Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/88/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200501 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200501.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: I.. C. Q., bytom S., B. XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o vyrovnávací príplatok, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu žalobcu zamieta. Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa 17. 10. 2016 bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08. 06. 2016 a odvolanie žalobcu zamietol v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že žalobca je poberateľom predčasného starobného dôchodku v sume 101,90 eur mesačne, ktorý mu bol priznaný právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. 07. 2014 a žalobcovi bol rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 12. 06. 2014 priznaný od 31. 12. 2012 starobný dôchodok v sume 4.689,- Kč mesačne. 2. Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp.zn. 23Sa/131/2016 rozsudkom zo dňa 06. 02. 2017 zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú, pretože žalobca je poberateľom predčasného starobného dôchodku a z dikcie § 69b ods. 1 zákona č. 140/2015 Z.z. vyplýva, že nárok na vyrovnávací príplatok môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov SR, pretože ide o dorovnanie k starobnému dôchodku. Nárok na vyrovnávací príplatok nemá poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, keďže ide o dva rôzne druhy dôchodkov. Právnu úpravu nároku na vyrovnávací príplatok nemožno aplikovať na poberateľa starobného dôchodku, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, pretože k sume vyrovnávacieho príplatku by bola obsiahnutá aj suma, o ktorú bol znížený predčasný starobný dôchodok za obdobie od vzniku nároku do dovŕšenia dôchodkového veku. Tak by bola vytvorená neodôvodnená nerovnosť medzi poberateľmi predčasného starobného dôchodku a poberateľmi starobného dôchodku. 3. Žalobca podal voči predmetnému rozhodnutiu kasačnú sťažnosť a Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sk 3/2019-50 zo dňa 10. 12. 2018 zmenil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 23Sa/131/2016-24 zo dňa 06. 02. 2017 tak, že rozhodnutie č. 23Sa/131/2016-24 zo dňa 06. 02. 2017 zmenil tak, že rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 531 129 2630 zo dňa 17. 10. 2016 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 531 129 2630 zo dňa 08. 06. 2016 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 4. Predmetom sporu bola otázka právneho posúdenia nároku žalobcu na vyrovnávací príplatok, či môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky, pretože ide o dovolanie k starobnému dôchodku, alebo má nárok na vyrovnávací príplatok aj poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok. 5. Účelom vyrovnávacieho príplatku ako to vyplýva z dôvodovej správy je čiastočne eliminovať poistencami negatívne vnímanú skutočnosť, že na základe rozdelenia ČSFR im bol priznaný dôchodok z ČR za obdobie zamestnania pred rozdelením ČSFR a dôchodok zo SR za obdobia dôchodkového poistenia po rozdelení ČSFR, pričom úhrn súm týchto dôchodkov je z dôvodu rozdielnych právnych úprav dôchodkového poistenia jednotlivých štátoch po rozdelení nižší ako by bola suma dôchodku ak by sa priznal poistencovi dôchodok podľa právnych predpisov SR s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia, tak pred tým ako aj po rozdelení ČSFR. 6. Novela zákona č. 461/2003 Z.z. nadviazala na pomerne dlho sa prejavujúcu nespokojnosť tých dôchodcov, ktorí doplatili na rozdelenie ČSFR. Zákonodarca tak sledoval odstrániť rozdiely vo vyplácanej výške starobného dôchodku medzi poistencami, ktorým je v dôsledku rozdelenia ČSFR a priznania dôchodkov z ČR za obdobia zamestnania pred rozdelením ČSFR a z dôchodkov zo SR z obdobia dôchodkového poistenia po rozdelení ČSFR vyplácaný nižší dôchodok ako by im bol vyplácaný výlučne podľa právnych predpisov SR s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia tak pred ako aj po rozdelení ČSFR. 7. Kasačný súd poukázal, že rozhodnutia správnych orgánov sú nadmieru strohé a založené výlučne na zistení, že žalobcovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok s tým, že nárok na príplatok môže vzniknúť iba v prípade priznania starobného dôchodku podľa predpisov SR. Zároveň poukázal na ustanovenie § 69a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého predčasný starobný dôchodok je po dovŕšení dôchodkového veku starobným dôchodkom. Žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 29. 11. 2015, teda sa stal poberateľom starobného dôchodku priamo zo zákona v čase rozhodovania žalovanej bol teda už poberateľom starobného dôchodku. Ďalej poukázal kasačný súd na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR vo veciach týkajúcich sa dôchodkových dávok, tzv. federálnych dôchodcov a ich výpočtu, v zmysle ktorej „okolnosť, že zákon o sociálnom poistení ani iný právny predpis takýto postup doteraz neupravujú, je z hľadiska nároku žalobcu na primerané zabezpečenie v starobe nepodstatná; ak takáto úprava chýba, resp. je neúplná, alebo zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady výpočtu dôchodkov podľa medzinárodnej zmluvy, resp. pokiaľ nereagoval na takéto dopady, potom pri posudzovaní nárokov žalobcu treba vychádzať priamo z čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR ako základného zákona SR“. 8. Kasačný súd poukázal vo svojom rozsudku už aj na novú úpravu platnú v čase vyhlásenia rozhodnutia § 69b a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorej má nárok na vyrovnávací príplatok aj poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok a z dôvodov správe v tejto novele vyplýva „na základe poznatkov z aplikačnej praxe a vykonaných analýz sa ukázalo ako dôvodné umožniť vznik nároku na vyrovnávací príplatok aj poistencom, ktorým bol priznaný slovenský predčasný starobný dôchodok a český starobný dôchodok. Z uvedeného dôvodu sa pre poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok navrhuje právny režim podmienok nároku na vyrovnávací príplatok, určenie sumy vyrovnávacieho príplatku, prehodnocovanie sumy vyrovnávacieho príplatku a podmienok nároku na výplatu vyrovnávacieho príplatku“. 