Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 11Csp/90/2025 8125207856 17. 12. 2025 JUDr. Andrea Zolotová ECLI:SK:OSVT:2025:8125207856.1
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., zast. JUDr. Dáša Komková, advokátka, AK so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov proti žalovanému: 1. EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, 2. Okresný súd Prešov, so sídlom Grešova 3, 080 42 Prešov, IČO: 00 165 921 (len v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia), o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie: I. Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 14369 ( VS XXXXXXX), zo dňa 20.11.2008 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. II. Žalovaný v 2. rade je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 14369 ( VS XXXXXXX) zo dňa 20.11.2008 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne do právoplatného skončenia konania vo veci samej. III. Toto neodkladné opatrenie b u d e trvať až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 11Csp/90/2025. IV. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V. Žalobkyni proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa podanou žalobou na Okresnom súde Prešov domáhala uloženia povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. 14369 ( VS XXXXXXX) zo dňa 20.11.2005 a súčasne nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola žalovanému v 1. rade uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. 14369 ( VS XXXXXXX) zo dňa 20.11.2008 do právoplatného skončenia konania vo veci samej a žalovanému v 2. rade uložená povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. 14369 ( VS XXXXXXX) zo dňa 20.11.2008 do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobu odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu. Ide o Zmluvu č. 14369 VS XXXXXXX, zo dňa 20.11.2008 (ďalej len Zmluva), ktorej súčasťou je drobným písmom inkorporovaná Dohoda o zrážkach zo mzdy v časti VI. Vyhlásenie klienta. V čase podpisovania Zmluvy o úvere nemala vedomosť o tom, že s podpisom Zmluvy zároveň uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. V súvislosti s Dohodou, nebola žalobkyňa na nič upozornená a nebolo jej nič ani vysvetlené. O samotnej skutočnosti, že
súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa, ktorým je Okresný súd Prešov (žalovaný v 2. rade), ktorému žalovaný v 1. rade zaslal Výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy, a to listom zo dňa 19.9.2025. V konaní namieta neprijateľnosť Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že predmetná Dohoda s ňou nebola individuálne dojednaná, bola súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Mohla len Zmluvu spolu s Dohodou ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa celému predformulovanému obsahu. Dohoda je vyhotovená ako súčasť samotnej Zmluvy a žalobkyňa nebola poučená o dôsledkoch jej uzavretia a nemala možnosť ju odmietnuť. Konanie dodávateľa, ktorý podsúva na podpis takéto sporné dohody o zrážkach zo mzdy považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa ust. § 7 zákona o ochrane spotrebiteľov. Dodávateľ má mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu vyplývajúcu z okolností uzatvárania predformulovaných štandardných zmlúv, v ktorých zmluvné podmienky stanovuje sám dodávateľ. Dodávateľ má pritom väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. V snahe získať finančné prostriedky nemala inú možnosť, ako predloženú spotrebiteľskú zmluvu spoločne s ďalšími písomnosťami vrátane inkorporovanej Dohody podpísať. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by bola zaviazaná na plnenie pohľadávky voči žalovanému v 1. rade, zamestnávateľ (žalovaný v 2. rade) je povinný vykonávať zrážky zo mzdy a žalobkyňa nemá žiadnu možnosť ani ich priamo zastaviť alebo obmedziť. Takáto povinnosť zamestnávateľa nastupuje bez ohľadu na to, či je vymáhaná pohľadávka dôvodná a zákonná. Žalovaný v 1. rade si tak ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím sa mu poskytuje priestor siahnuť na majetok žalobkyne a vymáhať pohľadávku bez objektívneho posúdenia spotrebiteľskej zmluvy nezávislým orgánom. Spotrebiteľská zmluva totiž nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky a musí byť v súlade s ustanoveniami právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ). Zmluva zo dňa 28.04.2008 neobsahuje údaj o o celkových nákladoch. Uvedená Dohoda ako zmluvné ustanovenie spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ). 