{"guid": "eec13ffc-d31c-4d00-8008-6375b1ee24ee:0571b4a7-2580-49ad-86ab-d61f6f532b00", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1016202504.2", "spisova_znacka": "6S/259/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/259/2016 z 27. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2020, sp. zn. 6S/259/2016, ECLI:SK:KSBA:2020:1016202504.2", "identifikacne_cislo": "1016202504", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr Peter Pulman", "sudca_id": 1304, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-pulman-1304", "datum_vydania": "2020-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/85", "nazov": "zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/85-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483", "nazov": "zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/492", "nazov": "predpis č. 492/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/492", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/492-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0571b4a7-2580-49ad-86ab-d61f6f532b00", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1016202504.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1016202504.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1016202504.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/259/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202504
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016202504.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu
JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Slovenská konzervatívna
strana (predtým #SIEŤ), so sídlom Röntgenova 28, 851 01 Bratislava, IČO: 42 362 644, zastúpený:
JUDr. Jozef Pojdák, advokát, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 842/12, 900 29 Nová Dedinka, proti
žalovanému: Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, Drieňová 22, 826 86
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: SVS-OVR2-2016/019879-006 zo
dňa 04.10.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Krajský súd v Bratislave nepriznáva žalovanému právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 16.11.2016 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len
správny súd) sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: SVS-OVR2-2016/019879-006
vydaného dňa 04.10.2016 (ďalej len napadnuté rozhodnutie),  resp. sa domáhal zmeny napadnutého
rozhodnutia tak, aby sa upustilo od sankcie (58 600 €) uloženej mu v napadnutom rozhodnutí. Tiež žiadal
priznať náhradu trov konania. Zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok v zmysle § 185 písm. a)
Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), ktorý návrh správny súd uznesením č. k. 6S/259/2016-32
zo dňa 11.04.2017 zamietol.

Priebeh administratívneho konania.

2. Pripojený administratívny spis žalovaného mimo iných písomností obsahuje aj: výročnú správu
žalobcu za rok 2015 zo dňa 20.04.2016 (ďalej aj len výročná správa), výzva žalovaného na odstránenie
nedostatkov vo výročnej správe, doplnenie originálov listín žalobcom, oznámenie žalovaného zo dňa
15.08.2016 o začatí konania o uložení pokuty žalobcovi, vyjadrenie žalobcu k oznámeniu o začatí
konania zo dňa 25.08.2016 a 27.09.2016.

Rozhodnutie správneho orgánu.

3. Napadnutým rozhodnutím žalovaného číslo: SVS-OVR2-2016/0219879-006 zo dňa 04.10.2016 bola
žalobcovi za správny delikt uvedený v § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a
politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 85/2005 Z. z.), ktorého sa politická
strana - žalobca dopustil tým, že  v rozpore s § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005. Z. z.,  prijal peňažné dary
vkladom v hotovosti na účet v banke dňa 04.03.2015 od pani: Z. R. vo výške 300 eur, dňa 17.02.2015
a dňa 29.02.2015 od pána Z. Z. v celkovej výške 15 000 eur, dňa 17.07.2015 od pána Q. R. vo výške



2 000 eur, dňa 17.07,2015 od pani R. O. vo výške 2 000 eur, dňa 06.10.2015 od pani B. S. vo výške 4
000 eur, dňa 30.09.2015 od pani B. Š. vo výške 2 000 eur, dňa 30.09.20l5 od pána Z. Š. vo výške 2 000
eur a dňa 02.10.2015 od pani A. L. vo výške 2 000 eur,  uložená pokuta vo výške 58 600 €.

4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca - politická strana #SIEŤ, mu predložil   výročnú
správu za rok 2015, pri ktorej kontrole zistil z osobitnej evidencie darov, ktorá tvorila súčasť tejto výročnej
správy, že politická strana v priebehu roka 2015 prijala peňažné dary v rozpore s § 24 ods. 2 zákona č.
85/2005 Z. z. od fyzických osôb vkladom v hotovosti na bežný účet politickej strany, vedený v R. C., B..
K.., číslo účtu: K. (ďalej len „účet“), a to dňa 04.03.2015 od pani Z. R. vo výške 300 eur, dňa 17.02.2015
a dňa 29.02.2015 od pána Z.na Z. v celkovej výške 15 000 eur, dňa 17.07.2015 od pána Q. R. vo výške
2 000 eur, dňa 17.07.2015 od pani R. O.R. vo výške 2 000 eur, dňa 06.10.2015 od pani B. S. vo výške
4 000 eur, dňa 30.09.2015 od pani B. Š. vo výške 2 000 eur, dňa 30.09.2015 od pána Z. Š. vo výške 2
000 eur a dňa 02.10.2015 od pani A. L. vo výške 2 000 eur.

5. V nadväznosti na uvedené žalovaný dňa 16.08.2016 zaslal žalobcovi zásielkou „DORUČENKA
DOPORUČENE DO VLASTNÝCH RÚK“ oznámenie o začatí konania o uložení pokuty za správny delikt
uvedený v § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z.

6. V uvedenom oznámení zároveň bol žalobca upovedomený, že ako účastník konania má v súlade s §
33 Správneho poriadku právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia
k jeho podkladu, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, a to v lehote 7 dní odo
dňa doručenia oznámenia.

7. Dňa 25.08.2016 žalobca doručil svoje vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty, v
ktorom uviedol, že ako politická strana bol a je financovaný v súlade so zákonom č. 85/2005 Z. z.

8. Žalobca  ďalej vo vyjadrení uviedol, že: ,,V súlade so zákonom č. 85/2005 Z. z. strana môže prijať
peňažný dar, len ak bol poukázaný formou bezhotovostnej platobnej operácie. Ak z výpisu účtu nie je
preukázané, kto je darcom peňažného daru politická strana je povinná tento peňažný dar vrátiť v lehote
30 dní na účet, z ktorého bol finančný dar poukázaný. Ak takýto účet neexistuje, politická strana je
povinná túto skutočnosť bezodkladne oznámiť Ministerstvu financií a peňažný dar poukázať na príjmový
účet štátneho rozpočtu.. Z vyššie uvedeného ako aj z výkladu Ministerstva financií Slovenskej republiky
vyplýva, že podstatná je bezhotovosť prijatého peňažného daru. V prípade, ak darca vloží na účet SIET
-e finančný dar, tak ho SIEŤ  prijme bezhotovostnou formou. “

9. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. „Strana môže prijať peňažný dar, len ak bol poukázaný
formou bezhotovostnej platobnej operácie. Ak z výpisu z účtu nie je preukázané kto je darcom
peňažného daru, strana je povinná tento peňažný dar vrátiť v lehote do 30 dní na účet, z ktorého bol
finančný dar poukázaný. Ak takýto účet neexistuje, strana je povinná túto skutočnosť bezodkladne,
oznámiť Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) a peňažný dar
poukázať na príjmový účet štátneho rozpočtu. Takýto peňažný dar sa považuje za príjem štátneho
rozpočtu. Ministerstvo financií oznámi bezodkladne strane údaje potrebné na poukázanie peňažného
daru. “

10. S námietkou žalobcu (politickej strany), že v prípade darovania peňažných darov politickej strane v
hotovosti na účet v banke je podstatná „bezhotovosť“ ich prijatia, žalovaný nesúhlasil, keďže z formulácie
ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. jednoznačne vyplýva, že podstatná, nie je forma prijatia
peňažného daru, ale forma jeho poukázania, ktorá musí byť bezhotovostná. V prípade predmetných
platobných operácií teda jednoznačne išlo o hotovostné platobné operácie, keďže darcovia pri nich
nakladali s finančnými prostriedkami v hotovosti.

