Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/92/2018 1018201342 31. 10. 2025 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201342.3
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava – Rača, so sídlom Kubačova 21, Bratislava, IČO: 00 304 557, zastúpený: JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Tatranská 49, Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, Pribinova 25, Bratislava, IČO: 503 492 87, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa náhrada trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie: 1. Žalobca podal dňa 19.09.2018 na Krajský súd v Bratislave žalobu na ochranu proti inému zásahu orgánu verejnej správy (ďalej len „žaloba“), predmetom ktorej bol nezákonný zásah žalovaného pri rozhodovaní o výške korekcie za porušenie zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o verejnom obstarávaní“), a to po uzavretí zmluvy o poskytnutí finančného príspevku z fondov EÚ. Ako žalovaného označil žalobca Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. 2. Žalobca uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2231012010301 vo výške 365.729,10 eur, ktorá bola upravená viacerými dodatkami. Následne žalobca vydal oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania č. 141/2012 zo dňa 25.07.2012, ktorého predmetom bola obnova Materskej školy Plickova ul. 16, a to zadaním podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác (ďalej len „verejné obstarávanie“). Úrad pre verejné obstarávanie vykonal na základe podnetu v dňoch od 31.10.2016 do 19.01.2017 u žalobcu kontrolu postupu zadávania zákazky pri verejnom obstarávaní a z protokolu o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní vyplynulo, že žalobca postupoval pri verejnom obstarávaní v rozpore s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca so závermi kontroly nesúhlasil a aj napriek tomu žalovaný odmietol obranu žalobcu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný listom zo dňa 17.07.2018 nazvaným „Závery administratívnej kontroly dokumentácie k verejnému obstarávaniu – zaslanie“ uložil žalobcovi finančnú korekciu vo výške 10 % zo všetkých výdavkov, vyplývajúcich z verejného obstarávania na predmet zákazky, čo tvorí sumu 36.572,91 eur a listom zo dňa 30.08.2018 tieto závery potvrdil. Žalobca mal za to, že výška korekcie je neprimeraná. List zo dňa 17.07.2018 je podľa názoru žalobcu spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Predmetom preskúmania v rámci konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa žalobcu môže byť aj taký akt orgánu verejnej správy v procese rozhodovania o finančnej pomoci z fondov EU, ktorý nie je rozhodnutím a to v tom prípade, že má priamy dopad na práva alebo oprávnené záujmy žalobcu a neviedol k vydaniu rozhodnutia. Keby žalobca výzvu nerešpektoval a nezaplatil korekciu ako ju stanovil žalovaný, až to by viedlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré by bolo možné preskúmať podľa prvej hlavy SSP, v takom prípade, by ale korekciu žalovaný stanovil na 1,5 násobok a navyše podľa zmluvy by mal nárok na odvod vo
výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Od žalobcu preto nebolo možné rozume požadovať, aby sa takým následkom vystavil, len aby mal možnosť domáhať sa preskúmania zákonnosti sankcie uloženej mu žalovaným. 3. S odkazom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby správny súd (i) určil, že postup žalovaného, keď uložil žalobcovi finančnú korekciu vo výške 10 % zo všetkých výdavkov, vyplývajúcich z verejného obstarávania na predmet zákazky je nezákonným iným zásahom do práv žalobcu a (ii) uložil žalovanému povinnosť zmeniť rozhodnutie o uložení finančnej korekcie vo výške 10 % zo všetkých výdavkov, vyplývajúcich z verejného obstarávania na predmet zákazky zo dňa 17.07.2018, a to tak, že žalovaný uloží žalobcovi finančnú korekciu vo výške 1 % zo všetkých výdavkov vyplývajúcich z verejného obstarávania na predmet zákazky. 4. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.12.2020 žalovaný (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že pôsobnosť žalovaného v oblasti regionálneho rozvoja prešla od 01.10.2020 na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, a to na základe zák. č. 134/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. 5. Podaním zo dňa 05.02.2021 žalobca poukázal na to, že z dôvodu prechodu kompetencií prešla agenda zo žalovaného na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, a preto žalobca navrhol rozšíriť okruh účastníkov na strane žalovaného a navrhol pripustiť zmenu petitu žaloby. 