Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Sa/1/2017 z 24. 7. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. júla 2017, sp. zn. 5Sa/1/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8017200013.3 Krajský súd Prešov | 5Sa/1/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8017200013.3 | 2017-07-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c4309f3-ebff-46c5-bcd7-00cc524b2e8b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8017200013.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sa/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200013
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8017200013.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobcu L. F., bytom
Q., B. č. XX, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 07. novembra 2016 číslo:
XXX XXX XXXX X na základe správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 07. novembra 2016 číslo: XXX XXX
XXXX X a vracia vec žalovanej na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako orgán príslušný podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona), rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 02.08.2016 č. XXX XXX XXXX X tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona
odvolanie zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 02.08.2016 potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia Generálny riaditeľ žalovanej citoval § 218 ods. 1,
2 zákona. Uviedol, že účastník konania žiadosťou spísanou dňa 08.11.2015 požiadal o priznanie
starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 02.08.2014, t.j. odo dňa dovŕšenia 62 roku veku.

3. Podľa § 65 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. má poistenec nárok na starobný dôchodok,
ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

4. Podľa § 65 ods. 2 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca,
ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a v § 274 neustanovuje inak.

5. Účastník konania dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov, teda dňa 02.08.2014.

6. K 02.08.2014 účastník konania získal 1 448 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 3 roky a
353 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenie na vznik nároku na starobný dôchodok, preto bola jeho žiadosť o starobný
dôchodok zamietnutá.

7. Podľa rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície č. Y.-XX-XX/XXXX-OSZZ-SZ zo dňa
21.07.2004 je účastník konania od 01.07.2004 poberateľom výsluhového dôchodku, pričom na nárok na
výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby v I. kategórii funkcií od
02.04.1971 do 01.04.1973, doba trvania služobného pomery príslušníka Zboru národnej bezpečnosti v I.



kategórii funkcií od 23.05.1973 do 30.06.1980 a doba trvania služobného pomeru príslušníka Železničnej
polície v III. pracovnej kategórii od 29.05.1992 do 30.06.2004. Celková doba výkonu služobného pomeru
je v rozsahu 31 rokov a 234 dní.

8. Z vyššie uvedeného rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície zo dňa 21.07.2004
zároveň vyplýva, že účastník konania v I. kategórii funkcií vykonával službu 9 rokov a 41 dní.

9. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. P.-G.-XX-XX/XXXX-VZ zo dňa 12.11.2013
bolo zmenené rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. P.-G.-XXXXXXXX/XXXX-VZ zo
dňa 18.07.2013 o zvýšení výsluhového dôchodku tak, že suma „437,31 EUR“ bola nahradená sumou
„448,51 EUR“. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že suma výsluhového dôchodku bola
nesprávne zvýšená v dôsledku administratívnej chyby pri počítačovom vyhotovovaní rozhodnutia č.
SPOU-G.-XXXXXXXX/XXXX-VZ zo dňa 18.07.2013, kde došlo k vyplneniu nesprávneho údaju o dobe
trvania služobného pomeru účastníka konania, nakoľko ten trval 31 rokov a 234 dní, a nie 16 rokov.

10. Z uvedeného dôvodu bola nesprávne určená suma zvýšenia výsluhového dôchodku účastníka
konania. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že aj napriek tomu, že úprava výšky už priznaného výsluhového
dôchodku nebola predmetom odvolacieho konania, došlo k preskúmaniu postupu pri posúdení nároku
na výsluhový dôchodok a určení jeho výšky, ako aj jeho následného zvyšovania, pričom neboli
zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali úpravu jeho výšky, a preto výsluhový dôchodok,
ktorý bol účastníkovi konania priznaný rozhodnutím odboru sociálneho a zdravotného zabezpečenia
Generálneho riaditeľstva Železničnej polície č. Y.-XX-XX/XXXX-OSZZ-SZ zo dňa 18.10.2004 je určený
v správnej výške a v súlade so zákonom.

11. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo
zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona zachovať
na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď
títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v
sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.

12. Nakoľko účastník konania vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii funkcií iba 9 rokov a 41
dní, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, preto nie je možné posudzovať jeho
nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a ani podľa čl. 33 Dohovoru č. 128.

13. Podľa § 60 ods. 2 zákona obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a
profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový
dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 255 ods. 5 zákona sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu
služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak
toto obdobie poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu
priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

15. Celková doba výkonu štátnej služby, ktorá bola účastníkovi konania zhodnotená na nárok na
výsluhový dôchodok je 31 rokov a 234 dní, a nakoľko účastník konania bez predmetnej doby služby
nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
starobný dôchodok, bola jeho žiadosť o starobný dôchodok správne zamietnutá.

16. Ustanovenie § 274 zákona má právny význam pre posúdenie, či účastník konania nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú judikatúru.

17. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sociálna poisťovňa v konaní o
dôchodkovej dávke u poistencov, ktorí vykonávali zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej
do I. alebo II. kategórie funkcií a nebol im priznaný, resp. nevznikol im nárok na starobný dôchodok,



resp. nie je vyplácaná dávka priznaná v osobitnom systéme vo výške starobného dôchodku, postupuje
sa podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

18. Vzhľadom na uvedené, námietka účastníka konania týkajúca sa uplatnenia Dohovoru č. 128 je
nedôvodná, nakoľko účastník konania nezískal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia a z
uvedeného dôvodu mu nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 21, § 132 zákona č. 100/1988 Zb.,
ani podľa § 274 zákona, preto nie je možné v jeho prípade aplikovať rozhodnutie č. 55/2011 Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a určiť sumu starobného dôchodku podľa čl. 33 Dohovoru č. 128.

19. Námietka účastníka konania týkajúca sa priznania invalidného dôchodku je taktiež nedôvodná,
nakoľko účastníkovi konania bola právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 06.11.2008
zamietnutá podľa § 60 ods. 2, § 255 ods. 5, § 70 ods. 1 a § 72 zákona žiadosť zo dňa 26.08.2004
o priznanie invalidného dôchodku. Invalidný dôchodok nebol účastníkovi konania priznaný z dôvodu,
že na jeho priznanie nezískal dostatočný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. Rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 5Sd/3/2009-56
zo dňa 24.04.2009 potvrdené v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
9So/125/2009 zo dňa 30.06.2010. Vzhľadom k tomu, že o žiadosti účastníka konania o invalidný
dôchodok bola právoplatne rozhodnuté, nie je dôvod na vydanie nového rozhodnutia. Konanie o
invalidnom dôchodku ani nie je predmetom tohto konania.

20. Nakoľko neboli súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku a na výplatu
invalidného dôchodku, žiadosť účastníka konania o uplatnenie § 81 zákona nie je dôvodná.

21. V závere Generálny riaditeľ žalovanej poukázal na § 196 ods. 7 zákona, podľa ktorého organizačná
zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky
dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Na základe uvedeného dospel Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne k
záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné.

22. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu
boli nahradené trovy konania.

23. V žalobe namietal nesprávny postup žalovanej, ktorá rozhodla o odvolaní sama a nepostúpila vec
krajskému súdu na rozhodnutie, poukázal aj na skutočnosť, že personalisti železničnej polície nesprávne
evidovali služobný pomer žalobcu ako pracovný pomer v III. skupine, preto boli porušené jeho práva. Na
pojednávaní konanom dňa 25.07.2017 konkretizoval, že v I.A pracovnej kategórii odpracoval viac než
len 9 rokov a 41 dní, konkrétne celú dobu 31 rokov a 234 dní má odpracovaných v I.A pracovnej kategórii.

24. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.02.2017 zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii
uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí, nežiadala správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie a
navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 25.07.2017 sa
neospravedlnila, na pojednávanie sa nedostavila.

25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

26. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

27. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

28. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.



29. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v
nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej.

30. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže
aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení
všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

31. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

32. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie
a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul žalobcu s tým, že podľa § 114 SSP konal a rozhodol v
neprítomnosti žalovanej, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná, lebo rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

33. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým príslušný správny orgán odvolanie žalobcu zamietol
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava potvrdil. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava
rozhodnutím zo dňa 02.08.2016 rozhodla tak, že podľa § 65 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007
Z.z. zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 09.11.2015 z dôvodu, že aj keď ku dňu
02.08.2014, ku ktorému žiadal priznať starobný dôchodok dovŕšil vek 62 rokov, nebol dôchodkovo
poistený najmenej 15 rokov. K 02.08.2014 získal 1448 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo sú len
3 roky a 353 dní obdobia dôchodkového poistenia s tým, že presný rozpis bol uvedený v priloženom
osobnom liste dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného dospela k záveru, že neboli splnené
zákonné podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
starobný dôchodok. Poukázala aj na § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona, pričom zároveň uviedla, že týmto
rozhodnutím realizuje rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.: 1Sd/18/2016-24 zo dňa 28.04.2016.

34. Vzhľadom na obsah žaloby bola medzi účastníkmi sporná otázka celkovej doby dôchodkového
poistenia, ktorá bezprostredne súvisela aj s otázkou hodnotenia doby výkonu služby žalobcu pre účely
priznania výsluhového dôchodku.

35. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou zo dňa 09.11.2015, žalovanej doručenej
dňa 11.11.2015, žalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku od 02.08.2014, t. j. odo dňa, kedy
žalobca dovŕšil vek 62 rokov. Z obsahu administratívneho spisu taktiež vyplýva, že rozhodnutím
Generálneho riaditeľstva Železničnej polície č. Y.-XX-XX/XXXX G.-SZ zo dňa 21.07.2004 bol žalobcovi
priznaný podľa § 81 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.07.2004 výsluhový dôchodok. Na výpočet výsluhového
dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby v I. kategórii funkcii od
02.04.1971 do 01.04.1973, doba služobného pomeru príslušníka ZNB od 23.05.1973 do 30.06.1980,
doba služobného pomeru príslušníka Železničnej polície od 29.05.1992 do 30.06.2004. Celková doba
výkonu služobného pomeru je v rozsahu 31 rokov a 234 dní.

36. Podľa § 65 ods. 1 zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.



37. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore, ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená nepresahuje druhú dávku.

38. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002
Z.z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení
(poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia)
len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného
pomeru.

39. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia
(poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na
účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky, a to bez ohľadu na skutočnosť, v
akom rozsahu a v akej kategórii funkcii bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takomto stanovení
výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej
zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku.

40. Vzhľadom na uvedené pochybil Generálny riaditeľ žalovanej, ak na dôvodnú námietku žalobcu
uvedenú v odvolaní, v rozhodnutí argumentoval tým, že príslušný čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, z ktorého
vychádza aj judikatúra najvyššieho súdu sa vzťahuje len na nároky poistencov, ktorí získali potrebnú
dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, zakladajúcu nárok na
zníženie dôchodkového veku.

41. Vyplýva to z rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. rozsudky
9So/187/2014, 7So/138/2011, 10So/59/2014.

42. Z uvedených dôvodov pochybil Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ak potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, ktorý vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, preto správny
súd podľa § 191 ods. 1 písm. c), ods. 4 SSP rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej zrušil a vrátil
vec žalovanej na ďalšie konanie.

43. V ďalšom konaní je Generálny riaditeľ žalovanej povinný opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu
riadiac sa záväzným právnym názorom vysloveným krajským súdom v tomto rozsudku, pričom
povinnosťou správneho orgánu je dôsledne postupovať podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., podľa
ktorého starobný dôchodok žalobcu možno iba krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby
trvania služby žalobcu, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002
Z.z.

44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému
žalobcovi právo na náhradu trov konania s tým, že v zmysle § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktoré je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.



sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d), je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).