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že považuje za nevyhnutné, aby súd bezodkladne upravil pomery medzi ňou a žalovaným v 1. rade prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. Vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k zásahu do jej majetkových práv a hrozí jej majetková ujma, ktorá má pre ňu vážne následky. Zároveň poukázala na skutočnosť, že právna úprava vymedzená v CSP na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v OSP umožňuje pri nariadení neodkladného opatrenia ukladať povinnosti len stranám konania. Z uvedeného dôvodu v časti konania o nariadenie neodkladného opatrenia označuje ako stranu konania (žalovaný v 2. rade) aj svojho zamestnávateľa a navrhla uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy práve zamestnávateľovi, ktorý tieto zrážky zo mzdy aj reálne vykonáva. Okrem samotnej povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy si v konaní voči žalovanému v 2. rade neuplatňuje žiadne nároky. Poukázala na ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP. 3. Uznesením č.k. 1NcC/3/2025-30 zo dňa 18.11.2025 Krajský súd v Prešove prikázal vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Vranov nad Topľou. Tunajšiemu súdu bol spis doručený dňa 17.12.2025. 4. Z predloženej zmluvy o úvere č. 14369 VS XXXXXXX zo dňa 20.11.2008 vyplýva, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bola pôžička žalovanej v sume 80 000 Sk, pri výške mesačnej splátky 2586 Sk a počte splátok 48. V článku II. Údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii je ako zamestnávateľ žalobkyne uvedený Okresný súd Prešov. 5. Podľa Článku VI. zmluvy (Vyhlásenie klienta), pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka. 6. Ako vyplýva z listu žalovaného v 1.rade zo dňa 19.9.2025 adresovaného žalovanému v 2. rade ako platiteľovi mzdy žalobkyne, žalovaný v 1.rade oznámil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 3.7.2025 došlo na neho k postúpeniu pohľadávky spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., organizačná zložka vyplývajúca zo zmluvy č. 6044782 s jej príslušenstvom
a všetkými právami s ňou spojenými. Poukázal na povinnosť žalovaného v 2. rade vyplývajúcu z § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň žalovaný v 1. rade v liste poukázal na skutočnosť, že predmetné ustanovenie neoprávňuje zamestnávateľa ako platiteľa mzdy posudzovať predloženú dohodu, ani odmietnuť vykonávať zrážky zo mzdy na jej základe. Výška dlhu žalobkyne ku dňu 19.9.2025 predstavovala istinu v sume 2720,53 eur, riadny úrok vo výške 483,08 eur, úrok z omeškania do postúpenia pohľadávky v sume 3162,14 eur, úrok z omeškania po postúpení pohľadávky v sume 37,57 eur, spolu 6403,32 eur. 7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 14. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 16. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 17. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. 18. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. 19. Podľa § 336 ods. 4 CSP Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane. 20. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. 21. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
22. Podľa § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. 23. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedené a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu. 24. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade vzniknutý na základe uvedenej zmluvy je spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný v 1. rade resp. jeho právny predchodca poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalobkyňa vystupovala v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobkyňa spochybnila platnosť dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva. 25. Súd teda na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 20.11.2008, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý v § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu tak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 26. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 27. V danom prípade je tak zmluva z 20.11.2008 uzavretá medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalobcu v 1. rade jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou. 28. V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. 29. Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 30. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. 31. Ako vyplýva z § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 32. Ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa spochybňuje predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ak spochybňuje samotnú výšku dlžnej sumy, ktorá má byť zrážaná zo mzdy, a to poukázaním na bezúročnosť úveru, potom je dôvodné návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy a v súvislosti s uvedeným aj otázka možnosti domáhať sa plnenia zo samotnej zmluvy o úvere prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy. 33. Žalobkyňa naviac spochybňuje samotnú vyčíslenú výšku pohľadávky žalovaného v 1. rade, ktorú si tento uplatňuje prostredníctvom inštitútu zrážok zo mzdy. Žalobkyňa namieta, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcich obligatórnych náležitostí vyžadovaných zákonom č. 258/2001 Z.z., a to konkrétne absenciu údaja o celkových nákladoch podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona. 34. Vyriešenie uvedenej otázky je možné predbežne posúdiť, avšak iba v rozsahu osvedčenia, aj v rámci návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci. 35. Žalobkyňa osvedčila danosť nároku, keď zo zistených dôkazov, ktoré predložila vyplýva, že je so žalovaným v 1. rade v zmluvnom vzťahu a uzavrela dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa osvedčila aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v zásahu do jej majetku bez súdneho prieskumu v rozpore s ochranou spotrebiteľa. 36. V danom prípade, sa podľa žalobkyňou predložených listinných dôkazov javí, že nie je naplnené zákonné ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia boli aj celkové náklady spotrebiteľa; ak nie sú uvedené, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže zmluva bola uzavretá dňa 20.11.2008, pričom realizácia plnenia z nej prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy nastala až dňa 19.9.2025, nárok žalovaného v 1. rade bude potrebné v konaní o veci samej posúdiť aj z pohľadu premlčania. 37. V zmysle § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, pričom z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je zrejmé, že za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. 38. Súd bude musieť podrobiť nárok žalovaného v 1. rade aj skúmaniu z pohľadu možného premlčania, vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy v roku 2008 a rozvrhnutie splácania úveru na 48 mesačných
splátok, a to z úradnej moci, s poukazom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka. K povinnosti ex offo skúmať, či žalobcom uplatnené právo na zaplatenie dlhu zo strany spotrebiteľa nie je premlčané, súd poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Co/65/2019 zo dňa 19.6.2019. 39. Naviac samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je vyhotovená ako súčasť samotnej zmluvy v časti VI. Vyhlásenie klienta a je napísaná veľmi drobným písmom, pričom je súčasťou ďalšieho väčšieho súvislého textu a z obsahu zmluvy nevyplýva, že by spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Zo zmluvného formulára vyplýva, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a jej prijatie sa nedalo oddeliť od zmluvy samotnej. Dohoda o zrážkach zo mzdy pritom umožňuje veriteľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok a tým spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zákonodarca na vyššie uvedené skutočnosti prihliadol a už novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, kedy zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014 bol zavedený zákaz zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, okrem prípadov, ak táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny (aktuálne je obdobná úprava v § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka). Dohody o zrážkach zo mzdy inkorporované do zmluvy ako v prejednávanom prípade, sú opakovane súdmi vyhlasované za neprijateľné zmluvné podmienky (porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 43CoCsp/10/2020, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.07.2024, sp zn. 20CoCsp/30/2023, rozsudok Krajského súdu v Nitre 9Co/4/2023 a iné ). 40. O netransparentnú súčasť zmluvy ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. 41. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu. 42. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“. 43. Vyriešenie otázky prijateľnosti či neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky s konečnou platnosťou bude predmetom konania vo veci samej o žalobe žalobkyne, v rámci ktorej sa súd vysporiada aj s otázkou prípadnej bezúročnosti úveru či otázkou premlčania nároku. 44. Návrh, ktorým sa žalobkyňa domáha zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy môže byť dôvodný, žalobkyňa má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa neodkladným opatrením domáha. 45. V opačnom prípade by žalobkyni (ktorá má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska ochrany jej subjektívnych práv mala na ňu omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného v 1. rade (ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy. 46. Vo veci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo žalobkyni povinnosť plnenia, teda inak nemá žalobkyňa možnosť zrážky zastaviť. Sám veriteľ, teda žalovaný v 1. rade si diktuje výšku dlhu jednostranne bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, pričom ide o možnosť postihnúť majetok žalobkyne podľa svojvôle veriteľa, teda žalovaného v 1. rade. Tento stanovuje výšku pohľadávky a jej príslušenstvo.