11. Žalovaný uviedol, že žalobca vo vyjadrení tiež odkázal na výklad Ministerstva financií Slovenskej
republiky, avšak uvedený výklad k vyjadreniu nepriložil a ani ho bližšie neurčil.

12. Žalobca  vo vyjadrení ďalej namietol, že: „Nakoľko v prípadoch uvedených v Oznámení ide o
bezhotovostné platobné operácie v zmysle zákona č. 85/2005 Z. z.  nemohlo dôjsť, k porušeniu ust. §
24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z.  a všetky ustanovenia a podmienky upravené v zákone boli dodržané.



13. Ani s touto námietkou však žalovaný nesúhlasil, a to z nasledovných dôvodov.

14. Vklad finančných prostriedkov v hotovosti na platobný účet a výber finančných, prostriedkov
v hotovosti z platobného, účtu sa považujú za hotovostné platobné operácie vzhľadom na to, že
sa pri týchto finančných operáciách nakladá s finančnými prostriedkami v hotovosti, ktorými sa
rozumejú bankovky alebo mince a za bezhotovostnú platobnú operáciu sa považuje prevod finančných
prostriedkov z platobného účtu alebo na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb, pri
ktorom sa nenakladá s finančnými prostriedkami v hotovosti, čo potvrdilo aj stanovisko Národnej banky
Slovenska zo dňa 16.10.2015, ktoré bolo zverejnené aj na webovom sídle správneho orgánu.

15. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o platobných službách“) v §
2, ktorý vymedzuje čo sa rozumie platobnou službou, používa v odseku 1 v písmenách a), b) a c) pojmy:
„vklad finančných prostriedkov v hotovosti na platobný účet“, „výber finančných, prostriedkov v hotovosti
platobného účtu“ a „prevod finančných prostriedkov z platobného účtu na platobný účet“,.

16. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že vyššie uvedené pojmy nepoužíva iba zákon o platobných
službách, ale aj zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“), a to v § 5 písm. s) v bode 2, ktorý za
platobné operácie označuje: „vklad finančných prostriedkov v hotovosti v mene euro na platobný účet “,
„ výber finančných prostriedkov v hotovosti v mene euro z platobného účtu“ a „bezhotovostné prevody
finančných prostriedkov z platobného účtu alebo na platobný účet v mene euro“. Zákon o bankách
teda tiež rozlišuje medzi bezhotovostnými prevodmi finančných prostriedkov a vkladom alebo výberom
finančných prostriedkov v hotovosti.

17. Žalovaný uviedol, že potom s poukazom na § 5 písm. s) bod 2 zákona o bankách v spojení s § 2
ods. 1 a 2 zákona o platobných službách považoval, za bezhotovostnú platobnú operáciu v zmysle § 24
ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. iba takú platobnú operáciu, pri realizácii ktorej nedochádza k nakladaniu
s finančnými prostriedkami (bankovky, mince) v hotovosti.

18. To, že zákonodarca mal bezhotovostnou platobnou operáciou v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005
Z. z. na mysli výlučne takú platobnú operáciu, pri ktorej sa nenakladá s finančnými prostriedkami v
hotovosti, je bezpochyby zrejmé aj z § 23 ods. 7 zákona č. 85/2005 Z. z., ktorý ako jednu z povinných
náležitostí evidencie darov ustanovuje číslo platobného úctu darcu vedeného v banke pri peňažnom
dare:
„Evidencia darov obsahuje:
a) identifikačné údaje o darcovi, a to v rozsahu meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu ak ide o
fyzickú osobu, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa, aj obchodné meno, ak ide o právnickú osobu, názov
alebo obchodné meno a adresu, sídla,
b) údaje o dare podľa odseku, 2 písm. c),
c) miesto a dátum uzavretia darovacej zmluvy,
d) údaj o hodnote daru podľa darovacej zmluvy,
e) dátum prijatia daru,
f) číslo platobného účtu darcu vedeného v banke pri peňažnom dare,
g) číslo platobného účtu strany vedeného v banke pri peňažnom dare,
h) vyhlásenie darcu o tom, že nie je osobou podľa § 24 ods. 1. “

19. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal žalovaný za preukázané, že politická strana
(žalobca) sa dopustila správneho deliktu uvedeného v § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z..

20. V nadväznosti na to, že žalobca - politická strana prijal v rozpore s § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005
Z. z. peňažné dary v hotovosti na bankový účet v celkovej výške 29 300 €, žalovaný mu podľa § 31
ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z.  uložil pokutu v sume dvojnásobku príjmu z prijatých darov, a to vo výške
58 600 €.

Žaloba.



21. Žalobca po uvedení napadnutého rozhodnutia, stručne opísal skutkový stav jeho vydaniu
predchádzajúci a uviedol, že dňa 18.08.2016 mu bolo  zo strany Ministerstva vnútra SR, sekcia
verejnej správy, odbor volieb referenda apolitických strán, Úrad štátnej komisie (žalovaného), doručené
Oznámenie o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 15.08.2016. Z uvedeného oznámenia vyplývalo,
že žalovaný (Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán) ako správny orgán
príslušný podľa zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani, začal voči nemu konanie o uložení pokuty
za správny delikt, ktorého sa mal dopustiť, a to porušením § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z.

22. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach „Strana
môže prijať peňažný dar, len ak bol poukázaný formou bezhotovostnej platobnej operácie. Ak z výpisu
z účtu nie je preukázané, kto je darcom peňažného daru, strana je povinná tento peňažný dar vrátiť v
lehote do 30 dní na účet, z ktorého bol finančný dar poukázaný. (...)“Žalobca uviedol, že mal v zmysle
príslušných zákonných ustanovení povinnosť odovzdať žalovanému do konca apríla výročnú správu za
uplynulý kalendárny rok. Žalovaný vykonal kontrolu tejto výročnej správy, pričom z osobitnej evidencie
darov zistil, že žalobca v priebehu roka 2015 prijal peňažné dary od fyzických osôb vkladom, a to na svoj
bežný účet. Malo sa jednať o nasledovné peňažné dary: sumu 300,- € zo dňa 04.03.2015 od p. Z. R.,
celkovú sumu 15 000,- € zo dňa 17.02.2015 a 29.02.2015 od p. Z. Z., sumu 2 000,- € zo dňa 17.07.2015
od p. Q. R., sumu 2 000,- € zo dňa 17.07.2015  od p. R. O., sumu 4 000,- € zo dňa 06.10.2015 od p.
B. S., sumu 2 000,- € zo dňa 30.09.2015  od p. B. Š., sumu 2 000,- € zo dňa 30.09.2015  od p. Z. Š.,
sumu 2 000,- € zo dňa 02.10.2015 od p. A. L..

