Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/66/2018 z 31. 3. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 31. marca 2019, sp. zn. 23Sa/66/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4018200535.3 Krajský súd Nitra | 23Sa/66/2018 | ECLI:SK:KSNR:2019:4018200535.3 | 2019-03-31 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c2540d2a-9fc0-4469-ac00-4dc7c4cca935 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4018200535.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/66/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200535
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4018200535.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobkyne: T. H., bytom R. U.,
S. XX, zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík s. r. o., Bratislava, Heydukova 12,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného zo dňa 21. mája 2018 číslo: 49339-2/2018-BA, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa podala dňa 21. 09. 2017 opätovnú žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10. 03. 2015, tak ako to vyplýva v oznámení poistnej
udalosti poškodená - žalobkyňa, išla po komunikácii pri sklade FIFO. Oproti komunikácii pre motorové
vozíky išiel vysokozdvižný vozík, žalobkyňa zastala, začala odbočovať doľava, pričom na riadení
vysokozdvižného vozíka nastala závada. Vysokozdvižný vozík neodbočil presne a pravá strana palety
na vozíku udrela poškodenú do nôh, následkom čoho spadla na zem. Práceneschopnosť žalobkyne na
následky pracovného úrazu trvala od 10. 03. 2015 do 30. 06. 2016. Súčasťou žiadosti bol znalecký
posudok č. 49/17 o duševnom stave poškodenej vypracovaný MUDr. Danielou Martišovou - znalkyňou z
odvetia psychiatria, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenej ohodnotené položkou
254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach, okrem poranenia hlavy (somatoformná
porucha) počet bodov 780 a položka 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných
zážitkov alebo iných nepriaznivých psychických činiteľov a tiesnivých situácií (posttraumatická stresová
porucha) počet bodov 1300. Celkový počet bodov je 2080.

2. Posudkový lekár v zmysle § 153 ods. 4 písm. c/ zákona vykonal kontrolu bodového hodnotenia
pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Kontrolou bodov hodnotenia
pracovného úrazu posudkový lekár zistil, že posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaný
znalcom s celkovým počtom 2080 bodov je nesprávny. Posudkový lekár pobočky v kontrole bodového
ohodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 07. 11.
2017 po kontrole bodového hodnotenia uvedeného v znaleckom posudku uviedol, že dňa 17. 10. 2017
bol vyzvaný MUDr. Tomáš Szép - psychiater, posudzujúci lekár o vypracovanie lekárskeho posudku,
ktorý však na výzvu nereagoval.



3. Posudková lekárka nesúhlasila so znaleckým posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia a
konštatovala, že položka 254 s počtom bodov 780, čo je horná hranica bodového rozpätia nie je správna.
Poškodená utrpela pracovný úraz, pri ktorom spadla na zem, pričom si poranila ľavé rameno, hlavu,
driek, ľavé predlaktie a ľavé predkolenie, čím bola u poškodenej potvrdená zlomenina ľavej vretennej
kosti, ktorá bola riešená konzervatívne. Na ostatných častiach skeletu boli zistené len pomliaždenia,
nejednalo sa však o ťažké poranenia. U poškodenej pretrváva obmedzenie pohyblivosti ľavého ramena
ľahkého stupňa a ľavého zápästia stredného stupňa.

Položka č. 255 s počtom bodov 1300, čo je horná hranica bodového rozpätia nie je správna. Poškodená
bola liečená psychiatrom od 23. 02. 2016 pre diagnózu adaptačná porucha a po nastavení liečby
bola stabilizovaná a socializovaná. U poškodenej dominovali finančné problémy. Od augusta 2016
sa u poškodenej zvýraznili problémy so spánkom, bolesti hlavy, exhauscia. Pri kontrole v októbri
2016 pre problémy so spánkom bol žalobkyni pridaný do liečby liek Prothazin p.p. Poškodená
bola naďalej zamestnaná. Pri poslednom psychiatrickom vyšetrení dňa 21. 02. 2017 bola dobre
socializovaná. Psychologický nález zo dňa 21. 02. 2017, ktorý vypracovala PhDr. Eleonóra Verešová
- klinický psychológ, popisuje úzkosť, nízku frustračnú toleranciu a sklony k zlyhávaniu adaptačných
mechanizmov. Záver z toto psychologického nálezu znel: „výsledky psychologického vyšetrenia svedčia
o premorbídne prevažne introvertovanej, akcentovanej osobnosti so senzitívnymi rysmi“.

