{"guid": "2188abd9-5ab7-4136-8451-4971493e625a:9448b9c8-8f3a-441a-8571-2b3799fb635d", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2026:8123200013.8", "spisova_znacka": "34Csp/1/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 34Csp/1/2023 z 11. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 11. júna 2026, sp. zn. 34Csp/1/2023, ECLI:SK:OSPO:2026:8123200013.8", "identifikacne_cislo": "8123200013", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.", "sudca_id": 2462, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-uhrinovsky-phd-2462", "datum_vydania": "2026-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9448b9c8-8f3a-441a-8571-2b3799fb635d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2026:8123200013.8", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2026:8123200013.8", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2026:8123200013.8/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n34Csp/1/2023\n8123200013\n11. 06. 2026\nJUDr. Peter Uhrinovský, PhD.\nECLI:SK:OSPO:2026:8123200013.8\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B., nar.\nXX.X.XXXX, bytom C. D. X, XXX XX A., zast. E. F. B., Advokátska kancelária, so sídlom ul. Sovietskych\nhrdinov č., 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4,\n811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 340 890, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., advokátska\nkancelária, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o vydanie bezdôvodného\nobohatenia 796,60 EUR a 474,65 EUR, o určenie, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov, o určenie\nNZP, takto\nrozhodol:\nI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX\nuzatvorenej dňa 19.5.2011, v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, v článku 6 –\nPredčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.4., v znení: „V prípade, ak\nsa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu\núveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a\nto od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“\nje neprijateľnou zmluvou podmienkou.\nII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX\nuzatvorenej dňa 29.12.2011, v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, v článku 6 –\nPredčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.4., v znení: „V prípade, ak\nsa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu\núveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a\nto od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“\nje neprijateľnou zmluvou podmienkou.\nIII. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 796,60 EUR spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 796,60 EUR od 3.1.2023 do zaplatenia; to všetko do troch\ndní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nIV. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 474,65 EUR spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 474,65 EUR od 4.1.2023 do zaplatenia; to všetko do troch\ndní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v časti určovacej žaloby voči žalovanému v rozsahu\n100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nVI. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v časti žaloby na peňažné plnenie voči žalovanému\nv rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto\nrozsudku.\n\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou 1 doručenou súdu dňa 2.1.2023 domáhal voči žalovanému nárokov vzniknutých\ntitulom zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 19.5.2011 (ďalej aj ako\n„Zmluva 1“), a to nárokov (-) na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 796,60 EUR, (-) určenie,\nže úver zo Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, (-) určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok.\n1.1. Žalobu 1 odôvodnil tým, že predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 2.500 EUR (ďalej aj\nako „Úver 1“). Zmluva 1 musí okrem iného obsahovať obligatórne náležitostí podľa zákona č. 129/2010\nZ. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Podľa § 11 ods. 1 Zákona\no spotrebiteľských úveroch, poskytnutý Úver 1 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak Zmluva 1\nneobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.\n1.2. Zmluva 1 z obligatórnych náležitostí podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch\na o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj\nako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) neobsahuje: (-) druh spotrebiteľského úveru, (-) dobu trvania\nZmluvy, (-) správnu výšku celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, (-) predpoklady použité na\nvýpočet RPMN.\n1.3. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalovanému vznikol nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia\na nie aj jej príslušenstva, spočíva v jeho postupe pri posudzovaní schopnosti žalobcu splácať Úver 1,\nktorý nevykonal s odbornou starostlivosťou, ako bol povinný podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských\núderoch. Žalobca uviedol skutočností v vzťahu k jeho príjmu, výdavkom a sociálnej situácií.\n1.4. Žalobca namietol aj výšku úrokovej sadzby, ktorá je podľa Zmluvy 1 vo výške 19,5 % ročne, ktorú\npovažuje za rozpornú s dobrými mravmi.\n1.5. Žalobca žalovanému na Úver 1 zaplatil sumu 3.296,60 EUR. Pri poskytnutom Úvere 1 vo výške\n2.500 EUR sa teda žalovaný na úkor žalobcu mohol bezdôvodne obohatiť o sumu 796,60 EUR.\nBezdôvodné obohatenie vo výške 796,60 EUR pozostáva z časti splátky zo dňa 4.1.2013 vo výške\n2.075,09 EUR (z toho časť 1.278,49 EUR pripadá na istinu a časť 796,60 EUR nad istinu poskytnutého\nÚveru 1). O podozrení, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, sa dozvedel od Združenia\nna ochranu občana spotrebiteľa HOOS v zmysle Prehlásenia zo dňa 14.4.2022.\n1.6. Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička k Zmluve\n1, v článku 5 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6. (ďalej aj ako\n„Zmluvná podmienka 1“) je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá už bola vo vzťahu\nk žalovanému opakovane judikovaná.\n1.7. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve 1, v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička,\nv článku 6 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.4. (ďalej\naj ako „Zmluvná podmienka 2“) je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko je\nnetransparentná, keďže z nej nie je jasné, čo treba považovať za sumu, s ktorou je dlžník v omeškaní,\nnakoľko napadnuté znenie umožňuje úročiť úrokom z úveru aj dlžné úroky, či už z úveru, alebo z\nomeškania, čo by predstavovalo zjavnú nekalú obchodnú praktiku.\n1.8. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve 1, v Sadzobníku poplatkov – účinnosť od 16. mája 2011,\nv článku Úvery pre obyvateľstvo, časť dostupná pôžička (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 3“) je\npodľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá už bola vo vzťahu k žalovanému opakovane\njudikovaná.\nvyjadrenie k žalobe 1\n2. Žalovaný sa k žalobe 1 vyjadril podaním doručeným súdu dňa 30.3.2023 (vyjadrenie k žalobe 1),\npričom uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia žalobcu a žalobu považuje za nedôvodnú a zjavne\nšikanóznu, keďže žalobca si uplatňuje domnelé nároky na základe Zmluvy 1 po 10-tich rokoch od celého\n\nsplatenia úveru (4.1.2013), t.j. po zániku dlhu žalobcu splnením (konkrétne išlo o dobrovoľné predčasné\nsplatenie úveru).\n2.1. Dubiózne správanie žalobcu vzhľadom na skutkový stav vykazuje evidentne znaky šikanózneho\nvýkonu práva, ktoré by všeobecné súdy nemali tolerovať, v opačnom prípade možno považovať\núpravu o „dobrých mravoch“ za obsolentnú. Žalovaný sa preto osobitne domáhal, aby prvoinštančný\nsúd racionálne zvážil aplikáciu základného princípu podľa čl. 5 CSP (zákaz zneužitia práva) a\nkomplexne posúdil konanie žalobcu aj cez prizmu dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ) v spojení so\nsúkromnoprávnymi zásadami neminem laedere (nikoho nepoškodzovať) a pacta sunt servanda (zmluvy\nsa musia dodržiavať), ktoré platia aj pre „privilegovaných“ spotrebiteľov.\n2.2. Ďalej sa jednotlivo vyjadril k namietaným nedostatkom Zmluvy 1, a to vo vzťahu a) absencia druhu\nspotrebiteľského úveru; (b) absencia doby trvania Zmluvy 1; (c) nesprávna výška celkových nákladov\nspotrebiteľa; (d) absencia predpokladov použitých na výpočet RPMN (e) rozpor úrokovej sadzby s\ndobrými mravmi.\n2.3. K skúmaniu bonity žalovaného uviedol, že riadne posúdil bonitu žalobcu a jeho reálnu schopnosť\nuhradiť svoje záväzky, pričom po celý čas postupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovení §\n7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný sa voči žalobcovi správal pri skúmaní jeho bonity\nštandardne (rovnako ako voči iným klientom v danom čase), keď banka preverovala príjem a finančnú\nsituáciu dlžníkov prostredníctvom úverového registra (SRBI), Sociálnej poisťovni (SP). Zistený príjem\nbol podľa interného bankového systému dostačujúci na poskytnutie úveru vzhľadom na výšku splátky\núveru, vrátane dostatočnej rezervy peňažných prostriedkov aj na ďalšie životné náklady.\n2.4. Vo vzťahu k Zmluvnej podmienke 1 uviedol, že z dispozitívneho ustanovenia § 566 ods. 2\nOZ (obdobne § 330 ods. 2 ObZ) vyplýva, že zákonom všeobecne stanovený spôsob započítavania\nčiastočných plnení peňažného dlhu je dlžník oprávnený modifikovať („určiť inak“) podľa vlastného\nuváženia. V tomto smere čl. 5.6 OP, ktorý je podľa čl. 2 bod 2 neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy 1,\nobsahuje zrozumiteľné a jasné dojednanie o spôsobe započítavania splátok poberateľa úveru, ktoré\nžiadnym spôsobom neobchádza zákon a neprieči sa ani dobrým mravom.\n2.5. Vo vzťahu k Zmluvnej podmienke 2 uviedol, že žalobca sám dobrovoľne predčasne splatil Úver\n1 v celom rozsahu dňa 4.1.2013. Inými slovami, namietaná zmluvná podmienka nebola nikdy použitá.\nOprávnenie veriteľa predčasne zosplatniť úver pritom vyplýva aj zo zákona (§ 565 OZ). Je nemysliteľné,\naby zmluvné oprávnenie bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ak jeho právny základ vyplýva zo\nzákonnej úpravy. Nehovoriac o tom, že žalobca aj v tom prípade (zjavne účelovo) rozporuje zmluvnú\npodmienku, ktorá voči nemu nikdy nebola aplikovaná.\n2.6. Vo vzťahu k Zmluvnej podmienke 3 uviedol, že poplatky za upomienky s vopred stanovenou\nsumou preventívne pôsobia na úverového dlžníka, aby ten splácal riadne a včas mesačné splátky podľa\nurčeného rozpisu a dodržiaval zásadu pacta sunt servanda. V danom prípade nejde o žiadne „skryté“\npoplatky. Poplatok za vystavenie upomienky (resp. za vymáhanie úveru) je v bankovej praxi bežne\núčtovaným poplatkom.