Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/96/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200418 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200418.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: B., s.r.o., Q. XX, I., IČO: 36 283 185, zastúpeného: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa XX. XX. XXXX proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa XX. XX. XXXX ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX a vec v r a c i a Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, súd zistil, správca dane začal dňa 28. 04. 2016 daňovú kontrolu u žalobcu a jej predmetom bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015, august 2015 a september 2015. Dňa 28. 04. 2016 bola písaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu (Dr. D.. E. X.), z ktorej vyplýva, že správcovi dane boli predložené tam uvedené doklady. Správca dane následne vyzval spoločnosť O. s.r.o. - deklarovaného dodávateľa žalobcu na predloženie dokladov uvedených vo výzve zo dňa 28. 10. 2015, ktorá zásielka nebola na adrese sídla spoločnosti v odbernej lehote prevzatá. 2. Výzvou zo dňa 18. 01. 2016 správca dane vyzval spoločnosť O. s.r.o. o predloženie písomností uvedených vo výzve. Dňa 17. 02. 2016 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom K. T., konateľom spoločnosti O. s.r.o. (za účasti konateľa žalobcu), ktorý uviedol, že spoločnosť vykonáva prepravu, ale nevedel uviesť, čo prepravuje. V mene spoločnosti konal p. B. B. T., a to na základe ústnej dohody (možno i písomnej, ale si nepamätal), ktorý nie je zamestnancom spoločnosti. Dohodol sa s ním ako konateľ. Uviedol, že niekedy priniesli na sklad chemikálie, vyložili tovar na adrese X. nad D. 25 a potom chemikálie zobrali, pričom nevedel uviesť, kto tovar priniesol a vzal. Adresu spoločnosti, na ktorej sa vykonáva podnikateľská činnosť, uviedol X. nad D. XX, kde sú i skladové priestory a v súčasnej dobe v nej bývajú jeho rodičia. Spoločnosť nemá zamestnancov, ani predajňu. Nevedel uviesť, kto vykonáva účtovníctvo pre spoločnosť. K elektronickej registračne pokladnici Euro 50 T Mini model F uviedol, že táto sa nachádza na adrese X. nad D. XX, svedok ju nevyužíval, ale používal ju p. B. B. T.. Daňové doklady nemá k dispozícii žiadne, tieto sa nachádzajú u B. B. T.. 3. Dňa 09. 06. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, na ktorom správca dane informoval konateľa žalobcu, že chýbajú doklady - prijaté faktúry evidované pod internými číslami tam uvedenými. Chýbajúce doklady mal konateľ predložiť do 15 dní odo dňa spísania zápisnice. 4. Svedok B. T. B. bol vypočutý správcom dane, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní (za prítomnosti konateľa žalobcu), a to dňa 19. 07. 2016 za prítomnosti D.. H., ktorú zabezpečil svedok za účelom zabezpečenia tlmočenia jeho výpovede. Svedok uviedol, že je splnomocnený spoločnosťou O. s.r.o. a od januára 2015 vykonáva všetky záležitosti, ktoré súvisia s uvedenou spoločnosťou. So spoločnosťou nemá uzavretú pracovnú zmluvu ani dohodu. Majiteľ spoločnosti mu dal na Daňovom úrade Šahy splnomocnenie konať pred úradnými osobami a toto bolo odovzdané na daňovom úrade. Okrem neho za spoločnosť nevykonával činnosť nikto iný. Uviedol, že sklad chemikálií sa nachádza v mieste sídla spoločnosti O. s.r.o., kde býval aj jej majiteľ. Na tejto adrese bol len sklad, nie predajňa. Chemikálie doviezli z Maďarska do sídla spoločnosti, odtiaľ ich rozvážal, medzi iným, i konateľovi žalobcu, a to asi 90%. Chemikálie objednával výlučne z Maďarska od spoločnosti FERO GLOBUS Budapešť, 14. obvod a tieto aj osobne preberal. Väčšinu predával pre konateľa žalobcu, a to asi tri, štyrikrát do týždňa. Niekedy vystavil aj tri bloky naraz. Elektronickú registračnú pokladnicu kúpil on pre spoločnosť O. s.r.o., na jej užívanie ho oprávnil daňový úrad Šahy, nikto iný, okrem neho, pokladnicu nepoužíval. Faktúry za spoločnosť nevystaval, túto činnosť neovláda, ovláda len elektronickú registračnú pokladnicu. Ak bolo potrebné vystaviť faktúru, požiadal o to účtovníčku B. O. zo V., ktorá ich vystavila a on ich podpísal. Účtovníctvo vedie B. O. zo V. a má aj doklady spoločnosti. 5. V podaní zo dňa 14. 11. 2016 bol žalobca oboznámený so zistenými skutočnosťami. Správca dane zvýraznil tú skutočnosť, že spoločnosť O. s.r.o. ani jednu písomnosť poštou neprevzala, daňové a účtovné doklady nepredložila. Daňové priznania na dani z pridanej hodnoty neboli podané. Z oneskorene podaných daňových priznaní na dani z pridanej hodnoty za 2. a 3. štvrťrok 2015, podaných dňa 05. 05. 2016 vyplýva, že spoločnosť O. s.r.o. nedeklaruje žiadne nadobudnutie tovarov z iného členského štátu, čo je v rozpore s tvrdením svedka B. T. B., ktorý prehlásil, že chemikálie kupuje výlučne z Maďarska. 