zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky

K časti týkajúcej sa tvorby právnych predpisov:
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).
Predložený návrh zákona sa vnútorne člení na dve základné časti. Prvá časť je venovaná ustanoveniu základných princípov a pravidiel pri tvorbe právnych predpisov. Druhá časť rozpracúva problematiku týkajúcu sa Zbierky zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“).
Návrh zákona upravuje postupy a pravidlá týkajúce sa vonkajšej stránky právnych predpisov, ako aj postupy a pravidlá týkajúce sa vnútornej štruktúry a obsahu právnych predpisov. V súčasnosti existujú dva osobitné dokumenty, a to Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky schválené uznesením vlády Slovenskej republiky z 25. mája 2010 v znení neskorších zmien a doplnení a Legislatívne pravidlá tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z. Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky upravujú postup pri tvorbe zákonov, ktorých návrhy podáva vláda Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky a tiež proces prípravy, predkladania a prerokúvania nariadení vlády a ostatných vykonávacích predpisov. Legislatívne pravidlá tvorby zákonov určujú spôsob tvorby ústavných zákonov a zákonov pre navrhovateľov, ktorými sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky alebo výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Tieto dva dokumenty obsahujú úpravu rovnakých inštitútov a Legislatívnotechnické pokyny tvoria prílohu k obom uvedeným dokumentom.
Aj napriek skutočnosti, že obidva uvedené dokumenty obsahujú úpravu základných pravidiel a požiadaviek na tvorbu právnych predpisov, aktuálny stav legislatívnej praxe jednoznačne preukazuje, že pri tvorbe právnych predpisov sa tieto pravidlá a požiadavky nerešpektujú, nedodržiavajú, či obchádzajú. Pre právny poriadok Slovenskej republiky súčasnej doby je príznačná neustála legislatívna aktivita spočívajúca v prijímaní nových právnych predpisov a v nespočetných novelizáciách existujúcej právnej úpravy. V dôsledku tejto tzv. „produktívnej“ legislatívnej činnosti sa právne predpisy mnohokrát vyznačujú neprehľadnosťou, nezrozumiteľnosťou, nejednoznačnosťou a rozpornosťou, ktorej dôsledkom je podstatné zníženie efektívnosti informačnej funkcie, čím je narušená aj právna istota adresátov právnych predpisov. Pri tvorbe právnych predpisov sa opomína skutočnosť, že sú určené nielen pre tých, ktorí ich aplikujú pri každodennej práci, ale ich znenie by malo byť zrozumiteľné a prehľadné aj pre jednotlivca, ktorého práva a povinnosti, či iné právne vzťahy upravujú.
Cieľom predloženého návrhu zákona je preto zvýšenie úrovne tvorby právnych predpisov a odstránenie nedostatkov súčasnej legislatívnej praxe prostredníctvom vymedzenia základného rámca pravidiel tvorby právnych predpisov týkajúcich sa vonkajšej stránky, vnútornej štruktúry a obsahu právnych predpisov, ktoré je potrebné dodržiavať pri tvorbe právnych predpisov, a ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa vytvorený právny predpis stal funkčnou súčasťou právneho poriadku a aby bola zabezpečená vzájomná súladnosť, vyváženosť a bezrozpornosť právnych predpisov v právnom poriadku. Zároveň predložený návrh zákona predpokladá zachovanie dvoch osobitných dokumentov, a to Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, ktoré detailne upravia postup pri tvorbe príslušných právnych predpisov a tiež proces ich prípravy, predkladania a prerokúvania. Tieto dva dokumenty budú zároveň obsahovať úpravu pravidiel legislatívnej techniky vo forme Legislatívnotechnických pokynov.
K časti týkajúcej sa zbierky zákonov:
Zbierka zákonov plní v Slovenskej republike funkciu oficiálneho publikačného nástroja, ktorý sa predpokladá priamo v čl. 87 ods. 4, čl. 120 ods. 4, čl. 123, čl. 125 ods. 6 a čl. 128 Ústavy Slovenskej republiky.
Podrobnosti o vyhlasovaní zákonov, ale aj ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, medzinárodných zmlúv alebo iných organizačných alebo právnych aktov upravuje v súčasnom právnom poriadku zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Zbierke zákonov z roku 1993“). Tento zákon plní svoju neodmysliteľnú úlohu „vytvárania právneho poriadku“ už 20 rokov a má svoje jedinečné postavenie v hierarchii ostatných zákonov. Pri novelizácii akéhokoľvek existujúceho právneho predpisu sa vychádza zo znenia uverejneného v zbierke zákonov a po skončení legislatívneho procesu sa nové znenie (novelizácia) vracia späť do zbierky zákonov, aby mohlo byť vyhlásené ako nová súčasť platného práva. Zbierka zákonov tak pomyselne začína aj uzatvára kruh legislatívneho procesu a je jeho spojným bodom.
Dôležitosť zbierky zákonov dokumentuje aj nevyvrátiteľná domnienka, že všetko, čo bolo uverejnené v Zbierke zákonov, sa stalo známe každému, koho sa to týka (§ 2 zákona o Zbierke zákonov z roku 1993), teda známe všetkým adresátom práva.
Legislatívny vývoj však časom ukazuje, že objem platného práva kontinuálne rastie, od roku 1990 do roku 2010 viac než o 5 % ročne. Za uvedené obdobie dvadsiatich rokov tak vzrástol objem platného práva viac než trojnásobne. Z toho však zároveň vyplýva, že orientácia v takomto množstve „práva“ je čoraz zložitejšia. Nevyvrátiteľná podmienka, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“ naráža na otázku, čo to vlastne je, čoho neznalosť nie je ospravedlňovaná.
Vzhľadom na častú novelizáciu právnych predpisov a potrebu poznania „aktuálneho práva“ vyplýva pre adresátov práva de facto povinnosť skladať si z noviel aktuálne znenia právnych predpisov. To je však v praxi pre adresátov práva často nerealizovateľné, preto úlohu zistiť aktuálne znenia právnych noriem riešia adresáti práva prostredníctvom iných nástrojov, než je zbierka zákonov.
V dnešnej dobe sú to elektronické právne informačné systémy, ktoré „úplné znenia zákonov“ vytvorené vlastným úsilím ponúkajú formou bezplatného alebo spoplatneného produktu alebo služby. Všetky elektronické právne informačné systémy, od systému JASPI prevádzkovaného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“), cez bezplatné internetové zdroje, až po komerčné systémy, majú zásadný problém: obsah informácií v nich nie je autorizovaný štátom, takže de facto nie je pre adresáta práva možné sa naň odvolávať pri svojom konaní.
Ministerstvo spravodlivosti preto pripravilo projekt elektronizácie zbierky zákonov, ktorý by mal zabezpečiť dostupnosť informácii (v tomto prípade aktuálneho práva) takým spôsobom a takými formami, aké sú od informačných systémov na začiatku druhej dekády tretieho tisícročia predpokladané. Cieľom elektronizácie je vytvoriť elektronickú podobu zbierky zákonov, ktorá by bola rovnocenná v súčasnosti primárnej listinnej podobe zbierky zákonov. Spolu s tým však súčasné informačné technológie umožňujú sprehľadniť právny systém, umožniť občanom „pochopiť“ ho a orientovať sa v ňom.
Na to, aby bolo možné vytvoriť elektronickú podobu zbierky zákonov, je však nevyhnutné zasiahnuť legislatívnou úpravou aj do súčasných ustanovení zákona o Zbierke zákonov z roku 1993 a vytvoriť tak predpoklady na vytvorenie elektronickej podoby zbierky zákonov a na možnosť prístupu k právu v jeho ucelenej podobe vrátane tzv. konsolidovaných znení právnych predpisov (t. j. v podobe pôvodného znenia právneho predpisu so zapracovaním všetkých právnych predpisov, ktoré ho menia alebo dopĺňajú).
Zmien, ktoré je potrebné vykonať v súvislosti s vytvorením elektronickej podoby zbierky zákonov, je však viacero, či už ide o vzájomnú úpravu vzťahu listinnej podoby zbierky zákonov a elektronickej podoby zbierky zákonov, otázku nadobúdania platnosti právnych predpisov, otázku publikácie konsolidovaných znení právnych predpisov, otázku distribúcie listinnej podoby po zavedení elektronickej podoby, otázky zodpovednosti za správu informačného systému prevádzkujúceho elektronickú podobu zbierky zákonov alebo ďalšie s tým súvisiace záležitosti.
Za dvadsaťročné pôsobenie zákona o Zbierke zákonov z roku 1993 sa zároveň naakumulovalo niekoľko ďalších oblastí, ktoré by bolo žiaduce pri legislatívnej úprave zbierky zákonov zohľadniť, ako napríklad otázku duplicity v publikácii niektorých medzinárodných zmlúv, otázku existencie všeobecne záväzných právnych predpisov označených názvom „výnos“ a „opatrenie“, otázku opráv v prípade chýb spôsobených pri vyhlasovaní alebo otázku niektorých záležitostí týkajúcich sa samotnej promulgačnej (vyhlasovacej) fázy legislatívneho procesu.
Sme toho názoru, že vzhľadom na rozsah žiaducich legislatívnych zásahov do zákona o Zbierke zákonov z roku 1993 je čas s kapitolou výlučnej existencie listinnej podoby zbierky zákonov uzatvoriť aj kapitolu zákona o Zbierke zákonov z roku 1993.
Z uvedených dôvodov predkladáme ako súčasť zákona o tvorbe právnych predpisov aj návrh novej právnej úpravy týkajúcej sa zbierky zákonov, ktorý odpovedá na všetky vyššie položené otázky a snaží sa ich riešiť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona má negatívny vplyvy na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie. Návrh zákona bude mať pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 26. augusta 2015.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskej únie
- primárnom
čl. 297 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1. legislatívne akty
Nariadenie Rady (EÚ) č. 216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného vestníka Európskej únie (Ú. v. EÚ L 69, 13. 3. 2013)
2. nelegislatívne akty
- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
nie je
b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
nie je
c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
nie je
d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
nie je
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
V zmysle zmluvy o poskytovaní servisných služieb pre Elektronickú zbierku zákonov uzatvorenej v roku 2015 bude ročné plnenie vo výške cca 1 200 000 eur. Tieto prostriedky sú zabezpečené v rámci aktuálnych ukazovateľov návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na jednotlivé roky.
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
rok 2015
rok 2016
rok 2017
rok 2018
Príjmy verejnej správy celkom
v tom:
z toho:
- vplyv na ŠR
- vplyv na územnú samosprávu
Výdavky verejnej správy celkom
1 200 000
1 200 000
1 200 000
v tom:
Ministerstvo spravodlivosti SR/
08P Financovanie systému súdnictva
1 200 000
1 200 000
1 200 000
z toho:
- vplyv na ŠR
1 200 000
1 200 000
1 200 000
- vplyv na územnú samosprávu
Celková zamestnanosť
- z toho vplyv na ŠR
Financovanie zabezpečené v rozpočte
1 200 000
1 200 000
1 200 000
v tom:
Ministerstvo spravodlivosti SR/
08P Financovanie systému súdnictva
1 200 000
1 200 000
1 200 000
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
rok 2015
rok 2016
rok 2017
rok 2018
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, výdavky)
1 200 000
1 200 000
1 200 000
z toho vplyv na ŠR
1 200 000
1 200 000
1 200 000
financovanie zabezpečené v rozpočte
1 200 000
1 200 000
1 200 000
Rozpočtovo nekrytý vplyv na ŠR
0
0
0
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Vplyv materiálu na štátny rozpočet je zabezpečený v rámci aktuálnych ukazovateľov v návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstvo spravodlivosti SR na jednotlivé roky.
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši?
Cieľom návrhu zákona je zvýšenie úrovne tvorby právnych predpisov a odstránenie nedostatkov súčasnej legislatívnej praxe. Návrh zákona tiež rieši prístup verejnosti k elektronickej Zbierke zákonov Slovenskej republiky (eZbierka), posilnenie účasti verejnosti na legislatívnom procese, poskytovanie informácii o ňom(eLegislatíva), ale aj prístup k právu EÚ prostredníctvom portálu slov-lex.sk.
Kto bude návrh implementovať?
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Tabuľka č. 3
Objem aktivít
Odhadované objemy
2015
2016
2017
2018
Indikátor ABC
-
-
-
-
Indikátor KLM
-
-
-
-
Indikátor XYZ
-
-
-
-
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Negatívny vplyv na rozpočet
V zmysle zmluvy o poskytovaní servisných služieb pre Elektronickú zbierku zákonov uzatvorenej v roku 2015 bude ročné plnenie vo výške cca 1 200 000 eur. Tieto prostriedky sú zabezpečené v rámci aktuálnych ukazovateľov návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstvo spravodlivosti SR na jednotlivé roky.
Projekt je realizovaný z prostriedkov EÚ, predpokladáme však aj vznik výdavkov na rozvoj - úpravu systému po jeho zavedení do používania, ktoré však nie je možné vyčísliť ani určiť časové obdobie ich použitia.
Tabuľka č. 4
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2015
2016
2017
2018
Daňové príjmy* (100) 1
Nedaňové príjmy (200) 1
220 – Administratívne poplatky a iné poplatky a platby
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 1
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 1
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
1 položky podľa platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 5
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
rok 2015
rok 2016
rok 2017
rok 2018
Bežné výdavky (600) 2
1 200 000
1 200 000
1 200 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 2
Poistné a príspevok do poisťovní (620) 2
Tovary a služby (630)2 – 635 Rutinná a štandardná údržba
1 200 000
1 200 000
1 200 000
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700) 2
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
711 – Nákup pozemkov a nehmotných aktív
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 2
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
1 200 000
1 200 000
1 200 000
z toho výdavky na ŠR:
1 200 000
1 200 000
1 200 000
Bežné výdavky (600) 2
1 200 000
1 200 000
1 200 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 2
Kapitálové výdavky (700) 2
2 položky podľa platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 6
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2015
2016
2017
2018
Počet zamestnancov celkom*
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
z toho vplyv na ŠR
* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)
Poznámky:
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Prístup verejnosti k elektronickej Zbierke zákonov Slovenskej republiky (eZbierka) a posilnenie účasti verejnosti na legislatívnom procese a poskytovanie informácii o ňom(eLegislatíva); prístup k právu EÚ prostredníctvom portálu slov-lex.sk
Úroveň 1
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Áno
využitie najmodernejších softvérových techník sémantického vyhľadávania či komunitné práce prostredníctvom internetu a webu
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
nie
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
nie
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
nie
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Áno
Prístup k využívaniu online elektronických služieb EZZ bude umožnený všetkým občanov, bez ohľadu na skupinu znevýhodnenia
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Áno
Vytvára sa nový IS s podporou najnovších technológií,
eZbierka, bude zdrojom platného práva pre všetky skupiny adresátov práva v takých formách a s takými možnosťami, aké sú od informačných systémov na začiatku 2. dekády 3. tisícročia očakávané
eLegislatíva, ktorý poskytne tvorcom legislatívy efektívne nástroje k tvorbe obsahu a riadeniu životných cyklov právnych predpisov
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Áno
Elektronizácia služieb MSSR SLOV-LEX sa sústredí na postupné zvyšovanie miery sofistikovanosti a kompletnosti elektronizácie tvorby a publikovania právnych informácií.
Vysoká sofistikovanosť sa dosiahne kompletnou elektronizáciou procesov legislatívnej činnosti, od samotnej tvorby noriem, cez pripomienkovanie, až po výstup (publikovanie a sprístupnenie vyhľadávania).
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
nie
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
nie
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
nie
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
áno, z prostriedkov Európskej únie
Operačný program informatizácia spoločnosti - Celkové oprávnené výdavky 9 499 980,14 EUR
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
-