\n2.7. K uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný uplatnil námietku\npremlčania. Žalovaný sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť tým, že okrem splátok istiny Úveru\n1, ktorý by mal byť podľa žalobcu bezúročný a bez poplatkov, inkasoval aj splátky úrokov a poplatky.\nBezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru by pritom mala nastupovať priamo ex lege. Žalovaný preto nemal\nmať nárok na úroky a poplatky od počiatku úverového vzťahu. Žalobca sa nesprávne domnieva, že\nk bezdôvodnému obohateniu došlo až v momente, keď súhrn plnení prevýšil istinu Úveru 1 (2.500,EUR). Tým sa zrejme snaží umelo predĺžiť premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia,\nktorá medzičasom márne uplynula.\n2.8. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je určujúcim moment, keď sa oprávnený dozvie\no skutočnostiach, na základe ktorých môže uplatniť nárok na súde, t.j. keď nadobudne vedomosť o\nrozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Okamih, v ktorom spotrebiteľ zistí, ako\nmožno právne kvalifikovať jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností, nie je pri posudzovaní\nzačatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty relevantný. Vedomosť osoby o určitých skutočnostiach je\nvnútorným psychickým stavom a preto nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania\n\nmôžu byť iba skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa tento vnútorný psychický stav\nsubjektu prejavuje navonok, a teda okolnosti, z ktorých možno existenciu vedomosti vyvodiť.\n2.9. Pri úverových vzťahoch má dlžník vedomosť o tom, komu plní, bezprostredne po uzavretí zmluvy.\nDlžník uzavrel Zmluvu 1 dňa 19.5.2011; počas celého trvania úverového vzťahu vedel, že plní v prospech\nspoločnosti 365.bank, a.s. (do 2.7.2021 Poštová banka, a.s.). Rozsah bezdôvodného obohatenia\nje spotrebiteľovi zrejmý najneskôr pri splatení úveru, resp. pri realizácii poslednej splátky. Vtedy\nnepochybne vie určiť, akú celkovú čiastku veriteľovi uhradil. Poslednú (mimoriadnu) splátku uhradil\ndlžník dňa 4.1.2013, čím zároveň splatil celý zostatok Úveru 1. V liste Združenie na ochranu občana\nspotrebiteľa HOOS informovalo dlžníka o tom, že podľa ich názoru je Zmluva 1 bezúročná a bez\npoplatkov a ak žalovanému preplatil poskytnutú istinu, má nárok na vrátenie tohto preplatku z titulu\nbezdôvodného obohatenia. Týmto listom tak dlžníka združenie informovalo iba o tom, ako možno jeho\nnárok právne kvalifikovať, čo pri posudzovaní plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nie je relevantné.\n2.10. Objektívna premlčacia lehota sa neodvíja od subjektívnych okolností (vedomosť oprávneného).\nPre jej začiatok je naopak určujúce, kedy došlo k vzniku danej právnej skutočnosti. Uplynutím tejto\nlehoty dochádza k definitívnemu premlčaniu nároku. Ide o nástroj absolútneho vymedzenia časových\nhorizontov na uplatňovanie práv. Eliminuje sa tým tiež špekulatívne konanie, smerujúce k účelovému\npredlžovaniu subjektívne premlčacej lehoty. Ak by sa teda v tomto prípade použila trojročná premlčacia\nlehota, nárok žalobcu by bol ku dňu podania žaloby premlčaný. A to aj v prípade, ak by sa určil začiatok\nplynutia objektívnej premlčacej lehoty až na splatenie celého úveru, t.j. 4.1.2013 (podľa potvrdenia o\nprijatí návrhu na začatie konania na súde podal žalobca žalobu na súd dňa 2.1.2023).\nreplika 1\n3. Žalobca v replike 1 (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol argumentáciu k týmto skutočnostiam: (-) druh\nspotrebiteľského úveru, (-) celkové náklady a celková čiastka, (-) doba trvania Zmluvy 1, (-) predpoklady\npoužité na výpočet RPMN, (-) úroky v rozpore s dobrými mravmi.\n3.1. K skúmaniu bonity uviedol, že žalovaný nijako nepreukázal, ako dodávateľ si splnil svoju povinnosť\npostupovať v súlade s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní Úveru 1. Dodávateľ v kontraktačnom\nprocese teda žiadnym spôsobom neskúmal bonitu žalobcu, čím hrubo porušil svoju povinnosť\npostupovať s odbornou starostlivosťou. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázala postup\nv súlade s odbornou starostlivosťou\n3.2. Námietka premlčania nie je dôvodná. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný\nani v subjektívnej dvojročnej, ani v desaťročnej objektívnej premlčacej dobe. Čo sa týka osobitne\n10-ročnej objektívnej premlčacej doby a k dôkazu úmyslu, poukázal na odôvodnenie 18. uznesenia\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/268/2021, z 28.02.2022.\n3.3. Čo sa týka neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok, tak pre súdenú vec je rozhodujúce,\naby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku\nza neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Ak by však dodávateľ opätovne uplatnil žalobou plnenie\nna základe tej istej neprijateľnej podmienky, pre ktorú mu už súd raz plnenie z takejto zmluvnej\npodmienky nepriznal, súd mu žalobu bez ďalšieho môže zamietnuť a nemusí už opätovne zdôvodňovať\nneprimeranosť zmluvnej podmienky. Stačí poukázať už na právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže\npriznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha plnenia v rozpore so zákonom. Nie je žiaden dôvod na to,\naby tento procesný princíp neplatil aj v prípadoch, keď žalobu podá spotrebiteľ.\nduplika 1\n4. Žalovaný v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) uviedol argumentáciu k týmto skutočnostiam: (-) k absencii\ndruhu spotrebiteľského úveru, (-) k absencii doby trvania Zmluvy 1, (-) k nesprávnej výške celkových\nnákladov spotrebiteľa, (-) k absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN a (-) k rozporu\ndohodnutej úrokovej sadzby s dobrými mravmi\n4.1. K skúmaniu bonity žalobcu Úver 1 možno považovať za bezúročný a bez poplatkov len v prípade\nhrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň § 11\nods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch definuje, čo sa rozumie hrubým porušením povinnosti\nveriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovaný\nneskúmal bonitu žalobcu „bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa\nalebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra“ tak, ako vyžaduje zákon pre\n\nuplatnenie sankcie (§ 11 ods. 2). Vice versa, žalovaný trvá na tom, že skúmal bonitu žalobcu na základe\núdajov o príjmoch žalobcu, ako aj s prihliadnutím na údaje z príslušných databáz a registrov (Sociálna\npoisťovňa a SRBI).\n4.2. Žalovaný zotrval na vznesenej námietke premlčania, a ak by jej nebolo vyhovené, súčasne namietal,\nže ide o zjavné zneužitia práva spotrebiteľa a výkon práva v rozpore s dobrými mravmi\nžaloba 2\n5. Žalobca sa žalobou 2 doručenou súdu dňa 3.1.2023 domáhal voči žalovanému nárokov vzniknutých\ntitulom zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 29.12.2011 (ďalej aj ako\n„Zmluva 2“), a to nárokov (-) na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 474,65 EUR, (-) určenie,\nže úver zo Zmluvy 2 je bezúročný a bez poplatkov a (-) určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok.\n5.1. Žalobu 2 odôvodnil tým, že predmetom Zmluvy 2 bolo poskytnutie úveru vo výške 2.500 EUR (ďalej\naj ako „Úver 2“). Skutkové a právne vymedzenie nárokov uplatnených žalobou 2 je totožné ako v prípade\nžaloby 1 (s rozdielom uvedeným v bode 5.4. odôvodnenia tohto rozsudku) .\n5.2. Žalobca žalovanému na Úver 2 zaplatil sumu 2 474,65 EUR. Pri poskytnutom Úvere 2 vo výške 2.000\nEUR, sa teda žalovaný na úkor žalobcu mohol bezdôvodne obohatiť o sumu 474,65 EUR. Bezdôvodné\nobohatenie vo výške 474,65 EUR pozostáva z časti splátky zo dňa 4.1.2013 vo výške 1.826,65 EUR\n(z toho časť 1.352 EUR pripadá na istinu a časť 474,65 EUR nad istinu poskytnutého Úveru 2). O\npodozrení, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, sa dozvedel od Združenia na ochranu\nobčana spotrebiteľa HOOS v zmysle Prehlásenia zo dňa 14.4.2022.\n5.3. Vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok sa žalobca domáhal určenia totožných\nzmluvných podmienok ako v prípade žaloby 1, a to: zmluvná podmienka uvedená v Obchodných\npodmienkach pre úver dostupná pôžička k Zmluve 2, v článku 5 – Splácanie úveru, započítanie\npohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6. (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 4“); zmluvná podmienka\nuvedená v Zmluve 2, v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, v článku 6 – Predčasné\nsplatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.4. (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka\n5“); zmluvná podmienka uvedená v Zmluve 2, v Sadzobníku poplatkov – účinnosť od 16. mája 2011, v\nčlánku Úvery pre obyvateľstvo, časť dostupná pôžička (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 6“); ktorých\nneprijateľnosť odôvodňoval totožnou argumentáciou.\n5.4. Oproti žalobe 1 sa žalobca v žalobe 2 nad rámec domáhal aj určenia neprijateľností zmluvnej\npodmienky uvedenej v Zmluve 2 v časti (2) Zmluva o úvere, bod 5) (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka\n7“), ktorá je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a ktorá už bola vo vzťahu k žalovanému\nopakovane judikovaná.\n5.5. K uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný uplatnil námietku\npremlčania. Žalovaný sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť tým, že okrem splátok istiny Úveru\n2, ktorý by mal byť podľa žalobcu bezúročný a bez poplatkov, inkasoval aj splátky úrokov a poplatky.\nBezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru by pritom mala nastupovať priamo ex lege. Žalovaný preto nemal\nmať nárok na úroky a poplatky od počiatku úverového vzťahu. Žalobca sa nesprávne domnieva, že\nk bezdôvodnému obohateniu došlo až v momente, keď súhrn plnení prevýšil istinu Úveru 2 (2.000,EUR). Tým sa zrejme snaží umelo predĺžiť premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia,\nktorá medzičasom márne uplynula.\n6. Nakoľko žalobca a aj žalovaný k uplatneným nárokom a na to nadväzujúcej argumentácií strán\nreagovali (vyjadrenie k žalobe, replika a duplika) totožným skutkovým a právnym vymedzením, tak\nsúd ďalej vo vzťahu k jednotlivým podaniam strán uvádza len argumentáciu vzťahujúcu sa k Zmluvnej\npodmienke 7.\nvyjadrenie k žalobe 2\n7. Žalovaný sa k žalobe 2 vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28.2.2023 (vyjadrenie k žalobe\n2), pričom uviedol, že žalovaný voči žalobcovi neinicioval žiadne súdne, ani rozhodcovské konanie.\nInými slovami, namietaná zmluvná podmienka nebola nikdy použitá. Za týchto okolností neobstojí\njednovetová „argumentácia“ žalobcu: „Ide o zmluvnú podmienku, neprijateľnosť ktorej už bola\nopakovane judikovaná.