Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/7/2022 1022200049 15. 05. 2025 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200049.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: chrysso s.r.o.., Popradská 56, Košice, IČO: 040 01, IČO: 44 459 751, zast. advokátom JUDr. Milošom Kaščákom, AK so sídlom Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102016962/2021 zo dňa 25.10.2021, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za viaceré zdaňovacie obdobia roku 2017, aj za december 2017. Daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100398939/2019 zo dňa 07.02.2019. Dňa 25.03.2019 správca dane požiadal splnomocneného zástupcu žalobcu, A. A. B., o doloženie listín a o vyjadrenie: kto mu vykonával, resp. spracúval účtovníctvo, či mal zamestnancov, aký majetok vlastní, predložiť knihu majetku. A. B. na ústnom pojednávaní dňa 10.04.2019 oznámil správcovi dane okrem iného aj to, že mu účtovníctvo vykonávala spoločnosť MIREKON s.r.o. a od 01.08.2017 spoločnosť MV Accounting s.r.o. Správcovi dane boli dňa 20.08.2019 doručené požadované dodávateľské a odberateľské faktúry za rok 2017. 2. Správca dane listom zo dňa 13.01.2020 oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly a vyzval ho predložiť všetky dôkazy na preukázanie, že mu vznikol nárok na odpočet dane z faktúr od spoločnosti BRAND FOOD INVEST s.r.o. v konkurze. Správca dane rozhodnutím č. 100365853/2020 zo dňa 06.02.2020 nevyhovel žiadosti žalobcu na predĺženie lehoty na predloženie dokladov. 3. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 100433106/2020 zo dňa 13.02.2020 (ďalej len „protokol z daňovej kontroly“) za zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok 2017, apríl, máj a aj december 2017, ktorého súčasťou bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Protokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie sa k nemu boli žalobcovi doručené, zároveň mu bola určená lehota na vyjadrenie s poučením podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).
Vyjadrenie žalobcu k predmetnému protokolu bolo správcovi dane doručené dňa 17.03.2020. Žalovaný na žiadosť správcu dane predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, žalobca bol o tom písomne upovedomený. Na základe informácií uvedených vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly vyzval správca dane žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce predaj bytov, dôkazy k prijatým platbám za predaj bytov a že bola odvedená daň z predaja bytov č. X, XX, XX, XX, XX, XX, XX a XX. Doklady boli doručené správcovi dane dňa 02.09.2020 a dňa 15.10.2020 boli u neho prerokované pripomienky k protokolu z daňovej kontroly. 4. Správca dane pôvodne vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2017 rozdiel dane v sume 6 710,05 eura rozhodnutím č. 101623930/2020 zo dňa 03.11.2020, ktoré bolo na základe odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného č. 100565264/2021 zo dňa 09.04.2021. 5. Správca dane rozhodnutím č. 101117219/2021 zo dňa 29.06.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume X.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017, lebo daň vyrubená podaným dodatočným daňovým priznaním bola vo výške XX.XXX,XX eur, daň zistená správcom dane po kontrole bola vo výške XX.XXX,XX eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola XX.XXX,XX eur. Správca dane rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že: 5.1. rozdiel dane vznikol medzi daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie december 2017 a evidenciou dane z dôvodu, že žalobca neodviedol daň z faktúry č. 040170005 za predaj bytu č. 45 (protokol o prevzatí bytu č. 45 zo dňa 20.12.2017, kúpna cena bytu bola XX XXX,XX eur + doplatok za dodávku a montáž vodomeru a meradla na meranie spotreby tepla v sume XXX,XX eur). Žalobca vystavil túto faktúru č. 040170005 s dátumom dodania 14.12.2017 a vyčísleným DPH vo výške X XXX,XX eur, pričom faktúru uviedol do záznamov k DPH za zdaňovacie obdobie december 2017 a do knihy vystavených faktúr, ale neuviedol ju do kontrolného výkazu a dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2017. Čiže daň z pridanej hodnoty z faktúry č. 040170005 nebola odvedená do štátneho rozpočtu. 