{"guid": "beee2a52-dde5-4026-b17a-990d22367b3c:e2a9c62d-dc1a-4282-a680-c84b66c60185", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200049.1", "spisova_znacka": "BA-2S/7/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/7/2022 z 15. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 15. mája 2025, sp. zn. BA-2S/7/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200049.1", "identifikacne_cislo": "1022200049", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2025-05-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431", "nazov": "zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/431-2002"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2a9c62d-dc1a-4282-a680-c84b66c60185", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200049.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200049.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200049.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/7/2022\n1022200049\n15. 05. 2025\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2025:1022200049.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M\na členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: chrysso s.r.o..,\nPopradská 56, Košice, IČO: 040 01, IČO: 44 459 751, zast. advokátom JUDr. Milošom Kaščákom,\nAK so sídlom Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 102016962/2021 zo dňa 25.10.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej\nhodnoty za viaceré zdaňovacie obdobia roku 2017, aj za december 2017. Daňová kontrola bola začatá\nna základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100398939/2019 zo dňa 07.02.2019. Dňa 25.03.2019\nsprávca dane požiadal splnomocneného zástupcu žalobcu, A. A. B., o doloženie listín a o vyjadrenie: kto\nmu vykonával, resp. spracúval účtovníctvo, či mal zamestnancov, aký majetok vlastní, predložiť knihu\nmajetku. A. B. na ústnom pojednávaní dňa 10.04.2019 oznámil správcovi dane okrem iného aj to, že\nmu účtovníctvo vykonávala spoločnosť MIREKON s.r.o. a od 01.08.2017 spoločnosť MV Accounting\ns.r.o. Správcovi dane boli dňa 20.08.2019 doručené požadované dodávateľské a odberateľské faktúry\nza rok 2017.\n2. Správca dane listom zo dňa 13.01.2020 oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu\ndaňovej kontroly a vyzval ho predložiť všetky dôkazy na preukázanie, že mu vznikol nárok na odpočet\ndane z faktúr od spoločnosti BRAND FOOD INVEST s.r.o. v konkurze. Správca dane rozhodnutím č.\n100365853/2020 zo dňa 06.02.2020 nevyhovel žiadosti žalobcu na predĺženie lehoty na predloženie\ndokladov.\n3. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 100433106/2020 zo dňa 13.02.2020 (ďalej len\n„protokol z daňovej kontroly“) za zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok 2017, apríl, máj a aj december 2017,\nktorého súčasťou bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Protokol z daňovej\nkontroly a výzva na vyjadrenie sa k nemu boli žalobcovi doručené, zároveň mu bola určená lehota na\nvyjadrenie s poučením podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).\n\nVyjadrenie žalobcu k predmetnému protokolu bolo správcovi dane doručené dňa 17.03.2020. Žalovaný\nna žiadosť správcu dane predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, žalobca bol\no tom písomne upovedomený. Na základe informácií uvedených vo vyjadrení k protokolu z daňovej\nkontroly vyzval správca dane žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce predaj bytov, dôkazy k prijatým\nplatbám za predaj bytov a že bola odvedená daň z predaja bytov č. X, XX, XX, XX, XX, XX, XX a\nXX. Doklady boli doručené správcovi dane dňa 02.09.2020 a dňa 15.10.2020 boli u neho prerokované\npripomienky k protokolu z daňovej kontroly.\n4. Správca dane pôvodne vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2017 rozdiel dane v sume\n6 710,05 eura rozhodnutím č. 101623930/2020 zo dňa 03.11.2020, ktoré bolo na základe odvolania\nžalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného č. 100565264/2021 zo dňa 09.04.2021.\n5. Správca dane rozhodnutím č. 101117219/2021 zo dňa 29.06.2021 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi\nvyrubil rozdiel dane v sume X.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december\n2017, lebo daň vyrubená podaným dodatočným daňovým priznaním bola vo výške XX.XXX,XX eur, daň\nzistená správcom dane po kontrole bola vo výške XX.XXX,XX eur, daň zistená správcom dane vo\nvyrubovacom konaní bola XX.XXX,XX eur. Správca dane rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že:\n5.1. rozdiel dane vznikol medzi daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie december 2017 a evidenciou\ndane z dôvodu, že žalobca neodviedol daň z faktúry č. 040170005 za predaj bytu č. 45 (protokol o\nprevzatí bytu č. 45 zo dňa 20.12.2017, kúpna cena bytu bola XX XXX,XX eur + doplatok za dodávku\na montáž vodomeru a meradla na meranie spotreby tepla v sume XXX,XX eur). Žalobca vystavil túto\nfaktúru č. 040170005 s dátumom dodania 14.12.2017 a vyčísleným DPH vo výške X XXX,XX eur, pričom\nfaktúru uviedol do záznamov k DPH za zdaňovacie obdobie december 2017 a do knihy vystavených\nfaktúr, ale neuviedol ju do kontrolného výkazu a dodatočného daňového priznania za zdaňovacie\nobdobie december 2017. Čiže daň z pridanej hodnoty z faktúry č. 040170005 nebola odvedená do\nštátneho rozpočtu.