“ Nestačí iba všeobecné konštatovanie o „neprijateľnosti“ zmluvnej podmienky,\nale je potrebné konkretizovať, špecifikovať, a teda preukázať, v čom by mala spočívať jej neprijateľnosť\na ako reálne ovplyvnila zmluvnú stranu.\n\nreplika 2\n8. Žalobca v replike 2 (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol poukázal aj na nález Ústavného súdu SR, zo dňa\n11.06.2019, sp. zn. III. ÚS 438/2018, z ktorého vyplýva, že pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky\nv spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby ma spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy\nnesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou\nzmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd.\nduplika 2\n9. Žalovaný v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) zotrval na tom, že Zmluva 2 neobsahuje neprijateľné zmluvné\npodmienky.\n10. Konanie iniciované žalobou 2 bolo na súde vedené pod sp. zn. 34Csp/2/2023. Súd procesným\npostupom podľa § 166 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\nprávnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) spojil Uznesením č. k. 34Csp/1/2023-277 zo dňa 3. mája 2023\nna spoločné konanie toto konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 34Csp/1/2023 a konanie vedené\nna tunajšom súde pod sp. zn. 34Csp/2/2023 s tým, že ďalej budú vedené pod spoločnou spisovou\nznačkou tohto konania (34Csp/1/2023).\n11. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 CSP súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie,\nktoré sa konalo v dňoch 13.11.2023 a 23.5.2024 (ďalej aj ako „Pojednávanie 1“).\n11.1. Na Pojednávaní 1 súd vykonal výsluch žalobcu a výsluch svedka G. H..\nskutkový stav\n12. Následne súd vo veci samej vydal rozsudok č. k. 34Csp/1/2023 zo dňa 18. júna 2024 (ďalej aj ako\n„Rozsudok súdu prvej inštancie“), ktorým rozhodol: (I.) Určuje, že úver zo Zmluvy 1, je bezúročný a bez\npoplatkov. (II.) Určuje, že úver zo Zmluvy 2, je bezúročný a bez poplatkov. (výrokmi III. až VII.) Určuje,\nže dotknuté zmluvné podmienky (Zmluvná podmienka 1, Zmluvná podmienka 4, Zmluvná podmienka\n3, Zmluvná podmienka 6 a Zmluvná podmienka 7) sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. (VIII.)\nV prevyšujúcej časti žalobu zamieta. (IX.) Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v časti\nurčovacej žaloby voči žalovanému v rozsahu 55 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným\nuznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. (X.) Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania\nv časti žaloby na peňažné plnenie voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté\nsamostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\n13. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 22CoCsp/23/2024-480 zo dňa 28. apríla 2025 (ďalej aj ako\n„Rozhodnutie odvolacieho súdu“) rozhodol: Zrušuje Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch VIII., IX.\na I. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n13.1. Podľa 34. Rozhodnutia odvolacieho súdu so zreteľom na vyššie uvedenú judikatúru Najvyššieho\nsúdu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú\npodmienku, ktorá v podstate zaväzuje žalobcu platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny\npo vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, sa javí ako nesprávny. Zmluvná podmienka uvedená\nv Zmluvách 1 a 2, v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, v článku 6 - Predčasné\nsplatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ, bod 6.4., ktorá oprávňovala žalovaného úročiť\nnesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej\nv Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta\nvoči Banke by mohla spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán\nv neprospech žalobcu spotrebiteľa, keďže ho zaväzovala na platenie úrokov do úplného zaplatenia\nistiny, pričom v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu má žalovaný ako veriteľ nárok na zmluvný\núrok iba za obdobie vopred dohodnuté v zmluve o úvere, ktorým je doba dohodnutá v prípade riadneho\nsplácania úveru, t.j.do času pôvodne dohodnutej konečnej splatnosti úveru.\n13.2. Podľa bodu 55. Rozhodnutia odvolacieho súdu odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie\no nedôveryhodnosti Prehlásení Združenia na ochranu občanov spotrebiteľa HOOS pre ich rozpor s\nvýsluchom žalobcu v spojení s výsluchom svedkyne, G. H., za predčasný a javiaci sa ako nesprávny.\n13.3. Podľa bodu 64. Rozhodnutia odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom\nviazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu, bude opätovne riadne v súlade s procesnou\nnormou vykonať všetky navrhnuté a v zmysle § 295 CSP i nevyhnutné dôkazy pre rozhodnutie vo\n\nveci a posúdenie žalobou uplatneného nároku v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, včítane\nobrany proti nemu, skutkový stav následne opätovne komplexne vyhodnotiť a ustáliť, na zistený\nskutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, vysporiadať sa so vznesenou\nnámietkou premlčania (pri zohľadnení aktuálnej judikatúry obsiahnutej v R 14/2022 a R 15/2022).\nZároveň bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť nárok žalobcu na určenie neprijateľnej\nzmluvnej podmienky tykajúcej sa úročenia nesplatenej istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a\nsadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až\ndo úplného splatenia zmluvného záväzku klienta pri zohľadnení aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu\nSR obsiahnutej najmä v rozhodnutí R 5/2021). Následne vo veci súd prvej inštancie opätovne rozhodne,\npričom rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP vo všetkých jeho záveroch odôvodní.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znovu o náhrade trov konania, včítane odvolacích (§\n396 ods. 3 CSP).\n14. Po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd na prejednanie tohto sporu nariadil\npojednávanie, ktoré sa konalo dňa 14.5.2026 (ďalej aj ako „Pojednávanie 2“).\n14.1. Na Pojednávaní 2 súd opätovne vykonal výsluch žalobcu a výsluch svedka G. H..\n15. Z písomných vyjadrení strán sporu, Pojednávania 1, Pojednávania 2, výsluchu žalobcu, výsluchu\nsvedka a vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho\nspisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.\n15.1. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva 1, na základe ktorej bol žalovanému\nposkytnutý Úver 1 vo výške 2.500 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 64,29 EUR,\nv počte splátok 70, a to až do celkovej sumy Úveru 1 vo výške 1.739,12 EUR, pričom prvá splátka bola\ndohodnutá na deň 19.6.2011. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19,50 % a RPMN bola\nvo výške 22,60 %.\n15.2. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva 2, na základe ktorej bol žalovanému\nposkytnutý Úver 2 vo výške 2.000 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 54 EUR,\nv počte splátok 70, a to až do celkovej sumy Úveru 2 vo výške 1.716,18 EUR, pričom prvá splátka bola\ndohodnutá na deň 18.1.2012. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 24,50 % a RPMN bola\nvo výške 27,45 %.\n15.3. Zmluvnou podmienkou 1 sa strany dohodli, že „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky\nzapočítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1]\nna poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z omeškania, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V\nprípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku\nskôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom\nosobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom\npeňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je\noprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich\nvzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“\n15.4. Zmluvnou podmienkou 2 sa strany dohodli, že „ V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným\nv zmysle bodu 6.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou\na sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti\naž do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“\n15.5. Zmluvnou podmienkou 3 sa strany dohodli, že „ 10. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €, 11.\n2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €.“\n15.6. Zmluvnou podmienkou 4 sa strany dohodli, že „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky\nzapočítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1]\nna poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z omeškania, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V\nprípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku\nskôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom\n\nosobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom\npeňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je\noprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich\nvzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.\n15.7. Zmluvnou podmienkou 5 sa strany dohodli, že „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným\nv zmysle bodu 6.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou\na sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a tood dátumu predčasnej splatnosti\naž do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“\n15.8. Zmluvnou podmienkou 6 sa strany dohodli, že „ 10. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €, 11.\n2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €.“\n15.9. Zmluvnou podmienkou 7 sa strany dohodli, že „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,\nktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s\nrozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient\nberie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a jeho zrušenia žalobou na súde sa\nmôže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“\n15.10. Z kvalifikované nepopretého tvrdenia žalovaného vyplýva, že žalovaný skúmal bonitu žalobcu\nna základe interného posúdenia zo systému, ktorý obsahuje aj údaje z dopytu do úverového registra a\nsociálnej poisťovne. Výpis z inertného systému je však nezrozumiteľný a neverifikovateľný.\n15.11. Z nesporných vyjadrení strán vyplýva, že žalobca dňa 4.1.2013 zaplatil žalovanému sumu vo\nvýške 2.075,09 EUR (z toho časť 1.278,49 EUR pripadá na istinu a časť 796,60 EUR nad istinu Úveru\n1). Žalobca titulom Úveru 1 zaplatil žalovanému sumu v celkovej výške 3.296,60 EUR. Žalobca dňa\n4.1.2013 zaplatil žalovanému sumu vo výške 1.826,65 EUR (z toho časť 1.352,00 EUR pripadá na istinu\na časť 474,65 EUR nad istinu Úveru 2). Žalobca titulom Úveru 2 zaplatil žalovanému sumu v celkovej\nvýške 2 474,65 EUR.