Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Sa/5/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200558 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8017200558.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobcu Y.. K. W., L. 6, XXX XX T., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Bratislava, Dobšinského 12 proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 a 10 o preskúmanie zákonnosti a rozhodnutia žalovanej č. 24047-3/2017-BA zo dňa 17. júla 2017 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania žalovanej č. 24047-3/2017-BA zo dňa 17. júla 2017. Toto rozhodnutie navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanej na nové konanie. Zároveň si žiadal priznať náhradu trov konania. 2. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov vydala dňa 9. novembra 2016 rozhodnutie pod č. 26399-1/2016- PO, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodla s výrokom: samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. Igor Niroda zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010. Toto rozhodnutie Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov ako prvostupňový správny orgán (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) odôvodnila tým, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008, ale trvalo aj ďalej až do 30. júna 2010, a to preto, že hoci mu Prešovský samosprávny kraj zrušil rozhodnutie o povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore gynekológia a pôrodníctvo a ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve, naďalej zostala platnou licencia, ktorá mu bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou, licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe PO/0533/05 na obdobie od 4. novembra 2005 a ku dňu vydania tohto rozhodnutia vo veci zániku sociálneho poistenia nebola táto licencia pozastavená ani zrušená. V nasledujúcich rokoch podľa evidencie Daňového riaditeľstva SR a následne jeho právneho nástupcu Finančného riaditeľstva SR príjem žalobcu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2007 bol 3 088 568 Sk a za rok 2008 bol 1 730 601 Sk. Vzhľadom k tomu, že za tieto roky žalobca dosiahol príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a § 3 zákona o sociálnom poistení v sume rozhodujúcej pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia zárobkovo činnej osoby, povinné nemocenské postenie a povinné dôchodkové poistenie z dôvodu trvania licencie Slovenskej lekárskej komory na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár naďalej trvá. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia odo dňa 30. júna 2010 správny orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že za rok 2009 nepodal žalobca daňové priznanie, a preto ani nedosiahol sumu rozhodujúcu pre vznik nemocenského dôchodkového poistenia v roku 2010, a preto mu ku dňu 30. júna 2010 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. 3. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca včas odvolanie. O podanom odvolaní rozhodla žalovaná citovaným rozhodnutím č. 24047-3/2017-BA zo dňa 17. júla 2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Uvedené rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť dňa 24. júla 2017. Žalovaná sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnila so záverom správneho orgánu prvého stupňa v tom, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti ku dňu 30. júna 2008, ale až ku dňu 30. júnu 2010, pretože žalobca bol povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovou činnou osobu naďalej, pretože aj v roku 2008 a v roku 2009 dosiahol príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov. 4. Žalobca v podanej žalobe považoval napadnuté rozhodnutie žalovanej za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Uviedol, že k 30. júnu 2008 došlo zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia k zániku postavenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Ako dôkaz uviedol tú skutočnosť, že žalobca požiadal o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a súčasne oznámil Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Ďalej uviedol, že považuje postup žalovanej, v zmysle ktorého aplikuje ustanovenia zákona o sociálnom poistení mechanicky bez tohto, aby skúmala, či žalobca skutočne vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre žalobcu absurdné dôsledky za nesprávny. Žalobca v podanej žalobe považuje dôsledok, ktorý vzhľadom na napadnuté rozhodnutie, bude musieť znášať a síce predpísanie dlžného poistného a penále za príliš prísny a nespravodlivý, osobitne za situácie, keď žalobca: a) nemal žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnili odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára už ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom. b) vykonal úkony, z ktorých vyplýva, že nemal záujem ďalej vykonávať činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, to znamená zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO. Zároveň žalobca uviedol, že je presvedčený, že vzhľadom k tomu, že po XX.XX.XXXX reálne nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že mu nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku poistení, a preto mal za to, že v zmysle zákona o sociálnom poistení nie všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu, a teda pokiaľ mu nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku poistenia, jeho podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. V takýchto prípadoch totiž sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise, a to vo všetkých nesporných prípadoch, kedy nemusí rozhodnutie Sociálnej poisťovne mať písomnú formu. Vzhľadom na uvedené poukázal na skutočnosť, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul už viac ako rok a správny orgán prvého stupňa nemohol nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, a preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj odvolacieho orgánu žalovanej za nezákonné. Ďalej poukázal aj na porušenie právnych predpisov týkajúcich sa konania žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa, pretože aj na konania v zmysle zákona o sociálnom poistení sa majú v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní aplikovať zásady správneho konania, teda aj na tie správne procesy, na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje. Konkrétne v preskúmavanom konaní správny orgán prvého stupňa neumožnil účastníkovi konania - žalobcovi, aby si mohol uplatniť svoje práva a účinne sa obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. V tomto smere žalobca namieta aj to, že ho správny orgán prvého stupňa neupovedomil o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytol mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím mu znemožnil vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jeho návrhy. 5. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20. septembra 2017 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom sa podrobne vyjadrila k jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe. Uviedla, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení. Za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 sa považuje aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (§ 5 písm. c)). Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010, status samostatne zárobkovo činnej osoby, a to bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť podľa osobitného predpisu aj vykonáva. Z uvedeného dôvodu považovala žalovaná námietky žalobcu, že zrušil registráciu pre daň z príjmu u príslušného správcu dane, vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia za právne irelevantné. Registrácia podľa osobitného predpisu, t. j. podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, bola rozhodujúca na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. januára 2011 do 30. júna 2014 (§ 5 zákona o sociálnom postení). Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí tohto príjmu vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2007 (3 088 568 Sk) vzniklo žalobcovi od 1. júla 2008 do 30. júna 2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobca dosiahol za rok 2008 (1 730 601 Sk) vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1. júla 2009 do 30. júna 2010. Následne za rok 2009 žalobca nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, t. j. v roku 2009 nedosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2010. Vzhľadom k tomu povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osoby zaniklo až 30. júna 3010 s poukazom na § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom k tomu, že žalobca spĺňal definíciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby a v rozhodujúcom období jeho príjmy z podnikania presiahli zákonom ustanovenú hranicu, vzniklo žalobcovi aj za roky 2008 a 2009, teda po 30. júni 2008 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Žalovaná v tejto súvislosti uviedla, že povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká, resp. zaniká len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 21 zákona o sociálnom poistení. V rámci konania vo veci zániku povinného a povinného nemocenského poistenia žalobcu ako SZČO bolo preukázané, že žalobca v uvedenom období bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, č. licencie: L1A/PO/0533/05, ktorá bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou dňa 4. novembra 2005. Tento typ licencie zakladá držiteľovi licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Žalobca bol držiteľom licencie označovanej ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, a táto licencia ho oprávňovala na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o sociálnom poistení aj po 30. júni 2008, kedy bolo rozhodnutím Prešovského samostatného kraja č. 3114/2008/OZ-ORÚ zo dňa 10. júna 2008 zrušené povolenie žalobcu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Tvrdenie žalobcu, že si nebol vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby, nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, platí domnienka, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Podľa žalovanej teda žalobcovi svedčila nevyvrátiteľná domnienka, že pozná svoje povinnosti, ktoré vyplývajú držiteľovi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Uvedená žalobcom tvrdená nezákonnosť, teda podľa žalovanej nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaná ďalej uviedla, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva, pre ktoré sú typické právne normy kogentného charakteru. Poukázala aj na doterajšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to konkrétne na rozsudok sp. zn. 1Sžso/81/2014 zo dňa 31. mája 2016, ktorý citovala. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú inú ako písomnú formu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalovaná uviedla, že z ustanovenia § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedenej právnej citácie je teda zrejmé, že v citovanom zákone musí byť výslovne ustanovené, že konkrétne rozhodnutie sa nevydáva písomne tak, ako to vyplýva z § 194 ods. 2. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom postení nevyplýva, že rozhodnutie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch sa nevydáva písomne. Preto podľa žalovanej tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí sociálna poisťovňa len v spise je bez právnej opory. Zánik povinných poistení sociálna poisťovňa vyznačí v spise len v tom prípade, ak zánik sociálneho poistenia nie je sporný, t. j. Registračný list fyzickej osoby - odhláška zo sociálneho poistenia deklaruje skutočnosti, ktoré vznikli priamo zo zákona o sociálnom poistení. Ďalej podotkla, že v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva, keďže z ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom postení vyplýva, že o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje pobočka Sociálnej poisťovne len v sporných prípadoch. Podľa žalovanej žalobca pri podaní Registračného listu FO - odhlášky zo sociálneho poistenia neoznámil správnemu orgánu prvého stupňa, že je držiteľom licencie Slovenskej lekárskej komory, ktorá sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, napriek tomu, že podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom postení je poistenec povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenia a na zánik sociálneho poistenia. V prípade, ak by tieto skutočnosti žalobca pobočke Sociálnej poisťovne oznámil pri podaní Registračného listu FO - odhlášky zo sociálneho poistenia, bol by ihneď upozornený zo strany správneho orgánu prvého stupňa, že zánik povinného sociálneho poistenia nenastal. Túto skutočnosť zistil správny orgán prvého stupňa až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou dňa 7. apríla 2016. Do toho času sociálna poisťovňa nemala reálnu možnosť zistiť, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Následne správny orgán prvého stupňa listom zo dňa 3. októbra 2016 vyzval žalobcu, aby sa dostavil do Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, vo veci kontroly poistenia. Keďže žalobca na predmetnú výzvu pobočky Sociálnej poisťovne nereagoval, správny orgán prvého stupňa rozhodol o sociálnom poistení žalobcu ako o spornom prípade. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na to, že zákon o sociálnom poistení neukladá tomuto správnemu orgánu lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nebola a ani nemohla podľa žalovanej byť nariadená obnova konania, pretože do 9. novembra 2016 neexistovalo právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby, ale správny orgán prvého stupňa rozhodol na základe § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení o zániku sociálneho poistenia ako o spornom prípade, t. j. že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010. Na záver svojho vyjadrenia žalovaná v súvislosti s procesnými pochybeniami, ktoré jej vytýkal žalobca poukázala na rozsudok Najvyššieho súd SR, sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011, z ktorého citovala. 6. Krajský súd v Prešove po preskúmaní žaloby a predložení predloženého administratívneho spisu dospel k záveru, že sa jedná o vec, ktorá patrí do právomoci správneho súdu, že je daná vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v Prešove na rozhodnutie vo veci, že žalobca má aktívnu procesnú legitimáciu, rovnako správne označil pasívne procesne legitimovaný orgán verejnej správy a že sú splnené aj ďalšie procesné podmienky na to, aby vo veci bolo možné rozhodnúť. 7. Na rozhodnutie vo veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal procesné strany. Na pojednávania sa riadne predvolaní zástupcovia ani účastníci konania nedostavili, súd preto s poukazom na ustanovenie § 114 SSP vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. 8. Po preskúmaní administratívneho spisu , po oboznámení sa so žalobou a vyjadreniami žalovanej a na základe záverov vykonaného pojednávania v predmetnej veci súd dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť a že preskúmavané rozhodnutie žalovanej vrátane postupu, ktorý mu predchádzal je v medziach žaloby v súlade so zákonom, a to z týchto dôvodov: 9. Podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21). 10. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014 samostatne zárobkovo činná osoba osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 11. Podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistení sú a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1, b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 12. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinne dôchodkovo poistení sú - samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 13. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku, a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. 15. Medzi účastníkmi konania bola spornou otázka posúdenia právneho statusu žalobcu, ktorý v dôsledku zrušenia povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ambulancii v odbore gynekológia podľa jeho právneho názoru stratil status samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom bol ale aj naďalej držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore gynekológia a pôrodníctvo a ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve, č. licencie PO/0533/05, pričom žalovaná ma za to, že táto skutočnosť aj naďalej zakladá postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely povinného dôchodkového a povinného nemocenského poistenia: 16. Vznik a zánik sociálneho poistenia sa riadi pravidlami upravenými v zákone o sociálnom poistení, ktorý okrem iného upravuje aj vlastné definície pojmov, medzi nimi aj definíciu pojmu samostatne zárobkovo činná osoba. Tento právny predpis súčasne upravuje aj časové ohraničenie vzniku a zániku sociálneho poistenia a súčasne stanovuje právnu zodpovednosť za nesplnenie povinnosti voči Sociálnej poisťovni ako správnemu orgánu v zmyslel zákona o sociálnom poistení. 