Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/259/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202504 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016202504.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Slovenská konzervatívna strana (predtým #SIEŤ), so sídlom Röntgenova 28, 851 01 Bratislava, IČO: 42 362 644, zastúpený: JUDr. Jozef Pojdák, advokát, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 842/12, 900 29 Nová Dedinka, proti žalovanému: Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, Drieňová 22, 826 86 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: SVS-OVR2-2016/019879-006 zo dňa 04.10.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Krajský súd v Bratislave nepriznáva žalovanému právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 16.11.2016 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: SVS-OVR2-2016/019879-006 vydaného dňa 04.10.2016 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), resp. sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia tak, aby sa upustilo od sankcie (58 600 €) uloženej mu v napadnutom rozhodnutí. Tiež žiadal priznať náhradu trov konania. Zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok v zmysle § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), ktorý návrh správny súd uznesením č. k. 6S/259/2016-32 zo dňa 11.04.2017 zamietol. Priebeh administratívneho konania. 2. Pripojený administratívny spis žalovaného mimo iných písomností obsahuje aj: výročnú správu žalobcu za rok 2015 zo dňa 20.04.2016 (ďalej aj len výročná správa), výzva žalovaného na odstránenie nedostatkov vo výročnej správe, doplnenie originálov listín žalobcom, oznámenie žalovaného zo dňa 15.08.2016 o začatí konania o uložení pokuty žalobcovi, vyjadrenie žalobcu k oznámeniu o začatí konania zo dňa 25.08.2016 a 27.09.2016. Rozhodnutie správneho orgánu. 3. Napadnutým rozhodnutím žalovaného číslo: SVS-OVR2-2016/0219879-006 zo dňa 04.10.2016 bola žalobcovi za správny delikt uvedený v § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 85/2005 Z. z.), ktorého sa politická strana - žalobca dopustil tým, že v rozpore s § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005. Z. z., prijal peňažné dary vkladom v hotovosti na účet v banke dňa 04.03.2015 od pani: Z. R. vo výške 300 eur, dňa 17.02.2015 a dňa 29.02.2015 od pána Z. Z. v celkovej výške 15 000 eur, dňa 17.07.2015 od pána Q. R. vo výške 2 000 eur, dňa 17.07,2015 od pani R. O. vo výške 2 000 eur, dňa 06.10.2015 od pani B. S. vo výške 4 000 eur, dňa 30.09.2015 od pani B. Š. vo výške 2 000 eur, dňa 30.09.20l5 od pána Z. Š. vo výške 2 000 eur a dňa 02.10.2015 od pani A. L. vo výške 2 000 eur, uložená pokuta vo výške 58 600 €. 4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca - politická strana #SIEŤ, mu predložil výročnú správu za rok 2015, pri ktorej kontrole zistil z osobitnej evidencie darov, ktorá tvorila súčasť tejto výročnej správy, že politická strana v priebehu roka 2015 prijala peňažné dary v rozpore s § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. od fyzických osôb vkladom v hotovosti na bežný účet politickej strany, vedený v R. C., B.. K.., číslo účtu: K. (ďalej len „účet“), a to dňa 04.03.2015 od pani Z. R. vo výške 300 eur, dňa 17.02.2015 a dňa 29.02.2015 od pána Z.na Z. v celkovej výške 15 000 eur, dňa 17.07.2015 od pána Q. R. vo výške 2 000 eur, dňa 17.07.2015 od pani R. O.R. vo výške 2 000 eur, dňa 06.10.2015 od pani B. S. vo výške 4 000 eur, dňa 30.09.2015 od pani B. Š. vo výške 2 000 eur, dňa 30.09.2015 od pána Z. Š. vo výške 2 000 eur a dňa 02.10.2015 od pani A. L. vo výške 2 000 eur. 5. V nadväznosti na uvedené žalovaný dňa 16.08.2016 zaslal žalobcovi zásielkou „DORUČENKA DOPORUČENE DO VLASTNÝCH RÚK“ oznámenie o začatí konania o uložení pokuty za správny delikt uvedený v § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z. 6. V uvedenom oznámení zároveň bol žalobca upovedomený, že ako účastník konania má v súlade s § 33 Správneho poriadku právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, a to v lehote 7 dní odo dňa doručenia oznámenia. 7. Dňa 25.08.2016 žalobca doručil svoje vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty, v ktorom uviedol, že ako politická strana bol a je financovaný v súlade so zákonom č. 85/2005 Z. z. 8. Žalobca ďalej vo vyjadrení uviedol, že: ,,V súlade so zákonom č. 85/2005 Z. z. strana môže prijať peňažný dar, len ak bol poukázaný formou bezhotovostnej platobnej operácie. Ak z výpisu účtu nie je preukázané, kto je darcom peňažného daru politická strana je povinná tento peňažný dar vrátiť v lehote 30 dní na účet, z ktorého bol finančný dar poukázaný. Ak takýto účet neexistuje, politická strana je povinná túto skutočnosť bezodkladne oznámiť Ministerstvu financií a peňažný dar poukázať na príjmový účet štátneho rozpočtu.. Z vyššie uvedeného ako aj z výkladu Ministerstva financií Slovenskej republiky vyplýva, že podstatná je bezhotovosť prijatého peňažného daru. V prípade, ak darca vloží na účet SIET -e finančný dar, tak ho SIEŤ prijme bezhotovostnou formou. “ 9. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. „Strana môže prijať peňažný dar, len ak bol poukázaný formou bezhotovostnej platobnej operácie. Ak z výpisu z účtu nie je preukázané kto je darcom peňažného daru, strana je povinná tento peňažný dar vrátiť v lehote do 30 dní na účet, z ktorého bol finančný dar poukázaný. Ak takýto účet neexistuje, strana je povinná túto skutočnosť bezodkladne, oznámiť Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) a peňažný dar poukázať na príjmový účet štátneho rozpočtu. Takýto peňažný dar sa považuje za príjem štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií oznámi bezodkladne strane údaje potrebné na poukázanie peňažného daru. “ 10. S námietkou žalobcu (politickej strany), že v prípade darovania peňažných darov politickej strane v hotovosti na účet v banke je podstatná „bezhotovosť“ ich prijatia, žalovaný nesúhlasil, keďže z formulácie ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. jednoznačne vyplýva, že podstatná, nie je forma prijatia peňažného daru, ale forma jeho poukázania, ktorá musí byť bezhotovostná. V prípade predmetných platobných operácií teda jednoznačne išlo o hotovostné platobné operácie, keďže darcovia pri nich nakladali s finančnými prostriedkami v hotovosti. 