Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/131/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016201074 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016201074.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: R.. Y. Z., bytom E., N. XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o vyrovnávací príplatok, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu žalobcu zamieta. Krajský súd žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa 17. 10. 2016 bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08. 06. 2016 a odvolanie žalobcu zamietol v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že žalobca je poberateľom predčasného starobného dôchodku v sume 101,90 eur mesačne, ktorý mu bol priznaný právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03. 07. 2014 a žalobcovi bol rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 12. 06. 2014 priznaný od 31. 12. 2012 starobný dôchodok v sume 4.689,- Kč mesačne. 2. Podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v znení zákona č. 140/2015 Z. z., môže vzniknúť nárok na vyrovnávací príplatok ak bol poistencovi priznaný starobný dôchodok podľa predpisov SR a ak a/ získal pred 01. 01. 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. 12. 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov ČR, b/ získal od 01. 01. 1993 do 31. 12. 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania, alebo náhradnej doby podľa zákona účinného do 31. 12. 2003, c/ ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov ČR, d/ suma vyrovnávacieho príplatku, ktorá poistencovi patrí ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie má kladnú hodnotu. Podľa § 69 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., suma vyrovnávacieho príplatku sa ku dňu vzniku nároku na vyrovnávací príplatok určí ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku a úhrnu sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa tohto zákona, sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa predpisov ČR, sumy starobného dôchodku alebo sumy predčasného starobného dôchodku vyplácaného na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a sumy vyplácaného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. , poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok. Podľa § 69a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. Podľa § 69b ods. 1 jednoznačne uvádza, že nárok na vyrovnávací príplatok môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov SR, pretože ide o dorovnanie k starobnému dôchodku. Nárok na vyrovnávací príplatok nemá poistenec, ktorému nebol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov SR. 3. Námietky, ktoré uvádza žalobca v odvolaní sú právne irelevantné, pretože bol k 31. 12. 1992 zamestnaný u zamestnávateľa ČSD š.p. Praha, elektroúsek, Česká republika, ktorého sídlo bolo zapísané v Obchodnom registri Českej republiky. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, všetky doby zabezpečenia, ktoré účastník konania získal pred 01. 01. 1993 sa považujú za doby zabezpečenia ČR a hodnotenie hrubého zárobku získaného v r. 1992 bola príslušná posúdiť Česká správa sociálneho zabezpečenia. 4. Žalobca v žiadosti o predčasný starobný dôchodok spísanej dňa 31. 12. 2013 preukázal, že od 01. 07. 2008 do 31. 08. 2009 bol samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa výpisu zo Živnostenského registra mal oprávnenie prevádzkovať živnosť od 01. 09. 2007 do 31. 08. 2009. Dňa 31. 08. 2009 živnostenské oprávnenie účastníka konania zaniklo. V zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je pre účasť na poistení samostatne zárobkovo činných osôb rozhodujúci ich príjem z podnikania v rozhodujúcom období. Z administratívneho spisu je zrejmé, že účastník konania mal príjem z podnikania od 01. 07. 2008 do 30. 11. 200, od 01. 01. 2009 do 31. 05. 2008 a od 01. 08. 2008 do 31. 08. 2008. Obdobie od 31. 12. 1992 do 15. 01. 1994 nie je započítané z dôvodu, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice k 19. 09. 2016 eviduje nedoplatok poistného na sociálne poistenie za obdobie od 01. 01. 1993 do 01. 01. 1994 vo výške 289,04 eur. 5. Zákonodarca v ustanovení § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. jednoznačne stanovil, že nárok na vyrovnávací príplatok vznikne len vtedy, ak účastník konania získal pred 01. 01. 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia. II. 6. Žalobca voči rozhodnutiu žalovaného podal žalobu dňa 22. 12. 2016 a žiadal, aby súd určil žalovanej priznať vyrovnávací príplatok. Poukázal vo svojej žalobe na tú skutočnosť, že je poberateľom starobného dôchodku z ČR aj z SR má celkovú dobu poistenia 13287 dní, z toho v ČR 8094 dní a v SR 5193 dní. Z ČR poberá 4.823,- Kč mesačne a od SR poberá 108,50 eur mesačne. Ďalej poukazoval na nespravodlivosť pri určení dôchodkov, vzhľadom na rozdelenie ČSFR, pretože ani jeden z dôchodcov nemôže splniť podmienku, ktorú stanovuje zákon mať 25 rokov poistenia pred 01. 01. 1993. 7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31. 01. 2017 uviedla, že na základe žiadosti žalobcu o vyrovnávací príplatok zo dňa 25. 05. 2016 vydala rozhodnutie dňa 08. 05. 2016, ktorým zamietla žiadosť o vyrovnávací príplatok, pretože žalobcovi bol priznaný iný druh dôchodku ako starobný dôchodok, a to predčasný starobný dôchodok, a preto podmienky na priznanie vyrovnávacieho príplatku nie sú splnené. Keďže žalobca je poberateľom predčasného starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím zo dňa 03. 07. 2014, nespĺňa podmienky v zmysle ustanovenia § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že nárok na vyrovnávací príplatok môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov SR, pretože ide o dorovnanie k starobnému dôchodku. Nárok na vyrovnávací príplatok nemá poistenec, ktorému nebol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov SR. Zákonodarca v ustanovení § 69 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. jednoznačne stanovil, že nárok na vyrovnávací príplatok vznikne len vtedy, ak žalobca získal pred 01. 01. 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, preto žiadal podľa § 190 správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. III. 8. Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe ako aj na dôvodoch, ktoré uviedol v písomnom vyjadrení. 9. Zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť podľa § 190 SSP a pridržiavala sa písomného vyjadrenia zo dňa 31. 01. 2017. IV. 10. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto bolo potrebné v zmysle § 190 SSP žalobu zamietnuť. 11. Žalobca je poberateľom predčasného starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím žalovanej zo dňa 03. 07. 2014 podľa § 67 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia od 31. 12. 2013 v sume 101,90 eur mesačne a rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 12. 06. 2014 bol žalobcovi priznaný od 31. 12. 2013 starobný dôchodok v sume 4689,- Kč mesačne. 12. Predčasný starobný dôchodok podľa § 69a ods. 1 po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. 13. Z dikcie ustanovenia § 69b ods. 1 zákona, v znení zákona č. 140/2015 Z. z. vyplýva, že nárok na vyrovnávací príplatok môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov SR, pretože ide o dorovnanie k starobnému dôchodku. Nárok na vyrovnávací príplatok nemá poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, keďže ide o dva rôzne druhy dôchodkov a v zmysle § 69 ods. 1 zákona č. 310/2006 Z. z., poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok. 14. Právnu úpravu nároku na vyrovnávací príplatok nemožno aplikovať na poberateľa starobného dôchodku, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, pretože v sume vyrovnávacieho príplatku by bola obsiahnutá aj suma, o ktorú bol znížený predčasný starobný dôchodok za obdobie od vzniku nároku do dovŕšenia dôchodkového veku. Negoval by sa tak účel spôsobu určenia sumy predčasného starobného dôchodku, ktorý je odôvodnený tým, že obdobie výplaty predčasného starobného dôchodku je logicky dlhšie ako obdobie výplaty starobného dôchodku. Tak by bola vytvorená neodôvodnená nerovnosť medzi poberateľmi predčasného starobného dôchodku a poberateľmi starobného dôchodku. 15. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že žalovaná postupovala v zmysle zákonných ustanovení a v súlade s platnými právnymi predpismi, preto napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 17. 10. 2016 je vecne správne, a preto súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 16. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože nemal v konaní úspech. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).