23. Žalobca potvrdil, že uvedené peňažné dary spolu v sume 29 300 €  obdržal na svoj bankový účet,
pričom žalovaný vyhodnotil takéto jeho konanie ako správny delikt, teda porušenie príslušných právnych
predpisov, nakoľko podľa názoru žalovaného vklad na bankový účet žalobcu nie je bezhotovostná
platobná operácia.

24. Žalobca uviedol, že s názorom žalovaného, ktorý bol premietnutý aj do napadnutého rozhodnutia sa
za žiadnych okolností nemožno stotožniť. Vklad peňažných prostriedkov na účet je platobnou operáciou,
ktorú príslušný darca - vkladateľ vykonal pravdepodobne v hotovosti. Nebolo však v jeho reálnych
možnostiach a schopnostiach ako prijímateľa daru ovplyvniť spôsob, výšku alebo aj samotnú vôľu darcu
zrealizovať darovanie. Rozhodujúcim a jednoznačným faktom však bolo, že dar sa dostal k nemu ako
obdarovanému v bezhotovostnej forme - ako príjemca finančných prostriedkov platobnej operácie na
jeho bežný účet vedený v banke. Zdôraznil teda skutočnosť, že prijal dar v bezhotovostnej forme.

25. V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách: „Platobnou operáciou sa rozumie
vklad finančných prostriedkov, výber finančných prostriedkov alebo prevod finančných prostriedkov
na pokyn platiteľa alebo príjemcu alebo prostredníctvom príjemcu poskytovateľovi platobných služieb
vykonávaný v rámci platobných služieb (...). \"

26. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách: „Platiteľom sa rozumie osoba,
ktorá dáva platobný príkaz poskytovateľovi platobných služieb a je platiteľom finančných prostriedkov
platobnej operácie. “

27. Ako vyplýva z § 2 ods. 5 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách: „Príjemcom sa rozumie
osoba, ktorá je príjemcom finančných prostriedkov platobnej operácie. “

28. V zmysle § 2 ods. 10 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách: „Platobným príkazom
sa rozumie pokyn platiteľa alebo príjemcu poskytovateľovi platobných služieb na vykonanie platobnej
operácie. “

29. Zákon o platobných službách obsahuje vo svojom úvode negatívnu definíciu pôsobnosti zákona,
teda že jeho ustanovenia sa nevzťahujú na platobné operácie vykonávané výlučne  finančnými
prostriedkami v hotovosti priamo medzi platiteľom a príjemcom bez akéhokoľvek sprostredkovania. Z
logického výkladu tohto zákonného vymedzenia vyplýva, že pokiaľ je platobná operácia vykonávaná
sprostredkovane - bankovou inštitúciou prostredníctvom platobnej operácie, a nie priamo medzi
platiteľom a príjemcom, jedná sa o bezhotovostný styk.



30. Žalobca bol toho názoru, že v prípade, ak darca vložil na jeho účet  finančný dar, tak potom ho
prijal bezhotovostnou formou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno akceptovať uloženie pokuty
v napadnutom rozhodnutí, čo do dôvodu jej uloženia, teda právne posúdenie veci, na základe ktorého
dospel žalovaný k napadnutému rozhodnutiu nemožno považovať za správne v súlade s právnym
poriadkom. Zároveň, zistenie skutkového stavu, ktoré vykonal žalovaný nemohlo byť dostačujúce na
vyvodzovanie právnych názorov, o ktoré oprel odôvodnenie svojho rozhodnutia.

31. Na podporu odôvodnenosti svojej žaloby, teda označenia napadnutého rozhodnutia ako
nesprávneho žalobca ešte uviedol, že dôvodom zavedenia bezhotovostného prijímania darov
presahujúcich určitú výšku bola transparentnosť financovania politických strán a hnutí, pričom malo byť
zrejmé, kto je darcom a malo byť možné identifikovať príslušného darcu. Žalobca potom konštatoval,
že zachovanie tohto zámeru zákonného ustanovenia bolo daným postupom dodržané a darcovia boli
jednoznačne identifikovateľní.
32. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho
právneho posúdenia veci a zároveň vyjadril presvedčenie, že zistenie skutkového stavu žalovaným
(konajúcim orgánom verejnej správy) bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

33. Žalobca poukazujúc na novú právnu úpravu zavedenú Správnym súdnym poriadkom (§ 198 ods.
1 písm. b/ ) uviedol, že správny súd má možnosť rozhodnúť o zmene sankcie, resp. o upustení od jej
uloženia, pričom predpokladom je vykonanie dokazovania v rámci súdneho konania, návrh žalobcu na
upustenie od sankcie, resp. použitie moderácie sankcie zo strany súdu a neprimeranosť sankcie ku
skutku alebo jej likvidačný charakter pre žalobcu.

34. Žalobca konštatoval, že podľa príslušných ustanovení je správny orgán oprávnený uložiť za
porušenie právnych predpisov, resp. spáchanie správneho deliktu, ktorý správny orgán priraďuje konaniu
žalobcu, sankciu v sume dvojnásobku prijatých hodnoty prijatých peňažných darov alebo bezodplatných
plnení. Vzhľadom na výšku uloženej sankcie mal žalobca za to, že takáto sankcia bola neprimerane
vysoká, pre neho priam až likvidačná a nekorešpondovala s mierou závažnosti samotného správneho
deliktu.

35. Replikou zo dňa 13.02.2017 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe, s ktorým
sa nestotožnil, zotrval na v žalobe uvedených skutočnostiach a svojom právnom názore k prejednávanej
veci a navrhol upustenie od uloženej sankcie.

Vyjadrenie žalovaného.

36. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa  17.01.2017 a odporučil ju ako nedôvodnú zamietnuť a
zdôraznil, že zotrváva na všetkých dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a zároveň poukázal
na to, že upustenie od uloženia sankcie by malo za následok zmarenie účelu ust. § 24 ods. 2 zákona č.
85/2005 Z. z., ktorým je zabezpečenie transparentnosti financovania politických strán, pričom by mohlo
dôjsť k vážnemu ohrozeniu verejného záujmu.

37. Žalovaný  následne zaujal stanovisko k  podaným žalobným námietkam. K vyjadreniu žalobcu,
že vklad finančných prostriedkov v hotovosti na jeho bankový účet vykonali príslušní darcovia
pravdepodobne v hotovosti a že zistenie skutkového stavu nemohlo byť dostačujúce na vyvodenie
žalovaným prijatých právnych názorov po citácii zákonných ustanovení zákona č. 85/2005 Z. z. (§ 30
ods. 1, ods. 2 písm. g/, § 22 ods. 3, § 23 ods. 7) a § 34 ods. 6 Správneho poriadku  uviedol, že politická
strana  je povinná každoročne vyhotovovať výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok a doručiť
mu ju v zákonom stanovenej lehote, pričom výročná správa musí obsahovať aj osobitnú evidenciu darov
(povinný údaj pri peňažnom dare je číslo platobného účtu darcu vedeného v banke).

