Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 3Tos/10/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311011089 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4311011089.1 Rozhodnutie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov JUDr. Jána Vanka a JUDr. Ľubice Medveckej PhD., v trestnej veci odsúdeného W. A., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 16. 12. 2011, sp. zn. 3Pp/46/2011, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31. januára 2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, sťažnosť odsúdeného W. A., narodeného XX. XX. XXXX, z a m i e t a , pretože nie je dôvodná. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresný súd Levice podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/51/2007 zo dňa 21. 05. 2007, v spojení s uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/51/07 zo dňa 04. 10. 2010. Proti tomuto uzneseniu odsúdený podal sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení a následne ju písomne zdôvodnil tým, že doma má tri maloleté deti, ktorým chýba, z výkonu trestu ich nevie finančne podporovať a doposiaľ vo výkonoch trestu nikdy nebol podmienečne prepustený. Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal podľa § 192 ods. 1, písm. s/, b/ Trestného poriadku, správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného dôvodná nie je. Odsúdený doručil žiadosť o podmienečné prepustenie súdu prvého stupňa 18. 11. 2011 a po zabezpečení dožiadaní, hodnotenia z ústavu na výkon trestu odňatia slobody, kde v súčasnosti trest vykonáva, vyžiadania odpisu z registra trestov, bol súdom prvého stupňa určený termín k verejnému zasadnutiu na deň 16. 12. 2011, v priebehu ktorého došlo k oboznámeniu a čítaniu relevantných spisov, rozhodnutí z nich pochádzajúcich i ďalších písomností, ktoré sa vzťahujú pre túto vec. Následne súd prvého stupňa učinil rozhodnutie tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia. K predloženiu sťažnosti súdom prvého stupňa došlo na krajský súd dňa 26. 01. 2012 a bezprostredne na to bol určený termín neverejného zasadnutia. V rámci neho bolo zistené, že odsúdený splnil formálnu podmienku pre podanie žiadosti o podmienečné prepustenie. Z hodnotenia jeho činnosti vo výkone trestu je možné konštatovať, že bol dva krát disciplinárne odmenený a potrestaný nebol. Celkove ústav hodnotil preukázanie polepšenia iba čiastočné a ak by došlo k jeho prepusteniu, navrhuje tak vykonať s dohľadom počas skúšobnej doby. Z odpisu z registra trestov je možné zistiť, že odsúdený od roku 1995 prišiel do konfliktu s trestným zákonom 8 krát. V ostatných dvoch prípadoch pre trestný čin krádeže a v predchádzajúcich dvoch prípadoch pre dva násilné delikty. Posledné štyri odsúdenia boli učinené od roku 2005 do roku 2008. Ak preto súd prvého stupňa zistil, že odsúdený čiastočne preukázal polepšenie a splnil aj jednu z formálnych podmienok, t.j. výkon polovice uloženého trestu, nesplnil druhú materiálnu podmienku, v rámci ktorej je možno predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život. Aj napriek opakovaným odsúdeniam v minulosti by odsúdený mohol zvrátiť tento názor rozhodujúcich orgánov tak, že by razantným spôsobom, nie iba v poslednej dobe, pred podaním žiadosti, vykazoval samé odmeny a preukazoval tým nemennú a sústavnú snahu o polepšenie sa aj mimo režimu ústavu, v ktorom toho času trest odňatia slobody vykonáva. K argumentácii odsúdeného ohľadne jeho detí krajský súd dodáva, že o týchto odsúdený vedel aj predtým ako páchal ostatnú trestnú činnosť a odvolávanie sa na potrebu otca v súčasnosti, sa javí iba ako vyslovene účelové, bez reálneho naplnenia sľubovanej opatery z jeho strany. Na podklade týchto argumentov sťažnostný súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval zákonne, v zmysle základných zásad trestného poriadku a dospel k správnemu rozhodnutiu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.