Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sa/13/2019 z 15. 6. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 15. júna 2020, sp. zn. 19Sa/13/2019, ECLI:SK:KSNR:2020:4019200511.2 Krajský súd Nitra | 19Sa/13/2019 | ECLI:SK:KSNR:2020:4019200511.2 | 2020-06-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, oznámenie č. 416/1991 Zb. Federálneho ministerstva zahraničných vecí o dojednaní Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a0b3ec0-d1e8-441b-a5b0-27fa0a70a9b3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4019200511.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sa/13/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200511
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200511.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: Z. K.,
nar. XX. XX. XXXX, F. XX, D., zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, Račianska
66, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Bratislava, Ul. 29 augusta 8 a 10, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 08. 2019, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 08. 08. 2019 ako i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.
04. 2019 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovanej, ktorého súčasťou je aj spis prvostupňového
správneho orgánu súd zistil, že žalobca podal dňa 19. 03. 2019 žiadosť o priznanie predčasného
starobného dôchodku od 19. 03. 2019.

2. Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky vydalo dňa 30. 12. 2011 rozhodnutie č. 40266/2011-1462-2,
z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol od 01. 12. 2011 priznaný výsluhový dôchodok v zmysle § 38 ods. 1
§ 39 a § 68 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok
a na jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. 09. 1977 do
26. 09. 1979 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru v colnej správe od 01. 12. 1986 do 30.
11. 2011 v III. pracovnej kategórii. Celková započítaná doba výkonu štátnej služby bola 27 rokov a 3 dni.

3. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. 04. 2019 rozhodol tak,
že podľa § 60 ods. 2, § 67 ods. 1 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov zamietol žiadosť žalobcu o priznanie predčasného starobného dôchodku zo dňa
19. 03. 2019. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 40266/2011-1462-2 zo 30. 12. 2011 bol žalobcovi priznaný od 01. 12. 2011 výsluhový
dôchodok.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca obdobie výkonu služby v colnej správe od 30. 09. 1977 do 26.
09. 1979 a od 01. 12. 1986 do 30. 11. 2011 získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový
dôchodok, predmetné obdobie podľa žalovanej nie je možné považovať za obdobie dôchodkového
poistenia na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok. Zamestnanie - funkcia colník, ktorú žalobca



vykonával, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II.
pracovnej kategórií a žalobca teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórií a ani
dobu služby vo zvýhodnenej kategórií funkcií.

5. Žalovaná mala za to, že žalobca k 19. 03. 2019 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobie
dôchodkového poistenia na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok, t. j. nezískal najmenej 15
rokov obdobia dôchodkového poistenia a preto bola jeho žiadosť zamietnutá.

6. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 30. 04. 2019 podal žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odvolanie.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej

7. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 08. 2019, podľa § 218
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“) bolo
odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
30. 04. 2019, vo veci zamietnutia žiadosti o predčasný starobný dôchodok, zamietnuté a napadnuté
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, potvrdené.
Žalovaná uviedla, že žalobca ju požiadal žiadosťou spísanou dňa 19. 03. 2019 o priznanie predčasného
starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 19. 03. 2019.
Účastník konania podľa žalovanej k 19. 03. 2019 získal 5 315 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo
je 14 rokov a 205 dní obdobia dôchodkového poistenia.
Z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 30. 12. 2011 nepochybne vyplýva, že
žalobcovi bol od 01. 12. 2011 priznaný výsluhový dôchodok.
Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a na jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu
základnej vojenskej služby od 30. 09. 1977 do 26. 09. 1979 v III. pracovnej kategórii a doba služobného
pomeru v colnej správe od 01. 12. 1986 do 30. 11. 2011 v III. pracovnej kategórii. Celková započítaná
doba výkonu štátnej služby je 27 rokov a 3 dni.
Z uvedeného vyplýva, že nakoľko doba služby žalobcu v colnej správe nebola zaradená do kategórie
funkcií, žalobcovi nárok na zníženie dôchodkového veku nevznikol.
Pretože žalobca obdobie výkonu služby v colnej správe od 30. 09. 1977 do 26. 09. 1979 a od 01. 12.
1986 do 30. 11. 2011 získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok, predmetné
obdobie nie je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na predčasný
starobný dôchodok.
Zamestnanie - funkcia colník, ktorú žalobca vykonával, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená
v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórií a žalobca teda nevykonával zamestnanie vo
zvýhodnenej pracovnej kategórií a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórií funkcií.
Ani podľa evidenčného materiálu žalobcu, nachádzajúceho sa v informačnom systéme Sociálnej
poisťovne, ústredie, nebola doba služby colníka zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií, bola zaradená
do III. pracovnej kategórie.
Podľa preukázaného skutkového stavu, ak výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej
I. alebo II. kategórie funkcií, nie je možné pri hodnotení doby služby colníka postupovať podľa ustálenej
judikatúry a aplikovať pre určenie sumy starobného dôchodku článok 33 Dohovoru.
Žalovaná mala za to, že žalobca k 19. 03. 2019 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobie
dôchodkového poistenia na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok, t. j. nezískal najmenej 15
rokov obdobia dôchodkového poistenia a preto bola jeho žiadosť zamietnutá správne.
Zásady hodnotenia doby služby a hrubých zárobkov dosiahnutých počas jej trvania sa vzťahujú (podľa
zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) na poistencov, ktorým sa
podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. a/alebo II.
kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za
výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok.
Zachovanie týchto nárokov spočíva v určení zníženého dôchodkového veku v závislosti od rozsahu doby
služby získanej v I. a/alebo II. kategórie funkcií a v určení sumy starobného dôchodku a pozostalostných
dôchodkov.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo
zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č.