38. Žalovaný uviedol, že skutočnosť, že žalobca prijal dary (dňa 04.03.2015 od pani Z. R. vo výške 300
eur, dňa 17.02.2015 a dňa 29.02.2015 od pána Z. Z. v celkovej výške 15 000 eur, dňa 17.07.2015 od
pána Q. R. vo výške 2 000 eur, dňa 17.07.2015 od pani R. O. vo výške 2 000 eur, dňa 06.10.2015 od



pani B. S. vo výške 4 000 eur, dňa 30.09.2015 od pani B. Š. vo výške 2 000 eur, dňa 30.09.2015 od pána
Z. Š. vo výške 2 000 eur a dňa 02.10.2015 od pani A. L. vo výške 2 000 eur) formou vkladu v hotovosti
na svoj bankový účet, zistil z úradnej činnosti - informácii od samotného žalobcu, ktorý v časti G výročnej
správy pri kolónke „číslo účtu darcu“, kde mal žalobca uviesť číslo bankového účtu, z ktorého mu darca
poukázal peňažný dar, uviedol poznámku „vklad v hotovosti na účet Siete“.

39. Žalovaný poukázal na to, že žalobca vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania nijakým spôsobom
nevyvrátil svoje vlastné tvrdenie, ktoré uviedol vo výročnej správe, ani nenamietol, že mu predmetné dary
darcovia poukázali inak, ako vkladom v hotovosti na jeho bankový účet a nepredložil tiež žiadne dôkazy.

40. Vzhľadom na to, že informáciu o tom, že žalobca prijal predmetné finančné dary vkladom v hotovosti
na bankový účet, žalovaný zistil na základe informácie od samotného žalobcu, ktorú uviedol vo výročnej
správe predloženej za rok 2015, a ktorú vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty
nijakým spôsobom nenamietol, považoval  túto informáciu v súlade s § 34 ods. 6 Správneho poriadku
za skutočnosť mu známu z úradnej činnosti, ktorú netreba dokazovať.

41. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že rozhodujúcim faktom bolo, že sa k žalobcovi ako
obdarovanému predmetné peňažné dary dostali v bezhotovostnej forme, nakoľko v zmysle § 24 ods. 2
veta prvá zákona č. 85/2005 Z. z., na to aby politická strana mohla prijať peňažný dar, nie je podstatná
forma jeho prijatia, ale forma jeho poukázania, ktorá musí byť bezhotovostná.

42. Uviedol, že táto skutočnosť súvisí s tým, že spoľahlivá identifikácia darcu je možná iba
prostredníctvom bezhotovostnej platobnej operácie, pri ktorej darca nenakladá s finančnými
prostriedkami v hotovosti. Pripustením možnosti vkladu peňažného daru v hotovosti na platobný účet
politickej strany vedený v banke, by sa nedokázala zabezpečiť transparentnosť financovania politických
strán, a to z dôvodu, že podľa ustálenej bankovej praxe, banka pri vklade peňažnej hotovosti na bankový
účet klienta vo výpise bankového účtu na žiadosť vkladateľa finančných prostriedkov uvedie akékoľvek
údaje, resp. údaje akejkoľvek osoby.

43. Žalovaný sa  nemohol stotožniť ani s námietkou žalobcu, že nebolo v jeho reálnych možnostiach a
schopnostiach, ako prijímateľa daru ovplyvniť spôsob, výšku alebo aj samotnú vôľu darcu zrealizovať
darovanie.

44. Podľa § 23 ods. 1 prvej a druhej vety zákona č. 85/2005 Z. z. „Strana môže prijať dary a iné
bezodplatné plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Strana môže prijať dar alebo iné bezodplatné
plnenie len na základe písomnej zmluvy podľa tohto zákona; to neplatí, ak hodnota peňažného daru od
jedného darcu nepresiahne v kalendárnom roku 200 eur. “

45. Každá politická strana (teda aj žalobca) si musí (má) byť vedomá svojich povinností, ktoré jej
vyplývajú zo zákona o politických stranách, ako aj z ďalších právnych predpisov a dodržiavať všetky
zákonom ustanovené pravidlá pre jej hospodárenie a financovanie.

46. Pokiaľ žalobca predmetné dary prijal v súlade s § 23 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. na základe
písomnej darovacej zmluvy, tak si musel byť vedomý, že mu tieto peňažné dary budú poukázané, a preto
darcov mohol (a mal) poučiť, akou formou majú peňažné dary na jeho účet poukázať tak, aby nedošlo
k ich prijatiu v rozpore s § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z., podľa ktorého môže politická strana prijať
peňažný dar, len ak bol poukázaný formou bezhotovostnej platobnej operácie (napríklad ústne alebo
písomne, dokonca aj priamo v darovacej zmluve).

47. Žalobca v správnej žalobe tiež poukázal na to, že zákon o platobných službách obsahuje negatívnu
definíciu pôsobnosti zákona, teda že jeho ustanovenia sa nevzťahujú na platobné operácie vykonávané
výlučne finančnými prostriedkami v hotovosti priamo medzi platiteľom a príjemcom bez akéhokoľvek
sprostredkovania. Podľa žalobcu z logického výkladu tohto zákonného vymedzenia vyplýva, že pokiaľ
je platobná operácia vykonávaná sprostredkovane bankou, a nie priamo medzi platiteľom a príjemcom,
jedná sa o bezhotovostný styk.

48. Žalovaný  považoval uvedený výklad žalobcu za nesprávny, a to z nasledovných dôvodov:



Podľa § 1 ods. 3 písm. a) zákona o platobných službách sa tento zákon nevzťahuje na: „platobné
operácie vykonávané výlučne finančnými prostriedkami v hotovosti priamo medzi platiteľom a príjemcom
bez akéhokoľvek sprostredkovania. “

49. Vo vyššie uvedenom ustanovení sa nachádza vylúčenie pôsobnosti citovaného zákona na platobné
operácie vykonávané výlučne finančnými prostriedkami v hotovosti priamo medzi platiteľom a príjemcom
bez akéhokoľvek sprostredkovania. Toto ustanovenie iba presne špecifikuje, na ktoré platobné operácie
vykonávané výlučne v hotovosti priamo medzi platiteľom a príjemcom sa uvedený zákon nevzťahuje,
čiže na také hotovostné platobné operácie, ktoré sa uskutočňujú bez akéhokoľvek sprostredkovania.

50. Výkladom § 1 ods. 3 písm. a) zákona o platobných službách teda v žiadnom prípade nebolo možné
dospieť k takému záveru, že pokiaľ je platobná operácia vykonávaná sprostredkovane bankou, a nie
priamo medzi platiteľom a príjemcom, jedná sa o bezhotovostný styk.