\n15.12. Žalobca vo svojom výsluchu uviedol, že si zobral nejaké úvery, ktoré potom posplácal. Zároveň\nsa neskôr aj dozvedel, že sú tam nejaké neprijateľné zmluvné podmienky. Nakoľko sa mu nazbieralo\nviacero problémov s úvermi, tak navštívil združenie na ochranu občana spotrebiteľov Hoos, konkrétne\nkomunikoval s pani G. H. a tá mu dala informáciu o to, že som preplatil niektoré úvery. Presne nevie,\nkedy požiadal o pomoc združenie, ale bude to už nejakých 5, 6, 7 rokov dozadu. O tom, že došlo k\npreplateniu Úverov sa žalobca dozvedel po návšteve združenia a tým, kde sa bavili o úrokoch s tým,\nže sú vysoké a že veľa preplatil tie úvery. Žalobca Úvery splatil v roku 2013, a to ako sa poradil so\nzdružením, aby ich splatil.\n15.13. Svedkyňa G. H. vo svojom výsluchu uviedla, že žalobca je klientom ich združenia od roku 2013,\npričom postupne nosí zmluvy, ktoré má uzavreté so spoločnosťami, či už nebankovými alebo bankami.\nČo sa týka tohto prípadu, tak navštívil naše združenie s predmetnými zmluvami v roku 2022. Tieto\nzmluvy sme zaevidovali. Keď mala zmluvu z roku 2013, tú konsolidačnú, v ktorej zistila, že bolo ňou\nsplatených viac úverov, tak požiadala žalobcu, aby si získal zmluvnú dokumentáciu k týmto úverom.\nKaždému klientovi, ktorý navštívi združenie, tak sa mu v prvom rade poradí, že má vrátiť istinu, resp.\nsplatiť to, čo dostal. Až následne sa riešia zmluvy.\n15.14. Svedkyňa ďalej uviedla, že si všetky záznamy (zaevidovanie predloženia zmlúv) zapisuje do\nzoznamu.\nZ listín predložených svedkyňou (fotokópia z knihy záznamov) vyplýva, že žalobca ju navštívil dňa 11/4\n(zápis pod poradovým č. 186. až 188), a to v súvislosti so zmluvami č. XXXXXXXXXX (Zmluva 1),\nXXXXXXXXXX (Zmluva 2) a XXXXXXXXXX.\n15.15. Z výpovede svedkyne ďalej vyplynulo, že napísala žalobcovi žiadosť dňa 13.3.2022, aby si\nvyžiadal úverovú dokumentáciu k úverovému účtu a následne mu banka poslala list z 25.3.2022, kde\nmu poslali úverovú dokumentáciu.\n\n15.16. Prehlásenia Združenia na ochranu občanov spotrebiteľa HOOS z 14.4.2024 súd napokon\npovažoval za dôveryhodné, nakoľko korešpondujú so skutkovým stavom zisteným z výsluchu žalobcu\nv spojení s výsluchom svedkyne a listinami, ktoré predložila súdu.\n15.17. Na základe vyššie uvedeného mal tak súd za preukázané, že žalobca sa o tzv. preplatení Úverov\ndozvedel dňa 11.4.2022, a to na osobnom stretnutí od Združenia HOOS, na ktorom bol informovaný,\nže Úver 1 a Úver 2 sú bezúročné a bez poplatkov a že je pravdepodobné, že Zmluva 1 a Zmluva 2\nobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky.\nprávnystav\n16. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania\nstrán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie\nuvedený právny stav): (-) § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych\npredpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), (-) § 53 Občianskeho zákonníka, (-) § 54 Občianskeho\nzákonníka, (-) § 100 Občianskeho zákonníka, (-) § 107 Občianskeho zákonníka, (-) § 451 ods. 1 a 2\nObčianskeho zákonníka, (-) § 456 Občianskeho zákonníka, (-) § 457 Občianskeho zákonníka, (-) § 517\nods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (-) § 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch\na o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj\nako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), (-) § 7 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) §\n9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch (-) § 3 ods.\n3 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“),\n(-) § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho\nzákonníka (ďalej aj ako „Nariadenia vlády 87/1995“), (-) 53 ods. 1 a 3 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Nový\nzákon o ochrane spotrebiteľa“).\n17. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie\nuvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.\n18. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou\nprocesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce\npre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a\nkaždá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten\nskutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie\nna skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za\nzáklad pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení\ndôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom\nprocesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa\nhmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného\nbremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná\ndokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je\npravdivá.\n19. Súd vyhodnotil vzťah žalobcu a žalovaného založený titulom Zmluvy 1 a Zmluvy 2 (ďalej spoločne\naj ako „Zmluvy“) ako vzťah spotrebiteľský, a teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych\npredpisov vzťahujúce sa na úpravu takýchto vzťahov.\n20. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou skúmania bonity žalovaným.\n20.1. Súd považoval Zmluvy za platné uzatvorené, avšak dospel k záveru, že žalobca si nesplnil\npovinnosť podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako veriteľ pri uzatvorení Zmlúv\nnepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa\nsplácať Úver 1 a Úver 2 (ďalej spoločne aj ako „Úvery“).\n20.2. Žalovaný posúdil schopnosť žalobcu splácať Úvery, ako aj preveril jeho bonitu tým spôsobom,\nže preveroval príjem a finančnú situáciu žalobcu prostredníctvom úverového registra (SRBI), Sociálnej\npoisťovni (SP). Zistený príjem bol podľa interného bankového systému dostačujúci na poskytnutie\núveru vzhľadom na výšku splátky úveru, vrátane dostatočnej rezervy peňažných prostriedkov aj na\n\nďalšie životné náklady. Zároveň žalovaný uviedol výšku jeho čistého mesačného príjmu a výšku jeho\nmesačných výdavkov. Toto svoje tvrdenie však relevantným spôsobom nepreukázal. Súhrn z inertného\nposúdenia bonity žalobcu z jeho systému nepovažuje súd za riadne preukázanie žalovaného tvrdení,\nnakoľko údaje v ňom uvedené nie sú žiadnym spôsobom verifikovateľné, pričom celý prehľad je\nabsolútne nezrozumiteľný. Ostatné relevantné údaje a príjmovej a výdavkovej strane rozpočtu žalobcu\nuž žalovaný žiadnym spôsobom nezisťoval.\n20.3. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bol pritom žalovaný povinný\npred uzatvorením Zmlúv posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať Úvery, pričom\nbol povinný zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytli Úvery, ich výšku, príjem žalobcu a aj účel\nÚverov.\n20.4. Vo všeobecnosti možno uviesť, že zmyslom a účelom dotknutého ustanovenia § 7 ods. 1\nv spojení s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej\nschopnosti klienta povinný brať na zreteľ jeho existujúcu situáciu, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj\nskutočností, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou\npravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi\npríjmami a výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných\nvýdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že\ncieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje\nzáväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie\ndodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so\nžiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti\nspotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme najmä ním\naj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa\ntakto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je\nnevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z\nktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný\nposkytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje\nveriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne\nsi zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané\ninformácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako\nsituáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte\ndostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku\nv predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet,\na to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver.\nPreskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu,\ndomácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k\nposúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.\n20.5. Vo vzťahu k povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver súd poukazuje aj na všeobecne akceptovanú judikatúru, a to napr. Rozsudok\nKrajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/14/2022 zo dňa 30. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu\nv Prešove č. k. 22CoCsp/19/2022 zo dňa 28. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.\n6Co/171/2016 zo dňa 27. októbra 2016, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/72/2017\nzo dňa 26. októbra 2017, pričom v zmysle uvedenej judikatúry vyplývajú tieto závery: Za hrubé\nporušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné\nskúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore\ns odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na\nvytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší\núver, ako je schopný splácať. (...) Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi,\nktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.\nOdvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vôbec nepôsobí\nodradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona – Občianskeho zákonníka,\na to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom\ntrhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože\npri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo\npostretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých\n\npomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie\npovinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od\nneistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových\npomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie\núrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou\nstarostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1\nObčianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.\n(...) Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,\nt.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7\nods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o\nvýške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie\nzákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský\núver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania\na vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku\nspotrebiteľskej insolventnosti.