47. Z predbežného posúdenia predloženej formulárovej zmluvy, ktoré súd vykonal v rozsahu osvedčovania, nakoľko uvedené posudzovanie nebolo predmetom dokazovania vo veci, javí sa, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zabezpečená inštitútom dohody o zrážkach zo mzdy, je bezúročná a bez poplatkov, pričom obsahuje aj neprijateľnú podmienku. 48. Žalobkyňa predložením zmluvného formulára zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 20.11.2008 a zároveň predložením žiadosti o vykonávanie zrážok zo dňa 19.9.2025 adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne (žalovanému v 2. rade) osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným v 1. rade, ktorý vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.11.2008. Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy je adresovaná zamestnávateľovi žalobkyne. Z uvedenej žiadosti z 19.9.2025 je zrejmé, že žalovaný už začal s realizáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, čim žalobkyňa osvedčila naliehavú a bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu. Súd je toho názoru, že dovtedy, kým sa nerozhodne o tom, či bola predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne, či sú dôvodné nároky uplatňované prostredníctvo tohto inštitútu a možno sa domáhať plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi stranami sporu sporná. 49. Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/25/2020-63 zo dňa 20.5.2020, v ktorom súd uviedol, že nárok plynúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý má byť uspokojený zrážkami zo mzdy dlžníka na základe dohody o zrážkach zo mzdy, pri spochybnení dôvodnosti, alebo výšky tohto nároku či už z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, resp. jeho výšky má byť tento nárok ex offo podrobený súdnemu prieskumu. Nariadené neodkladné opatrenie zabezpečí, aby žalovaný nemohol uspokojovať uplatnené, ale žalobkyňou spochybnené nároky bez ďalšieho, postihovaním jej príjmu. Nariadené neodkladné opatrenie zároveň nie je neprimeraným zásahom do práv žalovaného, pretože nariadením tohto neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, iba sa znemožní výkon práva na zrážky zo mzdy v prospech žalovaného, avšak nič nebráni tomu, aby sa domáhal prípadného plnenia voči žalobkyni podaním žaloby na súd. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného, ani nevznikne neprimeraná výhoda na strane žalobkyne. 50. Žalobkyňa osvedčila základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v jej majetkovej sfére v dôsledku vykonávania zrážok zo mzdy na základe doručenej výzvy. Nakoľko žalobkyňa fakticky namieta výšku skutočnej pohľadávky žalovaného (namietaním bezúročnosti úveru), je spornou výška sumy, ktorá by bola na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne zrazená, oproti skutočnému nároku a tiež samotný právny nárok žalovaného v 1. rade na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. 51. Vzhľadom na charakter sporu, nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade je však dlžníkom žalobkyňa ako spotrebiteľ domáhajúca sa v tomto konaní svojho práva vyplývajúceho z predpisov na ochranu spotrebiteľa, pričom existencia pohľadávky voči žalobcovi sa predpokladá na strane žalovaného v 1. rade, ktorý práve využitím inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy zasahuje do práv žalobkyne. 52. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal teda súd za dostatočne osvedčenú, pretože žalobkyňa realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému v 1. rade bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobkyne. 53. Už samotná skutočnosť ohľadne spôsobu inkorporovania dohody o zrážkach zo mzdy do zmluvného formulára, vyvoláva jednoznačnú pochybnosť o platnosti dojednania dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že žalobkyňa mala možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bez vplyvu na možnosť uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v danom prípade nesie žalovaný v 1. rade, a to s poukazom na negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal
reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/81/2010, sp. zn. 4Cdo/13/2009 a v kontexte s nariadením neodkladného opatrenia ukladajúcim povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy napríklad uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10CoCsp/28/2020 z 08. 06. 2020). Uvedené je s konečnou platnosťou oprávnený riešiť súd až v konaní vo veci samej. 54. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013). 55. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného v 1. rade (žalovaný v 1. rade môže podať na súde žalobu na plnenie), ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyne. 56. V danom prípade súd zhodnotil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov právneho vzťahu a neodkladné opatrenie nariadil v snahe predísť prípadnej ujme žalobkyne ako spotrebiteľa, či následným ďalším súdnym sporom medzi stranami sporu. 57. Je zrejmé, že žalovaný v 1. rade môže bez súdnej kontroly v tomto štádiu vymáhať od žalobkyne dlh na základe žalobkyňou spochybňovanej dohody o zrážkach zo mzdy, pričom táto by stratila právo disponovať so svojim príjmom a mohlo by dôjsť aj k vymoženiu plnenia, ktoré by vyplývalo z neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. z časti na ktorú by žalovaný v 1. rade nemal nárok napríklad z dôvodu premlčania, prípadne preplatenia samotného úveru. Nariadenie neodkladného opatrenia je dočasným opatrením proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný a resp. nenapraviteľný stav. (porovnaj v tejto súvislosti uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/123/2017 z 26. 