51. Podľa § 24 ods. 2 prvej vety zákona č. 85/2005 Z. z.  „Strana môže prijať peňažný dar, len ak bol
poukázaný formou bezhotovostnej platobnej operácie. “

52. Podľa § 2 ods. 2 zákona o platobných službách: „Platobnou operáciou sa rozumie vklad finančných
prostriedkov, výber finančných prostriedkov alebo prevod finančných prostriedkov na pokyn platiteľa
alebo príjemcu alebo prostredníctvom príjemcu poskytovateľovi platobných služieb vykonávaný v rámci
platobných služieb podľa odseku 1 písm. a) až f)“.

53. Zákon o platobných službách v § 2, ktorý vymedzuje, čo sa rozumie platobnou službou, používa
v odseku 1 v písmenách a), b) a c) pojmy: „vklad finančných prostriedkov v hotovosti na platobný
účet“, „výber finančných prostriedkov v hotovosti z platobného účtu“ a „prevod finančných prostriedkov
z platobného účtu na platobný účet“.

54. Vyššie uvedené pojmy nepoužíva iba zákon o platobných službách, ale aj zákon č. 483/2001 Z. z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o bankách“), a to v § 5 písm. s) v bode 2, ktorý za platobné operácie označuje: „vklad finančných
prostriedkov v hotovosti v mene euro na platobný účet“, „výber finančných prostriedkov v hotovosti v
mene euro z platobného účtu“  „bezhotovostné prevody finančných prostriedkov z platobného účtu alebo
na platobný účet v mene euro. Zákon o bankách teda tiež rozlišuje medzi bezhotovostnými prevodmi
finančných prostriedkov a vkladom alebo výberom finančných prostriedkov v hotovosti.

55. Vklad finančných prostriedkov v hotovosti na platobný účet a výber finančných prostriedkov v
hotovosti z platobného účtu sa podľa žalovaného považujú za hotovostné platobné operácie vzhľadom
na to, že sa pri týchto finančných operáciách nakladá s finančnými prostriedkami v hotovosti, ktorými sa
rozumejú bankovky alebo mince a za bezhotovostnú platobnú operáciu sa považuje prevod finančných
prostriedkov z platobného účtu a na platobný účet, vedený u poskytovateľa platobných služieb, pri
ktorom sa nenakladá s finančnými prostriedkami v hotovosti, čo potvrdzuje aj stanovisko Národnej banky
Slovenska zo dňa 16.10.2015, ktoré je zverejnené aj na webovom sídle štátnej komisie.

56. Zhrnúc vyššie uvedené, žalovaný s poukazom na § 5 písm. s) bod 2 zákona o bankách v spojení s §
2 ods. 1 a 2 zákona o platobných službách považoval za bezhotovostnú platobnú operáciu v zmysle § 24
ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. iba takú platobnú operáciu, pri realizácii ktorej nedochádza k nakladaniu
s finančnými prostriedkami (bankovky, mince) v hotovosti.

57. To, že zákonodarca mal bezhotovostnou platobnou operáciou v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005
Z. z.  na mysli výlučne takú platobnú operáciu, pri ktorej sa nenakladá s finančnými prostriedkami v
hotovosti, je však bezpochyby zrejmé aj z § 23 ods. 7 zákona č. 85/2005 Z. z., ktorý ako jednu z povinných
náležitostí evidencie darov ustanovuje číslo platobného účtu darcu vedeného v banke pri peňažnom
dare:
„Evidencia darov obsahuje:
a) identifikačné údaje o darcovi, a to v rozsahu meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu ak ide o
fyzickú osobu, ak ide o fyzickú osobu -podnikateľa, aj obchodné meno, ak ide o právnickú osobu, názov
alebo obchodné meno a adresu sídla,
b) údaje o dare podľa odseku 2 písm. c),



c) miesto a dátum uzavretia darovacej zmluvy,
d) údaj o hodnote daru podľa darovacej zmluvy,
e) dátum prijatia daru,
f) číslo platobného účtu darcu vedeného v banke pri peňažnom dare,
g) číslo platobného účtu strany vedeného v banke pri peňažnom dare,
h) vyhlásenie darcu o tom, že nie je osobou podľa § 24 ods. 1. “

58. Žalobca na podporu odôvodnenosti správnej žaloby uviedol, že dôvodom zavedenia
bezhotovostného prijímania darov presahujúcich určitú výšku bola transparentnosť financovania
politických strán, pričom malo byť zrejmé, kto je darcom a malo byť možné identifikovať príslušného
darcu. Skonštatoval tiež, že zachovanie tohto zámeru bolo dodržané a darcovia boli jednoznačne
identifikovateľní.

59. V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že hlavným účelom § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005
Z. z.  bolo zabezpečenie väčšej transparentnosti financovania politických strán, čo vyplýva aj z
dôvodovej správy k novele zákona o politických stranách. Zákonodarca v zákone č. 85/2005 Z. z.
upravil bezhotovostnú formu poukazovania všetkých peňažných darov s cieľom umožniť nepochybnú
identifikáciu osoby, ktorá peňažný dar politickej strane poukázala.

60. Žalovaný poukázal na to, že spoľahlivú identifikáciu darcu je možné zabezpečiť iba prostredníctvom
bezhotovostnej platobnej operácie, pri ktorej darca nenakladá s finančnými prostriedkami v hotovosti.
Pripustením možnosti vkladu peňažného daru v hotovosti na platobný účet politickej strany vedený v
banke, by sa nedokázala zabezpečiť transparentnosť financovania politických strán, a to z dôvodu, že
podľa ustálenej bankovej praxe, banka pri vklade peňažnej hotovosti na bankový účet klienta vo výpise
bankového účtu na žiadosť vkladateľa finančných prostriedkov uvedie akékoľvek údaje, resp. údaje
akejkoľvek osoby.

61. Žalovaný  považoval  za potrebné uviesť, že povinnosť politickej strany prijímať iba tie peňažné
dary, ktoré boli poukázané formou bezhotovostnej platobnej operácie sa netýka len darov presahujúcich
určitú výšku, ako to nesprávne uvádza žalobca. Dňom 26.06.2014, kedy nadobudol účinnosť zákon č.
181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách
a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, ktorým sa novelizoval zákon o politických stranách
sa uvedené vzťahuje na všetky peňažné dary poskytnuté politickej strane, teda v akejkoľvek výške.
62. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že v konaní o uložení
pokuty vedenom voči žalobcovi dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdila a mal za
nepochybne preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu uvedeného v § 31 ods. 5 zákona
č. 85/2005 Z. z., teda že v rozpore s § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z.  prijal peňažné dary napriek
tomu, že boli poukázané inak, ako bezhotovostnou platobnou operáciou, t. j. vkladom v hotovosti na
bankový účet.