čl. I

čl. I § 1 §
Základným predpokladom vytvorenia vyváženého a stabilného právneho poriadku a jeho efektívneho fungovania sú zrozumiteľne, jednoznačne a jednotne formulované texty právnych predpisov, ktoré následne umožnia bezproblémovú aplikáciu a interpretáciu právnych noriem v nich obsiahnutých. Obsahom úpravy predloženého návrhu zákona je vymedzenie základného rámca pravidiel tvorby právnych predpisov týkajúcich sa vonkajšej stránky, vnútornej štruktúry a obsahu právnych predpisov. Cieľom je vytvorenie systému, ktorý bude obsahovať už zjednotené pravidlá a prostredníctvom ktorého sa budú jednotne tvoriť právne predpisy, či generovať ich novelizácie. Predmetom úpravy predloženého návrhu zákona sú aj podrobnosti o vyhlasovaní právnych predpisov a ďalších aktov v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“), jej náležitostiach, distribúcii a o pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) v tejto oblasti.

čl. I § 2 §
Uvedené ustanovenie vymedzuje a zdôrazňuje základné princípy, ktoré je potrebné dodržiavať pri tvorbe právnych predpisov, a ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa vytvorený právny predpis stal funkčnou súčasťou právneho poriadku a aby bola zabezpečená vzájomná súladnosť, vyváženosť a bezrozpornosť právnych predpisov. Ide o princípy, ktorých rešpektovaním sa dosiahne to, že vytvorený právny predpis v spolupôsobení s ostatnými už existujúcimi právnymi predpismi v komplexnosti bude tvoriť prehľadný, jednotný, stabilný, vnútorne prepojený a bezrozporný právny poriadok zlučiteľný s právom Európskej únie. Tento cieľ kladie zvýšené nároky na vecnú a legislatívnu odbornosť, pretože k tvorbe právneho predpisu sa musí pristupovať s náležitou starostlivosťou spočívajúcou v dôslednom zvážení a posúdení následného spolupôsobenia návrhu právneho predpisu s existujúcim právnym poriadkom, za účelom dosiahnutia vyváženosti a súladnosti. Toto ustanovenie súčasne zdôrazňuje moment účasti verejnosti pri tvorbe právnych predpisov. V tejto súvislosti je pri tvorbe právneho predpisu nevyhnutné dôsledne dbať na to, aby právny predpis bol v súlade s právom Európskej únie a taktiež, aby bol …

čl. I § 3 §

čl. I § 3 ods. 1 §
Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa zákony, nariadenia vlády a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy vydávajú v štátnom jazyku v jeho kodifikovanej podobe. Kodifikovaná podoba štátneho jazyka je podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona schválená Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky č. MK – 1973/2014-110/10343 v štyroch kodifikačných príručkách. Požiadavka kodifikovanej podoby štátneho jazyka vyžaduje, aby sa už pri tvorbe právneho predpisu dôsledne rešpektovalo a dodržiavalo používanie spisovného jazyka. Súčasná legislatívna prax však v značnej miere zanedbáva dôraz na jazykovú stránku právnych predpisov, výsledkom čoho je množstvo nespisovných slov v ich obsahu. Opomína sa aj skutočnosť, že kodifikovanou podobou sa rozumie nielen gramatická a výrazová správnosť slova, ale aj jeho kodifikovaný význam. Nerešpektovanie kodifikovaného významu slova sa následne prejavuje tak, že sa v právnych predpisoch slovám často priraďuje iný význam, než je ich význam určený príslušnou kodifikačnou príručkou. Z uvedeného dôvodu …

čl. I § 3 ods. 2 §
Účelom uvedeného ustanovenia návrhu zákona je zabezpečenie dodržiavania terminologickej správnosti v právnych predpisoch. Dodržiavanie požiadavky kodifikovanej podoby štátneho jazyka je vzhľadom na súčasný stav jazykovej stránky právnych predpisov na mieste, avšak je potrebné rešpektovať aj skutočnosť, že túto požiadavku nemožno uplatňovať absolútne. Dôvodom je potreba rešpektovania požiadavky ustálenosti právnej terminológie, teda potreba rešpektovania zaužívanej právnej terminológie, a to aj napriek skutočnosti, že jej súčasťou sú niekedy aj nespisovné slová. Ide však o ustálené a rešpektované právne pojmy s časovo stálym obsahom a stálym významom. Nahradenie týchto pojmov kodifikovanou podobou by znamenalo stratu samotnej podstaty významu pojmu. Aj keď existuje dôvodná opodstatnenosť použitia a zachovania týchto pojmov v právnom jazyku, v tejto rovine je však ďalším legislatívnym nedostatkom to, že ustálenosť ich jednotného používania je narušená súbežným označovaním tej istej skutočnosti aj kodifikovanou podobou pojmu (napríklad vada konania – chyba konania). Preto sa zdôrazňuje potreba zabezpečenia definitívnej jazykovej správnosti textov právnych predpisov, opodstatnenosť zachovania zaužívaných, ustálených, tradičných a špecifických právnych pojmov …

čl. I § 3 ods. 3 a 5 §
Obsahom ustanovenia odseku 3 je vyjadrenie požiadavky terminologickej presnosti a všeobecnej zrozumiteľnosti textov právnych predpisov. Právny predpis musí byť vyjadrený takými jazykovými prostriedkami a musí obsahovať takú terminológiu, ktorá zabezpečí jeho všeobecnú zrozumiteľnosť. Význam zrozumiteľnosti právneho predpisu je nepochybný predovšetkým z hľadiska jeho jednotnej interpretácie a aplikácie v praxi. Postulát zrozumiteľnosti právneho predpisu vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR: „S uplatňovaním princípu právnej istoty sa spája nielen požiadavka po všeobecnej platnosti, trvácnosti, stabilite, racionalite a spravodlivom obsahu právnych noriem a ich dostupnosti občanom (publikovateľnosť), no rovnako aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci (právna istota), ktorej základom je jednoznačný jazyk a zrozumiteľnosť právnych noriem (požiadavka, aby priemerný občan dokázal porozumieť obsahu právnej normy). Požiadavka po jednoznačnom jazyku a zrozumiteľnosti právnych noriem, najmä zakazujúcich určité druhy správania, teda významne znižuje nebezpečenstvo ich svojvoľného a diskriminačného uplatňovania výkonnou mocou.“ (Nález Ústavného súdu SR z 11. marca 1999, sp. zn. PL. ÚS 15/1998). Zrozumiteľnosť je teda kľúčovým určovateľom kvality pôsobenia práva v …

čl. I § 3 ods. 4 §
Keďže sa v slovenskej právnej terminológii používa veľké množstvo takých právnych pojmov, ktoré síce sú rovnaké, ale právny poriadok im vymedzuje úplne iný význam (napr. nález, mandát a pod.), účelom uvedeného ustanovenia je v nadväznosti na odsek 3 ustanoviť základné pravidlá ich použitia. Použitie rovnakého označenia v rôznych významoch, teda použitie rovnakého slova na označenie rôznych právnych inštitútov, môže byť podnetom nedorozumenia pri aplikácii právneho predpisu, keďže sa musia vždy chápať so zreteľom na súvislosti, v ktorých sú použité. Pri tvorbe právneho predpisu je preto nevyhnutné v maximálnej miere zvážiť použitie rovnomenného pojmu a zabrániť tak umelému vytváraniu rovnomenných slov v situáciách, kedy to nie je potrebné. Ak je z hľadiska opodstatnenosti primeraná požiadavka použitia rovnomenného slova, ktoré sa už v právnych predpisoch používa v inom význame, je žiaduce a nevyhnutné, aby sa dbalo na zreteľné a nepochybné odlíšenie ich významu prostredníctvom jednoznačnej legálnej definície.