Záverom posudková lekárka pobočky uviedla, že v znaleckom posudku bol psychický stav poškodenej
hodnotený ako posttraumatická stresová porucha a somatoformná porucha, ktorá si vyžaduje dlhodobú
psychiatrickú a psychoterapeutickú starostlivosť, ktorá sa môže časom zlepšiť, až vymiznúť, ale môže
však i napriek liečbe prejsť do chronifikovanej formy, ktorou môže byť trvalá zmena osobnosti, po
katastrofickom zážitku. Na základe odborných nálezov sa v súčasnosti u poškodenej nejedná o vážne
duševné poruchy trvalého charakteru, ktoré by sa liečbou nedali ovplyvniť.

V súlade so závermi posudkovej lekárky vydala pobočka rozhodnutie dňa 15. 11. 2017, ktorým
nepriznala poškodenej nárok na ďalšiu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku
pracovného úrazu zo dňa 10. 03. 2015.

Poškodená podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie.

Po podaní odvolania posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia vypracoval dňa 24. 01. 2018 Kontrolu
bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v
ktorom uviedol, že znalecký posudok vypracovaný znalkyňou nie je možné hodnotiť, nakoľko znalkyňa
nebola posudzujúcou lekárkou poškodenej.

Žalovaná preskúmala rozhodnutie zo dňa 15. 11. 2017 ako aj priloženú spisovú dokumentáciu ako i
postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a dospela k záveru, že rozhodnutie zo dňa 15. 11. 2017 je
potrebné zrušiť a vrátiť vec pobočke na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu, že pobočka vydala
rozhodnutie zo dňa 15. 11. 2017, napriek tomu, že nemala k dispozícii žiaden lekársky posudok,
na základe ktorého by bolo možné posúdiť poškodenej nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia, nakoľko poškodená do konania predložila len znalecký posudok vypracovaný znalkyňou.
Znalkyňa je síce lekárkou z odboru psychiatra, ale podľa predložených lekárskych správ nebola
lekárkou, ktorá naposledy liečila poškodenú (§ 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z.z.).
Podľa predloženej spisovej dokumentácie posledným posudkovým lekárom, ktorý liečil poškodenú, v
súvislosti s poškodením na zdraví bol MUDr. Szép posudzujúci lekár, o čom pobočka pred vydaním
prvostupňového rozhodnutia mala informáciu. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
č. 9Sžso/30/2016 zo dňa 13. 12. 2017, ktorý uviedol, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby posudzujúcim
lekárom bol ošetrujúci lekár poškodeného, teda ten ktorý mal s poškodeným najbližší kontakt, vzhľadom
na to, čo sa má za to, že vie najlepšie podľa progresu ochorenia určiť bodové ohodnotenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia. V novom konaní nariadil prvostupňovému správnemu orgánu tak, aby
vyzval poškodenú, aby v lehote, ktorú určí prvostupňový správny orgán jej predložila lekársky posudok
vypracovaný posudzujúcim lekárom a v prípade, že ho poškodená nepredloží, konanie v danej veci
zastaví.

Pobočka rešpektovala v novom konaní názor ústredia a vyzvala listom zo dňa 22. 02. 2018 právneho
zástupcu poškodenej, aby v lehote do 08. 03. 2018 predložila pobočke lekársky posudok vyhotovený



posudzujúcim lekárom. Dňa 08. 03. 2018 bola pobočke doručená odpoveď od právneho zástupcu
poškodenej, že poškodená požiadala MUDr. Vincenta Štefáka, psychiatra, o vypracovanie lekárskeho
posudku, ktorý dňa 05. 03. 2018 vyhotovil lekársku správu, avšak bez bodového hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia. Listom zo dňa 05. 03. 2018 bol MUDr. Štefák vyzvaný na vyhotovenie
lekárskeho posudku, a preto žiadal právny zástupca žalobkyne o poskytnutie novej lehoty na predloženie
lekárskeho posudku. Lehota na predloženie posudku bola predĺžená listom zo dňa 09. 03. 2018 do 20.
03. 2018.

