Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/15/2025 z 31. 3. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 8Co/15/2025 1725200078 31. 03. 2025 JUDr. Ondrej Krajčo ECLI:SK:KSBA:2025:1725200078.1

Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci navrhovateľky: J.. V. P., T.. R., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, R., zastúpenej: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 244 895, Červeňova 15, Bratislava, proti odporcovi: J.. W. P., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, R., prechodne bytom J. Xb, R., zastúpenému: AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 359, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 10. januára 2025, č.k. 45C/1/2025-43, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Odporca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd odporcovi uložil, aby nevstupoval do rodinného domu, nachádzajúceho sa na L.. F. M. R., so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku parcely registra "E." s parcelným č. XX/X, druh stavby: Rodinný dom, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres: W., obec: R., katastrálne územie: R. a aby sa nepribližoval k J.. V.Z. P., T.. R., N.. XX·XX·XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX R. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov eventuálne 3 metre eventuálne na vzdialenosť určenú podľa úvahy súdu, a to do času právoplatného rozhodnutia v konaní o merite veci vedenom pred Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 51P/248/2023 o rozvodu manželstva odporcu a navrhovateľky a úpravu práv a povinností k maloletým deťom Z. P. a R. P.. Odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal prvoinštančný súd na to, že navrhovateľka v návrhu uviedla, že toho času žije v rodinnom dome na L.. F. M. R., so súpisným č. XXX, ktorý spadá do bezpodielového spoluvlastníctva s odporcom. Odporca toho času žije v prenajatom dome na adrese: J. Xb, R.. Následne navrhovateľka opísala incident zo dňa 23.11.2024, počas ktorého bol odporca verbálne agresívny a ktorý vyvrcholil fyzickým násilím zo strany odporcu, následkom ktorého boli zranenia navrhovateľky (udretý chrbát, rameno a lakeť, zlomené dva nechty, ktoré začali silno krvácať), kvôli ktorým musela absolvovať lekárske vyšetrenia. Navrhovateľka podala na odporcu dňa 19.12.2024 pre skutok zo dňa 23.11.2024 trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví. Navrhovateľka v návrhu tiež uviedla, že fyzickému útoku dňa 23.11.2024 predchádzal psychický teror zo strany odporcu, ktorý už počas vedenia súdneho konania (51P/248/2023) na navrhovateľku bezdôvodne častokrát zvyšoval hlas a vulgárne ju osočoval. Odporca okrem iného počas vedenia súdneho konania navrhovateľku neustále kritizoval/kritizuje, že je zlá matka a zle vychováva maloleté deti. Navrhovateľka má obavu, že toho času sa môže agresia odporcu voči nej zvýšiť, najmä ak zistí, že navrhovateľka voči nemu podala návrh na neodkladné opatrenie. Navrhovateľka nevylučuje, že

by ju mohol odporca opakovane fyzicky napadnúť alebo jej ublížiť na živote, tak ako sa už vyhrážal. Navrhovateľka považuje správanie odporcu za nevyspytateľné a nepredvídateľné, ktoré zdôrazňuje poukázaním na jeho predchádzajúce správanie, ako aj možnosť jeho potencionálneho, priam najviac pravdepodobného fyzického alebo psychického ataku na ňu. 3. Na základe uvedeného, vychádzajúc z navrhovateľkou predložených listín, na základe ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. f) a h), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá a § 329 ods. 2 C.s.p., dospel k záveru, že podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) C.s.p. sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) a h) C.s.p., ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. V uvedených neodkladných opatreniach nie je rozhodujúce, aký vzťah má strana sporu, ktorá je podozrivá z násilia k nehnuteľnosti, dôležité je, že v nej býva obeť násilia, ktorú je potrebné dočasne ochrániť. Právo na ochranu života a zdravia je absolútne a silnejšie ako právo na obydlie, resp. vlastnícke právo. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) a h) C.s.p. preto postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Poukázal na to, že z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia odporcu voči nej. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľa a listinných dôkazov, napr. lekárskych správ, trestných oznámení, písomnej komunikácie, záznamov polície. Navrhovateľka v predmetnej veci na osvedčenie svojich tvrdení o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy predložila trestné oznámenie, fotografie zranení a správy o lekárskych vyšetreniach. Napriek tomu, že fotografiami doloženými do spisu mal osvedčené, že dňa 23.11.2024 došlo medzi účastníkmi k incidentu, ktorý vyvrcholil fyzickým násilím zo strany odporcu, výsledkom ktorého incidentu boli zranenia ako navrhovateľky, tak aj odporcu (ako uviedla samotná navrhovateľka), nepovažoval návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný. Na základe skutkových okolností tvrdených navrhovateľkou dospel k názoru, že navrhovateľka neosvedčila existenciu nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa

psychického a fyzického násilia odporcom, čo podľa jeho názoru nepochybne vyplýva z časových súvislostí, keď fyzického násilia sa mal odporca dopustiť dňa 23.11.2024 (čo navrhovateľka uviedla ako primárny dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia) ale návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (a tiež trestné oznámenie) navrhovateľka podala až dňa 19.12.2024. Uviedol, že ak by navrhovateľka skutočne pociťovala taký strach zo správania odporcu a obavy z jeho následného správania, nevyčkávala by s podaním trestného oznámenia a neodkladným opatrením takmer jeden celý mesiac po opisovanom incidente. Žiadny iný konkrétny spor, hádku, incident, či vyhrotenú situáciu s prvkami či už psychického alebo fyzického násilia zo strany odporcu, ku ktorému by došlo po incidente dňa 23.11.2024, navrhovateľka netvrdila. Naviac navrhovateľka a odporca momentálne nezdieľajú spoločnú domácnosť. Navrhovateľka netvrdila, a teda ani neosvedčovala, že by sa odporca aktuálne nachádzal v mieste jej obydlia, prípadne že by tam prichádzal (prípadne prišiel čo i len raz od incidentu dňa 23.11.2024). Práve naopak, sama navrhovateľka tvrdí, že v obydlí žije iba s maloletými deťmi bez prítomnosti odporcu. V návrhu súčasne spomína minulé správanie odporcu (vyhrážanie, vulgárne správanie); netvrdí však, že neprístojné správanie odporcu pokračuje. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov ako jedna z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia (v časti nevstupovania do rodinného domu) nebola splnená, keď navrhovateľka momentálne nie je vystavená nebezpečenstvu ohrozenia jej integrity, keď s maloletými deťmi žije v oddelenej domácnosti. Navrhovateľka preto podľa prvoinštančného súdu v dostatočnej miere neosvedčila dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, a preto jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., avšak odporcovi žiadne trovy nevznikli, nárok na náhradu trov mu nepriznal. 4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť, keď napadnuté uznesenie označila za vecne a právne nesprávne, zmätočné, svojvoľné a ako celok nezákonné a en bloc arbitrárne. Namietla, že súd prvej inštancie jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, hoci v bode 5. odôvodnenia uznesenia konštatuje, že práve neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) C.s.p. sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Stotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Rovnako správne podľa nej súd prvej inštancie v predmetnom bode uzavrel, že za násilie je potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete a z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) a h) C.s.p., ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. V uvedených neodkladných opatreniach nie je rozhodujúce, aký vzťah má strana sporu, ktorá je podozrivá z násilia k nehnuteľnosti, dôležité je, že v nej býva obeť násilia, ktorú je potrebné dočasne ochrániť. Právo na ochranu života a zdravia je absolútne a silnejšie ako právo na obydlie, resp. vlastnícke právo. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) a h) C.s.p. preto postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Namietla však, že napriek tomu, že fotografiami doloženými do spisu mal súd za osvedčené, že dňa 23.11.2024 došlo medzi účastníkmi k incidentu, ktorý vyvrcholil fyzickým násilím zo strany odporcu, výsledkom ktorého sú jej dodnes pretrvávajúce dôsledky zranenia, nepovažoval návrh na nariadenia neodkladného opatrenia zo dňa 19.12.2024 za dôvodný. Podľa navrhovateľky na základe skutkových a právnych okolností veci súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu, arbitrárnemu (svojvoľnému) a nezákonnému postoju o neosvedčení existencie nebezpečenstva bezprostredne

hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia odporcom, keďže dostatočne osvedčila, že odporca sa dopúšťa správania (ktoré sa môže kedykoľvek zopakovať), ktoré požaduje zakázať neodkladným opatrením. Konštatovala, že v danom prípade existujú také okolnosti, pre ktoré je treba bezodkladne upraviť pomery strán. Neodkladné opatrenie navrhuje nariadiť na ochranu svojho života a zdravia, pričom to bude dosiahnuté tým, že súd uloží odporcovi povinnosť nevstupovať do rodinného domu, v ktorom býva spolu s maloletými deťmi a zákaz približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov (eventuálne menšiu ako 3 metre eventuálne na vzdialenosť určenú podľa úvahy súdu). Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že dňa 23.11.2024 odporca prišiel do rodinného domu, v ktorom toho času žije s deťmi a domáhal sa bezodkladného vydania maloletých detí, bol agresívny, nadával jej pred očami maloletých detí a začal si ju natáčať na svoj telefón, pritom násilne trhal jej telefón z jej rúk, stláčal jej silou ruky tak, že sa nevedela ani pohnúť. Odporca ju opakovane sotil o šatníkovú skriňu, pričom si udrela chrbát, rameno a lakeť. Opakovane ho vyzývala, aby prestal s násilným správaním obzvlášť za prítomnosti maloletých detí, čo však ignoroval. Pri celom incidente udrel navrhovateľke prsty a zlomil jej dva nechty, ktoré jej začali silno krvácať. Celý incident sa uskutočnil pred zrakom maloletých detí, ktoré plakali a kričali a žiadali odporcu, aby s útokmi prestal. Na druhý deň ráno nevládala vstať z postele, veľmi ju bolel chrbát a lakeť. Následné dni musela absolvovať sériu lekárskych vyšetrení pre pretrvávajúce bolesti po incidente. Okrem odborných vyšetrení spojených s poškodením zdravia, ktoré jej spôsobil odporca, absolvovala aj psychologické vyšetrenia, keďže uvedený incident viedol u nej k traumatickému stresu a k silným prejavom úzkosti a strachu. Neodkladné opatrenie malo byť v danej veci prijaté v záujme jej ochrany (čím by sa poskytla aj ochrana maloletým deťom, ktoré by tak znova nemuseli byť svedkami verbálnych a fyzických útokov odporcu na jej osobu), pretože v danom prípade existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život a zdravie, telesná, duševná integrita, či osobná sloboda alebo bezpečnosť navrhovateľky ale aj maloletých detí. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy násilného konania, pričom jej ako chránenej osobe mala byť poskytnutá efektívna súdna ochrana, k čomu doteraz nedošlo. Súd prvej inštancie síce uviedol, že na základe skutočností uvedených v návrhu a z priložených fotografií mal za osvedčené násilie zo strany odporcu, no napriek tomu z arbitrárnych a nezákonných dôvodov jej odmietol poskytnúť súdnu ochranu, ktorú v záujme svojej bezpečnosti a ochrany života a zdravia potrebuje. Poukázala na to, že pred nariadením neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze vstupu do rodinného domu úplne postačuje, ak je hodnoverne osvedčené dôvodné podozrenie z násilia - aj uvedené v danom prípade nielen osvedčila, ale aj dokázala relevantnými a nespochybniteľnými dôkazmi. Násilím je pritom každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického nátlaku; násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Co/8/2022 z 25.05.2022). Súd prvej inštancie tak mal nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a písm. h) C.s.p., pretože bolo (v čase vydania napadnutého uznesenia) a stále je aj dnes potrebné, aby sa zabránilo ďalšiemu ohrozeniu jej zdravia resp. telesnej a duševnej integrity zo strany odporcu formou fyzických a psychických resp. verbálnych útokov, ku ktorým došlo pred očami maloletých detí a ku ktorým tak kedykoľvek môže dôjsť znova, nakoľko odporca je bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného domu, v ktorom navrhovateľka momentálne býva s maloletými deťmi, pričom odporca do rodinného domu vstupuje (viď incident z 23.11.2024), keďže maloleté deti sú toho času na základe ústnej dohody rodičov v striedavej osobnej starostlivosti, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania o rozvode manželov, v ktorom požaduje zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti práve z dôvodu fyzického a psychického násilia bližšie opísaného v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznila, že pri stanovení rozsahu požadovaného neodkladného opatrenia prihliadala na test proporcionality, ktorý sa musí rešpektovať aj pri vydaní takéhoto návrhu, pričom má za to, že nejde o takú závažnosť zásahu do práv odporcu, ktoré by sa mohli vyrovnať potrebe nevyhnutnej bezodkladne upraviť pomery medzi nimi. Poukázala tiež na to, že dňa 20.01.2025 bolo v trestnom konaní o skutku odporcu zo dňa 23.11.2024 vydané uznesenie o začatí trestného stíhania, pričom opodstatnenosť trestného konania umocňuje aktuálne štádium, v ktorom poverený príslušník vydal dňa 24.01.2025 uznesenie o pribratí znalca za účelom riadneho objasnenia skutku. Od vydania napadnutého uznesenia bola v trestnom konaní vypočutá v dňoch 16.01.2025 (ako osoba, ktorá podala trestné oznámenie) a dňa 24.01.2025 už ako svedok-poškodený, o čom predložila spolu s odvolaním zápisnice o jej výsluchu v trestnom konaní. Tieto, podľa nej prípustné nové dôkazy, len potvrdzujú nevyhnutnosť

bezodkladnej úpravy pomerov v danej veci, keď v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia jej a aj jej maloletým deťom reálne hrozí nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. Namietala tiež, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala v priebehu konania sp. zn. 51P/248/2023, avšak z nepochopiteľných a podozrenia vzbudzujúcich dôvodov bol tento jej návrh uznesením č.k. 51P/248/2023-360 zo dňa 10.01.2025 vylúčený na samostatné konanie, v dôsledku čoho túto vec týkajúcu sa neodkladného opatrenia neprejednával sudca zo súdneho oddelenia "51P" ale vec bola bez splnenia zákonných podmienok pridelená na rozhodnutie sudcovi zo súdneho oddelenia "45C", hoci na to neboli splnené zákonom stanovené podmienky, čím došlo k svojvoľnej, neospravedlniteľnej a do ústavou garantových práv zasahujúcej zmeny zákonného sudcu, čo má za následok porušenie jej práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý súdny proces a práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi. Vytkla súdu prvej inštancie, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v danej veci aplikoval ustanovenie § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p. namiesto § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p., hoci už z titulnej strany samotného návrhu, no tiež z jeho obsahu, vyplýva, že sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. a písm. h) C.s.p., čomu zodpovedá aj skutkový opis okolností uvedených v návrhu. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nesplnil povinnosť rozhodnúť o takomto návrhu do 24 hodín, ktorá platí aj v prípade, ak sa súd rozhodne takýto návrh zamietnuť. Podstatným na začatie plynutia tejto osobitnej lehoty je len to, aby súdu bol doručený úplný návrh na nariadenie neúkladného opatrenia, čo v danom prípade bolo splnené, a preto súd mal o jej návrhu rozhodnúť najneskôr do 24 hodín odo dňa jeho doručenia a nie o celých 31 dní, čo taktiež predstavuje neprípustný zásah do jej práva na spravodlivý súdny proces. K tvrdeniu súdu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala oneskorene poukázala na to, že hoci reflektuje, že potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, avšak samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. V tejto súvislosti dala do pozornosti odbornú komentovanú literatúru, ktorá potvrdzuje, že potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie, pričom súd nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva taký relevantný argument súdu prvej inštancie, na základe ktorého by bolo možné objektívne súhlasiť so záverom, že jej návrh bol podaný oneskorene, a že preto potreba úpravy pomerov nenesie v sebe znaky naliehavosti a bezodkladnosti. Fyzický útok je silným indikátorom toho, že hrozba násilia je reálna a bezprostredná a podanie návrhu necelý mesiac po incidente práveže ukazuje, že sa aktívne snaží chrániť pred ďalším či už verbálnym alebo fyzickým a psychickým atakom zo strany odporcu. Súd prvej inštancie preceňuje význam časového odstupu a neberie do úvahy individuálne okolnosti prejednávaného prípadu. Žiadny zákon pritom nestanovuje žiadnu presnú lehotu na podanie takéhoto návrhu. Rozhodujúca je preto naliehavosť situácie, nie formálne dodržanie nejakej fiktívnej súdom svojvoľne určenej lehoty. Súd prvej inštancie de facto úplne odignoroval skutočnosť, že jej fyzické napadnutie dňa 23.11.2024 malo vážne následky na jej fyzickom a psychickom zdraví ako obete, ktorá sa bezprostredne po incidente musela zamerať na lekárske ošetrenie svojich zranení a za tým účelom musela absolvovať viaceré lekárske vyšetrenia. Nehovoriac o tom, aké psychické dôsledky prežívala bezprostredne po incidente, a preto nebolo vôbec jednoduché kontaktovať svojho právneho zástupcu a informovať ho o celej situácií. Navyše na podanie trestného oznámenia ale aj za účelom snahy o dostatočné osvedčenie bezodkladnej úpravy pomerov v návrhu musela obstarať dostatočné penzum dôkazov (viď prílohy k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia či trestného oznámenia). Je prirodzené, že zabezpečenie takýchto dôkazov trvalo niekoľko dní. Rovnako je prirodzené, že sa musela po incidente spamätať, vyhľadať lekársku pomoc a nazbierať potrebnú dávku odvahy a odhodlania celú vec právne riešiť, čo jej v žiadnom prípade nemožno zazlievať v súvislosti s časovými okolnosťami podania tohto návrhu. Tento časový odstup (ani nie celý mesiac, kým nabrala odvahu a získala potrebné penzum dôkazov) však nijakým spôsobom neuberá na atribúte naliehavosti a bezodkladnosti úpravy pomerov. Preto nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že podanie návrhu ani nie celý mesiac po incidente ukracuje návrh o prvky naliehavosti či bezodkladnosti. Dodnes pritom pociťuje pocity strachu, neistoty a nebezpečia z ďalšieho fyzického či psychického a verbálneho útoku odporcu, ktorého sa vzhľadom na nevyriešenú situáciu spojenú so striedavou starostlivosťou oboch maloletých detí môže kedykoľvek znova dopustiť. Odporcovi pritom nebráni vo fyzickom napadnutí ani osobná prítomnosť oboch maloletých detí, ktoré sa stali svedkami jeho hrozivého útoku voči ich vlastnej matke, čo má nepopierateľne negatívny vplyv na ich ďalší psychický vývoj. Práve neodkladné opatrenie jej môže poskytnúť pocit bezpečia a istoty, čo je dôležité pre jej zotavenie. Časový odstup od útoku neznižuje traumu, ktorú prežila a dodnes neprestajne prežíva. V tejto súvislosti

