Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sa/13/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200511 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200511.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: Z. K., nar. XX. XX. XXXX, F. XX, D., zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Bratislava, Ul. 29 augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 08. 2019, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 08. 2019 ako i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. 04. 2019 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu žalovanej, ktorého súčasťou je aj spis prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že žalobca podal dňa 19. 03. 2019 žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku od 19. 03. 2019. 2. Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky vydalo dňa 30. 12. 2011 rozhodnutie č. 40266/2011-1462-2, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol od 01. 12. 2011 priznaný výsluhový dôchodok v zmysle § 38 ods. 1 § 39 a § 68 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a na jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. 09. 1977 do 26. 09. 1979 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru v colnej správe od 01. 12. 1986 do 30. 11. 2011 v III. pracovnej kategórii. Celková započítaná doba výkonu štátnej služby bola 27 rokov a 3 dni. 3. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. 04. 2019 rozhodol tak, že podľa § 60 ods. 2, § 67 ods. 1 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť žalobcu o priznanie predčasného starobného dôchodku zo dňa 19. 03. 2019. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 40266/2011-1462-2 zo 30. 12. 2011 bol žalobcovi priznaný od 01. 12. 2011 výsluhový dôchodok. 4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca obdobie výkonu služby v colnej správe od 30. 09. 1977 do 26. 09. 1979 a od 01. 12. 1986 do 30. 11. 2011 získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok, predmetné obdobie podľa žalovanej nie je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok. Zamestnanie - funkcia colník, ktorú žalobca vykonával, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórií a žalobca teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórií a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórií funkcií. 5. Žalovaná mala za to, že žalobca k 19. 03. 2019 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok, t. j. nezískal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a preto bola jeho žiadosť zamietnutá. 6. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 30. 04. 2019 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej 7. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 08. 2019, podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“) bolo odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. 04. 2019, vo veci zamietnutia žiadosti o predčasný starobný dôchodok, zamietnuté a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, potvrdené. Žalovaná uviedla, že žalobca ju požiadal žiadosťou spísanou dňa 19. 03. 2019 o priznanie predčasného starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 19. 03. 2019. Účastník konania podľa žalovanej k 19. 03. 2019 získal 5 315 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 14 rokov a 205 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 30. 12. 2011 nepochybne vyplýva, že žalobcovi bol od 01. 12. 2011 priznaný výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a na jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. 09. 1977 do 26. 09. 1979 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru v colnej správe od 01. 12. 1986 do 30. 11. 2011 v III. pracovnej kategórii. Celková započítaná doba výkonu štátnej služby je 27 rokov a 3 dni. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko doba služby žalobcu v colnej správe nebola zaradená do kategórie funkcií, žalobcovi nárok na zníženie dôchodkového veku nevznikol. Pretože žalobca obdobie výkonu služby v colnej správe od 30. 09. 1977 do 26. 09. 1979 a od 01. 12. 1986 do 30. 11. 2011 získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok, predmetné obdobie nie je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok. Zamestnanie - funkcia colník, ktorú žalobca vykonával, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórií a žalobca teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórií a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórií funkcií. Ani podľa evidenčného materiálu žalobcu, nachádzajúceho sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, ústredie, nebola doba služby colníka zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií, bola zaradená do III. pracovnej kategórie. Podľa preukázaného skutkového stavu, ak výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, nie je možné pri hodnotení doby služby colníka postupovať podľa ustálenej judikatúry a aplikovať pre určenie sumy starobného dôchodku článok 33 Dohovoru. Žalovaná mala za to, že žalobca k 19. 