17. Podľa zákona o sociálnom poistení je samostatne zárobkovo činnou osobou len tá fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledujúce podmienky: a) dovŕšila 18 rokov, b) v rozhodujúcom kalendárnom roku dosahovala príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (t. j. príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov). 18. Podľa § 209 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 19. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. 20. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 21. Zároveň platí, že nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby automaticky nezakladá tejto osobe povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Toto vznikne samostatnej zárobkovo činnej osobe až od 1. júla kalendárneho roku, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom bol dosiahnutý príjem vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu. 22. Pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia je preto rozhodujúce, aby dotknutá osoba 1. dosahovala príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov), a súčasne 2. aby tieto príjmy boli vyššie ako zákonom stanovená hranica príjmov za príslušný kalendárny rok. 23. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa nedosiahol vyššie uvedený príjem, príp. zánikom oprávnenia na výkon činnosti SZČO (v posudzovanom prípade zánikom licencie L1A), alebo aj na základe čestného vyhlásenia o nevykonávaní činnosti (poistenie zaniká najskôr dňom doručenia čestného vyhlásenia Sociálnej poisťovni). 24. Dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon zdravotníckej praxe L1A, nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - SZČO (ak už predtým nemal postavenie SZČO na základe iného oprávnenia na podnikanie, napr. povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia pre fyzickú osobu), a to so všetkými povinnosťami, ktoré právny poriadok samostatne zárobkovo činnej osobe ukladá. 25. Súd sa vo vzťahu k žalobcovi zaoberal v prvom rade otázkou, či žalobca mal v kontrovanom období, keď mu bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Z údajov, ktoré žalovanej poskytla Finančná správa SR vyplýva, že príjem žalobcu z podnikania za rok 2007 bol 3 088 568 Sk, teda za rok 2007 bol vyšší ako 97 200 Sk, t. j. 12- násobok minimálneho vymeriavacieho základu a za rok 2008 bol 1 730 601 Sk, teda bol vyšší ako 106 827 Sk, t. j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, resp. ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2008 a následne k 1. júlu 2009. Z poskytnutých údajov teda vyplýva, že príjmy žalobcu z podnikania za uvedené roky dosiahli úroveň rozhodujúcu na vznik alebo na trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení. Nie je pritom rozhodujúce, na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba tieto príjmy z podnikania alebo inej zárobkovej činnosti nadobudla. Rozhodujúcim je iba to, že fyzická osoba dosiahla v príslušnom kalendárnom roku príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o daní z príjmov. V prejednávanom prípade žalobca zároveň dovŕšil vek 18 rokov, preto súd zhodne so žalovanou dospel k záveru, že žalobca spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely zákona o sociálnom poistení. Zároveň súd konštatuje, že nakoľko príjmy žalobcu boli v rozhodujúcom období vyššie ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania, žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo v súlade s § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. V priebehu konania o zániku povinného sociálneho poistenia bolo zároveň preukázané, že žalobca bol držiteľom platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. PO/0533/05 na obdobie od 4. novembra 2005, ktorá ho oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o sociálnom poistení aj po dátume 30. jún 2008, ku ktorému dňu bolo rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 3114/2008/OZ-ORÚ zo dňa 10. júna 2008 zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalobcom v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore - ambulancii v odbore gynekológia a pôrodníctvo a ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve. 26. Po zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore gynekológia a pôrodníctvo žalobca síce požiadal o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správu dane a oznámil Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie IČO, avšak u žalobcu nedošlo k zániku všetkých oprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, keďže bol aj naďalej držiteľom platnej licencie L1A a jeho príjmy z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov boli vyššie ako zákonom stanovená hranica príjmu. Vzhľadom na túto skutočnosť sociálna poisťovňa správne konštatovala, že žalobcovi nezaniklo povinné sociálne poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 30. júna 2008. 