09. 2017) 58. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobkyne v časti ukladajúcej povinnosť žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy v súvislosti s označenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, vyhovel. 59. Súd trvanie neodkladného opatrenia obmedzil do skončenia konania vo veci samej. 60. Návrh na časové obmedzenie trvanie neodkladného opatrenia, v znení ako o tom rozhodol súd vo výroku I. tohto uznesenia, podala samotná žalobkyňa. 61. Pokiaľ sa týka návrhu žalobkyne, aby súd uložil výrokom II. zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, je potrebné uviesť, že napriek odlišným názorom na uvedenú problematiku, súdna prax sa prikláňa k názoru, že je možné takúto povinnosť uložiť aj subjektu odlišnému od strany sporu (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/31/2019 z 23. 04. 2019, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/30/2019 z 09. 04. 2019, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/62/2019 z 16. 04. 2019). Žalobkyňa v danom prípade označila zamestnávateľa ako žalovaného v 2. rade, pričom inú povinnosť ako zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, žalovanému v 2. rade nežiadala uložiť. 62. Žalovaný v 2. rade je stranou sporu v súlade s § 60 CSP, nakoľko ho žalobkyňa označila za stranu sporu, preto možno aj vo vzťahu k nemu rozhodnúť o neodkladnom opatrení. Civilný sporový poriadok nevyžaduje vždy, aby na neodkladné opatrenie nadväzovalo konanie vo veci samej, a teda neodkladné opatrenie možno vydať aj voči osobe, ktorá by v konaní vo veci samej nebola pasívne legitimovaná, ak takáto osoba je označená žalobkyňou ako strana sporu. Súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému v 1. rade ako veriteľovi pohľadávky, ktorej sa od žalobkyne domáha prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobkyne, a teda je zároveň možné takéto rozhodnutie vydať aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade
ako zamestnávateľovi žalobkyne, a to práve z dôvodu okamžitej realizácie nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré reagovalo na potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Pokiaľ neodkladné opatrenie má riešiť naliehavú potrebu úpravy pomerov strán, je v takejto situácii dôvodné vyhovieť návrhu aj vo vzťahu k zamestnávateľovi ako žalovanému v 2. rade. V súvislosti s vyššie uvedeným a obdobnou procesnou situáciou súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23Co/102/2019 z 26. 09. 2019, kde odvolací súd na odvolanie žalobkyne zmenil uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že uložil žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy. 63. Napriek tomu, že CSP už výslovne neupravuje možnosť uložiť neodkladným opatrením povinnosť aj inému ako strane sporu, výpočet neodkladných opatrení v § 325 ods. 2 CSP, uloženie takéhoto neodkladného opatrenia nevylučuje. Uloženie povinnosti inej osobe ako sporovej strane v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia tak, vzhľadom na rozumné usporiadanie procesných vzťahov, akceptuje rozhodovacia prax súdov, súd preto nevidí dôvod, aby nemohol vyhovieť takémuto návrhu žalobkyne v prípade, že zamestnávateľa označila priamo za stranu sporu vo vzťahu ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia. 64. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. 65. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 66. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. 67. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade bude v zmysle § 262 ods 1 CSP v spojení s 354 CSP rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 68. Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konania, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 4Cob/241/2017 zo dňa 15.02.2018, podľa ktorého „keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku predstavuje iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré nie je viazané na meritórne rozhodnutie. Takýmto rozhodnutím je neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej a neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je a nemá byť nasledované žalobou, teda pri ktorom v zmysle § 336 ods. 1 CSP neuloží navrhovateľovi žalobnú povinnosť“. 69. V danom spore sa nejedná o situáciu, kedy neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a kedy nie je viazané na meritórne rozhodnutie. V danom prípade sa jedná o situáciu, kedy bol podaný návrhu na vydanie neodkladného opatrenia spolu so žalobou. Preto má súd za to, že o trovách neodkladného opatrenia medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade má byť rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 70. O trovách neodkladného opatrenia vo vzťahu žalobkyňa a žalovaný v 2. rade, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade úspešná v celom rozsahu, avšak nakoľko náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade nežiadala, súd jej nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nepriznal. 71. O trovách neodkladného opatrenia medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa označila žalovaného v 2. rade za stranu sporu len v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pre žalovaného v 2. rade je rozhodnutie o neodkladnom opatrení konečným rozhodnutím, preto vo vzťahu k nemu bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania. Žalobkyňa bola v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade úspešná v celom rozsahu, avšak nakoľko náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade nežiadala, súd jej nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nepriznal.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.