11. Žalovaný uviedol, že žalobca vo vyjadrení tiež odkázal na výklad Ministerstva financií Slovenskej republiky, avšak uvedený výklad k vyjadreniu nepriložil a ani ho bližšie neurčil. 12. Žalobca vo vyjadrení ďalej namietol, že: „Nakoľko v prípadoch uvedených v Oznámení ide o bezhotovostné platobné operácie v zmysle zákona č. 85/2005 Z. z. nemohlo dôjsť, k porušeniu ust. § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. a všetky ustanovenia a podmienky upravené v zákone boli dodržané. 13. Ani s touto námietkou však žalovaný nesúhlasil, a to z nasledovných dôvodov. 14. Vklad finančných prostriedkov v hotovosti na platobný účet a výber finančných, prostriedkov v hotovosti z platobného, účtu sa považujú za hotovostné platobné operácie vzhľadom na to, že sa pri týchto finančných operáciách nakladá s finančnými prostriedkami v hotovosti, ktorými sa rozumejú bankovky alebo mince a za bezhotovostnú platobnú operáciu sa považuje prevod finančných prostriedkov z platobného účtu alebo na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb, pri ktorom sa nenakladá s finančnými prostriedkami v hotovosti, čo potvrdilo aj stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa 16.10.2015, ktoré bolo zverejnené aj na webovom sídle správneho orgánu. 15. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o platobných službách“) v § 2, ktorý vymedzuje čo sa rozumie platobnou službou, používa v odseku 1 v písmenách a), b) a c) pojmy: „vklad finančných prostriedkov v hotovosti na platobný účet“, „výber finančných, prostriedkov v hotovosti platobného účtu“ a „prevod finančných prostriedkov z platobného účtu na platobný účet“,. 16. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že vyššie uvedené pojmy nepoužíva iba zákon o platobných službách, ale aj zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“), a to v § 5 písm. s) v bode 2, ktorý za platobné operácie označuje: „vklad finančných prostriedkov v hotovosti v mene euro na platobný účet “, „ výber finančných prostriedkov v hotovosti v mene euro z platobného účtu“ a „bezhotovostné prevody finančných prostriedkov z platobného účtu alebo na platobný účet v mene euro“. Zákon o bankách teda tiež rozlišuje medzi bezhotovostnými prevodmi finančných prostriedkov a vkladom alebo výberom finančných prostriedkov v hotovosti. 17. Žalovaný uviedol, že potom s poukazom na § 5 písm. s) bod 2 zákona o bankách v spojení s § 2 ods. 1 a 2 zákona o platobných službách považoval, za bezhotovostnú platobnú operáciu v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. iba takú platobnú operáciu, pri realizácii ktorej nedochádza k nakladaniu s finančnými prostriedkami (bankovky, mince) v hotovosti. 18. To, že zákonodarca mal bezhotovostnou platobnou operáciou v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. na mysli výlučne takú platobnú operáciu, pri ktorej sa nenakladá s finančnými prostriedkami v hotovosti, je bezpochyby zrejmé aj z § 23 ods. 7 zákona č. 85/2005 Z. z., ktorý ako jednu z povinných náležitostí evidencie darov ustanovuje číslo platobného úctu darcu vedeného v banke pri peňažnom dare: „Evidencia darov obsahuje: a) identifikačné údaje o darcovi, a to v rozsahu meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu ak ide o fyzickú osobu, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa, aj obchodné meno, ak ide o právnickú osobu, názov alebo obchodné meno a adresu, sídla, b) údaje o dare podľa odseku, 2 písm. c), c) miesto a dátum uzavretia darovacej zmluvy, d) údaj o hodnote daru podľa darovacej zmluvy, e) dátum prijatia daru, f) číslo platobného účtu darcu vedeného v banke pri peňažnom dare, g) číslo platobného účtu strany vedeného v banke pri peňažnom dare, h) vyhlásenie darcu o tom, že nie je osobou podľa § 24 ods. 1. “ 19. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal žalovaný za preukázané, že politická strana (žalobca) sa dopustila správneho deliktu uvedeného v § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z.. 20. V nadväznosti na to, že žalobca - politická strana prijal v rozpore s § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. peňažné dary v hotovosti na bankový účet v celkovej výške 29 300 €, žalovaný mu podľa § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z. uložil pokutu v sume dvojnásobku príjmu z prijatých darov, a to vo výške 58 600 €. Žaloba. 21. Žalobca po uvedení napadnutého rozhodnutia, stručne opísal skutkový stav jeho vydaniu predchádzajúci a uviedol, že dňa 18.08.2016 mu bolo zo strany Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor volieb referenda apolitických strán, Úrad štátnej komisie (žalovaného), doručené Oznámenie o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 15.08.2016. Z uvedeného oznámenia vyplývalo, že žalovaný (Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán) ako správny orgán príslušný podľa zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani, začal voči nemu konanie o uložení pokuty za správny delikt, ktorého sa mal dopustiť, a to porušením § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. 22. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach „Strana môže prijať peňažný dar, len ak bol poukázaný formou bezhotovostnej platobnej operácie. Ak z výpisu z účtu nie je preukázané, kto je darcom peňažného daru, strana je povinná tento peňažný dar vrátiť v lehote do 30 dní na účet, z ktorého bol finančný dar poukázaný. (...)“Žalobca uviedol, že mal v zmysle príslušných zákonných ustanovení povinnosť odovzdať žalovanému do konca apríla výročnú správu za uplynulý kalendárny rok. Žalovaný vykonal kontrolu tejto výročnej správy, pričom z osobitnej evidencie darov zistil, že žalobca v priebehu roka 2015 prijal peňažné dary od fyzických osôb vkladom, a to na svoj bežný účet. Malo sa jednať o nasledovné peňažné dary: sumu 300,- € zo dňa 04.03.2015 od p. Z. R., celkovú sumu 15 000,- € zo dňa 17.02.2015 a 29.02.2015 od p. Z. Z., sumu 2 000,- € zo dňa 17.07.2015 od p. Q. R., sumu 2 000,- € zo dňa 17.07.2015 od p. R. O., sumu 4 000,- € zo dňa 06.10.2015 od p. B. S., sumu 2 000,- € zo dňa 30.09.2015 od p. B. Š., sumu 2 000,- € zo dňa 30.09.2015 od p. Z. Š., sumu 2 000,- € zo dňa 02.10.2015 od p. A. L.. 23. Žalobca potvrdil, že uvedené peňažné dary spolu v sume 29 300 € obdržal na svoj bankový účet, pričom žalovaný vyhodnotil takéto jeho konanie ako správny delikt, teda porušenie príslušných právnych predpisov, nakoľko podľa názoru žalovaného vklad na bankový účet žalobcu nie je bezhotovostná platobná operácia. 