6. Žalovaný (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR) vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.06.2021 v prvom rade namietol aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože mal za to, že vydaním výzvy o vrátenie finančných prostriedkov za porušenie pravidiel verejného obstarávania nemohlo byť zasiahnuté do právnej sféry žalobcu vzhľadom na to, že doposiaľ zo strany žalovaného (a ani právneho predchodcu - Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) nedošlo k vydaniu rozhodnutia v správnom konaní postupom podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, a teda nedošlo k vydaniu individuálneho správneho aktu, ktorý by bol spôsobilým predmetom preskúmania v rámci správneho súdnictva. Z uvedeného dôvodu potom žalobca nie je osobou, ktorá bola v súlade s § 254 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch vydaním výzvy na vrátenie finančných prostriedkov a postupom s tým súvisiacim zo strany žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu. Žalovaný navrhol žalobu s odkazom na § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietnuť. Následne poukázal na neprípustnosť súdneho prieskumu a s odkazom na ním uvedenú súdnu prax konštatoval, že v predmetnom prípade absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci, a preto nemožno uplatňovať argument o nezákonnosti zásahu orgánu verejnej správny, keďže v danom prípade nedošlo k vydaniu individuálneho správneho aktu a navrhol žalobu odmietnuť s odkazom na § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 7. Žalovaný (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) vo vyjadrení zo dňa 24.06.2021 zopakoval námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Zároveň namietol aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko mal za to, že vydaním výzvy o vrátenie finančných prostriedkov za porušenie pravidiel verejného obstarávania nemohlo byť zasiahnuté do právnej sféry žalobu, nakoľko doposiaľ nedošlo k vydaniu rozhodnutia v správnom konaní postupom podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov. 8. Podaním zo dňa 18.08.2021 žalobca zotrval na podanej žalobe, v znení vyjadrenia zo dňa 05.02.2021. Nesúhlasil s názorom, že absentuje zásah do práv žalobcu, a to z dôvodu, že právna úprava stanovuje obligatórne sankciu za nesplnenie výzvy na vrátenie finančných prostriedkov. 9. Vo vyjadrení zo dňa 06.12.2021 žalovaný (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR) uviedol, že žalobca vo svojom žalobnom návrhu a ani svojej replike neuviedol žiadne presvedčivé právne argumenty, ktorými by podložil oprávnenosť svojho žalobného návrhu, a ktorými by zároveň spochybnil právne argumenty žalovaného, ktorý presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom poprel všetky žalobné návrhy žalobcu. Ďalej žalovaný vyjadril názor, že predložil na podporu
svojich tvrdení najmä rozsiahlu judikatúru najvyšších súdnych autorít a všetky relevantné právne predpisy Slovenskej republiky a Európskej únie, ktorými presvedčivo zdôvodnil najmä, že žalobcov žalobný návrh, je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a legislatívou Európskej únie. Mal za to, že žalobný návrh žalobcu je materiálne nevykonateľný vzhľadom na to, že by založil konanie žalovaného v rozpore s právom. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom a k nezákonnému zásahu z jeho strany nedošlo, a preto má za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Zároveň doposiaľ nedošlo zo strany žalovaného k vydaniu individuálneho správneho aktu, ktorý by bol súdne preskúmateľný. 10. Vo vyjadrení zo dňa 10.12.2021 žalovaný (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. 11. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. 