Listom zo dňa 09. 03. 2018 právny zástupca uviedol, že MUDr. Štefák, nový posudzujúci lekár na list
z 05. 03. 2018 nereagoval a pri telefonickom rozhovore konštatoval, že lekársky posudok nevystaví z
dôvodu, že bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia môže stanoviť len znalec v rámci
súdneho konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené pobočka žalovaného vydala dňa 22. 03. 2018 rozhodnutie, ktorým
zastavila konanie poškodenej o nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného
úrazu zo dňa 10. 03. 2018.

Opätovne poškodená podala odvolanie voči tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu,
v ktorom poukazovala na to, že je neprijateľné, aby nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia bol jej odopretý len preto, že posudzujúci lekári odmietli vydať posudok bodového
ohodnotenia jej psychických trvalých následkov, ktoré bolo preukázané na základe záverov znaleckého
dokazovania. Poukázala na to, že táto skutočnosť nebráni odškodneniu jej nároku na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe znaleckého posudku. Žiadala zrušiť rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a k námietkam žalobkyne
uviedol, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku
vyhotoveného v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. a jeho prílohou č. 1. Lekársky posudok
spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval
lekársky posudok. Vypracovanie lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia patrí zásadne
posudzujúcemu lekárovi, ktorým je lekár, ktorý naposledy liečil poškodenú v súvislosti s poškodením
na zdraví.

Taktiež pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia je dôležité, aby zdravotný stav poškodenej
bol ustálený, nakoľko až po ustálení zdravotného stavu poškodenej, možno stanoviť bodové hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia. V danom prípade posledným posudzujúcim lekárom poškodenej
bol MUDr. Štefák, nový posudzujúci lekár, ktorý taktiež ako MUDr. Szép - posudzujúci lekár,
odmietol vystaviť lekársky posudok poškodenej. Podľa názoru žalovaného zdravotný stav poškodenej
posudzujúci lekári nepovažovali za ustálený, pretože ako to vyplýva z lekárskej správy zo dňa 05. 03.
2018 MUDr. Štefák konštatoval, že objektívne poškodená po psychickej stránke trpí depresiou, ide o
dlhodobú medikamentóznu liečbu, spolu s psychoterapiou. Podľa vyjadrenia doc. MUDr. Ivana Dóciho,
PhD. znalca z odboru psychiatrie, depresívna porucha sa z psychiatrického hľadiska nepovažuje za
vážnu psychickú chorobu.

Znalecký posudok predložený ako prvotný by bolo možné vziať do úvahy len v tom prípade, ak by tento
znalecký posudok vypracoval posudkový lekár, ktorý naposledy liečil poškodenú. Znalecký posudok
môže byť vyhotovený na odstránenie dôvodných pochybností v bodovom hodnotení stanovenom v
lekárskom posudku a v stanovisku posudkového lekára. V danom prípade však nenastali diskrepancie
v naznačenom smere, a preto si nemožno uplatniť nárok na dávku na základe znaleckého posudku.
Posudzujúci lekár vydáva lekársky posudok po splnení zákonom stanovených požiadaviek (ustálenie
zdravotného stavu) a na základe zdravotného stavu poškodenej. Posudkoví lekári lekársky posudok
odmietli vydať, je potrebné vychádzať z premisy, že zdravotný stav poškodenej neodôvodňoval
stanovenie bodového hodnotenia. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre
vznik nároku na dávku je na poistencovi v zmysle § 227 ods. 3 zákona, v zmysle ktorého je poškodený
povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku na dávku.

II.



Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

4. Rozhodnutím žalovaného č. 49339-2/2018-BA zo dňa 21. 05. 2018 bolo zamietnuté odvolanie
žalobkyne a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky bolo potvrdené.