5.2. V odôvodnení je tiež uvedené, že žalobca nepriznal ani daň z dokladu z elektronickej registračnej pokladnice (ERP) č. 001/21 7113 z 31.12.2017 v sume 3 113,05 eura za predaj tovaru. 5.3. Ďalej že žalobca predával byty fyzickým osobám, ktoré nadobudol v roku 2017 a z ich nákupu si uplatnil odpočítanie dane. V zdaňovacom období december 2017 prijímal žalobca od niektorých kupujúcich zálohové platby. Správca dane zistil, že žalobca prijal v zdaňovacom období december 2017 zálohové platby za predaj bytov od „nasledovných kupujúcich: 1. A. C. - Zmluva o prevode vlastníctva bytu č. 11 zo dňa 21.12.2017, platba prijatá dňa 08.12.2017 v sume X XXX,XX eur; 2. D. D. D. - Zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XX zo dňa 21,12.2017, platba prijatá dňa 05.12.2017 v sume X XXX,XX eur; 3. E. A. F. - Zmluva o prevode vlastníctva bytu č. 18 zo dňa 09.02.2018, platba prijatá dňa 04.12.2017 v sume X XXX,XX eur; 4. E. G. a D. G. - Zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XX zo dňa 21.12.2017, platba prijatá dňa 22.12.2017 v sume XX XXX,XX eur, dňa 27.12.2017 v sume XX XXX,XX eur a dňa 08.01.2018 v sume XX X,XX eur. Pri bytoch bytov č. XX, XX a XX žalobca neodviedol daň z prijatých platieb vo výške X. XXX,XX eur, t. j. vo výške XXX,XX eura za každý byt. Celková kúpna cena bytu č. XX bola 96 000,00 eur s DPH + doplatok za dodávku a montáž vodomeru a meradla na meranie spotreby tepla vo výške XXX,XX eur, pritom byt bol odovzdaný dňa 28.12.2017, preto daňová povinnosť žalobcovi vznikla v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH v zdaňovacom období december 2017. Žalobca v zdaňovacom období december 2017 priznal a odviedol daň zo sumy XX XXX,XX eur, ale nie zo súm X XXX,XX eur a XXX,XX eur. Preto správca dane určil žalobcovi rozdiel dane z vyššie uvedených zálohových platieb v celkovej výške XXX,XX eura. 6. O podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102016962/2021 zo dňa 25.10.2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie potvrdil, lebo prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti, je riadne odôvodnené, správca dane dodržal všetky zásady daňového konania. Dôvodom dovyrubenia DPH bolo to, že žalobca neodviedol za zdaňovacie obdobie december 2017 DPH z vystavených zálohových faktúr súvisiacich s predanými bytmi a z faktúry z ERP za dodanie tovaru a z prevodu nehnuteľností.
II. Žaloba 7. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102016962/2021 zo dňa 25.10.2021, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101117219/2021 zo dňa 29.06.2021, žiada zrušiť len rozhodnutie žalovaného, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu plnú náhradu trov konania. 8. Žalobca namieta, že správca dane oprel závery protokolu z daňovej kontroly len o skutočnosti, ktoré sa ho priamo netýkali. Správca dane nezadefinoval dôvod dorubu dane z pridanej hodnoty, obmedzil sa len na konštatovanie rozdielu vo výške X XXX,XX eur medzi podaným dodatočným daňovým priznaním zo dňa 30.4.2018 a dokladmi a záznamami k DPH za mesiac december 2017. Namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nie je mu zrejmé z ktorých dôkazov správca dane vychádzal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je málo zrozumiteľné, neprehľadné, absentujú v ňom úvahy správneho orgánu a závery, ktoré skutočnosti boli rozhodujúce pre rozhodnutie. 9. Žalobca namieta, že on nenesie zodpovednosť za konanie či nekonanie jeho obchodného partnera, s ktorým mal uzavretú mandátnu zmluvu o poskytovaní účtovných služieb. Potvrdil, že jeho dodávateľ účtovných služieb zanedbával svoje povinnosti a pochybil tým, že nepostupoval podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH a nevystavoval faktúry k prijatej platbe, pritom faktúru k prijatej platbe vystavuje platiteľ DPH na základe prijatej platby pred dodaním tovaru alebo služby. Dodávateľ ho na neplnenie si tejto povinnosti ani neupozornil. Namieta, že správca dane nedostatočne preveril skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, ale nezaoberal sa tým ako vznikli nesprávnosti v účtovnej závierke. Správca dane mal k dispozícii od neho všetky požadované doklady, z ktorých bolo zrejmé, komu boli tovar a služby poskytnuté, a tak mohol sám z vlastnej iniciatívy zistiť ďalšie skutočnosti, o ktorých mal pochybnosti. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a nepriznať účastníkom náhradu trov konania. Obsah žalobných námietok je totožný s odvolaním žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalobca nedoložil nové dôkazy na spochybnenie záverov správcu dane. Podrobne sa s odvolacími námietkami vyporiadal už vo svojom napadnutom rozhodnutí, na ktorého obsah odkazuje. Daňovou kontrolou a vo vyrubovacom konaní správca dane zistil, že žalobca bol povinný odviesť za zdaňovacie obdobie december 2017 o X XXX,XX eura vyššiu daň z pridanej hodnoty, ako uviedol v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2017 (v riadku 04), zistenia správcu dane považuje za správne. Žalovaný dal súdu do pozornosti, že správca dane vychádzal zo spisového materiálu, najmä zo zmlúv o predaji bytov, preberacích a odovzdávacích protokolov k bytom, rozhodnutí o povolení vkladu, dokladov o čiastočných úhradách kúpnych cien od kupujúcich a ním uvádzané skutočnosti uviedol v prvostupňovom rozhodnutí ( sú uvedené už vyššie v odseku 5 odôvodnenia tohto rozsudku). Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je jasné, riadne odôvodnené. Žalobca sa nemôže odvolávať na pochybenie jeho dodávateľa účtovných služieb, lebo za spoločnosť je zodpovedný jej štatutárny zástupca ( § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka). Skutočnosť, že spoločnosť MV Accounting s.r.o., poskytujúca žalobcovi účtovné služby, pochybila, nie je dôvodom na nevyrubenie rozdielu dane. IV. Konanie na správnom súde 11. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec bola vedená pôvodne na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/7/2022 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S Správneho súdu v Bratislave, kde je vedená pod sp. zn. BA-2S/7/2022.
V. Verejné vyhlásenie rozsudku 12. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 15. mája 2025 s tým, že oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote piatich dní pred jeho vyhlásením podľa § 137 ods. 4 SSP. Žalobca v žalobe nežiadal nariadenie pojednávania a žalovaný sa v prvom úkone urobenom voči správnemu súdu výslovne nevyjadril, že žiada na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. 13. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler - Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení Daňového poriadku a zákona č. 222/2004 Z. z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantná právna úprava 14. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 17. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), (1) Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. (2) Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. 18. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 19. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 20. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 21. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 22. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 23. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 24. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. 26. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 27. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu. 28. Podľa § 19 ods. 1,2 zákona o DPH, (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby ( ods. 2). 29. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 30. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 102016962/2021 zo dňa 25.10.2021, ktorým potvrdil
prvostupňové rozhodnutie, v zmysle ktorého vyrubil podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 7.350,56 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017 z dôvodov uvedených vyššie v ods. 5 odôvodnenia tohto rozsudku. 31. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 32. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, podľa pravidiel logického uvažovania a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález Ústavného súdu SR č. k. II.ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. 