\n20.6. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že žalovaný nijako nepreukázal, že by ho zaujímala\nbonita žalobcu a či žalobca dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Žalovaný sa obmedzil len na\ntvrdenie žalobcu, ktoré mu však žalobca ani žiadnym spôsobom nepreukázal a na inertné zisťovanie\npríjmu žalobcu. Žalovaný už ďalej nezískaval informácie zo žiadnych iných relevantných zdrojov.\n20.7. Pre naplnenie dikcie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritom nepostačuje len\nformálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie\na odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť\nschopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov\nspotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto\nustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Pokiaľ veriteľ využil takúto\nľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného,\nživotných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver.\n20.8. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutočností o skúmaní\nschopnosti žalobcu splácať Úvery a ani súdu žiadne relevantné doklady o predmetnom skúmaní\nnepredložil, je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri\nskúmaní bonity nepostupoval. Nezaujímalo ho overenie príjmov a ani samotné výdavky žalobcu, a to\nnajmä to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie Úverov.\n20.9. Bolo pritom základnou povinnosťou žalovaného vo vzťahu k bonite žalobcu získať informácie\nod neho priamo a v jeho súčinnosti, a následne takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich\ndostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa pritom\npovažujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz\no žiadateľovej finančnej situácii. Spôsob, akým žalovaný posudzoval schopnosť žalobcu splácať Úvery,\nnebol podľa názoru súdu spôsobilý objektívne vytvoriť pravdivý obraz o žalobcovej finančnej situácii, a\nteda došlo k hrubému porušeniu základnej povinnosti žalovaného posúdiť s odbornou starostlivosťou\nschopnosť žalobcu splácať Úvery.\n20.10. V nadväznosti na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že Úvery je potrebné v zmysle § 11\nods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročné a bez poplatkov.\n20.11. V tomto smere súd poukazuje aj na bod. 36 Rozhodnutia odvolacieho súdu: V odvolacom konaní\nnebol sporný záver súdu prvej inštancie o bezúročností a bezpoplatkovostí úverov zo Zmlúv podľa § 11\nods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď mal súd preukázané, že žalovaný\nako veriteľ pri uzatvorení Zmlúv nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti\nžalobcu ako spotrebiteľa splácať úvery z obidvoch Zmlúv.\n21. Nakoľko súd dospel k záveru o bezúročností a bezpoplatkovostí Úverov, tak sa ďalej z dôvodu\nhospodárnosti a účelnosti súdneho konania nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu vo vzťahu\nk obligatórnym náležitostiam Zmlúv a rozporu úrokov s dobrými mravmi, ktoré by taktiež odôvodňovali\nbezúročnosť a bezpoplatkovosť Úverov.\n\n22. Žalobca žalovanému preplatil na Úvere 1 sumu v celkovej výške 796,60 EUR (3.296,60 – 2.500,00)\na na Úvere 2 sumu v celkovej výške 474,65 EUR (2.474,65 - 2.000,00). Žalobcovi teda vzniklo voči\nžalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške preplatených Úverov. Vzhľadom na\nvznesenú námietku premlčania sa súd ďalej zaoberal jej dôvodnosťou.\n22.1. V otázke preplatenie súd opätovne poukazuje aj na bod. 37 Rozhodnutia odvolacieho súdu: Taktiež\nnebol sporný záver, že žalobca žalovanému preplatil na úvere zo Zmluvy 1 sumu v celkovej výške 796,eur (3.296,60 mínus 2.500,-) a na úvere zo Zmluvy 2 sumu v celkovej výške 474,65 eura (2.474,65\nmínus 2.000,-). Žalobcovi tak vzniklo voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo\nvýške preplatených úverov z obidvoch Zmlúv.\n22.2. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného\nobohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému\nobohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného\nobohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,\nkeď k nemu došlo.\n22.3. Premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je normatívne konštruované rovnako\nako premlčanie práva na náhradu škody. Aj v tomto prípade pristúpil zákonodarca ku kombinácii\nsubjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty. Počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty\nna uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej\nvedomosti oprávneného o tom, že: (-) k bezdôvodnému obohateniu došlo a (-) kto sa na jeho úkor\nobohatil. Oba predpoklady musia byť splnené súčasne, a až týmto časovým okamihom dochádza\nk zrodu žalobného práva oprávneného. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od dňa, kedy k\nbezdôvodnému obohateniu došlo.\n22.4. V ustanovení § 106 (pozn. súdu obdobné platí aj na § 107) sa využíva normatívny konštrukt\nkombinácie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Pre\nvzťah týchto lehôt je charakteristické, že ich plynutie je komplementárne. To znamená, že okamih,\nv ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo po prvýkrát (tzv. actio nata), sa zásadne definuje\nmomentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína plynúť\ndvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde. Táto subjektívna premlčacia lehota však\nplynie v rámci lehoty objektívnej, ustanovenej na tri roky. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť\nod právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného (poškodeného), ktorou je v tomto prípade škodná\nudalosť. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený subjekt môže uplatniť právo na náhradu škody najneskôr\nv posledný deň objektívnej (trojročnej alebo desaťročnej) premlčacej lehoty. Zároveň sa však vyžaduje\naj uplatnenie práva najneskôr v posledný deň subjektívnej premlčacej lehoty (ŠTEVČEK, DULAK,\nBAJÁNKOVÁ, FEČÍK, SEDLAČKO, TOMAŠOVIČ A KOL. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C.\nH. Beck, 2019, s. 759–760.).\n23. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a jej odôvodnenie bolo potrebné určiť začiatok plynutia\nsubjektívnej premlčacej lehoty.\n23.1. Taktiež podľa bodu 52. Rozhodnutia odvolacieho súdu v zhode s vyššie uvedenými závermi\nodvolací súd uvádza, že v prejednávanom spore bolo potrebné individualizovať, kedy žalobca nadobudol\nvedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.\n23.2. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 5Cdo/29/2021 zo\ndňa 28. septembra 2021, Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 7Cdo/96/2020 zo dňa 28. februára\n2022, Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 5Cdo/29/2021 zo dňa 28. septembra 2021 a Uznesenie\nNajvyššieho súdu SR č. k. 8Cdo/163/2018 zo dňa 22. mája 2019) vyplýva záver, že súd akcentuje\nšpecifickosť situácie, vzniknutú a vyvolanú osobitosťou právnej úpravy spotrebiteľského práva, najmä\nZákona o spotrebiteľských úveroch. Aj v tejto špecifickej situácii je však pre určenie začiatku plynutia\nsubjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia potrebné skúmať okamih, kedy\noprávnený subjekt (t. j. spotrebiteľ) nadobudol skutočnú skutkovú vedomosť o vzniku bezdôvodného\nobohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Za skutkovú okolnosť (skutkové okolnosti),\n\nktorá je (sú) podstatná pre nadobudnutie vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a\no tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, potrebnej pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej\ndoby, je podľa názoru dovolacieho súdu potrebné považovať skutočnú vedomosť spotrebiteľa o tom,\nže nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve. Bez\ntejto vedomosti je spotrebiteľ v presvedčení, že jeho povinnosťou je (bolo) plniť zmluvne dohodnutý\nzáväzok a splácať dlh splátkami vo výške dohodnutej v zmluve, ktorej návrh riadne a podľa dôvery\nspotrebiteľa v súlade so zákonom vypracoval veriteľ – dodávateľ ponúkajúci svoj produkt. Nestačí\npreto len predpokladať, že oprávnená osoba skutkové okolnosti mohla vedieť alebo sa ich mohla alebo\nmala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Dovolací súd zdôrazňuje, že spotrebiteľova\nvedomosť o tom, že výška splátok (resp. celého konečného dlhu zahŕňajúceho aj úroky a poplatky)\nje v úverovej spotrebiteľskej zmluve uvedená nesprávne, je sama osebe skutkovou okolnosťou,\nnie okolnosťou právnou (zistenie o rozpore takéhoto zmluvného dojednania so zákonom je len\ndôvodom nadobudnutia tejto vedomosti). Otázku nadobudnutia skutočnej vedomosti spotrebiteľa o\nvzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, nemožno oddeliť od\nustálenia momentu, kedy spotrebiteľ túto vedomosť získal. Ide totiž o to, či je možné pri každej zmluve\no spotrebiteľskom úvere a u každého spotrebiteľa automaticky usudzovať nadobudnutie skutočnej\nvedomosti o bezdôvodnom obohatení len na základe spotrebiteľovej dôkladnej znalosti obsahu zmluvy\no úvere a povinnosti plnenia na účet veriteľa, čo by v podstate znamenalo prezumpciu jeho vedomosti\no rozpore jej (niektorých) ustanovení so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí\nsp. zn. 6Cdo/1/2012 uviedol, že starorímsky princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým)\nv spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností)\nustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. V uznesení sp. zn. 6MCdo/9/2012\nzo dňa 16. 1. 2013 najvyšší súd doplnil, že ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je\nnevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality občanov. Poukázal na povinnosť súdu rešpektovať\nzákladné právo a spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nktoré sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je nárok uplatňovaný.\nNajvyšší súd tiež uviedol, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ v spotrebiteľských\nprávnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Jeho uplatnenie v\nneprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne\nokolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na\nstrane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z\npovahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu,\nodporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto\nneinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na\nujmu. [...] Na základe východísk uvedených v bodoch 15. a 16. tohto uznesenia dovolací súd uvádza,\nže podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť\nsubjektívna premlčacia lehota, je vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.