poukázala i na Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 422/2021 z 13.01.2022, v ktorom sa Ústavný súd priklonil k názoru, že potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj dlhší čas a nemožno ju považovať za nesplnenú len preto, že strana sa nedomáhala ochrany neodkladným opatrením ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, akom aj rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 6Co/19/2020 zo dňa 21.04.2020, v ktorom odvolací súd posudzoval dôvodnosť obdobného návrhu na nariadenie neodkladného patrenia, pričom v danom prípade žalobca pociťoval dôvodnú obavu v dôsledku incidentu, ktorý sa odohral spred 8 mesiacmi pred podaním návrhu a ktorý návrh odvolací súd posúdil ako nedôvodný, keďže nebolo osvedčené, že k takému správaniu dochádza aj v súčasnosti; teda, možno konštatovať, že doba 8 mesiacov už je taká doba, ktorá bráni osvedčeniu bezodkladnej úpravy pomerov. Takou dobou však rozhodne nemôže byť doba necelého mesiaca (t.j. celkom 26 dní od incidentu). Súd prvej inštancie preto zaťažil predmetné konanie vadou spočívajúcou v takom procesnom postupe súdu, ktorým porušil jej právo na spravodlivý proces, v tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to vadou arbitrárnosti a zmätočnosti, vadou nesprávnych skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov a vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. K tvrdeniu súdu, že žiadny iný konkrétny spor, hádku či incident s prvkami násilia, ku ktorému došlo po incidente dňa 23.11.2024 netvrdila a tiež netvrdila, že neprístojné správanie odporcu pokračuje, poukázala na to, že názor súdu, podľa ktorého by sa vyžadoval ďalší incident spojený s psychickým a fyzickým násilím odporcu voči nej od posledného incidentu zo dňa 23.11.2024, je nesprávny, svojvoľný (arbitrárny), nezákonný a ústavne neakceptovateľný. Žiadny zákon, odborná spisba ani súdna prax nevyžaduje, aby k podaniu návrhu došlo bezprostredne po incidente a na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neboli potrebné žiadne ďalšie incidenty, žiadne ďalšie hádky či spory medzi manželmi s prvkami ďalšieho opakovaného fyzického či psychického nátlaku odporcu voči nej. Z opisu rozhodujúcich skutkových okolností jednoznačne vyplýva priebeh incidentu, ku ktorému došlo dňa 23.11.2024, kedy sa odporca správal agresívne, nadával jej pred zrakom maloletých detí a následne si ju začal natáčať na svoj telefón a jej začal násilne trhať jej telefón z rúk, pričom jej silou stláčal ruky tak, že nevedela s rukami akýmkoľvek spôsobom pohnúť. Prosila ho, aby s takýmto správaním prestal, snažila sa pohnúť rukami, avšak vzhľadom k fyzickej konštitúcii odporcu a jej konštitúcii sa jej to nepodarilo. Odporcovi sa podarilo zobrať jej z rúk telefón, ktorý následne agresívne hodil o zem takou silou, že sa jej rozbilo ochranné sklo na telefóne, pričom v tom okamihu chytila svoj telefón do rúk a požiadala opakovane odporcu, aby s týmto chovaním pred očami maloletých detí prestal, na čo odporca zareagoval tak, že ju sotil a udrela sa o krb a spadla na zem. Snažila sa mu jeho telefón vziať (to sa už zápasiac o telefón "presunuli" do vstupnej chodby), opakovane ju sotil o šatníkovú skriňu, pričom si udrela chrbát, rameno a lakeť. Vstupné dvere na ulicu boli otvorené, kričala o pomoc, prosila odporcu, aby odišiel, pričom pri tomto incidente jej odporca udrel prsty a zlomil jej dva nechty, ktoré jej začali silno krvácať. Na druhý deň po opísanom incidente nevládala vstať z postele, mala silné bolesti lakťa a chrbta, následne sa musela podrobiť viacerým lekárskym vyšetreniam, ktoré boli prílohou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorých je nepochybné, že fyzický útok odporcu si objektívne vyžiadal jej lekárske vyšetrenie, ďalšie dni od incidentu musela navštíviť psychológa spolu s maloletým synom, pričom s týmito vyšetreniami nesúhlasil odporca, ktorý tak opäť preukázal snahu, ako problémy neriešiť a sabotovať, namiesto pomoci vlastným deťom. Z dôkazov priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa navrhovateľky jednoznačne vyplýva, že uvedený incident dňa 23.11.2024 viedol u nej k traumatickému stresu, k silným prejavom úzkosti a strachu, pocitov viny a hanby, na základe čoho bola nútená okrem klasických lekárskych ošetrení absolvovať aj návštevu psychológa. Rovnaký nepriaznivý dopad na psychiku mal predmetný incident aj vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré boli očitými svedkami násilného správania sa odporcu voči ich vlastnej matke. Odporca sa nedokáže ovládať, je výbušný a nezastaví ho ani prítomnosť vlastných detí. Kedykoľvek sa môže dostaviť k navrhovateľke, keďže je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej býva s maloletými deťmi a keďže na základe ústnej dohody sú deti zatiaľ v striedavej starostlivosti oboch rodičov, a znova ju zmlátiť a spáchať na nej ďalšie psychické či fyzické násilie, a práve z dôvodu potreby zabezpečenia vlastnej ochrany života a zdravia ako aj detí pred ďalšími fyzickými a psychickými či verbálnymi útokmi zo strany odporcu podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak súd svojim odmietavým postojom de facto aprobuje správanie odporcu, toleruje násilné správanie manžela voči manželke, ktorého svedkami boli ich spoločné maloleté deti, a tak tým sám súd vytvoril a vytvára priestor pre ďalší fyzický, verbálny a psychický útok, ktorého sa odporca môže kedykoľvek znova dopustiť, pričom nikto si dnes netrúfne povedať, aké následky na jej fyzickom či mentálnom zdraví zanechá ďalší útok odporcu a aký dopad to bude mať na ďalší psychický vývoj maloletých detí. na podklade argumentácie uvedenej v návrhu je zrejmé, že jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko osvedčila naliehavosť a neodkladnosť úpravy pomerov strán sporu. Odkázala v tejto