03. 2019 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok, t. j. nezískal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a preto bola jeho žiadosť zamietnutá správne. Zásady hodnotenia doby služby a hrubých zárobkov dosiahnutých počas jej trvania sa vzťahujú (podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. a/alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Zachovanie týchto nárokov spočíva v určení zníženého dôchodkového veku v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. a/alebo II. kategórie funkcií a v určení sumy starobného dôchodku a pozostalostných dôchodkov. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Vzhľadom na uvedené, námietka žalobcu týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku je nedôvodná, nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon služby colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a z toho dôvodu pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a pri určení sumy dôchodku aplikovať čl. 33 Dohovoru. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Mala za to, že uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že predčasný starobný dôchodok nie je uvedený ani v Dohovore o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 v časti VI. - Spoločné ustanovenia. Podľa žalovanej, žalobca nesplnil prvú zo zákonných podmienok pre priznanie predčasného starobného dôchodku a to skutočnosť, že nezískal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, pretože získal iba 14 rokov a 205 dní. Z uvedeného dôvodu preto nebola žiadosť žalobcu o priznanie predčasného starobného dôchodku zamietnutá a nebolo potrebné skúmať splnenie ďalších podmienok nároku na dávku, pretože aj keby boli splnené, nemali by právny vplyv na napadnuté rozhodnutie, nakoľko podmienky pre priznanie predčasného starobného dôchodku musia byť splnené kumulatívne. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 8. Proti rozhodnutiu žalovanej XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 08. 2019 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 22. 09. 2019, ktorá bola Krajskému súdu v Nitre doručená dňa 24. 09. 2019. Žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovanej zo dňa 08. 08. 2019 ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 30. 04. 2019 zrušil a vec vrátil žalovanej na nové konanie. V žalobe uviedol, že rozhodnutím žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa, ako aj ich postupom, boli porušené jeho práva tým, že zamietli jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, aj keď splnil zákonné podmienky pre priznanie predčasného starobného dôchodku v zmysle § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších noviel. Žalobca je zároveň poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný za dobu služby a poberá ho v súlade so zákonom 328/2002 Z. z. Uviedol, že až do dňa účinnosti zákona č. 328/2003 Z. z. bol poistencom Sociálnej poisťovne nepretržite od roku 1973. Preukázateľne ku dňu podania žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku bol poistený dlhšiu dobu ako je doba, z ktorej vychádzal správny orgán prvého stupňa, t. j. 14 rokov a 205 dní. Ako colník bol poistený 27 rokov a 3 dni. Za toto obdobie, t. j. obdobie výkonu služby mu bol priznaný výsluhový dôchodok. Z uvedeného vyplýva, že celková doba dôchodkového poistenia žalobcu je 41 rokov a 205 dní. Bol názoru, že žalovaná nevychádzala z celkovej doby dôchodkového poistenia ale do úvahy vzala len 14 rokov a 205 dní, z čoho vyplýva, že z celkovej doby dôchodkového poistenia žalobcovi odrátala dobu 27 rokov a 3 dni, čo je v rozpore s § 68 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení noviel, podľa ktorého suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Žalobca tvrdil, že neexistoval zákonný dôvod na to, aby pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok, žalovaná vylúčila tú dobu dôchodkového poistenia, za ktorú bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok. Ani zo zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a ani zo zákona o sociálnom zabezpečení nie je možné dospieť k záveru, že celkovou dobou dôchodkového poistenia nie je aj doba, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Žalobca poukázal na rozsudok 7So/138/2011, z ktorého vyplýva, že záver žalovanej, že žalobca nesplnil podmienky uvedené v § 67 ods. 1 písm. a) Zákona sociálnom poistení je nesprávny a právne nepodložený. Ako vyplýva z § 67 tohto zákona, na priznanie predčasného starobného dôchodku musia byť splnené tri kumulatívne podmienky. Žalovaná v rozpore s osobným listom dôchodkového poistenia dospela k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcich sa celkovej doby dôchodkového poistenia. V dôsledku toho sa už nezaoberala ani tým, či žalobca splnil aj ďalšie podmienky. Taktiež poukázal na rozsiahlu judikatúru NS SR z ktorej vyplýva, že aj na colníkov sa vzťahuje celá judikatúra, ktorá upravuje problematiku posudzovania doby poistenia u policajtov, vojakov. (10 So/59/2014 z 15.4.2015, 1So 127/2004 z 30.11.2015, 10So/18/2015 z 30.3.2016, 9So/187/2014 z 30.3.2016, 1So/15/2015 z 18.11.2016, 9So/136/2014 z 30.11.2016, 9So/46/2015 z 25.01.2017, 7So/58/2015 z 23.02.2017, 9So/154/2015 z 28.06.2017, 7So16/2016 z 28.06.2017, 7So/19/2016 zo 04.07.2017. Dal do pozornosti súdu tiež rozsudok NS SR 9So/15/2016 zo dňa 28. 