\n5.2. V odôvodnení je tiež uvedené, že žalobca nepriznal ani daň z dokladu z elektronickej registračnej\npokladnice (ERP) č. 001/21 7113 z 31.12.2017 v sume 3 113,05 eura za predaj tovaru.\n5.3. Ďalej že žalobca predával byty fyzickým osobám, ktoré nadobudol v roku 2017 a z ich nákupu\nsi uplatnil odpočítanie dane. V zdaňovacom období december 2017 prijímal žalobca od niektorých\nkupujúcich zálohové platby. Správca dane zistil, že žalobca prijal v zdaňovacom období december 2017\nzálohové platby za predaj bytov od „nasledovných kupujúcich: 1. A. C. - Zmluva o prevode vlastníctva\nbytu č. 11 zo dňa 21.12.2017, platba prijatá dňa 08.12.2017 v sume X XXX,XX eur; 2. D. D. D. - Zmluva o\nprevode vlastníctva bytu č. XX zo dňa 21,12.2017, platba prijatá dňa 05.12.2017 v sume X XXX,XX eur;\n3. E. A. F. - Zmluva o prevode vlastníctva bytu č. 18 zo dňa 09.02.2018, platba prijatá dňa 04.12.2017 v\nsume X XXX,XX eur; 4. E. G. a D. G. - Zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XX zo dňa 21.12.2017, platba\nprijatá dňa 22.12.2017 v sume XX XXX,XX eur, dňa 27.12.2017 v sume XX XXX,XX eur a dňa 08.01.2018\nv sume XX X,XX eur. Pri bytoch bytov č. XX, XX a XX žalobca neodviedol daň z prijatých platieb vo\nvýške X. XXX,XX eur, t. j. vo výške XXX,XX eura za každý byt. Celková kúpna cena bytu č. XX bola 96\n000,00 eur s DPH + doplatok za dodávku a montáž vodomeru a meradla na meranie spotreby tepla vo\nvýške XXX,XX eur, pritom byt bol odovzdaný dňa 28.12.2017, preto daňová povinnosť žalobcovi vznikla\nv zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH v zdaňovacom období december 2017. Žalobca v zdaňovacom\nobdobí december 2017 priznal a odviedol daň zo sumy XX XXX,XX eur, ale nie zo súm X XXX,XX eur\na XXX,XX eur. Preto správca dane určil žalobcovi rozdiel dane z vyššie uvedených zálohových platieb\nv celkovej výške XXX,XX eura.\n6. O podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.\n102016962/2021 zo dňa 25.10.2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie potvrdil,\nlebo prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti, je riadne odôvodnené, správca dane dodržal\nvšetky zásady daňového konania. Dôvodom dovyrubenia DPH bolo to, že žalobca neodviedol za\nzdaňovacie obdobie december 2017 DPH z vystavených zálohových faktúr súvisiacich s predanými\nbytmi a z faktúry z ERP za dodanie tovaru a z prevodu nehnuteľností.\n\nII.\nŽaloba\n7. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave domáha\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102016962/2021 zo dňa 25.10.2021, ktorým\npotvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101117219/2021 zo dňa 29.06.2021, žiada zrušiť len rozhodnutie\nžalovaného, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu plnú náhradu trov konania.\n8. Žalobca namieta, že správca dane oprel závery protokolu z daňovej kontroly len o skutočnosti, ktoré\nsa ho priamo netýkali. Správca dane nezadefinoval dôvod dorubu dane z pridanej hodnoty, obmedzil sa\nlen na konštatovanie rozdielu vo výške X XXX,XX eur medzi podaným dodatočným daňovým priznaním\nzo dňa 30.4.2018 a dokladmi a záznamami k DPH za mesiac december 2017. Namieta nedostatočné\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nie je mu zrejmé z ktorých dôkazov správca dane vychádzal.\nOdôvodnenie napadnutého rozhodnutia je málo zrozumiteľné, neprehľadné, absentujú v ňom úvahy\nsprávneho orgánu a závery, ktoré skutočnosti boli rozhodujúce pre rozhodnutie.\n9. Žalobca namieta, že on nenesie zodpovednosť za konanie či nekonanie jeho obchodného partnera,\ns ktorým mal uzavretú mandátnu zmluvu o poskytovaní účtovných služieb. Potvrdil, že jeho dodávateľ\núčtovných služieb zanedbával svoje povinnosti a pochybil tým, že nepostupoval podľa § 19 ods. 4\nzákona o DPH a nevystavoval faktúry k prijatej platbe, pritom faktúru k prijatej platbe vystavuje platiteľ\nDPH na základe prijatej platby pred dodaním tovaru alebo služby. Dodávateľ ho na neplnenie si tejto\npovinnosti ani neupozornil. Namieta, že správca dane nedostatočne preveril skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie dane, ale nezaoberal sa tým ako vznikli nesprávnosti v účtovnej závierke. Správca dane\nmal k dispozícii od neho všetky požadované doklady, z ktorých bolo zrejmé, komu boli tovar a služby\nposkytnuté, a tak mohol sám z vlastnej iniciatívy zistiť ďalšie skutočnosti, o ktorých mal pochybnosti.