63. K návrhu žalobcu, ktorým v podanej žalobe žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie  zrušil alebo v
prípade, že sa súd nestotožní v plnom rozsahu s názorom žalobcu o nesprávnom právnom posúdení
veci, aby aplikoval ustanovenie o sankčnej moderácii a rozsudkom upustil od uloženia sankcie,
odvolávajúc sa pritom na § 198 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. SSP, podľa ktorého: „Správny
súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom upustiť
od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. “,
žalovaný uviedol, že žalobca opomenul uviesť aj znenie §198 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP, podľa
ktorého: „Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu
rozhodnúť orgán verejnej správy. “

64. Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z. „Štátna komisia uloží strane pokutu v sume dvojnásobku
príjmu z daru alebo z iného bezodplatného plnenia, ak strana prijala dar alebo iné bezodplatné plnenie
v rozpore s týmto zákonom. “

65. Z formulácie uvedeného ustanovenia žalovanému vyplýva povinnosť uložiť politickej strane pokutu
v sume dvojnásobku príjmu z daru, ak prijala dar v rozpore s týmto zákonom, pričom zákon č. 85/2005
Z. z.  v žiadnom vo svojich ustanovení nepripúšťa možnosť upustenia od uloženia sankcie.



66. Vzhľadom na význam chráneného verejného záujmu, ktorým je transparentnosť financovania
politických strán, účelom ustanovenia § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z.  bolo zakotvenie spravodlivej,
primeranej a zároveň aj dostatočne odradzujúcej sankcie za prijatie peňažného daru v rozpore so
zákonom, a preto sa výška sankcie priamo úmerne odvíja od výšky prijatého peňažného daru. Takto
určený spôsob ukladania sankcie prihliada aj na závažnosť konania a zabezpečuje proporcionalitu
uloženej sankcie.

67. Žalovaný  tiež považuje za potrebné poukázať na to, že upustenie od uloženia sankcie by malo
za následok zmarenie účelu ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z., ktorým je zabezpečenie
transparentnosti financovania politických strán, čím by došlo k vážnemu ohrozeniu verejného záujmu.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

68. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
žalobné námietky nie sú dôvodné a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.

69. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

70. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

71. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

72. Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. (v znení účinnom v čase prijatia darov) strana je povinná
viesť osobitnú evidenciu darov a iných bezodplatných plnení podľa § 23 ods. 7 a 8.

73. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. (v znení účinnom v čase prijatia darov) strana môže
prijať dary a iné bezodplatné plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Strana môže prijať dar alebo
iné bezodplatné plnenie len na základe písomnej zmluvy podľa tohto zákona; to neplatí, ak hodnota
peňažného daru od jedného darcu nepresiahne v kalendárnom roku 200 eur. Ustanovenia osobitného
predpisu nie sú týmto dotknuté.

74. Podľa § 23 ods. 7 písm. f) zákona č. 85/2005 Z. z. (v znení účinnom v čase prijatia darov) evidencia
darov obsahuje číslo platobného účtu darcu vedeného v banke pri peňažnom dare.

75. Podľa § 24 ods. 1 písm. h) zákona č. 85/2005 Z. z. (v znení účinnom v čase prijatia darov) dary a iné
bezodplatné plnenia nesmie strana prijať od fyzickej osoby alebo právnickej osoby, o ktorej nevie uviesť
identifikačné údaje darcu alebo identifikačné údaje zmluvnej strany, ktorá poskytla iné bezodplatné
plnenie.

76. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z.  (v znení účinnom v čase prijatia darov) strana môže prijať
peňažný dar, len ak bol poukázaný formou bezhotovostnej platobnej operácie. Ak z výpisu z účtu nie je
preukázané, kto je darcom peňažného daru, strana je povinná tento peňažný dar vrátiť v lehote do 30 dní
na účet, z ktorého bol finančný dar poukázaný. Ak taký účet neexistuje, strana je povinná túto skutočnosť
bezodkladne oznámiť ministerstvu financií a peňažný dar poukázať na príjmový účet štátneho rozpočtu.
Taký peňažný dar sa považuje za príjem štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií oznámi bezodkladne
strane údaje potrebné na poukázanie peňažného daru.

77. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z.  strana je povinná vyhotovovať výročnú správu za
predchádzajúci kalendárny rok. Výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok predkladá strana
Národnej rade Slovenskej republiky každoročne najneskôr do 30. apríla v listinnej a v elektronickej



podobe. Výročná správa strany je verejná a možno do nej nahliadnuť, robiť z nej výpis, odpis alebo
kópiu v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej poverenom orgáne. Výročné správy strán zverejní
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke na základe rozhodnutia
Národnej rady Slovenskej republiky alebo jej povereného orgánu najneskôr do 31. júla kalendárneho
roka. Rodné čísla fyzických osôb nie sú súčasťou zverejňovaných ani sprístupňovaných údajov.

78. Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z. štátna komisia uloží strane pokutu v sume dvojnásobku
príjmu z daru alebo z iného bezodplatného plnenia, ak strana prijala dar alebo iné bezodplatné plnenie
v rozpore s týmto zákonom.

79. Podľa § 5 písm. s) bod 2a, 2b, 2c zákona č. 483/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie
základným bankovým produktom bankový produkt obsahujúci tieto bankové služby súvisiace s bežným
účtom: vykonávanie týchto platobných operácii: vklad finančných prostriedkov v hotovosti v mene
euro na platobný účet, výber finančných prostriedkov v hotovosti v mene euro z platobného účtu,
bezhotovostné prevody finančných prostriedkov z platobného účtu alebo na platobný účet v mene euro.

80. Podľa § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 492/2009 Z. z. tento zákon sa nevzťahuje na platobné operácie
vykonávané výlučne finančnými prostriedkami v hotovosti priamo medzi platiteľom a príjemcom bez
akéhokoľvek sprostredkovania.

81. Podľa § 2 ods. 2 zákona č.  492/2009 Z. z. platobnou operáciou sa rozumie vklad finančných
prostriedkov, výber finančných prostriedkov alebo prevod finančných prostriedkov na pokyn platiteľa
alebo príjemcu alebo prostredníctvom príjemcu poskytovateľovi platobných služieb vykonávaný v rámci
platobných služieb podľa odseku 1 písm. a) až f).

82. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu ako aj napadnutého rozhodnutia
žalovaného v  rozsahu žalobných  námietok.

83. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci
súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z
hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj
zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho
orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti,
ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí
spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j.  musí byť vydané v písomnej forme, vecne
príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.

84. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

85. Správny súd uvádza, že obdobnú (právne a skutkovo) otázku - uloženie sankcie (pokuty) politickej
strane za správny delikt, ktorého sa táto dopustila  porušením  § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z. už
riešil v inom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 6S/2016 a v tomto konaní vydanom rozsudku zo dňa
12.10.2017   žalobu zamietol (Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6Asan 2/2018 zo dňa 17.04.2019
zamietol žalobcom podanú kasačnú sťažnosť voči prvostupňovému rozsudku). V ďalšom odôvodnení



správny súd preto bude primerane citovať aj z odôvodnenia tohto rozsudku správneho súdu, resp.
najvyššieho súdu.