6. Súčasťou administratívneho spisu je i splnomocnenie bez uvedenia dátumu vystavenia, ktorým K. T. - konateľ spoločnosti O. s.r.o. vystavil generálnu plnú moc na zastupovanie v daňovom konaní pre p. B. B. (správcovi dane doručené XX. 12. 2015). Ďalším plnomocenstvom, bez uvedenia dátumu (doručené správcovi dane dňa 10. 02. 2016), spoločnosť O. s.r.o. udelila generálnu plnú moc na zastupovanie v daňovom konaní pre p. B. B. T.. Splnomocnenie zo dňa 10. 02. 2015, vystavené T. K. (s pečiatkou spoločnosti O. s.r.o.) bolo vystavené pre B. T. B. na všetky právne úkony ako napr. banka, DÚ, obchodná činnosť... bolo správcovi dane zaslané spolu s predložením dôkazov ku kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015. Ide o kópiu splnomocnenia. 7. Dňa 09. 01. 2017 bol správcom dane spísaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl, august, september 2015. Z predmetného protokolu z daňovej kontroly vyplýva, že správca dane neuznal odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v zdaňovacom období júl 2015 v sume 16.612,68 eur za nákup chemikálií od dodávateľa O. s.r.o. z dôvodu, že pri daňovej kontrole nebolo preukázané, že tovar deklarovaný na pokladničných dokladoch z elektronickej registračnej pokladnice č. DKP: XXXXXXXXXXXXXXXX bol skutočne dodaný, pretože samotná existencia dokladu a jej zaúčtovanie v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane. 8. Následne, dňa 22. 03. 2017 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, kedy mu vrátil predložené daňové doklady. 9. Správca dane rozhodnutie vydal dňa XX. XX. XXXX č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 16.612,68 eur za zdaňovacie obdobie júl 2015, znížil nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie zo sumy 40.987,53 eur na sumu 24.374,85 eur. 10. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane odvolanie zo dňa 17. 03. 2017 a uviedol, že pred začatím obchodnej spolupráce si preveril všetky dostupné informácie o spoločnosti, okrem iného preveril i platnosť identifikačného čísla na dani z pridanej hodnoty. Spoločnosť zastupoval a v plnej miere za ňu konal B. T. B., ktorý sa preukázal splnomocnením, ktoré je v súlade s ust. § 13 ods. 1 Obch. zákonníka, a ktoré bolo predložené i správcovi dane. Na plnomocenstve sú uvedené údaje spoločnosti O. s.r.o. a sú uvedené nad jeho podpisom. Ide o generálne plnomocenstvo na všetky právne úkony. Túto skutočnosť potvrdil i konateľ spoločnosti O. s.r.o.. Problém by bol, keby konateľ spoločnosti plnomocenstvo poprel. Týmto prevzal zodpovednosť za akékoľvek konanie p. B.. Plnomocenstvo konateľa spoločnosti O. s.r.o. bolo doručené i daňovému úradu Šahy, pričom ide o generálne plnomocenstvo P. B. tiež potvrdil, že zastupuje spoločnosť O. s.r.o., dovážal chemikálie z Maďarska a predával ich predovšetkým žalobcovi. Poprel, že by svedok pri svojej výpovedi uviedol, že to bolo výlučne z Maďarska Spoločnosť O. s.r.o. nakupovala chemikálie i od spoločnosti Sentimento Kft.. Skutočnosť, že ich nedeklaruje v kontrolných výkazoch ako tovar nadobudnutý z iných členských štátov neznamená, že tento tovaru nenakúpila. Nemôže niesť následky za konanie jeho obchodných partnerov. Namietal i to, že správca dane nezabezpečil pri účasti svedka tlmočníka. Mal za to, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia XX. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11. XX. XXXX žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 13. XX. XXXX potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca si v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie (júl 2015) uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 40.987,53 eur, pričom daňovou kontrolou bolo zistené, že bol oprávnený si uplatniť nadmerný odpočet v sume 24.374,85 eur a na sumu 16.612,68 eur mu nárok nevznikol. Právo na odpočítanie dane bolo uplatnené na základe 107 ks dokladov vyhotovených v období od 01. 07. 2015 do 31. 07. 2015 elektronickou registračnou pokladnicou a prostredníctvom nich deklaroval nákup chemikálií od dodávateľa O. s.r.o.. Popísal priebeh vykonaného dokazovania tak, ako je popísaný v I. časti tohto rozsudku. Uviedol ďalej, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané samotným dodávateľom, jeho štatutárnym zástupcom a ani osobou T. B. B.. Žalobca bol o vzniknutých pochybnostiach správcu dane upozornený, aj napriek svojmu aktívnemu prístupu však nepredložil správcovi dane taký dôkaz, ktorý by potvrdil uskutočnenie deklarovaného dodania tak, ako to žalobca tvrdí. Konateľ spoločnosti - dodávateľa žalobcu K. T. vie o spoločnosti, v ktorej je konateľ len toľko, že vykonáva prepravu, ale nevie, čo prepravuje. Tvrdil, že do skladu v Preseľanoch niekedy priniesli chemikálie, vyložili ich a následne naložili, kto to mal vykonať, nevedel uviesť. Nemal vedomosť, kto vedie účtovníctvo spoločnosti a nemal k dispozícii žiadne daňové doklady. V mene dodávateľa v plnej miere konal T. B. B., ktorý konal len základe dohody s ním. Správca dane preveroval oprávnenie T. B. B. vystupovať v obchodných transakciách v mene dodávateľa a zistil, že dňa 22. 