12. Správny súd v Bratislave uznesením zo dňa 17.08.2023, č. k. BA-7Sa/92/2018-378 vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby. Podaním zo dňa 20.09.2023 žalobca opravil resp. doplnil žalobu tak, že voči Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa jedná o žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy a žiadal, aby súd určil, že postup žalovaného, keď listom zo dňa 17.07.2018 nazvaným „Závery administratívnej kontroly dokumentácie k verejnému obstarávaniu – zaslanie“ doručeným žalobcovi dňa 20.07.2018 uložil žalobcovi finančnú korekciu vo výške 10 % zo všetkých výdavkov, vyplývajúcich z verejného obstarávania na predmet zákazky Obnova MŠ Plickova, kód projektu ITMS 22310120103 bol nezákonným iným zásahom do práv žalobcu (toto súd považoval iba za úpravu petitu žaloby, nie jej zmenu). Ďalej žalobca uviedol, že voči Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR sa jedná o žalobu vo veciach správneho trestania s tým, že napadnutým opatrením je list Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 17.07.2018 nazvaný „Závery administratívnej kontroly dokumentácie k verejnému obstarávaniu – zaslanie“, ktorým bola žalobcovi uložená finančná korekcia vo výške 10 % zo všetkých výdavkov, vyplývajúcich z verejného obstarávania na predmet zákazky. 13. Uznesením č. k. BA-7Sa/92/2018-388 zo dňa 11.06.2024 správny súd žalobu v časti o správnej žalobe vo veciach správneho trestania vylúčil na samostatné konanie. V tejto časti bola žaloba technickými prostriedkami pridelená na rozhodnutie senátu 7S správneho súdu a vedená pod sp. zn. 7S/9/2024. Súd zistil, že tunajší súd uznesením zo dňa 17.07.2024, č. k. 7S/9/2024-179 žalobu o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. MPRV-2018-78/1093-4 zo dňa 17.07.2018 odmietol, a to z dôvodu, že ide o opatrenie predbežnej povahy, ktoré žiadnym spôsobom nezasahuje do práv žalobcu. Nejedná sa o individuálny správny akt, ktorý by mohol byť samostatným predmetom správneho súdneho prieskumu, keďže ide o rozhodnutie podľa § 7 písm. e) SSP. Správny súd teda konštatoval, že list žalovaného zo dňa 17.07.2018 nazvaný „Závery administratívnej kontroly dokumentácie k verejnému obstarávaniu – zaslanie“, je opatrením predbežnej povahy. Proti uvedenému rozhodnutiu správneho súdu nebola podaná kasačná sťažnosť. 14. Aj keď žalobca trval na tom, že žalovaným by malo byť Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, súd ďalej konal iba s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky ako účastníkom konania na strane žalovaného, a to z dôvodu analogického použitia ust. § 180 SSP, podľa ktorého namiesto orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2. Procesné nástupníctvo na strane žalovaného správneho orgánu nie je v konaní podľa § 252 a nasl. SSP výslovne upravené. Podľa § 255 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. Z toho však nie je možné vyvodiť, že by v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy bolo procesné nástupníctva vylúčené. Ak v konaní o všeobecnej správnej žalobe zodpovedá procesný nástupca za dôsledky prípadného nezákonného rozhodnutia vydaného právnym predchodcom, tak nie je žiaden dôvod, aby procesný nástupca v konaní podľa § 252 a nasl. SSP neniesol zodpovednosť za dôsledky prípadného iného zásahu, ktorý podľa žaloby vykonal iný správny orgán (viď rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 4 Aps 3/2011 zo dňa 13.04.2011 vydaný na
základe obdobnej právnej úpravy). Túto skutočnosť súd oznámil účastníkom konania, ktorí voči tomu neoznámili súdu žiadne námietky. 15. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže ani jeden z účastníkov ho nenavrhol nariadiť. O žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa rozhoduje uznesením, ktoré sa nemusí verejne vyhlasovať. 16. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 17. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 18. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 19. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 20. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 21. Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 22. Podľa § 262 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 23. Podľa § 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ak riadiaci orgán na základe vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ak iný orgán ako riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a riadiaci orgán s týmto zistením nesúhlasí, riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa osobitného predpisu. 24. Podľa § 27a ods. 2 zák. č. 528/2008 Z. z., ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie podľa odseku 1, riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 27a ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z., ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5, ak a) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo b) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a). 26. Podľa § 27a ods. 4 zák. č. 528/2008 Z. z., ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole,
ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nevyzval prijímateľa prostredníctvom žiadosti o vrátenie na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky podľa odseku 1, riadiaci orgán prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 sa nepoužije. Ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5. 27. Podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z. z., správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky. 28. Podľa § 27a ods. 7 veta prvá zák. č. 528/2008 Z. z., na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 29. Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd určil, že postup žalovaného (resp. právneho predchodcu žalovaného), keď listom zo dňa 17.07.2018 nazvaným „Závery administratívnej kontroly dokumentácie k verejnému obstarávaniu – zaslanie“ doručeným žalobcovi dňa 20.07.2018, uložil žalobcovi finančnú korekciu vo výške 10 % zo všetkých výdavkov, vyplývajúcich z verejného obstarávania na predmet zákazky Obnova MŠ Plickova, kód projektu ITMS 22310120103, bol nezákonným iným zásahom do práv žalobcu. Je teda zrejmé, že sa jedná o žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP. Zákon ustanovuje dva predpoklady pre riadne uplatnenie určovacej zásahovej žaloby, a to jej subsidiaritu k negatórnej zásahovej žalobe a reparačnú alebo inú ochrannú povahu. Jedným z predpokladov uplatnenia určovacej zásahovej žaloby je teda preukázanie, že rozhodnutie správneho súdu o jej vyhovení je dôležité pre náhradu škody, alebo inú ochranu práv žalobcu. K tomu súd uvádza, že žalobca v žalobe, ktorej dôvodmi je súd viazaný, túto otázku zrozumiteľným spôsobom neobjasnil. Už len sama tá skutočnosť, že žalobca neuvedie a nepreukáže, že rozhodnutie správneho súdu o vyhovení určovacej zásahovej žalobe je dôležité pre náhradu škody alebo inú ochranu ich práv, je dôvodom pre zamietnutie žaloby. 30. Iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Musí však ísť o oprávnenie týkajúce sa zákonom ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. 31. Iný zásah orgánu verejnej správy je definovaný v ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP tak, že sa ním rozumie aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitého predpisu. Pri výkone kontroly alebo inšpekcie totiž dochádza k vrchnostenskému uplatňovaniu kontrolných a inšpekčných oprávnení, ktoré majú rôzny dopad na subjektívne práva tých osôb, voči ktorým sú tieto smerované. Tvrdenie o priamom dotyku na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby a osvedčenie, že tento dotyk mohol/môže aspoň potencionálne nastať, je pritom nevyhnutnou podmienkou pre unesenie aktívnej legitimácie pre podanie žaloby proti inému zásahu. 32. Žalovaný súdu nepredložil administratívny spis týkajúci sa prejednávanej veci, tvrdiac, že takýto neviedol. Súd však mohol rozhodnúť aj bez administratívneho spisu, nakoľko skutkový stav bolo možné v dostatočnej miere zistiť aj z listinných dôkazov, ktoré založili do spisu účastníci konania. Z obsahu spisu vyplýva, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako poskytovateľ a žalobca ako prijímateľ uzatvorili Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2231012010301 a následne dodatky č. 1, 2 a 3 k tejto zmluve. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie nenávratného finančného príspevku na realizáciu projektu – obnova Materskej škody Plickova ul. 16. Žalobca dňa 25.07.2012 vydal oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na predmet zákazky – obnova MŠ Plickova. Na základe podnetu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vykonal Úrad pre verejné obstarávanie kontrolu postupu pri zadávaní tejto zákazky, pričom v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 19.01.2017 č. 20151-7000/2016-ODII/4 (ďalej aj len „protokol o výsledku kontroly“)
