Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 59Pc/57/2024 1224203530 04. 12. 2024 JUDr. Ľubica Novotná ECLI:SK:MSBA2:2024:1224203530.1
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľky - osoby oprávnenej na výživné: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX, C., proti osobe povinnej platiť výživné: B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. X, H., právne zastúpená Mgr. Františkom Řihákom, advokátom so sídlom Suvorovova 19, Žilina, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom zo dňa 04.11.2024 sa navrhovateľka domáhala určenia výživného na rodiča vo výške 300 eur mesačne, zároveň žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť jej plnoletej dcére dočasne platiť výživné na rodiča vo výške 300 eur mesačne. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že osoba povinná platiť výživné jej bola zverená do starostlivosti uznesením Okresného súdu Žilina a v máji 2024 jej plnoletá dcéra úspešne ukončila II. stupeň vysokoškolského štúdia. Od narodenia až po ukončenie štúdii sa navrhovateľka o svoju dcéru starala, vychovala ju, sprevádzala počas životných etáp, od narodenia, po škôlku, základnú školu, strednú školu až po vysokú školu, nikdy ju nevyňala zo svojej starostlivosti. V domácnosti navrhovateľky nastala od januára 2024 zmena pomerov, 24-hodín denne sa stará o ťažko chorého manžela D. C.. Z tohto dôvodu sa nemôže zamestnať, ani jej manžel sa nemôže zamestnať. Jej jediným príjmom je opatrovateľský príspevok vo výške 593,36 eur. Tento príjem sa z dlhodobého hľadiska nezmení, nakoľko manžel je ťažko zdravotne postihnutý. Z tohto príjmu má nasledujúce mesačné výdavky: úhrada za byt 455 eur, strava 150 eur, zdravotná starostlivosť 50 eur, telefón 20 eur, drogéria a hygiena 30 eur, cestovné 40 eur, oblečenie a obuv 30 eur, kadernícke služby 30 eur. Výdavky sú uvádzané v priemernej mesačnej výške, nemôže si dovoliť kúpiť ani ovocie, zeleninu, bežné oblečenie, obuv, vitamíny. Momentálne sa nachádza v situácii, že si požičiava peniaze od známych. Opísaný stav je dlhodobo neudržateľný a neodvratne hrozí zásadný zásah do jej osobnej, psychickej a sociálnej oblasti života. Jej dcéra sa osamostatnila, našla si prácu svojich snov, priateľa, neprejavuje o matku záujem. Žiadnym spôsobom jej nepomáha, neopýta sa, či niečo nepotrebuje, nezdvíha telefón, ani nezavolá, zabudla na jej narodeniny a meniny. Rovnako zabudla na podporu od narodenia, že sa o ňu neustále starala, aby napredovala v škole, v záujmoch, v športe, v spoločenských aktivitách. Mala za to, že jej situácia spĺňa predpoklady na to, aby súd na čas do rozhodnutia vo veci samej rozsudkom, vydal neodkladné opatrenie vo veci platenia výživného v nevyhnutnej miere. 2. Dňa 02.12.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie osoby povinnej platiť výživné, v ktorom uviedla, že tvrdenia navrhovateľky nie sú pravdivé. Navrhovateľka striedala partnerov, v súčasnosti má už tretieho manžela. Zo strany navrhovateľky sa jednalo o veľmi veľkú ľahostajnosť voči všetkým jej deťom (dokopy má navrhovateľka 6 detí) a bolo jej takmer jedno, že deti jej mužské známosti takmer
utýrali. Navrhovateľka predstiera nevládnosť a invaliditu jej súčasného partnera, ktorá ale v skutočnosti neexistuje, tento človek s ňou cestuje pravidelne po Slovensku, nie je odkázaný na 24-hodinovú opateru. Navrhovateľka k ostatným dvom najmladším deťom si ona, ako povinná osoba svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť neplní. Ďalej osoba povinná platiť výživné dala do pozornosti súdu konania na Mestskom súde Bratislava II, sp. zn. 39Pc/42/2024 a sp. zn. 39Pc/43/2024, v rámci ktorých si jej brat I. J. (syn navrhovateľky) uplatňuje určenie výživného na plnoleté