozidla nespochybniteľná a preukázateľne neexistuje ani jeden liberačný
dôvod špecifikovaný v  §  428 Občianskeho zákonníka. Žalovaný  v 1/ rade,  ktorý je výlučne povinný
uniesť dôkazné bremeno v prípade zbavenia sa objektívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu  si bol v
zmysle jeho vyjadrenia vedomý svojej objektívnej zodpovednosti,  v konaní pred súdom prvého stupňa
potvrdil  priebeh  predmetnej škodovej udalosti a mechanizmus jej vzniku a žiadal,  aby spôsobenú škodu
uhradil žalovaný v 2/ rade, u ktorého je preto tieto prípady povinne zmluvne poistený. Škoda spôsobená
kameňom vymršteným spod kolesa motorového vozidla je nepochybne škodou majúcou pôvod v
prevádzke motorového vozidla, konkrétne v jeho rýchlosti a krútiacom  momente kolies. Zbavenie sa
zodpovednosti žalovaného v 1/ rade  za spôsobenú škodu by prichádzalo do úvahy výlučne v prípade,
ak by vznik škody súvisel výlučne s okolnosťami, ktoré majú pôvod prevádzke motorového vozidla,
avšak bezprostrednou príčinou vzniku škody by bola iná okolnosť, ktorú nemožno objektívne predvídať
a teda  ani škode zabrániť. V uvedenom prípade sa na cestnej komunikácii nachádzalo väčšie množstvo
viditeľného  štrku z posypu a žalovaný v 1/ rade mal v zmysle svojej objektívnej predvídateľnosti
prispôsobiť rýchlosť jazdy tak, aby  k odskakovaniu kamienkov spod kolies jeho motorového vozidla
nedochádzalo. Stanovisko Národnej banky Slovenska  ktoré  bolo vydané v rámci plnenia hlavných
cieľov NBS  v zmysle § 2 zák.č. 566/1992 Zb. v platnom znení  nezasahuje do právomoci všeobecných
súdov pri výkone súdnictva Slovenskej republiky v zmysle zák.č.  757/2004  Z.z.,  ale naopak, stanovuje
povinnosti poisťovateľom v rámci likvidácie tohto druhu poistných udalostí s cieľom zjednotiť aplikačnú
prax v zmysle dosiahnutia spoločných cieľov integrovaného dohľadu nad finančným trhom.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci
súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p.   a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného v 2/ rade nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav
veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods.
1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti  uplatnenej žaloby,  výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,
ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a veľmi podrobne  odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).



Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie,  prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,  v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého  rozsudku prvostupňového súdu,
v ktorom súd prvého stupňa uložil žalovaným v  1/a 2/ rade  povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne sumu XXX,XX euro  spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 24.4.2012
do zaplatenia a  na účet právneho zástupcu žalobcu  náhradu trov konania vo výške XXX,XX euro
pozostávajúcu z náhrady trov konania vo výške XX,XX euro titulom zaplateného súdneho poplatku a
z náhrady trov konania vo výške XXX,XX euro titulom trov právneho zastúpenia  s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného plniť,
v ktorom  podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom
nároku podstatný význam, ktoré odvolateľ  ( žalovaný v 2/ rade ) zopakoval  v odvolaní podanom proti
rozsudku;   z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia, odvolací súd  využíva
možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p.  na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme  dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

Podľa § 427 ods.1  Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.



V posudzovanom prípade  z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že  žalobca dňa
24.2.2012 v čase okolo 12,00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. L., S.: Z. XXX H. po rovnom
úseku Púchovskej cesty v Bratislave v smere na obec Svätý Jur, kedy pred  jeho motorovým vozidlom
jazdilo v rozhodnom čase osobné motorové vozidlo značky I. B., S.: B. XXX H. vo vlastníctve žalovaného
v 1/ rade. Na ceste sa nachádzal štrk z posypu a napriek tomu, že žalobca dodržiaval dostatočný odstup
od osobného motorového vozidla jazdiaceho pred ním,  počas jazdy došlo  k odskočeniu kameňa spod
zadného kolesa osobného motorového vozidla žalovaného v 1/ rade  a   odrazený kameň rozbil čelné
sklo motorového vozidlo žalobcu. Z dokazovania vyplynulo ďalej to, že žalobca  so žalovaným  v 1/ rade
spísali správu o nehode., škoda v nespornej výške XXX,XX euro bola primárne likvidovaná  z havarijného
poistenia žalobcu  v poisťovni N. B., F..M.. O. R. Q. , ktorá  žalobcovi vyplatila plnenie vo výške XX,XX eur
a so sumou XXX,XX euro ako spoluúčasťou ho odkázala na poisťovňu škodcu - žalovaného v 2/ rade.

K odvolacím námietkám žalovaného v 2/ rade o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvého stupňa
vo vzťahu k prijatým záverom o preukázaní príčinnej súvislosti medzi prevádzkou  motorového vozidla
značky I. B., S.O.: B. XXX H. vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade  a škodou na čelnom skle osobného
motorového vozidlo zn. Š. L., S.: Z. XXX H. na ktorom v čase udalosti jazdil žalobca odvolací súd uvádza,
že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov )  by sa malo vytvárať na základe
starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby
vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.     Podľa  ust. § 132 O.s.p.  dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v
zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť;
uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu
ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.).   Kontrola výsledku
hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia
rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako
vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a
vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti.                               V posudzovanom
prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie  vykonaným dokazovaním   riadne
zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil;  z
odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti  a s hodnotiacou
väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. K
námietkám  žalovaného v 2/ rade je treba uviesť, že z výsluchu  žalobcu a žalovaného v 1/ rade  a ich
popisu vzniku a okolností tejto udalosti (  prítomnosť iba týchto dvoch vozidiel na vozovke, existujúci
posyp na vozovke )  je možné  bez akejkoľvek pochybnosti vyvodiť existenciu príčinnej súvislosti medzi
prevádzkou motorového vozidla značky I. B., S.: B. XXX H. vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade  a
škodou na čelnom skle osobného motorového vozidlo zn. Š. L., S.: Z. XXX, ktoré v čase udalosti
( 24.2.2012 )  riadil žalobca.

