Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/90/2026 1426205339 01. 09. 2026 JUDr. Roman Huszár ECLI:SK:KSBA:2026:1426205339.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : S.. J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXA, G., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., Leškova 3A, Bratislava, IČO : 36 847 143 proti žalovanému: K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XA, G., o určenie neexistencie záložných práv na nehnuteľnostiach a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne, proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 4.júna 2026 sp. zn. 75C/34/2026 - 136, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie opatrenie v nasledovnom znení:
mení tak, že súd nariaďuje neodkladné
Súd ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území N. S., obec Bratislava I - m.č. N. S., okres G. F., evidované na príslušných listoch vlastníctva Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to: byt č. X na X. p. bytového domu so súp. č. XXXX, popis stavby: dom, postavený na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXX/X, číslo vchodu: S. X, v podiele 1/1 (ďalej len „Byt“) a k Bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a príslušenstve o veľkosti 9852/184403, evidovaný na LV č. XXXX, nebytový priestor č. A. - garáž na -1 suteréne bytového domu so súp. č. XXXX, popis stavby: dom, postavený na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXX/X, číslo vchodu: S. X, v podiele 1/1 (ďalej len „Garáž“) a ku Garáži prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a príslušenstve o veľkosti 1310/184403, evidovaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel k pozemku reg. „C“ s parc. č. XXX/X o výmere 642 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (pozemok zastavaný bytovým domom), prislúchajúci k Bytu, o veľkosti 9852/184403, evidovaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel k pozemku reg. „C“ s parc. č. XXX/X o výmere 642 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (pozemok zastavaný bytovým domom), prislúchajúci ku Garáži, o veľkosti 1310/184403, evidovaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel k pozemkom reg. „C“ s parc. č. XXX/X o výmere 31 m2, druh pozemku: ostatná plocha a s parc. č. XXX/X o výmere 5 m2, druh pozemku: ostatná plocha, prislúchajúci k Bytu, o veľkosti 9852/184403, evidovaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel k pozemkom reg. „C“ s parc. č. XXX/X o výmere 31 m2, druh pozemku: ostatná plocha a s parc. č. XXX/X o výmere 5 m2, druh pozemku: ostatná plocha, prislúchajúci ku Garáži, o veľkosti 1310/184403, evidovaný na LV č. XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území J. S., obec Bratislava III - m.č. J. S., okres Bratislava III, evidované na príslušných listoch vlastníctva Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to: byt č. XX na X. p. bytového domu so súp. č. XXXXX, popis stavby: I. XX/a-H., postavený na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXXX/XX, číslo vchodu: I. XX/a, v podiele 1/1 (ďalej len „Byt“) a k Bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a príslušenstve o veľkosti 16672/2550054, evidovaný na LV č. XXXX, nebytový priestor č. AO - garáž na -1 suteréne bytového domu so súp. č. XXXXX, popis stavby: I. XX/a-H., postavený na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXXX/XX, číslo vchodu: I. XX/a, v podiele 1/189 (ďalej len „Garážové státie“) a ku Garážovému státiu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a príslušenstve o veľkosti
1/189 z 224330/2550054, evidovaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel k pozemkom reg. „C“ s parc. č. XXXXX/XX o výmere 2958 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XX o výmere 5175m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 60 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 125 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 1868 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 53 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 25 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 332 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/ XXX o výmere 69 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 44 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 44 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 44 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 44 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 44 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 44 m2, druh pozemku: ostatná plocha (ďalej len „Pozemky“), prislúchajúci k Bytu, o veľkosti 16672/2550054, evidovaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel k Pozemkom špecifikovaný pod písm. i), prislúchajúci ku Garážovému státiu, o veľkosti 1/189 z XXXXXX/ XXXXXXXXX, evidovaný na LV č. XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nepriznáva. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 05.05.2026 sa žalobkyňa domáha voči žalovanému vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území N. S., obec G. F. - m.č. N. S., okres G. F., evidované na príslušných listoch vlastníctva Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to: byt č. X na X. p. bytového domu so súp. č. XXXX, popis stavby: dom, postavený na pozemku reg. „C“ s parc, č. XXX/X, číslo vchodu: S.Š. X, v podiele 1/1 (ďalej len „Byt“) a k Bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a príslušenstve o veľkosti 9852/184403, evidovaný na LV č. XXXX, nebytový priestor č. A. - garáž na -1 suteréne bytového domu so súp. č. XXXX, popis stavby: dom, postavený na pozemku reg. „C“ s parc, č. XXX/X, číslo vchodu: S. X, v podiele 1/1 (ďalej len „Garáž“) a ku Garáži prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a príslušenstve o veľkosti 1310/184403, evidovaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel k pozemku reg. „C“ s parc. č. XXX/X o výmere 642 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (pozemok zastavaný bytovým domom), prislúchajúci k Bytu, o veľkosti 9852/184403, evidovaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel k pozemku reg. „C“ s parc. č. XXX/X o výmere 642 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (pozemok zastavaný bytovým domom), prislúchajúci ku Garáži, o veľkosti 1310/184403, evidovaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel k pozemkom reg. „C“ s parc. č. XXX/X o výmere 31 m2, druh pozemku: ostatná plocha a s parc. č. XXX/X o výmere 5 m2, druh pozemku: ostatná plocha, prislúchajúci k Bytu, o veľkosti 9852/184403, evidovaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel k pozemkom reg. „C“ s parc. č. XXX/X o výmere 31 m2, druh pozemku: ostatná plocha a s parc. č. XXX/X o výmere 5 m2, druh pozemku: ostatná plocha, prislúchajúci ku Garáži, o veľkosti 1310/184403, evidovaný na LV č. XXXX (ďalej len „Nehnuteľnosti S.“), nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného podľa I.-XXXXX/XXXX zo dňa 17.07.2025. Taktiež sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J. S., obec G. F. - m.č. J. S., okres Bratislava III, evidované na príslušných listoch vlastníctva Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to: byt č. XX na X. p. bytového domu so súp. č. XXXXX, popis stavby: I. XX/a-H., postavený na pozemku reg. „C“ s parc, č. XXXXX/XX, číslo vchodu: I. XX/a, v podiele 1/1 (ďalej len „Byt“) a k Bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a príslušenstve o veľkosti 16672/2550054, evidovaný na LV č. XXXX, nebytový priestor č. AO - garáž na -1 suteréne bytového domu so súp. č. XXXXX, popis stavby: I. XX/a-H., postavený na pozemku reg. „C“ s parc, č. XXXXX/XX, číslo vchodu: I. XX/a, v podiele 1/189 (ďalej len „Garážové státie“) a ku Garážovému státiu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a príslušenstve o veľkosti 1/189 z 224330/2550054, evidovaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel k pozemkom reg. „C“ s parc. č. XXXXX/XX o výmere 2958 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XX o výmere 5175m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 60 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 125 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s
parc. č. XXXXX/XXX o výmere 1868 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 53 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 25 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 332 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/ XXX o výmere 69 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 44 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 44 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 44 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/ XXX o výmere 44 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 44 m2, druh pozemku: ostatná plocha, s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 44 m2, druh pozemku: ostatná plocha (ďalej len „Pozemky“), prislúchajúci k Bytu, o veľkosti 16672/2550054, evidovaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel k Pozemkom špecifikovaný pod písm. i), prislúchajúci ku Garážovému státiu, o veľkosti 1/189 z XXXXXX/XXXXXXXXX, evidovaný na LV č. XXXX (ďalej len „Nehnuteľnosti I.“), nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného podľa I.-XXXXX/XXXX zo dňa 17.07.2025. Tým istým podaním sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k Nehnuteľnostiam S. a Nehnuteľnostiam I., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobu aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalobkyňa je vlastníčkou Nehnuteľností S. a Nehnuteľností I.. K nehnuteľnostiam S. je na príslušných listoch vlastníctva zapísané záložné právo v prospech žalovaného podľa I.-XXXXX/ XXXX zo dňa 17.07.2025. Taktiež je tam evidovaná poznámka v znení: Poznamenáva sa začatie výkonu záložného práva k nehnuteľnosti priamym predajom v zmysle Občianskeho zákonníka v prospech K. G. (30.5.1968) k predmetným nehnuteľnostiam podľa K.-XXX/XXXX. Taktiež je na listoch vlastníctva vyznačená plomba z dôvodu prebiehajúceho vkladového konania o prevode vlastníckeho práva na základe Kúpnej zmluvy pod č. I.-XXXX/XXXX. K Nehnuteľnostiam I. je na príslušných listoch vlastníctva zapísané záložné právo v prospech žalovaného podľa I.-XXXXX/XXXX zo dňa 17.07.2025. Ďalej je na listoch vlastníctva k Nehnuteľnostiam I. je evidovaná poznámka v nasledovnom znení: Poznamenáva sa začatie výkonu záložného práva k nehnuteľnosti priamym predajom v zmysle Občianskeho zákonníka v prospech K. G. (XX.X.XXXX) k predmetným nehnuteľnostiam K.-XXX/XXXX. 1.2. Súd prvej citoval listinné dôkazy ktoré predložili strany sporu (pozri odsek 16., 22. napadnutého uznesenia) a po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d) , § 326 ods. 1,2 , § 328 ods. 1, § 329 ods. 1,2 keď uviedol, že neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. nariadiť iba z dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo ak je obava z ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia).V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (§ 329 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 C.s.p.). Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.) alebo iným zákonným prostriedkom nápravy. 1.3. V prejednávanej veci súd pri rozhodovaní o návrhu najprv zisťoval, či žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, teda dôvodnosť a trvanie subjektívneho nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z predložených listov vlastníctva k Nehnuteľnostiam S. - č. LV XXXX, XXXX, XXXX a listov vlastníctva k Nehnuteľnostiam I. - č. LV XXXX, XXXX vyplýva, že žalobkyňa dostatočne osvedčila, že je vlastníčkou Nehnuteľností S. a Nehnuteľností I.. Z predložených dôkazov však súd nemal za dostatočne osvedčené, že by toto vlastnícke právo žalobkyne bolo protiprávne ohrozené alebo porušované zo strany žalovaného. V prvom rade je potrebné uviesť, že záložné právo žalovaného bolo zriadené na dve samostatné nehnuteľnosti, a to Nehnuteľnosti S. a Nehnuteľnosti I., Rozhodcovským rozsudkom 2 v spojení so zmluvami o zriadení záložného práva zo dňa 15.04.2025 na Nehnuteľnosti S. a Nehnuteľnosti I. (bližšie uvedené v odseku 9. Uznesenia), Opravným Uznesením v spojení s dodatkami k zmluvám o zriadení záložného práva zo dňa 14.07.2025 (bližšie uvedené v odseku 10. Uznesenia). Rozhodcovský rozsudok má v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej aj „ ZoRK“) účinky ako právoplatný rozsudok súdu, pričom právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je teda zásadne nezmeniteľný a záväzný pre sporové strany a všetky orgány vrátane súdov. Rozhodcovský rozsudok takisto zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok je vecne nesprávny či dokonca zmätočný, mu účinky právoplatného súdneho rozhodnutia vytvárajúceho prekážku veci právoplatne rozhodnutej (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 2254/2011). Rozhodcovský rozsudok je pritom možné zrušiť iba zákonom predvídaným spôsobom, a to a to v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej aj „ ZoRK“). Vyššie uvedené znamená, že predmetný právoplatný Rozhodcovský rozsudok 2 má účinky právoplatného rozsudku súdu, pričom konajúci súd je povinný ho rešpektovať, pretože je pre neho záväzný. Týmto Rozhodcovským rozsudkom 2 došlo k zriadeniu záložných práv k sporným nehnuteľnostiam, ktoré boli následne zapísané do katastra nehnuteľností. Zápisom do katastra nehnuteľnosti došlo následne k vzniku záložných práv k nehnuteľnostiam (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka). Konajúci súd preto konštatuje, že žalobkyni sa v tejto fáze konania nepodarilo osvedčiť, že záložné právo neexistuje (nikdy platne nevzniklo), a teda, že žalovaný ohrozuje alebo ruší jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti protiprávne. 