čl. I § 3 ods. 6 §
Predmetné ustanovenie upravuje základné pravidlá tvorby legálnych definícií. Ak sa právnou reguláciou pri tvorbe právneho predpisu používa pojem, ktorý právny poriadok nepozná, je potrebné, aby sa definíciou vymedzil jeho obsah, a teda jeho význam. Pri formulácii legálnej definície je potrebné rešpektovať a dodržiavať požiadavky zrozumiteľnosti, presnosti a jednoznačnosti z dôvodu, aby sa definovaním významu pojmu v právnom predpise predišlo interpretačným sporom o jeho obsahu a význame, a tým aj následnej nejednotnej aplikácii určitého ustanovenia alebo právneho predpisu. Účelom uvedeného ustanovenia je tiež predísť takým situáciám, keď sa v právnom predpise uvádza určitý pojem, ale jeho definícia je obsiahnutá až vo vykonávacom predpise. Pre súčasný právny poriadok je príznačný stav, keď pre pojmy, pre ktoré je definícia žiaduca, táto definícia absentuje a naopak, často sa definujú pojmy, ktoré sú všeobecne známe, všeobecne zrozumiteľné a bežne používané. Takýto stav je nežiaduci, a preto sa výslovne ustanovuje, že takéto legálne definície nemožno pri tvorbe právneho predpisu vytvárať.

čl. I § 3 ods. 7 §
Predmetné ustanovenie upravuje základné pravidlá používania cudzích slov v právnych predpisoch. Aj napriek požiadavke dodržiavať kodifikovanú podobu štátneho jazyka nie je vždy úplne možné vyhnúť sa použitiu cudzieho slova, ktoré nezodpovedá kodifikovanej spisovnej podobe. Problémom súčasných právnych predpisov však je, že cudzie slová sa v nich vyskytujú často, a to aj v prípadoch, kedy ich použitie nie je opodstatnené, či nevyhnutné a sú vhodne nahraditeľné slovenským ekvivalentom. Pritom nejde o také slová, ktoré síce majú cudzí pôvod, avšak ich používanie sa ustálilo natoľko, že sa stali prirodzenou súčasťou právnej terminológie. Mnoho cudzích slov sa do nášho právneho poriadku dostáva aj v súvislosti s transpozičnými a implementačnými procesmi. Ak sa v právnom predpise ponechá nepreložený výraz, je nevyhnutné v texte právneho predpisu tento novozavedený pojem presne a jednoznačne definovať. Skôr, než sa použije toto riešenie, je potrebné dôsledne zvážiť, či je použitie cudzieho slova nevyhnutné a či skutočne neexistuje v právnej terminológii zodpovedajúci slovenský ekvivalent a toto cudzie slovo sa nebude …

čl. I § 3 ods. 8 §
Európska únia vytvorila právny systém sui generis, v ktorom niektoré inštitúty nemajú zodpovedajúci ekvivalent v národných právnych systémoch. Ak by sa pri preklade určitého pojmu použilo nevhodné slovo, hrozí, že sa úplne zmení znenie a účinnosť tohto pojmu v praxi. Z uvedeného dôvodu je hľadanie vhodného ekvivalentu náročným problémom, ktorý si vyžaduje nielen lingvistické znalosti, no nepochybne aj odborné znalosti z oblasti fungovania právneho poriadku. S prihliadnutím na povinnú implementáciu a transpozíciu právnych aktov Európskej únie je v súčasnosti značne zložité ubrániť našu právnu terminológiu prílevu novotvarov. Za účelom prepojenia vnútroštátneho právneho jazyka s jazykom právnych aktov Európskej únie sa vytvárajú nové pojmy a existujúcim pojmom sa priraďuje iný význam. Problémom súčasnej legislatívnej praxe je, že sa text smernice či nariadenia v znení zodpovedajúcom prekladu do slovenského jazyka jednoducho preklápa do textu právneho predpisu. Deje sa tak bez náležitej starostlivosti o právnu terminológiu a tieto nedostatky sa prejavujú v jazykovej úrovni celého právneho poriadku. Z uvedeného dôvodu návrh zákona kladie …

čl. I § 4 §

čl. I § 4 ods. 1 a 2 §
Obsahom uvedených ustanovení je definovanie základných požiadaviek, ktoré je potrebné dôsledne rešpektovať, pokiaľ ide o vytváranie vnútorného obsahu právneho predpisu. Na vyššie uvedené požiadavky zrozumiteľnosti a presnosti pri tvorbe právneho predpisu úzko nadväzuje požiadavka stručnosti. Stručnosť znamená, že pri tvorbe právneho predpisu sa musí dbať na formálne, jednoznačné, výstižné, zrozumiteľné a presné formulácie. Uprednostňujú sa jednoduché a jednoznačné vety pred dlhými, zložitými a nezrozumiteľnými súvetiami. Na požiadavku stručnosti nadväzuje požiadavka normatívnosti právneho predpisu. Stručnosť právneho predpisu sa dosiahne tým, že právny predpis obsahuje ustanovenia s normatívnym obsahom. Normatívnosť spočíva v tom, že právny predpis normuje, reguluje, ustanovuje, autoritatívne určuje pravidlá správania, a to tým, že ustanovuje príkazy, zákazy a dovolenia, teda práva a povinnosti. Účelom uvedeného ustanovenia je zabezpečiť, aby sa pri tvorbe právneho predpisu predchádzalo začleňovaniu deklaratórnych, konštatačných a bezobsažných ustanovení do jeho obsahu, ktoré budú na úkor normatívneho textu právneho predpisu. Ustanovuje sa tiež požiadavka vnútornej bezrozpornosti právneho predpisu. To znamená, že obsah právneho predpisu sa musí tvoriť …

čl. I § 4 ods. 3 §
Predmetné ustanovenie vymedzuje základný rámec právnej úpravy, ktorý nemôže byť obsahom nariadenia vlády, vyhlášky a opatrenia, teda vykonávacieho predpisu vydaného na vykonanie zákona a vychádza z rešpektovania čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona a v jeho medziach. Výslovne sa ustanovuje, že vykonávacím predpisom nemožno ukladať úplne nové povinnosti, ktoré nie sú obsiahnuté v zákone a ktoré nemajú oporu v zákone. Obsah vykonávacieho predpisu sa musí pohybovať výlučne v medziach zákona, na vykonanie ktorého sa vydáva. To znamená, že do obsahu vykonávacieho predpisu nemožno začleniť také ustanovenia, ktoré by rozširovali alebo dopĺňali právnu úpravu nad rámec zákona, alebo ktoré by dokonca menili právnu úpravu obsiahnutú v zákone. To neplatí, ak ide o nariadenie vlády podľa čl. 120 ods. 2 Ústavy SR. Účelom uvedeného ustanovenia je odstrániť nedostatky legislatívnej praxe spočívajúce v tom, že sa vykonávacími predpismi mnohokrát rieši úprava, ktorá sa opomenula pri tvorbe zákona, alebo z iných dôvodov …

čl. I § 4 ods. 4 §
Uvedené ustanovenie upravuje spôsob prepojenia právnej úpravy obsiahnutej v inom právnom predpise. Táto právna úprava sa nesmie duplicitne preberať do vytváraného právneho predpisu, ale odkáže sa na ňu v poznámke pod čiarou. Pre súčasný právny poriadok je charakteristický stav neprimeranej zaťaženosti právnych predpisov množstvom odkazov v poznámkach pod čiarou. Problémom však je, že často ide aj o neopodstatnené a nezmyselné odkazy a relatívne stručný právny predpis obsahuje neprimerané množstvo odkazov a poznámok pod čiarou. Odkaz a poznámka pod čiarou sa v praxi používa automaticky, bez náležitého uváženia, či je v predmetnom kontexte vôbec potrebná, či nejde o všeobecne známy a zrozumiteľný právny vzťah bez toho, aby bolo potrebné ešte osobitne uvádzať, o ktorý právny predpis ide. Takýto stav spôsobuje neprehľadnosť textu právneho predpisu. Cieľom však je nepreťažovať text právneho predpisu poznámkami pod čiarou v kontexte, v ktorom neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu. Pri formulácii textu právneho predpisu je preto nevyhnutné potrebnosť a použitie poznámky pod čiarou náležite a dôsledne zvážiť.

čl. I § 5 §

čl. I § 5 ods. 1 a 3 §
Predmetné ustanovenie za účelom zabezpečenia jednotného postupu pri tvorbe právneho predpisu a zabezpečenia jednotnej formálnej stránky právnych predpisov upravuje vnútorné členenie a štruktúru, ktoré je potrebné pri tvorbe právneho predpisu dodržiavať. Právny predpis sa začína úvodnými ustanoveniami alebo základnými ustanoveniami. Tieto ustanovenia vymedzia predmet právnej úpravy, ktorá bude obsahom právneho predpisu a úvodné základné náležitosti právneho predpisu. Súčasťou týchto ustanovení môže byť aj vymedzenie základných pojmov, ktoré sa prierezovo používajú v celom právnom predpise, a ktoré je na účely jednotnej aplikácie právneho predpisu nevyhnutné vymedziť a definovať. Nasleduje vlastný text právneho predpisu upravujúci príslušné spoločenské vzťahy a ustanovujúci práva a povinnosti. Ak zákon predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý bude obsahovať podrobnosti nevyhnutné na jeho vykonanie, uvedie sa táto skutočnosť v splnomocňovacom ustanovení, resp. ustanoveniach. Spoločné ustanovenia obsahujú právnu úpravu tých skutočností, ktoré sa týkajú, a teda sú spoločné, pre viaceré ustanovenia alebo pre všetky ustanovenia právneho predpisu. Z hľadiska štruktúry právneho predpisu nasledujú prechodné ustanovenia a záverečné ustanovenia, ktoré obsahujú …

