Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 9Pc/12/2025 1225200688 06. 03. 2026 JUDr. Petra Priečinská ECLI:SK:MSBA2:2026:1225200688.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou v právnej veci navrhovateľky – osoby oprávnenej na výživné: A. B., XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. – C. D., právne zastúpená: JUDr. Jana Viktória Žvachová, advokátka so sídlom Včelárska 21, Bratislava, proti osobe povinnej platiť výživné (plnoletý syn): E. B., nar. XX.XX.XXXX trvalý pobyt F. XX/XXXX, B., zastúpený G. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. XXX/XXX, I. J., v konaní o určenie výživného pre rodiča, takto rozhodol: I. Súd návrh zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom zo dňa 03.03.2025 sa osoba oprávnená na výživné A. B., XX.XX.XXXX, domáhala určenia výživného na rodiča vo výške 40 eur mesačne voči svojmu synovi E. B. nar. XX.XX.XXXX, ako osobe povinnej platiť výživné. 2. Svoj návrh odôvodnila tým, že po svadbe s manželom žili v služobnom byte (D. K., B.). Po skončení práce ho museli opustiť. V tom období sa rozviedli. Následne bývala v podnájmoch, pracovala od roku 2018 ako opatrovateľka a naposledy bývala v ubytovni „Domov pre každého“. Jej zdravotný stav sa však zhoršil a zanechať prácu v dôsledku čoho prišla aj o možnosť hradiť si náklady na ubytovanie. Porodila v priebehu rokov 1983 – 2005 celkovo 10 detí: G. D., A. B., nar. XX.XX.XXXX, E. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar.XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX, D. L., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX, M. B., nar. XX.XX.XXXX, M. B., nar. XX.XX.XXXX. O všetky deti sa po celý čas až do ich opustenia spoločnej domácnosti riadne starala. Deti sú dospelé, sú v produktívnom veku, pracujú a ani jedno nechodí do školy. Deti s ňou kontakt neudržujú, hoci oň má záujem. Aj z tohto dôvodu nevie adresy trvalého pobytu svojich detí alebo iného miesta, na ktorom sa zdržiavajú. K vyživovacej povinnosti manžela a bývalého manžela uvádza, že sme sa rozviedli dňa 14.11.1993 a jej bývalý manžel už v súčasnosti nežije. K svojím majetkovým pomerom uvádza, že poberá invalidný dôchodok vo výške 383,- €, avšak exekútor jej z toho strháva zrážky, teda dostáva len 181, €. Žiaden iný majetok nemá. Jej optimálne náklady mesačné náklady predstavujú: strava 200,€, drogéria 30,- €, lieky 50,- €. Nezostáva jej teda z dôchodku žiadne peniaze na uhradenie nájmu. Bežný nájom v Bratislave sa za jednoizbový byt pohybuje vo výške 500,- €. V súčasnosti prespáva v záhradnej chatke. Prácu si aktívne hľadá, avšak aj vzhľadom na zdravotný stav a osobné pomery to je zložité, keďže za daných okolností si nevie zabezpečiť každodennú hygienu a úpravu zovňajšku (pranie, žehlenie). Rovnako si nemá priestor na odloženie osobných vecí. Podľa jej názoru by mali prispievať všetky deti na jej výživu, avšak považuje za vhodné, nakoľko ide o samostatné nároky voči plnoletým osobám aj z hľadiska hospodárnosti, žalovať každého z nich samostatne.