12. 2015 bola na Daňovom úrade Nitra, kontaktné miesto Šahy, evidovaná generálna plná moc udelená B. B. T., ale špecificky obmedzená na zastupovanie dodávateľa iba v daňovom konaní. Ďalšie plnomocenstvo, ktoré predložil dňa 24. 08. 2016 v súvislosti s výkonom daňovej kontroly DPH za jún 2015, je zo dňa 10. 02. 2015, ktorým rukou vyplneným písmom splnomocnil T. E. B. T. B. na všetky právne úkony ako napr. bank, DÚ a evidentne dodatočne dopísané „obchodná činnosť“. Uvedené plnomocenstvo však vystavil T. E., a nie spoločnosť O. s.r.o.. Ďalej vo svojom rozhodnutí žalovaný poukázal na to, že elektronická registračná pokladnica, ktorú používal p. B., nie je prenosná, resp. určená na ambulantný predaj. Aj sám B. potvrdil, že nebola používaná v súlade s údajmi, ktoré sú uvedené na dokladoch v knihe pokladnice. Pokladnicu nosil so sebou a asi 2 - 3 dni ju zobral k účtovníčke B. O. do V., ktorej nosil doklady a ktorá podávala daňové priznanie. Dodávateľ však podal posledné daňové priznanie za 4. štvrťrok 2014. Od januára 2015, odkedy vystupoval v mene spoločnosti B., dodávateľ daňové priznanie nepodával. Daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za obdobia 2. a 3. štvrťrok (v ktorých prebiehali daňové kontroly) boli podané až 05. 05. 2016, čo považoval správca dane za účelové a tendenčné. Dodávateľ nepredložil správcovi dane nijaký doklad preukazujúci vykonávanie ekonomickej činnosti. T. a B. tvrdili, že dokladmi nedisponujú. Na základe výsledkov dokazovania nebolo preukázané, že konkrétny dodávateľ žalobcovi dodal tovar v uvedenom objeme a cene. Ak nebolo preukázané, že dodávateľ tovar dodal, nevznikla mu potom z tohto titulu ani daňová povinnosť. Ak nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, žaloba ako odberateľ si nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z dokladov z elektronickej registračne pokladnice, nakoľko doklady z elektronickej registračne pokladnice neboli vystavené na základe reálneho plnenie uskutočneného zo strany subjektu na nich uvedenom ako dodávateľa (platiteľ dane). Správca dane použil ako dôkaz dokumenty, podania a vyjadrenia získané v priebehu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 u žalobcu, a to v súlade s ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku. K námietkam týkajúcim sa ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že žalobca sa ich zúčastnil, a ak mal námietky voči priebehu ústneho pojednávania, alebo obsahu zápisnice, mohol ich uplatniť priamo pri ústnom pojednávaní. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 12. V žalobe zo dňa 06. 07. 2017, ktorá bola podaná elektronicky na tunajší súd dňa 10. 07. 2017 a následne osobne podaná na súd dňa 10. 07. 2017, žalobca v žalobných dôvodoch namietal, že bol postupom správcu dane a žalovaného ukrátený a poškodený na svojich subjektívnych právach, pretože napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia a je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 13. Predovšetkým namietal, že obe rozhodnutia sú založené na formálnej, jednostrannej až účelovej tzn. nesprávnej aplikácii relevantnej právnej úpravy. Napriek tomu, že žalobca neporušil svoje povinnosti, sú mu na jeho ťarchu a k jeho zodpovednosti pričítané porušenia povinností či už jeho dodávateľa, resp. aj daňového úradu, pričom závery a odôvodnenia odporuje príslušnej judikatúre Súdneho dvora na úseku dane z pridanej hodnoty, ako aj slovenskej zákonnej úprave, keď konštatujú porušenia povinností žalobcu podľa ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a zákona č. 222/2004 Z.z., ku ktorým nedošlo, resp. neboli preukázané. Bez akéhokoľvek vysvetlenia neboli vykonané dôkazy, ktoré žalobca v rámci predchádzajúceho konania navrhol vykonať. Orgány verejnej správy dôkaznú povinnosť preniesli výlučne na žalobcu, ním predložené dôkazy nesprávne vyhodnotili, a vykonanie ďalších ním označených dôkazov bezdôvodne odmietli. Skutočnosť, že správca dane odmietol vypočuť zamestnancov žalobcu s tým, že by nemalo vplyv na už zistený skutkový stav, považoval za hrubo odporujúci princípom dokazovania v daňovom konaní. Zjavne nedôvodným je záver správcu dane, podľa ktorého ohľadom doručovania dodávateľovi žalobcu, mal poštový doručovateľ na uvedenej adrese identifikovať adresáta, ale zásielky nepreberal, a to ani v odbernej lehote, čo má podľa správcu dane svedčiť o tom, že sa dodávateľ na tejto adrese nezdržiava a nevykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Okrem toho, svedok