čl. I § 5 ods. 2 §
Uvedené ustanovenie vymedzuje základné požiadavky týkajúce sa formulácie splnomocňovacích ustanovení v zákonoch vychádzajúc z čl. 120 a 123 Ústavy SR. Podľa čl. 120 Ústavy SR na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vláda vydávať nariadenia. To znamená, že sa zachováva fakultatívna možnosť vlády, aby na základe svojho uváženia, ak to považuje za potrebné, vydala na vykonanie zákona nariadenie vlády aj bez toho, aby bola na to výslovne splnomocnená zákonom. Ak sa už pri tvorbe zákona predpokladá, že sa na rozpracovanie podrobností v ňom obsiahnutých vydá nariadenie vlády, vyjadrí sa táto skutočnosť formou splnomocňovacieho ustanovenia v zákone. Situácia je odlišná pri ministerstvách, ostatných ústredných orgánoch štátnej správy a Národnej banke Slovenska, pretože tie môžu vydávať vykonávacie predpisy len v takom prípade, keď sú na to výslovne splnomocnené v zákone. To znamená, že ak sa predpokladá, že na vykonanie zákona sa vydá vykonávací predpis, musí sa do jeho obsahu zaradiť splnomocňovacie ustanovenie na jeho vydanie. Splnomocňovacie ustanovenie sa musí formulovať jednoznačným …

čl. I § 5 ods. 4 §
Predmetné ustanovenie vymedzuje základné pravidlá tvorby prechodných ustanovení v právnom predpise. Keďže nová právna úprava prevažne nahrádza právnu úpravu doterajšiu, môže vzniknúť problém kontinuity predmetu úpravy. V deň účinnosti právneho predpisu sa regulované právne vzťahy dostávajú z režimu jedného právneho predpisu do režimu iného právneho predpisu. Obsahom prechodných ustanovení je teda intertemporalita, čiže režim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho právneho predpisu. Účelom prechodných ustanovení je vyriešenie a odstránenie možných aplikačných problémov pri prechode z doterajšej právnej úpravy na novú právnu úpravu, ak nová právna úprava zasahuje do právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe doterajšej právnej úpravy. Formulácia prechodných ustanovení preto musí byť presná, úplná, jednoznačná a nespochybniteľná, aby sa vytvoril jednoznačný právny základ pre dotknuté právne vzťahy a umožnil sa im plynulý prechod na novú právnu úpravu po účinnosti nového právneho predpisu, a aby nevznikli pochybnosti o tom, akým právnym režimom sa majú tieto právne vzťahy riadiť. Okrem presnej formulácie prechodných ustanovení sa vyžaduje aj ich previazanosť a spojitosť s …

čl. I § 5 ods. 5 §
Predmetné ustanovenie ustanovuje požiadavku explicitného zrušenia právnych predpisov. Ustanovuje sa, aby neskorší právny predpis vo svojich zrušovacích ustanoveniach jednoznačne a výslovne uviedol všetky právne predpisy, ktoré sa týmto novým právnym predpisom majú zrušiť, pričom nejde len o konkrétny zákon, ktorý sa novou právnou úpravou nahrádza, ale taktiež o všetky vykonávacie predpisy, ktoré boli vydané na jeho vykonanie. Na vykonanie jedného zákona je niekedy vydané množstvo vykonávacích predpisov. Z dôvodu nedôslednej kontroly pri formulácii zrušovacích ustanovení sa občas stáva, že sa opomenie ten ktorý vykonávací predpis v nich uviesť. Nemožno vynechať ani skutočnosť, že niekedy je jeho opomenutie zámerom, pretože predkladateľ tak robí v úmysle, že sa tento vykonávací predpis bude aplikovať až do okamihu jeho nahradenia novým vykonávacím predpisom. Takýto postup je úplným popretím zásady, že ak došlo k zrušeniu zákona, všetky vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie stratili materiálny základ svojej existencie. Túto zásadu vyjadril aj Ústavný súd SR, ktorý uviedol, že „ak zákonodarca abroguje zákon alebo ak pri …

čl. I § 6 §

čl. I § 6 ods. 1 §
Navrhovaným ustanovením sa výslovne zakazuje zmena právnych predpisov prostredníctvom nepriamej novelizácie. Cieľom je predísť takým situáciám, keď časť právnej úpravy, ktorá systematicky patrí do určitého právneho predpisu, sa výslovne uvedie v texte iného právneho predpisu, a tým tento právny predpis nepriamo novelizuje. Novelizácia právneho predpisu sa musí vykonávať formou priamej novelizácie, t.j. tak, že novelizácia určitého právneho predpisu je obsiahnutá v samostatnom novelizačnom článku s uvedením konkrétnych ustanovení novelizovaného právneho predpisu, ktoré sa menia alebo dopĺňajú. K problému nepriamej novelizácie v súčasnosti dochádza pomerne často. V ich dôsledku sa stráca komplexnosť právnej úpravy, právny poriadok sa stáva neprehľadný, vnútorne roztrieštený a nekonzistentný. Nežiaducim dôsledkom je tiež jeho vnútorná rozpornosť.

čl. I § 6 ods. 2 a 3 §
Pri tvorbe právneho predpisu nastáva situácia, že tento právny predpis viac, či menej zasahuje do právnej úpravy obsiahnutej v iných právnych predpisoch, a preto je potrebná novelizácia ďalších právnych predpisov, ktoré budú novou právnou úpravou dotknuté. Avšak v rámci týchto novelizácii možno upravovať iba tie skutočnosti, ktoré bezprostredne súvisia s právnym predpisom, ktorý tieto novelizácie vyvolal. Pri takýchto novelizáciách sa musí dodržiavať forma priamej novelizácie, t.j. novelizácia každého dotknutého právneho predpisu v samostatnom novelizačnom článku. V praxi sa však často stáva, že právny predpis obsahuje ďalší novelizačný článok, resp. ďalšie novelizačné články, obsahom ktorých je novelizácia iného právneho predpisu, ktorá s právnou úpravou pôvodného právneho predpisu nijako nesúvisí. Ide o tzv. prílepky. K prílepkom veľmi často dochádza pri prerokovávaní návrhu zákona na úrovni národnej rady, s cieľom obísť štandardný legislatívny proces. Takýto stav je nežiaduci, pretože sa narúšajú princípy verejnosti a legitímnosti priebehu tvorby právneho predpisu. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje, že návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá …

čl. I § 6 ods. 4 §
Prechodné ustanovenia a zrušovacie ustanovenia nie je možné novelizovať, ak už nadobudli účinnosť. Napriek skutočnosti, že z podstaty prechodných ustanovení vyplýva ich dočasný charakter, nie je možné po ich naplnení pristúpiť k ich novelizácii alebo zrušeniu. Novelizácia je možná len do doby, kým nenadobudnú účinnosť, resp. kým ešte neuplynula lehota ustanovená na uplatnenie práva alebo splnenie povinnosti. Zmena prechodných ustanovení po tejto lehote by bola popretím ich základného účelu a narušením právnej istoty subjektov práva v tom, ako sa má po prechode na novú právnu úpravu postupovať.

čl. I § 7 §

čl. I § 7 ods. 1 §
Predmetným ustanovením sa demonštratívne ustanovujú hlavné náležitosti, ktoré v legislatívnom procese tvoria sprievodné dokumenty vlastného paragrafového znenia právneho predpisu. V predkladacej správe sa stručne uvádza podnet a účel vypracovania právneho predpisu. Každý právny predpis musí obsahovať dôvodovú správu, ktorá sa člení na všeobecnú a osobitnú časť. Zavádza sa nový typ sprievodného dokumentu, a to správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu, v ktorej predkladateľ stručne zhodnocuje ako sa na príprave právneho predpisu podieľala verejnosť, napríklad či a ako sa verejnosť vyjadrovala k zverejnenej predbežnej informácií, či boli zástupcovia verejnosti členmi pracovných skupín zriadených na účel prípravy právneho predpisu, ako prebehlo vyhodnotenie pripomienkového konania vo vzťahu k pripomienkam uplatneným verejnosťou. Doložka vplyvov obsahuje zhodnotenie hospodárskeho a finančného dosahu, najmä vplyvu na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, zamestnanosť, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Doložka zlučiteľnosti a tabuľka zhody vyjadruje súlad návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie. Ak návrh zákona predpokladá …

čl. I § 7 ods. 2 §
Dôvodová správa je základným dokumentom vysvetľujúcim dôvody novej právnej úpravy. Kým všeobecná časť dôvodovej správy vysvetľuje základné myšlienky a ciele novej právnej úpravy vo všeobecnej rovine, osobitná časť dôvodovej správy sa sústreďuje na jednotlivosti. Práve pre vysvetlenie podstaty a zmyslu jednotlivých ustanovení právneho predpisu je veľmi dôležitá osobitná časť dôvodovej správy. Do dôvodovej správy sa nesmú preberať ustanovenia právneho predpisu. Ak znenie ustanovenia právneho predpisu nie je príliš zrejmé, siaha sa po dôvodovej správe za účelom náležitého zdôvodnenia, vysvetlenia, pochopenia zmyslu a účelu príslušného ustanovenia. Vzhľadom na tento objasňujúci a vysvetľujúci charakter dôvodovej správy je nevyhnutné, aby spĺňala určité náležitosti, ktoré zabezpečia jej plné funkčné uplatnenie. V súčasnosti je pre legislatívny proces príznačné nerešpektovanie významu dôvodovej správy. Pri tvorbe právneho predpisu sa formulácii jej textu nevenuje náležitá pozornosť, respektíve minimálna. Pri mnohých návrhoch právnych predpisov odôvodnenie určitého ustanovenia obsahuje len jednoduché skopírovanie jeho znenia, bez jeho ďalšieho rozpracovania. Tento stav je nežiaduci, pretože sa stráca opodstatnenosť a účel tohto dokumentu. …

čl. I § 7 ods. 3 §
Zákon stanovuje spôsob vytvorenia informatívneho konsolidovaného znenia právneho predpisu, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom elektronického systému tvorby právnych predpisov, a to súčasne s návrhom novely. Do novelizovaného (pôvodného) znenia právneho predpisu sa v elektronickom systéme tvorby právnych predpisov zapracujú všetky zmeny a doplnenia v súlade s predkladaným návrhom novelizujúceho právneho predpisu. Ak sa v priebehu legislatívneho procesu akokoľvek zmení obsah návrhu právneho predpisu, všetky zmeny a doplnenia sa súčasne premietnu aj v obsahu informatívneho konsolidovaného znenia novelizovaného právneho predpisu.

čl. I § 8 §

čl. I § 8 ods. 1 §
Na tvorbu návrhov právnych predpisov a ďalších sprievodných dokumentov bude normotvorným subjektom slúžiť elektronický systém tvorby právnych predpisov – portál, prostredníctvom ktorého sa zabezpečí systematická a formálno-právna jednotnosť tvorby právnych predpisov, a to v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády a legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov národnej rady, ktoré detailne upravia postup pri tvorbe príslušných právnych predpisov a tiež proces ich prípravy, predkladania a prerokúvania.