1.4. Súd prvej inštancie taktiež nemal v dostatočnej miere za osvedčené, že by záložné práva žalovaného ako záložného veriteľa boli v rozpore s právom. Žalobkyňa tvrdí, že Rozhodcovský rozsudok 2, ktorým sa zriadilo záložné právo na Nehnuteľnostiach S. a I., ako aj na to nadväzujúce Opravné uznesenie Rozhodcovského súdu, je právne neúčinný, resp. nulitný, a teda nespôsobilý byť podkladom pre vznik a zápis záložných práv do katastra nehnuteľností z dôvodu, vec bola zo zákona nearbitrabilná, keďže smerovala k vzniku vecného práva k nehnuteľnosti, čo je podľa § 1 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. z rozhodcovského konania vylúčené. V zmysle § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z. v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam. Rozhodcovským rozsudkom, ktorým sa nahrádza prejav vôle uzatvoriť záložnú zmluvu, však nedochádza k vzniku záložného práva k nehnuteľnosti. Ako už konajúci súd uviedol, záložné právo k nehnuteľnosti vzniká až zápisom do katastra nehnuteľností. Aj ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní predpokladá, že spory o nahradenie prejavu vôle sú arbitrabilné. V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platí, že v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. V konaní o nahradenie prejavu vôle rozhodcovský súd nerozhoduje o vzniku vecného práva. Ide vo svojej podstate o klasickú žalobu na splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku. Ohľadom takéhoto sporu bezpochyby možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, ide preto o arbitrabilný spor (porovnaj Katastrálny bulletin č. 1/2017, odpoveď na otázku č. 27). 1.5. Prvoinštančný súd z tvrdených skutočností žalobkyne nemal dostatočne spoľahlivo osvedčenú ani existenciu potreby vyžadujúcej si bezodkladnú úpravu pomerov medzi ňou a žalovaným, ktorý by si
bezpodmienečne vyžadoval rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa sa už v mesiaci júl 2025 prvýkrát dozvedela, že na listoch vlastníctva k Nehnuteľnostiam S. a Nehnuteľnostiam I. sú zapísané záložné práva v prospech žalovaného. Súčasne jej bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložných práv. Dňa 21.07.2025 jej boli doručené rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, o prerušení katastrálnych konaní č. I.-XXXXX/XXXX a I.XXXXX/XXXX, pričom v čase ich prevzatia už bol vklad záložných práv povolený, a to dňa 17.07.2025. Z vyjadrenia žalovaného a s ním predloženého Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 18.07.2025 súd zistil, že žalovaný oznámil začatie výkonu záložných práv, ktorý sa bude realizovať priamym predajom zálohu kúpnou zmluvou podpísanou záložným veriteľom ako predávajúcim na jednej strane (žalovaným) a kupujúcim na strane druhej (spoločnosť Benita trade s.r.o., IČO: 35 761 326, so sídlom S.H. W. Č.. X, G.). Žalobkyňa ďalej uviedla, že iniciovala stretnutie so žalovaným, ktoré sa uskutočnilo v auguste 2025, ktorého predmetom bolo hľadanie spôsobu vzájomného majetkového vyporiadania. Žalobkyňa tvrdí, že vec neignorovala, nebola pasívna, snažila sa situáciu riešiť najprv mimosúdne. Sú však v tejto súvislosti musel prihliadnuť na vyjadrenie žalovaného a ním predložené dôkazy, ktorými vyvrátil tvrdenia žalobkyne, že nebola pasívna. Z e-mailu adresovaného p. S.. K. E. súd zistil, že dňa 19.08.2025 bol žalobkyni poslaný text Dohody o vysporiadaní vzájomných práv a povinností, pričom tento text dohody žalobkyňa nepodpísala ani sa k nemu nevyjadrila. Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhala až po takmer 10 mesiacoch odkedy sa prvýkrát dozvedela o záložných právach zapísaných na listov vlastníctva k Nehnuteľnostiach S. a I., pričom so žalovaným rokovala o spôsobe majetkového vysporiadania a následne ostala nečinná v bránení svojho práva až dokým žalovaný nepodal návrh na vklad vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam S. do katastra nehnuteľnosti, kedy až dňa 29.04.2026 išla nahliadať do katastrálneho spisu, súd v danej veci nemal za osvedčenú existenciu bezprostrednej a náhle vzniknutej ujmy, ktorá by si vyžadovala okamžitú úpravu pomerov formou neodkladného opatrenia. Súd nad rámec uvedeného dodáva, že existencia bezprostrednej a náhle vzniknutej ujmy, ktorá by si vyžadovala okamžitú úpravu pomerov formou neodkladného opatrenia by nebola splnená ani v prípade, ak by súd pripustil, že žalobkyňa sa snažila so žalovaným vyriešiť situáciu mimosúdne a preto nepodala žalobu či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na ochranu svojich práv už v júli 2025, t.j. ihneď po tom ako sa dozvedela o zapísaných záložných právach na listoch vlastníctva, a to z dôvodu, že žalobu či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepodala ani bezodkladne po neúspešných rokovaniach so žalovaným v auguste 2025, ale ich podala až dňa 05.05.2026, po zistení, že žalovaný pristúpil k reálnemu výkonu záložných práv. 1.6. Súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že nariadenie neodkladného opatrenia je na mieste iba v takom prípade, ak žalobkyňa nemá k dispozícii iný prostriedok nápravy, ktorý menej zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalovaného. Ide o prejav zásady subsidiarity neodkladného opatrenia. V danom prípade pritom žalobkyni svedčí iný právny prostriedok ochrany, a to vyznačenie katastrálnej poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní vo veci samej v zmysle § 38 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Konanie o určenie neexistencie záložného práva je totiž konaním, vo vzťahu ku ktorému sa uplatňuje tzv. rozšírená subjektívna záväznosť výroku rozsudku v zmysle § 228 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V zmysle tohto ustanovenia platí, že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Výrokom o určení vecného práva k nehnuteľnosti sa pritom rozumie výrok rozsudku o existencii či neexistencii vecného práva ku konkrétnej nehnuteľnosti. 1.7. Keďže zo strany žalobkyne (i) nedošlo k osvedčeniu existencie právneho vzťahu medzi stranami, a teda dôvodnosti a trvania nároku, (ii) nedošlo k osvedčeniu potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami a (iii) žalobkyňa má k dispozícii iný prostriedok nápravy, ktorý menej zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalovaného v podobe poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní vo veci samej v katastri nehnuteľností, neboli splnené zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako neopodstatnený zamietol (§ 328 ods. 1 in fine C.s.p.). Splnenie ostatných kumulatívnych zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia už nebolo potrebné skúmať, pretože so zreteľom na vyššie uvedené nemohli privodiť iné rozhodnutie vo veci.