3. Dňa 26.03.2025 bolo súdu doručené vyjadrenie osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné – syn E. B., v ktorom uviedol, že osobu oprávnenú na výživné (označoval ju vo vyjadrení ďalej ako „navrhovateľku“) A. B. nepozná, nakoľko od svojich asi 5 rokov bol umiestnený aj so svojimi súrodencami v detskom domove v B.. Na navrhovateľku si spomína matne, s negatívnymi spomienkami. Bývali v Bratislave, v byte s navrhovateľkou a jemu neznámymi osobami. Spomína si že pili vodu z WC, všetci 4 spali na jednaj posteli, ako dieťa kradol v obchode, lebo bol hladný, pričom ho chytili. Vie len, že boli navrhovateľke odobraní pracovníčkami sociálneho úradu v rannom detstve z dôvodu zanedbania starostlivosti a umiestnili ich aj so súrodencami do Detského Domova (ďalej len „DeD“). Od toho umiestnenia v DeD, kedy mal asi 5 rokov, žil nepretržite v DeD v B. spolu s jeho 3 súrodencami až do svojich asi 22 rokov, kým úspešne nedoštudoval. Postupne v priebehu rokov do DeD boli prijatí jeho ďalší súrodenci, ktorí sa narodili až po ich odobratí od navrhovateľky a boli tiež umiestnení do DeD. Počas celého obdobia o nich navrhovateľka neprejavila žiadny, ani minimálny záujem, nikdy ich nenavštívila, nenapísala a ani sa nesnažila o akýkoľvek kontakt. Dodáva, že jej nezáujem o neho a jeho súrodencov je evidentný z aktivít navrhovateľky na sociálnej sieti. Po obdŕžaní výzvy k návrhu si zo zvedavosti zisťoval, či navrhovateľka nie je aktívna na sociálnych sieťach. Zo zistení bol v šoku. Navrhovateľka sa o nich, teda o svojich deťoch vyjadrovala vulgárne, nenávistne a necitlivo i keď' nerozumie prečo, keďže v kontakte s nikým z nich nebola. Screenshoty prikladá v prílohe svojho vyjadrenia. Je vd'ačný DeD, že ho pripravil do života a poskytol mu starostlivosť, ktorú mu navrhovateľka nebola schopná poskytnúť. Je absurdné, že navrhovateľka, ktorá je pre neho cudzia osoba, požaduje od neho výživné pre rodiča napriek tomu, že sa ako rodič nikdy nesprávala. Nie len, že sa o neho počas umiestnenia v DeD nezaujímala, ale ani sama si neplnila vyživovaciu povinnosť voči jeho osobe, resp. voči DeD, o čom svedčí aj skutočnosť, že DeD si vymáhal od navrhovateľky výživné exekučne. Nikdy sa o neho nezaujímala počas pobytu v DeD a tiež ju nezaujímalo či bude mat' kam ísť a z čoho žít', keď odišiel z DeD. V novembri 2024 obdržal uznesenie z Mestského súdu Bratislava II rozhodnutie č. 39Pc/58/2024-35 z ktorého sa dozvedel, že ich bolo 10 súrodencov, z ktorého 1 zomrel. Dozvedel sa to až zo spomínaného uznesenia z ktorého je evidentné, že navrhovateľka nemá žiadne informácie a vedomosti o deťoch, ktoré porodila, a že sa o smrti jedného z desiatich detí dozvedela až od súdu, keď' žiadala výživné aj od tohto svojho už mŕtveho dieťaťa. Návrh považuje za absurdný, špekulatívny, účelový a žiada, aby súd návrh navrhovateľky na určenie výživného pre rodiča v plnom rozsahu zamietol ako neopodstatnený. 4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne osoby oprávnenej na výživné, splnomocnenej zástupkyne osoby povinnej platiť výživné, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: 5. Právna zástupkyňa osoby oprávnená na výživné na pojednávaní dňa 06.03.2026 uviedla, že oprávnená je účastníčkou dedičského konania čo ovplyvní zrejme pozitívne jej majetkové pomery. Hmotnú núdzu oprávnenej vie preukázať iba tým, že jej bola priznaný z CPP právny zástupca, žiadne ďalšie dôkazy nemá; aktuálne je údajne bezdomovkyňa. 