bolo konštatované, že žalobca postupoval v rozpore s viacerými ustanoveniami zák. č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní. Listom zo dňa 30.01.2017 sa žalobca vyjadril k protokolu o výsledku kontroly. Dňa 27.02.2017 sa uskutočnilo prerokovanie protokolu o výsledku kontroly, z ktorého bola spísaná zápisnica č. 20151-7000/2016-ODII/8. Protokol o výsledku kontroly bol dňa 01.03.2017 doručený Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré vykonalo administratívnu kontrolu dokumentácie k predmetnému verejnému obstarávaniu (§ 24c zák. č. 528/2008 Z. z.). V liste zo dňa 17.07.2018, doručenom žalobcovi dňa 20.07.2018, označenom ako „Závery administratívnej kontroly dokumentácie k verejnému obstarávaniu – zaslanie“ Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky konštatovalo viaceré porušenia zákona o verejnom obstarávaní zo strany žalobcu, ktoré boli v zásade rovnaké, ako tie, ktoré boli uvedené v protokole o výsledku kontroly. V závere listu bolo uvedené, že s ohľadom na špecifikované porušenia, ktoré mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a v zmysle § 27a ods. 4 zákona o pomoci, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky udeľuje finančnú korekciu vo výške 10% zo všetkých výdavkov vyplývajúcich z verejného obstarávania na predmet zákazky. Žalobca bol súčasne upozornený, že v lehote 10 dní od doručenia tohto listu sa môže písomne vyjadriť k výške udelenej finančnej korekcie. K listu sa žalobca vyjadril listom zo dňa 02.08.2018 a následne, žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov – výzva zo dňa 22.08.2018 Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vyzvalo žalobcu na vrátenie finančných prostriedkov. Žalobca bol súčasne poučený o tom, že v prípade, ak nebude splnená povinnosť vrátenia nezrovnalosti, správny orgán bude postupovať v zmysle § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. 33. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca sa okrem podania žaloby proti inému zásahu, domáhal preskúmania listu zo dňa 17.07.2018, ktoré považoval za rozhodnutie/opatrenie, žalobou vo veciach správneho trestania. Tunajší súd uznesením zo dňa 17.07.2024, č. k. 7S/9/2024-179 žalobu o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. MPRV-2018-78/1093-4 zo dňa 17.07.2018 odmietol, a to z dôvodu, že ide o opatrenie predbežnej povahy, ktoré žiadnym spôsobom nezasahuje do práv žalobcu. Nejedná sa o individuálny správny akt, ktorý by mohol byť samostatným predmetom správneho súdneho prieskumu, keďže ide o rozhodnutie podľa § 7 písm. e) SSP. Správny súd teda konštatoval, že list žalovaného zo dňa 17.07.2018 nazvaný „Závery administratívnej kontroly dokumentácie k verejnému obstarávaniu – zaslanie“, je opatrením predbežnej povahy. Proti uvedenému rozhodnutiu správneho súdu nebola podaná kasačná sťažnosť. Vychádzajúc z definície opatrenia (§ 3 ods. 1 písm. c/) a iného zásahu orgánu verejnej správy (§ 3 ods. 1 písm. e/) v Správnom súdnom poriadku je zrejmé, že ten istý akt nemôže byť aj opatrením aj iným zásahom orgánu verejnej správy. 34. Pokiaľ ide o obsah listu zo dňa 17.07.2018 „Závery administratívnej kontroly dokumentácie k verejnému obstarávaniu – zaslanie“, ten v podstate predstavuje sumarizáciu zistených porušení zákona o verejnom obstarávaní v rámci administratívnej kontroly vykonanej riadiacim orgánom, resp. správu o zistených porušeniach, a to bez donucovanej zložky výkonu verejnej moci. V tomto smere ide o obdobný správny akt, ako protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní. „Protokol o výsledku dodržiavania zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako i zápisnica o jeho prerokovaní v prípade, ak kontrolovanému subjektu neukladajú práva a povinnosti, sú iba podkladovým materiálom pre prípadné rozhodnutie o uložení sankcie za spáchanie správneho deliktu na úseku verejného obstarávania (§ 149 citovaného zákona). Tieto správne akty nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností kontrolovaného subjektu, pretože majú iba predbežnú povahu, a preto nepodliehajú súdnemu prieskumu. Až v prípade, ak správny orgán zvolí na základe zistení z kontroly zákonom predpísaný postup (podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov) a vyvodí z kontrolných zistení pre žalobcu sankčný postih, bude rozhodnutie o uložení pokuty ako aj postup správneho orgánu tomuto rozhodnutiu predchádzajúci, preskúmateľný súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k zásahu do práv a povinností žalobcu“ (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/15/2018 zo dňa 25.04.2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 53/2018). Tento právny názor, týkajúci sa povahy protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní v tom smere, že nie je samostatne preskúmateľným aktom, bol potvrdený aj neskoršími rozhodnutiami Najvyššieho správneho súdu SR napr. sp. zn. 3Sfk/29/2021 zo dňa 12.07.2023, alebo sp. zn. 1Sfk/122/2022 zo dňa 29.10.2024. Jedná sa teda už o ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu resp. najvyššieho správneho súdu.
