Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Pezinok 45C/1/2025 1725200078 10. 01. 2025 Mgr. Lucia Vícenová ECLI:SK:OSPK:2025:1725200078.1
Uznesenie 2 45C/1/2025
Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, E., zastúpenej: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 244 895, Červeňova 15, Bratislava proti odporcovi: A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, E., prechodne bytom A. XX, E. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: 2
45C/1/2025
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Súd n e p r i z n á v a odporcovi nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 4
45C/1/2025
1. Návrhom doručeným súdu dňa 19.12.2024 adresovaným do konania o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom vedeného na Okresnom súde Pezinok pod spisovou značkou XXX/XXX/XXXX, vylúčeným na samostatné konanie uznesením č.k. 51P/2482023 – 360 dňa 10.01.2025 zapísaným ako nový návrh do odd. 45C dňa 10.01.2024 o 10,04 hod. sa navrhovateľka domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcovi aby nevstupoval do rodinného domu, nachádzajúceho sa na ul. F. H. E., I. I. J. XXX, postavenom na pozemku parcely registra „C" s parcelným č. XX/X, druh stavby: Rodinný dom, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres: G., obec: E., katastrálne územie: E.; aby sa nepribližoval k A. B. C., D. E., nar. XX·XX·XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX E. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov eventuálne 3 metre eventuálne na vzdialenosť určenú podľa úvahy súdu a to do času právoplatného rozhodnutia v konaní o merite veci vedeným pred Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX vo veci rozvodu žalovaného A. G. C. a žalobkyne A. B. C. a úpravy práv a povinností k maloletým deťom K. C. a E. C.. 2. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že toho času žije v rodinnom dome na ul. F. H. E., I. I. J. XXX, ktorý spadá do bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným. Žalovaný toho času žije v prenajatom dome
na adrese: A. XX, E.. Následne navrhovateľka opísala incident zo dňa 23.11.2024, počas ktorého bol odporca verbálne agresívny a ktorý vyvrcholil fyzickým násilím zo strany odporcu, následkom ktorého boli zranenia navrhovateľky (udretý chrbát, rameno a lakeť, zlomené dva nechty, ktoré začali silno krvácať), kvôli ktorým musela absolvovať lekárske vyšetrenia. Navrhovateľka podala na odporcu dňa 19.12.2024 pre skutok zo dňa 23.11.2024 trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví. Navrhovateľka v návrhu tiež uviedla, že fyzickému útoku dňa 23.11.2024 predchádzal psychický teror zo strany odporcu, ktorý už počas vedenia súdneho konania (XXX/XXX/ XXXX) na navrhovateľku bezdôvodne častokrát zvyšoval hlas a vulgárne ju osočoval. Odporca okrem iného počas vedenia súdneho konania navrhovateľku neustále kritizoval/kritizuje, že je zlá matka a zle vychováva maloleté deti. Navrhovateľka má ďalej obavu, že toho času sa môže agresia odporcu voči nej zvýšiť, najmä ak zistí, že navrhovateľka voči nemu podala neodkladné opatrenie v znení zákazov. Navrhovateľka nevylučuje, že by ju mohol odporca opakovane fyzicky napadnúť alebo jej ublížiť na živote, tak ako sa už vyhrážal. Navrhovateľka považuje správanie odporcu za nevyspytateľné a nepredvídateľné, ktoré zdôrazňuje poukázaním na jeho predchádzajúce správanie, ako aj možnosť jeho potencionálneho, priam najviac pravdepodobného fyzického alebo psychického ataku na ňu. 3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 4. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 5. Neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť
vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. V uvedených neodkladných opatreniach nie je rozhodujúce, aký vzťah má strana sporu, ktorá je podozrivá z násilia k nehnuteľnosti, dôležité je, že v nej býva obeť násilia, ktorú je potrebné dočasne ochrániť. Právo na ochranu života a zdravia je absolútne a silnejšie ako právo na obydlie, resp. vlastnícke právo. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP preto postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. 6. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia odporcom voči nej. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľa a listinných dôkazov, napr. lekárskych správ, trestných oznámení, písomnej komunikácie, záznamov polície. Navrhovateľka v predmetnej veci na osvedčenie svojich tvrdení o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy predložila trestné oznámenie, fotografie zranení a správy o lekárskych vyšetreniach. 7. Napriek tomu, že fotografiami doloženými do spisu mal súd osvedčené, že dňa 23.11.2024 došlo medzi účastníkmi k incidentu, ktorý vyvrcholil fyzickým násilím zo strany odporcu, výsledkom ktorého incidentu boli zraneniami ako navrhovateľky, tak aj odporcu (ako uviedla samotná navrhovateľka), nepovažoval súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný. Na základe skutkových okolností tvrdených navrhovateľkou súd dospel k názoru, že navrhovateľka neosvedčila existenciu nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia odporcom, čo podľa názoru súdu nepochybne vyplýva z časových súvislostí, keď fyzického násilia sa mal odporca dopustiť dňa 23.11.2024 (čo navrhovateľka uviedla ako primárny dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia) ale návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (a tiež trestné oznámenie) navrhovateľka podala až dňa 19.12.2024. Súd má za to, že ak by navrhovateľka skutočne pociťovala taký strach zo správania odporcu a obavy z jeho následného správania, nevyčkávala by s podaním trestného oznámenia a neodkladným opatrením takmer jeden celý mesiac po opisovanom incidente. Žiadny iný konkrétny spor, hádku, incident, či vyhrotenú situáciu s prvkami či už psychického alebo fyzického násilia zo strany odporcu, ku ktorému by došlo po incidente dňa 23.11.2024, navrhovateľka netvrdila. Naviac navrhovateľka a odporca momentálne nezdieľajú spoločnú domácnosť. Navrhovateľka netvrdila, a teda ani neosvedčovala, že by sa odporca aktuálne nachádzal v mieste jej obydlia, prípadne že by tam prichádzal (prípadne prišiel čo i len raz od incidentu dňa 23.11.2024). Práve naopak, sama navrhovateľka tvrdí, že v obydlí žije iba s maloletými deťmi bez prítomnosti odporcu. V návrhu súčasne spomína minulé správanie odporcu (vyhrážanie, vulgárne správanie); netvrdí však, že neprístojné správanie žalovaného pokračuje. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov ako jedna z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia (v časti nevstupovania do rodinného domu) nebola splnená, keď navrhovateľka momentálne nie je vystavená nebezpečenstvu ohrozenia jej integrity, keď s maloletými deťmi žije v oddelenej domácnosti. 8. Súd je toho názoru, že navrhovateľka v dostatočnej miere neosvedčila dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, preto jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého úspešná strana, ktorou je odporca, má nárok na náhradu trov konania, ale keďže mu žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok nepriznal. Poučenie: 2
45C/1/2025
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku]. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).