461/2003 Z. z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.
Vzhľadom na uvedené, námietka žalobcu týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru
pre priznanie starobného dôchodku je nedôvodná, nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon služby
colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a z toho dôvodu pri hodnotení doby
služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a pri určení sumy dôchodku aplikovať
čl. 33 Dohovoru.
Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby colníka nie je možné
podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom
systéme.
Mala za to, že uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že predčasný starobný dôchodok nie je uvedený ani v
Dohovore o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) a preto neprichádza do úvahy
ani aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 v časti VI. - Spoločné ustanovenia.
Podľa žalovanej, žalobca nesplnil prvú zo zákonných podmienok pre priznanie predčasného starobného
dôchodku a to skutočnosť, že nezískal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, pretože
získal iba 14 rokov a 205 dní. Z uvedeného dôvodu preto nebola žiadosť žalobcu o priznanie
predčasného starobného dôchodku zamietnutá a nebolo potrebné skúmať splnenie ďalších podmienok
nároku na dávku, pretože aj keby boli splnené, nemali by právny vplyv na napadnuté rozhodnutie,
nakoľko podmienky pre priznanie predčasného starobného dôchodku musia byť splnené kumulatívne.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

8. Proti rozhodnutiu žalovanej XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 08. 2019 podal žalobca v zákonom
stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 22. 09. 2019, ktorá bola Krajskému súdu v Nitre doručená dňa
24. 09. 2019. Žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovanej zo dňa 08. 08. 2019 ako i prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 30. 04. 2019 zrušil a vec vrátil žalovanej na nové konanie.
V žalobe uviedol, že rozhodnutím žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa, ako aj ich postupom,
boli porušené jeho práva tým, že zamietli jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, aj keď splnil
zákonné podmienky pre priznanie predčasného starobného dôchodku v zmysle § 67 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. v znení neskorších noviel. Žalobca je zároveň poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý
mu bol priznaný za dobu služby a poberá ho v súlade so zákonom 328/2002 Z. z.
Uviedol, že až do dňa účinnosti zákona č. 328/2003 Z. z. bol poistencom Sociálnej poisťovne nepretržite
od roku 1973. Preukázateľne ku dňu podania žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku
bol poistený dlhšiu dobu ako je doba, z ktorej vychádzal správny orgán prvého stupňa, t. j. 14 rokov a
205 dní. Ako colník bol poistený 27 rokov a 3 dni. Za toto obdobie, t. j. obdobie výkonu služby mu bol
priznaný výsluhový dôchodok. Z uvedeného vyplýva, že celková doba dôchodkového poistenia žalobcu
je 41 rokov a 205 dní.
Bol názoru, že žalovaná nevychádzala z celkovej doby dôchodkového poistenia ale do úvahy vzala len
14 rokov a 205 dní, z čoho vyplýva, že z celkovej doby dôchodkového poistenia žalobcovi odrátala dobu
27 rokov a 3 dni, čo je v rozpore s § 68 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení noviel, podľa ktorého
suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu,
obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a
aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na
predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
Žalobca tvrdil, že neexistoval zákonný dôvod na to, aby pri posudzovaní nároku na predčasný starobný
dôchodok, žalovaná vylúčila tú dobu dôchodkového poistenia, za ktorú bol žalobcovi priznaný výsluhový
dôchodok. Ani zo zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a ani zo zákona o sociálnom
zabezpečení nie je možné dospieť k záveru, že celkovou dobou dôchodkového poistenia nie je aj doba,
ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku.
Žalobca poukázal na rozsudok 7So/138/2011, z ktorého vyplýva, že záver žalovanej, že žalobca
nesplnil podmienky uvedené v § 67 ods. 1 písm. a) Zákona sociálnom poistení je nesprávny a právne
nepodložený. Ako vyplýva z § 67 tohto zákona, na priznanie predčasného starobného dôchodku musia
byť splnené tri kumulatívne podmienky. Žalovaná v rozpore s osobným listom dôchodkového poistenia



