Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/66/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200535 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4018200535.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobkyne: T. H., bytom R. U., S. XX, zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík s. r. o., Bratislava, Heydukova 12, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného zo dňa 21. mája 2018 číslo: 49339-2/2018-BA, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobkyňa podala dňa 21. 09. 2017 opätovnú žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10. 03. 2015, tak ako to vyplýva v oznámení poistnej udalosti poškodená - žalobkyňa, išla po komunikácii pri sklade FIFO. Oproti komunikácii pre motorové vozíky išiel vysokozdvižný vozík, žalobkyňa zastala, začala odbočovať doľava, pričom na riadení vysokozdvižného vozíka nastala závada. Vysokozdvižný vozík neodbočil presne a pravá strana palety na vozíku udrela poškodenú do nôh, následkom čoho spadla na zem. Práceneschopnosť žalobkyne na následky pracovného úrazu trvala od 10. 03. 2015 do 30. 06. 2016. Súčasťou žiadosti bol znalecký posudok č. 49/17 o duševnom stave poškodenej vypracovaný MUDr. Danielou Martišovou - znalkyňou z odvetia psychiatria, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenej ohodnotené položkou 254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach, okrem poranenia hlavy (somatoformná porucha) počet bodov 780 a položka 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychických činiteľov a tiesnivých situácií (posttraumatická stresová porucha) počet bodov 1300. Celkový počet bodov je 2080. 2. Posudkový lekár v zmysle § 153 ods. 4 písm. c/ zákona vykonal kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Kontrolou bodov hodnotenia pracovného úrazu posudkový lekár zistil, že posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaný znalcom s celkovým počtom 2080 bodov je nesprávny. Posudkový lekár pobočky v kontrole bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 07. 11. 2017 po kontrole bodového hodnotenia uvedeného v znaleckom posudku uviedol, že dňa 17. 10. 2017 bol vyzvaný MUDr. Tomáš Szép - psychiater, posudzujúci lekár o vypracovanie lekárskeho posudku, ktorý však na výzvu nereagoval. 3. Posudková lekárka nesúhlasila so znaleckým posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia a konštatovala, že položka 254 s počtom bodov 780, čo je horná hranica bodového rozpätia nie je správna. Poškodená utrpela pracovný úraz, pri ktorom spadla na zem, pričom si poranila ľavé rameno, hlavu, driek, ľavé predlaktie a ľavé predkolenie, čím bola u poškodenej potvrdená zlomenina ľavej vretennej kosti, ktorá bola riešená konzervatívne. Na ostatných častiach skeletu boli zistené len pomliaždenia, nejednalo sa však o ťažké poranenia. U poškodenej pretrváva obmedzenie pohyblivosti ľavého ramena ľahkého stupňa a ľavého zápästia stredného stupňa. Položka č. 255 s počtom bodov 1300, čo je horná hranica bodového rozpätia nie je správna. Poškodená bola liečená psychiatrom od 23. 02. 2016 pre diagnózu adaptačná porucha a po nastavení liečby bola stabilizovaná a socializovaná. U poškodenej dominovali finančné problémy. Od augusta 2016 sa u poškodenej zvýraznili problémy so spánkom, bolesti hlavy, exhauscia. Pri kontrole v októbri 2016 pre problémy so spánkom bol žalobkyni pridaný do liečby liek Prothazin p.p. Poškodená bola naďalej zamestnaná. Pri poslednom psychiatrickom vyšetrení dňa 21. 02. 2017 bola dobre socializovaná. Psychologický nález zo dňa 21. 02. 2017, ktorý vypracovala PhDr. Eleonóra Verešová - klinický psychológ, popisuje úzkosť, nízku frustračnú toleranciu a sklony k zlyhávaniu adaptačných mechanizmov. Záver z toto psychologického nálezu znel: „výsledky psychologického vyšetrenia svedčia o premorbídne prevažne introvertovanej, akcentovanej osobnosti so senzitívnymi rysmi“. Záverom posudková lekárka pobočky uviedla, že v znaleckom posudku bol psychický stav poškodenej hodnotený ako posttraumatická stresová porucha a somatoformná porucha, ktorá si vyžaduje dlhodobú psychiatrickú a psychoterapeutickú starostlivosť, ktorá sa môže časom zlepšiť, až vymiznúť, ale môže však i napriek liečbe prejsť do chronifikovanej formy, ktorou môže byť trvalá zmena osobnosti, po katastrofickom zážitku. Na základe odborných nálezov sa v súčasnosti u poškodenej nejedná o vážne duševné poruchy trvalého charakteru, ktoré by sa liečbou nedali ovplyvniť. V súlade so závermi posudkovej lekárky vydala pobočka rozhodnutie dňa 15. 