súvislosti aj na právne závery týkajúce sa posúdenia predpokladov osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov, ako aj definície psychického a fyzického násilia, vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 16CoPr/6/2022 zo dňa 30.08.2022, rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Co/38/2016, zo dňa 28.01.2016, uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Co/8/2022 z 25.05.2022, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012 a rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/85/2021 zo dňa 28.07.2021. Napokon vytkla prvoinštančnému súdu, že napadnuté uznesenie trpí aj nedostatkom riadneho odôvodnenia, keď sa súd prvej inštancie z arbitrárnych a svojvoľných, nepreskúmateľných a nezákonných dôvodov rozhodol inak rýchlu a účinnú ochranu jej neposkytnúť, nezaoberal týmito predpokladmi, vôbec sa nezaoberal zásadou efektívnosti a ani zásadou proporcionality a primeranosti navrhovaného opatrenia, v dôsledku čoho je takéto (ne)odôvodnenie súdneho rozhodnutie nedostatočné a zasahujúce do práva na spravodlivý súdny proces. 5. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Kategoricky odmietol akékoľvek obvinenia navrhovateľky z násilia, či už fyzického alebo psychického, a to voči nej alebo ich spoločným maloletým deťom. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za nedôvodný, právne nepodložený a založený na fabulóznych a klamlivých tvrdeniach navrhovateľky, s cieľom dehonestácie jeho osoby v aktuálne prebiehajúcom rozvodovom konaní, ako aj v následne pri vyporiadaní BSM. Uviedol, že nepopiera, že ich manželstvo s navrhovateľkou je dlhodobo a vážne rozvrátené, bez možnosti jeho záchrany, avšak nie je pravdou a kategoricky odmieta tvrdenie navrhovateľky o jeho údajnej agresívnej povahe či dokonca psychickom terore a rozvrate manželstva, ktorý trvá už od r. 2014. Navrhovateľka nebola schopná uviesť ani konkrétny čas, resp. okolnosti, kedy sa mal začať v manželstve správať agresívne. Faktom totiž je to, že manželstvo bolo harmonické a fungovalo bez problémov, a to až do času, kým navrhovateľka nenadviazala mimomanželskú známosť so svojom nadriadeným, čo mu, po tom, ako sa o tomto fakte dozvedel, objasnilo viacero situácií a správanie navrhovateľky aj voči nemu. To, čo je medzi stranami sporným v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k mal. deťom je aktuálne to, či deti budú zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (ako bolo pôvodne navrhované a de facto aj "preddohodnuté") alebo do výlučnej starostlivosti matky (s čím v žiadnom prípade nemôže súhlasiť) a, v nadväznosti na porozvodové aranžmá starostlivosti o mal. deti, či a v akej výške bude na výživu mal. detí prispievať. V tejto súvislosti zdôraznil, že nevidí dôvod na zmenu svojho pôvodného návrhu a naďalej má za to, že práve striedavá osobná starostlivosť, ktorá je bez prerušenia realizovaná už viac ako rok je modelom starostlivosti, ktorý najlepšie napĺňa potreby mal. detí. Poukázal na to, že hoci striedavá osobná starostlivosť je reálne vykonávaná, maloleté deti do dnešného dňa nevzniesli žiadne výhrady či námietky, ktorými by s aktuálnym aranžmá starostlivosti vyjadrili svoj nesúhlas. Práve naopak, deti si čas, ktorý trávia s ním, doslova užívajú, v jeho domácnosti sa cítia uvoľnene a voči nemu nemajú problém prejaviť svoju náklonnosť, a to aj v prítomnosti tretích osôb. Neeviduje, že by sa u mal. detí prejavovali neurotické ťažkosti, či bloky, až panika; aj o incidente, ktorý je opísaný nižšie sa snažil s deťmi komunikovať veku primeraným spôsobom a vysvetliť im situáciu. Jediný, kto má s týmto režimom problém je navrhovateľka, ktorá sa aj pred deťmi opakovane vyjadrila, že "majú mať jeden domov a nemajú byť turisti". Navrhovateľka s deťmi o striedavej osobnej starostlivosti nekomunikuje, len pred deťmi tvrdí, že ona striedavú osobnú starostlivosť "nechce" a že "nefunguje". Keď sa o postoji matky k striedavej osobnej starostlivosti veku primeraným spôsobom rozprával s deťmi, ich odpoveďou bolo "to hovorí maminka, nie my". Je teda viac ako zrejmé, že deti si matku vypočujú, ale ich reálne pocity už matku nezaujímajú. V tejto súvislosti osobitne zdôraznil, že s oboma deťmi bol dňa 17.2.2025 vykonaný v rámci konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností pohovor (s oboma samostatne, bez prítomnosti rodičov), pričom obe deti zhodne uviedli, že chcú byť s oboma rodičmi a aktuálne nastavenie (t. j. striedanie po týždňoch) chcú obaja zachovať. Ani jedno z mal. detí na pohovore neverbalizovalo strach z neho či obavy, práve naopak. V tomto smere predložil správu kolízneho opatrovníka UPSVaR Pezinok zo dňa 17.2.2025. Uviedol, že účastníci uzatvorili tzv. dočasnú dohodu o striedavej osobnej starostlivosti, kde si dohodli, že bude prispievať na výživu detí sumou 250 Eur, pričom pri stanovení tohto výživného vychádzali z rozdielnosti príjmov a výdavkov. Následne však navrhovateľka v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode svoju požiadavku na určenie výživného počas trvania striedavej osobnej starostlivosti navýšila, keď požadovala pri striedavej osobnej starostlivosti určiť výživné na mal. Z. vo výške 500 Eur mesačne a mal. R. vo výške 500 Eur mesačne. Vyjadrením zo dňa 25.9.2024 (predloženým len jeden deň pred nariadeným termínom pojednávania vo veci sp. zn.: 51P/248/2023) navrhovateľka zmenila svoje stanovisko a negovala striedavú osobnú starostlivosť, ktorá

bola (a stále aj je) de facto v zmysle dočasnej dohody realizovaná a navrhla, aby súd na čas po rozvode zveril obe mal. deti do jej výlučnej osobnej starostlivosti, jeho zviazal k povinnosti platiť výživné na mal. Z. v sume 1.250 Eur, na mal. R. v sume 1.250 Eur a upravil jeho styk s deťmi tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s mal. deťmi každý párny týždeň od piatku od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod., a to aj počas jednotlivých prázdnin. Toto podanie matky zo dňa 25.9.2024 považuje za čisto účelový krok, s cieľom donútiť ho akceptovať ňou požadované výživné pre režim striedavej osobnej starostlivosti, pričom k tomuto podaniu sa podrobne vyjadril podaním zo dňa 6.2.2025, ktoré taktiež priložil. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že aj navrhovateľkou iniciované konanie o nariadenie neodkladného opatrenia sleduje totožný cieľ, rozšírený o dehonestáciu jeho osoby, keď ho navrhovateľka bez akéhokoľvek dôkazu, vykresľuje ako doslova psychoteroristu a násilníka, čo však v žiadnom prípade nie je pravdou. Navrhovateľka totiž ani v jednom zo svojich podaní neopisuje konkrétne situácie, v ktorých sa mal takýmto spôsobom prejaviť, len všeobecne tvrdí, že ju mal kritizovať, nadávať jej, osočovať, sociálne ju obmedzovať a pod.. Ide pritom o vážne obvinenia, spôsobilé privodiť mu ujmu, o to väčšiu v prostredí, v ktorom pôsobí (kybernetická bezpečnosť). Navrhovateľka odôvodňuje dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia incidentom zo dňa 23.11.2024, ktorý popísala bližšie v podanom trestnom oznámení, ktoré predložila ako dôkaz k návrhu. Opätovne dôrazne odmietol akékoľvek obvinenia zo strany navrhovateľky, že sa mal voči nej správať násilne počas prebiehajúceho súdneho konania. Tieto tvrdenia navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala, ide výlučne o jej nijakým spôsobom nepreukázané fabulácie, pričom práve naopak, s cieľom eliminovať akékoľvek nedorozumenia či slovné konflikty počas prebiehajúceho rozvodového konania sa krátko po jeho iniciovaní (október 2023) zo spoločnej domácnosti sám a dobrovoľne definitívne odsťahoval do prenajatého domu, rovnako tak (na rozdiel od navrhovateľky) odovzdal do úschovy na príslušnom oddelení PZ zbrane, ktoré mal v legálnej držbe. K samotnému incidentu, ktorý má odôvodňovať nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že dňa 26.11.2024 podal v súvislosti s týmto incidentom trestné oznámenie. Vec je vedená na OO PZ Pezinok pod ČVS: ORP-453/Pe-PK-2024 a aktuálne sú vo veci vykonávané procesné úkony (výsluchy, bol pribratý znalec). Incident a súvisiace okolnosti opísal tak, že dňa 23.11.2024 mal obe maloleté deti v zmysle realizovanej striedavej osobnej starostlivosti vo svojej opatere, pričom deti sa v popoludňajších hodinách nachádzali v jeho domácnosti aj s rodinnou kamarátkou p. R. Z. a jej maloletou dcérou. Deti majú s p. Z. aj s jej dcérou vytvorený veľmi dobrý vzťah, deti sa s ohľadom na ich zhodný vek dožadujú spoločného trávenia času. Zhodou okolností dňa 23.11.2024 v podvečerných hodinách priletela zo zahraničia (kde aj žije) na letisko Schwechat v Rakúsku jeho sestra, p. M. G. (rod. P.), ktorá ho poprosila o zabezpečenie jej vyzdvihnutia, nakoľko plánovala počas pobytu na Slovensku bývať v jeho domácnosti. O maloleté deti sa počas odporcovej krátkej neprítomnosti mala starať jeho matka (t. j. stará matka maloletých detí), ktorá sa však v tom čase necítila dobre (o čom ho telefonicky informovala) a preto, v snahe vyriešiť situáciu, požiadal p. Z., ktorá bola v tom čase so svojou dcérou v jeho domácnosti o výpomoc a dohliadnutie na mal. deti. Deti súhlasili, že za čas, kým odporca vyzdvihne sestru z letiska budú s p. Z. a jej dcérou. V čase jeho neprítomnosti, keď bol vyzdvihnúť sestru na letisku, telefonovala navrhovateľka deťom, pričom sa od nich dozvedela, že sú v jeho domácnosti s p. Z. a jej dcérou a robia spoločné aktivity. Navrhovateľka podľa odporcu zjavne nedokázala túto informáciu spracovať a bez ohlásenia a akéhokoľvek kontaktovania odporcu doslova vtrhla do odporcovho obydlia na adrese J. Xb, R. a teatrálne odviedla vyzlečené a bosé mal. deti z odporcovej domácnosti. Deti samozrejme, na matkino expresívne konanie reagovali plačom, boli rozrušené a prosili ju, aby ich nechala u otca. Svedkom konania navrhovateľky bola p. Z. a jej mal. dcéra. Navrhovateľka sa p. Z. vyhrážala privolaním policajnej hliadky a podaním trestného oznámenia. Následne ho navrhovateľka kontaktovala, oznámila mu, že "si deti zobrala a že si neželá, aby boli s neznámou osobou".. Pani Z. dňa 10.1.2025 o uvedených skutočnostiach vypovedala aj v trestnom konaní, ktoré inicioval, pričom v prílohe predložil aj zápisnicu o výsluchu svedka - p. R. Z. zo dňa 10.1.2025. Deti mu následne volali a prosili ho, aby sa mohli vrátiť do jeho domácnosti, chceli, aby pre ne k matke prišiel. Rešpektujúc prianie mal. detí, po tom, ako sa vrátil z letiska Schwechat, prišiel do spoločnej nehnuteľnosti - rodinného domu na F. L.. X M. R. a slušne žiadal navrhovateľku, aby mu odovzdala do starostlivosti mal. deti, a to jednak v zmysle dohody a jednak v kontexte opakovane prejavenej vôle detí, vrátiť sa po incidente späť k nemu. Navrhovateľka po jeho príchode do domu na F.B. L.. X M. R. konala v absolútne neadekvátnom hysterickom psychickom rozpoložení - kričala, vyhrážala sa, že na neho zavolá políciu pre neoprávnené vniknutie do domu, pričom ho fyzicky napadla tvrdým úderom päsťou ruky, v ktorej držala mobilný telefón. Je presvedčený, že navrhovateľka cielene mierila úder na oblasť hlavy a tváre, čím mu spôsobila tržné rany na čele a poškodenie dioptrických okuliarov. To, ako navrhovateľka na neho zaútočila videli aj deti, ktoré matku prosili, aby prestala. Navrhovateľka bezprostredne po tom, ako na neho fyzicky zaútočila, uvedomujúc si závažnosť svojho protiprávneho konania, sa mu dokonca, v snahe zastrieť svoj skutok, účelovo

