Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 34Csp/1/2023 z 11. 6. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Prešov 34Csp/1/2023 8123200013 11. 06. 2026 JUDr. Peter Uhrinovský, PhD. ECLI:SK:OSPO:2026:8123200013.8

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. X, XXX XX A., zast. E. F. B., Advokátska kancelária, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov č., 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 340 890, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o vydanie bezdôvodného obohatenia 796,60 EUR a 474,65 EUR, o určenie, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov, o určenie NZP, takto rozhodol: I. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 19.5.2011, v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, v článku 6 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.4., v znení: „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou. II. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 29.12.2011, v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, v článku 6 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.4., v znení: „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou. III. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 796,60 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 796,60 EUR od 3.1.2023 do zaplatenia; to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 474,65 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 474,65 EUR od 4.1.2023 do zaplatenia; to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v časti určovacej žaloby voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. VI. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v časti žaloby na peňažné plnenie voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou 1 doručenou súdu dňa 2.1.2023 domáhal voči žalovanému nárokov vzniknutých titulom zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 19.5.2011 (ďalej aj ako „Zmluva 1“), a to nárokov (-) na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 796,60 EUR, (-) určenie, že úver zo Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, (-) určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. 1.1. Žalobu 1 odôvodnil tým, že predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 2.500 EUR (ďalej aj ako „Úver 1“). Zmluva 1 musí okrem iného obsahovať obligatórne náležitostí podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý Úver 1 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak Zmluva 1 neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. 1.2. Zmluva 1 z obligatórnych náležitostí podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) neobsahuje: (-) druh spotrebiteľského úveru, (-) dobu trvania Zmluvy, (-) správnu výšku celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, (-) predpoklady použité na výpočet RPMN. 1.3. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalovanému vznikol nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia a nie aj jej príslušenstva, spočíva v jeho postupe pri posudzovaní schopnosti žalobcu splácať Úver 1, ktorý nevykonal s odbornou starostlivosťou, ako bol povinný podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úderoch. Žalobca uviedol skutočností v vzťahu k jeho príjmu, výdavkom a sociálnej situácií. 1.4. Žalobca namietol aj výšku úrokovej sadzby, ktorá je podľa Zmluvy 1 vo výške 19,5 % ročne, ktorú považuje za rozpornú s dobrými mravmi. 1.5. Žalobca žalovanému na Úver 1 zaplatil sumu 3.296,60 EUR. Pri poskytnutom Úvere 1 vo výške 2.500 EUR sa teda žalovaný na úkor žalobcu mohol bezdôvodne obohatiť o sumu 796,60 EUR. Bezdôvodné obohatenie vo výške 796,60 EUR pozostáva z časti splátky zo dňa 4.1.2013 vo výške 2.075,09 EUR (z toho časť 1.278,49 EUR pripadá na istinu a časť 796,60 EUR nad istinu poskytnutého Úveru 1). O podozrení, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, sa dozvedel od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v zmysle Prehlásenia zo dňa 14.4.2022. 1.6. Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička k Zmluve 1, v článku 5 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6. (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 1“) je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá už bola vo vzťahu k žalovanému opakovane judikovaná. 1.7. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve 1, v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, v článku 6 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.4. (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 2“) je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko je netransparentná, keďže z nej nie je jasné, čo treba považovať za sumu, s ktorou je dlžník v omeškaní, nakoľko napadnuté znenie umožňuje úročiť úrokom z úveru aj dlžné úroky, či už z úveru, alebo z omeškania, čo by predstavovalo zjavnú nekalú obchodnú praktiku. 1.8. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve 1, v Sadzobníku poplatkov – účinnosť od 16. mája 2011, v článku Úvery pre obyvateľstvo, časť dostupná pôžička (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 3“) je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá už bola vo vzťahu k žalovanému opakovane judikovaná. vyjadrenie k žalobe 1 2. Žalovaný sa k žalobe 1 vyjadril podaním doručeným súdu dňa 30.3.2023 (vyjadrenie k žalobe 1), pričom uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia žalobcu a žalobu považuje za nedôvodnú a zjavne šikanóznu, keďže žalobca si uplatňuje domnelé nároky na základe Zmluvy 1 po 10-tich rokoch od celého

splatenia úveru (4.1.2013), t.j. po zániku dlhu žalobcu splnením (konkrétne išlo o dobrovoľné predčasné splatenie úveru). 2.1. Dubiózne správanie žalobcu vzhľadom na skutkový stav vykazuje evidentne znaky šikanózneho výkonu práva, ktoré by všeobecné súdy nemali tolerovať, v opačnom prípade možno považovať úpravu o „dobrých mravoch“ za obsolentnú. Žalovaný sa preto osobitne domáhal, aby prvoinštančný súd racionálne zvážil aplikáciu základného princípu podľa čl. 5 CSP (zákaz zneužitia práva) a komplexne posúdil konanie žalobcu aj cez prizmu dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ) v spojení so súkromnoprávnymi zásadami neminem laedere (nikoho nepoškodzovať) a pacta sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať), ktoré platia aj pre „privilegovaných“ spotrebiteľov. 2.2. Ďalej sa jednotlivo vyjadril k namietaným nedostatkom Zmluvy 1, a to vo vzťahu a) absencia druhu spotrebiteľského úveru; (b) absencia doby trvania Zmluvy 1; (c) nesprávna výška celkových nákladov spotrebiteľa; (d) absencia predpokladov použitých na výpočet RPMN (e) rozpor úrokovej sadzby s dobrými mravmi. 2.3. K skúmaniu bonity žalovaného uviedol, že riadne posúdil bonitu žalobcu a jeho reálnu schopnosť uhradiť svoje záväzky, pričom po celý čas postupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovení § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný sa voči žalobcovi správal pri skúmaní jeho bonity štandardne (rovnako ako voči iným klientom v danom čase), keď banka preverovala príjem a finančnú situáciu dlžníkov prostredníctvom úverového registra (SRBI), Sociálnej poisťovni (SP). Zistený príjem bol podľa interného bankového systému dostačujúci na poskytnutie úveru vzhľadom na výšku splátky úveru, vrátane dostatočnej rezervy peňažných prostriedkov aj na ďalšie životné náklady. 2.4. Vo vzťahu k Zmluvnej podmienke 1 uviedol, že z dispozitívneho ustanovenia § 566 ods. 2 OZ (obdobne § 330 ods. 2 ObZ) vyplýva, že zákonom všeobecne stanovený spôsob započítavania čiastočných plnení peňažného dlhu je dlžník oprávnený modifikovať („určiť inak“) podľa vlastného uváženia. V tomto smere čl. 5.6 OP, ktorý je podľa čl. 2 bod 2 neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy 1, obsahuje zrozumiteľné a jasné dojednanie o spôsobe započítavania splátok poberateľa úveru, ktoré žiadnym spôsobom neobchádza zákon a neprieči sa ani dobrým mravom. 2.5. Vo vzťahu k Zmluvnej podmienke 2 uviedol, že žalobca sám dobrovoľne predčasne splatil Úver 1 v celom rozsahu dňa 4.1.2013. Inými slovami, namietaná zmluvná podmienka nebola nikdy použitá. Oprávnenie veriteľa predčasne zosplatniť úver pritom vyplýva aj zo zákona (§ 565 OZ). Je nemysliteľné, aby zmluvné oprávnenie bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ak jeho právny základ vyplýva zo zákonnej úpravy. Nehovoriac o tom, že žalobca aj v tom prípade (zjavne účelovo) rozporuje zmluvnú podmienku, ktorá voči nemu nikdy nebola aplikovaná. 2.6. Vo vzťahu k Zmluvnej podmienke 3 uviedol, že poplatky za upomienky s vopred stanovenou sumou preventívne pôsobia na úverového dlžníka, aby ten splácal riadne a včas mesačné splátky podľa určeného rozpisu a dodržiaval zásadu pacta sunt servanda. V danom prípade nejde o žiadne „skryté“ poplatky. Poplatok za vystavenie upomienky (resp. za vymáhanie úveru) je v bankovej praxi bežne účtovaným poplatkom. 2.7. K uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný uplatnil námietku premlčania. Žalovaný sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť tým, že okrem splátok istiny Úveru 1, ktorý by mal byť podľa žalobcu bezúročný a bez poplatkov, inkasoval aj splátky úrokov a poplatky. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru by pritom mala nastupovať priamo ex lege. Žalovaný preto nemal mať nárok na úroky a poplatky od počiatku úverového vzťahu. Žalobca sa nesprávne domnieva, že k bezdôvodnému obohateniu došlo až v momente, keď súhrn plnení prevýšil istinu Úveru 1 (2.500,EUR). Tým sa zrejme snaží umelo predĺžiť premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá medzičasom márne uplynula. 2.8. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je určujúcim moment, keď sa oprávnený dozvie o skutočnostiach, na základe ktorých môže uplatniť nárok na súde, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Okamih, v ktorom spotrebiteľ zistí, ako možno právne kvalifikovať jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností, nie je pri posudzovaní začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty relevantný. Vedomosť osoby o určitých skutočnostiach je vnútorným psychickým stavom a preto nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania

môžu byť iba skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa tento vnútorný psychický stav subjektu prejavuje navonok, a teda okolnosti, z ktorých možno existenciu vedomosti vyvodiť. 2.9. Pri úverových vzťahoch má dlžník vedomosť o tom, komu plní, bezprostredne po uzavretí zmluvy. Dlžník uzavrel Zmluvu 1 dňa 19.5.2011; počas celého trvania úverového vzťahu vedel, že plní v prospech spoločnosti 365.bank, a.s. (do 2.7.2021 Poštová banka, a.s.). Rozsah bezdôvodného obohatenia je spotrebiteľovi zrejmý najneskôr pri splatení úveru, resp. pri realizácii poslednej splátky. Vtedy nepochybne vie určiť, akú celkovú čiastku veriteľovi uhradil. Poslednú (mimoriadnu) splátku uhradil dlžník dňa 4.1.2013, čím zároveň splatil celý zostatok Úveru 1. V liste Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS informovalo dlžníka o tom, že podľa ich názoru je Zmluva 1 bezúročná a bez poplatkov a ak žalovanému preplatil poskytnutú istinu, má nárok na vrátenie tohto preplatku z titulu bezdôvodného obohatenia. Týmto listom tak dlžníka združenie informovalo iba o tom, ako možno jeho nárok právne kvalifikovať, čo pri posudzovaní plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nie je relevantné. 2.10. Objektívna premlčacia lehota sa neodvíja od subjektívnych okolností (vedomosť oprávneného). Pre jej začiatok je naopak určujúce, kedy došlo k vzniku danej právnej skutočnosti. Uplynutím tejto lehoty dochádza k definitívnemu premlčaniu nároku. Ide o nástroj absolútneho vymedzenia časových horizontov na uplatňovanie práv. Eliminuje sa tým tiež špekulatívne konanie, smerujúce k účelovému predlžovaniu subjektívne premlčacej lehoty. Ak by sa teda v tomto prípade použila trojročná premlčacia lehota, nárok žalobcu by bol ku dňu podania žaloby premlčaný. A to aj v prípade, ak by sa určil začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty až na splatenie celého úveru, t.j. 4.1.2013 (podľa potvrdenia o prijatí návrhu na začatie konania na súde podal žalobca žalobu na súd dňa 2.1.2023). replika 1 3. Žalobca v replike 1 (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol argumentáciu k týmto skutočnostiam: (-) druh spotrebiteľského úveru, (-) celkové náklady a celková čiastka, (-) doba trvania Zmluvy 1, (-) predpoklady použité na výpočet RPMN, (-) úroky v rozpore s dobrými mravmi. 3.1. K skúmaniu bonity uviedol, že žalovaný nijako nepreukázal, ako dodávateľ si splnil svoju povinnosť postupovať v súlade s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní Úveru 1. Dodávateľ v kontraktačnom procese teda žiadnym spôsobom neskúmal bonitu žalobcu, čím hrubo porušil svoju povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázala postup v súlade s odbornou starostlivosťou 3.2. Námietka premlčania nie je dôvodná. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný ani v subjektívnej dvojročnej, ani v desaťročnej objektívnej premlčacej dobe. Čo sa týka osobitne 10-ročnej objektívnej premlčacej doby a k dôkazu úmyslu, poukázal na odôvodnenie 18. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/268/2021, z 28.02.2022. 3.3. Čo sa týka neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok, tak pre súdenú vec je rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Ak by však dodávateľ opätovne uplatnil žalobou plnenie na základe tej istej neprijateľnej podmienky, pre ktorú mu už súd raz plnenie z takejto zmluvnej podmienky nepriznal, súd mu žalobu bez ďalšieho môže zamietnuť a nemusí už opätovne zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky. Stačí poukázať už na právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže priznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha plnenia v rozpore so zákonom. Nie je žiaden dôvod na to, aby tento procesný princíp neplatil aj v prípadoch, keď žalobu podá spotrebiteľ. duplika 1 4. Žalovaný v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) uviedol argumentáciu k týmto skutočnostiam: (-) k absencii druhu spotrebiteľského úveru, (-) k absencii doby trvania Zmluvy 1, (-) k nesprávnej výške celkových nákladov spotrebiteľa, (-) k absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN a (-) k rozporu dohodnutej úrokovej sadzby s dobrými mravmi 4.1. K skúmaniu bonity žalobcu Úver 1 možno považovať za bezúročný a bez poplatkov len v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch definuje, čo sa rozumie hrubým porušením povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovaný neskúmal bonitu žalobcu „bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra“ tak, ako vyžaduje zákon pre