1.8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný mal v konaní plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 C.s.p. náhradu trov konania žalovanému nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy súdneho konania ani právneho zastúpenia nevznikli. 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) , h) C.s.p. ktorým žiadala aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že jej návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu a prizná jej voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Mala zato, že odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje je nedostatočné, nepreskúmateľné , keď súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutkovými okolnosťami tvrdenými a osvedčovanými žalobkyňou a nevysvetľuje, akým spôsobom súd hodnotil jednotlivé jej tvrdenia a dôkazy, pričom odôvodnenie rozhodnutia obsahuje prevažne formálne závery, ktoré nereflektujú konkrétne skutkové okolnosti tejto veci a neposkytujú presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty žalobkyne. Napadnuté uznesenie neobsahuje vlastnú preskúmateľnú úvahu súdu, ale prevažne reprodukuje závery prijaté v inom konaní, pri odlišnom skutkovom základe a bez individuálneho posúdenia veci žalobkyne. 2.1. K argumentácii súdu k existencii záložného práva poukázala na odsek 41. uznesenia keď súd vyvodil, že Rozhodcovský rozsudok 2 je pre súd záväzný a že ho je povinný rešpektovať. Následne iba stručne konštatoval, že Rozhodcovským rozsudkom 2 boli zriadené záložné práva k nehnuteľnostiam žalobkyne a ich zápisom do katastra nehnuteľností došlo k ich vzniku. Na tomto základe súd uzavrel, že žalobkyni sa nepodarilo osvedčiť, že záložné práva neexistujú. Žalobkyňa považuje uvedené odôvodnenie za nedostatočné a nesprávne. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s podrobnou argumentáciou žalobkyne týkajúcou sa formálnych, procesných a hmotnoprávnych vád rozhodcovských rozhodnutí, ktoré boli použité ako podklad pre zápis záložných práv do katastra nehnuteľností. Prvoinštančný súd sa zároveň nijako nevysporiadal s jej tvrdením žalobkyne, že rozhodcovské rozhodnutia voči nej nenadobudli právne účinky, keďže jej neboli riadne doručené. Navyše, v deň vydania uznesenia vyšla najavo nová skutočnosť, ktorú žalobkyňa bez vlastného zavinenia nemohla uplatniť skôr. Dňa 04.06.2026 boli žalobkyni z adresy rozhodcovského súdu doručené tri zásielky, ktoré obsahovali Rozhodcovský rozsudok 1, Rozhodcovský rozsudok 2 a Opravné uznesenie, a to bez vyznačenej právoplatnosti a vykonateľnosti. Uvedená skutočnosť potvrdzuje tvrdenie žalobkyne, že predmetné rozhodcovské rozhodnutia jej predtým neboli riadne doručené. Táto nová skutočnosť zásadne spochybňuje záver súdu prvej inštancie, že Rozhodcovský rozsudok 2 bol voči žalobkyni právoplatný, vykonateľný a záväzný v čase zápisu záložných práv do katastra nehnuteľností. Zároveň podporuje záver, že záložné práva boli zapísané na základe rozhodcovských rozhodnutí, ktoré voči žalobkyni nenadobudli právne účinky. Ak právny titul, na základe ktorého malo dôjsť k nahradeniu prejavu vôle žalobkyne a následnému vzniku záložných práv, nebol žalobkyni doručený a teda nebol ani právoplatný a vykonateľný, nemožno bez ďalšieho vychádzať z toho, že záložné práva platne vznikli. Už táto okolnosť sama osebe postačuje minimálne na osvedčenie dôvodnosti nároku žalobkyne pre účely neodkladného opatrenia. Žalobkyňa zároveň doplnila, že dňa 13.05.2026 podala na Mestský súd Bratislava IV žalobu o zrušenie predmetných rozhodcovských rozhodnutí, na základe ktorej je vedené súdne konanie pod sp. zn. 89Cr/2/2026. 2.2. K argumentácii súdu k arbitrabilite sporu citovala závery v odseku 42. napadaného uznesenia, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovským rozsudkom, ktorým sa nahrádza prejav vôle na uzavretie záložnej zmluvy, nedochádza k vzniku záložného práva k nehnuteľnosti, keďže záložné právo vzniká až zápisom do katastra nehnuteľností. Z toho súd vyvodil, že nejde o spor vylúčený z rozhodcovského konania podľa § 1 ods. 3 písm. a) ZoRK, ale o arbitrabilný spor o splnenie povinnosti. Mala zato, že uvedený záver je nesprávny a formalistický. Súd sa obmedzil iba na formálne konštatovanie, že záložné právo vzniká až zápisom do katastra, čím však neodpovedal na jej podstatnú námietku, že rozhodcovský súd vytvoril právny titul nevyhnutný na vznik vecného práva k nehnuteľnosti. Rovnako sa súd vôbec nezaoberal tým, z akého právneho dôvodu jej mala vzniknúť povinnosť uzavrieť záložné zmluvy. Samotná existencia peňažnej pohľadávky, hoci aj priznanej rozhodcovským rozsudkom, nezakladá právo veriteľa jednostranne vytvoriť zabezpečenie k nehnuteľnostiam dlžníka. Záver súdu o arbitrabilite je navyše založený aj na odkaze na Katastrálny bulletin č. 1/2017, odpoveď na otázku č. 27. Katastrálny bulletin však nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, nie je prameňom práva a nie
je záväzný pre súd pri výklade ZoRK. Súd preto nemohol nahradiť vlastnú právnu úvahu odkazom na metodický materiál katastrálnej praxe, osobitne za situácie, keď žalobkyňa v žalobe predložila rozsiahlu argumentáciu o nearbitrabilite veci a nespôsobilosti Rozhodcovského rozsudku 2 byť právnym titulom pre vznik záložných práv. 2.3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že neosvedčila existenciu bezprostrednej a náhle vzniknutej ujmy, ktorá by si vyžadovala okamžitú úpravu pomerov formou neodkladného opatrenia. Tento záver založil v podstatnej miere výlučne na tvrdeniach žalovaného uvedených v jeho vyjadrení zo dňa 26.05.2026 a v doplnení vyjadrenia zo dňa 28.05.2026 pričom tieto vyjadrenia jej neboli pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručené a nemala možnosť sa k nim vyjadriť. Súd tak prevzal tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa bola po dobu niekoľkých mesiacov pasívna, hoci skutočný priebeh veci bol odlišný keďže mala od začiatku záujem vzniknutú situáciu riešiť. Bola to ona, ktorá po zistení zápisu záložných práv a oznámenia o ich výkone bezodkladne kontaktovala žalovaného a iniciovala osobné stretnutie. Rovnako navrhla, aby sa komunikácie zúčastnil advokát Mgr. Peter Hudec, ktorého v danom čase považovala za osobu schopnú sprostredkovať rokovanie medzi stranami. Na osobnom stretnutí, výslovne uviedla, že ide o pre ňu právne komplikovanú vec, ktorej bez odbornej právnej pomoci nerozumie v rozsahu potrebnom na prijatie právne záväzného rozhodnutia a preto uviedla, že sa k návrhu nevie sama kvalifikovane vyjadriť a už vôbec nemôže nič podpísať alebo uzavrieť bez predchádzajúcej porady s vlastným právnikom. Následne opakovane žiadala žalovaného o ďalšie stretnutie za účasti svojho právneho zástupcu JUDr. Repku a dňa 09.12.2025 sa opätovne obrátila e-mailom na Mgr. Petra Hudeca so žiadosťou o krátke operatívne