Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Sa/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200013 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8017200013.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobcu L. F., bytom Q., B. č. XX, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 07. novembra 2016 číslo: XXX XXX XXXX X na základe správnej žaloby takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 07. novembra 2016 číslo: XXX XXX XXXX X a vracia vec žalovanej na ďalšie konanie. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako orgán príslušný podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona), rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 02.08.2016 č. XXX XXX XXXX X tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona odvolanie zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 02.08.2016 potvrdil. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia Generálny riaditeľ žalovanej citoval § 218 ods. 1, 2 zákona. Uviedol, že účastník konania žiadosťou spísanou dňa 08.11.2015 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 02.08.2014, t.j. odo dňa dovŕšenia 62 roku veku. 3. Podľa § 65 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 4. Podľa § 65 ods. 2 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a v § 274 neustanovuje inak. 5. Účastník konania dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov, teda dňa 02.08.2014. 6. K 02.08.2014 účastník konania získal 1 448 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 3 roky a 353 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenie na vznik nároku na starobný dôchodok, preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá. 7. Podľa rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície č. Y.-XX-XX/XXXX-OSZZ-SZ zo dňa 21.07.2004 je účastník konania od 01.07.2004 poberateľom výsluhového dôchodku, pričom na nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby v I. kategórii funkcií od 02.04.1971 do 01.04.1973, doba trvania služobného pomery príslušníka Zboru národnej bezpečnosti v I. kategórii funkcií od 23.05.1973 do 30.06.1980 a doba trvania služobného pomeru príslušníka Železničnej polície v III. pracovnej kategórii od 29.05.1992 do 30.06.2004. Celková doba výkonu služobného pomeru je v rozsahu 31 rokov a 234 dní. 8. Z vyššie uvedeného rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície zo dňa 21.07.2004 zároveň vyplýva, že účastník konania v I. kategórii funkcií vykonával službu 9 rokov a 41 dní. 9. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. P.-G.-XX-XX/XXXX-VZ zo dňa 12.11.2013 bolo zmenené rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. P.-G.-XXXXXXXX/XXXX-VZ zo dňa 18.07.2013 o zvýšení výsluhového dôchodku tak, že suma „437,31 EUR“ bola nahradená sumou „448,51 EUR“. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že suma výsluhového dôchodku bola nesprávne zvýšená v dôsledku administratívnej chyby pri počítačovom vyhotovovaní rozhodnutia č. SPOU-G.-XXXXXXXX/XXXX-VZ zo dňa 18.07.2013, kde došlo k vyplneniu nesprávneho údaju o dobe trvania služobného pomeru účastníka konania, nakoľko ten trval 31 rokov a 234 dní, a nie 16 rokov. 10. Z uvedeného dôvodu bola nesprávne určená suma zvýšenia výsluhového dôchodku účastníka konania. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že aj napriek tomu, že úprava výšky už priznaného výsluhového dôchodku nebola predmetom odvolacieho konania, došlo k preskúmaniu postupu pri posúdení nároku na výsluhový dôchodok a určení jeho výšky, ako aj jeho následného zvyšovania, pričom neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali úpravu jeho výšky, a preto výsluhový dôchodok, ktorý bol účastníkovi konania priznaný rozhodnutím odboru sociálneho a zdravotného zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície č. Y.-XX-XX/XXXX-OSZZ-SZ zo dňa 18.10.2004 je určený v správnej výške a v súlade so zákonom. 11. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. 12. Nakoľko účastník konania vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii funkcií iba 9 rokov a 41 dní, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ani podľa čl. 33 Dohovoru č. 128. 13. Podľa § 60 ods. 2 zákona obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 14. Podľa § 255 ods. 5 zákona sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 15. Celková doba výkonu štátnej služby, ktorá bola účastníkovi konania zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok je 31 rokov a 234 dní, a nakoľko účastník konania bez predmetnej doby služby nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, bola jeho žiadosť o starobný dôchodok správne zamietnutá. 16. Ustanovenie § 274 zákona má právny význam pre posúdenie, či účastník konania nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú judikatúru. 17. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sociálna poisťovňa v konaní o dôchodkovej dávke u poistencov, ktorí vykonávali zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií a nebol im priznaný, resp. nevznikol im nárok na starobný dôchodok, resp. nie je vyplácaná dávka priznaná v osobitnom systéme vo výške starobného dôchodku, postupuje sa podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. 18. Vzhľadom na uvedené, námietka účastníka konania týkajúca sa uplatnenia Dohovoru č. 128 je nedôvodná, nakoľko účastník konania nezískal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia a z uvedeného dôvodu mu nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 21, § 132 zákona č. 100/1988 Zb., ani podľa § 274 zákona, preto nie je možné v jeho prípade aplikovať rozhodnutie č. 55/2011 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a určiť sumu starobného dôchodku podľa čl. 33 Dohovoru č. 128. 19. Námietka účastníka konania týkajúca sa priznania invalidného dôchodku je taktiež nedôvodná, nakoľko účastníkovi konania bola právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 06.11.2008 zamietnutá podľa § 60 ods. 2, § 255 ods. 5, § 70 ods. 1 a § 72 zákona žiadosť zo dňa 26.08.2004 o priznanie invalidného dôchodku. Invalidný dôchodok nebol účastníkovi konania priznaný z dôvodu, že na jeho priznanie nezískal dostatočný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 5Sd/3/2009-56 zo dňa 24.04.2009 potvrdené v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/125/2009 zo dňa 30.06.2010. Vzhľadom k tomu, že o žiadosti účastníka konania o invalidný dôchodok bola právoplatne rozhodnuté, nie je dôvod na vydanie nového rozhodnutia. Konanie o invalidnom dôchodku ani nie je predmetom tohto konania. 