9. Žalovaný správny orgán po zrušení napadnutého rozhodnutia Najvyšším súdom SR vydal rozhodnutie č. 531 129 2630 0 zo dňa 16. 07. 2019, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a odvolanie žalobcu zamietol. Poukázal na tú skutočnosť, že poistencovi vzniká nárok na vyrovnávací príplatok po splnení podmietok uvedených v § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. 10. Podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v znení zákona č. 140/2015 Z. z., môže vzniknúť nárok na vyrovnávací príplatok ak bol poistencovi priznaný starobný dôchodok podľa predpisov SR a ak a/ získal pred 01. 01. 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. 12. 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov ČR, b/ získal od 01. 01. 1993 do 31. 12. 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania, alebo náhradnej doby podľa zákona účinného do 31. 12. 2003, c/ ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov ČR, d/ suma vyrovnávacieho príplatku, ktorá poistencovi patrí ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie má kladnú hodnotu. 11. Účastník konania pred 01. 01. 1993 získal 8094 dní československého obdobia dôchodkového poistenia, čo je 22 rokov a 64 dní, za ktoré bol účastníkovi konania priznaný starobný dôchodok z poistenia ČR. Keďže nezískal najmenej 25 rokov československého obdobia, za ktoré mu bol priznaný starobný dôchodok z poistenia z ČR, nesplnil všetky zákonné podmienky uvedené v § 69b zákona č. 461/2003 Z.z., preto jeho žiadosť bola zamietnutá. II. 12. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej žiadal, aby mu bola priznaná aspoň časť vyrovnávacieho príplatku, keďže dosiahol 22 rokov a 64 dní, čo predstavuje asi 88% zo zákonom požadovaného 25 ročného československého obdobia dôchodkového poistenia, potrebného pre vznik nároku na vyrovnávací príspevok. Poukazoval na rozsudok NS SR č. 1Sk 3/2017 zo dňa 10. 12. 2018, ktorým bolo rozhodnuté v jeho prospech. III. 13. Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení zo dňa 25. 11. 2019 žiadal zamietnuť žalobu žalobcu ako nedôvodnú, pretože po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia zo dňa 08. 06. 2016 opätovne preskúmal nárok žalobcu o vyrovnávací príplatok. Keďže tento nesplnil podmienky priznania vyrovnávacieho príplatku, pretože žalobca nezískal pred 01. 01. 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia, za ktoré mu bol priznaný starobný dôchodok z poistenia z ČR, ale len 22 rokov a 64 dní, teda nesplnil podmienky nároku na vyrovnávací príplatok žalobcovi nie je možné priznať čiastočný vyrovnávací príplatok, pretože zákon jednoznačne stanovuje dobu najmenej 25 rokov československého obdobia. IV. 14. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto bolo potrebné v zmysle § 190 SSP žalobu zamietnuť. 15. Žalobca je poberateľom predčasného starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím žalovanej zo dňa 03. 07. 2014 podľa § 67 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia od 31. 12. 2013 v sume 101,90 eur mesačne a rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 12. 06. 2014 bol žalobcovi priznaný od 31. 12. 2013 starobný dôchodok v sume 4689,- Kč mesačne. 16. Predčasný starobný dôchodok podľa § 69a ods. 1 po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. Žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 29. 11. 2015; stal sa poberateľom starobného dôchodku priamo zo zákona a v čase rozhodovania žalovanej bol už poberateľom starobného dôchodku. 17. I keď v čase rozhodovania Najvyššieho súdu SR, platila nová právna úprava v § 69b a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorej má nárok na vyrovnávací príplatok aj poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, bol upravený právny režim podmienok nároku na vyrovnávací príplatok a určenie sumy vyrovnávacieho príplatku aj na poistenca, ktorý poberá predčasný starobný dôchodok zo slovenského poistenia a český starobný dôchodok. 18. Keďže ustanovenie § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. jasne uvádza podmienky, ktoré musia byť splnenie pre priznanie vyrovnávacieho príplatku, a to a/ získal pred 01. 01. 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. 12. 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov ČR, b/ získal od 01. 01. 1993 do 31. 12. 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania, alebo náhradnej doby podľa zákona účinného do 31. 12. 2003, c/ ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov ČR, d/ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené alebo z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, e/ požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ak získal obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a f/ suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu. 19. Správny súd mal vykonaným dokazovaním správneho orgánu po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia preukázané, že žalovaná postupovala v zmysle zákonných ustanovení v súlade s platnými právnymi predpismi, keďže žalobca nezískal najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu po 31. 12. 1992 bol priznaný starobný dôchodok z poistenia ČR, získal len 22 rokov a 64 dní, nesplnil podmienky nároku na vyrovnávací príplatok, správne rozhodol prvostupňový správny orgán aj žalovaný, že jeho žiadosť o priznanie vyrovnávacieho príplatku bola zamietnutá. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Námietka žalobu uvedená v žalobe o priznaní čiastočného vyrovnávacieho príspevku za získanú poistnú dobu 22 rokov a 64 dní nie je možné uznať, pretože zákon v ustanovení § 69b ods. 1 takúto možnosť nerieši. 20. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).