24. Žalobca uviedol, že s názorom žalovaného, ktorý bol premietnutý aj do napadnutého rozhodnutia sa za žiadnych okolností nemožno stotožniť. Vklad peňažných prostriedkov na účet je platobnou operáciou, ktorú príslušný darca - vkladateľ vykonal pravdepodobne v hotovosti. Nebolo však v jeho reálnych možnostiach a schopnostiach ako prijímateľa daru ovplyvniť spôsob, výšku alebo aj samotnú vôľu darcu zrealizovať darovanie. Rozhodujúcim a jednoznačným faktom však bolo, že dar sa dostal k nemu ako obdarovanému v bezhotovostnej forme - ako príjemca finančných prostriedkov platobnej operácie na jeho bežný účet vedený v banke. Zdôraznil teda skutočnosť, že prijal dar v bezhotovostnej forme. 25. V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách: „Platobnou operáciou sa rozumie vklad finančných prostriedkov, výber finančných prostriedkov alebo prevod finančných prostriedkov na pokyn platiteľa alebo príjemcu alebo prostredníctvom príjemcu poskytovateľovi platobných služieb vykonávaný v rámci platobných služieb (...). " 26. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách: „Platiteľom sa rozumie osoba, ktorá dáva platobný príkaz poskytovateľovi platobných služieb a je platiteľom finančných prostriedkov platobnej operácie. “ 27. Ako vyplýva z § 2 ods. 5 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách: „Príjemcom sa rozumie osoba, ktorá je príjemcom finančných prostriedkov platobnej operácie. “ 28. V zmysle § 2 ods. 10 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách: „Platobným príkazom sa rozumie pokyn platiteľa alebo príjemcu poskytovateľovi platobných služieb na vykonanie platobnej operácie. “ 29. Zákon o platobných službách obsahuje vo svojom úvode negatívnu definíciu pôsobnosti zákona, teda že jeho ustanovenia sa nevzťahujú na platobné operácie vykonávané výlučne finančnými prostriedkami v hotovosti priamo medzi platiteľom a príjemcom bez akéhokoľvek sprostredkovania. Z logického výkladu tohto zákonného vymedzenia vyplýva, že pokiaľ je platobná operácia vykonávaná sprostredkovane - bankovou inštitúciou prostredníctvom platobnej operácie, a nie priamo medzi platiteľom a príjemcom, jedná sa o bezhotovostný styk. 30. Žalobca bol toho názoru, že v prípade, ak darca vložil na jeho účet finančný dar, tak potom ho prijal bezhotovostnou formou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno akceptovať uloženie pokuty v napadnutom rozhodnutí, čo do dôvodu jej uloženia, teda právne posúdenie veci, na základe ktorého dospel žalovaný k napadnutému rozhodnutiu nemožno považovať za správne v súlade s právnym poriadkom. Zároveň, zistenie skutkového stavu, ktoré vykonal žalovaný nemohlo byť dostačujúce na vyvodzovanie právnych názorov, o ktoré oprel odôvodnenie svojho rozhodnutia. 31. Na podporu odôvodnenosti svojej žaloby, teda označenia napadnutého rozhodnutia ako nesprávneho žalobca ešte uviedol, že dôvodom zavedenia bezhotovostného prijímania darov presahujúcich určitú výšku bola transparentnosť financovania politických strán a hnutí, pričom malo byť zrejmé, kto je darcom a malo byť možné identifikovať príslušného darcu. Žalobca potom konštatoval, že zachovanie tohto zámeru zákonného ustanovenia bolo daným postupom dodržané a darcovia boli jednoznačne identifikovateľní. 32. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň vyjadril presvedčenie, že zistenie skutkového stavu žalovaným (konajúcim orgánom verejnej správy) bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 33. Žalobca poukazujúc na novú právnu úpravu zavedenú Správnym súdnym poriadkom (§ 198 ods. 1 písm. b/ ) uviedol, že správny súd má možnosť rozhodnúť o zmene sankcie, resp. o upustení od jej uloženia, pričom predpokladom je vykonanie dokazovania v rámci súdneho konania, návrh žalobcu na upustenie od sankcie, resp. použitie moderácie sankcie zo strany súdu a neprimeranosť sankcie ku skutku alebo jej likvidačný charakter pre žalobcu. 34. Žalobca konštatoval, že podľa príslušných ustanovení je správny orgán oprávnený uložiť za porušenie právnych predpisov, resp. spáchanie správneho deliktu, ktorý správny orgán priraďuje konaniu žalobcu, sankciu v sume dvojnásobku prijatých hodnoty prijatých peňažných darov alebo bezodplatných plnení. Vzhľadom na výšku uloženej sankcie mal žalobca za to, že takáto sankcia bola neprimerane vysoká, pre neho priam až likvidačná a nekorešpondovala s mierou závažnosti samotného správneho deliktu. 35. Replikou zo dňa 13.02.2017 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe, s ktorým sa nestotožnil, zotrval na v žalobe uvedených skutočnostiach a svojom právnom názore k prejednávanej veci a navrhol upustenie od uloženej sankcie. Vyjadrenie žalovaného. 36. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.01.2017 a odporučil ju ako nedôvodnú zamietnuť a zdôraznil, že zotrváva na všetkých dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a zároveň poukázal na to, že upustenie od uloženia sankcie by malo za následok zmarenie účelu ust. § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z., ktorým je zabezpečenie transparentnosti financovania politických strán, pričom by mohlo dôjsť k vážnemu ohrozeniu verejného záujmu. 37. Žalovaný následne zaujal stanovisko k podaným žalobným námietkam. K vyjadreniu žalobcu, že vklad finančných prostriedkov v hotovosti na jeho bankový účet vykonali príslušní darcovia pravdepodobne v hotovosti a že zistenie skutkového stavu nemohlo byť dostačujúce na vyvodenie žalovaným prijatých právnych názorov po citácii zákonných ustanovení zákona č. 85/2005 Z. z. (§ 30 ods. 1, ods. 2 písm. g/, § 22 ods. 3, § 23 ods. 7) a § 34 ods. 6 Správneho poriadku uviedol, že politická strana je povinná každoročne vyhotovovať výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok a doručiť mu ju v zákonom stanovenej lehote, pričom výročná správa musí obsahovať aj osobitnú evidenciu darov (povinný údaj pri peňažnom dare je číslo platobného účtu darcu vedeného v banke). 