02. 2018, ktorého závery, rovnako ako všetkých predchádzajúcich rozsudkov, sú založené na doterajšej judikatúre a z ktorého žalobca citoval. Žalobca tvrdil, že preukázateľne bol dôchodkovo poistený viac ako je minimálna doba 15 rokov, chýbali mu dva roky do dosiahnutia dôchodkového veku a teda splnil obidve zákonné podmienky. Bol toho názoru, že ak by pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok žalovaná postupovala v súlade s právnymi predpismi, rešpektovala judikatúru najvyššieho súdu tak by dospela k záveru, že žalobca splnil aj tretiu podmienku, uvedenú v § 67 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení t. j. výška predčasného starobného dôchodku by bola vyššia ako je 1,2 násobok sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Za nesprávnu a právne nepodloženú považoval žalobca aj argumentáciu žalovanej k § 274 Zákona o sociálnom poistení. Zvýraznil, že citované ustanovenie neupravuje doby dôchodkového poistenia, ale ide o ustanovenie, ktoré sa vzťahuje k dobe dôchodkového veku. Následne uviedol, že nie je možné reagovať na záver žalovanej, že predčasný starobný dôchodok nie je uvedený v Dohovore č. 128, pretože žalovaná neodôvodnila, prečo uvedený Dohovor sa nevzťahuje na predčasný starobný dôchodok. Podľa názoru žalobcu ide o starobný dôchodok, avšak vnútroštátne právne predpisy ho priznávajú osobám, ktoré splnili podmienky pre jeho priznanie pred dosiahnutím dôchodkového veku. Rozdiel v danom prípade je len pri určení jeho výšky, avšak vždy ide o dôchodok starobný, ktorý aj po dosiahnutí dôchodkového veku sa považuje za starobný dôchodok. Podľa názoru žalobcu nejde o iný dôchodok, iným dôchodkom je napr. vdovský dôchodok, sirotský atď. Dosiahnutím dôchodkového veku sa nezastavuje vyplácanie predčasného starobného dôchodku, ale sa poberá tento dôchodok ďalej. Opäť poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 10So/ 41/2015 zo dňa 13. 04. 2015, z ktorého podľa žalobcu nesporne vyplýva, že celkovou dobou poistenia výsluhových dôchodcov je doba poistenia, nielen doba dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, ale aj doba poistenia v služobnom pomere. Považoval za dôležité dať to pozornosti súdu tú skutočnosť, že až do 01. 07. 2002 teda do účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. bol poistencom Sociálnej poisťovne. Uviedol, že podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Žalobca bol toho názoru, že až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (celková doba dôchodkového poistenia) môže žalovaná posúdiť splnenie podmienok na priznanie predčasného starobného dôchodku. Poukázal na nesprávnu interpretáciu právnych predpisov žalovanou a uviedol, že vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom bola sporná otázka posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia, ak potom, čo výsluhovému dôchodcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, dosiahne výsluhový dôchodca dôchodkový vek. Rozsiahla judikatúra NS SR, aj tá na ktorú bolo poukázane v správnej žalobe, z ktorej vychádza právny názor žalobcu však dala jednoznačnú odpoveď na tieto otázky. Podľa názoru žalobcu tento výklad právnych predpisov platí a je aplikovateľný aj v prípade, ak výsluhový dôchodca požiada o priznanie predčasného starobného dôchodku. Predčasný starobný dôchodok, rovnako ako starobný dôchodok, je z hľadiska čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky hmotným zabezpečením v starobe a plní tú istú funkciu ako starobný dôchodok. Tento záver potvrdzuje aj definícia uvedená na internetovej stránke žalovanej: „Predčasný starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov poskytuje zo starobného poistenia. Účelom predčasného starobného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe.“, ako aj ustanovenie § 69 citovaného zákona: „Poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok.“ a tiež ustanovenie § 69a ods. 1 citovaného zákona: „Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.“ Žalobca záverom považoval za právne nepodložený právny názor žalovanej, že Dohovor č. 128 jeho čl. 33 ods. 2 nie je aplikovateľný na uvedený prípad. Zo strany žalovanej ide o formalistický prístup založený na tom, že v Dohovore nie je uvedený explicitne predčasný starobný dôchodok. Žalovaná popiera samotný zmysle a význam predčasného starobného dôchodku. Či je to predčasný starobný dôchodok, alebo starobný dôchodok, vždy ide o dávku v starobe. Považoval za preukázané, že žalovaná aj správny orgán prvého stupňa pri posudzovaní jeho žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku, postupovali v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané, skutkový stav bol zistený nesprávne, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci a navrhol, aby Krajský súd v Nitre po preskúmaní rozhodnutí a posúdení veci, zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 08. 