5. Svoje rozhodnutie odôvodnil žalovaný tým, že zo spisovej dokumentácie a záznamu o registrovanom
pracovnom úraze spísanom dňa 12. 03. 2015 a Oznámenia poistnej udalosti zo dňa 30. 03. 2015 vyplýva,
že žalobkyni sa stal pracovný úraz dňa 10. 03. 2015 o 7:30 hodine u zamestnávateľa CIKAUTXO
SK s.r.o. so sídlom Budovateľská 6, Nové Zámky, a to tak, že pri sklade FIFO oproti komunikácii
pre motorové vozíky išiel vysokozdvižný vozík, žalobkyňa zastala, začala odbočovať doľava, pričom
na riadení vysokozdvižného vozíka nastala závada. Vysokozdvižný vozík neodbočil presne a pravá
strana palety na vozíku udrela poškodenú do nôh, následkom čoho spadla na zem. Práceneschopnosť
žalobkyne na následky pracovného úrazu trvala od 10. 03. 2015 do 30. 06. 2016. Liečenie žalobkyne
na účely náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ustálené dňa 31. 03. 2016.

6. Súčasťou žiadosti bol aj znalecký posudok vypracovaný MUDr. Danielou Martišovou z odboru
psychiatrie,

7. Pobočka v zmysle § 153 ods. 4 písm. c/ požiadala listom zo dňa 05. 10. 2017 posudkovú lekárku
pobočky o kontrolu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia uvedeného v znaleckom,
prípadne vyžiadania si lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia.
Posudková lekárka pobočky uviedla, že v znaleckom posudku bol psychický stav poškodenej hodnotený
ako posttraumatická stresová porucha a somatoformná porucha. Posttraumatická stresová porucha si
vyžaduje dlhodobú psychiatrickú a psychoterapeutickú starostlivosť, ktorá sa môže časom zlepšiť až
vymiznúť ale môže prejsť až do chronifikovanej formy, ktorou môže byť trvalá zmena osobnosti, čo však
vzhľadom na základe odborných lekárskych nálezov sa u poškodenej nejedná, pretože sa nejedná o
vážne duševné poruchy trvalého charakteru.
8. Po opätovnom odvolaní žalobkyne voči rozhodnutiu žalovaný správny orgán potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania, pretože náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, ktorý vyhotovuje posudzujúci lekár, ktorý
žalobkyňa nepredložila. Posudzujúci lekári nevystavili poškodenej lekársky posudok, pretože zdravotný
stav poškodenej neumožňoval stanoviť bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
K námietkam žalobkyne týkajúcich sa činnosti posudkových lekárov sociálnej poisťovne, žalovaný
konštatoval, že posudkový lekár je osoba s odbornou kvalifikáciou a spôsobilosťou vykonávať činnosť
posudkového lekára v súlade s platnými právnymi predpismi, prijatými zákonodarným zborom SR. Ich
písomné správy sú pre žalovanú záväzné a sú považované za dôkaz.
Posudkový lekár musí mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí
byť zaradené do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Preto činnosť
posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného
stavu poškodeného, a to na základe vyšetrenia poškodeného z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako
aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
K námietke žalobkyne, že posudkoví lekári sociálnej poisťovne môžu uprednostniť znalecký posudok
pred lekárskym posudkom, ktorý nepredložila, žalovaný správny orgán uviedol, že v zmysle čl. 2
ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať len na základe zákona a zákon č. 437/2004 Z.z.
vo svojich ustanoveniach jednoznačne ustanovuje podmienky, za ktorých možno priznať nárok na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, medzi ktoré sa nezaraďuje predloženie znaleckého
posudku, tento môže byť vyhotovený len na odstránenie dôvodných pochybností v bodovom hodnotení
stanovenom v lekárskom posudku a v stanovisku posudkového lekára. V danom prípade nebol
vydaný lekársky posudok, teda nevznikli ani diskrepancie v tomto smere, a preto ani nemožno si
ani uplatniť nárok na dávku na základe znaleckého posudku. Poukazoval na rozhodnutie Krajského
súdu v Trenčíne sp.zn. 14Sa/17/2017-68 zo dňa 05. 02. 2018, v zmysle ktorého má poškodený
povinnosť predložiť práve takýto lekársky posudok, ktorý predstavuje podklad pre rozhodovanie o nároku
poškodených. Naopak, znalecký posudok, ktorý predkladá žalobca, nepredstavuje sám o sebe podklad
pre rozhodovanie správnych orgánov a nepodlieha ich kontrole. Môže poukazovať iba na prípadnú
nesprávnosť lekárskeho posudku vypracovaného posudzujúcim lekárom.
Žalovaný nespochybňuje námietku žalobkyne, že od pracovného úrazu u nej pretrvávajú určité
psychické problémy. Tieto však neboli preukázané príslušným lekárskym posudkom, že by boli natoľko
vážny, aby jej mohla byť priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.