\nPri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto\npodstatnej skutkovej okolnosti (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 413/2013), je potrebné\nsi uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti,\nktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného\nobohatenia, t. j. keď sa jeho právo stalo nárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť\nsa tieto skutočnosti mal už skôr. Aj v prejednávanom spore je potom potrebné individualizovať, kedy\nžalobkyňa nadobudla vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na\njej úkor bezdôvodne obohatil. Vychádzať treba z reálneho momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela\no tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Cdo/121/2009, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/107/2017). Krajský súd v Banskej\nBystrici v rozhodnutí sp. zn. 14Co/1455/2014 uviedol, že v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka sa\npre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby vyžaduje skutočná, teda preukázaná, nielen\npredpokladaná vedomosť na strane oprávneného, pričom navrhovateľka jednoznačne uviedla, že to, že\nsa odporca na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela až po porade so svojím právnym zástupcom.\nLogickým následkom zistenia takýchto vedomostí bolo udelenie plnej moci právnemu zástupcovi a\npodanie návrhu na začatie konania. Ten istý krajský súd v rozhodnutí sp. zn. 17Co/1008/2014 vychádzal\nz toho, že za preukázaný možno mať začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby od prvej\nporady navrhovateľky s advokátom. Z hľadiska začiatku plynutia premlčacej doby v danom (konkrétnom)\nprípade nemožno považovať za dôvodnú všeobecnú okolnosť tvrdenú odporcom, že nakoľko už od roku\n2009 sa v masovokomunikačných prostriedkoch často diskutuje téma spotrebiteľských úverov, z tohto\ndôvodu museli byť navrhovateľke známe skutočnosti ohľadom jej nároku na vydanie bezdôvodného\n\nobohatenia minimálne od roku 2009. Dovolací súd dopĺňa, že aj v prejednávanom spore je potrebné\nvychádzať z momentu, kedy si žalobkyňa sama musela byť vedomá, že bez existujúceho (platného)\nprávneho dôvodu previedla na účet žalovaného určitú čiastku, resp. čiastky. Týmto momentom je aj\npodľa dovolacieho súdu porada, ktorú absolvovala žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka – fyzická\nosoba so svojou právnou zástupkyňou, kedy sa dozvedela o rozpore niektorých jednotlivých konkrétnych\ndojednaní zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere so zákonnou úpravou (túto vedomosť\nje potrebné odlišovať od znalosti právnej kvalifikácie plnenia poskytnutého žalobkyňou nad rámec\nzákladnej sumy úveru ako bezdôvodného obohatenia).\n23.3. V nadväznosti citovanú judikatúru je potom potrebné považovať za začiatok plynutia dvojročnej\nsubjektívnej premlčacej lehoty pri žalobe spotrebiteľa o vydanie bezdôvodného obohatenia voči\nveriteľovi okamih, keď sa spotrebiteľ o bezúročnosti a bezpoplatkovosti Úverov dozvedel pri porade\nso svojim právnym zástupcom, v tomto prípade pri konzultácií so Združením na ochranu občana\nspotrebiteľa HOOS, a to dňa 11.4.2022. Týmto okamihom začala plynúť subjektívna premlčacia lehota,\npričom k dnešnému dňu ešte ani neuplynula.\nNZP\n24. Ďalej bolo potrebné určiť, aká objektívna premlčacia lehota sa v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka aplikuje na tento prípad, či trojročná alebo desaťročná.\n24.1. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 7Cdo/268/2021 zo dňa 28. februára 2022 (publikované\nv Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022 pod č. 15): Analogická aplikácia desaťročnej\nobjektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného\nobohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe spotrebiteľskej\núverovej zmluvy je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-485/19\nzo dňa 22. apríla 2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky. [...] Dovolací súd konštatuje, že\nprávne otázky položené dovolateľkou sú vyriešené judikatúrou ad 1/ rozsudkom SDEÚ C-485/19 a ad 2/\nrozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/29/2021. [...] Vzhľadom na to, že podľa rozsudku Súdneho\ndvora EÚ C-485/19 zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave objektívnej trojročnej premlčacej lehoty,\nje nevyhnutné na tento typ nárokov subsidiárne uplatňovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu na\nvydanie bezdôvodného obohatenia (a to bez skúmania zavinenia). Dovolací súd súčasne poukazuje\nna vecne správny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého vo vzťahu k aplikovaniu 10-ročnej alebo 3ročnej objektívnej premlčacej doby odvolací súd poukazuje na bod 42 v spojení so záverom Písomných\npripomienok Európskej komisie vo veci C-485/19 zo dňa 07.10.2019, kde Európska komisia uviedla,\nže čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach\nv spotrebiteľských zmluvách sa majú vo svetle zásady efektivity vykladať tak, že im odporuje taká\nvnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie plnenia z\nbezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalej zmluvnej podmienky,\nmá pre uplatnenie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil\npráva spotrebiteľa. Aplikácii uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018\nbráni princíp prednosti rozsudku Súdneho dvora EÚ C-485/19.\n24.2. Objektívna premlčacia lehota pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia\nzískaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy je teda 10 ročná a plynie odo dňa, keď\nk nemu došlo.\n24.3. V tomto prípade k bezdôvodnému obohateniu došlo dňa 4.1.2013 (vo vzťahu k Úveru 1 úhrada\nsplátky vo výške 2.075,09 EUR - z toho časť 1.278,49 EUR pripadá na istinu a časť 796,60 EUR nad\nistinu poskytnutého Úveru 1 a vo vzťahu k Úveru 2 úhrada splátky vo výške 1.826,65 EUR - z toho časť\n1.352 EUR pripadá na istinu a časť 474,65 EUR nad istinu poskytnutého Úveru 2), a teda desaťročná\npremlčacia lehota by uplynula až dňa 4.1.2023.\n25. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovanej judikatúry potom súd nepovažoval vznesenú\nnámietku premlčania za dôvodnú. Žalobca žalovanému preplatil na Úvere 1 sumu v celkovej výške\n796,60 EUR a na Úvere 2 sumu v celkovej výške 474,65 EUR. Žalobcovi teda vzniklo voči žalovanému\nprávo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške preplatených Úverov.\n\n26. V nadväznosti na takto uvedené, potom súd považoval nárok uplatnený žalobou za dôvodný a\nopodstatnený, pričom zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 796,60\nEUR a 474,65 EUR.\n27. Z prisúdenej istiny súd priznal žalobcovi aj príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania, a to v\nsúlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády 87/1995 v znení\núčinnom k vzniku záväzkového vzťahu zo Zmluvy, a to v zmysle žalobného návrhu, teda odo dňa\nnasledujúceho po doručení žaloby (výzva na splnenie si dlhu).\n28. Napokon sa súd zaoberal otázkou namietaných neprijateľných zmluvných podmienok.\n28.1. Podľa § 298 ods. 1 a 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez\nnávrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v\niných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade\nsúd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej\nzmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil\nniektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich\nso spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal\nplnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky\nuložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané\nfinančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej\npodmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch\nsúvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.\n28.2. Žalobca v postavení spotrebiteľa má taktiež zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými\npodmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa.\nSpotrebiteľ má pritom právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou\nneprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu\npráv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha\nurčenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú.\n28.3. V zmysle Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách sú členské štáty Európskej únie povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v\nzmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho\npráva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre\nstrany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.\n28.4. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať\nustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v\nneprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu\nplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo\nak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia\nsa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol\novplyvniť ich obsah.\n28.5. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako\nslabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen\npodmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale\naj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého\nbola dojednaná.\n29. Súdu sú známe rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky vo vzťahu k určeniu\nneprijateľnosti zmluvných podmienok vymedzených žalobcom v tomto spore, pričom v tomto prípade\nnevidí dôvod sa od nich odchýliť, a tak k jednotlivým zmluvným podmienkam a odôvodneniu ich\nneprijateľnosti poukazuje na nižšie uvedené rozhodnutia.\n30. Zmluvná podmienka 1 a Zmluvná podmienka 4.\n\n30.1. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/60/2019 zo dňa 26. augusta 2019 Je potrebné\nkonštatovať, že už samotné znenie zmluvnej podmienky uvedené v zmluve o úvere v obchodných\npodmienkach v čl. 4 v znení „platby klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu\nna to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: 1. na poplatky podľa\nSadzobníka, 2. sankčný úrok, 3. úrok z úveru, 4. splátka istiny úveru“, evokujú ich neprijateľnosť, keďže\nzmluvné ustanovenia umožňujúce zápočet úhrad na iné plnenia ako na istinu, predstavujú neprijateľnú\nzmluvnú podmienku a majú za následok nevyvážený vzťah veriteľa a dlžníka v otázke\nplnenia dlhu. Táto zmluvná podmienka nerešpektuje vôľu spotrebiteľa, ktorý má nepochybne prioritný\nzáujem predovšetkým na úhrade istiny. Na druhej strane dodávateľovi umožňuje presadiť\njeho ekonomické záujmy, čím zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech\nspotrebiteľa. Ak bolo zmluvné ustanovenie nadiktované v rámci kontraktácie v režime typovej zmluvy,\nide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná. Sporná zmluvná podmienka je\ntak v rozpore s § 54 ods.1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Započítanie splátok, resp. čiastočný plnení\nnajprv na príslušenstvo a až na poslednom mieste na samotnú pohľadávku, výrazne navyšuje\nnáklady spotrebiteľa spojené s úverom oproti situácii, ak by sa jeho platby použili v súlade s\núpravou § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný navyše nepreukázal, že uvedená zmluvná\npodmienka bola individuálne dohodnutá. Takéto vyslovenie nie je viazané zákonom iba v čase\nprípadného trvania zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, čo zohľadnil správnym spôsobom aj\nsúd prvej inštancie.