2019 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. 04. 2019 a vec vrátil žalovanej na nové konanie. IV. Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe 9. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10. 12. 2019 žalovaná námietky žalobcu nepovažovala za opodstatnené a nestotožnila sa s nimi. Uviedla, že žalobca k 19. marcu 2019, t. j. kedy žiadal priznať predčasný starobný dôchodok získal 5 315 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je v súlade s § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov 14 rokov a 205 dní obdobia dôchodkového poistenia. Rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 40266/2011-1462-2 z 30. 12. 2011 bolo preukázané, že žalobcovi bol od 01. 12. 2011 priznaný výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a na jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. 12. 1977 do 26. 09. 1979 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru v colnej správe od 01. 12. 1986 do 30. 11. 2011 v III. pracovnej kategórii. Celková započítaná doba výkonu štátnej služby je 27 rokov a 3 dni. Žalovaná mala za to, že nakoľko doba služby žalobcu v colnej správe nebola zaradená do kategórie funkcií, preto nárok na zníženie dôchodkového veku žalobcovi nevznikol. Zamestnanie - funkcia colník, ktorú žalobca vykonával, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradené v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórií, teda žalobca nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórií a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórií funkcií. Žalovaná uviedla, že vykonaným dokazovaním v odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobca k 19. 03. 2019 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok, t. j. nezískal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia (získal len 14 rokov a 205 dní). Námietka žalobcu, týkajúca sa nehodnotenia doby služby na nárok na predčasný starobný dôchodok bola podľa žalovanej nedôvodná, nakoľko zásady hodnotenia doby služby a hrubých zárobkov dosiahnutých počas jej trvania sa vzťahujú (podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú nároky na zaradenia doby služby do I. a/alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Zachovanie týchto nárokov spočíva v určení zníženého dôchodkového veku v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. a/alebo II. kategórií funkcií a v určení sumy starobného dôchodku a pozostalostných dôchodkov v súlade s § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. aj podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2003. Vzhľadom na to, že uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na určenie sumy predčasného starobného dôchodku, ako aj na skutočnosť, že poberateľovi výsluhovej dávky nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku, nakoľko nezískal dobu služby v potrebnom rozsahu. Predčasný starobný dôchodok nie je uvedený ani v Dohovore o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 v časti VI. - Spoločné ustanovenia. Taktiež namietala, že rovnako aj v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR je vyjadrený len právny názor, týkajúci sa starobného dôchodku. Žalovaná len zosúladila svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Záverom žalovaná trvala na tom, že v prípade žalobcu nerozhodla inak ako u poistencov, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. V prípade žalobcu bol zvolený rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórií funkcií. Žalovaná záverom vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V. Ďalší priebeh súdneho konania 10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 22. 01. 2020, v ktorom po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia žalovanej konštatoval, že jej argumentácia je v podstate založená na rovnakých dôvodoch ako jej rozhodnutie. Bolo by opakovaním toho, čo už žalobca v podanej žalobe uviedol a preto nepovažoval za potrebné opakovať dôvody uvedené v žalobe. Žalobca bol toho názoru, že judikatúra na ktorú v žalobe, ako súčasti jeho právnej argumentácie poukázal, je použiteľná v celom rozsahu aj na tých výsluhových dôchodcov (III. kategórie), ktorí si požiadajú o priznanie predčasného starobného dôchodku, pretože v danom prípade nejde o odlišnú vec ako to uvádza žalovaná. Aj u týchto žiadateľov, musí byť splnená celková doba dôchodkového poistenia a preto, judikatúra na ktorú žalobca poukazuje, je v celom rozsahu použiteľná aj na tieto prípady. Predčasný starobný dôchodok nie je iným dôchodkom, je vždy starobným dôchodkom na ktorý sa vzťahuje aj čl. 33 Dohovoru č. 128. Posudzovanie splnenia podmienok pre priznanie