uplatnenie sankcie (§ 11 ods. 2). Vice versa, žalovaný trvá na tom, že skúmal bonitu žalobcu na základe údajov o príjmoch žalobcu, ako aj s prihliadnutím na údaje z príslušných databáz a registrov (Sociálna poisťovňa a SRBI). 4.2. Žalovaný zotrval na vznesenej námietke premlčania, a ak by jej nebolo vyhovené, súčasne namietal, že ide o zjavné zneužitia práva spotrebiteľa a výkon práva v rozpore s dobrými mravmi žaloba 2 5. Žalobca sa žalobou 2 doručenou súdu dňa 3.1.2023 domáhal voči žalovanému nárokov vzniknutých titulom zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 29.12.2011 (ďalej aj ako „Zmluva 2“), a to nárokov (-) na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 474,65 EUR, (-) určenie, že úver zo Zmluvy 2 je bezúročný a bez poplatkov a (-) určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. 5.1. Žalobu 2 odôvodnil tým, že predmetom Zmluvy 2 bolo poskytnutie úveru vo výške 2.500 EUR (ďalej aj ako „Úver 2“). Skutkové a právne vymedzenie nárokov uplatnených žalobou 2 je totožné ako v prípade žaloby 1 (s rozdielom uvedeným v bode 5.4. odôvodnenia tohto rozsudku) . 5.2. Žalobca žalovanému na Úver 2 zaplatil sumu 2 474,65 EUR. Pri poskytnutom Úvere 2 vo výške 2.000 EUR, sa teda žalovaný na úkor žalobcu mohol bezdôvodne obohatiť o sumu 474,65 EUR. Bezdôvodné obohatenie vo výške 474,65 EUR pozostáva z časti splátky zo dňa 4.1.2013 vo výške 1.826,65 EUR (z toho časť 1.352 EUR pripadá na istinu a časť 474,65 EUR nad istinu poskytnutého Úveru 2). O podozrení, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, sa dozvedel od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v zmysle Prehlásenia zo dňa 14.4.2022. 5.3. Vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok sa žalobca domáhal určenia totožných zmluvných podmienok ako v prípade žaloby 1, a to: zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička k Zmluve 2, v článku 5 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6. (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 4“); zmluvná podmienka uvedená v Zmluve 2, v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, v článku 6 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.4. (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 5“); zmluvná podmienka uvedená v Zmluve 2, v Sadzobníku poplatkov – účinnosť od 16. mája 2011, v článku Úvery pre obyvateľstvo, časť dostupná pôžička (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 6“); ktorých neprijateľnosť odôvodňoval totožnou argumentáciou. 5.4. Oproti žalobe 1 sa žalobca v žalobe 2 nad rámec domáhal aj určenia neprijateľností zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluve 2 v časti (2) Zmluva o úvere, bod 5) (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 7“), ktorá je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a ktorá už bola vo vzťahu k žalovanému opakovane judikovaná. 5.5. K uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný uplatnil námietku premlčania. Žalovaný sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť tým, že okrem splátok istiny Úveru 2, ktorý by mal byť podľa žalobcu bezúročný a bez poplatkov, inkasoval aj splátky úrokov a poplatky. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru by pritom mala nastupovať priamo ex lege. Žalovaný preto nemal mať nárok na úroky a poplatky od počiatku úverového vzťahu. Žalobca sa nesprávne domnieva, že k bezdôvodnému obohateniu došlo až v momente, keď súhrn plnení prevýšil istinu Úveru 2 (2.000,EUR). Tým sa zrejme snaží umelo predĺžiť premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá medzičasom márne uplynula. 6. Nakoľko žalobca a aj žalovaný k uplatneným nárokom a na to nadväzujúcej argumentácií strán reagovali (vyjadrenie k žalobe, replika a duplika) totožným skutkovým a právnym vymedzením, tak súd ďalej vo vzťahu k jednotlivým podaniam strán uvádza len argumentáciu vzťahujúcu sa k Zmluvnej podmienke 7. vyjadrenie k žalobe 2 7. Žalovaný sa k žalobe 2 vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28.2.2023 (vyjadrenie k žalobe 2), pričom uviedol, že žalovaný voči žalobcovi neinicioval žiadne súdne, ani rozhodcovské konanie. Inými slovami, namietaná zmluvná podmienka nebola nikdy použitá. Za týchto okolností neobstojí jednovetová „argumentácia“ žalobcu: „Ide o zmluvnú podmienku, neprijateľnosť ktorej už bola opakovane judikovaná.“ Nestačí iba všeobecné konštatovanie o „neprijateľnosti“ zmluvnej podmienky, ale je potrebné konkretizovať, špecifikovať, a teda preukázať, v čom by mala spočívať jej neprijateľnosť a ako reálne ovplyvnila zmluvnú stranu.

replika 2 8. Žalobca v replike 2 (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol poukázal aj na nález Ústavného súdu SR, zo dňa 11.06.2019, sp. zn. III. ÚS 438/2018, z ktorého vyplýva, že pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby ma spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. duplika 2 9. Žalovaný v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) zotrval na tom, že Zmluva 2 neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. 10. Konanie iniciované žalobou 2 bolo na súde vedené pod sp. zn. 34Csp/2/2023. Súd procesným postupom podľa § 166 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) spojil Uznesením č. k. 34Csp/1/2023-277 zo dňa 3. mája 2023 na spoločné konanie toto konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 34Csp/1/2023 a konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 34Csp/2/2023 s tým, že ďalej budú vedené pod spoločnou spisovou značkou tohto konania (34Csp/1/2023). 11. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 CSP súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo v dňoch 13.11.2023 a 23.5.2024 (ďalej aj ako „Pojednávanie 1“). 11.1. Na Pojednávaní 1 súd vykonal výsluch žalobcu a výsluch svedka G. H.. skutkový stav 12. Následne súd vo veci samej vydal rozsudok č. k. 34Csp/1/2023 zo dňa 18. júna 2024 (ďalej aj ako „Rozsudok súdu prvej inštancie“), ktorým rozhodol: (I.) Určuje, že úver zo Zmluvy 1, je bezúročný a bez poplatkov. (II.) Určuje, že úver zo Zmluvy 2, je bezúročný a bez poplatkov. (výrokmi III. až VII.) Určuje, že dotknuté zmluvné podmienky (Zmluvná podmienka 1, Zmluvná podmienka 4, Zmluvná podmienka 3, Zmluvná podmienka 6 a Zmluvná podmienka 7) sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. (VIII.) V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. (IX.) Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v časti určovacej žaloby voči žalovanému v rozsahu 55 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. (X.) Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v časti žaloby na peňažné plnenie voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 13. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 22CoCsp/23/2024-480 zo dňa 28. apríla 2025 (ďalej aj ako „Rozhodnutie odvolacieho súdu“) rozhodol: Zrušuje Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch VIII., IX. a I. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 13.1. Podľa 34. Rozhodnutia odvolacieho súdu so zreteľom na vyššie uvedenú judikatúru Najvyššieho súdu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá v podstate zaväzuje žalobcu platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, sa javí ako nesprávny. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluvách 1 a 2, v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, v článku 6 - Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.4., ktorá oprávňovala žalovaného úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke by mohla spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu spotrebiteľa, keďže ho zaväzovala na platenie úrokov do úplného zaplatenia istiny, pričom v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu má žalovaný ako veriteľ nárok na zmluvný úrok iba za obdobie vopred dohodnuté v zmluve o úvere, ktorým je doba dohodnutá v prípade riadneho splácania úveru, t.j.do času pôvodne dohodnutej konečnej splatnosti úveru. 13.2. Podľa bodu 55. Rozhodnutia odvolacieho súdu odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o nedôveryhodnosti Prehlásení Združenia na ochranu občanov spotrebiteľa HOOS pre ich rozpor s výsluchom žalobcu v spojení s výsluchom svedkyne, G. H., za predčasný a javiaci sa ako nesprávny. 13.3. Podľa bodu 64. Rozhodnutia odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu, bude opätovne riadne v súlade s procesnou normou vykonať všetky navrhnuté a v zmysle § 295 CSP i nevyhnutné dôkazy pre rozhodnutie vo