čl. I § 8 ods. 2 §
Elektronický systém tvorby právnych predpisov je súčasťou informačného systému, ktorý poskytuje subjektom zapojeným do legislatívneho procesu vrátane verejnosti efektívne a sofistikované nástroje na tvorbu práva v súlade s pravidlami legislatívnej techniky. Súčasťou elektronického systému tvorby právnych predpisov bude editor právnych informácií (nástroje na tvorbu návrhov právnych predpisov a ďalších sprievodných dokumentov), systém pre riadenie a vyhodnocovanie pripomienok k návrhom právnych predpisov, systém na riadenie obehu dokumentov legislatívnej a nelegislatívnej povahy a systém pre vyhlasovanie práva a prístupu k právu. Zákon zároveň určuje zodpovednosť za správu a prevádzku elektronického systému tvorby právnych predpisov, ktoré bude vykonávať ministerstvo spravodlivosti.

čl. I § 9 §
V záujme informovania verejnosti o pripravovaných návrhoch právnych predpisov ešte pred spustením tvorby návrhu právneho predpisu zverejní predkladateľ na portáli predbežnú informáciu o pripravovanom návrhu právneho predpisu. Ktokoľvek sa bude môcť k tomuto pripravovanému návrhu vyjadriť, najmä z hľadiska jeho potreby, opodstatnenosti, účelnosti, prípadne uplatniť podnety na novú právnu úpravu a novelizáciu nad rámec téz a cieľov obsiahnutých v predbežnej informácii. Pripomienky by nemali smerovať k jednotlivým ustanoveniam, ale k návrhu ako takému a jeho podstate. Nepôjde o pripomienkové konanie. Obsah pripomienok sa zhodnotí v správe o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu. V predbežnej informácii by mal predkladateľ najmä stručne uviesť základné ciele a tézy pripravovaného návrhu právneho predpisu, zhodnotenie súčasného stavu a predpokladaný termín začatia pripomienkového konania. Navrhovateľ pri tvorbe predbežnej informácie vychádza z dôkladnej právnej a skutkovej analýzy existujúceho stavu a k príprave návrhu právneho predpisu pristúpi až vtedy, keď z analýzy existujúceho právneho a skutkového stavu vyplynie takáto potreba a nemožnosť dosiahnuť riešenie v rámci existujúceho …

čl. I § 10 §

čl. I § 10 ods. 1 §
Návrh právneho predpisu by mal byť predmetom transparentného a otvoreného legislatívneho procesu, a to od začiatku legislatívnych prác až po jeho schválenie. V prípade návrhu zákona až po rokovanie národnej rady o ňom. Tým sa schválený zákon stane materiálne demokratickou a legitímnou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Návrh zákona preto stanovuje povinnosť, aby sa návrh zákona zverejnil na pripomienkové konanie, čo je podstatná súčasť prípravnej etapy legislatívneho procesu. Proces pripomienkového konania je veľmi dôležitý jednak z hľadiska otvoreného a transparentného legislatívneho procesu, ale aj z hľadiska konštruktívneho prístupu, konštruktívnych návrhov a úprav vo forme vznesených pripomienok pri tvorbe právneho predpisu.

čl. I § 10 ods. 2 §
Jedna z ciest skvalitňovania tvorby práva je aj využívanie výpočtovej techniky a informačných technológií pri tvorbe práva. Celý návrh zákona je postavený na princípe využívania, resp. rozširovania využívania informačných technológií v slovenskej legislatíve. Pripomienkové konanie sa už dnes uskutočňuje prostredníctvom Portálu právnych predpisov, ktorý zabezpečuje procesnú a technickú stránku pripomienkového konania. E-legislatíva predstavuje súbor pravidiel, ktoré sa budú vzťahovať na elektronické pripomienkové konanie, ktoré bude verejné, transparentné a otvorené a prístupné pre každého, kto bude vstupovať do legislatívneho procesu. Pripomienkové konanie bude prebiehať na portáli a prostredníctvom neho sa bude návrh právneho predpisu posúvať v jednotlivých štádiách legislatívneho procesu. Tým sa tiež zníži administratívna náročnosť legislatívneho procesu.

čl. I § 10 ods. 3 §
Pripomienkou je uplatnený a zdôvodnený návrh na úpravu návrhu právneho predpisu. Pripomienkou možno navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Za pripomienku sa považujú aj odôvodnené návrhy, predmetom ktorých nie je navrhnutie nového textu alebo odporučenie úpravy textu, avšak obsahujú konkrétne výhrady k navrhovanému textu a spôsob odstránenia namietaných nedostatkov navrhovaného textu; v takom prípade musí byť zo znenia pripomienky zrejmé, v ktorých častiach a akým spôsobom sa má návrh zákona upraviť. Napriek jednoznačne určeným pravidlám možno niekedy vysloviť pochybnosti o napĺňaní účelu pripomienkového konania. Jednotlivé rezorty návrhom zákonov v pripomienkovom konaní nevenujú prílišnú pozornosť. Zhruba posúdia obsah návrhu zákona a v prípade, že sa na prvý pohľad netýka ich vecnej pôsobnosti, neuplatnia žiadne pripomienky. V dôsledku nedôsledného prístupu k pripomienkovému konaniu niekedy príslušný rezort zistí, že sa ho návrh zákona týka, až v okamihu, keď je tento návrh zákona už predložený na rokovanie vlády a tak musí príslušný minister na …

čl. I § 10 ods. 4 §
Ustanovujú sa pravidlá pre uskutočnenie rozporových konaní so zástupcami verejnosti v prípade uplatnenia tzv. hromadnej pripomienky. Predkladateľ môže uskutočniť rozporové konanie so zástupcom verejnosti, ak nevyhovel pripomienke, ktorú uplatnil väčší počet fyzických osôb alebo právnických osôb zo strany verejnosti a zároveň súčasťou pripomienky je splnomocnenie zástupcovi verejnosti na ich zastupovanie. Ak však predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 fyzických osôb alebo právnických osôb, musí rozporové konanie so zástupcom verejnosti uskutočniť vždy. Predpokladom toho, aby sa na hromadnú pripomienku prihliadalo, nie je jej uplatnenie v elektronickej podobe prostredníctvom portálu. Aj v prípade, ak sa hromadná pripomienka uplatnila prostredníctvom portálu, zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa stotožnili s hromadnou pripomienkou, možno predkladateľovi zaslať aj iným spôsobom ako prostredníctvom portálu. Portál umožní vyjadriť podporu hromadnej pripomienke len registrovaným používateľom (podporovateľom). Podrobnosti o priebehu rozporového konania budú upravené v legislatívnych pravidlách.

čl. I § 11 §
Návrh zákona sumarizuje podpisovanie zákonov, nariadení vlády, vyhlášok a opatrení. Potvrdzuje ustanovenia čl. 87 ods. 2 a čl. 120 ods. 3 Ústavy SR, z ktorých vyplýva požiadavka podpísania schváleného zákona, respektíve nariadenia vlády. Ustanovenie čl. 87 ods. 2 treba v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (pozri napríklad sp. zn. I. ÚS 5/94) vysvetľovať ako povinnosť predsedu Národnej rady SR, prezidenta SR a predsedu vlády SR podpísať zákon, ktorý uznesením schválili poslanci národnej rady. Ústavní činitelia s povinnosťou autorizácie právneho predpisu zároveň majú pri podpisovaní rozdielne postavenie, čo zachytáva aj predložený návrh zákona. V ustanovení odseku 3 návrh zákona stanovuje, že vyhlášku a opatrenie podpisuje minister, vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy, vedúci iného orgánu štátnej správy alebo guvernér Národnej banky Slovenska.

čl. I § 12 §

čl. I § 12 ods. 1 a 2 §
Ústava Slovenskej republiky predpokladá v čl. 87 ods. 4, čl. 120 ods. 4, čl. 123, čl. 125 ods. 6 a čl. 128 vydanie zákona, ktorý ustanoví podrobnosti o vyhlasovaní zákonov, medzinárodných zmlúv, nariadení vlády, všeobecne záväzných predpisov ministerstiev a iných orgánov štátnej správy a niektorých rozhodnutí Ústavného súdu SR. Týmto zákonom je dnes zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Zbierke zákonov z roku 1993“). Zákon o Zbierke zákonov z roku 1993 však stanovuje iba to, že všeobecne záväzné právne predpisy a iné organizačné a právne akty sa vyhlasujú (uverejňujú) v zbierke zákonov. V aktuálnej právnej úprave absentuje deklaratórne vymedzenie samotnej zbierky zákonov ako publikačného nástroja Slovenskej republiky, zákon vníma existenciu zbierky zákonov, akoby „vznik“ zbierky zákonov zaviedol iný právny predpis. Lenže je to práve zákon o Zbierke zákonov, ktorý zbierku zákonov „zriaďuje“. Vzhľadom na jedinečnosť zbierky zákonov, jej postavenie a význam pre právny poriadok …

čl. I § 12 ods. 3 §
Zákon priamo uvádza formu, v akej sa zbierka zákonov vydáva. Zákon ustanovuje, že formou publikácie je elektronická podoba a listinná podoba. Zákon o Zbierke zákonov z roku 1993 nedefinuje, akou formou sa zbierka zákonov vydáva. Napriek tomu, že zákon o Zbierke zákonov z roku 1993 neuvádza, že zbierka zákonov sa vydáva v listinnej podobe (tlačou), je tento spôsob v súčasnosti v právnej teórii aj praxi považovaný za jediný oficiálny spôsob publikácie zbierky zákonov. Paradoxne, na pridelenie statusu oficiálnosti elektronickej podobe sa v teórii aj praxi vyžaduje zákonné zakotvenie oficiality elektronickej podoby. Cieľom novej právnej úpravy je preto jednoznačné a nespochybniteľné vymedzenie podoby, v akej sa zbierka zákonov vydáva, a naplnenie očakávaných predpokladov na vznik oficiálnej elektronickej zbierky zákonov, ktorá by vyvolávala právne účinky. Nový zákon výslovne ustanovuje, že zbierka zákonov je uverejňovaná v elektronickej podobe aj listinnej podobe, čím sa stavia budúca elektronická podoba zbierky zákonov na právnu úroveň súčasnej listinnej podoby. Skúsenosti a prax iných štátov ukazujú, že v …

čl. I § 12 ods. 4 §
Ustanovuje sa, že elektronická podoba zbierky zákonov je dostupná bezplatne v systéme Slov-Lex. Zároveň sa zakazuje na označovanie informatívnych zdrojov práva používať názvy, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom uviesť do omylu, že ide o elektronický systém, prostredníctvom ktorého sa sprístupňuje právne záväzná elektronická podoba zbierky zákonov. Toto ustanovenie má zabezpečiť právnu istotu adresátov práva, že právny predpis v elektronickej podobe, ktorý sa k nim dostáva, pochádza priamo od vydavateľa zbierky zákonov. V dnešnej dobe existujú rôzne informatívne elektronické verzie zbierky zákonov, ktoré môžu do takéhoto omylu uvádzať a aj uvádzajú, keď podľa reálnych skúseností väčšina adresátov práva (a to vrátane odbornej obce) považuje niektoré informatívne komerčné zdroje za oficiálne údaje vydavateľa, pretože k tomu zvádza názov informačného systému, z ktorého informácie čerpajú. Cieľom navrhovanej úpravy nie je obmedzenie aktivít komerčných či nekomerčných poskytovateľov právnych informácií, ale zabránenie zneužívania zbierky zákonov.