B. výslovne uviedol, že na adrese sídla spoločnosti mal žalobca sklad. Neobstoja, podľa žalobcu, ani spochybnenia oprávnenia p. B. konať v mene dodávateľa žalobcu, keď toto splnomocnenie potvrdil i konateľ spoločnosti O. s.r.o. K. T.. Poukázal i na plnomocenstvo predložené na Daňovom úrade v Šahách. Nesprávnou je i premisa žalovaného v tom, že realizácia konkrétnych obchodných vzťahov je transparentný dvojstranný akt, pri ktorom obe zúčastnené strany vo vzťahu k správcovi dane preukážu ich reálne naplnenia a vierohodnosť pôvodu predložených dokladov. Táto premisa sa vykladá nedôvodne na ťarchu žalobcu, v dôsledku čoho je všetka zodpovednosť, a to aj za konanie spoločnosti O. s.r.o., prenesená výlučne na žalobcu. K tvrdeniu správcu dane, že overenie skutočnosti, že spoločnosť O. s.r.o. bola v rozhodujúcom čase registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty bolo nedostatočné, poukázal žalobca na to, že aj podľa správcu dane bola v čase kontroly spoločnosť O. s.r.o. aktívna spoločnosť, ktorá však od konca roku 2014 nepodávala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, opakovane si neplnila povinnosti platiteľa dane a so správcom dane dlhodobo nekomunikovala, na sídle nepreberala poštu, čo malo byť dôvodom na zrušenie jej registrácie pre daň z pridanej hodnoty k 31.10.2015. Ak registrácia spoločnosti O. s.r.o. v čase dodávok nebola zrušená, nemal žalobca dôvod nedôverovať štátom vykonanej registrácii a akokoľvek pochybovať alebo preverovať plnenie si povinností jeho dodávateľa voči orgánom verejnej správy. Žalobca v podanej žalobe namietal i tú skutočnosť, že správca dane, ani žalovaný sa akokoľvek z hľadiska dokazovania a zisťovania skutkového stavu nezaoberali osobu ďalšieho konateľa spoločnosti O. s.r.o. M. A. (okrem jeho predvolania). Na druhej strane, dodanie tovaru potvrdil aj p. B., mohlo byť preukázané výsluchom zamestnancov žalobcu, čo však žalobca navrhol, avšak správca dane, ani žalovaný ich napriek jeho návrhu nevykonali a postup nezdôvodnili. Uviedol, že absurdne vyznieva tvrdenie žalovaného, že je nespochybnený fakt, že chemikálie boli spotrebované na zaregistrovaných parcelách ešte nie je dôkaz o tom, že chemikálie v uvedenom druhu, objeme a cene boli skutočne dodané označeným dodávateľom. Neobstojí ani záver žalovaného a správcu dane o nepreukázaní dodania tovaru, ktorý vyvodil z rozporného označenia maďarských dodávateľov tovaru, a to spoločnosti FERO GLOBUS Budapest, ktoré označil p. B. a spoločnosti Sentimento Kft. Érd, ktorého na základe vyjadrenia p. B. pri osobnom stretnutí pri dodávke tovaru, označil konateľ žalobcu. Rovnako neobstojí ani fakt, že nebol správcom dane, resp. žalovaným ďalej preverené v intenciách ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku, že z dodatočných daňových priznaní spoločnosti O. s.r.o., za 2. a 3 . štvrťrok 2015 vyplynulo priznanie dodania tovaru v tuzemsku, avšak bez uvedenia nadobudnutia tovaru z iného členského štátu nevyvracia bez ďalšieho dodanie tovaru. Odmietol i to, že nebolo možné vykonať výsluch účtovníčky dodávateľa žalobcu, B. O. zo V., keď z kompetencií správcu dane muselo byť zrejmé, kto mal uzatvorenú dohodu o elektronickej komunikácii, z čoho vyplýva záver, že dodatočne, po lehote podané elektronické daňové priznania, nemali byť podané prostredníctvom uvedenej osoby, alebo boli podané inou osobou. V závere žaloby poukázal na rozsudky Súdneho dvora EU č. C - 142/11 X. L. proti Z. T. - és V. L. - alföldi J. T. G. zo dňa XX. XX. XXXX, podľa ktorého sa články 167, 168 písm. a/, 178 písm. a/, 220 ods. 1 a 226 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z priadnej hodnoty majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna prax, podľa ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať od DPH, ktorú má zaplatiť, DPH splatnú alebo zaplatenú na vstupe z prijatých služieb z dôvodu, že vystaviteľ faktúry za tieto služby konal nečestne, a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že táto zdaniteľná osoba vedela, alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočítanie DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany tohto vystaviteľa, je v rozpore s uvedenými ustanoveniami. V ďalšej časti žaloby poukázal na znenie ust. § 19 ods. 1, §49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a mal za to, že žalobca uvedené ustanovenia zákona neporušil. Ak mal správca dane pochybnosti o relevancii dokladov z elektronickej registračnej pokladnice, čo samozrejme nie je možné, napriek ďalším dokladom a evidenciám žalobcu vylúčiť, mal správca dane resp. žalovaný vykonať ďalšie dokazovanie týkajúce sa dodania tovaru, najmä z hľadiska okamihu, odkedy žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, a to tým skôr, ak ani správca dane, resp. žalovaný nespochybnili skutočnosť, že žalovaný dodané chemikálie aplikoval, avšak to podľa nich neznamená, že v takom množstve a za takú cenu mali byť dodané. Z uvedeného je zrejmé, že bol nesprávne zistený skutkový stav, ktorý je naviac aj nesprávne právne posúdený, ak zistenie skutkového stavu je pre nevykonanie viacerých dôkazov nedostatočné, ak v dôsledku toho sú postupy orgánov verejnej správy neodôvodnené a rozhodnutia nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Navrhol vypočuť tam uvedené osoby ako svedkov. Žalobca navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 05. 