veci a posúdenie žalobou uplatneného nároku v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, včítane obrany proti nemu, skutkový stav následne opätovne komplexne vyhodnotiť a ustáliť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, vysporiadať sa so vznesenou námietkou premlčania (pri zohľadnení aktuálnej judikatúry obsiahnutej v R 14/2022 a R 15/2022). Zároveň bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť nárok žalobcu na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky tykajúcej sa úročenia nesplatenej istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta pri zohľadnení aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR obsiahnutej najmä v rozhodnutí R 5/2021). Následne vo veci súd prvej inštancie opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP vo všetkých jeho záveroch odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znovu o náhrade trov konania, včítane odvolacích (§ 396 ods. 3 CSP). 14. Po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 14.5.2026 (ďalej aj ako „Pojednávanie 2“). 14.1. Na Pojednávaní 2 súd opätovne vykonal výsluch žalobcu a výsluch svedka G. H.. 15. Z písomných vyjadrení strán sporu, Pojednávania 1, Pojednávania 2, výsluchu žalobcu, výsluchu svedka a vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav. 15.1. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva 1, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý Úver 1 vo výške 2.500 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 64,29 EUR, v počte splátok 70, a to až do celkovej sumy Úveru 1 vo výške 1.739,12 EUR, pričom prvá splátka bola dohodnutá na deň 19.6.2011. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19,50 % a RPMN bola vo výške 22,60 %. 15.2. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva 2, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý Úver 2 vo výške 2.000 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 54 EUR, v počte splátok 70, a to až do celkovej sumy Úveru 2 vo výške 1.716,18 EUR, pričom prvá splátka bola dohodnutá na deň 18.1.2012. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 24,50 % a RPMN bola vo výške 27,45 %. 15.3. Zmluvnou podmienkou 1 sa strany dohodli, že „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z omeškania, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“ 15.4. Zmluvnou podmienkou 2 sa strany dohodli, že „ V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ 15.5. Zmluvnou podmienkou 3 sa strany dohodli, že „ 10. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €, 11. 2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €.“ 15.6. Zmluvnou podmienkou 4 sa strany dohodli, že „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z omeškania, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom

osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke. 15.7. Zmluvnou podmienkou 5 sa strany dohodli, že „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a tood dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ 15.8. Zmluvnou podmienkou 6 sa strany dohodli, že „ 10. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €, 11. 2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €.“ 15.9. Zmluvnou podmienkou 7 sa strany dohodli, že „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“ 15.10. Z kvalifikované nepopretého tvrdenia žalovaného vyplýva, že žalovaný skúmal bonitu žalobcu na základe interného posúdenia zo systému, ktorý obsahuje aj údaje z dopytu do úverového registra a sociálnej poisťovne. Výpis z inertného systému je však nezrozumiteľný a neverifikovateľný. 15.11. Z nesporných vyjadrení strán vyplýva, že žalobca dňa 4.1.2013 zaplatil žalovanému sumu vo výške 2.075,09 EUR (z toho časť 1.278,49 EUR pripadá na istinu a časť 796,60 EUR nad istinu Úveru 1). Žalobca titulom Úveru 1 zaplatil žalovanému sumu v celkovej výške 3.296,60 EUR. Žalobca dňa 4.1.2013 zaplatil žalovanému sumu vo výške 1.826,65 EUR (z toho časť 1.352,00 EUR pripadá na istinu a časť 474,65 EUR nad istinu Úveru 2). Žalobca titulom Úveru 2 zaplatil žalovanému sumu v celkovej výške 2 474,65 EUR. 15.12. Žalobca vo svojom výsluchu uviedol, že si zobral nejaké úvery, ktoré potom posplácal. Zároveň sa neskôr aj dozvedel, že sú tam nejaké neprijateľné zmluvné podmienky. Nakoľko sa mu nazbieralo viacero problémov s úvermi, tak navštívil združenie na ochranu občana spotrebiteľov Hoos, konkrétne komunikoval s pani G. H. a tá mu dala informáciu o to, že som preplatil niektoré úvery. Presne nevie, kedy požiadal o pomoc združenie, ale bude to už nejakých 5, 6, 7 rokov dozadu. O tom, že došlo k preplateniu Úverov sa žalobca dozvedel po návšteve združenia a tým, kde sa bavili o úrokoch s tým, že sú vysoké a že veľa preplatil tie úvery. Žalobca Úvery splatil v roku 2013, a to ako sa poradil so združením, aby ich splatil. 15.13. Svedkyňa G. H. vo svojom výsluchu uviedla, že žalobca je klientom ich združenia od roku 2013, pričom postupne nosí zmluvy, ktoré má uzavreté so spoločnosťami, či už nebankovými alebo bankami. Čo sa týka tohto prípadu, tak navštívil naše združenie s predmetnými zmluvami v roku 2022. Tieto zmluvy sme zaevidovali. Keď mala zmluvu z roku 2013, tú konsolidačnú, v ktorej zistila, že bolo ňou splatených viac úverov, tak požiadala žalobcu, aby si získal zmluvnú dokumentáciu k týmto úverom. Každému klientovi, ktorý navštívi združenie, tak sa mu v prvom rade poradí, že má vrátiť istinu, resp. splatiť to, čo dostal. Až následne sa riešia zmluvy. 15.14. Svedkyňa ďalej uviedla, že si všetky záznamy (zaevidovanie predloženia zmlúv) zapisuje do zoznamu. Z listín predložených svedkyňou (fotokópia z knihy záznamov) vyplýva, že žalobca ju navštívil dňa 11/4 (zápis pod poradovým č. 186. až 188), a to v súvislosti so zmluvami č. XXXXXXXXXX (Zmluva 1), XXXXXXXXXX (Zmluva 2) a XXXXXXXXXX. 15.15. Z výpovede svedkyne ďalej vyplynulo, že napísala žalobcovi žiadosť dňa 13.3.2022, aby si vyžiadal úverovú dokumentáciu k úverovému účtu a následne mu banka poslala list z 25.3.2022, kde mu poslali úverovú dokumentáciu.