11. 2017, ktorým nepriznala poškodenej nárok na ďalšiu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10. 03. 2015. Poškodená podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Po podaní odvolania posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia vypracoval dňa 24. 01. 2018 Kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v ktorom uviedol, že znalecký posudok vypracovaný znalkyňou nie je možné hodnotiť, nakoľko znalkyňa nebola posudzujúcou lekárkou poškodenej. Žalovaná preskúmala rozhodnutie zo dňa 15. 11. 2017 ako aj priloženú spisovú dokumentáciu ako i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a dospela k záveru, že rozhodnutie zo dňa 15. 11. 2017 je potrebné zrušiť a vrátiť vec pobočke na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu, že pobočka vydala rozhodnutie zo dňa 15. 11. 2017, napriek tomu, že nemala k dispozícii žiaden lekársky posudok, na základe ktorého by bolo možné posúdiť poškodenej nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko poškodená do konania predložila len znalecký posudok vypracovaný znalkyňou. Znalkyňa je síce lekárkou z odboru psychiatra, ale podľa predložených lekárskych správ nebola lekárkou, ktorá naposledy liečila poškodenú (§ 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z.z.). Podľa predloženej spisovej dokumentácie posledným posudkovým lekárom, ktorý liečil poškodenú, v súvislosti s poškodením na zdraví bol MUDr. Szép posudzujúci lekár, o čom pobočka pred vydaním prvostupňového rozhodnutia mala informáciu. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 9Sžso/30/2016 zo dňa 13. 12. 2017, ktorý uviedol, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby posudzujúcim lekárom bol ošetrujúci lekár poškodeného, teda ten ktorý mal s poškodeným najbližší kontakt, vzhľadom na to, čo sa má za to, že vie najlepšie podľa progresu ochorenia určiť bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. V novom konaní nariadil prvostupňovému správnemu orgánu tak, aby vyzval poškodenú, aby v lehote, ktorú určí prvostupňový správny orgán jej predložila lekársky posudok vypracovaný posudzujúcim lekárom a v prípade, že ho poškodená nepredloží, konanie v danej veci zastaví. Pobočka rešpektovala v novom konaní názor ústredia a vyzvala listom zo dňa 22. 02. 2018 právneho zástupcu poškodenej, aby v lehote do 08. 03. 2018 predložila pobočke lekársky posudok vyhotovený posudzujúcim lekárom. Dňa 08. 03. 2018 bola pobočke doručená odpoveď od právneho zástupcu poškodenej, že poškodená požiadala MUDr. Vincenta Štefáka, psychiatra, o vypracovanie lekárskeho posudku, ktorý dňa 05. 03. 2018 vyhotovil lekársku správu, avšak bez bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Listom zo dňa 05. 03. 2018 bol MUDr. Štefák vyzvaný na vyhotovenie lekárskeho posudku, a preto žiadal právny zástupca žalobkyne o poskytnutie novej lehoty na predloženie lekárskeho posudku. Lehota na predloženie posudku bola predĺžená listom zo dňa 09. 03. 2018 do 20. 03. 2018. Listom zo dňa 09. 03. 2018 právny zástupca uviedol, že MUDr. Štefák, nový posudzujúci lekár na list z 05. 03. 2018 nereagoval a pri telefonickom rozhovore konštatoval, že lekársky posudok nevystaví z dôvodu, že bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia môže stanoviť len znalec v rámci súdneho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené pobočka žalovaného vydala dňa 22. 03. 2018 rozhodnutie, ktorým zastavila konanie poškodenej o nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10. 03. 2018. Opätovne poškodená podala odvolanie voči tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, v ktorom poukazovala na to, že je neprijateľné, aby nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bol jej odopretý len preto, že posudzujúci lekári odmietli vydať posudok bodového ohodnotenia jej psychických trvalých následkov, ktoré bolo preukázané na základe záverov znaleckého dokazovania. Poukázala na to, že táto skutočnosť nebráni odškodneniu jej nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe znaleckého posudku. Žiadala zrušiť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a k námietkam žalobkyne uviedol, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku vyhotoveného v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. a jeho prílohou č. 1. Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Vypracovanie lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia patrí zásadne posudzujúcemu lekárovi, ktorým je lekár, ktorý naposledy liečil poškodenú v súvislosti s poškodením na zdraví. Taktiež pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia je dôležité, aby zdravotný stav poškodenej bol ustálený, nakoľko až po ustálení zdravotného stavu poškodenej, možno stanoviť bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. V danom prípade posledným posudzujúcim lekárom poškodenej bol MUDr. Štefák, nový posudzujúci lekár, ktorý taktiež ako MUDr. Szép - posudzujúci lekár, odmietol vystaviť lekársky posudok poškodenej. Podľa názoru žalovaného zdravotný stav poškodenej posudzujúci lekári nepovažovali za ustálený, pretože ako to vyplýva z lekárskej správy zo dňa 05. 03. 2018 MUDr. Štefák konštatoval, že objektívne poškodená po psychickej stránke trpí depresiou, ide o dlhodobú medikamentóznu liečbu, spolu s psychoterapiou. Podľa vyjadrenia doc. MUDr. Ivana Dóciho, PhD. znalca z odboru psychiatrie, depresívna porucha sa z psychiatrického hľadiska nepovažuje za vážnu psychickú chorobu. Znalecký posudok predložený ako prvotný by bolo možné vziať do úvahy len v tom prípade, ak by tento znalecký posudok vypracoval posudkový lekár, ktorý naposledy liečil poškodenú. Znalecký posudok môže byť vyhotovený na odstránenie dôvodných pochybností v bodovom hodnotení stanovenom v lekárskom posudku a v stanovisku posudkového lekára. V danom prípade však nenastali diskrepancie v naznačenom smere, a preto si nemožno uplatniť nárok na dávku na základe znaleckého posudku. Posudzujúci lekár vydáva lekársky posudok po splnení zákonom stanovených požiadaviek (ustálenie zdravotného stavu) a na základe zdravotného stavu poškodenej. Posudkoví lekári lekársky posudok odmietli vydať, je potrebné vychádzať z premisy, že zdravotný stav poškodenej neodôvodňoval stanovenie bodového hodnotenia. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre vznik nároku na dávku je na poistencovi v zmysle § 227 ods. 3 zákona, v zmysle ktorého je poškodený povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku na dávku. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 4. Rozhodnutím žalovaného č. 49339-2/2018-BA zo dňa 21. 05. 2018 bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky bolo potvrdené. 5. Svoje rozhodnutie odôvodnil žalovaný tým, že zo spisovej dokumentácie a záznamu o registrovanom pracovnom úraze spísanom dňa 12. 03. 2015 a Oznámenia poistnej udalosti zo dňa 30. 03. 2015 vyplýva, že žalobkyni sa stal pracovný úraz dňa 10. 03. 2015 o 7:30 hodine u zamestnávateľa CIKAUTXO SK s.r.o. so sídlom Budovateľská 6, Nové Zámky, a to tak, že pri sklade FIFO oproti komunikácii pre motorové vozíky išiel vysokozdvižný vozík, žalobkyňa zastala, začala odbočovať doľava, pričom na riadení vysokozdvižného vozíka nastala závada. Vysokozdvižný vozík neodbočil presne a pravá strana palety na vozíku udrela poškodenú do nôh, následkom čoho spadla na zem. Práceneschopnosť žalobkyne na následky pracovného úrazu trvala od 10. 03. 2015 do 30. 06. 2016. Liečenie žalobkyne na účely náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ustálené dňa 31. 03. 2016. 6. Súčasťou žiadosti bol aj znalecký posudok vypracovaný MUDr. Danielou Martišovou z odboru psychiatrie, 7. Pobočka v zmysle § 153 ods. 4 písm. c/ požiadala listom zo dňa 05. 10. 2017 posudkovú lekárku pobočky o kontrolu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia uvedeného v znaleckom, prípadne vyžiadania si lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia. Posudková lekárka pobočky uviedla, že v znaleckom posudku bol psychický stav poškodenej hodnotený ako posttraumatická stresová porucha a somatoformná porucha. Posttraumatická stresová porucha si vyžaduje dlhodobú psychiatrickú a psychoterapeutickú starostlivosť, ktorá sa môže časom zlepšiť až vymiznúť ale môže prejsť až do chronifikovanej formy, ktorou môže byť trvalá zmena osobnosti, čo však vzhľadom na základe odborných lekárskych nálezov sa u poškodenej nejedná, pretože sa nejedná o vážne duševné poruchy trvalého charakteru. 