stretnutie a o pokračovanie v riešení veci. Opakovane sa snažila dosiahnuť pokračovanie rokovaní a objasnenie situácie, ktorú vzhľadom na dlhoročný osobný vzťah so žalovaným, spoločné bývanie a existenciu spoločnej maloletej dcéry prirodzene najskôr vnímala ako vec, ktorú je potrebné riešiť mimosúdne. Dôrazne odmietla interpretáciu žalovaného, podľa ktorej mala svojou účasťou na rokovaniach fakticky akceptovať existenciu záložných práv alebo uznať pohľadávku žalovaného. Nikdy neuznala pohľadávku žalovaného vo výške 700.000 €, resp. 780.000 €, nikdy neuznala platnosť záložných práv a nikdy neprejavila vôľu uzavrieť záložné zmluvy k nehnuteľnostiam. Tvrdenie žalovaného, že mala fakticky akceptovať pohľadávku a záložné práva, nedáva žiadny racionálny zmysel ani z hľadiska samotného obsahu navrhovaného urovnania. Takýto záver je obzvlášť neudržateľný vzhľadom na to, že žalobkyňa so žalovaným prežila približne tridsať rokov v spoločnom partnerskom vzťahu, podieľala sa na zabezpečovaní rodinných potrieb a spoločných nákladov domácnosti a dlhodobo sa starala o ich spoločnú maloletú dcéru. Nemožno preto dôvodne predpokladať, že by bez nezávislého právneho posúdenia dobrovoľne pristúpila na urovnanie, ktorého dôsledkom by bolo faktické potvrdenie právneho stavu vytvoreného bez jej reálnej účasti a bez akejkoľvek vyváženej kompenzácie za dlhoročný spoločný život strán. Súd prvej inštancie zároveň vôbec nezohľadnil osobitný charakter vzťahu medzi ňou a žalovaným, keď práve táto osobná, rodinná a majetkovo prepojená povaha vzťahu vysvetľuje, prečo sa najskôr snažila situáciu riešiť osobným rokovaním a mimosúdne, a nie okamžitým podaním žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Bez ohľadu na vyššie uvedené nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie namietala, že súd podmienku bezodkladnosti aj nesprávne právne posúdil. Samotný časový odstup medzi jej prvotnou vedomosťou o zápise záložných práv a podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže bez ďalšieho viesť k záveru, že podmienka bezodkladnosti nie je splnená. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. III. ÚS 422/2021 výslovne uviedol, že atribút bezodkladnosti neznamená, že musí ísť o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj dlhší čas, pričom ju nemožno považovať za nesplnenú iba preto, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany neodkladným opatrením ihneď po vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Rovnaký právny záver vyplýva napríklad aj z uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/15/2025, podľa ktorého súd nemôže bezodkladnosť mechanicky odmietnuť len preto, že navrhovateľ nepodal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia okamžite po prvotnom vzniku ohrozenia. Rozhodujúce je, či potreba dočasnej ochrany existuje v čase rozhodovania súdu. Súd prvej inštancie bezodkladnosť posudzoval spätne a izolovane podľa okamihu, kedy sa dozvedela o zápise záložných práv, nie podľa stavu existujúceho v čase rozhodovania o návrhu. V tom čase však už nešlo iba o zápis záložných práv v katastri alebo oznámenie ich výkonu, ale o reálne prebiehajúci výkon záložného práva priamym predajom, uzavretú kúpnu zmluvu a prebiehajúce vkladové konaniesmerujúce k prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam S.. Práve táto zmena kvality ohrozenia bola pre posúdenie bezodkladnosti rozhodujúca.
2.4. K argumentácii súdu k subsidiarite neodkladného opatrenia v súvislosti zo záverom súdu prvej inštancie v odseku 44. napadnutého uznesenia uviedla, že Poznámka v katastri nehnuteľností nemá zákazový, odkladný ani suspenzívny účinok a sama osebe nebráni žalovanému pokračovať vo výkone záložného práva ani katastrálnemu orgánu rozhodnúť o návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech tretej osoby. V prejednávanej veci je žalobkyňa aktuálne zapísanou vlastníčkou nehnuteľností a potrebuje zabrániť tomu, aby o toto vlastnícke právo prišla ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Samotná poznámka jej v tomto smere neposkytuje účinnú ochranu, pretože nijako nebráni povoleniu vkladu vlastníckeho práva na tretiu osobu. Ak by bol vklad povolený, žalobkyňa by stratila vlastnícke právo k svojim nehnuteľnostiam, vrátane nehnuteľnosti, v ktorej žije spolu so svojou maloletou dcérou. Osobitne závažné je, že predmetom výkonu záložného práva sú aj nehnuteľnosti tvoriace obydlie žalobkyne a jej maloletej dcéry. Vlastnícke právo žalobkyne tu preto nemožno vnímať iba ako majetkovú hodnotu, ale aj ako základný predpoklad stability bývania, súkromného a rodinného života. Strata obydlia v dôsledku výkonu sporného záložného práva predstavuje zásah s mimoriadne závažnými a ťažko napraviteľnými následkami. Neodkladné opatrenie v tejto veci nepredstavovalo neprimeraný zásah do práv žalovaného, ale dočasné zachovanie existujúceho stavu do rozhodnutia vo veci samej. Naproti tomu žalobkyni bez nariadenia neodkladného opatrenia hrozí strata vlastníctva k nehnuteľnostiam a zásah do jej obydlia ešte pred tým, ako bude právoplatne rozhodnuté o existencii záložných práv. 2.5. Záverom namietala, nepreskúmateľnosť uznesenia, keď súd v podstatnej miere iba prevzal argumentáciu žalovaného uvedenú v jeho vyjadreniach bez toho, aby ju podrobil vlastnému kritickému posúdeniu a bez toho, aby sa vecne vysporiadal s rozhodujúcimi tvrdeniami žalobkyne. Súd sa osobitne nevysporiadal s tvrdeniami žalobkyne, že rozhodcovské rozhodnutia boli vydané bez jej reálnej účasti v rozhodcovskom konaní, bez riadneho doručenia, na základe spornej rozhodcovskej doložky keď tieto tvrdenia nepredstavovali okrajové námietky, ale tvorili podstatný skutkový a právny základ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd bol preto povinný sa s nimi vysporiadať aspoň v rozsahu potrebnom pre posúdenie, či žalobkyňa osvedčila pravdepodobnosť uplatneného nároku. Rovnako absentuje akékoľvek vecné vyhodnotenie okolností samotného výkonu záložného práva. V spojení s jej tvrdeniami o účelovom získaní rozhodcovských rozhodnutí, spornom vzniku záložných práv a následnom postupe žalovaného pri zahrnutí nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty táto skutočnosť podporuje záver, že výkon záložného práva nie je vykonávaný poctivo a štandardným spôsobom, ale ako súčasť účelového postupu smerujúceho k odňatiu vlastníckeho práva žalobkyne. Súd však túto okolnosť v odôvodnení uznesenia nijako nevyhodnotil, hoci bola významná pre posúdenie intenzity hroziacej ujmy, primeranosti výkonu záložného práva aj potreby bezodkladnej súdnej ochrany. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania, keď prvoinštančný súd správne vyhodnotil predložené dôkazy a prišiel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Mal zato, že odvolanie žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodné, pričom odvolanie vychádza z nesprávneho chápania predmetu a účelu konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolacie námietky žalobkyne sú teda v rozpore s účelom konania o nariadenie neodkladného opatrenia a nedôvodná je aj námietka že napadnuté uznesenie je nedostatočne odôvodnené a že súd sa nevysporiadal so všetkými jej argumentmi. Z odôvodnenia napadnutého Uznesenia je zrejmé, akými konkrétnymi úvahami sa súd prvej inštancie riadil a z akých skutkových a právnych záverov pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal. Nemožno prisvedčiť ani jej námietke, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej tvrdeniami o vadách rozhodcovských rozhodnutí ani so skutočnosťami, ktoré uvádzala vo vzťahu k ich doručeniu. Ak by súd v tomto konaní postupoval spôsobom ako požaduje žalobkyňa, konal by v rozpore so zákonom, nakoľko žalobkyňou tvrdené vadv rozhodcovských rozhodnutí (ktoré v celom rozsahu poprel ) môžu byť predmetom dokazovania výlučne v osobitnom súdnom konaní podľa § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo súd správne skonštatoval v bode 41. uznesenia. Z uvedeného je zrejmé, že súd tvrdenia žalobkyne o vadách rozhodcovských rozhodnutí neopomenul. Zaoberal sa nimi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, pričom správne vychádzal z toho, že existujúci a nezrušený rozhodcovský rozsudok nemožno v tomto konaní ignorovať. Rovnako nemožno súdu vytýkať, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonal rozsiahle dokazovanie k otázke doručenia rozhodcovských rozhodnutí. Súd prvej inštancie sa preto tvrdenými vadami rozhodcovských rozhodnutí a okolnosťami ich doručenia zaoberal v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a správne dospel k záveru, že žalobkyne svoje rozhodujúce tvrdenia v potrebnej miere neosvedčila. Samotný nesúhlas žalobkyne s týmto
záverom preto nezakladá nesprávnosť ani nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Žalovaný sa napriek tomu z dôvodu právnej opatrnosti vyjadril k doručovaniu rozhodcovských rozsudkov 1 a 2, keď celý postup žalobkyne pri doručovaní rozsudkov svedčí o tom, že žalobkyňa si bola vedomá existencie, obsahu, ako aj právnych následkov predmetných rozhodcovských rozhodnutí a najneskôr 21.7.2025 sa dozvedela, že kataster koná o povolení vkladu záložného práva, ktorého právnym základom je záložná zmluva zriadená Rozhodcovským rozsudkom 2 zabezpečujúca pohľadávku priznanú Rozhodcovským rozsudkom 1. Na žiadosť žalobkyne boli rozhodcovské rozsudky žalobkyne opätovne zaslané elektronicky prostredníctvom mediátora. Žalobkyňa vyslovene požiadala, aby jej rozsudky boli opakovane zaslané práve touto formou - teda prostredníctvom mediátora spôsobom elektronického doručenia na mailovú adresu, ktorú sama uviedla. Je pritom významné, že žalobkyňa teda ani po opätovnom elektronickom doručení rozhodcovských rozhodnutí nenamietala, že ide o neúplné vyhotovenia, že jej neboli doručené všetky rozhodnutia alebo že ich obsah nie je zrozumiteľný. Naopak, využila ich ako podklad pre rokovania o mimosúdnom usporiadaní sporu. Takéto konanie je preto objektívne nezlučiteľné s tvrdením žalobkyne, že sa s rozhodcovskými rozhodnutiami nemohla oboznámiť alebo že o ich obsahu nemala vedomosť. Poukázal na okolnosti týkajúce sa uzavretia dohôd pripravených mediátorom a zdôraznil, že opätovné zaslanie rozsudkov v júni 2026 nemôže založiť novú 60-dňovú lehotu na podanie žaloby o ich zrušenie. Opačný výklad by znamenal, že už raz uplynutú zákonnú lehotu by bolo možné obnoviť jednoduchým opätovným zaslaním toho istého rozhodnutia. Ide totiž o tie isté rozhodcovské rozsudky, ktoré boli vydané už skôr a ktoré boli žalobkyni podľa okolností prejednávanej veci doručené už predtým. Za týchto okolností preto opätovné doručenie rozhodcovských rozsudkov v roku 2026 nemá taký právny význam, aký mu žalobkyňa v odvolaní pripisuje. 3.1. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalobkyne že súd nesprávne vyhodnotil, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať o otázke, ktorá mala smerovať k vzniku vecného práva k nehnuteľnosti. Poukázal na odôvodnenia napadnutého uznesenia (bod 42) a nato, že rozhodcovským rozsudkom, ktorým sa nahrádza prejav vôle uzatvoriť záložnú zmluvu, však nedochádza k vzniku záložného práva k nehnuteľnosti. Ako uviedol konajúci súd už vyššie . záložné právo k nehnuteľnosti vzniká až zápisom do katastra nehnuteľností. , V konaní o nahradenie prejavu vôle rozhodcovský súd nerozhoduje o vzniku vecného práva. Ide vo svojej podstate o klasickú žalobu na splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) C.s.p. Podstatné je totiž rozlišovať medzi rozhodnutím, ktorým sa nahrádza prejav vôle potrebný na uzatvorenie záložnej zmluvy, a samotným vznikom záložného práva k nehnuteľnosti. Ide o dve odlišné právne otázky, ktoré žalobkyňa vo svojej argumentácii nesprávne stotožňuje. Zjednodušene povedané, rozhodcovský rozsudok nenahradil vklad do katastra nehnuteľností a ani sám o sebe nevytvoril záložné právo. Nahradil iba prejav vôle, ktorý bol potrebný na uzatvorenie záložnej zmluvy. Vznik záložného práva k nehnuteľnosti následne podlieha príslušnému právnemu režimu a zápisu do katastra nehnuteľností. Nemožno preto tvrdiť, že rozhodcovský súd priamo rozhodoval o vzniku vecného práva v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z.. Argumentácia žalobkyne zamieňa obligačnoprávny vznik záložnej zmluvy s vecnoprávnym vznikom záložného práva. Práve preto je správny aj záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v rámci konania o neodkladnom opatrení neosvedčila tvrdenú právnu neúčinnosť alebo nulitu rozhodcovského rozsudku 2 z dôvodu údajnej nearbitrability veci. Uvedené vyplýva aj z judikatúry, keď poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Cdo/111/2024, NS ČR sp. zn. 29 ICdo 1/2013.Odvolacia argumentácia žalobkyne preto nepredstavuje dôvod na zmenu záverov súdu prvej inštancie. Žalobkyňa v zásade iba zotrváva na svojom názore, že rozhodcovský súd mal rozhodovať o vzniku vecného práva, avšak nevyvracia rozhodujúcu úvahu súdu, že predmetom rozhodcovského konania bolo nahradenie prejavu vôle, nie samotné rozhodnutie o vzniku záložného práva. 3.2. Žalobkyňa napáda aj záver súdu prvej inštancie o absencii bezodkladnosti a namieta, že vzhľadom na prebiehajúci výkon záložného práva bola daná naliehavá potreba okamžitého zásahu súdu. Ani tejto odvolacej námietke však nemožno prisvedčiť. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil časový priebeh veci a najmä správanie samotnej žalobkyne. Odvolací súd nemôže otázku bezodkladnosti posudzovať izolovane od otázky, či žalobkyňa vôbec dostatočne osvedčila nárok, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana. Súd sa zároveň správne zaoberal aj otázkou subsidiarity požadovanej ochrany v bode 44 uznesenia, kde poukázal na možnosť vyznačenia poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní v katastri nehnuteľností. Námietka žalobkyne, že takáto poznámka jej neposkytuje dostatočnú ochranu, pritom nezodpovedá skutočnému priebehu veci. Na základe vyznačenej poznámky kataster prerušil konanie o návrhu na vklad v prospech tretej osoby, ktoré súviselo s realizáciou záložného práva. Nemožno preto tvrdiť, že poznámka bola v danom prípade iba formálnym alebo neúčinným prostriedkom