Posudkový lekár vychádzal zo zdravotnej dokumentácii žalobkyne ako aj z lekárskeho nálezu zo dňa
05. 03. 2018 vyhotoveného psychiatrom MUDr. Štefákom. Psychické problémy žalobkyne nedosahujú
úroveň odškodniteľnosti, nakoľko ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie a aj zo záverov posudkových
lekárov, nejedná sa o dlhodobú vážnu duševnú poruchu. Táto položka sa používa na kompenzovanie
závažných psychických porúch poškodených ktorí boli obeťami ťažkých pracovných úrazov a ich
následky sa preukazujú napríklad na telesnej stránke poškodených (plegia, amputácie), čo nie je prípad
poškodenej. Z týchto dôvodov po zvážení všetkých okolnosti žalovaný napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdil.
Po zvážení všetkých okolností žalovaný správny orgán prvostupňové správne rozhodnutie ako vecne
správne potvrdil.

III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe

9. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 21. 05. 2018 podala žalobkyňa, prostredníctvom právneho
zástupcu v zákonom stanovenej lehote žalobu doručenú dňa 27. 07. 2018 a žiadala, aby súd rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

10. V žalobe namietala nesprávne právne posúdenie žalovaného orgánu pri vydaní napadnutého
rozhodnutia, nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ako aj neúplne zistený skutkový stav veci. Poukázala na tú
skutočnosť, že ona nemôže byť poškodená na svojom nároku len z toho dôvodu, že i napriek požiadaniu
o vydanie lekárskeho posudku posudzujúceho lekára, tento nebol vyhotovený ani ďalším posudzujúcim
lekárom, a preto si požiadala o bodové ohodnotenie znalkyňu, ktorá vypracovala znalecký posudok dňa
04. 09. 2017 č. 49/2017.

11. Žalobkyňa nemala možnosť zabezpečiť si ďalší lekársky posudok, aby ho predložila žalovanému.
Žalovaný považuje za neakceptovateľné rozhodovať o nároku žalobkyne na podklade znaleckého
posudku bez predloženia lekárskeho posudku. Rozhodnutie žalovaného vychádza zo striktne
formalistického výkladu ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z., avšak neprijateľný je takýto výklad tejto
právnej úpravy, ktorý by vylučoval odškodnenie nárokov žalobkyne z iných relevantných dokladov
predložených žalobkyňou. Aj keď v ustanovení § 4 ods. 2 citovaného zákona nie je výslovne uvedené,
že náhrada za SSU sa poskytuje na základe znaleckého posudku, ale nie je možné odmietnuť náhradu
na základe predloženého znaleckého posudku. Poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.
8Sžp/1/2010 zo dňa 01. 07. 2010. V zmysle ustálenej právnej doktríny, žalovaný nie je viazaný
doslovným znením zákona, naopak sa musí od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história
jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov materiálneho právneho štátu. Preto nie
je možné tolerovať orgánom verejnej moci pri interpretácii zákonných ustanovení príliš formalistický
postup, ktorý vedie zjavné nespravodlivosti.