8. Po opätovnom odvolaní žalobkyne voči rozhodnutiu žalovaný správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania, pretože náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, ktorý vyhotovuje posudzujúci lekár, ktorý žalobkyňa nepredložila. Posudzujúci lekári nevystavili poškodenej lekársky posudok, pretože zdravotný stav poškodenej neumožňoval stanoviť bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. K námietkam žalobkyne týkajúcich sa činnosti posudkových lekárov sociálnej poisťovne, žalovaný konštatoval, že posudkový lekár je osoba s odbornou kvalifikáciou a spôsobilosťou vykonávať činnosť posudkového lekára v súlade s platnými právnymi predpismi, prijatými zákonodarným zborom SR. Ich písomné správy sú pre žalovanú záväzné a sú považované za dôkaz. Posudkový lekár musí mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradené do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Preto činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu poškodeného, a to na základe vyšetrenia poškodeného z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. K námietke žalobkyne, že posudkoví lekári sociálnej poisťovne môžu uprednostniť znalecký posudok pred lekárskym posudkom, ktorý nepredložila, žalovaný správny orgán uviedol, že v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať len na základe zákona a zákon č. 437/2004 Z.z. vo svojich ustanoveniach jednoznačne ustanovuje podmienky, za ktorých možno priznať nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, medzi ktoré sa nezaraďuje predloženie znaleckého posudku, tento môže byť vyhotovený len na odstránenie dôvodných pochybností v bodovom hodnotení stanovenom v lekárskom posudku a v stanovisku posudkového lekára. V danom prípade nebol vydaný lekársky posudok, teda nevznikli ani diskrepancie v tomto smere, a preto ani nemožno si ani uplatniť nárok na dávku na základe znaleckého posudku. Poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 14Sa/17/2017-68 zo dňa 05. 02. 2018, v zmysle ktorého má poškodený povinnosť predložiť práve takýto lekársky posudok, ktorý predstavuje podklad pre rozhodovanie o nároku poškodených. Naopak, znalecký posudok, ktorý predkladá žalobca, nepredstavuje sám o sebe podklad pre rozhodovanie správnych orgánov a nepodlieha ich kontrole. Môže poukazovať iba na prípadnú nesprávnosť lekárskeho posudku vypracovaného posudzujúcim lekárom. Žalovaný nespochybňuje námietku žalobkyne, že od pracovného úrazu u nej pretrvávajú určité psychické problémy. Tieto však neboli preukázané príslušným lekárskym posudkom, že by boli natoľko vážny, aby jej mohla byť priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Posudkový lekár vychádzal zo zdravotnej dokumentácii žalobkyne ako aj z lekárskeho nálezu zo dňa 05. 03. 2018 vyhotoveného psychiatrom MUDr. Štefákom. Psychické problémy žalobkyne nedosahujú úroveň odškodniteľnosti, nakoľko ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie a aj zo záverov posudkových lekárov, nejedná sa o dlhodobú vážnu duševnú poruchu. Táto položka sa používa na kompenzovanie závažných psychických porúch poškodených ktorí boli obeťami ťažkých pracovných úrazov a ich následky sa preukazujú napríklad na telesnej stránke poškodených (plegia, amputácie), čo nie je prípad poškodenej. Z týchto dôvodov po zvážení všetkých okolnosti žalovaný napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Po zvážení všetkých okolností žalovaný správny orgán prvostupňové správne rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 9. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 21. 05. 2018 podala žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote žalobu doručenú dňa 27. 07. 2018 a žiadala, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 10. V žalobe namietala nesprávne právne posúdenie žalovaného orgánu pri vydaní napadnutého rozhodnutia, nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ako aj neúplne zistený skutkový stav veci. Poukázala na tú skutočnosť, že ona nemôže byť poškodená na svojom nároku len z toho dôvodu, že i napriek požiadaniu o vydanie lekárskeho posudku posudzujúceho lekára, tento nebol vyhotovený ani ďalším posudzujúcim lekárom, a preto si požiadala o bodové ohodnotenie znalkyňu, ktorá vypracovala znalecký posudok dňa 04. 09. 2017 č. 49/2017. 11. Žalobkyňa nemala možnosť zabezpečiť si ďalší lekársky posudok, aby ho predložila žalovanému. Žalovaný považuje za neakceptovateľné rozhodovať o nároku žalobkyne na podklade znaleckého posudku bez predloženia lekárskeho posudku. Rozhodnutie žalovaného vychádza zo striktne formalistického výkladu ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z., avšak neprijateľný je takýto výklad tejto právnej úpravy, ktorý by vylučoval odškodnenie nárokov žalobkyne z iných relevantných dokladov predložených žalobkyňou. Aj keď v ustanovení § 4 ods. 2 citovaného zákona nie je výslovne uvedené, že náhrada za SSU sa poskytuje na základe znaleckého posudku, ale nie je možné odmietnuť náhradu na základe predloženého znaleckého posudku. Poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 8Sžp/1/2010 zo dňa 01. 