15.16. Prehlásenia Združenia na ochranu občanov spotrebiteľa HOOS z 14.4.2024 súd napokon považoval za dôveryhodné, nakoľko korešpondujú so skutkovým stavom zisteným z výsluchu žalobcu v spojení s výsluchom svedkyne a listinami, ktoré predložila súdu. 15.17. Na základe vyššie uvedeného mal tak súd za preukázané, že žalobca sa o tzv. preplatení Úverov dozvedel dňa 11.4.2022, a to na osobnom stretnutí od Združenia HOOS, na ktorom bol informovaný, že Úver 1 a Úver 2 sú bezúročné a bez poplatkov a že je pravdepodobné, že Zmluva 1 a Zmluva 2 obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. právnystav 16. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania strán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), (-) § 53 Občianskeho zákonníka, (-) § 54 Občianskeho zákonníka, (-) § 100 Občianskeho zákonníka, (-) § 107 Občianskeho zákonníka, (-) § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (-) § 456 Občianskeho zákonníka, (-) § 457 Občianskeho zákonníka, (-) § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (-) § 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), (-) § 7 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch (-) § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), (-) § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Nariadenia vlády 87/1995“), (-) 53 ods. 1 a 3 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Nový zákon o ochrane spotrebiteľa“). 17. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah. 18. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. 19. Súd vyhodnotil vzťah žalobcu a žalovaného založený titulom Zmluvy 1 a Zmluvy 2 (ďalej spoločne aj ako „Zmluvy“) ako vzťah spotrebiteľský, a teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúce sa na úpravu takýchto vzťahov. 20. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou skúmania bonity žalovaným. 20.1. Súd považoval Zmluvy za platné uzatvorené, avšak dospel k záveru, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako veriteľ pri uzatvorení Zmlúv nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať Úver 1 a Úver 2 (ďalej spoločne aj ako „Úvery“). 20.2. Žalovaný posúdil schopnosť žalobcu splácať Úvery, ako aj preveril jeho bonitu tým spôsobom, že preveroval príjem a finančnú situáciu žalobcu prostredníctvom úverového registra (SRBI), Sociálnej poisťovni (SP). Zistený príjem bol podľa interného bankového systému dostačujúci na poskytnutie úveru vzhľadom na výšku splátky úveru, vrátane dostatočnej rezervy peňažných prostriedkov aj na

ďalšie životné náklady. Zároveň žalovaný uviedol výšku jeho čistého mesačného príjmu a výšku jeho mesačných výdavkov. Toto svoje tvrdenie však relevantným spôsobom nepreukázal. Súhrn z inertného posúdenia bonity žalobcu z jeho systému nepovažuje súd za riadne preukázanie žalovaného tvrdení, nakoľko údaje v ňom uvedené nie sú žiadnym spôsobom verifikovateľné, pričom celý prehľad je absolútne nezrozumiteľný. Ostatné relevantné údaje a príjmovej a výdavkovej strane rozpočtu žalobcu už žalovaný žiadnym spôsobom nezisťoval. 20.3. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bol pritom žalovaný povinný pred uzatvorením Zmlúv posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať Úvery, pričom bol povinný zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytli Úvery, ich výšku, príjem žalobcu a aj účel Úverov. 20.4. Vo všeobecnosti možno uviesť, že zmyslom a účelom dotknutého ustanovenia § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ jeho existujúcu situáciu, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj skutočností, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme najmä ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet, a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Preskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 20.5. Vo vzťahu k povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver súd poukazuje aj na všeobecne akceptovanú judikatúru, a to napr. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/14/2022 zo dňa 30. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 22CoCsp/19/2022 zo dňa 28. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/171/2016 zo dňa 27. októbra 2016, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/72/2017 zo dňa 26. októbra 2017, pričom v zmysle uvedenej judikatúry vyplývajú tieto závery: Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. (...) Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona – Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých

pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke. (...) Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. 20.6. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že žalovaný nijako nepreukázal, že by ho zaujímala bonita žalobcu a či žalobca dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Žalovaný sa obmedzil len na tvrdenie žalobcu, ktoré mu však žalobca ani žiadnym spôsobom nepreukázal a na inertné zisťovanie príjmu žalobcu. Žalovaný už ďalej nezískaval informácie zo žiadnych iných relevantných zdrojov. 20.7. Pre naplnenie dikcie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritom nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Pokiaľ veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. 20.8. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutočností o skúmaní schopnosti žalobcu splácať Úvery a ani súdu žiadne relevantné doklady o predmetnom skúmaní nepredložil, je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity nepostupoval. Nezaujímalo ho overenie príjmov a ani samotné výdavky žalobcu, a to najmä to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie Úverov. 20.9. Bolo pritom základnou povinnosťou žalovaného vo vzťahu k bonite žalobcu získať informácie od neho priamo a v jeho súčinnosti, a následne takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa pritom považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spôsob, akým žalovaný posudzoval schopnosť žalobcu splácať Úvery, nebol podľa názoru súdu spôsobilý objektívne vytvoriť pravdivý obraz o žalobcovej finančnej situácii, a teda došlo k hrubému porušeniu základnej povinnosti žalovaného posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať Úvery. 20.10. V nadväznosti na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že Úvery je potrebné v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročné a bez poplatkov. 20.11. V tomto smere súd poukazuje aj na bod. 36 Rozhodnutia odvolacieho súdu: V odvolacom konaní nebol sporný záver súdu prvej inštancie o bezúročností a bezpoplatkovostí úverov zo Zmlúv podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď mal súd preukázané, že žalovaný ako veriteľ pri uzatvorení Zmlúv nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalobcu ako spotrebiteľa splácať úvery z obidvoch Zmlúv. 21. Nakoľko súd dospel k záveru o bezúročností a bezpoplatkovostí Úverov, tak sa ďalej z dôvodu hospodárnosti a účelnosti súdneho konania nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu vo vzťahu k obligatórnym náležitostiam Zmlúv a rozporu úrokov s dobrými mravmi, ktoré by taktiež odôvodňovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť Úverov.