38. Žalovaný uviedol, že skutočnosť, že žalobca prijal dary (dňa 04.03.2015 od pani Z. R. vo výške 300 eur, dňa 17.02.2015 a dňa 29.02.2015 od pána Z. Z. v celkovej výške 15 000 eur, dňa 17.07.2015 od pána Q. R. vo výške 2 000 eur, dňa 17.07.2015 od pani R. O. vo výške 2 000 eur, dňa 06.10.2015 od pani B. S. vo výške 4 000 eur, dňa 30.09.2015 od pani B. Š. vo výške 2 000 eur, dňa 30.09.2015 od pána Z. Š. vo výške 2 000 eur a dňa 02.10.2015 od pani A. L. vo výške 2 000 eur) formou vkladu v hotovosti na svoj bankový účet, zistil z úradnej činnosti - informácii od samotného žalobcu, ktorý v časti G výročnej správy pri kolónke „číslo účtu darcu“, kde mal žalobca uviesť číslo bankového účtu, z ktorého mu darca poukázal peňažný dar, uviedol poznámku „vklad v hotovosti na účet Siete“. 39. Žalovaný poukázal na to, že žalobca vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania nijakým spôsobom nevyvrátil svoje vlastné tvrdenie, ktoré uviedol vo výročnej správe, ani nenamietol, že mu predmetné dary darcovia poukázali inak, ako vkladom v hotovosti na jeho bankový účet a nepredložil tiež žiadne dôkazy. 40. Vzhľadom na to, že informáciu o tom, že žalobca prijal predmetné finančné dary vkladom v hotovosti na bankový účet, žalovaný zistil na základe informácie od samotného žalobcu, ktorú uviedol vo výročnej správe predloženej za rok 2015, a ktorú vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty nijakým spôsobom nenamietol, považoval túto informáciu v súlade s § 34 ods. 6 Správneho poriadku za skutočnosť mu známu z úradnej činnosti, ktorú netreba dokazovať. 41. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že rozhodujúcim faktom bolo, že sa k žalobcovi ako obdarovanému predmetné peňažné dary dostali v bezhotovostnej forme, nakoľko v zmysle § 24 ods. 2 veta prvá zákona č. 85/2005 Z. z., na to aby politická strana mohla prijať peňažný dar, nie je podstatná forma jeho prijatia, ale forma jeho poukázania, ktorá musí byť bezhotovostná. 42. Uviedol, že táto skutočnosť súvisí s tým, že spoľahlivá identifikácia darcu je možná iba prostredníctvom bezhotovostnej platobnej operácie, pri ktorej darca nenakladá s finančnými prostriedkami v hotovosti. Pripustením možnosti vkladu peňažného daru v hotovosti na platobný účet politickej strany vedený v banke, by sa nedokázala zabezpečiť transparentnosť financovania politických strán, a to z dôvodu, že podľa ustálenej bankovej praxe, banka pri vklade peňažnej hotovosti na bankový účet klienta vo výpise bankového účtu na žiadosť vkladateľa finančných prostriedkov uvedie akékoľvek údaje, resp. údaje akejkoľvek osoby. 43. Žalovaný sa nemohol stotožniť ani s námietkou žalobcu, že nebolo v jeho reálnych možnostiach a schopnostiach, ako prijímateľa daru ovplyvniť spôsob, výšku alebo aj samotnú vôľu darcu zrealizovať darovanie. 44. Podľa § 23 ods. 1 prvej a druhej vety zákona č. 85/2005 Z. z. „Strana môže prijať dary a iné bezodplatné plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Strana môže prijať dar alebo iné bezodplatné plnenie len na základe písomnej zmluvy podľa tohto zákona; to neplatí, ak hodnota peňažného daru od jedného darcu nepresiahne v kalendárnom roku 200 eur. “ 45. Každá politická strana (teda aj žalobca) si musí (má) byť vedomá svojich povinností, ktoré jej vyplývajú zo zákona o politických stranách, ako aj z ďalších právnych predpisov a dodržiavať všetky zákonom ustanovené pravidlá pre jej hospodárenie a financovanie. 46. Pokiaľ žalobca predmetné dary prijal v súlade s § 23 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. na základe písomnej darovacej zmluvy, tak si musel byť vedomý, že mu tieto peňažné dary budú poukázané, a preto darcov mohol (a mal) poučiť, akou formou majú peňažné dary na jeho účet poukázať tak, aby nedošlo k ich prijatiu v rozpore s § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z., podľa ktorého môže politická strana prijať peňažný dar, len ak bol poukázaný formou bezhotovostnej platobnej operácie (napríklad ústne alebo písomne, dokonca aj priamo v darovacej zmluve). 47. Žalobca v správnej žalobe tiež poukázal na to, že zákon o platobných službách obsahuje negatívnu definíciu pôsobnosti zákona, teda že jeho ustanovenia sa nevzťahujú na platobné operácie vykonávané výlučne finančnými prostriedkami v hotovosti priamo medzi platiteľom a príjemcom bez akéhokoľvek sprostredkovania. Podľa žalobcu z logického výkladu tohto zákonného vymedzenia vyplýva, že pokiaľ je platobná operácia vykonávaná sprostredkovane bankou, a nie priamo medzi platiteľom a príjemcom, jedná sa o bezhotovostný styk. 48. Žalovaný považoval uvedený výklad žalobcu za nesprávny, a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 1 ods. 3 písm. a) zákona o platobných službách sa tento zákon nevzťahuje na: „platobné operácie vykonávané výlučne finančnými prostriedkami v hotovosti priamo medzi platiteľom a príjemcom bez akéhokoľvek sprostredkovania. “ 49. Vo vyššie uvedenom ustanovení sa nachádza vylúčenie pôsobnosti citovaného zákona na platobné operácie vykonávané výlučne finančnými prostriedkami v hotovosti priamo medzi platiteľom a príjemcom bez akéhokoľvek sprostredkovania. Toto ustanovenie iba presne špecifikuje, na ktoré platobné operácie vykonávané výlučne v hotovosti priamo medzi platiteľom a príjemcom sa uvedený zákon nevzťahuje, čiže na také hotovostné platobné operácie, ktoré sa uskutočňujú bez akéhokoľvek sprostredkovania. 50. Výkladom § 1 ods. 3 písm. a) zákona o platobných službách teda v žiadnom prípade nebolo možné dospieť k takému záveru, že pokiaľ je platobná operácia vykonávaná sprostredkovane bankou, a nie priamo medzi platiteľom a príjemcom, jedná sa o bezhotovostný styk. 51. Podľa § 24 ods. 2 prvej vety zákona č. 85/2005 Z. z. „Strana môže prijať peňažný dar, len ak bol poukázaný formou bezhotovostnej platobnej operácie. “ 52. Podľa § 2 ods. 2 zákona o platobných službách: „Platobnou operáciou sa rozumie vklad finančných prostriedkov, výber finančných prostriedkov alebo prevod finančných prostriedkov na pokyn platiteľa alebo príjemcu alebo prostredníctvom príjemcu poskytovateľovi platobných služieb vykonávaný v rámci platobných služieb podľa odseku 1 písm. a) až f)“. 