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a nepriznať\núčastníkom náhradu trov konania. Obsah žalobných námietok je totožný s odvolaním žalobcu proti\nprvostupňovému rozhodnutiu, žalobca nedoložil nové dôkazy na spochybnenie záverov správcu dane.\nPodrobne sa s odvolacími námietkami vyporiadal už vo svojom napadnutom rozhodnutí, na ktorého\nobsah odkazuje. Daňovou kontrolou a vo vyrubovacom konaní správca dane zistil, že žalobca bol\npovinný odviesť za zdaňovacie obdobie december 2017 o X XXX,XX eura vyššiu daň z pridanej\nhodnoty, ako uviedol v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2017 (v riadku\n04), zistenia správcu dane považuje za správne. Žalovaný dal súdu do pozornosti, že správca dane\nvychádzal zo spisového materiálu, najmä zo zmlúv o predaji bytov, preberacích a odovzdávacích\nprotokolov k bytom, rozhodnutí o povolení vkladu, dokladov o čiastočných úhradách kúpnych cien od\nkupujúcich a ním uvádzané skutočnosti uviedol v prvostupňovom rozhodnutí ( sú uvedené už vyššie\nv odseku 5 odôvodnenia tohto rozsudku). Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je jasné, riadne\nodôvodnené. Žalobca sa nemôže odvolávať na pochybenie jeho dodávateľa účtovných služieb, lebo za\nspoločnosť je zodpovedný jej štatutárny zástupca ( § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka). Skutočnosť,\nže spoločnosť MV Accounting s.r.o., poskytujúca žalobcovi účtovné služby, pochybila, nie je dôvodom\nna nevyrubenie rozdielu dane.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n11. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť\nSprávny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon\nsúdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského\nsúdu v Nitre. Vec bola vedená pôvodne na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/7/2022 bola v\nsúlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu náhodným výberom pomocou technických\nprostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do\nsenátu 3S Správneho súdu v Bratislave, kde je vedená pod sp. zn. BA-2S/7/2022.\n\nV.\nVerejné vyhlásenie rozsudku\n12. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č.\n162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci\nbez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 15. mája 2025 s tým, že oznámil\nmiesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote piatich\ndní pred jeho vyhlásením podľa § 137 ods. 4 SSP. Žalobca v žalobe nežiadal nariadenie pojednávania a\nžalovaný sa v prvom úkone urobenom voči správnemu súdu výslovne nevyjadril, že žiada na prejednanie\nveci nariadiť pojednávanie.\n13. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01,\nv zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné\npojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne\norgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti\nŠvédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č.\n2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler - Zgraggen\nproti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne\notázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa\njavia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny\nsúd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho\nprávnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky\na správnosť aplikácie ustanovení Daňového poriadku a zákona č. 222/2004 Z. z., preto aj v tomto\nkonaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo\nveci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.\nVI.\nRelevantná právna úprava\n14. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení\núčinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n16. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n17. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „daňový poriadok“), (1) Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových\nsubjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. (2) Podľa tohto zákona sa\npostupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.\n18. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n19. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n20. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\n\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,\nktoré je povinný viesť.\n21. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n22. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\n23. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n24. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku\nRozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento\nzákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“),\npredmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,\nktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len \"dodanie služby\") za\nprotihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,\nc) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len\n\"členský štát\"), d) dovoz tovaru do tuzemska.\n26. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným\nmajetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom\nsú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a\nbankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,\nalebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom\nurčeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň\npredchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.\n27. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, dodaním služby je každé\nplnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane\nposkytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.\n28. Podľa § 19 ods. 1,2 zákona o DPH, (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom\ndodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode\nalebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento\ndeň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní\nstavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.\nPri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby ( ods. 2).\n29. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká\ndaňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n30. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov\npreskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 102016962/2021 zo dňa 25.10.2021, ktorým potvrdil\n\nprvostupňové rozhodnutie, v zmysle ktorého vyrubil podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi\nako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 7.350,56 eur na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie december 2017 z dôvodov uvedených vyššie v ods. 5 odôvodnenia tohto rozsudku.\n31. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje\noprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými\nsubjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania\npreverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo\nvznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt\npreukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých\npreukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť\nalebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\n32. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať\ndôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný\npostupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, podľa pravidiel logického uvažovania\na či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález Ústavného\nsúdu SR č. k. II.ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn.\n8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych\norgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a\npríslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné\nhmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\n33. Pri posudzovaní námietok žalobcu v správnej žalobe správny súd vychádzal z administratívneho\nspisu, ktorý mu bol predložený a zameral sa na skúmanie a zistenie toho, či vykonané dôkazy, z\nktorých daňové orgány vychádzali, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť skutkový\nzáver, ku ktorému dospeli daňové orgány a či vykonané dôkazy daňové orgány správne posúdili, a\nto jednotlivo ako i v ich vzájomnej súvislosti. Účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť a úplnosť\npodaného daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka, aby daň\nbola odvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške. Správca dane vlastným šetrením zistil také\nobjektívne skutočnosti (uvedené vyššie v odseku 5 odôvodnenia tohto rozsudku), na základe ktorých\nžalobcovi dovyrubil rozdiel dane v sume 7.350,56 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\ndecember 2017. Žalobca preukázateľne sám potvrdil, že jeho dodávateľ účtovných služieb pochybil,\nporušil povinnosti dané mu § 19 ods. 4 zákona o DPH, keď nevystavoval faktúry k prijatej platbe.\n34. Správny súd, súc viazaný len obsahom žalobných bodov, vytýka všeobecnú rovinu týchto žalobných\nnámietok: 1) závery protokolu z daňovej kontroly vychádzajú zo skutočností, ktoré sa žalobcu priamo\nnetýkajú; 2) správca dane nezadefinoval dôvod dorubu DPH a obmedzil sa len na konštatovanie rozdielu\nvo výške X XXX,XX eur; 3) napadnutého rozhodnutia je nedostatočne odôvodnené, málo zrozumiteľné\na neprehľadné vrátane absencie správnej úvahy; 4) správca dane sa nezaoberal dôvodmi nesprávnej\núčtovnej závierky. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, ale žalobca musí poukázať\nna konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať\nani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek\nšpecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005).\nŽalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za\nzáklad ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs 92/2005). Správny súd v zásade preskúma iba žalobné body a\nnevyhľadáva ani sa nezaoberá inými dôvodmi, ktoré by mohli byť relevantné pre vyhovenie nároku\nžalobcu. Súd k tomuto názoru dospel z dôvodu, že žalobca v žalobe bližšie nešpecifikoval: 1) ktoré\nskutočnosti uvedené v protokole z daňovej kontroly sa ho netýkajú, v čom presne je nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov rozhodnutia žalovaného, nezdôvodnil prečo by sa mal správca dane\nzaoberať aj dôvodmi vzniku nesprávností v účtovnej závierke. Správny súd po preskúmaní napadnutého\nrozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zistil, že z oboch rozhodnutí je zrejmé\njeho odôvodnenie, správna úvaha, ako aj rozsah vykonaného dokazovania, ustálenie skutkového stavu\na právne posúdenie veci, a preto uvedeným žalobným námietkam správny súd neprisvedčil.\n\n35. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že on nenesie zodpovednosť za konanie\n(nekonanie) jeho dodávateľa účtovných služieb, ktorý si neplnil povinnosti v zmysle zákona o DPH.\nZ administratívneho spisu vyplýva, že dodávateľ poskytoval účtovné služby pre žalobcu, pričom žalobca\nako účtovná jednotka je zodpovedná za svoje účtovníctvo a je už na žalobcovi, či si realizáciu\núčtovníctva bude prevádzkovať vo vlastnej réžii interne alebo externe prostredníctvom dodávateľskej\nspoločnosti. Svojej zodpovednosti sa nemôže zbaviť preukázaním, že účtovníctvom mu neviedla\nriadne iná firma. Podľa § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní zabezpečiť riadne\nvedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o\nzáležitostiach spoločnosti. V zmysle § 5 ods. 1,2 zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších\npredpisov môže účtovná jednotka poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo\nfyzickú osobu, pritom poverením podľa odseku 1 sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za\nvedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v\nrozsahu podľa tohto zákona. Je zrejmé, že konatelia žalobcu zodpovedajú za stav vedenia účtovníctva\na predpísanej evidencie bez ohľadu na to, či tieto činnosti vykonávajú osobne, alebo či ich zabezpečujú\nprostredníctvom iných právnických alebo fyzických osôb.\n36. V závere správny súd dodáva, že nemá povinnosť zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami\nžalobcu, ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. V tomto kontexte aj\npoukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby\nrozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon\nspravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na\nopravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno\nho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď, plnenie\npovinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad\nrozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia\nÚstavného súdu SR sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8 Sžo/150/2009).\n37. Rozhodnutia správnych orgánov tak žalovaného, ako aj správcu dane, vychádzajú z riadne\nzisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i\nsprávca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, z ktorých dôkazov vychádzali\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako právnu vec posúdili, a preto postupovali\npresne v intenciách § 63 ods. 3 a 5 a § 74 ods. 2 daňového poriadku. Správny súd sa stotožnil so\nzáverom žalovaného. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutie žalovaného (aj prvostupňové\nrozhodnutie) sú vydané v súlade so zákonom o DPH v spojení s daňovým poriadkom, nemožno\nprisvedčiť žiadnej zo vznesených žalobných námietok. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že\ndokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení dôkazov správcu dane ako aj žalovaného súd nezistil\nprávne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť\nnapadnutých rozhodnutí, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.\n38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s\n§ 175\nods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli,\nžiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.\n39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v\nBratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\n\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:12010b69-f876-4352-bb36-cc79355bea3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 726/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 726/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}