12. Rozhodnutie žalovaného nespĺňa základné náležitosti objektívnej zrozumiteľnosti a presvedčivosti,
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje relevantné zhodnotenie znaleckého posudku a
absentuje aj relevantné odôvodnenie, akými úvahami sa žalovaný spravoval pri hodnotení dôkazov a
pri aplikácii právnych predpisov. V dôsledku nesprávneho postupu žalovaného došlo k ujme na právach
žalobkyne neoprávneným zastavením konania.

IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

13. Žalovaný sa k písomnej žalobe vyjadril dňa 18. 10. 2018 a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Vo vyjadrení sa žalovaný správny orgán vyjadril k námietkam právneho zástupcu žalobkyne, najmä
to, že je povinnosťou žiadateľa o dávku predložiť lekársky posudok a tento žalobkyňa nepredložila.
Jej tvrdenie, že posudzujúci lekári odmietli vystaviť lekársky posudok, je právne irelevantné, pretože
je na slobodnom výbere pacienta, ktorého lekára, prípadne ktoré lekárske zariadenie si vyberie, u
ktorého sa bude liečiť. Ale nie je na slobodnom výbere pacienta, ktorý lekár mu vyhotoví lekársky
posudok. Úmyslom zákonodarcu bolo to aby posudzujúcim lekárom bol ošetrujúci lekár, ktorý má s
poškodeným najvyšší kontakt a vie najlepšie podľa progresu ochorenia určiť bodové ohodnotenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaný nemal na vydanie rozhodnutia vo veci samej lekársky



posudok tak ako to určuje právna norma na vydanie zákonného rozhodnutia, preto zastavujúce
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne potvrdil. Svoje rozhodnutie považuje
za presvedčivé, zrozumiteľné, ktoré v odôvodnení reagovalo aj na námietky žalobkyne.

V.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

18. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 23 ods. 2 písm. c/ SSP), preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. 05. 2018, pričom dospel k záveru, že podaná
žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa ust. § 190 SSP.
19. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. 05. 2018 a
posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobkyni postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22. 03. 2018.

20. Rozhodnutím č. 493339-2/2018-BA zo dňa 21. 05. 2018 bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu zo dňa 22. 03. 2018 vo veci zastavenia konania o nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10. 03. 2015.

21. Správny súd preskúmal rozhodnutia žalovaného ako aj konania, ktoré im predchádzali, preskúmal
napadnuté rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj konania mu predchádzajúce, najmä
z toho pohľadu či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní
žalobkyne a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutých rozhodnutí
správneho orgánu.

22. Správny súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho
orgánu vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal
I. stupňový správny orgán, ako aj žalovaný správny orgán. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu na základe žaloby je povinný posudzovať, či správny orgán
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie, ktoré bolo vydané, bolo v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi.

23. Pri preskúmavaní rozhodnutia je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase
vydania napadnutého rozhodnutia.

24. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného správny súd dospel k záveru, že nezistil ani
jeden z dôvodov taxatívne uvedených v § 191 ods. 1 písm. a/ až g/, pre ktoré by napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy zrušil.

25. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zastavení konania o nároku na náhradu na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia. V prejednávanej veci nie je sporné, že žalobkyňa utrpela dňa 10. 03.
2015 u zamestnávateľa CIKAUTXO s.r.o. Nové Zámky, Budovateľská 6 žalobkyňa, išla po komunikácii
pri sklade FIFO. Oproti komunikácii pre motorové vozíky išiel vysokozdvižný vozík, žalobkyňa zastala,
začala odbočovať doľava, pričom na riadení vysokozdvižného vozíka nastala závada. Vysokozdvižný
vozík neodbočil presne a pravá strana palety na vozíku udrela poškodenú do nôh, následkom čoho
spadla na zem. Práceneschopnosť žalobkyne na následky pracovného úrazu trvala od 10. 03. 2015 do
30. 06. 2016. Liečenie žalobkyne na účely náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
bolo ustálené dňa 31. 03. 2016.