čl. I § 12 ods. 5 §
Zákon upravuje ochranu názvu „Zbierka zákonov Slovenskej republiky“, ako aj skratky „Z. z.“.

čl. I § 13 §
Zákon taxatívnym spôsobom uvádza, aké iné právne akty, označené legislatívnou skratkou „iné akty“, sa vyhlasujú v zbierke zákonov. Preberá jednotlivé typy aktov zo zákona o Zbierke zákonov z roku 1993.

čl. I § 14 §
Návrh nového zákona nepočíta ďalej s existenciou typu materiálu označeného v zákone o Zbierke zákonov z roku 1993 ako „úplné znenie zákona“ a ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady SR. Samotná existencia „úplného znenia zákona“ v aktuálnom právnom poriadku je diskutabilná, keďže Ústava Slovenskej republiky, zákon o Zbierke zákonov z roku 1993, rokovací poriadok národnej rady ani iný zákon žiadnym ďalším spôsobom nedefinujú povahu a právny charakter takéhoto úplného znenia. Úplné znenia zákonov neschvaľuje opätovne plénum národnej rady, neprechádza autorizáciou predsedom vlády SR ani prezidentom SR, no je uverejnené v zbierke zákonov, pričom nie je definovaná jeho všeobecná záväznosť. Z pohľadu ústavného práva ho možno považovať iba za informatívne republikované znenie novelizovaného zákona, pričom v právnych vzťahoch sa nikdy číslo republikovaného zákona neuvádza, ale vždy sa používa číslo pôvodného právneho predpisu doplnené informáciou „v znení neskorších právnych predpisov“. Aj samotný slovný názov „úplné znenie“ je použitý nevhodným spôsobom (pozri ďalej v texte). Konsolidované znenie vs. úplné znenie Spolu so zrušením typu …

čl. I § 15 §
Ustanovuje sa nevyvrátiteľná domnienka o znalosti všetkého, čo bolo vyhlásené v zbierke zákonov. Ide o domnienku prevzatú a mierne slovne upravenú zo zákona o Zbierke zákonov z roku 1993. Domnienka zákonne stanovuje všeobecnú právnu domnienku ignorantia iuris non excusat (t. j. neznalosť práva neospravedlňuje).

čl. I § 16 §
Nový zákon preberá ustanovenie o uverejňovaní zbierky zákonov v štátnom jazyku, zároveň obsahuje odkaz na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje, čo tvorí kodifikovanú podobu slovenského jazyka a zároveň výslovne v § 3 ods. 2 uvádza, že „V štátnom jazyku sa vydávajú zákony, nariadenia vlády a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy vrátane predpisov orgánov územnej samosprávy, rozhodnutia a iné verejné listiny; tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín a používanie cudzích jazykov podľa osobitných predpisov.“. Zákon ustanovuje podmienku „ak § 20 ods. 9 neustanovuje inak“. Takáto vylučovacia podmienka v súčasnej právnej úprave absentuje, hoci súčasný zákon o Zbierke zákonov uvádza, že „úplné znenie medzinárodnej zmluvy sa v zbierke zákonov vyhlasuje v autentickom jazyku zmluvy a zároveň v preklade do slovenského jazyka.“ Podmienka „Zbierka zákonov sa uverejňuje v slovenskom jazyku“ je tak v rozpore s ďalšími ustanoveniami, ktoré priamo ukladajú povinnosť uverejňovať zbierku zákonov v cudzom …

čl. I § 17 §
Zákon taxatívne ustanovuje, že právne predpisy (ústava, ústavné zákony, zákony, nariadenia vlády, vyhlášky aj opatrenia) sa vyhlasujú v úplnom znení, t. j. v plnom schválenom znení – ak tento zákon neustanovuje inak. Osobitnú úpravu obsahuje zákon v § 18 ods. 2 v prípade opatrení. V tejto oblasti teda oproti súčasnému spôsobu uverejňovania nedochádza k zmene. Zákon zároveň ustanovuje, že v úplnom znení sa uverejňujú právne predpisy v elektronickej podobe aj v listinnej podobe. Osobitnú úpravu predstavuje aj znenie § 17 ods. 2 návrhu zákona. Ide o nové ustanovenie v zákone o zbierke zákonov. Z praktických dôvodov má umožniť, aby sa v ojedinelých prípadoch uverejnil niektorý právny predpis alebo jeho časť výlučne v elektronickej verzii. Zákon však toto ustanovenie obmedzí tak, že ho nebude možné aplikovať na ústavu, ústavné zákony, zákony a nariadenia vlády. Bude teda aplikovateľné na vyhlášku alebo opatrenie. Ustanovenie bude využiteľné vo výnimočných prípadoch, keď právny predpis obsahuje napríklad enormné množstvo strán a jeho uverejnenie v elektronickej verzii …

čl. I § 18 §
V súčasnej právnej úprave existujú dva typy právnych predpisov, ktoré sú svojím charakterom veľmi podobné a sú označené názvom „výnos“ a „opatrenie“. Zákon o Zbierke zákonov z roku 1993 uvádza ich spoločnú charakteristiku, ktorou je obmedzený počet druhovo určených fyzických osôb a právnických osôb alebo úprava podrobností o právach a povinnostiach úzkeho okruhu osôb v pracovnoprávnom vzťahu a vo vzťahoch z oblasti sociálneho zabezpečenia, podrobnosti o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo služobných pomerov príslušníkov ozbrojených zborov a ozbrojených síl. Tento typ právneho predpisu možno zároveň vydať aj v prípade, ak to ustanovuje osobitný zákon. Zákon o Zbierke zákonov z roku 1993 však žiadnym bližším spôsobom neurčuje, kedy má byť vydaný právny predpis s názvom „výnos“ a kedy právny predpis s názvom „opatrenie“, ani neuvádza, aký je medzi týmito dvoma typmi právnych predpisov rozdiel. Hranice medzi týmito dvoma právnych predpisov sú v praxi veľmi ťažko určiteľné a vznikajú tak otázky o opodstatnenosti existencie oboch typov právnych predpisov. Z uvedených dôvodov nový …

čl. I § 19 §

čl. I § 19 ods. 1 §
Otázka nadobudnutia platnosti zostáva ohraničená dňom uverejnenia v zbierke zákonov. V otázke nadobudnutia platnosti možno uplatniť rôzne prístupy, za rozhodný môže byť považovaný napríklad čas vyhlásenia v elektronickej podobe zbierky zákonov, deň rozoslania listinného výtlačku zbierky zákonov a podobne. Vzhľadom na to, že tento návrh zákona počíta s paralelnou existenciou elektronickej a listinnej podoby zbierky zákonov, v otázke nadobudnutia platnosti odporúčame zvoliť za rozhodný okamih „deň vyhlásenia“. Zostáva tak zachovaná kontinuálnosť so súčasnou právnou úpravou, ktorá upravuje otázku nadobudnutia platnosti identickým spôsobom. Deň vyhlásenia bude vyznačený v informačnom systéme, prostredníctvom ktorého bude sprístupnená elektronická podoba zbierky zákonov (Slov-Lex). Tento údaj bude vyznačený takisto aj na listinnom výtlačku zbierky zákonov.

čl. I § 19 ods. 2 §
Nový zákon o zbierke zákonov (rovnako ako v zákone o Zbierke zákonov z roku 1993) ustanovuje všeobecné pravidlo nadobudnutia účinnosti právneho predpisu pätnástym deň po jeho vyhlásení v zbierke zákonov, ak nie je v právnom predpise ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Preberá sa pravidlo ustanovené v zákone o Zbierke zákonov z roku 1993.

čl. I § 19 ods. 3 §
Pri definícií nadobúdania záväznosti iných aktov sa vychádza z definície zavedenej zákonom o Zbierke zákonov z roku 1993, ktorá je do návrhu tohto zákona prevzatá.

čl. I § 19 ods. 4 §
Konsolidované znenia budú opatrené informáciou, kedy tá-ktorá časová verzia nadobudla účinnosť. Označená a jednoznačne identifikovateľná tak bude každá časová verzia, a to bez ohľadu na to, či vznikla ako výsledok jednej novelizácie alebo viacerých novelizácii. Občan tak bude mať k dispozícii prehľadnú informáciu, ktoré „právo“ bolo, respektíve bude účinné v konkrétnom časovom úseku. Táto povinnosť bude splnená doplnením sprievodných informácií do informačného systému, prostredníctvom ktorého bude dostupná elektronická podoba zbierky zákonov (Slov-Lex).

čl. I § 19 ods. 5 §
Navrhované ustanovenie vyzdvihuje potrebu a dôležitosť legisvakančnej doby. Z pohľadu právnej teórie je otázka legisvakancie jedným z dôležitých prvkov právnej istoty; pomáha napĺňať predpoklad, že adresát práva má čas oboznámiť sa s novou legislatívnou úpravou a nie je tak vystavený tlaku, že sa jeho práva alebo povinnosti zmenia v čase, v ktorom nebude schopný na zmenu reagovať. Z praxe však možno konštatovať, že doba medzi vyhlásením v zbierke zákonov a nadobudnutím účinnosti býva neúmerne krátka, v mnohých prípadoch len v trvaní pár dní, prípadne ani to nie. Nie je to však spôsobené nečinnosťou ministerstva spravodlivosti ako vydavateľa zbierky zákonov, ale najmä tým, že autori právnych predpisov často opomínajú pri ich tvorbe a následnom schvaľovaní všetky potrebné lehoty a čas medzi doručením právneho predpisu na vyhlásenie a určeným dňom nadobudnutia účinnosti sa tak v promulgačnej fáze legislatívneho procesu skracuje na minimum. Navrhované ustanovenie preto uvádza, že na legisvakanciu v trvaní najmenej 15 dní je nutné dbať nielen pri vyhlasovaní právnych predpisov, …

čl. I § 19 ods. 6 §
Zavádza sa derogačné pravidlo, podľa ktorého ak viaceré novelizácie novelizujú pôvodný právny predpis k jednému dňu účinnosti a zmeny sa týkajú toho istého ustanovenia novelizovaného právneho predpisu, uplatňuje sa pravidlo, že neskorší právny predpis ruší skorší právny predpis. Navrhovaná úprava má za cieľ zabezpečiť funkčnosť elektronickej zbierky zákonov a konsolidovaných znení právnych predpisov. Ak však neskoršia novelizácia mení alebo dopĺňa ustanovenie pôvodného právneho predpisu, v znení skoršej novely (práve v dotknutom ustanovení skoršej novely), ale s neskoršou účinnosťou tejto novely, potom sa úpravy neskoršej novely v kolidujúcom ustanovení zapracujú do konsolidovaného znenia pôvodného právneho predpisu až odo dňa nadobudnutia účinnosti skoršej novely, pričom obsah dotknutého ustanovenia bude v znení neskoršej novely.