bez reálneho právneho významu. Osobitne významná je pritom skutočnosť, že v súčasnosti už samotný výkon záložného práva zo strany žalovaného prebehol a záložné právo bolo realizované. To, že kataster konanie následne prerušil do právoplatného rozhodnutia tohto súdneho konania vo veci samej nemá vplyv na skutočnosť, že žalovaný nemá vo vzťahu k samotnému výkonu záložného práva ďalší úkon, ktorého by sa mohol na základe navrhovaného neodkladného opatrenia zdržať. Požadované opatrenie by tak v tejto časti už nemohlo plniť svoj preventívny účel, keďže smeruje k zamedzeniu úkonov žalobcu, ktoré už boli uskutočnené. Za týchto okolností súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobkyňa neosvedčila všetky podmienky potrebné na nariadenie neodkladného opatrenia. Samotná existencia rizika alebo už uskutočneného výkonu záložného práva nemôže nahradiť nevyhnutné osvedčenie právne relevantného nároku ani bezodkladnej potreby súdnej ochrany. 3.3. Záverom žalovaný pre pochopenie skutkového stavu považoval, považuje za potrebné uviesť skutočnosti, ktoré súvisia s rozhodovaním o neodkladnom opatrení už iba veľmi nepriamo, skôr len dokresľujú celkový kontext, ktoré tvoria skutkový základ vzniku pohľadávky žalovaného, ktorá bola následne priznaná Rozhodcovským rozsudkom 1. Žalobkyňa a žalovaný spolu žili približne 30 rokov. Predmetom ich majetkových vzťahov boli okrem iného dva byty nachádzajúce sa na I. W. a na S. W. v G.. Finančné prostriedky na nadobudnutie oboch nehnuteľností poskytol žalovaný a dohodli sa, že žalovaný bude žalobkyni počas celej doby splácania poskytovať finančné prostriedky potrebné na úhradu hypotekárnych splátok. V súlade s touto dohodou žalovaný počas celého obdobia približne dvadsiatich rokov poskytoval žalobkyni finančné prostriedky na splácanie oboch hypotekárnych úverov až do ich úplného splatenia. Žalobkyňa počas celej doby splácania úverov neuhradila zo svojich vlastných finančných prostriedkov ani jednu hypotekárnu splátku. Okrem splácania hypotekárnych úverov žalovaný financoval aj kompletné vnútorné vybavenie bytu na S. W. a prevažnú časť vybavenia bytu na I. W.. Práve z týchto postupne poskytovaných peňažných prostriedkov vznikla pohľadávka žalovaného, ktorá bola následne predmetom rozhodcovského konania a bola priznaná Rozhodcovským rozsudkom 1. Žalobkyňa uvedené skutkové okolnosti počas spoločného života nespochybňovala. Rovnako ich nespochybňovala ani počas mediačného konania, v rámci ktorého so žalovaným rokovala o mimosúdnom usporiadaní vzájomných práv a povinnosti. Uvedené skutkové okolnosti zároveň vysvetľujú vznik záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, z ktorého následne vznikla pohľadávka priznaná Rozhodcovským rozsudkom 1. Nejde preto o účelovo vytvorený konštrukciu žalovaného, ale o dlhodobo existujúci spôsob financovania spoločného majetkového usporiadania účastníkov, ktorý žalobkyňa nikdy nespochybňovala a ktorý vo svojej žalobe sama nepriamo potvrdzuje tvrdením, že financovanie predmetných nehnuteľnosti zabezpečoval najmä žalovaný. K argumentom žalobkyne, že v dôsledku uplatnenia záložného práva by stratila vlastnícke právo “k svojim nehnuteľnostiam vrátane nehnuteľností kde žije spolu so svojou maloletou dcérou" uviedol, že nejde o maloletú dcéru výlučne žalobkyne, ale o spoločnú dcéru žalobkyne a žalovaného. Žalovaný má s dcérou vynikajúci vzťah a má rovnaký rodičovský záujem na stabilite bývania dcéry a jej životných podmienok. Situácia, ktorú žalobkyňa opisuje teda nehrozí ani teoreticky. Žalobkyňa pri opisovaní údajnej bezprostrednej hrozby straty obydlia totiž neuviedla zásadnú skutkovú okolnosť. Ako už bolo uvedené, záložné právo bolo uplatnené. Nadobúdateľom predmetných nehnuteľností podľa uzavretej kúpnej zmluvy je spoločnosť BENITA TRADE s.r.o. (toto uvádza aj samotná žalobkyňa v bode 43 odvolania). Neuvádza však, že žalobkyňa je 50 % spoločníkom tejto spoločnosť a žalobkyňa zostala prostredníctvom svojej majetkovej účasti v uvedenej spoločnosti osobou ekonomicky zainteresovanou na predmetnom majetku naďalej, aj po uplatnení záložného práva. Uvedené svedčí o tom, že žalobkyňa pri opisovaní situácie neuvádza všetky relevantné okolnosti a postupuje značne selektívne pri informovaní súdu. 4. Odvolací súd nedoručoval vyjadrenie žalobkyni, keď odvolaciemu súdu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplývala povinnosť doručiť vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyni, keď rozhodnutie odvolacieho súdu nie je vyjadrením protistrany podmienené pozri rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/120/2019, 2Cdo/192/2022, 4Obdo/94/2020). 5. Odvolací súd preskúmal a prejednal napadnuté uznesenie v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6.1. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6.2. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 6.3. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 6.4. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 6.5. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 6.6. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 7. V prejednávacej veci z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa vo veci samej domáha určenia, že Nehnuteľnosti S. (č. LV XXXX, XXXX, XXXX) nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného podľa I.-XXXXX/XXXX zo dňa 17.07.2025 a Nehnuteľnosti I. ( č. LV XXXX, XXXX) nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného podľa I.-XXXXX/XXXX zo dňa 17.07.2025. Tým istým podaním sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k Nehnuteľnostiam S. a Nehnuteľnostiam I., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 8. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodov, že : a) nemal osvedčené, že žalovaný ohrozuje alebo ruší vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnosti protiprávne, b) nemal osvedčené existenciu potreby vyžadujúcej si bezodkladnú úpravu pomerov medzi ňou a žalovaným, c) mal zato, že danom prípade žalobkyni svedčí iný právny prostriedok ochrany, a to vyznačenie katastrálnej poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní vo veci samej v zmysle § 38 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Odvolací súd má zato, že tieto závery súdu prvej inštancie nie sú správne. 9. Účelom neodkladného opatrenia je okamžitá úprava pomerov strán. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho nariadení a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde je v konkrétnom prípade odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia účastníka v danom právnom vzťahu. Neodkladné opatrenie teda nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov, čo však neznamená, že by bolo možné neodkladné opatrenie vydať len na základe návrhu a bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