22. Žalobca žalovanému preplatil na Úvere 1 sumu v celkovej výške 796,60 EUR (3.296,60 – 2.500,00) a na Úvere 2 sumu v celkovej výške 474,65 EUR (2.474,65 - 2.000,00). Žalobcovi teda vzniklo voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške preplatených Úverov. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd ďalej zaoberal jej dôvodnosťou. 22.1. V otázke preplatenie súd opätovne poukazuje aj na bod. 37 Rozhodnutia odvolacieho súdu: Taktiež nebol sporný záver, že žalobca žalovanému preplatil na úvere zo Zmluvy 1 sumu v celkovej výške 796,eur (3.296,60 mínus 2.500,-) a na úvere zo Zmluvy 2 sumu v celkovej výške 474,65 eura (2.474,65 mínus 2.000,-). Žalobcovi tak vzniklo voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške preplatených úverov z obidvoch Zmlúv. 22.2. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 22.3. Premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je normatívne konštruované rovnako ako premlčanie práva na náhradu škody. Aj v tomto prípade pristúpil zákonodarca ku kombinácii subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty. Počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej vedomosti oprávneného o tom, že: (-) k bezdôvodnému obohateniu došlo a (-) kto sa na jeho úkor obohatil. Oba predpoklady musia byť splnené súčasne, a až týmto časovým okamihom dochádza k zrodu žalobného práva oprávneného. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. 22.4. V ustanovení § 106 (pozn. súdu obdobné platí aj na § 107) sa využíva normatívny konštrukt kombinácie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Pre vzťah týchto lehôt je charakteristické, že ich plynutie je komplementárne. To znamená, že okamih, v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo po prvýkrát (tzv. actio nata), sa zásadne definuje momentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde. Táto subjektívna premlčacia lehota však plynie v rámci lehoty objektívnej, ustanovenej na tri roky. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného (poškodeného), ktorou je v tomto prípade škodná udalosť. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený subjekt môže uplatniť právo na náhradu škody najneskôr v posledný deň objektívnej (trojročnej alebo desaťročnej) premlčacej lehoty. Zároveň sa však vyžaduje aj uplatnenie práva najneskôr v posledný deň subjektívnej premlčacej lehoty (ŠTEVČEK, DULAK, BAJÁNKOVÁ, FEČÍK, SEDLAČKO, TOMAŠOVIČ A KOL. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 759–760.). 23. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a jej odôvodnenie bolo potrebné určiť začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. 23.1. Taktiež podľa bodu 52. Rozhodnutia odvolacieho súdu v zhode s vyššie uvedenými závermi odvolací súd uvádza, že v prejednávanom spore bolo potrebné individualizovať, kedy žalobca nadobudol vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. 23.2. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 5Cdo/29/2021 zo dňa 28. septembra 2021, Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 7Cdo/96/2020 zo dňa 28. februára 2022, Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 5Cdo/29/2021 zo dňa 28. septembra 2021 a Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 8Cdo/163/2018 zo dňa 22. mája 2019) vyplýva záver, že súd akcentuje špecifickosť situácie, vzniknutú a vyvolanú osobitosťou právnej úpravy spotrebiteľského práva, najmä Zákona o spotrebiteľských úveroch. Aj v tejto špecifickej situácii je však pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia potrebné skúmať okamih, kedy oprávnený subjekt (t. j. spotrebiteľ) nadobudol skutočnú skutkovú vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Za skutkovú okolnosť (skutkové okolnosti),