07. 2010. V zmysle ustálenej právnej doktríny, žalovaný nie je viazaný doslovným znením zákona, naopak sa musí od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov materiálneho právneho štátu. Preto nie je možné tolerovať orgánom verejnej moci pri interpretácii zákonných ustanovení príliš formalistický postup, ktorý vedie zjavné nespravodlivosti. 12. Rozhodnutie žalovaného nespĺňa základné náležitosti objektívnej zrozumiteľnosti a presvedčivosti, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje relevantné zhodnotenie znaleckého posudku a absentuje aj relevantné odôvodnenie, akými úvahami sa žalovaný spravoval pri hodnotení dôkazov a pri aplikácii právnych predpisov. V dôsledku nesprávneho postupu žalovaného došlo k ujme na právach žalobkyne neoprávneným zastavením konania. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 13. Žalovaný sa k písomnej žalobe vyjadril dňa 18. 10. 2018 a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 14. Vo vyjadrení sa žalovaný správny orgán vyjadril k námietkam právneho zástupcu žalobkyne, najmä to, že je povinnosťou žiadateľa o dávku predložiť lekársky posudok a tento žalobkyňa nepredložila. Jej tvrdenie, že posudzujúci lekári odmietli vystaviť lekársky posudok, je právne irelevantné, pretože je na slobodnom výbere pacienta, ktorého lekára, prípadne ktoré lekárske zariadenie si vyberie, u ktorého sa bude liečiť. Ale nie je na slobodnom výbere pacienta, ktorý lekár mu vyhotoví lekársky posudok. Úmyslom zákonodarcu bolo to aby posudzujúcim lekárom bol ošetrujúci lekár, ktorý má s poškodeným najvyšší kontakt a vie najlepšie podľa progresu ochorenia určiť bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaný nemal na vydanie rozhodnutia vo veci samej lekársky posudok tak ako to určuje právna norma na vydanie zákonného rozhodnutia, preto zastavujúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne potvrdil. Svoje rozhodnutie považuje za presvedčivé, zrozumiteľné, ktoré v odôvodnení reagovalo aj na námietky žalobkyne. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 18. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 23 ods. 2 písm. c/ SSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. 05. 2018, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa ust. § 190 SSP. 19. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. 05. 2018 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobkyni postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22. 03. 2018. 20. Rozhodnutím č. 493339-2/2018-BA zo dňa 21. 05. 2018 bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22. 03. 2018 vo veci zastavenia konania o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10. 03. 2015. 21. Správny súd preskúmal rozhodnutia žalovaného ako aj konania, ktoré im predchádzali, preskúmal napadnuté rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj konania mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobkyne a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutých rozhodnutí správneho orgánu. 22. Správny súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal I. stupňový správny orgán, ako aj žalovaný správny orgán. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu na základe žaloby je povinný posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie, ktoré bolo vydané, bolo v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi. 23. Pri preskúmavaní rozhodnutia je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 24. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného správny súd dospel k záveru, že nezistil ani jeden z dôvodov taxatívne uvedených v § 191 ods. 1 písm. a/ až g/, pre ktoré by napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušil. 25. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zastavení konania o nároku na náhradu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V prejednávanej veci nie je sporné, že žalobkyňa utrpela dňa 10. 03. 2015 u zamestnávateľa CIKAUTXO s.r.o. Nové Zámky, Budovateľská 6 žalobkyňa, išla po komunikácii pri sklade FIFO. Oproti komunikácii pre motorové vozíky išiel vysokozdvižný vozík, žalobkyňa zastala, začala odbočovať doľava, pričom na riadení vysokozdvižného vozíka nastala závada. Vysokozdvižný vozík neodbočil presne a pravá strana palety na vozíku udrela poškodenú do nôh, následkom čoho spadla na zem. Práceneschopnosť žalobkyne na následky pracovného úrazu trvala od 10. 