86. Správny súd považuje za  potrebné uviesť, že  zákon č. 85/2005 Z. z. vo svojej štvrtej časti upravuje
hospodárenie a financovanie politických strán. V kogentnom ustanovení § 22 ods. 1 zákon č. 85/2005
Z. z. upravuje príjmy politickej strany, medzi ktoré sa zaraďujú aj príjmy z darov a iných bezodplatných
plnení (písm. b/). V odseku 3 tohto zákonného ustanovenia zákon zaviedol povinnosť politickej strany
viesť osobitnú evidenciu darov a iných bezodplatných plnení podľa náležitostí zakotvených v § 23
ods. 7 a 8 citovaného zákona.  V prípade, ak hodnota peňažného daru od jedného darcu presiahne
v kalendárnom roku 200 €, zákon ako podmienku prijatia takéhoto daru zaviedol povinnosť politickej
strany uzavrieť písomnú darovaciu zmluvu s presne vymedzenými náležitosťami (§ 23 ods. 1 a 2). V
ustanovení § 24 zákon č. 85/2005 Z. z. ustanovil zákaz prijatia daru a iného bezodplatného plnenia,
pričom toto zákonné ustanovenie rozdeľuje osoby darcov, od ktorých politická strana nesmie dar prijať
(ods. 1) a formu, akou môže politická strana prijať peňažný dar (ods. 2). Politická strana môže prijať
peňažný dar jedine formou bezhotovostnej platobnej operácie. V ustanovení § 31 zákon č. 85/2005 Z.
z. vymedzuje správne delikty, za spáchanie ktorých je možné politickej strane uložiť pokutu. V ods. 5 je
upravený správny delikt, ktorého skutková podstata je naplnená jedine v spojení s porušením niektorého
zo zákonných ustanovení týkajúcich sa prijatia daru alebo iného bezodplatného plnenia. Zároveň je v
tomto ustanovení presne vymedzená výška sankcie (pokuty - dvojnásobku príjmu z daru) za spáchanie
tohto správneho deliktu.

87. V danom prípade sa mal žalobca dopustiť spáchania skutkovej podstaty správneho deliktu
vymedzeného v ustanovení § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z. a to tým, že prijal peňažné dary bližšie
špecifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia v rozpore s ustanovením § 24 ods. 2 zákona č.
85/2005 Z. z.. Z obsahu Výročnej správy za rok 2015 vyplýva, že žalobca mal mať uzatvorené so
všetkými darcami - fyzickými osobami poskytujúcimi mu peňažný dar v hodnote prevyšujúcej 300 €
ročne  písomné darovacie zmluvy, pričom časť darcov žalobcovi darovala peňažné prostriedky formou
prevodu vo Výročnej správe uvedenom účte darcu na účet žalobcu a časť darcov formou priameho
vkladu peňažných prostriedkov v banke na účet žalobcu.  V danom prípade  ide o právne posúdenie
otázky, či žalobca dodržal pri predmetných daroch, špecifikovaných vo výroku napadnutého rozhodnutia,
formu podľa § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z., resp.  či skutočne, ako tvrdí žalovaný v napadnutom
rozhodnutí naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z..

88. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa so
žalobnými dôvodmi ustálil, že žalovaný pri ukladaní pokuty pre žalobcu, z dôvodu naplnenia skutkovej
podstaty správneho deliktu podľa § 31 ods. 5 v spojení s § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z.,
postupoval správne a v súlade so zmyslom a účelom zákona. V konaní (administratívnom, súdnom)
nebolo spochybnené, že žalobca mal s predmetnými darcami riadne uzatvorené darovacie zmluvy, v
ktorých boli darcovia riadne identifikovaní a ktorí zároveň finančné prostriedky vložili na bankový účet
žalobcu. Táto skutočnosť bola uvedená vo Výročnej správe žalobcu. Pre naplnenie skutkovej podstaty
správneho deliktu podľa § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z. postačuje, aby politická strana (žalobca)
porušila akékoľvek ustanovenie zákona týkajúce sa prijatia daru alebo iného bezodplatného plnenia.
Nemusí sa preto jednať len o porušenie § 24 ods. 1 zákona  č. 85/2005 Z. z..

89. Na vyvodenie zodpovednosti politickej strany za spáchanie správneho deliktu postačuje porušenie
formy prijatia peňažného daru podľa § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z., čo bol aj posudzovaný prípad
žalobcu. Podľa názoru správneho súdu právna úprava správneho deliktu podľa § 31 ods. 5 v spojení s
§ 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. je upravená celkom jasne a zrozumiteľne. Zákon  dovoľuje prijať
peňažný dar jedine formou bezhotovostnej platobnej operácie. Správny  súd je názoru, že zo znenia
zákona č. 85/2005 Z. z. (§24 ods. 2, § 23 ods. 7 písm. f/) v spojení s ust. § 1 ods. 3 písm. a) a § 2
ods. 1, 2 zákona o platobných službách a § 5 písm. s) v bode 2 zákona   o bankách, za bezhotovostnú
platobnú operáciu nie je možné považovať vklad peňažnej hotovosti darcom na bankový účet politickej
strany - žalobcu. Odhliadnúc od doslovného výkladu prvej vety ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č.
85/2005 Z. z. je nutné poukázať na charakter bezhotovostnej platobnej operácie. Jej charakteristickým
znakom pri darovaní je práve bezhotovostný prevod finančných prostriedkov z účtu darcu na účet
obdarovaného. Bezhotovostná platobná operácia preto neprichádza do úvahy, keď darca disponuje na
jednej strane finančnými prostriedkami v hotovosti a na druhej strane túto hotovosť vkladá na bankový
účet obdarovaného. Správny súd uvádza, že aj keď zákon č. 85/2005 Z. z. explicitne neupravuje postup



v prípade vkladu v hotovosti na účet politickej strany, keďže zákonodarca ani nepredpokladal prijatie
peňažných darov vkladom v hotovosti, nakoľko ustanovil jediný dovolený spôsob prijatia peňažného
daru (formou bezhotovostnej platobnej operácie), v prípade žalobcu bolo možné analogicky postupovať
podľa ustanovenia druhej a tretej vety § 24 ods. 2 zákona (vrátenie daru). Týmto postupom by sa
mohol žalobca eventuálne vyhnúť postihu za spáchanie predmetného správneho deliktu. Okrem toho
žalobca mal možnosť dojednať so svojou bankou osobitné podmienky nakladania s jeho účtom a zakázať
prijímanie vkladov v hotovosti na účet, čím by sa vyhol prípadným problémom s prijímaním hotovostných
finančných prostriedkov vkladaných na jeho účet. Navyše všetky sporné dary žalobca prijal na základe
uzavretých darovacích zmlúv, a teda bolo v jeho možnostiach darcov upozorniť, že peňažné dary je
možné poskytnúť len formou bezhotovostnej platobnej operácie, t. j. z účtu darcu na účet obdarovaného
(žalobcu). Súd preto považuje námietku nesprávneho právneho posúdenia veci z hľadiska výkladu
bezhotovostnej platobnej operácie za nedôvodnú.