2017, ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. IV. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03. 11. 2017 k žalobe uviedol priebeh dokazovania vykonaný správcom dane pri daňovej kontrole u žalobcu. Bol toho názoru, že žalobca v žalobe prezentuje len svoj nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného. Neuvádza žiadny relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok rozhodnutia žalovaného či správcu dane, a s ktorým by sa žalovaný už nebol vysporiadal. Žalovaný vo vyjadrení odkázal na odôvodnenie rozhodnutia správcu dane a svojho rozhodnutia a uviedol, že v danej veci je názor žalovaného nemenný. Na základe informácií dostupných správcovi dane z informačných systémov a výpisu z obchodného registra, je dodávateľ aktívna spoločnosť, ktorá sídli na adrese X. nad D. XX, V.. Správca dane opakovane zasielal na adresu sídla dodávateľa výzvy na predloženie dokladov a dôkazov, ktoré by mohli byť použité pre správne určenie dane u žalobcu. Na uvedenej adrese poštový doručovateľ identifikoval adresáta, ale zásielky nikto neprevzal ani v odbernej lehote, čo svedčí o tom, že dodávateľ sa na tejto adrese nezdržiava a nevykonáva tu svoju podnikateľskú činnosť. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Na základe generálne plnej moci dodávateľa zastupoval v daňovom konaní (výlučne v daňovom konaní) p. B. B.. V priebehu daňovej kontroly predložil žalobca správcovi dane dňa 24. 08. 2016 splnomocnenie zo dňa 10. 02. 2015. Ide o kópiu listiny osvedčenú Obcou Q.. Rukou vyplneným písmom T. K. splnomocnil B. T. B. na všetky právne úkony, ako napr. banka, DÚ a evidentne dodatočne dopísanú obchodnú činnosť. Splnomocnenie obsahuje odtlačok pečiatky dodávateľa, z jeho obsahu je však zrejmé, že na uvedené úkony splnomocnil p. B. T. K., a nie spoločnosť O. s.r.o.. Z uvedeného plnomocenstva je zrejmé, že B. T. B. nebol oprávnený konať za právnickú osobu (dodávateľa). Ak na základe uvedených skutočností žalobca na základe predloženého splnomocnenia považoval B. T. B. za osobu oprávnenú konať v mene dodávateľa, svedčí to o nedostatočnej starostlivosti, s akou si preveril svojich obchodných partnerov. Žalobca si ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil konkrétne právo na odpočítanie dane odvolávajúc sa pritom na zákon č. 222/2004 Z.z., a preto musí byť schopný preukázať, že toto právo bolo uplatnené po splnení podmienok, ktoré tento zákon striktne určuje. Žalovaný konštatoval, že správca dane bol oprávnený zamietnuť žalobcovi právo na odpočítanie dane. Podľa ustálenej judikatúry sa subjekty nemôžu dovolávať právnych noriem spoločenstva podvodne alebo ich zneužívať. Poukázal napr. na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C - 142/11 Peter L. proti Z. T.- és V. L. - T. J. T. G. zo dňa 21. 06. 2012. Ďalej uviedol, že v kompetencii správcu dane je tiež hodnotenie získaných dôkazov, čo žalobca vo svojej žalobe nespochybňuje. Opakovane sa však odvoláva na dôkazy a návrhy na dokazovanie, ktoré podľa jeho názoru správca dane nevykonal, resp. správne nevyhodnotil a tento postup adekvátne nezdôvodnil. V danej veci menuje osobu M. A. (spolukonateľa dodávateľa od 02. 09. 2015). Sám žalobca uviedol, že v súvislosti s dodávateľom konal len s osobou B. T. B. a v žalobe prezentuje M. A. ako osobu, ktorá by dodávky tovaru mohla potvrdiť a preukázať. M. A. bol ako konateľ dodávateľa opakovane predvolávaný a vyzývaný na poskytnutie vyjadrení a predloženie dôkazov, svoju povinnosť v danom smere si však nesplnil. Potvrdenie zamestnancov žalobcu, že žalobca vykonáva činnosť v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, že pri svojej činnosti aplikuje chemické prostriedky na poľnohospodárske porasty, že disponuje osvedčením o registrácii vinohradov a využíva na svoju ekonomickú činnosť poľnohospodársku pôdu, nie je dôkazom o tom, že tovar v uvedenom druhu, objeme a cene mu bol dodaný dodávateľom - spoločnosťou O., s.r.o.. Sporne vyznieva i tvrdenie žalobcu o domnelom maďarskom dodávateľov chemikálií, ktorý mal tovar dodať dodávateľovi, a ten následne žalobcovi. B. pri ústnom pojednávaní uviedol, že chemikálie nakupoval výlučne z Maďarska od FERO GLOBUS Budapest - mená a kontakty si nepamätal. Podľa vyjadrenie žalobcu však tovar dodávateľovi dodala spoločnosť Sentimento Kft. Érd. V podaných daňových priznaniach však nadobudnutie tovaru z iného členského štátu dodávateľ neuvádza. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. IV. Ďalší priebeh súdneho konania 15. Žalobca podal vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného v podaní zo dňa 03. 04. 2018 a uviedol, že správca dane viedol dokazovanie formálne, bez cieľa a záujmu na čo najúplnejšom zistení nevyhnutných skutočností, čo potvrdzuje sám žalovaný vo svojom vyjadrení, ak napríklad uvádza, že vykonanie výsluchu B. O. zo V. nemohol vykonať, nakoľko mu neboli známe žiadne jej ďalšie identifikátory, keď naviac, mal z informačného systému finančnej správy vedomosť o tom, že dodávateľ mal od 15. 08. 2015 do 08. 09. 2015 určeného zástupcu pre elektronické doručovanie, a to pani T. O.. Žalobca predkladal resp. navrhoval vykonanie ďalších dôkazov, keď zástupca dodávateľa dodanie tovaru podľa dokladov v prospech žalobcu odmietol, resp. dokazovanie v tomto smere nevykonal. Ani samotný fakt, že konateľ dodávateľa K. T., ktorý splnomocnil konaním za spoločnosť (O. s.r.o.) p. T. B. B., nemal mať vedomosť o činnosti spoločnosti O. s.r.o. a jej obchodoch, obchodných partneroch, jej dokladoch neznamená, že by si žalobca porušil akúkoľvek svoju povinnosť ustanovenú mu v tejto súvislosti zákonom, alebo že by žalobca mal alebo mohol vedieť o tom, že sa svojim konaním zúčastňuje zneužívajúceho konania vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Predloženými dokladmi žalobca preukázal, že iný platiteľ voči nemu túto daň v tuzemsku uplatnil, a preto neodôvodnený záver správcu dane, že neboli splnené podmienky na uplatnenie tohto práva neobstojí, je neodôvodnený a nepreskúmateľný. Odmietol bez relevantného odôvodnenia de facto len správcom dane spochybnené zastúpenie dodávateľa p. B., keď splnomocnenie rozporuje vlastne len správca dane, nerešpektujúc pritom základné princípy hmotného práva pre konanie za iného na základe splnomocnenia, pre ktoré aj pri prekročení splnomocnenia, ak splnomocniteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o takom prekročení dozvedel, neoznámil svoj nesúhlas s ním, platí, že ho schválil. Žalovaný sa nevyjadril k tomu, prečo v rámci daňovej kontroly nevykonal dôkazy, ktoré boli žalobcom navrhované. Namietal tiež, že správca dane nedodržal maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly v zmysle ust. § 15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov, keď z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by správca dane požiadal nadriadený orgán o predĺženie zákonnej lehoty, ani že by o tom žalobcu upovedomil. Uvedené v konečnom dôsledku predstavuje to, že protokol z takto vykonanej daňovej kontroly je nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý nemôže byť použitý ako podklad v daňovom konaní. Považoval žalobu sa odôvodnenú, a žiadal, aby je súd v plnom rozsahu vyhovel. 16. Žalovaný sa v podaní zo dňa 26. 04. 2018 vyjadril k vyjadreniu žalobcu a zdôraznil, že žalobca deklaruje dodanie tovaru od označeného dodávateľa v zdaňovacích obdobiach jún až september 2015 v celkovej sume 365.435,20 eur, a napriek tomu, že deklaruje obchodnú spoluprácu s označeným dodávateľom dlhodobo, v značných objemoch a sumách, nikdy sa v zmysle uvedeného nepresvedčil, či štatutárny orgán dodávateľa má vedomosti, ktoré zakladajú predpoklady pre poctivý obchodný styk. Realizácia podnikania uskutočnenia zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou žalobcu. Žalobca je zodpovedný za výber svojich obchodných partnerov a rovnako je plne v jeho kompetencii, aké opatrenia v súvislosti s vybraným dodávateľom prijme, aby sa uistil, že sa svojim konaním nezúčastňuje zneužívajúceho alebo podvodného konania vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Námietky žalobcu súvisiace s overovaním označených maďarských dodávateľov jeho dodávateľa sú zavádzajúce. Správca dane nemal dostatok informácií a ani dôvodov na to, aby mohol využiť inštitút žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií v zmysle Nariadenia Rady (EU) č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty kreovanej do nariadenia Rady (EU) č. 904/2010. Poukázal pritom na výpoveď svedka B.. Nikdy nebolo nijakým spôsobom preukázané, že dodávateľ skutočne nadobudol tovar z Maďarska, resp. že tovar skutočne nadobudol od kohokoľvek. K ďalšej námietke, ktorá bola prvýkrát vznesená až v jeho vyjadrení zo dňa 03. 04. 2018 a týka sa nezákonne dlhej lehoty na výkon daňovej kontroly uviedol, že ju považuje za právne irelevantnú, nakoľko žalobca sa v nej odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie. Daňová kontrola u žalobcu bola vykonávaná v zmysle zákona č. 563/2009 Z.z., pričom zákon č. 511/1992 Z.z., na ktorý poukazuje žalobca, stratil účinnosť dňa 31. 