dospela k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcich sa celkovej doby dôchodkového poistenia. V
dôsledku toho sa už nezaoberala ani tým, či žalobca splnil aj ďalšie podmienky.
Taktiež poukázal na rozsiahlu judikatúru NS SR z ktorej vyplýva, že aj na colníkov sa vzťahuje
celá judikatúra, ktorá upravuje problematiku posudzovania doby poistenia u policajtov, vojakov. (10
So/59/2014 z 15.4.2015, 1So 127/2004 z 30.11.2015, 10So/18/2015 z 30.3.2016, 9So/187/2014
z 30.3.2016, 1So/15/2015 z 18.11.2016, 9So/136/2014 z 30.11.2016, 9So/46/2015 z 25.01.2017,
7So/58/2015 z 23.02.2017, 9So/154/2015 z 28.06.2017, 7So16/2016 z 28.06.2017, 7So/19/2016 zo
04.07.2017.
Dal do pozornosti súdu tiež rozsudok NS SR 9So/15/2016 zo dňa 28. 02. 2018, ktorého závery, rovnako
ako všetkých predchádzajúcich rozsudkov, sú založené na doterajšej judikatúre a z ktorého žalobca
citoval.
Žalobca tvrdil, že preukázateľne bol dôchodkovo poistený viac ako je minimálna doba 15 rokov, chýbali
mu dva roky do dosiahnutia dôchodkového veku a teda splnil obidve zákonné podmienky. Bol toho
názoru, že ak by pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok žalovaná postupovala v súlade s
právnymi predpismi, rešpektovala judikatúru najvyššieho súdu tak by dospela k záveru, že žalobca splnil
aj tretiu podmienku, uvedenú v § 67 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení t. j. výška predčasného
starobného dôchodku by bola vyššia ako je 1,2 násobok sumy životného minima na jednu plnoletú
fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.
Za nesprávnu a právne nepodloženú považoval žalobca aj argumentáciu žalovanej k § 274 Zákona o
sociálnom poistení. Zvýraznil, že citované ustanovenie neupravuje doby dôchodkového poistenia, ale
ide o ustanovenie, ktoré sa vzťahuje k dobe dôchodkového veku.
Následne uviedol, že nie je možné reagovať na záver žalovanej, že predčasný starobný dôchodok nie
je uvedený v Dohovore č. 128, pretože žalovaná neodôvodnila, prečo uvedený Dohovor sa nevzťahuje
na predčasný starobný dôchodok. Podľa názoru žalobcu ide o starobný dôchodok, avšak vnútroštátne
právne predpisy ho priznávajú osobám, ktoré splnili podmienky pre jeho priznanie pred dosiahnutím
dôchodkového veku. Rozdiel v danom prípade je len pri určení jeho výšky, avšak vždy ide o dôchodok
starobný, ktorý aj po dosiahnutí dôchodkového veku sa považuje za starobný dôchodok. Podľa názoru
žalobcu nejde o iný dôchodok, iným dôchodkom je napr. vdovský dôchodok, sirotský atď. Dosiahnutím
dôchodkového veku sa nezastavuje vyplácanie predčasného starobného dôchodku, ale sa poberá tento
dôchodok ďalej.
Opäť poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 10So/ 41/2015 zo dňa 13. 04. 2015, z ktorého podľa
žalobcu nesporne vyplýva, že celkovou dobou poistenia výsluhových dôchodcov je doba poistenia,
nielen doba dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, ale aj doba poistenia v služobnom
pomere. Považoval za dôležité dať to pozornosti súdu tú skutočnosť, že až do 01. 07. 2002 teda do
účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. bol poistencom Sociálnej poisťovne.
Uviedol, že podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol
vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej
prednosť pred zákonom, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v
tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť s
výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených
podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená,
nepresahuje druhú dávku.
Žalobca bol toho názoru, že až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (celková doba dôchodkového
poistenia) môže žalovaná posúdiť splnenie podmienok na priznanie predčasného starobného dôchodku.
Poukázal na nesprávnu interpretáciu právnych predpisov žalovanou a uviedol, že vo vzťahu k
výsluhovým dôchodcom bola sporná otázka posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia, ak
potom, čo výsluhovému dôchodcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, dosiahne výsluhový dôchodca
dôchodkový vek. Rozsiahla judikatúra NS SR, aj tá na ktorú bolo poukázane v správnej žalobe, z
ktorej vychádza právny názor žalobcu však dala jednoznačnú odpoveď na tieto otázky. Podľa názoru
žalobcu tento výklad právnych predpisov platí a je aplikovateľný aj v prípade, ak výsluhový dôchodca
požiada o priznanie predčasného starobného dôchodku. Predčasný starobný dôchodok, rovnako ako
starobný dôchodok, je z hľadiska čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky hmotným zabezpečením
v starobe a plní tú istú funkciu ako starobný dôchodok. Tento záver potvrdzuje aj definícia uvedená
na internetovej stránke žalovanej: „Predčasný starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa
za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov poskytuje zo
starobného poistenia. Účelom predčasného starobného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v
starobe.“, ako aj ustanovenie § 69 citovaného zákona: „Poistenec, ktorému bol priznaný predčasný



starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok.“ a tiež ustanovenie § 69a ods. 1 citovaného
zákona: „Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.“
Žalobca záverom považoval za právne nepodložený právny názor žalovanej, že Dohovor č. 128 jeho
čl. 33 ods. 2 nie je aplikovateľný na uvedený prípad. Zo strany žalovanej ide o formalistický prístup
založený na tom, že v Dohovore nie je uvedený explicitne predčasný starobný dôchodok. Žalovaná
popiera samotný zmysle a význam predčasného starobného dôchodku. Či je to predčasný starobný
dôchodok, alebo starobný dôchodok, vždy ide o dávku v starobe.
Považoval za preukázané, že žalovaná aj správny orgán prvého stupňa pri posudzovaní jeho žiadosti o
priznanie predčasného starobného dôchodku, postupovali v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo
poukázané, skutkový stav bol zistený nesprávne, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie
veci a navrhol, aby Krajský súd v Nitre po preskúmaní rozhodnutí a posúdení veci, zrušil rozhodnutie
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 08. 2019 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX 0 zo dňa 30. 04. 2019 a vec vrátil žalovanej na nové konanie.

IV. Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe

9. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10. 12. 2019 žalovaná námietky žalobcu nepovažovala za opodstatnené
a nestotožnila sa s nimi. Uviedla, že žalobca k 19. marcu 2019, t. j. kedy žiadal priznať predčasný
starobný dôchodok získal 5 315 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je v súlade s § 60 ods. 10
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov 14 rokov a 205 dní obdobia dôchodkového
poistenia.
Rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 40266/2011-1462-2 z 30. 12. 2011 bolo
preukázané, že žalobcovi bol od 01. 12. 2011 priznaný výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na
výsluhový dôchodok a na jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby
od 30. 12. 1977 do 26. 09. 1979 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru v colnej správe od
01. 12. 1986 do 30. 11. 2011 v III. pracovnej kategórii. Celková započítaná doba výkonu štátnej služby
je 27 rokov a 3 dni.
Žalovaná mala za to, že nakoľko doba služby žalobcu v colnej správe nebola zaradená do kategórie
funkcií, preto nárok na zníženie dôchodkového veku žalobcovi nevznikol.
Zamestnanie - funkcia colník, ktorú žalobca vykonával, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradené
v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórií, teda žalobca nevykonával zamestnanie vo
zvýhodnenej pracovnej kategórií a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórií funkcií.
Žalovaná uviedla, že vykonaným dokazovaním v odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobca k 19.
03. 2019 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku
na predčasný starobný dôchodok, t. j. nezískal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia
(získal len 14 rokov a 205 dní).
Námietka žalobcu, týkajúca sa nehodnotenia doby služby na nárok na predčasný starobný dôchodok
bola podľa žalovanej nedôvodná, nakoľko zásady hodnotenia doby služby a hrubých zárobkov
dosiahnutých počas jej trvania sa vzťahujú (podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky) na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú
nároky na zaradenia doby služby do I. a/alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu,
výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok.
Zachovanie týchto nárokov spočíva v určení zníženého dôchodkového veku v závislosti od rozsahu doby
služby získanej v I. a/alebo II. kategórií funkcií a v určení sumy starobného dôchodku a pozostalostných
dôchodkov v súlade s § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. aj podľa právnych predpisov účinných do
31. 12. 2003.
Vzhľadom na to, že uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na určenie sumy predčasného starobného
dôchodku, ako aj na skutočnosť, že poberateľovi výsluhovej dávky nevznikol nárok na zníženie
dôchodkového veku, nakoľko nezískal dobu služby v potrebnom rozsahu.
Predčasný starobný dôchodok nie je uvedený ani v Dohovore o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach (č. 128) a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.
128 v časti VI. - Spoločné ustanovenia.
Taktiež namietala, že rovnako aj v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR je vyjadrený len právny názor,
týkajúci sa starobného dôchodku. Žalovaná len zosúladila svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.