53. Zákon o platobných službách v § 2, ktorý vymedzuje, čo sa rozumie platobnou službou, používa v odseku 1 v písmenách a), b) a c) pojmy: „vklad finančných prostriedkov v hotovosti na platobný účet“, „výber finančných prostriedkov v hotovosti z platobného účtu“ a „prevod finančných prostriedkov z platobného účtu na platobný účet“. 54. Vyššie uvedené pojmy nepoužíva iba zákon o platobných službách, ale aj zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“), a to v § 5 písm. s) v bode 2, ktorý za platobné operácie označuje: „vklad finančných prostriedkov v hotovosti v mene euro na platobný účet“, „výber finančných prostriedkov v hotovosti v mene euro z platobného účtu“ „bezhotovostné prevody finančných prostriedkov z platobného účtu alebo na platobný účet v mene euro. Zákon o bankách teda tiež rozlišuje medzi bezhotovostnými prevodmi finančných prostriedkov a vkladom alebo výberom finančných prostriedkov v hotovosti. 55. Vklad finančných prostriedkov v hotovosti na platobný účet a výber finančných prostriedkov v hotovosti z platobného účtu sa podľa žalovaného považujú za hotovostné platobné operácie vzhľadom na to, že sa pri týchto finančných operáciách nakladá s finančnými prostriedkami v hotovosti, ktorými sa rozumejú bankovky alebo mince a za bezhotovostnú platobnú operáciu sa považuje prevod finančných prostriedkov z platobného účtu a na platobný účet, vedený u poskytovateľa platobných služieb, pri ktorom sa nenakladá s finančnými prostriedkami v hotovosti, čo potvrdzuje aj stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa 16.10.2015, ktoré je zverejnené aj na webovom sídle štátnej komisie. 56. Zhrnúc vyššie uvedené, žalovaný s poukazom na § 5 písm. s) bod 2 zákona o bankách v spojení s § 2 ods. 1 a 2 zákona o platobných službách považoval za bezhotovostnú platobnú operáciu v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. iba takú platobnú operáciu, pri realizácii ktorej nedochádza k nakladaniu s finančnými prostriedkami (bankovky, mince) v hotovosti. 57. To, že zákonodarca mal bezhotovostnou platobnou operáciou v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. na mysli výlučne takú platobnú operáciu, pri ktorej sa nenakladá s finančnými prostriedkami v hotovosti, je však bezpochyby zrejmé aj z § 23 ods. 7 zákona č. 85/2005 Z. z., ktorý ako jednu z povinných náležitostí evidencie darov ustanovuje číslo platobného účtu darcu vedeného v banke pri peňažnom dare: „Evidencia darov obsahuje: a) identifikačné údaje o darcovi, a to v rozsahu meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu ak ide o fyzickú osobu, ak ide o fyzickú osobu -podnikateľa, aj obchodné meno, ak ide o právnickú osobu, názov alebo obchodné meno a adresu sídla, b) údaje o dare podľa odseku 2 písm. c), c) miesto a dátum uzavretia darovacej zmluvy, d) údaj o hodnote daru podľa darovacej zmluvy, e) dátum prijatia daru, f) číslo platobného účtu darcu vedeného v banke pri peňažnom dare, g) číslo platobného účtu strany vedeného v banke pri peňažnom dare, h) vyhlásenie darcu o tom, že nie je osobou podľa § 24 ods. 1. “ 58. Žalobca na podporu odôvodnenosti správnej žaloby uviedol, že dôvodom zavedenia bezhotovostného prijímania darov presahujúcich určitú výšku bola transparentnosť financovania politických strán, pričom malo byť zrejmé, kto je darcom a malo byť možné identifikovať príslušného darcu. Skonštatoval tiež, že zachovanie tohto zámeru bolo dodržané a darcovia boli jednoznačne identifikovateľní. 59. V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že hlavným účelom § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. bolo zabezpečenie väčšej transparentnosti financovania politických strán, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k novele zákona o politických stranách. Zákonodarca v zákone č. 85/2005 Z. z. upravil bezhotovostnú formu poukazovania všetkých peňažných darov s cieľom umožniť nepochybnú identifikáciu osoby, ktorá peňažný dar politickej strane poukázala. 60. Žalovaný poukázal na to, že spoľahlivú identifikáciu darcu je možné zabezpečiť iba prostredníctvom bezhotovostnej platobnej operácie, pri ktorej darca nenakladá s finančnými prostriedkami v hotovosti. Pripustením možnosti vkladu peňažného daru v hotovosti na platobný účet politickej strany vedený v banke, by sa nedokázala zabezpečiť transparentnosť financovania politických strán, a to z dôvodu, že podľa ustálenej bankovej praxe, banka pri vklade peňažnej hotovosti na bankový účet klienta vo výpise bankového účtu na žiadosť vkladateľa finančných prostriedkov uvedie akékoľvek údaje, resp. údaje akejkoľvek osoby. 61. Žalovaný považoval za potrebné uviesť, že povinnosť politickej strany prijímať iba tie peňažné dary, ktoré boli poukázané formou bezhotovostnej platobnej operácie sa netýka len darov presahujúcich určitú výšku, ako to nesprávne uvádza žalobca. Dňom 26.06.2014, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, ktorým sa novelizoval zákon o politických stranách sa uvedené vzťahuje na všetky peňažné dary poskytnuté politickej strane, teda v akejkoľvek výške. 62. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že v konaní o uložení pokuty vedenom voči žalobcovi dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdila a mal za nepochybne preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu uvedeného v § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z., teda že v rozpore s § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. prijal peňažné dary napriek tomu, že boli poukázané inak, ako bezhotovostnou platobnou operáciou, t. j. vkladom v hotovosti na bankový účet. 63. K návrhu žalobcu, ktorým v podanej žalobe žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie zrušil alebo v prípade, že sa súd nestotožní v plnom rozsahu s názorom žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci, aby aplikoval ustanovenie o sankčnej moderácii a rozsudkom upustil od uloženia sankcie, odvolávajúc sa pritom na § 198 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. SSP, podľa ktorého: „Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. “, žalovaný uviedol, že žalobca opomenul uviesť aj znenie §198 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP, podľa ktorého: „Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. “ 64. Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z. „Štátna komisia uloží strane pokutu v sume dvojnásobku príjmu z daru alebo z iného bezodplatného plnenia, ak strana prijala dar alebo iné bezodplatné plnenie v rozpore s týmto zákonom. “ 65. Z formulácie uvedeného ustanovenia žalovanému vyplýva povinnosť uložiť politickej strane pokutu v sume dvojnásobku príjmu z daru, ak prijala dar v rozpore s týmto zákonom, pričom zákon č. 85/2005 Z. z. v žiadnom vo svojich ustanovení nepripúšťa možnosť upustenia od uloženia sankcie. 66. Vzhľadom na význam chráneného verejného záujmu, ktorým je transparentnosť financovania politických strán, účelom ustanovenia § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z. bolo zakotvenie spravodlivej, primeranej a zároveň aj dostatočne odradzujúcej sankcie za prijatie peňažného daru v rozpore so zákonom, a preto sa výška sankcie priamo úmerne odvíja od výšky prijatého peňažného daru. Takto určený spôsob ukladania sankcie prihliada aj na závažnosť konania a zabezpečuje proporcionalitu uloženej sankcie. 67. Žalovaný tiež považuje za potrebné poukázať na to, že upustenie od uloženia sankcie by malo za následok zmarenie účelu ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z., ktorým je zabezpečenie transparentnosti financovania politických strán, čím by došlo k vážnemu ohrozeniu verejného záujmu. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 68. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žalobné námietky nie sú dôvodné a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. 69. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 70. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 71. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 72. Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. (v znení účinnom v čase prijatia darov) strana je povinná viesť osobitnú evidenciu darov a iných bezodplatných plnení podľa § 23 ods. 7 a 8. 73. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. (v znení účinnom v čase prijatia darov) strana môže prijať dary a iné bezodplatné plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Strana môže prijať dar alebo iné bezodplatné plnenie len na základe písomnej zmluvy podľa tohto zákona; to neplatí, ak hodnota peňažného daru od jedného darcu nepresiahne v kalendárnom roku 200 eur. Ustanovenia osobitného predpisu nie sú týmto dotknuté. 74. Podľa § 23 ods. 7 písm. f) zákona č. 85/2005 Z. z. (v znení účinnom v čase prijatia darov) evidencia darov obsahuje číslo platobného účtu darcu vedeného v banke pri peňažnom dare. 75. Podľa § 24 ods. 1 písm. h) zákona č. 85/2005 Z. z. (v znení účinnom v čase prijatia darov) dary a iné bezodplatné plnenia nesmie strana prijať od fyzickej osoby alebo právnickej osoby, o ktorej nevie uviesť identifikačné údaje darcu alebo identifikačné údaje zmluvnej strany, ktorá poskytla iné bezodplatné plnenie. 76. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. (v znení účinnom v čase prijatia darov) strana môže prijať peňažný dar, len ak bol poukázaný formou bezhotovostnej platobnej operácie. Ak z výpisu z účtu nie je preukázané, kto je darcom peňažného daru, strana je povinná tento peňažný dar vrátiť v lehote do 30 dní na účet, z ktorého bol finančný dar poukázaný. Ak taký účet neexistuje, strana je povinná túto skutočnosť bezodkladne oznámiť ministerstvu financií a peňažný dar poukázať na príjmový účet štátneho rozpočtu. Taký peňažný dar sa považuje za príjem štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií oznámi bezodkladne strane údaje potrebné na poukázanie peňažného daru. 77. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. strana je povinná vyhotovovať výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok. Výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok predkladá strana Národnej rade Slovenskej republiky každoročne najneskôr do 30. apríla v listinnej a v elektronickej podobe. Výročná správa strany je verejná a možno do nej nahliadnuť, robiť z nej výpis, odpis alebo kópiu v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej poverenom orgáne. Výročné správy strán zverejní Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky alebo jej povereného orgánu najneskôr do 31. júla kalendárneho roka. Rodné čísla fyzických osôb nie sú súčasťou zverejňovaných ani sprístupňovaných údajov. 78. Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z. štátna komisia uloží strane pokutu v sume dvojnásobku príjmu z daru alebo z iného bezodplatného plnenia, ak strana prijala dar alebo iné bezodplatné plnenie v rozpore s týmto zákonom. 79. Podľa § 5 písm. s) bod 2a, 2b, 2c zákona č. 483/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie základným bankovým produktom bankový produkt obsahujúci tieto bankové služby súvisiace s bežným účtom: vykonávanie týchto platobných operácii: vklad finančných prostriedkov v hotovosti v mene euro na platobný účet, výber finančných prostriedkov v hotovosti v mene euro z platobného účtu, bezhotovostné prevody finančných prostriedkov z platobného účtu alebo na platobný účet v mene euro. 80. Podľa § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 492/2009 Z. z. tento zákon sa nevzťahuje na platobné operácie vykonávané výlučne finančnými prostriedkami v hotovosti priamo medzi platiteľom a príjemcom bez akéhokoľvek sprostredkovania. 81. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z. z. platobnou operáciou sa rozumie vklad finančných prostriedkov, výber finančných prostriedkov alebo prevod finančných prostriedkov na pokyn platiteľa alebo príjemcu alebo prostredníctvom príjemcu poskytovateľovi platobných služieb vykonávaný v rámci platobných služieb podľa odseku 1 písm. a) až f). 82. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu žalobných námietok. 83. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. 84. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 85. Správny súd uvádza, že obdobnú (právne a skutkovo) otázku - uloženie sankcie (pokuty) politickej strane za správny delikt, ktorého sa táto dopustila porušením § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z. už riešil v inom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 6S/2016 a v tomto konaní vydanom rozsudku zo dňa 12.10.2017 žalobu zamietol (Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6Asan 2/2018 zo dňa 17.04.2019 zamietol žalobcom podanú kasačnú sťažnosť voči prvostupňovému rozsudku). V ďalšom odôvodnení správny súd preto bude primerane citovať aj z odôvodnenia tohto rozsudku správneho súdu, resp. najvyššieho súdu. 86. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že zákon č. 85/2005 Z. z. vo svojej štvrtej časti upravuje hospodárenie a financovanie politických strán. V kogentnom ustanovení § 22 ods. 1 zákon č. 85/2005 Z. z. upravuje príjmy politickej strany, medzi ktoré sa zaraďujú aj príjmy z darov a iných bezodplatných plnení (písm. b/). V odseku 3 tohto zákonného ustanovenia zákon zaviedol povinnosť politickej strany viesť osobitnú evidenciu darov a iných bezodplatných plnení podľa náležitostí zakotvených v § 23 ods. 7 a 8 citovaného zákona. V prípade, ak hodnota peňažného daru od jedného darcu presiahne v kalendárnom roku 200 €, zákon ako podmienku prijatia takéhoto daru zaviedol povinnosť politickej strany uzavrieť písomnú darovaciu zmluvu s presne vymedzenými náležitosťami (§ 23 ods. 1 a 2). V ustanovení § 24 zákon č. 85/2005 Z. z. ustanovil zákaz prijatia daru a iného bezodplatného plnenia, pričom toto zákonné ustanovenie rozdeľuje osoby darcov, od ktorých politická strana nesmie dar prijať (ods. 1) a formu, akou môže politická strana prijať peňažný dar (ods. 2). Politická strana môže prijať peňažný dar jedine formou bezhotovostnej platobnej operácie. V ustanovení § 31 zákon č. 85/2005 Z. z. vymedzuje správne delikty, za spáchanie ktorých je možné politickej strane uložiť pokutu. V ods. 5 je upravený správny delikt, ktorého skutková podstata je naplnená jedine v spojení s porušením niektorého zo zákonných ustanovení týkajúcich sa prijatia daru alebo iného bezodplatného plnenia. Zároveň je v tomto ustanovení presne vymedzená výška sankcie (pokuty - dvojnásobku príjmu z daru) za spáchanie tohto správneho deliktu. 87. V danom prípade sa mal žalobca dopustiť spáchania skutkovej podstaty správneho deliktu vymedzeného v ustanovení § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z. a to tým, že prijal peňažné dary bližšie špecifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia v rozpore s ustanovením § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z.. Z obsahu Výročnej správy za rok 2015 vyplýva, že žalobca mal mať uzatvorené so všetkými darcami - fyzickými osobami poskytujúcimi mu peňažný dar v hodnote prevyšujúcej 300 € ročne písomné darovacie zmluvy, pričom časť darcov žalobcovi darovala peňažné prostriedky formou prevodu vo Výročnej správe uvedenom účte darcu na účet žalobcu a časť darcov formou priameho vkladu peňažných prostriedkov v banke na účet žalobcu. V danom prípade ide o právne posúdenie otázky, či žalobca dodržal pri predmetných daroch, špecifikovaných vo výroku napadnutého rozhodnutia, formu podľa § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z., resp. či skutočne, ako tvrdí žalovaný v napadnutom rozhodnutí naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z.. 88. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa so žalobnými dôvodmi ustálil, že žalovaný pri ukladaní pokuty pre žalobcu, z dôvodu naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 31 ods. 5 v spojení s § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z., postupoval správne a v súlade so zmyslom a účelom zákona. V konaní (administratívnom, súdnom) nebolo spochybnené, že žalobca mal s predmetnými darcami riadne uzatvorené darovacie zmluvy, v ktorých boli darcovia riadne identifikovaní a ktorí zároveň finančné prostriedky vložili na bankový účet žalobcu. Táto skutočnosť bola uvedená vo Výročnej správe žalobcu. Pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z. postačuje, aby politická strana (žalobca) porušila akékoľvek ustanovenie zákona týkajúce sa prijatia daru alebo iného bezodplatného plnenia. Nemusí sa preto jednať len o porušenie § 24 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z.. 89. Na vyvodenie zodpovednosti politickej strany za spáchanie správneho deliktu postačuje porušenie formy prijatia peňažného daru podľa § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z., čo bol aj posudzovaný prípad žalobcu. Podľa názoru správneho súdu právna úprava správneho deliktu podľa § 31 ods. 5 v spojení s § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. je upravená celkom jasne a zrozumiteľne. Zákon dovoľuje prijať peňažný dar jedine formou bezhotovostnej platobnej operácie. Správny súd je názoru, že zo znenia zákona č. 85/2005 Z. z. (§24 ods. 2, § 23 ods. 7 písm. f/) v spojení s ust. § 1 ods. 3 písm. a) a § 2 ods. 1, 2 zákona o platobných službách a § 5 písm. s) v bode 2 zákona o bankách, za bezhotovostnú platobnú operáciu nie je možné považovať vklad peňažnej hotovosti darcom na bankový účet politickej strany - žalobcu. Odhliadnúc od doslovného výkladu prvej vety ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. je nutné poukázať na charakter bezhotovostnej platobnej operácie. Jej charakteristickým znakom pri darovaní je práve bezhotovostný prevod finančných prostriedkov z účtu darcu na účet obdarovaného. Bezhotovostná platobná operácia preto neprichádza do úvahy, keď darca disponuje na jednej strane finančnými prostriedkami v hotovosti a na druhej strane túto hotovosť vkladá na bankový účet obdarovaného. Správny súd uvádza, že aj keď zákon č. 85/2005 Z. z. explicitne neupravuje postup v prípade vkladu v hotovosti na účet politickej strany, keďže zákonodarca ani nepredpokladal prijatie peňažných darov vkladom v hotovosti, nakoľko ustanovil jediný dovolený spôsob prijatia peňažného daru (formou bezhotovostnej platobnej operácie), v prípade žalobcu bolo možné analogicky postupovať podľa ustanovenia druhej a tretej vety § 24 ods. 2 zákona (vrátenie daru). Týmto postupom by sa mohol žalobca eventuálne vyhnúť postihu za spáchanie predmetného správneho deliktu. Okrem toho žalobca mal možnosť dojednať so svojou bankou osobitné podmienky nakladania s jeho účtom a zakázať prijímanie vkladov v hotovosti na účet, čím by sa vyhol prípadným problémom s prijímaním hotovostných finančných prostriedkov vkladaných na jeho účet. Navyše všetky sporné dary žalobca prijal na základe uzavretých darovacích zmlúv, a teda bolo v jeho možnostiach darcov upozorniť, že peňažné dary je možné poskytnúť len formou bezhotovostnej platobnej operácie, t. j. z účtu darcu na účet obdarovaného (žalobcu). Súd preto považuje námietku nesprávneho právneho posúdenia veci z hľadiska výkladu bezhotovostnej platobnej operácie za nedôvodnú. 