ktorá je (sú) podstatná pre nadobudnutie vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, potrebnej pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, je podľa názoru dovolacieho súdu potrebné považovať skutočnú vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve. Bez tejto vedomosti je spotrebiteľ v presvedčení, že jeho povinnosťou je (bolo) plniť zmluvne dohodnutý záväzok a splácať dlh splátkami vo výške dohodnutej v zmluve, ktorej návrh riadne a podľa dôvery spotrebiteľa v súlade so zákonom vypracoval veriteľ – dodávateľ ponúkajúci svoj produkt. Nestačí preto len predpokladať, že oprávnená osoba skutkové okolnosti mohla vedieť alebo sa ich mohla alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Dovolací súd zdôrazňuje, že spotrebiteľova vedomosť o tom, že výška splátok (resp. celého konečného dlhu zahŕňajúceho aj úroky a poplatky) je v úverovej spotrebiteľskej zmluve uvedená nesprávne, je sama osebe skutkovou okolnosťou, nie okolnosťou právnou (zistenie o rozpore takéhoto zmluvného dojednania so zákonom je len dôvodom nadobudnutia tejto vedomosti). Otázku nadobudnutia skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, nemožno oddeliť od ustálenia momentu, kedy spotrebiteľ túto vedomosť získal. Ide totiž o to, či je možné pri každej zmluve o spotrebiteľskom úvere a u každého spotrebiteľa automaticky usudzovať nadobudnutie skutočnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení len na základe spotrebiteľovej dôkladnej znalosti obsahu zmluvy o úvere a povinnosti plnenia na účet veriteľa, čo by v podstate znamenalo prezumpciu jeho vedomosti o rozpore jej (niektorých) ustanovení so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/1/2012 uviedol, že starorímsky princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. V uznesení sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo dňa 16. 1. 2013 najvyšší súd doplnil, že ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality občanov. Poukázal na povinnosť súdu rešpektovať základné právo a spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je nárok uplatňovaný. Najvyšší súd tiež uviedol, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. [...] Na základe východísk uvedených v bodoch 15. a 16. tohto uznesenia dovolací súd uvádza, že podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, je vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej skutkovej okolnosti (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 413/2013), je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď sa jeho právo stalo nárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal už skôr. Aj v prejednávanom spore je potom potrebné individualizovať, kedy žalobkyňa nadobudla vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Vychádzať treba z reálneho momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/121/2009, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/107/2017). Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 14Co/1455/2014 uviedol, že v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka sa pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby vyžaduje skutočná, teda preukázaná, nielen predpokladaná vedomosť na strane oprávneného, pričom navrhovateľka jednoznačne uviedla, že to, že sa odporca na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela až po porade so svojím právnym zástupcom. Logickým následkom zistenia takýchto vedomostí bolo udelenie plnej moci právnemu zástupcovi a podanie návrhu na začatie konania. Ten istý krajský súd v rozhodnutí sp. zn. 17Co/1008/2014 vychádzal z toho, že za preukázaný možno mať začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby od prvej porady navrhovateľky s advokátom. Z hľadiska začiatku plynutia premlčacej doby v danom (konkrétnom) prípade nemožno považovať za dôvodnú všeobecnú okolnosť tvrdenú odporcom, že nakoľko už od roku 2009 sa v masovokomunikačných prostriedkoch často diskutuje téma spotrebiteľských úverov, z tohto dôvodu museli byť navrhovateľke známe skutočnosti ohľadom jej nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia minimálne od roku 2009. Dovolací súd dopĺňa, že aj v prejednávanom spore je potrebné vychádzať z momentu, kedy si žalobkyňa sama musela byť vedomá, že bez existujúceho (platného) právneho dôvodu previedla na účet žalovaného určitú čiastku, resp. čiastky. Týmto momentom je aj podľa dovolacieho súdu porada, ktorú absolvovala žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka – fyzická osoba so svojou právnou zástupkyňou, kedy sa dozvedela o rozpore niektorých jednotlivých konkrétnych dojednaní zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere so zákonnou úpravou (túto vedomosť je potrebné odlišovať od znalosti právnej kvalifikácie plnenia poskytnutého žalobkyňou nad rámec základnej sumy úveru ako bezdôvodného obohatenia). 23.3. V nadväznosti citovanú judikatúru je potom potrebné považovať za začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty pri žalobe spotrebiteľa o vydanie bezdôvodného obohatenia voči veriteľovi okamih, keď sa spotrebiteľ o bezúročnosti a bezpoplatkovosti Úverov dozvedel pri porade so svojim právnym zástupcom, v tomto prípade pri konzultácií so Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a to dňa 11.4.2022. Týmto okamihom začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, pričom k dnešnému dňu ešte ani neuplynula. NZP 24. Ďalej bolo potrebné určiť, aká objektívna premlčacia lehota sa v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka aplikuje na tento prípad, či trojročná alebo desaťročná. 24.1. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 7Cdo/268/2021 zo dňa 28. februára 2022 (publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022 pod č. 15): Analogická aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-485/19 zo dňa 22. apríla 2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky. [...] Dovolací súd konštatuje, že právne otázky položené dovolateľkou sú vyriešené judikatúrou ad 1/ rozsudkom SDEÚ C-485/19 a ad 2/ rozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/29/2021. [...] Vzhľadom na to, že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-485/19 zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave objektívnej trojročnej premlčacej lehoty, je nevyhnutné na tento typ nárokov subsidiárne uplatňovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia (a to bez skúmania zavinenia). Dovolací súd súčasne poukazuje na vecne správny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého vo vzťahu k aplikovaniu 10-ročnej alebo 3ročnej objektívnej premlčacej doby odvolací súd poukazuje na bod 42 v spojení so záverom Písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-485/19 zo dňa 07.10.2019, kde Európska komisia uviedla, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vo svetle zásady efektivity vykladať tak, že im odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie plnenia z bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalej zmluvnej podmienky, má pre uplatnenie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa. Aplikácii uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018 bráni princíp prednosti rozsudku Súdneho dvora EÚ C-485/19. 24.2. Objektívna premlčacia lehota pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy je teda 10 ročná a plynie odo dňa, keď k nemu došlo. 24.3. V tomto prípade k bezdôvodnému obohateniu došlo dňa 4.1.2013 (vo vzťahu k Úveru 1 úhrada splátky vo výške 2.075,09 EUR - z toho časť 1.278,49 EUR pripadá na istinu a časť 796,60 EUR nad istinu poskytnutého Úveru 1 a vo vzťahu k Úveru 2 úhrada splátky vo výške 1.826,65 EUR - z toho časť 1.352 EUR pripadá na istinu a časť 474,65 EUR nad istinu poskytnutého Úveru 2), a teda desaťročná premlčacia lehota by uplynula až dňa 4.1.2023. 25. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovanej judikatúry potom súd nepovažoval vznesenú námietku premlčania za dôvodnú. Žalobca žalovanému preplatil na Úvere 1 sumu v celkovej výške 796,60 EUR a na Úvere 2 sumu v celkovej výške 474,65 EUR. Žalobcovi teda vzniklo voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške preplatených Úverov.

26. V nadväznosti na takto uvedené, potom súd považoval nárok uplatnený žalobou za dôvodný a opodstatnený, pričom zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 796,60 EUR a 474,65 EUR. 27. Z prisúdenej istiny súd priznal žalobcovi aj príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania, a to v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády 87/1995 v znení účinnom k vzniku záväzkového vzťahu zo Zmluvy, a to v zmysle žalobného návrhu, teda odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby (výzva na splnenie si dlhu). 28. Napokon sa súd zaoberal otázkou namietaných neprijateľných zmluvných podmienok. 28.1. Podľa § 298 ods. 1 a 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 28.2. Žalobca v postavení spotrebiteľa má taktiež zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľ má pritom právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. 28.3. V zmysle Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sú členské štáty Európskej únie povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 28.4. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 28.5. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. 29. Súdu sú známe rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok vymedzených žalobcom v tomto spore, pričom v tomto prípade nevidí dôvod sa od nich odchýliť, a tak k jednotlivým zmluvným podmienkam a odôvodneniu ich neprijateľnosti poukazuje na nižšie uvedené rozhodnutia. 30. Zmluvná podmienka 1 a Zmluvná podmienka 4.

30.1. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/60/2019 zo dňa 26. augusta 2019 Je potrebné konštatovať, že už samotné znenie zmluvnej podmienky uvedené v zmluve o úvere v obchodných podmienkach v čl. 4 v znení „platby klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: 1. na poplatky podľa Sadzobníka, 2. sankčný úrok, 3. úrok z úveru, 4. splátka istiny úveru“, evokujú ich neprijateľnosť, keďže zmluvné ustanovenia umožňujúce zápočet úhrad na iné plnenia ako na istinu, predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku a majú za následok nevyvážený vzťah veriteľa a dlžníka v otázke plnenia dlhu. Táto zmluvná podmienka nerešpektuje vôľu spotrebiteľa, ktorý má nepochybne prioritný záujem predovšetkým na úhrade istiny. Na druhej strane dodávateľovi umožňuje presadiť jeho ekonomické záujmy, čím zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ak bolo zmluvné ustanovenie nadiktované v rámci kontraktácie v režime typovej zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná. Sporná zmluvná podmienka je tak v rozpore s § 54 ods.1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Započítanie splátok, resp. čiastočný plnení najprv na príslušenstvo a až na poslednom mieste na samotnú pohľadávku, výrazne navyšuje náklady spotrebiteľa spojené s úverom oproti situácii, ak by sa jeho platby použili v súlade s úpravou § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný navyše nepreukázal, že uvedená zmluvná podmienka bola individuálne dohodnutá. Takéto vyslovenie nie je viazané zákonom iba v čase prípadného trvania zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, čo zohľadnil správnym spôsobom aj súd prvej inštancie. 30.2. Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za neprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 13Co/156/2019 zo dňa 25. februára 2020, Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 29Csp/25/2018 zo dňa 25. februára 2019, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/55/2020 zo dňa 10. júna 2021. 31. Zmluvná podmienka 3 a Zmluvná podmienka 6. 31.1. Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 9C/137/2016 zo dňa 3. októbra 2016. Procesný súd zastáva názor, že upomienky v prejednávanej veci majú jednoznačne sankčný charakter (viď ich výšku ako aj rozdielnu cenu za prvú a druhú upomienku hospodárskymi nákladmi na ich zhotovenie nepreukázanú ako aj to, že za poplatok nie je poskytované žiadne plnenie v prospech spotrebiteľa), čo treba považovať za neprípustné. Navyše tieto sankcie rovnako ako aj zmluvná pokuta sú netransparentne uvedené iba v ÚP a nie priamo v zmluve. 32. Zmluvná podmienka 7. 32.1. Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 438/2018 zo dňa 11. júna 2019. Pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Pokiaľ je táto podmienka splnená, nemožno sa dovolávať bez ďalšieho neplatnosti takejto doložky. Nie je pritom rozhodujúce, či spotrebiteľ vyznačil súhlas s doložkou vedome alebo z nepozornosti. 32.2. Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 15Csp/5/2021 zo dňa 16. septembra 2019. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku III. tohto rozsudku, tu súd uvádza, že táto nebola so žalobcom ako spotrebiteľom osobitne individuálne dojednaná, žalobca nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu, mohol len svojím podpisom túto rozhodcovskú zmluvu ako celok akceptovať alebo odmietnuť. Táto zmluvná podmienka nebola dojednaná individuálne a v zmysle ust. § 53 ods. 5Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatná aj z dôvodu, že žalobcovi nedala možnosť na výber medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Rozhodcovskou zmluvou reálne došlo k narušeniu Smernicou Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, a teda žalovaný od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaný, a to na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jej nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv žalobcu. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy je absolútne neplatné, keďže takto formulovaná zmluva s textom vopred pripraveným je uzavretá v neprospech žalobcu, keďže deleguje v konečnom ponímaní všetky právomoci len na rozhodcovský súd v Bratislave. Žalovaný nepreukázal

osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp. že by si žalobca osobitne vymienil jej dojednanie. (Obdobne Uznesenie Krajského súdu Prešov spisová značka: 18Co/189/2018.). 32.3. Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/198/2019 zo dňa 14. augusta 2020. Z obsahu spisu je nepochybné, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej vyplýva, že všetky spory medzi zmluvnými stranami budú rozhodované v súlade rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10., II. Všeobecných obchodných podmienok. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednaný zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), takže aj v predmetnej veci v celom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky opodstatnená. Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno meniť individuálnym dojednaním svedčí o tom, že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala vôľu, ale ani možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola súčasťou obchodných podmienok. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobe v uvedenej časti vyhovel. 32.4. Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za neprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 15CoCsp/9/2020 zo dňa 10. júna 2021, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/55/2020 zo dňa 9. júna 2020. 33. Z odôvodnení uvedených rozhodnutí nesporne vyplýva, že zmluvné dojednania (Zmluvná podmienka 1, Zmluvná podmienka 4, Zmluvná podmienka 3, Zmluvná podmienka 6 a Zmluvná podmienka 7) sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Taktiež všeobecnými súdmi Slovenskej republiky už predmetné zmluvné podmienky boli vyhlásené za neprijateľné a súd v tomto spore nevidí dôvod sa od nich odchýliť. 34. Zmluvná podmienka 2 a Zmluvná podmienka 5. 34.1. Po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16. júna 2020 - publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021, pod č. 5/2021). (29.) Z odôvodnenia tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu vyplýva: „Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. (30.) Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. (31.) Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. (32.) Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že

jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. (33.) Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ. Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody“. Na uvedené rozhodnutie nadviazali ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 1Cdo/94/2019, 2Cdo/83/2020, 3Cdo/35/2020, 4Cdo/66/2020, 5Cdo/46/2020, 6Cdo/56/2020, 7Cdo/186/2020, 7Cdo/172/2020 8Cdo/135/2020, 9Cdo/24/2020, v dôsledku čoho možno v ňom uvedený právny názor ohľadom predmetnej právnej otázky považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 22CoCsp/23/2024-480 zo dňa 28. apríla 2025). 35. Vo vzťahu k námietkam žalovaného súd poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie jednotlivých rozhodnutí. 36. Na základe vyššie uvedeného potom súd dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcu je v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok dôvodný a určil dotknuté zmluvné podmienky za neprijateľne (Zmluvná podmienka 1 až Zmluvná podmienka 7). 37. Zohľadnenie časti nárokov priznaných právoplatným Rozsudkom. 37.1. Rozsudkom súd rozhodol o nárokoch uplatnených žalobou a o trovách konania takto: (I.) Určuje, že úver zo Zmluvy 1, je bezúročný a bez poplatkov. (II.) Určuje, že úver zo Zmluvy 2, je bezúročný a bez poplatkov. (výrokmi III. až VII.) Určuje, že dotknuté zmluvné podmienky (Zmluvná podmienka 1, Zmluvná podmienka 4, Zmluvná podmienka 3, Zmluvná podmienka 6 a Zmluvná podmienka 7) sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. (VIII.) V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. (IX.) Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v časti určovacej žaloby voči žalovanému v rozsahu 55 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. (X.) Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v časti žaloby na peňažné plnenie voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 37.2. V zmysle Rozhodnutie odvolacieho súdu bol zrušený Rozsudok vo výroku VIII., IX. a I.. Rozsudok vo výroku I. až VII. tak zrušený nebol a nadobudol právoplatnosť. 37.3. Celkovo o nárokoch uplatnených žalobou súd rozhodol takto: (-) žalobný návrh žalobcu v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok dôvodný v celom rozsahu – určenie dotknutých zmluvných podmienok za neprijateľne (Zmluvná podmienka 1 až Zmluvná podmienka 7) a (-) nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodný v celom rozsahu. 37.4. Vo výroku tohto rozsudku tak súd priznal žalobcovi (-) nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a (-) určil Zmluvnú podmienku 2 a Zmluvnú podmienku 5 za neprijateľne. 38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. 38.1. Podľa bodu 64. Rozhodnutia odvolacieho súdu [...] V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znovu o náhrade trov konania, včítane odvolacích (§ 396 ods. 3 CSP). 38.2. O všetkých trovách konania súd teda rozhodol spoločne (trovy konania na súde prvej inštancie a trovy odvolacieho konania) a v zmysle celkového úspechu v spore.

38.3. Celkový úspech žalobcu (po zohľadnení odvolacieho konania) v časti určovacieho žalobného návrhu (určenie bezúročností a bezpoplatkovostí Úverov, určenie 7 NZP) predstavoval 9/9, a preto má žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mú súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 38.4. Celkový úspech žalobcu (po zohľadnení odvolacieho konania) v časti žalobného návrhu na peňažné plnenie predstavoval 100 % (žalobe vyhovené v celom rozsahu), a preto má žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mú súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 38.5. O výške náhrady všetkých trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.