33. Pri posudzovaní námietok žalobcu v správnej žalobe správny súd vychádzal z administratívneho spisu, ktorý mu bol predložený a zameral sa na skúmanie a zistenie toho, či vykonané dôkazy, z ktorých daňové orgány vychádzali, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť skutkový záver, ku ktorému dospeli daňové orgány a či vykonané dôkazy daňové orgány správne posúdili, a to jednotlivo ako i v ich vzájomnej súvislosti. Účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť a úplnosť podaného daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka, aby daň bola odvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške. Správca dane vlastným šetrením zistil také objektívne skutočnosti (uvedené vyššie v odseku 5 odôvodnenia tohto rozsudku), na základe ktorých žalobcovi dovyrubil rozdiel dane v sume 7.350,56 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017. Žalobca preukázateľne sám potvrdil, že jeho dodávateľ účtovných služieb pochybil, porušil povinnosti dané mu § 19 ods. 4 zákona o DPH, keď nevystavoval faktúry k prijatej platbe. 34. Správny súd, súc viazaný len obsahom žalobných bodov, vytýka všeobecnú rovinu týchto žalobných námietok: 1) závery protokolu z daňovej kontroly vychádzajú zo skutočností, ktoré sa žalobcu priamo netýkajú; 2) správca dane nezadefinoval dôvod dorubu DPH a obmedzil sa len na konštatovanie rozdielu vo výške X XXX,XX eur; 3) napadnutého rozhodnutia je nedostatočne odôvodnené, málo zrozumiteľné a neprehľadné vrátane absencie správnej úvahy; 4) správca dane sa nezaoberal dôvodmi nesprávnej účtovnej závierky. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, ale žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005). Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs 92/2005). Správny súd v zásade preskúma iba žalobné body a nevyhľadáva ani sa nezaoberá inými dôvodmi, ktoré by mohli byť relevantné pre vyhovenie nároku žalobcu. Súd k tomuto názoru dospel z dôvodu, že žalobca v žalobe bližšie nešpecifikoval: 1) ktoré skutočnosti uvedené v protokole z daňovej kontroly sa ho netýkajú, v čom presne je nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov rozhodnutia žalovaného, nezdôvodnil prečo by sa mal správca dane zaoberať aj dôvodmi vzniku nesprávností v účtovnej závierke. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zistil, že z oboch rozhodnutí je zrejmé jeho odôvodnenie, správna úvaha, ako aj rozsah vykonaného dokazovania, ustálenie skutkového stavu a právne posúdenie veci, a preto uvedeným žalobným námietkam správny súd neprisvedčil.
35. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že on nenesie zodpovednosť za konanie (nekonanie) jeho dodávateľa účtovných služieb, ktorý si neplnil povinnosti v zmysle zákona o DPH. Z administratívneho spisu vyplýva, že dodávateľ poskytoval účtovné služby pre žalobcu, pričom žalobca ako účtovná jednotka je zodpovedná za svoje účtovníctvo a je už na žalobcovi, či si realizáciu účtovníctva bude prevádzkovať vo vlastnej réžii interne alebo externe prostredníctvom dodávateľskej spoločnosti. Svojej zodpovednosti sa nemôže zbaviť preukázaním, že účtovníctvom mu neviedla riadne iná firma. Podľa § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. V zmysle § 5 ods. 1,2 zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov môže účtovná jednotka poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu, pritom poverením podľa odseku 1 sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu podľa tohto zákona. Je zrejmé, že konatelia žalobcu zodpovedajú za stav vedenia účtovníctva a predpísanej evidencie bez ohľadu na to, či tieto činnosti vykonávajú osobne, alebo či ich zabezpečujú prostredníctvom iných právnických alebo fyzických osôb. 36. V závere správny súd dodáva, že nemá povinnosť zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami žalobcu, ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. V tomto kontexte aj poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď, plnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad rozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo/150/2009). 37. Rozhodnutia správnych orgánov tak žalovaného, ako aj správcu dane, vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako právnu vec posúdili, a preto postupovali presne v intenciách § 63 ods. 3 a 5 a § 74 ods. 2 daňového poriadku. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutie žalovaného (aj prvostupňové rozhodnutie) sú vydané v súlade so zákonom o DPH v spojení s daňovým poriadkom, nemožno prisvedčiť žiadnej zo vznesených žalobných námietok. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení dôkazov správcu dane ako aj žalovaného súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.