dieťa voči navrhovateľke. Rovnako je v súčasnej dobe vedené aj trestné konanie na polícii v Žiline, v rámci ktorého sa preveruje podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy navrhovateľkou ako osobou podozrivou, ktorá si dlhodobo neplní určenú vyživovaciu povinnosť voči jej deťom K. I. J. a L. K. J.. Rovnako tak sa navrhovateľka vyhráža deťom a bývalým partnerom žalobami. Navrhovateľka dokonca na podaní na výkon exekúcie z titulu nezaplateného výživného preukázateľne sfalšovala jej podpis ako aj jej sestry. Povinná ďalej uviedla, že v súčasnosti je študentkou 3. stupňa denného (doktorandského) štúdia na H. M. J. H.. Od svojich 18-tich rokov nežije s matkou v spoločnej domácnosti, stará sa o seba sama a bez toho, aby jej navrhovateľka akýmkoľvek spôsobom pomáhala, alebo jej prispievala na jej životné náklady a potreby. Momentálne má vlastnú domácnosť, o ktorú sa stará vo väčšej miere hlavne ona a rovnako sa momentálne stará aj o svojho mladšieho brata D. (syna navrhovateľky), ktorý s ňou býva v jej domácnosti. Dá sa povedať, že v súčasnosti v tejto situácii plní úlohu jeho matky a teda nahradzuje navrhovateľku. V súčasnosti bývajú v starorodičovskom dome, ktorý vlastní rodina jej otca. V dome býva spolu so svojim bratom D. J. (syn navrhovateľky) a svojim priateľom N. O.. Mesačné náklady na chod domácnosti vyčíslila nasledovne: paušál, internet, TV a streamovacie služby 130 eur, strava 120 až 160 eur, hygienické a čistiace prostriedky 30 až 40 eur, energie spolu 160 eur, školské potreby 20 eur, služobné cesty v rámci štúdia 100 až 200 eur, cestovné náklady 60 eur, posilňovňa a iné športové aktivity 35 eur, údržba domu 200 až 400 eur, domáce zvieratá 40 až 50 eur. V súčasnosti má jediný príjem, ktorým je poskytnuté štipendium v rámci denného doktorandského štúdia na H. M. a to vo výške 1 025,50 Eur. Jej ďalším príjmom je výživné zo strany jej otca - E. P. Q. G., E., vo výške 130 eur. Rovnako má občasný príjem z príležitostných brigád. Jej príjem iba s námahou postačuje na zabezpečenie základných životných potrieb pre ňu a pre jej súrodenca, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti. Z dikcie zákona taktiež vyplýva, že nárok na výživné by nemal byť v rozpore s dobrými mravmi. Z doručeného návrhu splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva. Povinná záverom uviedla, že žiada voči navrhovateľke nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100%. 3. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, s prílohami návrhu, s vyjadrením osoby povinnej platiť výživné a s prílohami tohto vyjadrenia, a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Z rodného listu súd zistil, že navrhovateľka je matkou osoby povinnej platiť výživné. 5. Z rozhodnutia Úradu práce Bratislava zo dňa 16.07.2024 súd zistil, že navrhovateľke bol od 01.01.2024 priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je jej manžel D. C., nar. XX.XX.XXXX. S účinnosťou od 01.07.2024 je peňažný príspevok vo výške 593,36 eur. 6. Z potvrdenia o zápise súd zistil, že osoba povinná platiť výživné dňa 02.09.2024 nastúpila do 1. ročníka na denné doktorandské štúdium na H. M. J. H.. 7. Z potvrdenia o štipendiu súd zistil, že osoba povinná platiť výživné poberá štipendium vo výške 1 025,50 eur. 8. Tunajší súd vedie konanie o určenie vyživovacej povinnosti dieťaťa - B. G., nar. XX.XX.XXXX k rodičovi - navrhovateľke, pod spisovou značkou 59Pc/56/2024. 9. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 13. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 14. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 16. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. "Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením". (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016,1092 s.). 17. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších pochybností o jeho dôvodnosti. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. 18. Neodkladné opatrenie vo veciach platenia výživného môže súd nariadiť na návrh (ak ide o inú než maloletú osobu) alebo aj bez návrhu (ak ide o výživné pre maloleté dieťa). Uloženie tejto povinnosti je možné, ak existuje nárok na výživné, pričom právny dôvod vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. 19. Súd návrh v celom rozsahu preskúmal a po vyhodnotení tvrdení v ňom obsiahnutých a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľka neosvedčila základné skutočnosti nutné pre vyhovenie návrhu. 20. Podľa § 71 ods. 2 zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom, avšak nakoľko manžel navrhovateľky je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, súdu bolo zrejmé, že výživné nemožno požadovať od manžela a bolo potrebné zaoberať sa vyživovacou povinnosťou detí k rodičom v zmysle § 66 zákona o rodine. 21. Z lustrácie v registri obyvateľov súd zistil, že navrhovateľka má 6 detí. Z dátumov narodenia súd vyvodil záver, že L. K. J., K. A. J. a D. J. ešte plnia školskú dochádzku (základná, resp. stredná škola). Ďalej I. J. je študentom 3. ročníka na strednej škole (na Mestskom súde Bratislava II sa vedie na jeho návrh konanie o určenie výživného navrhovateľky k plnoletému synovi). Súdu nie je zrejmé, či ďalšie dieťa navrhovateľky - N. G., nar. XX.XX.XXXX, je ešte študentkou vysokej školy, alebo už je schopná sama sa živiť, túto skutočnosť mala v návrhu osvedčiť navrhovateľka, avšak neurobila tak, pretože ak táto dcéra je schopná sama sa živiť, návrh mal smerovať aj voči nej. Navrhovateľka predmetným návrhom žiada výživné iba od svojej najstaršej dcéry B. G., nar. XX.XX.XXXX.
22. Navrhovateľka uviedla, že jej manžel je ťažko zdravotne postihnutý, neuviedla však z akého dôvodu, či poberá nemocenskú dávku, či poberá alebo si vybavuje dôchodok alebo invalidný dôchodok. 23. Nebola osvedčená ani tá skutočnosť, že navrhovateľka sa o svoju dcéru riadne starala až do doby, kým nebola schopná sama sa živiť. Osoba povinná platiť výživné vo svojom vyjadrení uviedla, že navrhovateľke bolo jedno, že jej partneri takmer utýrali jej deti, navrhovateľka sfalšovala podpis dcéry na listine, dcéra údajne od 18-tich rokov nežije s matkou v domácnosti, matka sa o ňu nestarala a neprispievala na jej životné náklady a potreby. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenie založené práve na takomto osobnom vzťahu. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu (Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/463/2011 zo dňa 05.04.2012). V predmetnej veci bude teda nutné vykonať náležité dokazovanie vo veci samej zamerané aj na tú skutočnosť, či priznanie výživného v danej veci nie je v rozpore s dobrými mravmi. 24. Nakoľko navrhovateľka nijako neosvedčila dôvodnosť nároku, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy v miere potrebnej a dostačujúcej pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 25. Súd bude pokračovať v konaní o určenie vyživovacej povinnosti dieťaťa k rodičovi, ktoré je vedené tunajším súdom pod sp. zn. 59Pc/56/2024. 26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Aj keď osoba podľa návrhu povinná platiť výživné požiadala o 100% náhrady trov konania, súd jej náhradu v tomto konaní o neodkladnom opatrení nepriznal, nakoľko to nepovažoval za spravodlivé s ohľadom na skutočnosť, že návrh navrhovateľky nebol úplne a zjavne nedôvodný (aj keď bol zamietnutý). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v jednom vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.