35. Aj list zo dňa 17.07.2018, označený ako „Závery administratívnej kontroly dokumentácie k verejnému obstarávaniu – zaslanie“, predstavuje hmotne zachytené výsledky kontroly, ktoré majú charakter predbežného rozhodnutia (ako už konštatoval tunajší súd uznesením zo dňa 17.07.2024, č. k. 7S/9/2024-179). Je síce pravdou, že v závere listu sa uvádza, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky udeľuje finančnú korekciu vo výške 10 % zo všetkých výdavkov vyplývajúcich z verejného obstarávania na predmet zákazky. Zároveň je však uvedený odkaz na ust. § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., ktoré hovorí o žiadosti o vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. Táto časť listu tak podľa názoru súdu predstavuje v podstate akési oznámenie o výške korekcie, teda časti finančného príspevku, ktorej vrátenie bude od žalobcu požadované. Zároveň bola žalobcovi daná možnosť, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k výške udelenej finančnej korekcie. Až následne, listom zo dňa 22.08.2018, bol žalobca vyzvaný na vrátenie časti finančného príspevku (vo výške 36.572,91 eur). Žalobca bol súčasne poučený o tom, že v prípade, ak nebude splnená povinnosť vrátenia nezrovnalosti, správny orgán bude postupovať v zmysle § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. Už z uvedeného je zrejmé, že listom zo dňa 17.07.2018 nebola žalobcovi uložená žiadna povinnosť, a to ani povinnosť vrátiť časť finančného príspevku (ak by to tak bolo, tento správny akt by nemohol byť iným zásahom orgánu verejnej správy, ale jednalo by sa o rozhodnutie/opatrenie, ktoré by bolo možné preskúmať v inom type správnej žaloby). 36. V súvislosti s povahou správ o zistených nezrovnalostiach a žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov podľa zákona č. 528/2008 Z. z. súd poukazuje aj na staršiu judikatúru Najvyššieho súdu SR napr. vo veciach sp. zn. 4Sžf/56/2015, 1Sžf/87/2015, 1Sžfk/96/2017, 6Sžfk/25/2018 alebo 6Sžfk/53/2018, z ktorej vyplýva, že tieto správne akty nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní, keďže sú to akty predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 37. Pokiaľ žalobca odvodzoval existenciu iného zásahu zo skutočnosti, že v prípade nesplnenia „dobrovoľnej“ výzvy na vrátenie finančných prostriedkov právna úprava v § 27a ods. 5 zák. č 528/2008 Z. z. stanovuje obligatórnu sankciu, súd poukazuje na uznesenie NS SR zo dňa 25.10.2018, sp. zn. 1 Sžfk/96/2017, podľa ktorého: „ani skutočnosť, že neuhradením sumy uvedenej vo výzve hrozí sťažovateľke jej navýšenie v prípadnom budúcom konaní na 1,5 násobok, nemení nič na prevažne informatívnej povahe oboznámenia a žiadostí, ktorými bola sťažovateľka vyzvaná na vrátenie finančných prostriedkov. Výzva na ich zaplatenie je totiž povinným štádiom riešenia nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním finančného príspevku, bez ktorého nie je možné pristúpiť v zmysle zákona č. 528/2008 Z. z. k uplatneniu rozhodovacích kompetencií riadiaceho orgánu v správnom konaní začatom podľa § 27a ods. 5 tohto zákona, v ktorom (za predpokladu, že k nemu dôjde) bude môcť sťažovateľka uplatniť všetky procesné práva účastníka konania, vrátane administratívnych opravných prostriedkov. Ak bude výsledkom tohto konania právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré bude sťažovateľka považovať za nezákonné, bude oprávnená podrobiť toto rozhodnutie súdnemu preskúmaniu správnym súdom, ktorý na podklade jej žalobných námietok preskúma zákonnosť procesu verejného obstarávania, v ktorom podľa doterajších tvrdení žalovaných došlo k vzniku nezrovnalosti.