\n30.2. Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za\nneprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 13Co/156/2019 zo\ndňa 25. februára 2020, Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 29Csp/25/2018 zo dňa 25. februára\n2019, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/55/2020 zo dňa 10. júna 2021.\n31. Zmluvná podmienka 3 a Zmluvná podmienka 6.\n31.1. Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 9C/137/2016 zo dňa 3. októbra 2016. Procesný súd\nzastáva názor, že upomienky v prejednávanej veci majú jednoznačne sankčný charakter (viď ich\nvýšku ako aj rozdielnu cenu za prvú a druhú upomienku hospodárskymi nákladmi na ich zhotovenie\nnepreukázanú ako aj to, že za poplatok nie je poskytované žiadne plnenie v prospech spotrebiteľa),\nčo treba považovať za neprípustné. Navyše tieto sankcie rovnako ako aj zmluvná pokuta sú\nnetransparentne uvedené iba v ÚP a nie priamo v zmluve.\n32. Zmluvná podmienka 7.\n32.1. Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 438/2018 zo dňa 11. júna 2019. Pre platnosť rozhodcovskej\nzmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou\npri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so\nspotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Pokiaľ je táto podmienka\nsplnená, nemožno sa dovolávať bez ďalšieho neplatnosti takejto doložky. Nie je pritom rozhodujúce, či\nspotrebiteľ vyznačil súhlas s doložkou vedome alebo z nepozornosti.\n32.2. Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 15Csp/5/2021 zo dňa 16. septembra 2019. Pokiaľ ide o\nzmluvnú podmienku uvedenú vo výroku III. tohto rozsudku, tu súd uvádza, že táto nebola so žalobcom\nako spotrebiteľom osobitne individuálne dojednaná, žalobca nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú\nvôľu, mohol len svojím podpisom túto rozhodcovskú zmluvu ako celok akceptovať alebo odmietnuť.\nTáto zmluvná podmienka nebola dojednaná individuálne a v zmysle ust. § 53 ods. 5Občianskeho\nzákonníka, a preto je absolútne neplatná aj z dôvodu, že žalobcovi nedala možnosť na výber medzi\nrozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Rozhodcovskou zmluvou reálne došlo\nk narušeniu Smernicou Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách, sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, a teda žalovaný\nod počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov\nzo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaný, a to na\nsúde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jej nákladov a reálneho\nsťaženia uplatnenia práv žalobcu. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy je absolútne neplatné, keďže takto\nformulovaná zmluva s textom vopred pripraveným je uzavretá v neprospech žalobcu, keďže deleguje\nv konečnom ponímaní všetky právomoci len na rozhodcovský súd v Bratislave. Žalovaný nepreukázal\n\nosobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp. že by si žalobca osobitne vymienil jej dojednanie.\n(Obdobne Uznesenie Krajského súdu Prešov spisová značka: 18Co/189/2018.).\n32.3. Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/198/2019 zo dňa 14. augusta 2020. Z obsahu spisu\nje nepochybné, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej vyplýva, že všetky\nspory medzi zmluvnými stranami budú rozhodované v súlade rozhodcovskou doložkou uvedenou v\nčl. 10., II. Všeobecných obchodných podmienok. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde\no individuálne vyjednaný zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred\npripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady93/13/\nEHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), takže aj v predmetnej veci v\ncelom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky\nopodstatnená. Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno\nmeniť individuálnym dojednaním svedčí o tom, že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala vôľu, ale ani\nmožnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Ak má byť rozhodcovská doložka právom\nakceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných\nstrán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o\ntom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú\ndoložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola súčasťou\nobchodných podmienok. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať\nza individuálne dojednanú, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm.\nr/Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobe v uvedenej časti vyhovel.\n32.4. Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za\nneprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 15CoCsp/9/2020 zo\ndňa 10. júna 2021, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/55/2020 zo dňa 9. júna 2020.\n33. Z odôvodnení uvedených rozhodnutí nesporne vyplýva, že zmluvné dojednania (Zmluvná podmienka\n1, Zmluvná podmienka 4, Zmluvná podmienka 3, Zmluvná podmienka 6 a Zmluvná podmienka 7) sú\nneprijateľnými zmluvnými podmienkami. Taktiež všeobecnými súdmi Slovenskej republiky už predmetné\nzmluvné podmienky boli vyhlásené za neprijateľné a súd v tomto spore nevidí dôvod sa od nich odchýliť.\n34. Zmluvná podmienka 2 a Zmluvná podmienka 5.\n34.1. Po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške,\nakú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (Rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR č. k. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16. júna 2020 - publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov SR č. 1/2021, pod č. 5/2021).\n(29.) Z odôvodnenia tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu vyplýva: „Za situácie, že dlžník z úverového\nvzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné\ndospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru,\nktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými\nprostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a\nz porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z\nomeškania. (30.) Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho\nexistencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena,\nzáväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu,\nna ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú\nzmluvný základ. (31.) Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje\npovinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký,\nako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez\nohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. (32.) Pre spotrebiteľa\nje však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie\ndohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý\nsa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku\nvyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny,\nzaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí.\nDohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že\n\njej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude\npovinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. (33.) Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá\nv prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže\nspotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku\nzmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená\ncena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým\nsa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení\npredčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ. Na\ndruhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v\nprípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva\nzachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej\nnáhrady škody“. Na uvedené rozhodnutie nadviazali ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napr.\nsp. zn. 1Cdo/94/2019, 2Cdo/83/2020, 3Cdo/35/2020, 4Cdo/66/2020, 5Cdo/46/2020, 6Cdo/56/2020,\n7Cdo/186/2020, 7Cdo/172/2020 8Cdo/135/2020, 9Cdo/24/2020, v dôsledku čoho možno v ňom\nuvedený právny názor ohľadom predmetnej právnej otázky považovať za ustálenú rozhodovaciu prax\ndovolacieho súdu (Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 22CoCsp/23/2024-480 zo dňa 28. apríla\n2025).\n35. Vo vzťahu k námietkam žalovaného súd poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie jednotlivých\nrozhodnutí.\n36. Na základe vyššie uvedeného potom súd dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcu je v časti určenia\nneprijateľnosti zmluvných podmienok dôvodný a určil dotknuté zmluvné podmienky za neprijateľne\n(Zmluvná podmienka 1 až Zmluvná podmienka 7).\n37. Zohľadnenie časti nárokov priznaných právoplatným Rozsudkom.\n37.1. Rozsudkom súd rozhodol o nárokoch uplatnených žalobou a o trovách konania takto: (I.) Určuje,\nže úver zo Zmluvy 1, je bezúročný a bez poplatkov. (II.) Určuje, že úver zo Zmluvy 2, je bezúročný a bez\npoplatkov. (výrokmi III. až VII.) Určuje, že dotknuté zmluvné podmienky (Zmluvná podmienka 1, Zmluvná\npodmienka 4, Zmluvná podmienka 3, Zmluvná podmienka 6 a Zmluvná podmienka 7) sú neprijateľnými\nzmluvnými podmienkami. (VIII.) V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. (IX.) Žalobcovi priznáva nárok na\nnáhradu trov konania v časti určovacej žaloby voči žalovanému v rozsahu 55 %, o výške ktorých bude\nrozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. (X.) Žalovanému priznáva nárok\nna náhradu trov konania v časti žaloby na peňažné plnenie voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške\nktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\n37.2. V zmysle Rozhodnutie odvolacieho súdu bol zrušený Rozsudok vo výroku VIII., IX. a I.. Rozsudok\nvo výroku I. až VII. tak zrušený nebol a nadobudol právoplatnosť.