90. K námietke žalobcu o nesprávnom výklade ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z.
žalovaným v napadnutom rozhodnutí, správny súd uvádza, že ustanovenie § 24 uvedeného zákona
s názvom „Zákaz prijatia daru a iného bezodplatného plnenia” neobsahuje iba obmedzenia týkajúce
sa osoby darcu (§ 24 ods. 1), ale aj prijatia a formy poskytnutia peňažného daru (§ 24 ods. 2). Súd
zdôrazňuje, že jediným dovoleným spôsobom prijatia peňažného daru politickou stranou (žalobcom) je
bezhotovostná platobná operácia, pričom za takúto je treba považovať len takú situáciu, keď dôjde k
prevodu finančných prostriedkov z účtu darcu na účet obdarovaného - politickej strany, bez fyzického
kontaktu darcu s takýmito peňažnými prostriedkami. Tento záver nevyplýva iba z doslovného znenia
prvej vety § 24 ods. 2 uvedeného zákona, ale aj zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorým je nepochybne
jednoznačná identifikácia darcu aj z pohľadu vlastníctva účtu, z ktorého takýto darca peňažné prostriedky
posiela a vylúčenie anonymných darcov z financovania politických strán a zároveň sa týmto zákonným
ustanovením sleduje transparentnosť pôvodu darovaných finančných prostriedkov, kedy v prípade
vkladu v hotovosti na účet politickej strany nie je možné jednoznačne identifikovať odkiaľ takéto financie
pochádzajú, ale len to kto ich daruje.

91. V tejto súvislosti správny súd upriamuje pozornosť na ustanovenie § 23 ods. 7 zákona č. 85/2005 Z.
z., ktoré upravuje náležitosti evidencie darov. Jednou z týchto náležitostí je pod písm. f) tohto zákonného
ustanovenia evidovanie číslo platobného účtu darcu v banke. Z tejto skutočnosti podľa názoru súdu
možno bezpochyby vyvodiť záver, že ak politická strana musí evidovať všetky dary, v prípade peňažných
darov ich môže prijať jedine formou bezhotovostnej platobnej operácie, za ktorú možno považovať iba
prevod z bankového účtu darcu na účet politickej strany.

92. Je pravdou, že v danom prípade, darované peňažné prostriedky (dary) prijal žalobca bezhotovostne
na svoj bankový účet, avšak je potrebné  prihliadnuť nielen na formu - bezhotovostnú prijatia daru (bola
splnená), ale aj na formu poukázania daru, ktorá tiež musí byť bezhotovostná. Pri predmetných daroch
však bezhotovostná forma poukázania týchto darov nebola dodržaná, nakoľko darcovia uskutočňovali
vklady finančnej hotovosti, t. j. fyzicky nakladali s peňažnými prostriedkami pri ich vkladaní na účet
žalobcu. Ako správny súd už uviedol v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozsudku a čo
vyplýva aj z vyššie citovaných zákonných ustanovení vklad finančnej hotovosti na účet vedený v banke je
treba vždy pokladať za hotovostnú peňažnú operáciu. Za bezhotovostnú peňažnú operáciu sa považuje
iba taká operácia, pri ktorej sa nenakladá s peňažnými prostriedkami v hotovosti, t. j. ide o prevod
peňažných prostriedkov z jedného účtu v banke na druhý účet, pričom nedochádza k fyzickej manipulácii
s peniazmi (bankovky, mince).

93. Namietané nedostatočné zistenie skutkového stavu veci žalobca nijako bližšie neodôvodnil,
neuviedol aké skutočnosti mali byť pri zisťovaní skutkového stavu nedostatočne zistené a ani správny
súd z obsahu administratívneho spisu a dôkazov v ňom sa nachádzajúcich, z ktorých vychádzal
pri svojom rozhodovaní žalovaný  nezistil žiadne pochybenie v tomto smere. Skutkový stav bol
podľa správneho súdu vo veci zistený v dostatočnom rozsahu na riadne posúdenie veci, boli zistené
rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce zo žalobcom predloženej Výročnej správy za rok 2015, z ktorej
obsahu jednoznačne vyplynulo, že v prípade vo výroku napadnutého rozhodnutia identifikovaných
darcov  títo mali titulom bližšie nešpecifikovaných darovacích zmlúv poskytnúť žalobcovi peňažné dary
vo výroku napadnutého rozhodnutia uvedených sumách. Táto skutočnosť, nesporná medzi účastníkmi
je podľa správneho súdu rozhodujúca pre náležité zistenie skutkového stavu veci.



94. Ohľadom návrhu žalobcu na moderáciu uloženej pokuty, resp. na upustenie od jej uloženia správny
súd  poukazuje na  ustanovenia § 198 ods. 1 a ods. 2 SSP, z ktorých vyplýva možnosť pre správny súd
moderovať - znížiť, resp. upustiť od uloženia sankcie orgánom verejnej správy v administratívnom konaní
uloženej len v tom prípade, ak by takúto možnosť (uloženie pokuty v nižšej výške, resp. neuloženie
sankcie vôbec) mohol uplatniť aj samotný orgán verejnej správy v administratívnom konaní. V danom
prípade však ust. § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z. je kogentným ustanovením a žalovaný v prípade,
ak dôjde k záveru spáchania posudzovaného správneho deliktu má povinnosť páchateľovi (politickej
strane) uložiť sankciu - peňažnú pokutu v presne vymedzenej výške (dvojnásobok prijatých darov). V ust.
§ 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z. z. nie je uvedené rozpätie výšky pokuty a preto nie je možné žalobcovi
uloženú pokutu znížiť. Zároveň je treba uviesť, že aj prípadné zníženie pokuty správnym súdom je v
súdnom konaní možné iba v prípade vykonania zodpovedajúceho dokazovania pred správnym súdom,
avšak žalobca v súdnom konaní (žalobe) nepredložil žiadne dôkazy (ani nenavrhol vykonať), ktoré by
boli dôvodom na zníženie uloženej pokuty ako navrhoval v podanej žalobe. Potom vzhľadom na vyššie
uvedené nie je možné správnym súdom pristúpiť ani k zníženiu uloženej pokuty žalobcovi napadnutým
rozhodnutím a ani k upusteniu od jej uloženia.

95. Záverom musí správny súd uviesť, že v administratívnom  konaní nezistil žiadne  porušenia, ktoré
by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vykonal riadne dokazovanie, v
zodpovedajúcom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky
zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené, pričom žalovaný sa
v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami podstatnými pre konanie a zistený
skutkový stav správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru,
že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s §
190 SSP zamietol.

96. O  nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému
žalovanému ich nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani
neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy.

97. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 a § 145 ods. 2 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "46d2a4dc-0406-4032-af1a-f9e581801d2a:f856efa4-9a06-4c2d-af22-6f6a917603bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1016202621.1", "spisova_znacka": "6Asan/2/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/2/2018 z 16. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016202621.1"}], "citovane_v": [{"guid": "eec13ffc-d31c-4d00-8008-6375b1ee24ee:5cc40683-87a7-4f8f-bfed-6f97d766b739", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1016202504.2", "spisova_znacka": "6S/259/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/259/2016 z 27. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1016202504.2"}]}