čl. I § 20 §
Vyhlasovanie materiálov, ktoré sa týkajú zahraničného prvku, je v návrhu zákona upravené novým spôsobom, ktorý však preberá aj viaceré ustanovenia a právnu úpravu zákona o Zbierke zákonov z roku 1993. Všetky tieto dokumenty sú označené novým spoločným termínom „akty medzinárodného práva“. Zákon definuje, že týmto označením sa rozumejú medzinárodné zmluvy a rozhodnutia medzinárodného orgánu alebo medzinárodnej organizácie. Tam, kde sa právna úprava týka všetkých uvedených materiálov, je použitý tento nový termín. Tam, kde je to účelné, je ako termín uvedená výlučne medzinárodná zmluva. Úprava týkajúca sa aktov medzinárodného práva je upravená spoločne v jednom paragrafe, a to vrátane spôsobu vyhlasovania, otázky platnosti alebo jazyka medzinárodných zmlúv. Zákon tak poskytuje ucelený pohľad na problematiku aktov medzinárodného práva v súvislosti s ich vyhlasovaním v zbierke zákonov a problematika tak nie je zbytočne roztrúsená vo viacerých paragrafoch zákona. Zákon v odseku 2 ustanovuje, ktoré medzinárodné zmluvy sa v zbierke zákonov vyhlasujú povinne. Zároveň v odseku 3 ustanovuje, že okrem týchto povinne vyhlasovaných zmlúv …

čl. I § 21 §

čl. I § 21 ods. 1 §
Zákon ustanovuje, že ten, kto má záujem o vyhlásenie právneho predpisu, aktu medzinárodného práva alebo iného aktu v zbierke zákonov, tak musí urobiť na základe písomnej žiadosti doručenej ministerstvu spravodlivosti. Zákon zároveň priamo ustanovuje, kto je oprávnený takúto žiadosť podať. Úprava vychádza z dlhoročnej praxe, ako aj z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 19/1997 Z. z., ako aj Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

čl. I § 21 ods. 2 §
Zákon stanovuje, že žiadosť musí byť doložená originálom dokumentu, ktorý má byť v zbierke zákonov vyhlásený. Tento dokument musí byť zároveň podpísaný oprávnenou osobou, a to buď priamo na základe Ústavy Slovenskej republiky, osobitných zákonov alebo vnútorných predpisov konkrétnej inštitúcie. V zbierke zákonov nemožno vyhlásiť dokument, ktorý by nebol doručený v jeho originálnej autorizovanej podobe.

čl. I § 21 ods. 3 §
Zákon ustanovuje, že nevyhnutným predpokladom na začatie redakčného spracovania akéhokoľvek dokumentu je disponovanie elektronickou podobou textu, ktorú je možné ďalej spracúvať. Táto elektronická podoba zároveň musí byť identická s autorizovaným originálom, ktorý sa doručuje ako súčasť žiadosti. Zákon stanovuje, že elektronická podoba sa vydavateľovi – ministerstvu spravodlivosti – sprístupňuje prostredníctvom portálu [okrem prípadov uvedených v § 24 ods. 6 (výpadky systému)]. V § 26 ods. 4 sa na prechodné obdobie ustanovuje výnimka z tejto povinnosti. Zákon zároveň stanovuje, že elektronická podoba musí byť sprístupnená ministerstvu najneskôr s doručením žiadosti o vyhlásenie a nie až dodatočne. Ak by v čase doručenia žiadosti sprístupnená nebola, nemožno žiadosť považovať za doručenú. Bez doručenia elektronickej podoby textu nemôže ministerstvo spravodlivosti začať s redakčným procesom, a to z dôvodov na strane žiadateľa o vyhlásenie, hoci od doručenia žiadosti plynú pre ministerstvo spravodlivosti lehoty určené na vyhlásenie v zbierke zákonov. V praxi často nastávajú prípady, že žiadosť o vyhlásenie je doručená, avšak elektronickú podobu sprístupní predkladateľ …

čl. I § 21 ods. 4 §
Zákon ustanovuje zodpovednosť za materiál určený na vyhlásenie v jeho rôznych štádiách. Zákon zavádza zodpovednosť za súlad doručenej elektronickej podoby s autorizovaným originálom, ktorú má ten, kto žiada o vyhlásenie. Výnimkou je nariadenie vlády, kde za súlad zodpovedá rezort, ktorý pripravoval návrh nariadenia vlády a ktorý ho predkladal na rokovanie vlády. Zákon takisto zavádza zodpovednosť za úplné znenie aktu medzinárodného práva, za ktoré zodpovedá gestor tohto aktu, ktorý prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky žiada o jeho vyhlásenie. Zodpovednosť tu teda neleží na tom, kto žiadosť o vyhlásenie podáva (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky), ale na tom, kto akt medzinárodného práva ako gestor pripravoval. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky zodpovedá podľa zákona iba za text oznámenia, ktorým sa akt medzinárodného práva vyhlasuje. Ministerstvo spravodlivosti ako vydavateľ zbierky zákonov zodpovedá za súlad textu odovzdaného na uverejnenie s textom reálne vyhláseným v zbierke zákonov.

čl. I § 21 ods. 5 §
Zákon ustanovuje, že ministerstvo spravodlivosti je pri redakčnom spracovaní materiálov určených na vyhlásenie v zbierke zákonov oprávnené vykonávať kontrolu textu a v prípade potreby vykonať ich korektúru. Táto korektúra však má prísne definované podmienky. Pri takejto korektúre nesmie dôjsť k zmene vecného významu textu, obmedzuje sa teda striktne na formálnu kontrolu textu. Zákon priamo uvádza, že korektúrou sa rozumie oprava chyby v písaní (napríklad y/i), počítaní, jazykové chyby (zabezpečenie súladu s kodifikovanou podobou štátneho jazyka), grafické chyby (napríklad zle graficky upravené tabuľky) a chyby v citáciách (napríklad ak sa cituje iný právny predpis, ale pri citácii jeho názvu dôjde k jeho nedôslednej citácii). Ďalším významným obmedzením pri výkone korektúry textu je zákaz svojvoľných opráv vydavateľom (ministerstvom spravodlivosti). Každá oprava vykonaná v rámci korektúry textu (vrátane jednoznačných opráv napríklad v písaní i/y) musí byť schválená osobou, ktorú na to splnomocní ten, kto podal žiadosť o vyhlásenie. Oprávnenie na vykonávanie korektúry textu v čase medzi jeho schválením a vyhlásením v zbierke zákonov …

čl. I § 21 ods. 6 §
Zákon ustanovuje, že pri vyhlasovaní ministerstvo spravodlivosti dbá na to, aby boli právne predpisy, akty medzinárodného práva a iné akty vyhlásené v zbierke zákonov do 15 dní od predloženia žiadosti o vyhlásenie. Táto lehota neplatí v prípade, ak by bolo ohrozené vyhlásenie právneho predpisu najneskôr v deň nadobudnutia jeho účinnosti, resp. pri vyhlasovaní aktov medzinárodného práva sa dbá na to, aby boli vyhlásené najneskôr v deň nadobutia ich platnosti pre Slovenskú republiku. Pri stanovení úlohy vyhlásiť všetky materiály do 15 dní je však potrebné prihliadnuť na to, že dodržanie tejto lehoty je silne závislé na kooperácii predkladateľa žiadosti o vyhlásenie, najmä v oblasti zabezpečenia súhlasu s korektúrami textov a ďalšej nevyhnutnej spolupráce. Ako ukázala prax, dodržanie tejto lehoty je v niektorých prípadoch neovplyvniteľné zo strany ministerstva spravodlivosti. Zákon preto v ustanovení neuvádza priamo formuláciu „ministerstvo spravodlivosti vyhlasuje...“, ale formuláciu „ministerstvo spravodlivosti dbá o to, aby... boli vyhlásené“.

čl. I § 22 §
Zákon ustanovuje, že jednotlivé materiály uverejňované v zbierke zákonov sa číslujú postupne od 1. januára do 31. decembra. Týmto ustanovením sa teda potvrdzuje súčasný stav označovania poradovými číslami. Po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona však už naďalej nepočítame s uverejňovaním zbierky zákonov formou čiastok. Všetky materiály budú uverejňované samostatne a ich strany budú číslované samostatne pre každý jednotlivý materiál. Na účely elektronickej podoby zbierky zákonov je uverejňovanie formou čiastok bezpredmetné a stráca svoje opodstatnenie. Na druhej strane však táto zmena môže pozitívne ovplyvniť aj dostupnosť listinnej podoby zbierky zákonov. V súčasnej dobe, keď sú viaceré typy materiálov rôznej právnej sily uverejňované spoločne, si občan pri kúpe listinného výtlačku čiastky zbierky zákonov nekupuje len ten materiál, o ktorý má záujem, ale spolu s ním dostáva aj ďalšie materiály, o ktoré však nemusí mať záujem. Ak je napríklad v čiastke uverejnených 10 rôznych zákonov, tak občan si musí zakúpiť všetkých 10, aj keby mal záujem iba o jeden z nich. V budúcnosti by …

čl. I § 23 §
Vzhľadom na pokračujúcu existenciu listinnej podoby zbierky zákonov zákon ustanovuje, že každý, kto prejaví záujem, bude mať možnosť obstarania listinnej podoby zbierky zákonov. Avšak tak, ako v súčasnosti, listinný výtlačok bude dostupný iba odplatne. Priamo zo zákona zároveň bude vyplývať povinnosť, aby ministerstvo spravodlivosti zabezpečil zaslanie jedného výtlačku listinnej podoby určeným ústavným činiteľom, inštitúciám a štátnym orgánom. Vzhľadom na existenciu oficiálnej elektronickej podoby zbierky zákonov sa ruší bezplatné zasielanie výtlačku každej čiastky zbierky zákonov obciam, a to aj vzhľadom na neudržateľné finančné nároky, ktoré sa s bezplatnou tlačou a distribúciou tohto množstva čiastok spájajú. Ministerstvo spravodlivosti bude listinnú podobu zbierky zákonov doručovať už len obciam, ktoré preukázateľne nemajú žiadne pracovisko s prístupom na internet. Zákon ustanovuje pre obce povinnosť poskytovať v sídle obecného úradu alebo na mieste, ktoré určí obec, nahliadnutie do zbierky zákonov, či už v do jej elektronickej alebo listinnej podoby. Občan teda bude mať stále možnosť dostať sa k právnemu poriadku Slovenskej republiky aj prostredníctvom obcí. Obce …

čl. I § 24 §
Napriek tomu, že informačný systém, prostredníctvom ktorého sa vyhlasuje a trvalo sprístupňuje elektronická podoba zbierky zákonov, bude zabezpečený v najväčšej možnej miere voči výpadkom, na účely právnej istoty je potrebné zákonne definovať postup v prípade, ak by z akýchkoľvek dôvodov došlo k výpadku tohto informačného systému. Medzi tieto dôvody pritom nemusí patriť čisto technická podstata problému, výpadok môže byť spôsobený aj externými faktormi, živelnou pohromou, alebo hoci aj vyhláseným vojnovým stavom. Aj pre tieto prípady je však nutné zákonne definovať postup, ak vznikne súrna potreba vyhlásenia akéhokoľvek materiálu v zbierke zákonov. Zákon ako prvú podmienku (v odseku 1) uvádza, že takýto výpadok musí ministerstvo spravodlivosti ako vydavateľ zbierky zákonov bezodkladne oznámiť, a to dostupnými prostriedkami. Zákon neuvádza presné prostriedky, ktorými tak má urobiť, ako príklad však uvádza webové sídlo alebo médiá. V návrhu vychádzame z toho, že obmedzenie na presne stanovené spôsoby oznámenia tejto skutočnosti by mohli byť v budúcnosti limitujúce a problematické. Toto ustanovenie má skutočne za cieľ stanoviť …

čl. I § 25 §

čl. I § 25 ods. 1 §
Chyby v zbierke zákonov bude možné opraviť tak ako v súčasnosti. Na tento účel bude použitý materiál s označením „oznámenie o oprave chyby“. Návrh zákona tak preberá súčasnú prax, ako aj prax takmer všetkých úradných vestníkov, v ktorých možno po vyhlásení opraviť chyby formou oficiálneho korigenda, ktoré však musí (by malo) mať presne stanovené podmienky. Návrh zákona tieto podmienky ustanovuje v odsekoch 2 a 3. Vzhľadom na existujúce problémy s citáciou existujúcich oznámení (dnes „redakčných oznámení o oprave chyby“) sa zákonom navrhuje označovať oznámenia o oprave chyby kontinuálne poradovými číslami, ktoré budú nadväzovať na číslovanie ostatných materiálov uverejňovaných v zbierke zákonov. Všetky oznámenia o oprave chyby tak budú jednoznačne citovateľné, čo umožní aj ich lepšie prepojenie v rámci informačného systému, prostredníctvom ktorého bude dostupná elektronická podoba zbierky zákonov.