Záverom žalovaná trvala na tom, že v prípade žalobcu nerozhodla inak ako u poistencov, ktorí sa
ocitli v podobnej situácii. V prípade žalobcu bol zvolený rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí
nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp.
kategórií funkcií.
Žalovaná záverom vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 22. 01. 2020, v ktorom po oboznámení sa
s obsahom vyjadrenia žalovanej konštatoval, že jej argumentácia je v podstate založená na rovnakých
dôvodoch ako jej rozhodnutie. Bolo by opakovaním toho, čo už žalobca v podanej žalobe uviedol a preto
nepovažoval za potrebné opakovať dôvody uvedené v žalobe.
Žalobca bol toho názoru, že judikatúra na ktorú v žalobe, ako súčasti jeho právnej argumentácie
poukázal, je použiteľná v celom rozsahu aj na tých výsluhových dôchodcov (III. kategórie), ktorí si
požiadajú o priznanie predčasného starobného dôchodku, pretože v danom prípade nejde o odlišnú
vec ako to uvádza žalovaná. Aj u týchto žiadateľov, musí byť splnená celková doba dôchodkového
poistenia a preto, judikatúra na ktorú žalobca poukazuje, je v celom rozsahu použiteľná aj na tieto
prípady. Predčasný starobný dôchodok nie je iným dôchodkom, je vždy starobným dôchodkom na ktorý
sa vzťahuje aj čl. 33 Dohovoru č. 128. Posudzovanie splnenia podmienok pre priznanie predčasného
starobného dôchodku, z hľadiska celkovej doby dôchodkového poistenia sa nemení, mení sa len
dôchodkový vek a sprísňuje sa jeho priznanie, o tretiu podmienku, ktorou je jeho minimálna výška. Aj v
danom prípade sa posudzuje splnenie jednej z troch kumulatívnych podmienok podmienky a to, celkovej
doby dôchodkového poistenia.
Uviedol, že žalovaná nebola so svojimi odvolaniami, na rozdiel od výsluhových dôchodcov zaradených
do III. kategórie činnosti, úspešná ani v jednom prípade. Ako vyplýva z rozsudkov NS SR, s jej právnou
argumentáciou sa NS SR nestotožnil ani v jednom jedinom prípade, naopak, vždy akceptoval právnu
argumentáciu výsluhových dôchodcov zaradených v III. kategórii činnosti. Žalobca vo svojom vyjadrení
tieto rozsudky NS SR všetky vymenoval. Tieto rozsudky sú žalovanej, ako účastníkovi konania, dobre
známe.
Žalobca v tejto súvislosti dal do pozornosti súdu rozsudok NS SR 9So/15/2016 zo dňa 28. 02. 2018,
ktorý argumentáciu žalovanej nepretržite používanú od roku 2014, vyvracia v celom rozsahu.
To, že žalovaná nenachádza žiadny právny argument a že dlhodobo ustálená rozhodovacia prax súdov,
je založená na judikatúre NS SR, ktorej závery a interpretácia právnych predpisov o sociálnom poistení
je založená na čl. 39 Ústavy SR a čl. 33 Dohovoru č. 128, potvrdzuje ostatný rozsudok Najvyššieho
súdu SR, 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019.
Judikatúra, na ktorú žalobca poukázal v podanom návrhu a na ktorú poukazuje v tomto vyjadrení,
bez najmenších pochybností, rovnako ako zákon o sociálnom poistení nepripúšťa, aby celková doba
dôchodkového poistenia bola posudzovaná odlišne u dôchodcov zaradených do rozdielnych kategórií
činnosti a ani nevylučuje, aby pre účely určenia výšky starobného dôchodku bolo prihliadnuté aj na dobu,
ktorá bola hodnotená (bol priznaný výsluhový dôchodok) pri priznaní výsluhového dôchodku. Nemôže
byť sporné, že výklad zákonných ustanovení NS SR je plne v súlade s čl. 39 Ústavy SR a čl. 33 Dohovoru
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128.
Dal do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou
princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v
rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95
a II. ÚS 80/99) teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované
(napr. rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej
istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej, podľa názoru
ústavného súdu, za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické
situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr.
rozhodnutie ÚS SR IV. ÚS 14/07).
Princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými, a preto je sudca nimi viazaný, je jeho povinnosťou
rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. V súlade
s týmto princípom je taký postup, ak sa obdobný prípad rieši rovnakým spôsobom. Naopak, podľa
názoru ústavného súdu ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne



vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi
rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy a môže tým
porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (napr.
rozhodnutie č. III. ÚS 192/06).
Ak NS SR v rozsudku 10So/59/2014 z 15.04.2015 vyslovil svoj právny názor na záväznosť
predchádzajúcej judikatúry aj na prípad, ktorý je totožný s touto vecou, tak vyjadril tým to, na čom
je založené aj uznesenie ÚS SR IV. US 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011, ktorému žalovaná pripisuje
iný právny význam, čo potvrdzuje aj fakt, že výkladové stanovisko (teda druhej zákonnej podmienke
pre vznik nároku na starobný dôchodok), je akceptované všeobecnými súdmi, všeobecné súdy sa ním
riadia. Žalovaná odlišnosť stavia na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na § 274 (okrem
iného rieši dôchodkový vek) nepredložila žiadny právny argument, ktorým by zdôvodnila odlišný spôsob
posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II.
kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Nehovoriac o tom, že týmto diskriminujúcim spôsobom
posudzuje celkovú dobu poistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. alebo
II. kategórie.
Podľa názoru žalobcu, rozhodnutie žalovanej, jej vyjadrenia a v nich uvedená argumentácia, ako aj jej
postup sú v rozpore s materiálnymi princípmi právneho štátu, pretože žalovaná čisto formalistickými
prístupom k výkladu právnych predpisov odmieta ustálenú rozhodovaciu prax NS SR. Tento záver
žalobcu tiež podporuje aj ostatný rozsudok NS SR 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019, ktorý v časti V.
„Právne posúdenie veci kasačným súdom“, ods. 21 a nasledujúce, odmieta argumentáciu žalovanej a
odkazuje na ustálenú rozhodovaciu prax.
Záverom žalobca uviedol, že žalovaná odmieta judikatúru NS SR, ktorá právoplatne vyriešila otázku
posudzovania celkovej doby dôchodkového zabezpečenia u všetkých výsluhových dôchodcov bez
rozdielu, ako aj spôsob určenia výšky starobného dôchodku u všetkých výsluhových dôchodcov bez
toho, aby sa argumentačne vyrovnala so skoršími súdnymi rozhodnutiami, a preto nemôže byť sporné,
že žalovaná nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy.
Žalobca preto zotrváva na dôvodoch, ktoré boli uvedené v podanej žalobe a pre ktoré považuje
rozhodnutie žalovanej za nezákonné.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

11. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa
08. 08. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba je
dôvodná, a preto vyššie označené rozhodnutie žalovanej, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie
konanie z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, v
znení účinnom v čase rozhodovania žalovanej, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"),
profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"),
ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 60 ods. 2 vyššie citovaného zákona, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 60 ods. 10 vyššie citovaného zákona, rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového
poistenia.

Podľa § 65 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.



Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje
inak.

Podľa § 67 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok,
ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 56)

Poistenec, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného
predpisu,1) má nárok na predčasný starobný dôchodok aj vtedy, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho
priznanie,
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b) chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c) súčet súm predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa osobitného
predpisu1) je vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu podľa
osobitného predpisu. 56)
Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti
o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže poistenec podať v
kalendárnom roku najviac dvakrát.

Podľa § 255 ods. 5 vyššie citovaného zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do
31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.