predčasného starobného dôchodku, z hľadiska celkovej doby dôchodkového poistenia sa nemení, mení sa len dôchodkový vek a sprísňuje sa jeho priznanie, o tretiu podmienku, ktorou je jeho minimálna výška. Aj v danom prípade sa posudzuje splnenie jednej z troch kumulatívnych podmienok podmienky a to, celkovej doby dôchodkového poistenia. Uviedol, že žalovaná nebola so svojimi odvolaniami, na rozdiel od výsluhových dôchodcov zaradených do III. kategórie činnosti, úspešná ani v jednom prípade. Ako vyplýva z rozsudkov NS SR, s jej právnou argumentáciou sa NS SR nestotožnil ani v jednom jedinom prípade, naopak, vždy akceptoval právnu argumentáciu výsluhových dôchodcov zaradených v III. kategórii činnosti. Žalobca vo svojom vyjadrení tieto rozsudky NS SR všetky vymenoval. Tieto rozsudky sú žalovanej, ako účastníkovi konania, dobre známe. Žalobca v tejto súvislosti dal do pozornosti súdu rozsudok NS SR 9So/15/2016 zo dňa 28. 02. 2018, ktorý argumentáciu žalovanej nepretržite používanú od roku 2014, vyvracia v celom rozsahu. To, že žalovaná nenachádza žiadny právny argument a že dlhodobo ustálená rozhodovacia prax súdov, je založená na judikatúre NS SR, ktorej závery a interpretácia právnych predpisov o sociálnom poistení je založená na čl. 39 Ústavy SR a čl. 33 Dohovoru č. 128, potvrdzuje ostatný rozsudok Najvyššieho súdu SR, 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019. Judikatúra, na ktorú žalobca poukázal v podanom návrhu a na ktorú poukazuje v tomto vyjadrení, bez najmenších pochybností, rovnako ako zákon o sociálnom poistení nepripúšťa, aby celková doba dôchodkového poistenia bola posudzovaná odlišne u dôchodcov zaradených do rozdielnych kategórií činnosti a ani nevylučuje, aby pre účely určenia výšky starobného dôchodku bolo prihliadnuté aj na dobu, ktorá bola hodnotená (bol priznaný výsluhový dôchodok) pri priznaní výsluhového dôchodku. Nemôže byť sporné, že výklad zákonných ustanovení NS SR je plne v súlade s čl. 39 Ústavy SR a čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. Dal do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99) teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (napr. rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej, podľa názoru ústavného súdu, za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutie ÚS SR IV. ÚS 14/07). Princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými, a preto je sudca nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je taký postup, ak sa obdobný prípad rieši rovnakým spôsobom. Naopak, podľa názoru ústavného súdu ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (napr. rozhodnutie č. III. ÚS 192/06). Ak NS SR v rozsudku 10So/59/2014 z 15.04.2015 vyslovil svoj právny názor na záväznosť predchádzajúcej judikatúry aj na prípad, ktorý je totožný s touto vecou, tak vyjadril tým to, na čom je založené aj uznesenie ÚS SR IV. US 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011, ktorému žalovaná pripisuje iný právny význam, čo potvrdzuje aj fakt, že výkladové stanovisko (teda druhej zákonnej podmienke pre vznik nároku na starobný dôchodok), je akceptované všeobecnými súdmi, všeobecné súdy sa ním riadia. Žalovaná odlišnosť stavia na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na § 274 (okrem iného rieši dôchodkový vek) nepredložila žiadny právny argument, ktorým by zdôvodnila odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Nehovoriac o tom, že týmto diskriminujúcim spôsobom posudzuje celkovú dobu poistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. alebo II. kategórie. Podľa názoru žalobcu, rozhodnutie žalovanej, jej vyjadrenia a v nich uvedená argumentácia, ako aj jej postup sú v rozpore s materiálnymi princípmi právneho štátu, pretože žalovaná čisto formalistickými prístupom k výkladu právnych predpisov odmieta ustálenú rozhodovaciu prax NS SR. Tento záver žalobcu tiež podporuje aj ostatný rozsudok NS SR 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019, ktorý v časti V. „Právne posúdenie veci kasačným súdom“, ods. 21 a nasledujúce, odmieta argumentáciu žalovanej a odkazuje na ustálenú rozhodovaciu prax. Záverom žalobca uviedol, že žalovaná odmieta judikatúru NS SR, ktorá právoplatne vyriešila otázku posudzovania celkovej doby dôchodkového zabezpečenia u všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu, ako aj spôsob určenia výšky starobného dôchodku u všetkých výsluhových dôchodcov bez toho, aby sa argumentačne vyrovnala so skoršími súdnymi rozhodnutiami, a preto nemôže byť sporné, že žalovaná nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy. Žalobca preto zotrváva na dôvodoch, ktoré boli uvedené v podanej žalobe a pre ktoré považuje rozhodnutie žalovanej za nezákonné. VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 11. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 08. 08. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto vyššie označené rozhodnutie žalovanej, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania žalovanej, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 60 ods. 2 vyššie citovaného zákona, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 60 ods. 10 vyššie citovaného zákona, rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Podľa § 65 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. Podľa § 67 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 56) Poistenec, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu,1) má nárok na predčasný starobný dôchodok aj vtedy, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku a c) súčet súm predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu1) je vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 56) Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát. Podľa § 255 ods. 5 vyššie citovaného zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa poznámky pod čiarou osobitným predpisom 2) je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z."). 14. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 15. Z administratívneho spisu, ktorý súdu predložila žalovaná súd zistil, že žalobca ku dňu, kedy požiadal o predčasný starobný dôchodok, t. j. 19. 03. 2019 získal celkovo 41 rokov a 205 dní obdobia dôchodkového poistenia. Rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 30. 12. 2011 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok v súlade s § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2, písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to od 01. 12. 2011, pričom mu bola zhodnotená celková doba výkonu štátnej služby 27 rokov a 3 dni. Prvostupňový správny orgán žiadosť žalobcu zo dňa 19. 03. 2019 o priznanie predčasného starobného dôchodku od 19. 03. 2019 zamietol a žalovaná napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdila a odvolanie žalobcu zamietla. I napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128. 16. Žalovaná potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým žiadosť žalobcu o predčasný starobný dôchodok zo dňa 19. 03. 2019 zamietla napriek ustálenej judikatúre súdov (napr. judikát R 55, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/108/2012), že aj poberateľom výsluhových dôchodkov môže vzniknúť nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, pokiaľ nebola zohľadnená doba ich „civilného“ zamestnania, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128. 17. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012, na ktoré poukazuje žalobca a ktoré bolo prijaté správnym kolégiom najvyššieho súdu ako judikát č. R 83/2013, je uvedené, ...“ vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme“ a tiež ... „absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch“ 18. Najvyšší súd Slovenskej republiky dlhodobo judikuje vo svojich rozhodnutiach vzťahujúcich sa na nároky vojakov, policajtov, colníkov a ďalších pracovných pozícií, u ktorých zákonodarca stanovil osobitný režim dvoch výsluhových a dôchodkových dávok z osobitného systému dôchodkového poistenia, že ak uvedené osoby po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení a vykázaní dôb dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme poistenia uplatňujú svoje nároky podľa zákona č. 461/2003 Z. z., je v takomto prípade nevyhnutné aplikovať článok 29 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb služby z osobitného systému a dôb poistenia zo všeobecného systému) je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, a to v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“). 19. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, pri zohľadnení článku 29 Ústavy Slovenskej republiky a článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 je právne viazaná judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k danej právnej problematike a je povinná po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov vypočítanú sumu dôchodkovej dávky znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky. 20. Správny súd preto aj v preskúmavanej právnej veci zastáva názor, že bez ohľadu na právnu kategorizáciu funkcie colníka, ktorú žalobca zastával v rámci výkonu služby v rozsahu 27 rokov a 3 dni, je po splnení podmienky dôchodkového veku žalobcu pre účely predčasného starobného dôchodku, žalovaná povinná zohľadniť pri skúmaní podmienok pre priznanie nároku na predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (doba dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov) aj obdobie dôchodkového poistenia zhodnotené v osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Nárok na predčasný starobný dôchodok zároveň zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia získaného žiadateľom vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a v takomto krátenom rozsahu žiadateľovi podľa platného právneho stavu a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj patrí. 