“ Skutočnosť, že žalobca vrátil požadovanú časť finančného príspevku, aby sa tak vyhol prípadnému uloženiu povinnosti vrátiť vyššiu sumu, a teda k rozhodnutiu podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. ani nedošlo, nemá vplyv na posúdenie prejednávanej veci, keďže to, či „udelenie“ finančnej korekcie listom zo dňa 17.07.2018 je alebo nie je iným zásahom orgánu verejnej správy, nezávisí od tohto, či došlo k vydaniu rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z., a či takéto rozhodnutie bolo alebo nebolo napadnuté žalobcom. 38. K argumentácii žalobcu uvedenej v úvode predchádzajúceho odseku, súd ešte dodáva, že list zo dňa 17.07.2018 nepredstavoval ani žiadosť o („dobrovoľné“) vrátenie finančného príspevku resp. jeho časti v zmysle § 27a ods. 4 zák. č. 528/2008 Z. z., ktorej nesplnenie (nevrátenie žiadaného príspevku alebo jeho časti) je predpokladom na podanie podnetu správnemu orgánu na konanie podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z. z. Tá bola realizovaná až listom zo dňa 22.08.2018 označeným ako „Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov – výzva“. List zo dňa 17.07.2018 mal tak podľa názoru súdu čisto informatívnu/oznamovaciu povahu, ktorého obsahom bolo zhrnutie zistení administratívnej kontroly – porušení zákona o verejnom obstarávaní, a oznámenie výšky finančnej korekcie, avšak neobsahoval ani uloženie povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ani žiadosť/výzvu na vrátenie finančných prostriedkov. Absentuje teda pri ňom akýkoľvek dotyk na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu.
39. Žalobca (v podaní zo dňa 30.10.2024) vyslovil názor, že pokiaľ by bol list zo dňa 17.07.2018 aj posúdený ako opatrenie predbežnej povahy, na to aby bol vyňatý zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP, nie je splnená podmienka, že nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. K tomu súd uvádza, že pre konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy táto námietka nemá žiaden význam, nakoľko sa v ňom nepreskúmava opatrenie orgánu verejnej správy. Túto argumentáciu žalobca mohol uplatňovať v konaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 7S/9/2024. 40. Na základe vyššie uvedeného je možné zhrnúť, že list právneho predchodcu žalovaného zo dňa 17.07.2018 nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sám o sebe nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu (žalobcu). Mohol teda slúžiť iba ako podklad pri prípadnom vydaní rozhodnutia, ktoré by malo vynútiteľnú povahu, napr. rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z. z. Až v prípade vydania takéhoto rozhodnutia by toto rozhodnutie, ako aj postup správneho orgánu tomuto rozhodnutiu predchádzajúci, bolo preskúmateľné súdom, pretože až týmto rozhodnutím by mohlo dôjsť k zásahu do práv a povinností žalobcu. Aj keby list zo dňa 17.07.2018 nebol podkladovým opatrením predbežnej povahy (v zmysle § 7 písm. e) SSP), a bolo by možné ho považovať za faktický postup právneho predchodcu žalovaného pri výkone kontroly podľa § 528/2008 Z. z., nie je ho možné považovať za iný zásah v zmysle § 3 písm. e) SSP, ochrany proti ktorému by sa mohol žalobca domáhať žalobou podľa § 252 a nasl. SSP, keďže nie je naplnená podmienka, že by ním boli alebo mohli byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, čo už bolo objasnené vyššie. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu v súlade s § 261 SSP ako nedôvodnú zamietol. 41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešnýv celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správnom súde v Bratislave v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a) SSP a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).