začala vyhrážať, že ho "udá za napadnutie, za neoprávnené vniknutie do obydlia", že "ešte uvidí", pričom tieto nepravdivé a zjavne vymyslené tvrdenia začala prezentovať aj jeho rodine, jeho sestre ako aj spoločným známym. Dokonca po tom, ako zistila, že pre deti prišiel sám, začala pred deťmi kričať "pomoc, bije ma", i keď sa jej ani nedotýkal. Keďže nechcel eskalovať už i tak napätú situáciu, otrasený odišiel z domácnosti navrhovateľky bez detí. Pri predmetnom incidente v žiadnom prípadne úmyselne neublížil navrhovateľke, práve naopak - bola to navrhovateľka, ktorá sa mu snažila vytrhnúť mobilný telefón po tom, ako sa z dôvodu svojej ochrany a ochrany detí rozhodol incident zaznamenať na mobilný telefón. Úder od navrhovateľky do oblasti hlavy a tváre odporcu si pre nezastaviteľné krvácanie vyžiadal ošetrenie na CPO v Nemocnici Ružinov (vzhľadom k tomu, že sa necítil dobre, požiadal o odvoz p. Z.), kde odporcovi bola diagnostikovaná otvorená rana na ľavom obočí, po-mliaždenie mihalnice, okolia oka, opuch dolnej pery, pričom rana na čele/obočí musela byť zašitá. Jeho zdravotné ťažkosti po fyzickom útoku zo strany navrhovateľky neustúpili ani po ošetrení na CPO, následne opakovane zvracal, trpel bolesťami hlavy a závratmi, v dôsledku čoho bol nútený opakovane v krátkom čase navštíviť pohotovostnú službu. Neurologické ťažkosti, ktoré boli následkom protiprávneho konania navrhovateľky mu znemožnili riadne vykonávať prácu, v dôsledku čoho bol od 24.11.2024 práceneschopný. Aj dva mesiace po incidente pociťuje bolesti hlavy, má problémy s tlakom, pričom zvažuje, vzhľadom na okolnosti, návštevu psychológa. V tejto súvislosti odporca predložil spolu s vyjadrením lekársku správu CPO Nemocnica Ružinov z 24.11.2024 - 2x (prvotné ošetrenie a následné ošetrenie), lekársku správa - neurológia z 27.11.2024, potvrdenie o PN a fotografie jeho zranenia. Na základe uvedeného konštatoval, že návrh navrhovateľky nebol dôvodný a prvostupňový súd rozhodol správne, keď ho v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný, správne poukazujúc na účelovosť konania navrhovateľky, ktorá trestné oznámenie, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala takmer mesiac po incidente, dôvodiac, že incident z 23.11.2024 mal vážne následky na jej fyzickom a psychickom zdraví ako obete, ktorá sa bezprostredne musela zamerať na lekárske ošetrenia svojich zranení a za týmto účelom musela absolvovať viaceré lekárske vyšetrenia. Čo je však zásadná skutočnosť, navrhovateľka síce v návrhu označila lekárske správy (vrátane žiadanky na vyšetrenie), ktoré majú byť dôkazom jej zdravotných problémov, avšak ani z tejto lekárskej správy/žiadanky na vyšetrenie absolútne nevyplýva akékoľvek poškodenie zdravia navrhovateľky, ktoré by mal údajne spôsobiť on. V správe sa nachádza len informácia o tom, že navrhovateľku napadol/sotil manžel avšak RTG TH a LS oblasti je bez traumatických zmien. Jedinou uvedenou diagnózou je skolióza, s ktorou však mala navrhovateľka podľa jeho vedomosti problémy dlhodobo, rovnako tak ako mala problémy aj s krčnou chrbticou. O účelovosti konania navrhovateľky v konečnom dôsledku svedčí aj to, že trestné oznámenie podala dňa 19.12.2024, v deň, kedy iniciovala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, zjavne s cieľom podporiť aj takýmto spôsobom svoju absurdnú argumentáciu. Naproti tomu on aj dva mesiace po incidente pociťuje bolesti hlavy, má problémy s tlakom, pričom zvažuje, vzhľadom na okolnosti, návštevu psychológa. Odporca je presvedčený, že navrhovateľka sa, po tom, ako si dovolil v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práva povinností, nesúhlasiť s jej predstavami ohľadom výšky výživného, ho snažila diskreditovať -neustále sa mu vyhráža zničením, kriminalizáciou, stavia ho do pozície agresora, čo však v žiadnom prípade nie je. Práve v dôsledku jeho snahy o zmiernenie napätia v spoločnej domácnosti sa rozhodol zo spoločnej domácnosti odsťahovať sa, pričom týmto faktickým krokom nechcel vôbec spochybniť svoje užívacie právo k rodinnému domu a tento ústretový krok ani neznamenal prijatie zodpovednosti za narušené vzťahy medzi účastníkmi. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že neoprávnene vstupoval do rodinného domu a nerešpektoval súkromie sú nezmyselné, nakoľko jeho užívacie právo ako spoluvlastníka rodinného domu nikto doposiaľ nespochybnil. S poukazom na uvedené považuje napadnuté uznesenie za vecne správne. 6. Navrhovateľka v replike k vyjadreniu odporcu uviedla, že popiera, namieta a nesúhlasí so všetkými tvrdeniami odporcu uvádzané v jeho vyjadrení, v ktorom sa odporca de facto zameriava skôr na ním vyfabulované a nepodložené okolnosti súvisiace so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti a prehliada jej podstatné tvrdenia uvádzané v odvolaní, jej odvolacie námietky a ňou prezentovanú argumentáciu, na základe ktorej sú podľa nej splnené všetky predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Poukázala tiež na to, že vo vyjadrení sa odporca zameral v podstate len na svojvoľné a ničím nepodložené vyfabulované tvrdenia k opisu incidentu zo dňa 23.11.2024, s cieľom vyvolať dojem, že medzi stranami konania došlo len k obyčajnej a bežnej hádke, aká sa medzi manželmi v obdobnej životnej situácii môže vyskytnúť, a teda že na jej strane nie je žiadna osobitná situácia, vyžadujúca nariadenie neodkladného opatrenia. S týmto dojmom, ktorý sa odporca snaží navodiť, nesúhlasí, pretože v konaní sú prítomné také silné negatívne zložky vzťahujúce sa na jej telesnú a duševnú integritu ale aj maloletých detí v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym správaním odporcu,