čl. I § 25 ods. 2 a 3 §
Zákon bližšie špecifikuje možné chyby, ktoré bude oznámenie o oprave chyby riešiť. Odsek 2 upravuje problematiku chýb, ktoré nevznikli priamo pri redakčnom spracovaní textu a ktoré žiadnym spôsobom nezapríčinilo ministerstvo spravodlivosti. V takom prípade bude chybu možné odstrániť na základe žiadosti toho, kto podal žiadosť o vyhlásenie materiálu, v ktorom sa chyba nachádza; žiadateľ zároveň priloží aj správne znenie textu. Takouto žiadosťou však nebude možné opraviť akúkoľvek chybu, ktorá sa vo vyhlásenom texte vyskytne. Účelom inštitútu oznámenia o oprave chyby nie je „vecne novelizovať“ právny predpis, ale opraviť v ňom zjavné nepresnosti, najmä formálneho charakteru. Zákon preto obsahuje zákonnú podmienku: ministerstvo spravodlivosti vyhovie len takej žiadosti, ktorá nezasahuje do vecného významu textu. Odsek 3 upravuje problematiku chýb, ktoré vznikli priamo zavinením ministerstva spravodlivosti pri spracovaní právneho predpisu pred jeho uverejnením. Vzhľadom na jednoznačnosť takejto chyby (rozdiel oproti doručenému originálu) bude môcť chybu po zistení opraviť ministerstvo spravodlivosti aj z vlastného podnetu alebo na základe upozornenia kýmkoľvek (nielen žiadateľom o uverejnenie …

čl. I § 26 §
Súčasťou oficiálnej elektronickej podoby zbierky zákonov budú tie právne predpisy, akty medzinárodného práva a iné akty, ktoré budú uverejnené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Sme však toho názoru, že takýto rozsah poskytnutých hodnoverných elektronických verzií nepostačuje. Na tento účel teda navrhujeme, aby bolo ministerstvo spravodlivosti zákonom splnomocnené sprístupniť prostredníctvom elektronickej podoby zbierky zákonov aj staršie právne predpisy, ktoré boli pred účinnosťou tohto zákona vyhlásené výlučne v listinnej podobe zbierky zákonov. V praxi pôjde o elektronické duplikáty originálnych vyhlásených listinných výtlačkov čiastok zbierky zákonov. Tieto elektronické duplikáty budú dostupné vo formáte PDF, budú vytvorené skenovaním a zabezpečené elektronickými prostriedkami, ktoré zaručia hodnovernosť a nemennosť obsahu. Takéto sprístupnenie však nebude mať žiadny vplyv na otázku platnosti/účinnosti sprístupnených materiálov, tá bude vždy odvodená od ich pôvodného vyhlásenia a ich obsahu. Po ich označení za zhodné s listinnou podobou však budú využiteľné na právne účely rovnako, ako ich listinné originály. Ak by sa v elektronických duplikátoch vyskytla chyba znamenajúca rozdiel oproti pôvodnému listinnému originálu, …

čl. I § 27 §
Ak nastanú mimoriadne okolnosti spočívajúce najmä v ohrození ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, hrozbe značných hospodárskych škôd, vyhlásení núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ustanovenia o uskutočňovaní tvorby návrhu právneho predpisu prostredníctvom portálu, o predbežnej informácii a pripomienkovom konaní (§ 8 až 10) sa pri procese tvorby právnych predpisov nemusia použiť.

čl. I § 28 §
Ustanovenie dáva možnosť, aby sa v informačnom systéme, ktorým sa sprístupňuje elektronická podoba zbierky zákonov, t. j. na portáli Slov-Lex vytvoril samostatný modul, ktorý bude obsahovať aj rezortné publikačné nástroje (rezortné vestníky). Táto možnosť nebude pre inštitúcie povinná, ale dobrovoľná, ak o to prejavia záujem. Cieľom je umožniť zvýšiť dostupnosť právnych informácii pre adresátov práva. Ako príklad sprístupnenia relevantných rezortných informácií pre širšiu verejnosť možno uviesť príklad publikačného nástroja Ministerstva financií Slovenskej republiky – Finančného spravodajcu.

čl. I § 29 §
Novým zákonom sa zrušuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

čl. II
Novelou zákona o štátnych symboloch sa do zoznamu objektov, ktoré môžu byť označené štátnym znakom, pridáva zbierka zákonov. Toto ustanovenie tak umožní ministerstvu spravodlivosti opatriť záhlavie prvej strany zbierky zákonov štátnym znakom. Napriek tomu, že štátny znak sa používa na označenie čiastok zbierky zákonov už dnes, takéto priamo ukotvenie v zákone o štátnych symboloch absentuje.

čl. III
Od 1. júla 2013 došlo k zmene formy vydávania úradného vestníka. K uvedenému dátumu bola na základe nariadenia Rady (EÚ) č. 216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného vestníka Európskej únie (ďalej len „nariadenie Rady“) zavedená výlučná existencia elektronickej podoby úradného vestníka. Návrh novelizácie zákona č. 416/2004 Z. z. túto skutočnosť zohľadňuje. V bode 1 sa do zákona vkladá odkaz na nariadenie Rady, čím sa zvyšuje informačná hodnota zákona č. 416/2004 Z. z. a jednoznačným spôsobom sa vymedzuje úprava vydávania úradného vestníka. V nadväznosti na nariadenie Rady je zároveň potrebné upraviť ustanovenia § 3 zákona č. 416/2014 Z. z., ktoré sa vzhľadom na zrušenie listinnej podoby Úradného vestníka Európskej únie stali obsolétnymi. Podľa týchto ustanovení ministerstvo spravodlivosti zabezpečuje pre vybraných ústavných činiteľov, ústredné orgány štátnej správy a iné inštitúcie „jedno vyhotovenie úradného vestníka“. Po zrušení oficiálnej listinnej podoby úradného vestníka a jeho vydávaní výlučne v elektronickej podobe je táto úloha naďalej bezpredmetná. Zákon ďalej ustanovuje pre obce povinnosť …

čl. IV
Navrhuje sa účinnosť zákona. V Bratislave, 26. augusta 2015 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Tomáš Borec v. r. minister spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. V
Návrhom sa zabezpečuje súlad s čl. I novelizačným bodom 6, ktorým sa navrhuje, aby sa pri procese tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte neaplikovali ustanovenia § 8 až 10 zákona o tvorbe právnych predpisov z dôvodov uvedených v novelizačnom bode 6.

čl. I

čl. I bod 1 §

čl. I § 7 ods. 3 §
Navrhuje sa doplnenie § 7 zákona novým odsekom 3, ktorým sa zavádzajú minimálne povinné obsahové náležitosti doložky vybraných vplyvov a analýzy vplyvov podľa § 7 ods. 2 písm. c) zákona. Navrhuje sa, aby obsahom doložky vybraných vplyvov boli vplyvy podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov schválenej uznesením vlády SR č. 24 zo 14. januára 2015 v znení uznesenia vlády SR č. 513 zo 16. septembra 2015 a uznesenia vlády SR č. 76 z 24. februára 2016 (vplyvy na rozpočet verejnej správy; vplyvy na podnikateľské prostredie; sociálne vplyvy; vplyvy na životné prostredie; vplyvy na informatizáciu spoločnosti; vplyvy na služby verejnej správy pre občana) a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu v súlade s článkom 41 Ústavy Slovenskej republiky a za účelom integrácie rodinných aspektov do prípravy a schvaľovania právnych predpisov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného demografického rozvoja spoločnosti.

čl. I § 7 ods. 4 §
Navrhuje sa doplnenie § 7 zákona novým odsekom 4, ktorým sa zavádzajú minimálne povinné obsahové náležitosti analýzy vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu za účelom náležitého analytického posudzovania konkrétnych priamych a nepriamych vplyvov návrhov právnych predpisov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Obsahom analýzy vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu musí byť analýza vplyvov na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov rodiny, výchovu detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona o rodine, uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín. Každý z týchto konkrétnych vplyvov sa analyzuje samostatne a tak aby bolo možné najmä jednoznačne posúdiť jednotlivé vplyvy z nasledovných hľadísk: 1. Vplyv na rodinné prostredie: Spôsobí navrhovaná právna úprava zmenu rodinného prostredia? Ak áno, v akom rozsahu? Môže dôjsť navrhovanou právnou úpravou k narušeniu zdravého rodinného prostredia? Má navrhovaná právna úprava vplyv na demografický rast? Ak áno, aký je vplyv vzhľadom k úrovni záchovnej hodnoty populácie? Má navrhovaná právna úprava vplyv na odstraňovanie prekážok, ktoré bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť …

čl. I bod 2 §
Navrhuje sa prechodné ustanovenie zákona, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že obsahom právnych predpisov predložených do pripomienkového konania pred účinnosťou tohto právneho predpisu bude doložka vybraných vplyvov a analýza vplyvov vypracovaná podľa doterajších právnych predpisov.

čl. XXXV (Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákono

čl. XXXV bod 1 a 2 §
Navrhuje sa doplnenie zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o pravidlo, podľa ktorého právne predpisy upravujúce oblasť daní a odvodov môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka; skorší dátum účinnosti možno ustanoviť, ak to vyplýva z právne záväzných aktov Európskej únie alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky ak sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie alebo ak je to nevyhnutné na opravu chyby v právnom predpise, ktorá nebola v čase vyhlásenia právneho predpisu známa.

čl. XII (zákon č. 400/2015 Z. z.)
Navrhuje sa presunúť správu a prevádzkovanie informačného systému verejnej správy Slov-Lex z Úradu vlády Slovenskej republiky späť na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.