\n37.3. Celkovo o nárokoch uplatnených žalobou súd rozhodol takto: (-) žalobný návrh žalobcu v časti\nurčenia neprijateľnosti zmluvných podmienok dôvodný v celom rozsahu – určenie dotknutých zmluvných\npodmienok za neprijateľne (Zmluvná podmienka 1 až Zmluvná podmienka 7) a (-) nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia dôvodný v celom rozsahu.\n37.4. Vo výroku tohto rozsudku tak súd priznal žalobcovi (-) nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia\na (-) určil Zmluvnú podmienku 2 a Zmluvnú podmienku 5 za neprijateľne.\n38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1\na § 396 ods. 1 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore.\n38.1. Podľa bodu 64. Rozhodnutia odvolacieho súdu [...] V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej\ninštancie znovu o náhrade trov konania, včítane odvolacích (§ 396 ods. 3 CSP).\n38.2. O všetkých trovách konania súd teda rozhodol spoločne (trovy konania na súde prvej inštancie\na trovy odvolacieho konania) a v zmysle celkového úspechu v spore.\n\n38.3. Celkový úspech žalobcu (po zohľadnení odvolacieho konania) v časti určovacieho žalobného\nnávrhu (určenie bezúročností a bezpoplatkovostí Úverov, určenie 7 NZP) predstavoval 9/9, a preto má\nžalobca vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mú súd priznal,\ntak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\n38.4. Celkový úspech žalobcu (po zohľadnení odvolacieho konania) v časti žalobného návrhu na\npeňažné plnenie predstavoval 100 % (žalobe vyhovené v celom rozsahu), a preto má žalobca vo vzťahu\nk žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mú súd priznal, tak ako je uvedené\nvo výroku tohto rozsudku.\n38.5. O výške náhrady všetkých trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá\nvyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom\nsúde Prešov.\nV odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie\nsa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z\nakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha\n(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov\na s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý\nďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,\nsúd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda\nmôže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich\npreukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nExekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a\nexekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:84ad9b50-d329-4d7c-b9a4-59a877863e08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.438.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 438/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 438/2018 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.438.2018.1"}, {"guid": "ussr:bc4b1868-176d-466b-984e-be1f8805b07b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 413/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 413/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4b1868-176d-466b-984e-be1f8805b07b"}, {"guid": "a3bc1742-83ea-4545-baa5-ffb446bb9e4b:dac6ea85-55a5-4753-9d3e-b27ce0d99fd5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8118202046.1", "spisova_znacka": "7Cdo/268/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2021 z 28. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-28", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8118202046.1"}, {"guid": "2a205f63-ee5b-4132-9d8f-f580b520f9dd:5c244626-ba34-4d78-91ab-c566235bd7f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2215211444.1", "spisova_znacka": "6Cdo/56/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/56/2020 z 27. 10. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2215211444.1"}, {"guid": "a2f4b87b-c9bb-4d43-acf5-b6c6ad7e14c0:a0fad90a-aba0-4fb0-962e-65334beb415a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2215213465.2", "spisova_znacka": "3Cdo/35/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/35/2020 z 23. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-23", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2215213465.2"}, {"guid": "f8a1090c-3d49-4788-acbb-6de2fa017838:96f7da07-874b-4a0b-b5d5-d62352c0cef3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8116205349.1", "spisova_znacka": "5Cdo/42/2020", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 z 15. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-15", "citacie_n": 1150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8116205349.1"}, {"guid": "9e3bfb02-36c8-4cf1-9496-04f5f37fa963:2cc4e689-ce09-4e21-95cc-e33f6be5d9db", "ecli": null, "spisova_znacka": "19CoCsp/14/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoCsp/14/2022 z 30. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9e3bfb02-36c8-4cf1-9496-04f5f37fa963:2cc4e689-ce09-4e21-95cc-e33f6be5d9db"}, {"guid": "8c017ffa-731d-432e-b02b-5429abc8344a:40a4f28e-929b-4545-9603-79c30950afa0", "ecli": null, "spisova_znacka": "22CoCsp/19/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/19/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8c017ffa-731d-432e-b02b-5429abc8344a:40a4f28e-929b-4545-9603-79c30950afa0"}, {"guid": "1378dbc7-d3a4-4726-8e21-df1c969a5814:ead31424-1221-4196-9c9a-09d645258952", "ecli": null, "spisova_znacka": "19CoCsp/55/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoCsp/55/2020 z 10. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-06-10", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1378dbc7-d3a4-4726-8e21-df1c969a5814:ead31424-1221-4196-9c9a-09d645258952"}, {"guid": "f5f23ff5-04b0-4668-9652-541d349c09da:df9b33dc-6efa-4afa-bb25-4e289ab1a90a", "ecli": null, "spisova_znacka": "15CoCsp/9/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15CoCsp/9/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f5f23ff5-04b0-4668-9652-541d349c09da:df9b33dc-6efa-4afa-bb25-4e289ab1a90a"}, {"guid": "bfffa1d0-7245-40af-a18f-60ede05244b1:cc82e4d4-7c5c-4c3a-90c9-ec409b0a9c1b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8119208054.1", "spisova_znacka": "13Co/156/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/156/2019 z 24. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-02-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8119208054.1"}, {"guid": "5039c174-2904-461e-ae83-db180c44534b:3b6e234d-de5a-4c3c-8a38-009577fccb2f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8117222967.1", "spisova_znacka": "18Co/189/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/189/2018 z 19. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-01-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8117222967.1"}, {"guid": "8469e44b-7ea8-4574-8934-0cb0b87e829f:f53bca6b-ae06-4d34-bed3-bf0586e039c6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8618200238.1", "spisova_znacka": "2Co/60/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/60/2019 z 25. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-08-25", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8618200238.1"}, {"guid": "71381881-c2f3-4603-8190-dfac32842dbb:d789516c-3039-4c1b-855c-1859bb88f614", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8816204568.2", "spisova_znacka": "5Co/107/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/107/2017 z 12. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-02-12", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8816204568.2"}, {"guid": "3bd9b553-8568-4e35-b6aa-4d8c90d78b39:2cb069cd-0976-41d0-9e1a-3ac476c72771", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8116206870.1", "spisova_znacka": "20Co/72/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/72/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8116206870.1"}, {"guid": "868a928c-e07b-4279-9bd8-51fbe6200fb1:2f2e1cc4-de64-4217-91e0-93c01a48ba46", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7713204860.2", "spisova_znacka": "6Co/171/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/171/2016 z 26. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-09-26", "citacie_n": 162, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7713204860.2"}, {"guid": "d1888b44-a8d9-4f3c-b781-2cb83c3b99b8:6352858f-ce06-4ada-bd47-158c8680c019", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6414201474.1", "spisova_znacka": "17Co/1008/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/1008/2014 z 23. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-02-23", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6414201474.1"}, {"guid": "a0dceaaf-887f-46ba-a3d7-b1c9ff1049d3:63d6e4e2-0f73-473f-a8d3-d58ab6a0f490", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6414208481.1", "spisova_znacka": "14Co/1455/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/1455/2014 z 14. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-12-14", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6414208481.1"}, {"guid": "4ce96ef2-e608-4500-9fd2-cb64a0f7c252:80b4fda2-a327-422b-a4e2-53171bc706d8", "ecli": null, "spisova_znacka": "34Csp/2/2023", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 34Csp/2/2023 z 6. 3. 2023", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2023-03-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4ce96ef2-e608-4500-9fd2-cb64a0f7c252:80b4fda2-a327-422b-a4e2-53171bc706d8"}, {"guid": "c4c1b103-0160-4770-9634-534d75d30cda:933ff202-cae0-446f-97c5-ae472912af0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Csp/5/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 15Csp/5/2021 z 16. 9. 2021", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2021-09-16", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c4c1b103-0160-4770-9634-534d75d30cda:933ff202-cae0-446f-97c5-ae472912af0c"}, {"guid": "16225456-f286-4a46-af0e-7773fa4e8c76:735002f4-1507-44f5-9587-f2d9cdc527cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Csp/198/2019", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Komárno sp. zn. 8Csp/198/2019 z 6. 2. 2020", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2020-02-06", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/16225456-f286-4a46-af0e-7773fa4e8c76:735002f4-1507-44f5-9587-f2d9cdc527cf"}, {"guid": "acd85891-9c31-4f82-9105-8e77763ed646:c25587b9-453c-479c-9f99-85a1c55b94cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "29Csp/25/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/25/2018 z 25. 2. 2019", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/acd85891-9c31-4f82-9105-8e77763ed646:c25587b9-453c-479c-9f99-85a1c55b94cc"}], "citovane_v": [{"guid": "0de9ec16-c2e3-4f01-976e-50f49c7ef13b:1dd66c83-34b9-4366-8042-cb041866221e", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8125207209.1", "spisova_znacka": "9Csp/107/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/107/2025 z 30. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8125207209.1"}]}