03. 2015 do 30. 06. 2016. Liečenie žalobkyne na účely náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ustálené dňa 31. 03. 2016. 26. Správnemu súdu je známe, že v konaní 23Sa/18/2017 žalobkyňa podala žalobu o preskúmanie rozhodnutí žalovaného správneho orgánu, ktorými boli potvrdené rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorými bola žalobkyni priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia z pracovného úrazu zo dňa 10. 03. 2015 v sume 2296,-eur a náhrada za bolesť 2385,- eur. 27. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 29. 05. 2017 žalobu zamietol a voči právoplatnému rozsudku žalobkyňa podala kasačnú sťažnosť. 28. Žiadosťou zo dňa 21. 09. 2017 žiadala žalobkyňa o priznanie nároku na ďalšiu náhradu za bolesť, ktorý jej nebol prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu 15. 11. 2017 priznaný z dôvodu, že znalecký posudok, ktorý vypracovala MUDr. Martišová nebola posudzujúcou lekárkou poškodenej a žiaden lekársky posudok aj napriek výzve, na základe ktorého by bolo možné posúdiť nárok poškodenej na ďalšiu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nepredložila. Žalovaný správny orgán rozhodnutie zo dňa 15. 11. 2017 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie, pretože rozhodla bez toho, aby mala k dispozícii nejaký lekársky posudok. Prvostupňový správny orgán opätovne vyzval poškodenú aby v určenej lehote predložila lekársky posudok posudzujúcim lekárom a bola poučená o tom, že ak lekársky posudok nepredloží, konanie v danej veci bude zastavené. 29. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 4zákona č. 437/2004 Z.z. sa poskytuje jednorazovo, musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Sadzby bodového ohodnotenia sú uvedené v prílohe zákona č. 437/2004 Z.z. 30. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. 31. Podľa § 7 ods. 6, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. 32. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov. 33. Podľa § 196 ods. 1 zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti sociálnej poisťovne. 34. Podľa § 196 ods. 7 zákona, organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 35. Podľa § 153 ods. 4 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, kontrola bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch spadá pod lekársku posudkovú činnosť, ktorú v zmysle § 153 ods. 5 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. 36. Podľa vyššie citovaného ustanovenia je úlohou posudkového lekára skontrolovať bodové hodnotenie posudzujúcich lekárov. V danom prípade žalobkyňa nepredložila lekársky posudok posudzujúceho lekára v zmysle zákona, na ktorý bola vyzvaná ho predložiť prvostupňovým správnym orgánom, pretože jedná o nedostatok podania žiadosti zo dňa 14. 09. 2017, pretože lekársky posudok je podkladom pre vydanie rozhodnutia o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa bola poučená prvostupňovým správnym orgánom, že ak tento lekársky posudok nepredloží v danej lehote, konanie vo veci zastaví. 37. Z predloženého administratívneho spisu mal súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán komunikoval s právnym zástupcom poškodenej a dokonca aj listom zo dňa 09. 03. 2018, ktorý bol zaslaný právnemu zástupcovi poškodenej predĺžil lehotu na predloženie lekárskeho posudku vypracovaného novým posudzujúcim lekárom, a to do dňa 20. 03. 2018. V tejto lehote, ani po nej, žalobkyňa lekársky posudok posudzujúceho lekára prvostupňovému správnemu orgánu nepredložila. S ostatnými námietkami, ktoré uvádza žalobkyňa v žalobe sa žalovaný vysporiadal v napadnutých rozhodnutiach a tieto námietky žalobkyňa uvádzala aj v odvolaní a opakuje ich aj v žalobe. 38. Správny súd dospel k záveru, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe nie sú relevantné k vyhoveniu žaloby, a preto správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 39. Krajský súd si pripojil spis tunajšieho súdu 19Sa/34/2016, z ktorého zistil, že rozsudkom z čl. 66 zo dňa 20. 12. 2016 krajský súd potvrdil rozhodnutie sociálnej poisťovne, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára nie je invalidná. Miera poklesu žalobkyne bola stanovená posudkovým lekárom na 25 %. 40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.