Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/463/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310208220 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5310208220.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľky: W. D., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., G. XXXX, právne zastúpená Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie Slobody 12, Bratislava, proti odporkyni: W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., P. XX, právne zastúpená advokátom JUDr. Celestínom Stehurom, Advokátska kancelária, L., Fr. D. XXXX, v konaní o určenie výživného, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 11C/170/2010-137 zo dňa 5.10.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh v celom rozsahu zamieta. Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca uložil odporkyni povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 20,- eur mesačne od 28.10.2010. Zároveň vyčíslil nedoplatok do 5.10.2011 vo výške 240,- eur a povolil ho splácať v mesačných splátkach po 20,- eur, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 66 a § 75 Zákona o rodine, keď konštatoval, že návrh navrhovateľky na určenie výživného bol čiastočne dôvodný, keď táto sa ocitla v stave finančnej núdze a nie je schopná uhrádzať náklady na svoju výživu. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami odporkyne, že určenie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi, s poukazom na § 75 ods. 2 Zákona o rodine, nakoľko takýto rozpor nezistil. Vzhľadom na príjem odporkyne. ako aj jej výdavky, stanovil výživné sumou 20,- Sk a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 O.s.p., pričom dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo odporkyni ako úspešnejšej v konaní nepriznal náhradu, vzhliadol v charaktere predmetu sporu, ako aj celkovom sociálnom postavení navrhovateľky. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podala odvolanie odporkyňa. Uvedený rozsudok považuje za nesprávny, nakoľko vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu, pričom súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prvostupňový súd vôbec bližšie nezisťoval, či si navrhovateľka nemôže zabezpečiť výživu svojou prácou. Je v produktívnom veku, avšak aj z predložených lekárskych správ nevyplýva, že by nemohla pracovať a teda sama sa živiť. Nebola teda splnená základná podmienka a to, že rodič výživu potrebuje a je na túto odkázaný. Ako ďalší dôvod pre zamietnutie návrhu poukazovala odvolateľka na skutočnosť, že navrhovateľka sa odmalička o ňu nestarala, nezaujímala sa o to, aké školy navštevuje, prípadne či má kde bývať, alebo je zamestnaná. Samotná navrhovateľka nikde nepracovala, dala sa živiť svojim priateľom a v značnej miere požívala alkohol a aj preto je v súčasnej dobe bez finančných prostriedkov. Prvostupňový súd vyhodnotil výpovede svedkov, ktorých označila odporkyňa za nedôveryhodné naopak, svedkovia označení navrhovateľkou a ktorí sú v priamom príbuzenskom vzťahu s ňou, naopak mali dôvod vypovedať tendenčne. Práve títo svedkovia žili v L., teda 25 km od miesta bydliska odporkyne, nestretávali sa a nenavštevovali ju v mieste bydliska u starých rodičov, poznatky o nej majú pravdepodobne len z rozprávania navrhovateľky. Práve zo svedeckých výpovedí svedkýň B., Z., D., S. a Z. vyplýva, že navrhovateľka, ako matka sa o odporkyňu celý život nezaujímala. K odvolaniu odporkyne sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Jednoznačne bolo preukázané, že navrhovateľka sa nachádza v stave odkázanosti a potrebuje prostriedky na zabezpečenie primeranej výživy. Vzhľadom na svoj zdravotný stav, si tieto nevie obstarať sama. Z týchto dôvodov žiadala, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu. Na pojednávaní pred odvolacím súdom, odporkyňa vo výpovedi uviedla, že navrhovateľka ako matka je pre ňu cudzí človek, nikdy sa o ňu osobne nestarala, keby nebolo starých rodičov, nemala by kde bývať ani ako študovať. Za matku sa celý život hanbila, táto žila oddelene svoj vlastný život, o odporkyňu ako dcéru sa vôbec nestarala. Navrhovateľka nemá žiadne pracovné návyky a preto žiada finančné prostriedky od nej. Navrhovateľka sa na pojednávanie odvolacieho súdu nedostavila. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods.1 O.s.p. a rozsudok prvostupňového súdu po vykonanom pojednávaní v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietol. Z vykonaného dokazovania mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľka žiadala určiť výživné v zmysle § 66 Zákona o rodine z dôvodu, že nemá finančné prostriedky a odporkyňa je jej jedinou dcérou. Navrhovateľka nepracuje, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 118,- eur mesačne, býva v prenajatom byte a predtým bývala v byte po rodičoch, ktorý spoločne so súrodencami predali. Odporkyňa pracuje a býva v I., má v osobnom vlastníctve jednoizbový byt, ktorý si zabezpečila aj prostredníctvom hypotekárneho úveru, z hlavného pracovného pomeru dosahuje príjem v priemere 551,- eur v čistom. Z ďalšieho pracovného úväzku má príjem 135,- eur mesačne. Navrhovateľka zatiaľ nebola rozhodnutím sociálnej poisťovne uznaná ako osoba so zníženou pracovnou schopnosťou. Z výpovedí svedkov, ktorí boli vypočutí prvostupňovým súdom, jednoznačne vyplynulo, že odporkyňa od útleho veku žila u starých rodičov vo K. nad D., ktorí odporkyňu vychovávali, keď pri banskom nešťastí vo veku 5 týždňov jej zomrel otec. Navrhovateľka spočiatku tiež bývala u starých rodičov, neskôr sa odsťahovala do bytu v L., ktorý tiež vlastnili starí rodičia. Odporkyňa po vyštudovaní strednej školy rok pracovala, ďalej pokračovala v nadstavbovom štúdiu po ukončení, ktorého pracovala v P. O.. V súčasnej dobe žije a pracuje v I., kde ukončila vysokoškolské štúdium. Z výpovedi svedkov ďalej vyplynulo, že navrhovateľka s odporkyňou sa nekontaktujú, neudržiavajú žiadny styk, naposledy sa stretli na pohrebe starých rodičov. Navrhovateľka sama potvrdila, že nemala vedomosť o tom, že dcéra vyštudovala vysokú školu. Ustanovenie § 66 Zákona o rodine ukladá deťom, ktoré sú schopné sami sa živiť, povinnosť zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu ak to potrebujú. Z uvedeného zákonného znenia je možné vyvodiť základné podmienky vzniku vyživovacej povinnosti a to existenciu príslušného rodinno-právneho vzťahu, schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, potrebu na strane rodiča a súlad s dobrými mravmi. Prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí konštatoval, že existujú všetky základné podmienky pre priznanie výživného. Na rozdiel od záverov prvostupňového súdu, dospel odvolací súd k presvedčeniu, že neboli v celom rozsahu naplnené podmienky pre priznanie výživného. Prvostupňový súd jednak neskúmal bližšie, z akého dôvodu navrhovateľka je dlhodobo nezamestnaná, poukazoval len na jej zhoršený zdravotný stav. Zo zdravotných dôvodov zatiaľ u navrhovateľky nebolo vyslovené zníženie jej pracovnej schopnosti (a z tohto dôvodu priznaný nárok na invalidný dôchodok). Súd tiež neskúmal, prečo navrhovateľka nepoužila finančné prostriedky, získané z odpredaja rodičovského bytu na zabezpečenie si primeranej bytovej náhrady. Navyše odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odporkyňa si na zabezpečenie bývania bola nútená zobrať hypotekárny úver. Tento je nútená pravidelne splácať, býva a pracuje v Bratislave, pričom je všeobecne známe, že životné náklady v tomto meste sú vyššie, ako v ostatných menších mestách, či obciach. Aj táto skutočnosť potom obmedzuje možnosti odporkyne prispievať na výživu navrhovateľke (to však zohľadňoval aj prvostupňový súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti). Odvolací súd však dôvod nemožnosti priznať výživné, videl najmä v rozpore uloženia takejto povinnosti s dobrými mravmi. V zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Ide teda o jednu zo všeobecných podmienok možnosti priznať výživné bez ohľadu na naplnenie ostatných zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti. Pri zistení rozporu s dobrými mravmi súd nemôže výživné priznať. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila požadovala plnenie založené práve na takomto osobnom vzťahu. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Z výpovedí samotných účastníkov, ale aj vypočutých svedkov jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľka od útleho veku odporkyne nežila s touto v spoločnej domácnosti, neposkytovala jej ako matka dennodennú starostlivosť, nezaujímala sa o jej štúdium, dokonca nevedela ani to, že vyštudovala vysokú školu. Nie je na mieste tvrdiť, že takýto stav zapríčinila odporkyňa, nakoľko súd má za to, že to bolo práve konanie a správanie navrhovateľky, prečo medzi ňou ako matkou a dcérou došlo k odcudzeniu, pretrhaniu všetkých väzieb a akýchkoľvek kontaktov. Za danej situácie, pokiaľ teda sama navrhovateľka ako matka neposkytovala náležitú starostlivosť odporkyni, ako dcére, neprispievala jej na štúdium, nezabezpečovala bývanie, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, uložiť teraz odporkyni povinnosť prispievať výživné navrhovateľke. Z uvedených dôvodov odvolací súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko navrhovateľka nebola úspešná v konaní a odporkyňa si trovy neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.