12. 2011. Daňová kontrola u žalobca sa začala dňa 28. 04. 2016 v zmysle procesnoprávneho zákona č. 563/2009 Z.z. a v zmysle ust. § 46 ods. 10 prvá veta uvedeného zákona je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom daňová kontrola bola ukončená dňa 18. 01. 2017 doručením protokolu z daňovej kontroly. K svojmu podaniu žalovaný pripojil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. XXXXXXXX/ XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým správca dane zrušil registráciu pre daň z pridanej hodnoty a určil právnickej osobe O. s.r.o. deň 31. 10. 2015, uplynutím ktorého prestáva byť platiteľom dane. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 10. 2015. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 17. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 05. 2017 a rozhodnutie správcu udane zo dňa 13. 02. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo vydaniu týchto rozhodnutí, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane je potrebné zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (ust. 191 ods. 1, písm. e/ SSP). 18. Podľa § 8 ods. 1, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2015, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. 19. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. 20. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015 v sume 16.612,68 eur (rozdiel medzi nadmerným odpočtom na dani z pridanej hodnoty uplatneným žalobcom v daňovom priznaní za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie v sume 40.987,53 eur a nadmerným odpočtom priznaným správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 24.374,85 eur) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 16.612,68 eur za nákup materiálu a chemikálií od dodávateľa O. s.r.o., preukazovaných vystavenými pokladničnými dokladmi uvedeným dodávateľom v mesiaci júl 2015. 21. Námietkou žalobcu týkajúcou sa dĺžky trvania daňovej kontroly, ktorú namietal žalobca až vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 04. 2018 (vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k žalobe a jej prílohám), sa súd zaoberal, i keď bola prvýkrát namietaná až v uvedenom vyjadrení žalobcu, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby. V súlade s ust. § 62 ods. 1 SSP týmto podaním žalobcu došlo k doplneniu dôvodov žaloby po uplynutí ustanovenej lehoty, a teda súd by na uvedenú námietku nemal prihliadať. Napriek tomu sa súd v predmetnej veci zameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl, august a september 2015, pretože jej nedodržanie by znamenalo také porušenie ustanovení daňového poriadku, na ktoré by musel správny súd prihliadnuť ex offo. V tejto súvislosti je potrebné zo strany správneho súdu uviesť, že žalobca, zastúpený právnym zástupcom, v podanom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného citoval ustanovenia zákona č. 511/1992 Z.z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú trvania daňovej kontroly. Tento procesný predpis však na predmetnú daňovú kontrolu a ani vyrubovacie konanie nie je možné aplikovať. 22. Predmetná daňová kontrola sa začala u žalobcu dňa 28. 04. 2016 a bola ukončená dňa 18. 01. 2017 doručením protokolu zo dňa 09. 01. 2017 z daňovej kontroly, v súlade s ust. § 46 ods. 9, písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom lehota na vykonanie daňovej kontroly je jeden rok od jej začatia § 46 ods. 10, veta prvá vyššie citovaného zákona). Nasledujúci deň, t.j. dňa 19. 01. 2017 sa začalo vyrubovacie konanie. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 01. januára 2010 a správca dane i žalovaný aplikovali na predmetnú daňovú kontrolu správny právny predpis, účinný v čase vykonávania daňovej kontroly. Daňová kontrola tak bola vykonaná v zákonom stanovenej lehote a protokol, v ktorom sú uvedené zistenia o priebehu daňovej kontroly, nie je možné považovať za nezákonný dôkaz tak, ako to tvrdí žalobca. 23. Žalobca v podanej žalobe namietal nevykonanie výsluchov ním navrhovaných svedkov. Tu je potrebné uviesť, že žalobca v podanom odvolaní zo dňa 17. 03. 2017 proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 13. 02. 2017 nenavrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, ktoré uvádza v samotnej žalobe. K uvedenému správny súd považuje za potrebné uviesť, že v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania. 24. Správny súd je však toho názoru, že v prípade pochybností o reálnosti deklarovaných obchodov (ktoré v predmetnej veci sú), je potrebné vytvoriť daňovému subjektu priestor pre preukázanie hodnovernosti predložených účtovných dokladov, a to aj prostredníctvom výsluchov svedkov a umožniť mu klásť svedkom otázky. Pri hodnotení takýchto dôkazov je samozrejme potrebné vziať do úvahy aj prípadnú osobnú zainteresovanosť svedkov (napr. zamestnancov žalobcu) na preukázaní nimi tvrdených skutočností. Nemožno však takéto dôkazné návrhy vopred odmietnuť len preto, že by nezvrátili zistený skutkový stav s ohľadom na iné dôkazy zabezpečené pri daňovej kontrole. 