90. K námietke žalobcu o nesprávnom výklade ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. žalovaným v napadnutom rozhodnutí, správny súd uvádza, že ustanovenie § 24 uvedeného zákona s názvom „Zákaz prijatia daru a iného bezodplatného plnenia” neobsahuje iba obmedzenia týkajúce sa osoby darcu (§ 24 ods. 1), ale aj prijatia a formy poskytnutia peňažného daru (§ 24 ods. 2). Súd zdôrazňuje, že jediným dovoleným spôsobom prijatia peňažného daru politickou stranou (žalobcom) je bezhotovostná platobná operácia, pričom za takúto je treba považovať len takú situáciu, keď dôjde k prevodu finančných prostriedkov z účtu darcu na účet obdarovaného - politickej strany, bez fyzického kontaktu darcu s takýmito peňažnými prostriedkami. Tento záver nevyplýva iba z doslovného znenia prvej vety § 24 ods. 2 uvedeného zákona, ale aj zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorým je nepochybne jednoznačná identifikácia darcu aj z pohľadu vlastníctva účtu, z ktorého takýto darca peňažné prostriedky posiela a vylúčenie anonymných darcov z financovania politických strán a zároveň sa týmto zákonným ustanovením sleduje transparentnosť pôvodu darovaných finančných prostriedkov, kedy v prípade vkladu v hotovosti na účet politickej strany nie je možné jednoznačne identifikovať odkiaľ takéto financie pochádzajú, ale len to kto ich daruje. 91. V tejto súvislosti správny súd upriamuje pozornosť na ustanovenie § 23 ods. 7 zákona č. 85/2005 Z. z., ktoré upravuje náležitosti evidencie darov. Jednou z týchto náležitostí je pod písm. f) tohto zákonného ustanovenia evidovanie číslo platobného účtu darcu v banke. Z tejto skutočnosti podľa názoru súdu možno bezpochyby vyvodiť záver, že ak politická strana musí evidovať všetky dary, v prípade peňažných darov ich môže prijať jedine formou bezhotovostnej platobnej operácie, za ktorú možno považovať iba prevod z bankového účtu darcu na účet politickej strany. 92. Je pravdou, že v danom prípade, darované peňažné prostriedky (dary) prijal žalobca bezhotovostne na svoj bankový účet, avšak je potrebné prihliadnuť nielen na formu - bezhotovostnú prijatia daru (bola splnená), ale aj na formu poukázania daru, ktorá tiež musí byť bezhotovostná. Pri predmetných daroch však bezhotovostná forma poukázania týchto darov nebola dodržaná, nakoľko darcovia uskutočňovali vklady finančnej hotovosti, t. j. fyzicky nakladali s peňažnými prostriedkami pri ich vkladaní na účet žalobcu. Ako správny súd už uviedol v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozsudku a čo vyplýva aj z vyššie citovaných zákonných ustanovení vklad finančnej hotovosti na účet vedený v banke je treba vždy pokladať za hotovostnú peňažnú operáciu. Za bezhotovostnú peňažnú operáciu sa považuje iba taká operácia, pri ktorej sa nenakladá s peňažnými prostriedkami v hotovosti, t. j. ide o prevod peňažných prostriedkov z jedného účtu v banke na druhý účet, pričom nedochádza k fyzickej manipulácii s peniazmi (bankovky, mince). 93. Namietané nedostatočné zistenie skutkového stavu veci žalobca nijako bližšie neodôvodnil, neuviedol aké skutočnosti mali byť pri zisťovaní skutkového stavu nedostatočne zistené a ani správny súd z obsahu administratívneho spisu a dôkazov v ňom sa nachádzajúcich, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodovaní žalovaný nezistil žiadne pochybenie v tomto smere. Skutkový stav bol podľa správneho súdu vo veci zistený v dostatočnom rozsahu na riadne posúdenie veci, boli zistené rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce zo žalobcom predloženej Výročnej správy za rok 2015, z ktorej obsahu jednoznačne vyplynulo, že v prípade vo výroku napadnutého rozhodnutia identifikovaných darcov títo mali titulom bližšie nešpecifikovaných darovacích zmlúv poskytnúť žalobcovi peňažné dary vo výroku napadnutého rozhodnutia uvedených sumách. Táto skutočnosť, nesporná medzi účastníkmi je podľa správneho súdu rozhodujúca pre náležité zistenie skutkového stavu veci. 94. Ohľadom návrhu žalobcu na moderáciu uloženej pokuty, resp. na upustenie od jej uloženia správny súd poukazuje na ustanovenia § 198 ods. 1 a ods. 2 SSP, z ktorých vyplýva možnosť pre správny súd moderovať - znížiť, resp. upustiť od uloženia sankcie orgánom verejnej správy v administratívnom konaní uloženej len v tom prípade, ak by takúto možnosť (uloženie pokuty v nižšej výške, resp. neuloženie sankcie vôbec) mohol uplatniť aj samotný orgán verejnej správy v administratívnom konaní. V danom prípade však ust. § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z. je kogentným ustanovením a žalovaný v prípade, ak dôjde k záveru spáchania posudzovaného správneho deliktu má povinnosť páchateľovi (politickej strane) uložiť sankciu - peňažnú pokutu v presne vymedzenej výške (dvojnásobok prijatých darov). V ust. § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z. nie je uvedené rozpätie výšky pokuty a preto nie je možné žalobcovi uloženú pokutu znížiť. Zároveň je treba uviesť, že aj prípadné zníženie pokuty správnym súdom je v súdnom konaní možné iba v prípade vykonania zodpovedajúceho dokazovania pred správnym súdom, avšak žalobca v súdnom konaní (žalobe) nepredložil žiadne dôkazy (ani nenavrhol vykonať), ktoré by boli dôvodom na zníženie uloženej pokuty ako navrhoval v podanej žalobe. Potom vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné správnym súdom pristúpiť ani k zníženiu uloženej pokuty žalobcovi napadnutým rozhodnutím a ani k upusteniu od jej uloženia. 95. Záverom musí správny súd uviesť, že v administratívnom konaní nezistil žiadne porušenia, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vykonal riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené, pričom žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami podstatnými pre konanie a zistený skutkový stav správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 96. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému ich nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. 97. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 a § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).