Odvolací súd poznamenáva, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za
výsledok konania ; jeho zmyslom je umožniť vydať súdu rozhodnutie i v tých prípadoch, kedy výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať  ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o
tom, že by  bola nepravdivá.  V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem
na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť  zaťažuje každú zo sporových strán v
úplne inom smere. Je totiž vylúčené, aby  preukázanie rovnakých skutočností mohlo privodiť v sporovom
konaní rozhodnutie v prospech žalobcu a zároveň i v prospech žalovaného.  Každá zo strán má tak
v závislosti na hypotéze právnej normy plne samostatnú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť ( §
101 ods.1, § 120 ods.1 O.s.p.). Uvedené znamená, že za daného stavu   ležalo dôkazné bremeno
na preukázanie iných okolností udalosti zo dňa 24.2.2012, než aké vyplynuli z výsluchu žalobcu a
žalovaného v 1/ rade,  práve na žalovanom v 2/ rade.

Odvolací súd sa v plnej miere sa stotožňuje i s  názorom   súdu  prvého  stupňa o tom, že v danom prípade
sa jedná o škodu spôsobenú  v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla patriaceho žalovanému



v 1/ rade,  pričom ide o okolnosti, ktoré majú pôvod v tejto prevádzke.  S názorom žalovaného v 2/
rade  poukazujúceho na to, že kameň ležiaci na vozovke, ktorý odskočil od kolesa motorového vozidla
patriaceho žalovanému  v 1/ rade  je  potrebné považovať za náhodu,  ktorá nemá pôvod v prevádzke
vozidla sa nie je možné stotožniť.  Je treba uviesť, že   prejavom prevádzky motorového vozidla je v
tomto prípade otáčavý pohyb  jeho kolies. Aj  keď  kameň ležiaci na vozovke nie je  súčasťou motorového
vozidla,  bez  pôsobenia otáčavého  pohybu kolies idúceho motorového vozidla by zostal na svojom
mieste na vozovke a k jeho vymršteniu  a vzniku škody by nedošlo.  V posudzovanom prípade  je potom
bez akejkoľvek pochybnosti, že príčinou vymrštenia kameňa,  ktorý nárazom do čelného skla  osobného
motorového vozidla žalobcu  spôsobil škodu je  práve prevádzka motorového vozidla žalovaného v 1/
rade.

Pokiaľ ide o liberáciu  na ktorú poukázal  žalovaný v 2/ rade vo  svojom odvolaní poukazujúc na
ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka je potrebné konštatovať, že dôkazné bremeno v tomto
prípade leží na škodcovi, t. j. na žalovanom v 1/ rade. V danom konaní žalovaný v 1/ rade svoju
zodpovednosť za škodu nenamietol, existenciu liberačných dôvodov netvrdil  a ani nenavrhol vykonať
dokazovanie, ktoré by mohlo mať za následok objasnenie prípadných liberačných  dôvodov a zbavenie
sa jeho  zodpovednosti  za vzniknutú škodu.  Rovnako žalovaný v 2/ rade  počas konania pred súdom
prvého stupňa  do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej  ( pojednávania nariadeného na deň 15.10.2013
sa nezúčastnil ) nenavrhol v tomto smere vykonať ďalšie dokazovanie. Za týchto okolností je potrebné
konštatovať, že  úvaha súdu prvého stupňa o tom, že žiadne liberačné  dôvody v zmysle § 428
Občianskeho zákonníka  v  tomto konaní preukázané neboli je správna.

Pokiaľ ide o výhrady žalovaného v 2/ rade  k Stanovisku Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS
k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným
spod kolies iného motorového vozidla zo dňa 16.7.2013,   tento správne súd prvého stupňa posudzoval
len ako listinný dôkaz ( § 129 v spojení s § 132 O.s.p.) doložený účastníkmi v konaní.  Bez  akéhokoľvek
právneho významu sú potom odvolacie námietky týkajúce sa záväznosti tohto Stanoviska.

K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu  spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci  treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych
skutkových záverov vyvodil správne právne závery  a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada
konania nebola odvolacím súdom zistená.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, vrátane vecne a právne
správneho výroku týkajúceho sa uplatneného príslušenstva a výroku o trovách konania pred súdom
prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1 v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a v odvolacom
konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia  vyčíslenú podľa  §
10 ods.1, § 13a ods.1 , § 16 ods.3, § 18 ods.2  vyhl.č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za úkon  -
písomné vyjadrenie sa k odvolaniu s odmenou 16,60 euro,  režijný paušál vo výške 8,04 euro, 20 %
DPH vo výške 4,92 euro; o platobnom mieste rozhodol podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Pri rozhodovaní
o trovách odvolacieho konania musel zohľadniť, že v prejednávanom prípade sa  jedná o nerozlučné
spoločenstvo na strane žalovaných znamenajúce, že  odvolanie podané žalovaným v 2/ rade  má účinky
aj pre žalovaného v 1/ rade.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37C/78/2013", "guid": "c14a2d36-9deb-4c17-8441-a35a39a56dc5:a1216a38-02ae-4580-b403-aa3d3acbd3df", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}