25. Okrem uvedeného bolo potrebné odstrániť pochybnosti o dodávateľovi spoločnosti O. s.r.o. (dodávateľ žalobcu) z Maďarska. Svedok B. uviedol, že tovar nakupoval výlučne v Maďarsku, a to od spoločnosti FERO GLOBUS, Budapešť, pričom žalobca tvrdil, že spoločnosť O. s.r.o. tovar nakupovala i od spoločnosti Sentimento Kft., o čom predložil i dôkazy (v Maďarskom jazyku), z ktorých je možné uvedenú spoločnosť identifikovať. S touto námietkou sa žalovaný vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal. Podľa názoru súdu bolo za účelom úplného zistenia skutkového stavu potrebné požiadať, formou žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, maďarskú finančnú správu o zistenie skutočnosti, či uvedená spoločnosť v sledovanom zdaňovacom období dodávala tovar spoločnosti O. s.r.o., za akých podmienok, s kým za spoločnosť O. s.r.o. jednala, s prípadným preverením prepravy tovaru na územie Slovenskej republiky. 26. Uvedené pochybenia správcu dane neodstránil ani žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane potvrdil, napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky. Na daňové konanie sa vzťahuje pravidlo, že daňové orgány sú povinné postupovať ústavne konformným spôsobom, úplne zistiť skutkový stav veci a vyhodnotiť všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. V prípade, ak by súd na tieto zistené vady neprihliadol, znamenalo by to v podstate akceptovanie nezákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu a teda popretie základných zásad právneho štátu, vyplývajúcich z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 27. S poukazom na vyššie uvedené dôvody bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu zo dňa 11. 05. 2017, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 13. 02. 2017 (čoho sa žalobca domáhal) zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie (pokračovanie vo vyrubovacom konaní) bez toho, aby sa súd zaoberal vecnou správnosťou týchto rozhodnutí, a to podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Ďalšími, hmotnoprávnymi námietkami žalobcu týkajúcimi sa merita veci sa už súd nezaoberal, aby neprejudikoval výsledok ďalšieho konania daňových orgánov. 28. V ďalšom konaní budú daňové orgány viazané právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6 SSP). Správca dane v priebehu ďalšieho konania sa bude zaoberať dokladmi predloženými žalobcom, ktoré preukazujú dodanie tovaru spoločnosti O. s.r.o. od dodávateľa Sentimento Kft., vypočuje opätovne svedka B. k uvedeným dokladom za prítomnosti žalobcu a preverí, či uvedený tovar dodala spoločnosť O. s.r.o. žalobcovi a za akých podmienok. Ďalej sa javí ako potrebné pre účely úplného zistenia skutkového stavu, požiadať maďarskú finančnú správu formou medzinárodnej výmeny informácií o preverenie obchodov spoločnosti Sentimento Kft. 2030 Érd, Kossuth Lajos u. 105-107, Hungary ako dodávateľa tovaru spoločnosti O. Pokiaľ bude potrebné pred správcom dane vypočuť osoby, ktorú sú štátnymi občanmi iného štátu a slovenský jazyk neovládajú, daňové orgány prijmú také opatrenia, aby ich výsluch bol vykonaný v súlade so zákonom. Následne správca dane podrobne oboznámi žalobcu (štatutárneho zástupcu) s dôkazmi, ktoré získal, s odpoveďou na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a vyzve žalobcu, aby sa k im vyjadril, resp. predložil ďalšie dôkazy. V prípade, ak žalobca vyjadrenie podá, správca dane zváži, či z vyjadrenia vyplýva potreba vykonať ďalšie dokazovanie, resp. dokazovanie doplniť a v kladnom prípade dokazovanie doplní, resp. zdôvodní, prečo ďalšie dokazovanie nevykonal. 29. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 12 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov uverejnením vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov uverejnením vyhlásené v Zbierke zákonov. 30. Správny súd na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že sú preukázané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i správcu dane v súvislosti so zabezpečovaním podkladov pre rozhodnutie. Za danej situácie má správny súd za to, že v novom konaní bude umožnené žalobcovi reálne využiť jeho procesné práva účastníka daňového konania, správca dane prípadne žalovaný sa riadne vysporiada a náležite odôvodní prípadné zamietnutie návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania. 31. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods. 2 SSP). 32. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.