20. Nakoľko neboli súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku a na výplatu invalidného dôchodku, žiadosť účastníka konania o uplatnenie § 81 zákona nie je dôvodná. 21. V závere Generálny riaditeľ žalovanej poukázal na § 196 ods. 7 zákona, podľa ktorého organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Na základe uvedeného dospel Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné. 22. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. 23. V žalobe namietal nesprávny postup žalovanej, ktorá rozhodla o odvolaní sama a nepostúpila vec krajskému súdu na rozhodnutie, poukázal aj na skutočnosť, že personalisti železničnej polície nesprávne evidovali služobný pomer žalobcu ako pracovný pomer v III. skupine, preto boli porušené jeho práva. Na pojednávaní konanom dňa 25.07.2017 konkretizoval, že v I.A pracovnej kategórii odpracoval viac než len 9 rokov a 41 dní, konkrétne celú dobu 31 rokov a 234 dní má odpracovaných v I.A pracovnej kategórii. 24. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.02.2017 zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí, nežiadala správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 25.07.2017 sa neospravedlnila, na pojednávanie sa nedostavila. 25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 26. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach. 27. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 28. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 29. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 30. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 31. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 32. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul žalobcu s tým, že podľa § 114 SSP konal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 33. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým príslušný správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava potvrdil. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím zo dňa 02.08.2016 rozhodla tak, že podľa § 65 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 09.11.2015 z dôvodu, že aj keď ku dňu 02.08.2014, ku ktorému žiadal priznať starobný dôchodok dovŕšil vek 62 rokov, nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. K 02.08.2014 získal 1448 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo sú len 3 roky a 353 dní obdobia dôchodkového poistenia s tým, že presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného dospela k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Poukázala aj na § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona, pričom zároveň uviedla, že týmto rozhodnutím realizuje rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.: 1Sd/18/2016-24 zo dňa 28.04.2016. 34. Vzhľadom na obsah žaloby bola medzi účastníkmi sporná otázka celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorá bezprostredne súvisela aj s otázkou hodnotenia doby výkonu služby žalobcu pre účely priznania výsluhového dôchodku. 35. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou zo dňa 09.11.2015, žalovanej doručenej dňa 11.11.2015, žalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku od 02.08.2014, t. j. odo dňa, kedy žalobca dovŕšil vek 62 rokov. Z obsahu administratívneho spisu taktiež vyplýva, že rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Železničnej polície č. Y.-XX-XX/XXXX G.-SZ zo dňa 21.07.2004 bol žalobcovi priznaný podľa § 81 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.07.2004 výsluhový dôchodok. Na výpočet výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby v I. kategórii funkcii od 02.04.1971 do 01.04.1973, doba služobného pomeru príslušníka ZNB od 23.05.1973 do 30.06.1980, doba služobného pomeru príslušníka Železničnej polície od 29.05.1992 do 30.06.2004. Celková doba výkonu služobného pomeru je v rozsahu 31 rokov a 234 dní. 36. Podľa § 65 ods. 1 zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 37. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku. 38. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. 39. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky, a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcii bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. 40. Vzhľadom na uvedené pochybil Generálny riaditeľ žalovanej, ak na dôvodnú námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, v rozhodnutí argumentoval tým, že príslušný čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, z ktorého vychádza aj judikatúra najvyššieho súdu sa vzťahuje len na nároky poistencov, ktorí získali potrebnú dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, zakladajúcu nárok na zníženie dôchodkového veku. 41. Vyplýva to z rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. rozsudky 9So/187/2014, 7So/138/2011, 10So/59/2014. 42. Z uvedených dôvodov pochybil Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ak potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c), ods. 4 SSP rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej zrušil a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. 43. V ďalšom konaní je Generálny riaditeľ žalovanej povinný opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu riadiac sa záväzným právnym názorom vysloveným krajským súdom v tomto rozsudku, pričom povinnosťou správneho orgánu je dôsledne postupovať podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., podľa ktorého starobný dôchodok žalobcu možno iba krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby žalobcu, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. 44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania s tým, že v zmysle § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktoré je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).