na základe ktorých situáciu medzi manželmi rozhodne nemôžeme považovať za obvyklú, štandardnú, či akceptovateľnú. Prejavy násilného správania odporcu (s búrlivou výbušnou a nepredvídateľnou povahou) naberali na intenzite a vyústili až do situácie zo dňa 23.11.2024 ňou pravdivo opísanej v návrhu a v odvolaní, od kedy cíti neustály strach a obavy o svoj psychický a fyzický život a zdravie, a tiež o psychický vývoj a zdravie maloletých detí. S poukazom na množstvo odporcom nepopretých dôvodných argumentov, ku ktorým sa nevyjadril, má za to, že jej podstatné argumenty ostali odporcom nepopreté, čo žiada zohľadniť a z takto nepopretých skutkových tvrdení a nenamietanej právnej argumentácie pri rozhodovaní aj vychádzať. V žiadnom prípade nesúhlasí s opisom incidentu tak, ako ho vo vyjadrení uviedol odporca, ktorý odvolací súd bezbreho zavádza, klame a predkladá vymyslený sled udalostí, nepodporený žiadnym prináležiacim dôkazom. Stojí za zmienku, že tvrdenie odporcu o tom, že to bola ona, čo napadla odporcu, je absolútne nepravdivým tvrdením nielen preto, že so svojimi 55 kg svojej hmotnosti by si na napadnutie odporcu s viac ako dvojnásobnou hmotnosťou (120 kg) netrúfla nikdy zaútočiť, pričom ak by tvrdenie odporcu o jej útoku bolo pravdivé, tak by predsa odporca rozhodne podnikol kroky, a keďže by sa cítil ohrozený na svojom živote, tak by sa logicky nariadenia neodkladného opatrenia domáhal on. Odporca sa však k žiadnej ochrane svojho života a zdravia neuchýlil, keďže z jej strany nebol nikdy na živote či zdraví ohrozený. Odporca ním opísaný incident nemôže podložiť žiadnym dôkazom, keďže sa nezakladá na pravdivom opise skutkových okolností, na druhej strane ona na podporu svojich tvrdení už v návrhu a následne aj v odvolaní predložila dostatočné penzum dôkazov potvrdzujúcich ako sa incident odohral, a zároveň, v tomto podaní predkladá ďalšie dôkazy potvrdzuje jej závery ako aj dôkazy, ktoré zdôrazňujú, umocňujú a dostatočne osvedčujú až preukazujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov formou nariadenia neodkladného opatrenia. Pokiaľ odporca poukazuje na to, že neuviedla presnejšie okolnosti, kedy a kde a akého prejavu násilníckeho správania sa mal dopustiť pred incidentom zo dňa 23.11.2024, tak ani uvedené sa nezakladá na pravde, pretože tieto počiatočné prejavy opísala v návrhu a následne v odvolaní, keď uviedla, že išlo o niekoľko verbálnych útokov, ale aj fyzické napadnutie, keď ju asi pred rokom a pol sotil o dvere do spálne, pričom sa odtrhol horný pánt týchto dverí, dvere sa nahli, ale nakoľko viseli na spodnom pánte nespadli úplne na zem, a svedkami aj tohto konania boli maloleté deti. Vyjadrenie odporcu sa zameriava skôr na okolnosti súvisiace s konaním vo veci samej vedenom pod sp. zn. 51P/248/2023, než okolnosťami uvádzanými v odvolaní. Odporca nereflektuje závery súdu prvej inštancie v uznesení a nereflektuje ani jej argumentáciu v odvolaní, v dôsledku čoho sa odporca týmto spôsobom stotožnil a súhlasil s dôvodmi, pre ktoré ona napadnuté uznesenie považuje za vecne a právne nesprávne, zmätočné, nepreskúmateľné, nezákonné a ústavne neudržateľné. Odporca k svojim skutkovým tvrdeniam neponúkol žiadny relevantný dôkaz, a preto všetky jeho tvrdenia vzťahujúce sa k incidentu zo dňa 23.11.2024 sú nepravdivými, klamlivými a nepreukázanými tvrdeniami, čo žiada aby súd zohľadnil. Na proti tomu ona predložila dôkazy, z obsahu ktorých je dostatočne osvedčené až preukázané, že dňa 23.11.2024 bol to jedine odporca, čo zaútočil na ňu, spôsobil jej v odvolaní opísané a dlhotrvajúce zranenia, a vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, ale aj život a zdravie maloletých detí, ktoré pociťujú dôvodný strach z odporcu a pociťujú aj dôvodnú obavu o svoju matku. Vzhľadom na splnené zákonné podmienky naradenia neodkladného opatrenia, odvolaciemu súdu dnes nič nebráni v tom, aby dôvodne poskytol túto dočasnú ochranu, ktorej sa návrhom domáha, a to aspoň do času právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vyjadrila sa tiež k tvrdeniam a argumentácii ohľadne doteraz prebiehajúcej striedavej starostlivosti, ktorá podľa nej nie je vyhovujúca, nakoľko maloleté deti sa necítia bezpečne v prítomnosti otca, ktorý sa nedokáže, resp. ani nechce, o nej riadne postarať, maloleté deti necháva bez dozoru neprimerane dlhý čas, pričom zúfalé deti jej volajú, aby si po ne prišla. Takto dňa 10.03.2025 našla bez akékoľvek dozoru dospelej osoby maloletého syna R., ktorý ju so zajakavým hlasom a plačom telefonicky kontaktoval a dňa 10.03.2025 odporca nechal bez akéhokoľvek dozoru maloletú dcéru Z. v priestoroch nočných ulíc R. tráviť voľný čas s jej spolužiačkou. Takéto konanie odporcu je nezodpovedné a neprináležiace riadnej starostlivosti, ktorú odporca očividne voči obom deťom zanedbáva a v dôsledku čoho maloletým deťom hrozí reálne nebezpečenstvo, keď sa nachádzajú bez akéhokoľvek dozoru dospelej osoby. Vyjadrila sa tiež v záujme vynesenia spravodlivého rozhodnutia a presvedčenia súd o existencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ako aj so zohľadnením toho, že o neodkladnom opatrení malo byť rozhodované v rámci konania 51P/248/2023, avšak vec bola nezákonne vylúčená na samostatné konanie a pridelená nezákonnému sudcovi, ktorý nemá žiadnu vedomosť o okolnostiach súvisiacich s konaním 51P/248/2023, k podľa nej závažným okolnostiam odôvodňujúcim zverenie maloletých detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti. V celom rozsahu sa tiež pridržiava všetkej svojej skutkovej a právnej argumentácie uvádzanej v odvolaní, ktorá nebola odporcom ani spochybnená, pričom nakoľko v danom konaní došlo k naplneniu všetkých znakov potrebných na poskytnutie tejto účinnej a dočasnej súdnej ochrany, zotrvala na podanom odvolaní, ktorému žiadala vyhovieť.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, a tiež, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená. 12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Základným predpokladom pre nariadenie každého neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 15. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia, ktorým sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život alebo zdravie. V tomto smere je potrebné vychádzať i z účelu a cieľov Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29.6.2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia. 16. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) C.s.p. je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že osoba, proti ktorej návrh smeruje, ohrozuje telesnú a duševnú integritu

navrhovateľa neodkladného opatrenia. Účelom takéhoto neodkladného opatrenia je pritom poskytnutia okamžitej a efektívnej súdnej ochrany chránenej osobe, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia, a to aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Zásah do telesnej a duševnej integrity je taktiež prejavom násilia, pretože násilím je každá forma ubližovania na živote, zdraví, slobode a dôstojnosti človeka. Zásah do telesnej a duševnej integrity človeka pritom nemusí mať intenzitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, ide o akýkoľvek akt, ktorý negatívne človeka poškodzuje, pričom pri nedovolených zásahoch do psychickej a telesnej integrity je dôležité minimalizovať kontakt osoby, od ktorej tento zásah vychádza, s osobou, ktorá je účinkom takého správania vystavená. 17. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012). Pojem integrita je z jazykového hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú alebo duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. (porov. o.i. napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29.09.2021 vo veci sp. zn. 15Co/74/2021). 18. Odvolací súd však v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať aj na to, že spoločným znakom týchto neodkladných opatrením podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e), f) a h) C.s.p. je to, že prostredníctvom nútenej preventívnej eliminácie potenciálneho kontaktu medzi útočníkom a obeťou sa nimi poskytuje obeti násilia ochrana pred ďalšími hroziacimi útokmi inej osoby. To však predpokladá, aby skutok, príp. skutky, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, predstavovali jednostranné útoky na chránené záujmy obete. Podľa odvolacieho súdu potom poskytnutie takejto ochrany nie je na mieste, ak by išlo o vzájomný konflikt daných osôb, pri ktorom iniciátorom konfliktu alebo agresorom nie je iba osoba, pred ktorou má byť neodkladným opatrením ochrana poskytnutá. 19. V predmetnej veci navrhovateľka odvodzuje splnenie predpokladov pre nariadenia neodkladného opatrenia zákazu vstupu odporcu do rodinného domu na F. L.. Č.. XXX M. R. a približovania sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov eventuálne 3 metre, od toho, že podľa jej tvrdenia pri incidente, ku ktorému došlo dňa 23.11.2024 v predmetnom rodinnom dome, a ktorý predstavuje iba vyvrcholenie dlhodobého správania odporcu voči nej, bol odporca voči nej verbálne agresívny, pričom jeho agresivita vyvrcholila fyzickým násilím z jeho strany, následkom ktorého boli jej zranenia, konkrétne udretý chrbát, rameno a lakeť, zlomené dva nechty, ktoré začali silno krvácať, kvôli ktorým musela absolvovať lekárske vyšetrenia, pričom takéto správanie odporcu podľa navrhovateľky zakladá existenciu nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spôsobenej fyzickým násilím odporcu voči nej, ktorého sa obáva. Na osvedčenie predmetného správania odporcu a tak aj nebezpečenstva bezprostrednej hrozby fyzického násilia zo strany odporcu navrhovateľka v priebehu konania predložila trestné oznámenie, ktoré podala

