Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 4Tos/35/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311010986 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4311010986.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci odsúdeného C. C. , pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného C. C. proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 09.03.2012, sp. zn. 2Nt/58/2011, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 12. apríla 2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného C. C. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Levice (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 09.03.2012 sp. zn. 2Nt/58/2011 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa § 411 odsek 1 Trestného poriadku rozhodol, že sa odsúdený C. C. (ďalej len „odsúdený“) preraďuje na ďalší výkon trestu odňatia slobody v trvaní 21 mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/124/2010 zo dňa 29.07.2010, právoplatným dňa 29.07.2010, z ústavu so stredným stupňom stráženia do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil, tým, že riaditeľ ústavu podal návrh na preradenie odsúdeného z ústavu so stredným stupňom stráženia do ústavu s maximálnym stupňom stráženia z dôvodu, že správanie odsúdeného nie je na požadovanej úrovni, opakovane boli zaznamenané nedostatky v zachovávaní zásad slušného správania voči osobám, s ktorými prichádzal do styku, pričom už počas pobytu v nástupnom oddiele boli o ňom zaznamenané negatívne poznatky. Disciplinárne odmeny získal len v oblasti zaraďovania do práce, táto skutočnosť však neovplyvnila negatívne zmeny v jeho správaní. Z dôvodu viacerých vzťahových konfliktov bol opakovane umiestnený do iného výchovného kolektívu, ani v jednom prípade sa nedokázal adaptovať, opakovane boli u neho zaznamenané interpersonálne konflikty so spoluodsúdenými, ako aj drzé správanie voči príslušníkom, chýbala u neho sebareflexia. Disciplinárne potrestaný bol päťkrát, bol umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom, v tejto dobe bol dvakrát disciplinárne potrestaný. Aj napriek intervenciám zo strany personálu nedošlo u neho k pozitívnej zmene správania, program zaobchádzania neplní a resocializačná prognóza u neho nie je priaznivá. Preto s poukazom na uvedené skutočnosti a taktiež na to, že všetky dostupné metódy výchovného pôsobenia na odsúdeného sú neefektívne, pričom voči zaobchádzaniu je odsúdený rezistentný, ako i s poukazom na vyjadrenia zástupcu riaditeľa na verejnom zasadnutí, bol na návrh riaditeľa odsúdený preradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Proti napadnutému uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote, teda včas, sťažnosť, v ktorej uviedol, že v plnom rozsahu boli porušené ústavné a ľudské práva, nakoľko pred začatím pojednávania ho predseda senátu vôbec nepoučil o právach a povinnostiach odsúdeného. Mal pocit, že bol zaujatý a pohŕdavo pristupoval k jeho osobe, ako keby mal nariadené preradiť ho do maximálneho stupňa stráženia. Nezaujímalo ho, že mu zaslal dopis, v ktorom ho žiadal o zaslanie kópie návrhu, tým, že mu návrh nezaslal, mu odobral právo zvoliť si právneho zástupcu. Pochyboval o tom, či všetko, čo povedal a o čo žiadal ústne na pojednávaní bolo riadne zapísané uvedené do zápisnice, žiadal aj vypočuť svedkov. Nadriadený súd, ktorému súd prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie 04.04.2012, pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia. Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy súdu prvého stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver o tom, že u odsúdeného výkon trestu v ústave so stredným stupňom stráženia neplní svoj účel, a preto bolo potrebné rozhodnúť o jeho preradení do výkonu trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, sú opodstatnené a to z tých istých dôvodov, ktoré vyplývajú z odôvodnenia napadnutého uznesenia, na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné preto iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje. Čo sa týka námietok odsúdeného uvádzaných v odôvodnení sťažnosti, týmito sa zaoberal súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, kde náležite vysvetlil postup súdu pri jednotlivých návrhoch odsúdeného, s ktorými sa aj nadriadený súd stotožňuje. Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie sťažnosťou odsúdeného napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a na iné rozhodnutie v prospech odsúdeného, jeho sťažnosť podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.