26. Správnemu súdu je známe, že v konaní 23Sa/18/2017 žalobkyňa podala žalobu o preskúmanie
rozhodnutí žalovaného správneho orgánu, ktorými boli potvrdené rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu, ktorými bola žalobkyni priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia z
pracovného úrazu zo dňa 10. 03. 2015 v sume 2296,-eur a náhrada za bolesť 2385,- eur.



27. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 29. 05. 2017 žalobu zamietol a voči právoplatnému rozsudku
žalobkyňa podala kasačnú sťažnosť.

28. Žiadosťou zo dňa 21. 09. 2017 žiadala žalobkyňa o priznanie nároku na ďalšiu náhradu za bolesť,
ktorý jej nebol prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu 15. 11. 2017 priznaný z dôvodu, že
znalecký posudok, ktorý vypracovala MUDr. Martišová nebola posudzujúcou lekárkou poškodenej
a žiaden lekársky posudok aj napriek výzve, na základe ktorého by bolo možné posúdiť nárok
poškodenej na ďalšiu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nepredložila. Žalovaný správny
orgán rozhodnutie zo dňa 15. 11. 2017 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové
konanie, pretože rozhodla bez toho, aby mala k dispozícii nejaký lekársky posudok.

Prvostupňový správny orgán opätovne vyzval poškodenú aby v určenej lehote predložila lekársky
posudok posudzujúcim lekárom a bola poučená o tom, že ak lekársky posudok nepredloží, konanie v
danej veci bude zastavené.

29. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 4zákona č. 437/2004 Z.z. sa poskytuje
jednorazovo, musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za bolesť
sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Sadzby bodového ohodnotenia sú uvedené v prílohe
zákona č. 437/2004 Z.z.

30. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva
zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok.

31. Podľa § 7 ods. 6, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o
správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené
v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

32. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj
následkov.

33. Podľa § 196 ods. 1 zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti sociálnej
poisťovne.

34. Podľa § 196 ods. 7 zákona, organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

35. Podľa § 153 ods. 4 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, kontrola bodového
hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sporných prípadoch spadá pod lekársku posudkovú činnosť, ktorú v zmysle § 153 ods.
5 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia.

36. Podľa vyššie citovaného ustanovenia je úlohou posudkového lekára skontrolovať bodové hodnotenie
posudzujúcich lekárov. V danom prípade žalobkyňa nepredložila lekársky posudok posudzujúceho
lekára v zmysle zákona, na ktorý bola vyzvaná ho predložiť prvostupňovým správnym orgánom, pretože
jedná o nedostatok podania žiadosti zo dňa 14. 09. 2017, pretože lekársky posudok je podkladom
pre vydanie rozhodnutia o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa bola
poučená prvostupňovým správnym orgánom, že ak tento lekársky posudok nepredloží v danej lehote,
konanie vo veci zastaví.



37. Z predloženého administratívneho spisu mal súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán
komunikoval s právnym zástupcom poškodenej a dokonca aj listom zo dňa 09. 03. 2018, ktorý
bol zaslaný právnemu zástupcovi poškodenej predĺžil lehotu na predloženie lekárskeho posudku
vypracovaného novým posudzujúcim lekárom, a to do dňa 20. 03. 2018. V tejto lehote, ani po nej,
žalobkyňa lekársky posudok posudzujúceho lekára prvostupňovému správnemu orgánu nepredložila.

S ostatnými námietkami, ktoré uvádza žalobkyňa v žalobe sa žalovaný vysporiadal v napadnutých
rozhodnutiach a tieto námietky žalobkyňa uvádzala aj v odvolaní a opakuje ich aj v žalobe.

38. Správny súd dospel k záveru, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe nie sú relevantné k vyhoveniu
žaloby, a preto správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

39. Krajský súd si pripojil spis tunajšieho súdu 19Sa/34/2016, z ktorého zistil, že rozsudkom z čl. 66 zo
dňa 20. 12. 2016 krajský súd potvrdil rozhodnutie sociálnej poisťovne, ktorým bola zamietnutá žiadosť
žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára nie je invalidná. Miera
poklesu žalobkyne bola stanovená posudkovým lekárom na 25 %.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal,
pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.