6. Splnomocnená zástupkyňa osoby povinnej platiť výživné na pojednávaní dňa 06.03.2026 uviedla, že s návrhom nesúhlasí nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi. Povinný je syn oprávnenej a jej brat a od r. 1992 boli umiestnení do detského domova. Matka – oprávnená sa o nich nikdy nestarala a nezaujímala. Do umiestnenia do detského domova s matkou ani nebývali, ona ich zobrala z východu od otca a umiestnila ich k babke do Bratislavy, ktorá sa o nich tiež nestarala, nedávala im jesť, boli tam pol roka, až kým ich sociálka odobrala matke do diagnostického ústavu a odtiaľ putovali do detského domova. Povinný sa dostal do diagnostického ústavu ako 5ročný, tu bol pol roka a potom išiel do detského domova, kde bol umiestnený do dospelosti, až do ukončenia SŠ. Matka sa o neho nikdy nezaujímala, ako sa nezaujímala o ostatné svoje deti, ktoré boli umiestnené v detských domovoch. Nezaujímala sa o nich - svoje deti ani počas detstva, ani v dospelosti. Osoba oprávnená na výživné ich matka im nikdy nepomohla, aktuálne na nich vypisuje urážlivé vyjadrenia na internete, stále je vo vzťahu s nejakým mužom (predpokladajú z jej príspevkov na facebook-u, ktorý priebežne sledujú práve kvôli jej invektívam voči nim). Vždy na nich vulgárne nadávala na internete, aj pred týmto konaním. Podáva na nich vymyslené trestné oznámenia. Poslala na nich sociálku, že sa nestarajú o deti. Naposledy vulgárnu správu uverejnila na internete pred 6 dňami. 7. Z rozhodnutia o určení právneho zástupcu zo dňa 25.06.2024 súd zistil, že rrozhodnutím Centra právnej pomoci číslo spisu L./XXXXX/XXXX-XXXXX/XXXX zo dňa 21.06.2024 bol oprávnenej osobe A. B., XX.XX.XXXX, priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o určenie výživného detí voči rodičom.
8. Z Uznesenia tunajšieho súdu č.k. 39Pc/58/2024-35 zo dňa 07.11.2024 súd zistil, že osoba oprávnená na výživné podala dňa 28.10.2024 2024 návrh na určenie výživného pre seba ako rodiča od všetkých svojich 10 detí, pričom zažalovala i svojho syna D. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX (toto konanie bolo uznesením tunajšieho súdu č.k. 39Pc/58/2024-35 zo dňa 07.11.2024 zastavené z dôvodu jeho späťvzatia). 9. Zo rozsudku tunajšieho súdu č. 41Pc/11/2025-106 zo dňa 28.05.2025 súd zistil, že týmto súd zamietol osobe oprávnenej na výživné A. B. (osobe oprávnenej na výživné) návrh na určenie výživného pre seba ako rodiča, od jej dcéry G. D., narodenej XX.XX.XXXX, pričom sa osoba oprávnená na výživné po vyhlásení rozsudku vzdala práva podať voči nemu odvolanie. 10. Z oznámenia riaditeľstva Detského domova Nádej, Bernolákovo zo dňa 12.04.2000 súd zistil, že osoba povinná na výživné E. B., nar. XX.XX.XXXX bol do Detského domova Nádej, Bernolákovo umiestnený aj so svojimi súrodencami dňa XX.XX.XXXX. Riaditeľka zariadenia v predmetnom oznámení uvádza, že matka, A. B., nar. XX.XX.XXXX (v tomto konaní osoba oprávnená na výživné), úhradu za poskytované služby svojim deťom (vrátane E. B., nar. XX.XX.XXXX ako osobe povinnej na výživné v tomto konaní) neplatí, o svoje deti sa absolútne nezaujíma, nenavštevuje ich, nepíše im ani netelefonuje. Keď ich náhodou stretne v Bratislave na ulici, ani sa k nim nepriznáva, pritom mal. deti B. „patria medzi najlepších chovancov Detského domova“ (č.l. 40 spisu). 11. Z vyjadrení osoby oprávnenej na výživné na sociálnych sieťach súd zistil, že A. B., nar. XX.XX.XXXX sa o svojich deťoch vyjadruje vulgárne až nenávistne (č.l. 25 -30 spisu) 12. Podľa § 66 Zákona o rodine deti , ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. 13. Podľa § 67 veta prvá Zákona o rodine každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. 14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 15. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 16. Z ustanovenia § 75 ods. 2 zákona o rodine vyplýva, že bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Okrem práva existujú aj iné systémy noriem, ktorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy (Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/68/2013 zo dňa 18.09.2013). 17. Dobré mravy vo všeobecnosti bývajú vyjadrené konštrukciou o „pocite sú náležitosti všetkých spravodlivo uvažujúcich ľudí“. Pojem dobré mravy je ďalej časovo (plynutím času podlieha zmenám) a miestne podmienený. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Ich existencia nie je vylúčená ani v prípade výživného medzi ostatnými príbuznými, v prípade vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom (ak výživné žiada rodič, ktorý v minulosti sám neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, dopustil sa trestnej činnosti voči dieťaťu), resp. plnoletých detí voči rodičom. V zmysle striktného znenia normy súd v prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi nemá inú možnosť než výživné nepriznať. 