na odporcu, fotografie zranenia palca na ľavej ruke a správy o lekárskych vyšetreniach z obdobia od 25.11.2024 do 12.12.2024, z ktorých okrem vyplýva, že navrhovateľka sa k všeobecnej lekárke dostavila dňa 26.11.2024, kde uviedla, že ju manžel dňa 24.11.2024 napadol, sotil ju 2 x a odvtedy máva silné bolesti na ľavej strane "trupa": ramena, chrbát, mierne belosti hrudníka, nevedela sa nadýchnuť, t.č. ustúpilo, pričom lekárka jej doporučila kľudový režim a užívanie lieku Flektor rapid p.p. (proti bolesti) a Guajacuran (tlmenie napätia kostrového svalstva), pričom odporučené röntgenové vyšetrenie skeletu bolo vykonané dňa 27.11.2024 s výsledkom: bez priekaznej čerstvej traumy, röntgenové vyšetrenie lakťa bolo vykonané dňa 12.12.2024 taktiež s negatívnym výsledkom a po ortopedickom vyšetrení dňa 17.12.2024 lekár konštatoval plnú hybnosť lakťa, hoci palpačne bolestivý mediálny epikondyl (výbežok ramennej kosti vonkajšej aj vnútornej strane lakťa). Navrhovateľka tiež absolvovala dňa 25.11.2024 vstupné individuálne psychologické vyšetrenie v zariadení PRO SANUS, s.r.o., ako aj sedenie dňa 27.11.2024, avšak ich výsledky nie sú známe. 20. Odporca tvrdenia navrhovateľky o jeho dlhodobom správaní voči nej, ako aj ňou prezentovaný opis priebehu incidentu zo dňa 23.11.2024 poprel. Uviedol, že to bola práve navrhovateľka, kto fyzicky zaútočil na jeho osobu, päsťou v ktorej držala mobilný telefón, čím mu spôsobila tržné poranenie na čele, poškodila mu dioptrické okuliare a vyhrážala sa mu, že ho udá za neoprávnené vniknutie do obydlia a že ešte uvidí. Odporca ďalej uviedol, že takto spôsobené krvácanie si vyžiadalo jeho ošetrenie v nemocnici Ružinov, kde mu bola diagnostikovaná otvorená rana na ľavom obočí, pomliaždenie mihalnice, okolia oka, opuch dolnej pery, pričom ranu mu museli zašiť. Uvedené vyplýva z lekárskych správ UNB Bratislava, Nemocnica Ružinov CPO ambulancie z 24.11.2024, kde odporca uviedol, že bol inzultovaný päsťou/mobilom do tváre/ľavého obočia po hádke s bývalou manželkou a zranenie aj z ním predložených fotografií. Na osvedčenie jeho verzie priebehu incidentu, ku ktorému došlo dňa 23.11.2024 odporca predložil aj kópiu výpovede svedkyne R. Z. zo dňa 10.1.2025 v trestnom konaní, začatom na základe trestného oznámenia odporcu na navrhovateľku pre ublíženie na zdraví, z ktorej táto svedkyňa opísala udalosti predchádzajúce incidentu a okrem iného potvrdila aj zranenia odporcu po jeho návrate z rodinného domu, v ktorom došlo k predmetnému incidentu, keďže ho viezla na pohotovosť na ošetrenie. 21. Odvolací súd sa, po zohľadnení tvrdení navrhovateľky a všetkých ňou predložených listín, stotožnil so záverom súdu prevej inštancie, že na vyhovenie podanému návrhu a nariadenie neodkladného opatrenia požadovaného navrhovateľkou, neboli splnené predpoklady. 22. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že si je vedomý náročnosti získavania dôkazov a tak i následného osvedčenia okolností súvisiacich s domácim psychickým či fyzickým násilím, ktoré sa v drvivej väčšine prípadov odohráva bez svedkov a súd preto nemôže klásť na chránenú osobu, voči ktorej je páchané násilie, neprimerane prísne požiadavky pokiaľ ide o nevyhnutnú mieru osvedčenia takéhoto násilia. To však nepochybne nemôže znamenať, že psychické či fyzické násilie odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia možno považovať za osvedčené už len na základe samotných tvrdení chránenej osoby, ak protistrana tieto tvrdenia odôvodnene popiera. Za tohto stavu súd mieru osvedčenia rozhodujúcich skutočností po starostlivom uvážení ustáli na základe dôkazov ponúknutých oboma stranami, ako aj nepriamych a súvisiacich okolností, a to s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. 23. V danej veci nebolo medzi stranami sporné, že dňa 23.11.2024 došlo medzi nimi v rodinnom dome na adrese F. L.. Č.. XXX M. R., ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve a v ktorom býva navrhovateľka spolu s maloletými deťmi, k incidentu, ktorý nepochybne zahŕňal aj fyzický kontakt medzi navrhovateľkou a odporcom. Sporné bolo, ako sa incident odohral, kto na koho zaútočil a s akými následkami. Z navrhovateľkou predložených fotografii je zrejmé, že pri incidente došlo k poškodeniu jej nechtov s čím bola spojená aj tržná rana so sprievodným krvácaním. Navrhovateľka tvrdí, že pri fyzickom útoku odporcu utrpela aj poranenie chrbta, čo sa snaží osvedčiť predloženou lekárskou správou. Tento jej následok však za osvedčený považovať bez ďalšieho nemožno, keď predložené správy z RTG vyšetrení uvedené nepotvrdzujú. Na strane druhej, z odporcom predložených fotografii a lekárskych správ v spojení s výpoveďou svedkyne R. Z. na polícii vyplýva, že pri incidente utrpel okrem pomliaždeniny dolnej pery aj otvorené tržné poranenie ľavého obočia, ktoré si vyžiadalo aj chirurgické ošetrenie (šitie), pričom trpel aj závratmi. Pokiaľ ide o samotný priebeh incidentu, obe strany sa zhodujú, že k ich fyzickému kontaktu došlo v súvislosti s manipuláciou s ich mobilnými telefónmi. V podrobnostiach sa však už ich verzie rozchádzajú. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že nemožno považovať za nepochybne osvedčenú žiadnu z ponúknutých verzii. Pre účely splnenia predpokladov pre

nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia v danej veci však nie je rozhodujúce, ktorú verziu predmetného incidentu možno považovať za pravdepodobnejšiu, avšak to, či možno správanie odporcu pri danom incidente možno považovať za jeho jednostranné fyzické či iné násilie voči navrhovateľke, ktoré by nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovalo alebo priamo vyžadovalo. V tomto smere odvolací súd dospel k záveru, že o takéto správanie odporcu nejde, keď nemožno považovať za náležite osvedčené, že odporca by bol ako jediný dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke a nemožno považovať za osvedčené ani to, že by iba odporca ohrozoval telesnú a duševnú integritu navrhovateľky. Vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z tvrdení strán sporu, no najmä nimi nepochybne osvedčené okolnosti totiž možno v rovnakej miere takéto podozrenie i hrozbu považovať za osvedčené i vo vzťahu k správaniu navrhovateľky. Nesporné pritom je, že pri danom incidente utrpeli poškodenie zdravia obaja aktéri, čo vytvára priestor iba na konštatovanie o osvedčení existencie ich vzájomného konfliktu s tým, že nebolo osvedčené, kto bol iniciátorom samotného fyzického konfliktu a kto je agresorom, pred ktorým má byť druhej osobe poskytnutá ochrana, keď nie je sporné, že vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom ako manželmi, sú obojstranne rozvrátené a ich vzájomné správanie je dlhodobo značne antagonistické. Na uvedený záver nemôžu mať vplyv ani rozdiely v telesnej konštrukcii medzi navrhovateľkou (55 kg) a odporcom (120 kg), na ktorý navrhovateľka poukazovala v replike na vyjadrenie odporcu, keď vzhľadom na povahu daného konfliktu nepochybne táto otázka nemá zásadný vplyv, pretože telesná konštrukcia odporcu nevylučuje pravdivosť ním prezentovanej verzie o priebehu incidentu a sama o sebe nepotvrdzuje ani pravdivosť tvrdení navrhovateľky. Vzhľadom na uvedené je celkom neopodstatnená aj argumentácia navrhovateľky, že odporca ním opísaný incident nemôže podložiť žiadnym dôkazom, na druhej strane ona na podporu svojich tvrdení už v návrhu a následne aj v odvolaní predložila dostatočné penzum dôkazov potvrdzujúcich ako sa incident odohral. Tomu totiž odporuje obsah odporcom predložených listín. 24. Za nedôvodnú považuje odvolací súd argumentáciu navrhovateľky, ktorá v odvolaní a v replike na vyjadrenie odporcu k jej odvolaniu opakovane uvádza, že predmetný incident, ktorý sa udial dňa 23.11.2024, bol len vyvrcholením predchádzajúceho násilného a urážlivého správania odporcu voči nej. Toto jej tvrdenie nebolo ničím osvedčené, a to za stavu, keď odporca jeho pravdivosť popiera. Navrhovateľka sa v tejto súvislosti obmedzila len na vágne tvrdenia bez uvedenia podrobností ohľadne okolností tvrdeného správania odporcu. Tvrdí totiž len to, že išlo o niekoľko verbálnych útokov, ale aj fyzické napadnutie, keď ju asi pred rokom a pol mal sotiť o dvere do spálne, pričom sa odtrhol horný pánt týchto dverí, dvere sa nahli, ale nakoľko viseli na spodnom pánte nespadli úplne na zem, a svedkami aj tohto konania boli maloleté deti. K žiadnej z týchto udalostí však navrhovateľka neuviedla podrobnejší opis, ich presnejšie časové relácie ani ďalšie okolnosti a nepredložila v tomto smere žiadne dôkazy, ktoré by mohli hoci len nasvedčovať pravdivosti jej tvrdení, ktoré by aj pri zohľadnení náročnosti preukazovania takýchto udalostí, bolo možné akceptovať pre účely osvedčenia násilného správania odporcu v minulosti. Za tohto stavu potom samotné nekonkrétne tvrdenia navrhovateľky o údajnom správaní odporcu voči nej v minulosti nemôžu poskytnúť náležitú oporu pre prijatie záveru o splnení zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia v danej veci. 25. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní a taktiež v jej replike na vyjadrenie odporcu k odvolaniu opakovane zdôrazňuje, že v dôsledku správania odporcu pri incidente dňa 23.11.2024 má neustále pocit strachu a obavy z ďalšieho fyzického útoku odporcu, ktorému podľa nej možno zabrániť jedine nariadením ňou navrhovaného neodkladného opatrenia, odvolací súd ani túto jej argumentáciu nepovažuje za opodstatnenú. Navrhovateľka totiž obavu z opakovania fyzického útoku odporcu na jej osobu, vyvodzuje z jediného incidentu, pri ktorom podľa všetkých indícii išlo o vzájomný fyzický (a verbálny) konflikt medzi stranami, pri ktorom obaja zúčastnení utrpeli zranenia, pričom odporca sa dobrovoľne z rodinného domu, kde k incidentu došlo, odsťahoval do prenajatej nehnuteľnosti, v ktorej býva doposiaľ (ako tvrdí aj samotná navrhovateľka) a k žiadnemu ďalšiemu incidentu od novembra 2024 nedošlo. Navrhovateľka netvrdí ani to, že by odporca snažil do predmetného rodinného domu svojvoľne vniknúť, či sa k nej nebezpečne priblížiť, alebo že by na ňu inak útočil, a to všetky za stavu, keď zatiaľ naďalej medzi stranami ako rodičmi funguje na základe ich ústnej dohody striedavá starostlivosť o ich spoločné maloleté deti. Odvolací súd je, práve naopak, po zohľadnení všetkých uvedených okolností (ktoré nie sú sporné) v ich vzájomnej súvislosti toho názoru, že ak doposiaľ k žiadnemu psychickému či fyzickému útoku odporcu na navrhovateľku napriek pomerne častým kontaktom medzi nimi v súvislosti s odovzdávaním detí do opatery nedošlo, javí sa hrozba útoku odporcu, ktorú navrhovateľka podľa jej tvrdenia pociťuje, ako nepravdepodobná. Pokiaľ v tejto súvislosti navrhovateľka v odvolaní konštatuje, že z dôkazov priložených k návrhu jednoznačne vyplýva, že uvedený incident dňa 23.11.2024 viedol u nej