Podľa poznámky pod čiarou osobitným predpisom 2) je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 328/2002 Z. z.").

14. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol
vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej
prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená
osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho
zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto
Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť
dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

15. Z administratívneho spisu, ktorý súdu predložila žalovaná súd zistil, že žalobca ku dňu, kedy
požiadal o predčasný starobný dôchodok, t. j. 19. 03. 2019 získal celkovo 41 rokov a 205 dní obdobia
dôchodkového poistenia. Rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 30. 12. 2011
bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok v súlade s § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2, písm. a/ zákona č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
a to od 01. 12. 2011, pričom mu bola zhodnotená celková doba výkonu štátnej služby 27 rokov a 3 dni.
Prvostupňový správny orgán žiadosť žalobcu zo dňa 19. 03. 2019 o priznanie predčasného starobného
dôchodku od 19. 03. 2019 zamietol a žalovaná napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdila a
odvolanie žalobcu zamietla. I napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov
majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím
na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za
súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128.

16. Žalovaná potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým žiadosť žalobcu o
predčasný starobný dôchodok zo dňa 19. 03. 2019 zamietla napriek ustálenej judikatúre súdov (napr.
judikát R 55, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/108/2012), že aj poberateľom
výsluhových dôchodkov môže vzniknúť nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému



dôchodkového poistenia, pokiaľ nebola zohľadnená doba ich „civilného“ zamestnania, s prihliadnutím
na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za
súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128.

17. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012, na
ktoré poukazuje žalobca a ktoré bolo prijaté správnym kolégiom najvyššieho súdu ako judikát č. R
83/2013, je uvedené, ...“ vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil podmienku získania viac ako 10 rokov
poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení
poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím
na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj
nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme“ a tiež ...
„absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali
dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme
všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v
zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o
spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch“

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky dlhodobo judikuje vo svojich rozhodnutiach vzťahujúcich sa
na nároky vojakov, policajtov, colníkov a ďalších pracovných pozícií, u ktorých zákonodarca stanovil
osobitný režim dvoch výsluhových a dôchodkových dávok z osobitného systému dôchodkového
poistenia, že ak uvedené osoby po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení
a vykázaní dôb dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme poistenia uplatňujú svoje nároky
podľa zákona č. 461/2003 Z. z., je v takomto prípade nevyhnutné aplikovať článok 29 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe,
pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré
zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme
sociálneho zabezpečenia (podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), alebo iba vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov. Až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb služby z osobitného systému a dôb poistenia
zo všeobecného systému) je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej
rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, a to v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len
„Dohovor č. 128“).

19. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, pri zohľadnení článku 29 Ústavy Slovenskej republiky a
článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 je právne viazaná judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
k danej právnej problematike a je povinná po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia
a všetkých osobných vymeriavacích základov vypočítanú sumu dôchodkovej dávky znížiť o sumu
zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy
príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky.

20. Správny súd preto aj v preskúmavanej právnej veci zastáva názor, že bez ohľadu na právnu
kategorizáciu funkcie colníka, ktorú žalobca zastával v rámci výkonu služby v rozsahu 27 rokov a 3 dni,
je po splnení podmienky dôchodkového veku žalobcu pre účely predčasného starobného dôchodku,
žalovaná povinná zohľadniť pri skúmaní podmienok pre priznanie nároku na predčasný starobný
dôchodok podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (doba dôchodkového poistenia najmenej
15 rokov) aj obdobie dôchodkového poistenia zhodnotené v osobitnom systéme dôchodkového
poistenia. Nárok na predčasný starobný dôchodok zároveň zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia
získaného žiadateľom vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a v takomto krátenom rozsahu
žiadateľovi podľa platného právneho stavu a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj patrí.

21. V právnej nadväznosti na už uvedenú argumentáciu správny súd ďalej poznamenáva, že
žalobca sa nedomáhal v administratívnom konaní priznania nároku na dôchodkovú dávku v zníženom
dôchodkovom veku 55 rokov až 59 rokov, v súvislosti s čím by bolo potrebné v konaní pred Sociálnou
poisťovňou zisťovať prioritne existenciu doby služby v I. alebo II. kategórií funkcií v právnom režime



zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v spojení s právnou úpravou
obsiahnutou v § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

22. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho
poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky
podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne
zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú
len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu
poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia
príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských
dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní,
ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských
výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby
služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.

23. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým
výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré
doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma
výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom
sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby
poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov
ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona
o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do
zvýhodnených pracovných kategórií.

24. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí
získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v
systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení
v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o
spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.

25. Správny súd má za to, že žalovaná ako i správny orgán prvého stupňa pristúpili formalisticky k
výkladu čl. 33 Dohovoru č. 128 s tvrdením, že uvedený článok nepozná pojem predčasného starobného
dôchodku. Predčasný starobný dôchodok je dávka dôchodkového poistenia určená poistencovi, ktorý sa
rozhodne odísť do dôchodku predčasne, ak spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Účelom tejto dávky je
rovnako, ako pri riadnom starobnom dôchodku, hmotné zabezpečenie poistencov v starobe. Skutočnosť,
že v ust. § 67 zákona o sociálnom poistení sú prísnejšie stanovené podmienky na vznik nároku na
predčasný dôchodok (okrem doby dôchodkového poistenia i vek, ako i suma vyššie ako 1,2 násobok
sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu), nič nemení na
charaktere a účele dávky, ide len o to, že poistenci, ktorí o ňu požiadajú, majú možnosť poberať
predčasný dôchodok najviac dva roky skôr, ako by mali nárok na poberanie starobného dôchodku s tým,
že tento sa im kráti pre účely neskoršieho starobného dôchodku, a to nielen počas doby poberania
predčasného starobného dôchodku, ale aj následne v čase, kedy dosiahli riadny dôchodkový vek, kedy
sa predčasný starobný dôchodok zmení na riadny starobný dôchodok (§ 69a ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.
z. predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok). Správny súd
sa stotožňuje s argumentáciou prezentovanou žalobcom vo svojom stanovisku zo dňa 22. 01. 2020 v
tom, že predčasný starobný dôchodok nie je iným dôchodkom, ale je vždy starobným dôchodkom, na
ktorý sa vzťahuje čl. 33 Dohovoru č. 128.

26. Správne by preto žalovaná mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná
niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najskôr vypočítať
teoretickú výšku dôchodku, resp. predčasného starobného dôchodku, ktorá by im patrila vtedy,
ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z
preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú
výšku dôchodku (predčasného), ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme
a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto
vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému.



27. Napokon v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 z 26.04.2017 Najvyšší súd SR jednoznačne argumentoval
aj k otázke zohľadnenia výkonu funkcií v I. a II. kategórii funkcií nasledovne: „Z ustálenej judikatúry
najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí
službu hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok, vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby
v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku.“
Správny súd k argumentácii žalovanej, že je možné zohľadniť dobu dôchodkového poistenia v osobitnom
systéme len u tých žiadateľov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie funkcií, poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (na ktorý poukázal i právny zástupca žalobcu na pojednávaní
dňa 29.05.2018) pod sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, z ktorého vyplýva: „Len výkladom
relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej
republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od
dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má
na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej
judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok
zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 dohovoru legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu
a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii
zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na
zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšku
starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo
zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Daná judikatúra
Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu
služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej
vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného
systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128“.

28. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení
správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej ako i prvostupňového správneho orgánu nie je
vydané v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie žalovanej i prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil
správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP,
nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 191 ods. 6 veta
prvá SSP je právnym názorom správneho súdu orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

29. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového správneho orgánu pre posúdenie nároku žalobcu
na predčasný starobný dôchodok zohľadniť tak obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom
zamestnaní, ako aj obdobie služobného pomeru colníka, skúmanie podmienok veku žalobcu - chýbajúce
najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a zistenie sumy predčasného starobného dôchodku
podľa § 67 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona. Až po posúdení všetkých troch kumulatívnych podmienok
pre účely vzniku nárok na predčasný starobný dôchodok (§ 67 ods. 1) rozhodne správny orgán prvého
stupňa znovu o žiadosti žalobcu zo dňa 19. 03. 2019 o predčasný starobný dôchodok.
Po zistení tzv. teoretickej výšky predčasného starobného dôchodku so započítaním celej doby výkonu
služby colníka je možné predčasný starobný dôchodok krátiť v súlade s článkom 33 Dohovoru o
invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128.

31. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobe vyhovel), priznal nárok na úplnú náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia § 167 odsek 1
a § 175 odsek 1 SSP. Podľa § 175 odsek 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).



Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.