18. Vzhľadom na charakter citovaného ustanovenia § 75 ods. 2 zákona o rodine, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou, abstraktnou hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Otázka nemožnosti priznania výživného, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach (Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 13CoP/5/2023 zo dňa 30.10.2023). 19. Ustanovenie § 66 zákona o rodine ukladá deťom, ktoré sú schopné sami sa živiť, povinnosť zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu ak to potrebujú. Z uvedeného zákonného znenia je možné vyvodiť základné podmienky vzniku vyživovacej povinnosti a to existenciu príslušného rodinnoprávneho vzťahu, schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, potrebu na strane rodiča a súlad s dobrými mravmi. V zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore
s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Ide teda o jednu zo všeobecných podmienok možnosti priznať výživné bez ohľadu na naplnenie ostatných zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti. Pri zistení rozporu s dobrými mravmi súd nemôže výživné priznať. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila požadovala plnenie založené práve na takomto osobnom vzťahu. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Za danej situácie, pokiaľ teda sama osoba oprávnená na výživné ako matka neposkytovala náležitú starostlivosť svojmu synovi, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, uložiť mu teraz povinnosť prispievať jej na výživné (Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/463/2011 zo dňa 05.04.2012). 20. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že rodičia a deti majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá akcentuje výlučnosť príbuzenského vzťahu v priamej línii a preto tak, ako zákon ukladá povinnosť rodičom vyživovať svoje dieťa vždy, keď nie je schopné samé sa živiť, ukladá povinnosť, postarať sa o primeranú výživu svojich rodičov, ak to oni potrebujú. Návrh na určenie výživného rodičovi môže súd zamietnuť, aj keď sú inak splnené podmienky pre priznanie nároku, a to voči dieťaťu, u ktorého by pri uložení povinnosti platiť výživné vznikol rozpor s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2, ako je to v posudzovanej veci, pričom takáto situácia môže nastať ak o priznanie výživného žiada rodič, ktorý sám riadnu starostlivosť, výchovu alebo výživu svojho dieťaťa, voči ktorému si nárok uplatňuje, zanedbával. 21. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že osoba oprávnená na výživné má 10 detí: G. D., A. B., nar. XX.XX.XXXX, E. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar.XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX, D. L., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX, M. B., nar. XX.XX.XXXX, M. B., nar. XX.XX.XXXX. 22. Nakoľko v tomto konaní si osoba oprávnená na výživné uplatňuje výživné iba svojho syna E. B., nar. XX.XX.XXXX, v tomto konaní sa súd zaoberal iba jeho vyživovacou povinnosťou voči svojej matke ako osobe oprávnenej na výživné. 23. V rámci vykonávaného dokazovania súd musel primárne skúmať, či priznanie výživného osobe oprávnenej na výživné, vzhľadom na tvrdenia jej plnoletého syna ako osoby povinnej platiť výživné, nie je v rozpore s dobrými mravmi. Ťažisko dokazovania bolo teda zamerané na správanie a konanie samotnej osoby oprávnenej na výživné vo väzbe k osobe od ktorej výživné požaduje, t.j. ku svojmu synovi. 24. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné – E. B. v priebehu konania deklaroval, že starostlivosť o neho v čase, keď bol maloletý, nebola zo strany jeho matky žiadna. Jeho matka zanedbávala svoji povinnosti, o neho ani o svoje ostatné deti sa nikdy nestarala. A. B. teda ani nepozná, od svojich asi 5 rokov bol umiestnený aj so svojimi súrodencami v detskom domove v B., na matku si spomína matne, s negatívnymi spomienkami. Bývali v Bratislave, v byte s preňho neznámymi osobami, pili vodu z WC, všetci spali na jednaj posteli a ako dieťa kradol v obchode, lebo bol hladný, pričom ho aj chytili. So súrodencami boli matke odobratí pracovníčkami sociálneho úradu v rannom detstve z dôvodu zanedbania starostlivosti a umiestnili ich do Detského Domova v Bernolákove. V Detskom domove žil od svojich 5 rokov nepretržite spolu s jeho tromi súrodencami až do jeho 22 rokov, kým úspešne nedoštudoval. Postupne boli do Detského Domova v Bernolákove prijatí aj jeho ostatní súrodenci, počas celého obdobia o nich matka neprejavila žiadny, ani minimálny záujem, nikdy ich nenavštívila, nenapísala im a ani sa nesnažila o akýkoľvek kontakt s nimi. Aj aktuálne sa matka o nich ako o svojich deťoch vyjadruje vulgárne, nenávistne a necitlivo na sociálnych sieťach. Z oznámenia riaditeľstva Detského domova Nádej, Bernolákovo zo dňa 12.04.2000 (č.l. 40) mal súd za preukázané, že E. B., nar. XX.XX.XXXX (osoba povinná na výživné) bol do Detského domova Nádej, Bernolákovo umiestnený aj so svojimi súrodencami dňa XX.XX.XXXX, pričom jeho matka (osoba oprávnená na výživné) úhradu za poskytované služby jemu ani jeho súrodencom (svojim ostatným deťom) neplatila, o svoje deti sa absolútne nezaujímala, nenavštevovala ich, nepísala im a ani netelefonovala. Riaditeľka Detského domova v oznámení uvádza, že keď A. B. svoje deti náhodou stretla v Bratislave na ulici, ani sa k nim nepriznala, pričom deti B. patrili medzi najlepších chovancov predmetného Detského domova. 25. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie, súd mal dostatočne za preukázané, že priznanie výživného na rodiča by bolo jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a preto návrh v celom rozsahu zamietol. Matka ako osoba oprávnená na výživné neposkytovala náležitú starostlivosť svojmu synovi ako osobe povinnej platiť výživné ani v jeho detstve, ani po dosiahnutí plnoletosti. Dlhodobo zanedbávala svoje rodičovské povinnosti nielen voči nemu, ale aj voči všetkým svojim deťom, ktoré boli postupne umietňované v v Detských domovoch. Osobu povinú na výživné - svojho syna E. - matka počas jeho pobytu v Detskom
domove finančne nepodporovala ani v minimálnom rozsahu, nezaujímala sa oňho, nenavštevovala ho, nepísala mu a ani mu netelefonovala a keď bol z Detského domova (po dovŕšení plnoletosti a ukončení štúdia) prepustený, neposkytovala mu ani výživu a ani inú formu podpory. Nemožno teda spravodlivo požadovať, aby dieťa, ktorého starostlivosť bola zo strany matky tak dlhodobo a v takom rozsahu zanedbávaná, bolo povinné na jej výživu prispievať. 26. Súd teda zohľadnil úplnú absenciu pozitívnych rodinných väzieb medzi osobou oprávnenou na výživné (matkou) a osobou povinnou na výživné (synom), pričom mal preukázané, že osoba oprávnená na výživné ako matka so svojim synom (povinným) ani so svojimi ostatnými deťmi nikdy neudržiavala (ani neudržiava) žiaden kontakt. Za takýchto okolností by priznanie výživného od dieťaťa voči rodičovi, ktorý si sám nikdy neplnil svoje rodičovské povinnosti, bolo v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov bol návrh na priznanie výživného zamietnutý ako absolútne nedôvodný. 27. Je neprípustné, aby osoba, ktorá sama dlhodobo zanedbávala vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, následne požadovala výživné od týchto detí. Takéto konanie možno označiť za pokus o parazitovanie na deťoch, ktoré sa museli starať o vlastné zabezpečenie bez podpory zo strany matky. Z týchto dôvodov je návrh na priznanie výživného považovaný za právne a morálne neprípustný. 28. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie tunajší súd dospel k záveru, že návrh osoby oprávnenej na výživné je nedôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol. 29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.