10. Odvolací súd pri vecnom prieskume správnosti napadnutého uznesenia vychádzal zo žalobkyňou tvrdených skutočností (pozri odsek 1. až 15. napadnutého uznesenia ) a ňou predložených listinných dôkazov (Listy vlastníctva - Nehnuteľnosti S. - č. LV XXXX, XXXX, XXXX; Listy vlastníctva Nehnuteľnosti I. - č. LV XXXX, XXXX; Rozhodnutie o prerušení konania č. I.-XXXXX/XXXX zo dňa 03.07.2025; Rozhodnutie o prerušení konania č. I.-XXXXX/XXXX zo dňa 20.06.2025; Rozhodnutie o opätovnom prerušení konania č. I.-XXXXX/XXXX zo dňa 04.07.2025; Námietka proti vkladu zo dňa 20.04.2026; Rozhodcovský rozsudok zo dňa 23.09.2024; Rozhodcovský rozsudok zo dňa 15.04.2025; Príloha č. 1 - Zmluva o zriadení záložného práva S.; Príloha č. 2 - Zmluva o zriadení záložného práva I.; Opravné uznesenie zo dňa 09.07.2025; Príloha č. 1 - Dodatok k zmluve o zriadení záložného práva S.; Príloha č. 2 - Dodatok k zmluve o zriadení záložného práva Vajnorská; Návrh na vklad zo dňa 15.04.2026; Kúpna zmluva zo dňa 15.04.2026; Doplnenie súpisu všeobecnej podstaty OV 185/2024 zo dňa 24.09.2024; Oznámenie o výmaze spornej poznámky o spornom zápise OV 18/2025 zo dňa 28.01.2025) a dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana neodkladným opatrením, keďže navrhované neodkladné opatrenie má priamo väzbu na konanie vo veci samej. Žalobkyňa podrobne skutkovo a právne odôvodnila, prečo Záložné práva k predmetným nehnuteľnostiam nevznikli, resp. prečo je zápis Záložných práv v katastri nehnuteľností v rozpore so skutočným právnym stavom a predložila listinné dôkazy z ktorých vyplývajú závažné pochybnosti o právnom titule, na základe ktorého boli Záložné práva zapísané, keďže Rozhodcovský rozsudok 1, Rozhodcovský rozsudok 2 a Opravné uznesenie sú voči nej právne neúčinné a nulitné, keďže podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam a rozhodcovský súd rozhodol o otázke, ktorá je zo zákona z arbitrability vylúčená, bez existencie právneho dôvodu, ktorý by zakladal povinnosť žalobkyne uzavrieť záložné zmluvy, a zároveň spôsobom, ktorý obchádza zákonom upravené mechanizmy zásahu do majetku dlžníka. Takýto postup je nielen v rozpore s § 1 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. ale aj so základnými princípmi právneho štátu, najmä princípom ochrany vlastníckeho práva a právnej istoty. Rozhodcovský rozsudok tak predstavuje rozhodnutie vydané ultra vires, ktoré smeruje k právne neprípustnému výsledku, a preto nemôže byť považovaný za spôsobilý právny titul pre vznik Záložných práv. 10.1. Odvolací súd zastáva ďalej názor, že rovnako osvedčila existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, keď žalovaný už pristúpil k výkonu Záložných práv formou priameho predaja. Vo vzťahu k Nehnuteľnostiam S. už bola uzavretá Kúpna zmluva zo dňa 15.04.2026 a na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva, na základe čoho bola v katastri nehnuteľností vyznačená plomba pod č. I.-XXXX/XXXX. Vo vzťahu k Nehnuteľnostiam I. osvedčila, že žalovaný už taktiež podniká kroky smerujúce k výkonu Záložných práv, keďže kontaktoval správcu bytového domu a žiadal vydanie potvrdenia o nedoplatkoch, ktoré je prílohou návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 10.2. Odvolací súd vzhľadom na uvedené zastáva názor, že existuje tak naliehavá potreba upraviť aspoň dočasne pomery strán, pretože ak by súd takéto opatrenie nenakladať so založenými nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobkyne vo vzťahu k žalovanému neuložil, žalovaný by mohol pristúpiť k výkonu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach, ktoré by predal, čím by žalobkyni spôsobili také nepriaznivé následky, ktoré by nebolo možné v budúcnosti odstrániť a ani navrátiť veci do pôvodného stavu a k vytvoreniu ďalších právnych vzťahov s tretími osobami. Realizáciou záložného práva by mohlo dôjsť k zásahu do ústavného práva žalobkyne na vlastníctvo nehnuteľností ktoré obýva spolu so svojou maloletou dcérou, a to bez súdnej kontroly ešte predtým, než sa na základe podanej žaloby rozhodne vo veci samej, v rámci ktorej bude posudzovaná na základe výsledkov vykonaného dokazovania otázka či Záložné práva zapísané na predmetných nehnuteľnostiach mohli platne vzniknúť. 10.3. Súdna prax vyžaduje splnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a ani, že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma stranám sporu, teda ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Odvolací súd zastáva názor, že navrhované neodkladné opatrenie je zároveň primerané. Žalovaný jeho nariadením nestratí svoju tvrdenú pohľadávku a nedôjde ani k výmazu zapísaných Záložných práv. Neodkladné opatrenie má mať výlučne dočasný účinok a má žalovanému zabrániť iba v tom, aby do právoplatného skončenia tohto konania pokračoval vo výkone Záložných práv, ktorých samotná existencia je predmetom prieskumu súdom. Na strane žalovaného tak ide nanajvýš o dočasný odklad výkonu sporného práva, zatiaľ čo na strane žalobkyne ide o ochranu pred bezprostrednou stratou vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
10.4. Odvolací súd k záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyni svedčí iný právny prostriedok ochrany, a to vyznačenie katastrálnej poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní vo veci samej v zmysle § 38 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností považuje za potrebné dodať, že samotný zápis poznámky nemá právne účinky, a teda nikoho neobmedzuje. Ustanovenie § 228 ods. 2 C.s.p. nepredstavuje v tejto veci účinnú náhradu neodkladného opatrenia. Toto ustanovenie rieši subjektívnu záväznosť budúceho rozsudku, nie dočasné zachovanie vlastníckeho práva. Nezabraňuje prebiehajúcemu vkladovému konaniu, nepozastavuje výkon záložného práva a nebráni tomu, aby žalobkyňa počas konania prišla o vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Ide teda o mechanizmus pôsobiaci až následne, nie o bezprostrednú preventívnu ochranu pred stratou vlastníckeho práva. 11. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutie a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 12. O náhrade trov odvolacieho konania v súvislosti s neodkladným opatrením odvolací súd nerozhodoval, keď i o týchto trovách rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods.1, § 262 C.s.p.). 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).