k traumatickému stresu, k silným prejavom úzkosti a strachu, pocitov viny a hanby, a preto bola nútená okrem klasických lekárskych ošetrení absolvovať aj návštevu psychológa, odvolací súd poukazuje na to, že osvedčená bola iba návšteva psychológa, nie však už jej ďalšie tvrdenia, keď žiadnu správu z vyšetrenia psychológa, z ktorej by vyplývali akékoľvek jeho objektívne zistenia, navrhovateľka k návrhu nepredložila, teda nie je zrejmé ani to, či má jej návšteva psychológa súvis konkrétne s incidentom, ku ktorému došlo dňa 23.11.2024. 26. Na základe vyššie uvedeného potom odvolací súd dospel, zhodne so súdom prvej inštancie, k záveru, že navrhovateľka v dostatočnej miere neosvedčila dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Z jej tvrdení a predložených listín totiž nemožno vyvodiť dôvodnosť ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity konaním odporcu predpokladané § 325 ods. 2 písm. g) a h) C.s.p., avšak ani splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p., ktorého aplikácie sa navrhovateľka neopodstatnene v danej veci dovoláva. Ak by totiž mali byť v prípade incidentu, ku ktorému došlo dňa 23.11.2024, v prípade navrhovateľky mali splnenie predpokladov pre aplikáciu ust. § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. osvedčovať dôkazy pozostávajúce z jej fotografii, lekárskych správ o ošetrení a podané trestné oznámenie, v rovnakom rozsahu by bolo potrebné považovať za osvedčené dôkazmi predloženými odporcom (fotografia tržnej rany, lekárske správy, výpoveď svedkyne R. Z. a podanie trestného oznámenia na navrhovateľku) dôvodné podozrenie z násilia navrhovateľky voči odporcovi. 27. Rovnako nemožno považovať za dôvodnú námietku navrhovateľky v odvolaní, že súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia porušil jej právo na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 393 ods. 2 a § 220 ods. 2 C.s.p. zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k záveru o nedôvodnosti podaného návrhu. Je pravdou, že odôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia nemožno považovať za celkom vyčerpávajúce a treba pripustiť, že navrhovateľka mohla objektívne očakávať vyjadrenia súdu prvej inštancie aj k niektorým ďalším relevantným otázkam významným z hľadiska splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd však na to prihliadal, týmito otázkami sa zaoberal a svoje úvahy významné pre rozhodnutie o podanom návrhu zhrnul v odôvodnení tohto rozhodnutia, čím možno považovať pochybenie spočívajúce v nedôslednosti súdu prvej inštancie za napravené. Nedôvodne však navrhovateľka v odvolaní v tejto súvislosti vytýka súdu prvej inštancie chýbajúce posúdenie proporcionality (nevyhnutnosti a primeranosti) požadovaného obmedzenia. Je pravdou, že súd prvej inštancie sa danej otázke nevenoval. Táto okolnosť však nepredstavuje vadu odôvodnenia napadnutého uznesenia, pretože ak prvoinštančný súd dospel k záveru o nesplnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia z iných dôvodov, takéto posúdenie bolo logicky nadbytočné, nehospodárne a zostalo by iba v teoretickej (akademickej) rovine bez významu pre výsledok konania. Každopádne však treba zdôrazniť, že so základnými závermi, vyslovenými súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia sa odvolací súd stotožnil a toto rozhodnutie považuje v konečnom dôsledku za (vo výroku) vecne správne, pričom nedostatky odôvodnenia napadnutého uznesenia nie sú aj s prihliadnutím na predmet konania takého charakteru a závažnosti, aby mohli zakladať dôvod na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces. 28. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní namieta, že samotná skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala až necelý mesiac po incidente, ku ktorému došlo dňa 23.11.2024, ešte neznamená, že v tomto prípade nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, odvolací súd sa s jej argumentáciou stotožnil. Samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav, potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie a súd nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Nie celkom správne právne závery, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie, však napokon z hľadiska správnosti napadnutého rozhodnutia, nemajú rozhodujúci význam. Predpoklady pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia v danej veci totiž neboli naplnené z iných dôvodov, ako bolo podrobne vysvetlené už vyššie. V tejto súvislosti možno doplniť, že odvolací súd v tomto smere, rovnako ako súd prvej inštancie, vychádzal z ust. § 329 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, za akého okrem jedného (podľa osvedčených skutočností vzájomného) incidentu, o ktorý sa návrh opiera, neboli osvedčené žiadne iné skutočnosti, ktoré by mohli zakladať reálnu hrozbu (fyzicky, či psychicky) jednostranného násilného správania odporcu voči navrhovateľke, či ohrozenia jej integrity.

29. Nedôvodne tiež navrhovateľka v odvolaní poukazuje právne závery týkajúce sa posúdenia predpokladov osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov, ako aj definície psychického a fyzického násilia, vyplývajúce z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu Banská Bystrica, Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Košiciach. Ohliadnuc od toho, že so všeobecnými právnymi závermi, ktoré z daných rozhodnutí vyplývajú sa odvolací súd stotožňuje, v predmetných konaniach bol posudzovaný skutkový základ odlišný od tejto veci, a preto v nich vyslovené konkrétne závery nie sú v danej veci bez ďalšieho použiteľné, nakoľko v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné splnenie predpokladov pre vyhovenie návrhu posudzovať striktne individuálne na základe okolností veci. 30. Napokon, len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nedôvodná je aj námietka navrhovateľky, podľa ktorej bolo porušené jej právo na zákonného sudcu, nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala v priebehu konania sp. zn. 51P/248/2023, avšak tento jej návrh bol vylúčený na samostatné konanie, v dôsledku čoho túto vec týkajúcu sa neodkladného opatrenia neprejednával sudca zo súdneho oddelenia "51P" ale vec bola bez splnenia zákonných podmienok pridelená na rozhodnutie sudcovi zo súdneho oddelenia "45C", hoci na to neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Okrem toho, že samotným vylúčením určitej veci na samostatné konanie v súlade s ust. § 166 ods. 2 C.s.p. k porušeniu práva na zákonného sudcu nedochádza a v tomto prípade boli na vylúčenie veci splnené predpoklady. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má poskytnúť ochrana navrhovateľke, totiž nemá žiadny vecný súvis s rozvodom manželstva účastníkov ani úpravou ich práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, pričom v danej veci bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na Okresnom súde v Pezinku pridelený zákonnej sudkyni Mgr. Lucii Vícenovej v súlade s rozvrhom práce na rok 2024 a v tejto súvislosti žiadne námietky neuvádza ani navrhovateľka. Ani v tomto smere preto odvolací súd nezistil žiadne porušenie procesných práv navrhovateľky, ktoré by odôvodňovalo zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci na ďalšie konanie. 31. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v danej veci neboli splnené zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie navrhovateľkou požadovaného neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) C.s.p. ani § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p., a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako (vo výroku) vecne správne potvrdil. 32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods.1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 33. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).