27. Zákon o sociálnom poistení neukladá žalovanej lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch, preto námietka žalobcu ohľadom oneskoreného rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa nie je dôvodná. Naviac prvostupňový správny orgán nedisponoval príslušnými informáciami o platnej licencii žalobcu už rok pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že Slovenská lekárska komora platnú licenciu L1A, ktorou disponoval žalobca predložila správnemu orgánu prvého stupňa až dňa 7. apríla 2016. Do toho času sociálna poisťovňa nemala reálnu možnosť zistiť, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo vydané na podklade tejto skutočnosti bolo vydané v primeranej lehote. Tu je potrebné súhlasiť so žalovanou, že zákon o sociálnom poistení neukladá žalovanej lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Nejednalo sa teda o rozhodnutie po povolení obnovy konania, ale jednalo sa o prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Nie je teda možné súhlasiť s námietkou žalobcu, že došlo k uplynutiu lehoty na obnovu konania, keďže jednalo sa o rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s tým, že predchádzajúce iné rozhodnutie ako tvrdí žalobca v inej ako písomnej forme nebolo vydané. 28. Registrácia pre daň z príjmu podľa zákona č. 511/1992 Zb. bola pre nadobudnutie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby rozhodujúca od r. 2011 do 30. júna 2014. Od 1. júla 2014 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby už nie je závisle od registrácie na daňovom úrade, ale status samostatne zárobkovo činnej osoby v sociálnom poistení je založený iba na vyššie uvedenom dosahovaní príjmov, ktoré sú príjmami z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO. Úlohou žalobcu ako držiteľa licencie L1A bolo v prvom rade požiadať o zrušenie licencie a až následne, po jej právoplatnom zrušení oznámiť zánik SZČO Štatistickému úradu SR a požiadať o zrušenie registrácie príslušného správcu dane. Skutočnosť, že žalobca nemal vedomosť o tom, že licencia L1A mu zakladá status SZČO, nezbavuje žalobcu zodpovednosti za následky, ktoré vznikli porušením povinnosti vyplývajúcej mu z tohto právneho postavenia. V tomto smere zhodne s vyjadrením žalovanej súd poukazuje na zákonnú nevyvrátiteľnú domnienku znalosti právnych predpisov uvedenú v § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorej o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Žalobcovi teda svedčí nevyvrátiteľná domnienka, že pozná svoje povinnosti, ktoré vyplývajú držiteľovi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Neobstojí teda námietka žalobcu o jeho nevedomosti týkajúcej sa právnych následkov spojených s držbou licencie Prešovského samosprávneho kraja. Na doplnenie súd uvádza, že z písomných podkladov predložených žalovanou vyplýva, že o povinnostiach vyplývajúcich z držby licencie boli členovia Slovenskej lekárskej komory informovaní na webovom sídle tejto Komory, na ktorej boli opakovane zverejňované články a informácie týkajúce sa tejto problematiky, ktoré obsahovali rovnaké právne posúdenie predmetnej problematiky ako to vykonala žalovaná. 29. Nemožno sa stotožniť ani s námietkou žalobcu, že postup žalovanej v danej veci je nesprávny a nespravodlivý. Podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia sú upravené v zákone o sociálnom poistení, ktorý je normou verejného práva obsahuje kogentné právne normy. Nepozná ustanovenia upravujúce zmiernenie tvrdosti zákona alebo uplatňovanie výnimiek u jednotlivých poistencov. 30. V tomto smere súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to rozsudok, sp. zn. 1Sžso/81/2014 zo dňa 31. mája 2016, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Je nepochybné, že právne normy odvetvia sociálneho práva sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade zmierniť, a preto idea aplikačnej spravodlivosti hmotného sociálneho práva tak, ako ju prezentuje krajský súd, nemá v prejednávanej veci opodstatnenej, pokiaľ spoločnosť spravodlivosť chápe ako určitú vlastnosť spoločenského poriadku, ktorá, hoci silne preniká do práva, tak ho dominantne neovláda, ale pôsobí na neho spolu s ideou zákonnosti. Navyše idea aplikačnej spravodlivosti prezentovaná krajským súdom nepochybne vedie nie k extenzívnemu, ale extrémnemu poňatiu výkladu práva bez prihliadnutí na teóriu formálnej a etickej, resp. distributívnej a nedistributívnej (procedurálnej) formy spravodlivosti (viď právne teoretické závery obsiahnuté v starogréckych modeloch spravodlivosti alebo v dielach Johna Ravlsa, Dworkina, či Cohena), kedy by výsledok aplikácie práva výslovne záležal iba na individuálnom zložení orgánu súdnej moci. Toto by nepochybne malo dopad na popretie ústavného princípu predvídateľnosti práva a k potlačeniu právnej istoty ako hlavnej funkcie objektívneho práva.“ 31. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený. 32. Pokiaľ ide o námietku, že správny orgán prvého stupňa neupovedomil žalobcu o začatí predmetného nedávkového konania, a tým mu neposkytol možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu, krajský súd zastáva názor, že táto nie je dôvodná. Prejednávaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktorá sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon č. 461/2003 Z.z. však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z.z. ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá správny poriadok. Taktiež zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011). 33. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP). 34. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca v konaní úspech nemal, nevzniklo mu preto právo na náhradu trov konania. Rovnako náhradu trov konania súd nepriznal ani žalovanej, pretože neboli splnené podmienky ustanovené v § 168 SSP. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).