21. V právnej nadväznosti na už uvedenú argumentáciu správny súd ďalej poznamenáva, že žalobca sa nedomáhal v administratívnom konaní priznania nároku na dôchodkovú dávku v zníženom dôchodkovom veku 55 rokov až 59 rokov, v súvislosti s čím by bolo potrebné v konaní pred Sociálnou poisťovňou zisťovať prioritne existenciu doby služby v I. alebo II. kategórií funkcií v právnom režime zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v spojení s právnou úpravou obsiahnutou v § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 22. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. 23. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. 24. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. 25. Správny súd má za to, že žalovaná ako i správny orgán prvého stupňa pristúpili formalisticky k výkladu čl. 33 Dohovoru č. 128 s tvrdením, že uvedený článok nepozná pojem predčasného starobného dôchodku. Predčasný starobný dôchodok je dávka dôchodkového poistenia určená poistencovi, ktorý sa rozhodne odísť do dôchodku predčasne, ak spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Účelom tejto dávky je rovnako, ako pri riadnom starobnom dôchodku, hmotné zabezpečenie poistencov v starobe. Skutočnosť, že v ust. § 67 zákona o sociálnom poistení sú prísnejšie stanovené podmienky na vznik nároku na predčasný dôchodok (okrem doby dôchodkového poistenia i vek, ako i suma vyššie ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu), nič nemení na charaktere a účele dávky, ide len o to, že poistenci, ktorí o ňu požiadajú, majú možnosť poberať predčasný dôchodok najviac dva roky skôr, ako by mali nárok na poberanie starobného dôchodku s tým, že tento sa im kráti pre účely neskoršieho starobného dôchodku, a to nielen počas doby poberania predčasného starobného dôchodku, ale aj následne v čase, kedy dosiahli riadny dôchodkový vek, kedy sa predčasný starobný dôchodok zmení na riadny starobný dôchodok (§ 69a ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok). Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou prezentovanou žalobcom vo svojom stanovisku zo dňa 22. 01. 2020 v tom, že predčasný starobný dôchodok nie je iným dôchodkom, ale je vždy starobným dôchodkom, na ktorý sa vzťahuje čl. 33 Dohovoru č. 128. 26. Správne by preto žalovaná mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najskôr vypočítať teoretickú výšku dôchodku, resp. predčasného starobného dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku (predčasného), ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému. 27. Napokon v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 z 26.04.2017 Najvyšší súd SR jednoznačne argumentoval aj k otázke zohľadnenia výkonu funkcií v I. a II. kategórii funkcií nasledovne: „Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok, vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku.“ Správny súd k argumentácii žalovanej, že je možné zohľadniť dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme len u tých žiadateľov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie funkcií, poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (na ktorý poukázal i právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.05.2018) pod sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, z ktorého vyplýva: „Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 dohovoru legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšku starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Daná judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128“. 28. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej ako i prvostupňového správneho orgánu nie je vydané v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie žalovanej i prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP, nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP je právnym názorom správneho súdu orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 29. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového správneho orgánu pre posúdenie nároku žalobcu na predčasný starobný dôchodok zohľadniť tak obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní, ako aj obdobie služobného pomeru colníka, skúmanie podmienok veku žalobcu - chýbajúce najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a zistenie sumy predčasného starobného dôchodku podľa § 67 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona. Až po posúdení všetkých troch kumulatívnych podmienok pre účely vzniku nárok na predčasný starobný dôchodok (§ 67 ods. 1) rozhodne správny orgán prvého stupňa znovu o žiadosti žalobcu zo dňa 19. 03. 2019 o predčasný starobný dôchodok. Po zistení tzv. teoretickej výšky predčasného starobného dôchodku so započítaním celej doby výkonu služby colníka je možné predčasný starobný dôchodok krátiť v súlade s článkom 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. 31. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobe vyhovel), priznal nárok na úplnú náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia § 167 odsek 1 a § 175 odsek 1 SSP. Podľa § 175 odsek 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.