Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/1455/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414208481 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414208481.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Anna Snopčoková, členovia senátu, v právnej veci navrhovateľky O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. F. U., J. P. X/X, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466 proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 443,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 01.10.2014, č. k. 4C/104/2014-47, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala zaplatenia sumy 443,47 Eur s úrokom z omeškania z titulu bezdôvodného obohatenia. Prvostupňový súd zamietol návrh z dôvodu, že odporca vzniesol námietku premlčania a prvostupňový súd túto posúdil ako dôvodnú. Prvostupňový súd považoval za správne tvrdenie navrhovateľky o tom, že zmluva o úvere, z ktorej odvodzuje svoj nárok, nemá náležitosti požadované ust. § 4 ods. 2, písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v čase uzatvárania zmluvy, a preto bol úver bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 464,71 Eur, bola povinná vrátiť odporcovi iba túto sumu. Za nesporné prvostupňový súd považoval aj tvrdenie, že navrhovateľka zaplatila z tohto úveru odporcovi sumu 908,16 Eur, teda o 443,47 Eur viac, ako bola jej zákonná povinnosť. Pretože posledné plnenie zo strany navrhovateľky bolo dňa 28.06.2007, 3-ročná (objektívna) lehota na vymáhanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 28.06.2010, a keďže žaloba bola podaná až dňa 01.07.2014, žalobu z dôvodu premlčania práva zamietol. Prvostupňový súd nesúhlasil s názorom navrhovateľky, že v danom prípade platí 10-ročná (objektívna) premlčacia lehota, nestotožnil sa s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.12.2011, sp. zn. 7Co/81/2011, podľa ktorého dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Takýto názor prvostupňový súd nepovažoval za správny z dôvodu, že neuvádzanie ročnej percentuálnej miery nákladov, ktoré je sankcionované zákonom tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo pre poskytovateľa znamená, že prichádza o výrazné finančné prostriedky. Za nelogické preto považuje, že by išlo o úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal na § 2 zákona č. 1/1993 Zb. o zbierke zákonov SR, v zmysle ktorého o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známe každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Platí to aj pre navrhovateľku, že v čase uzatvárania zmluvy o úvere vedela, že úver je bezúročný, a preto nemusela odporcovi úroky a poplatky platiť. Pokiaľ tak urobila, vyvracia to jej tvrdenie o úmysle odporcu získať bezdôvodné obohatenie. Proti rozsudku okresného súdu podala navrhovateľka prostredníctvom splnomocneného advokáta odvolanie. Poukázala na odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2, písm. a), d), f) O.s.p. Súdom uvedenú úvahu o tom, že by bolo od odporcu nelogické úmyselne sa vystavovať riziku, že za ním poskytnuté plnenie nebude môcť požadovať prislúchajúce úroky a poplatky, označila za vadnú, keďže je zjavné, že práve v prípade odporcu je jasné, že svojím konaním dokáže dosahovať zisk, ktorý by v prípade podnikania v súlade so zákonom nedosahoval. Len malé percento spotrebiteľov sa domáha svojich nárokov zo zmlúv uzavretých s odporcom, vo väčšine prípadov plnia na účet odporcu finančné plnenie predstavujúce odplatu v rozpore so zákonom, keďže si svojich práv nie sú vedomí. Odporca tak jednoznačne zneužíva svoje silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv. Pre odporcu je jasne výhodnejšie úmyselne porušovať zákon, čo aj dlhodobo robí napriek mnohým súdnym rozhodnutiam. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.02.2003, sp. zn. 33Odo/938/2002 potvrdzujúce jeho názor s tým, že odporca musel byť v čase, keď sa bezdôvodne obohacoval na úkor navrhovateľky, minimálne uzrozumený s tým, že prijatím finančnej sumy na svoj účet sa bezdôvodne obohacuje. K správnemu právnemu posúdeniu veci poukazuje na znenie ust. § 107 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pre určenie momentu, kedy začína plynúť 2-ročná subjektívna doba s tým, že pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, teda preukázaná a nielen predpokladaná vedomosť na strane oprávneného, pričom navrhovateľka jednoznačne uviedla, že to, že sa odporca na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela až po porade so svojim právnym zástupcom, t. j. dňa 28.04.2014. Logickým následkom zistenia takýchto vedomostí bolo udelenie plnej moci právnemu zástupcovi a podanie návrhu na začatie konania zo dňa 20.06.2014. K uplatneniu nároku oprávneného, v tomto prípade navrhovateľky, na vydanie bezdôvodného obohatenia teda došlo preukázateľne v 2- ročnej subjektívnej lehote. Ďalej uvádza, že dôkazné bremeno v tomto prípade mal niesť odporca, tento však nijako nepreukázal a nezdôvodnil, prečo by sa mala navrhovateľka o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, že sa odporca na jej úkor takto obohatil, dozvedieť skôr, ako to sama deklarovala. Odporca mal preukázateľne vyvrátiť tvrdenia navrhovateľky o tejto skutočnosti. Odporca neodôvodnil ani vznesenie námietky premlčania v objektívnej dobe, pretože samotné uvedenie „akýkoľvek nárok na jeho vydanie (bezdôvodného obohatenia) podlieha zákonnej objektívnej premlčacej 3-ročnej lehote,“ nemožno považovať za zdôvodnenie jeho tvrdení, ktorými by uniesol odporca dôkazné bremeno, ktoré na ňom spočívalo. Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, v prípade zmeny rozhodnutia a vyhovenia návrhu; uplatňuje aj náhradu trov prvostupňového konania. Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. Napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozsudku a dôvodov odvolania odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie vo veci, vykonané dôkazy správne podľa § 132 vyhodnotil a rozhodnutie náležite podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd rozhodol správne, keď dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je premlčaný. V odvolaní navrhovateľka neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V zmysle relevantnej právnej úpravy začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, ide teda o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Subjektívna premlčacia doba tak, ako na ňu poukazuje navrhovateľka v odvolaní, nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby, zároveň je vylúčené, aby plynula potom, ako uplynie objektívna premlčacia doba. V 10-ročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel môže byť priamy alebo nepriamy, musí pritom smerovať k bezdôvodnému obohateniu a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ nie sú splnené podmienky na 10-ročnú premlčaciu dobu, platí 3-ročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil, nakoľko zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou. V danom prípade navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že už v čase uzavretia úverovej zmluvy existoval na strane odporcu úmysel bezdôvodne sa na jej úkor obohatiť. Úmysel môže byť priamy, pri ktorom konajúci chce spôsobiť škodu a nepriamy, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. V tomto prípade nepostačuje na preukázanie úmyselného konania len tvrdenie navrhovateľky, že odporca použil nekalú obchodnú praktiku a neumožnil navrhovateľke porovnať výhodnosť úveru na trhu oproti iným produktom. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmluvu, ktorú navrhovateľka s odporcom uzavrela, bolo nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov a zároveň skonštatoval, že v danom prípade navrhovateľka zaplatila odporcovi viac, ako bola vzhľadom na túto zistenú skutočnosť povinná. Vzhľadom však na vznesenú námietku premlčania, považoval túto za opodstatnenú z dôvodov, ktoré v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom vysvetlil. Odôvodnenie prvostupňového súdu považuje odvolací súd za správne a v tomto sa s ním stotožňuje, rovnako ako prvostupňový súd dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ právne relevantným spôsobom nepreukázal, že zo strany odporcu v danom prípade išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie a že by bolo potrebné na vznesenú námietku premlčania aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, preto okresný súd správne žalobu ako podanú po uplynutí premlčacej doby zamietol. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Pretože úspešný odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, rozhodol odvolací súd tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.