Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoKR/14/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115210197 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7115210197.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Ing. Kristián Sušina, PhD., správca úpadcu KVESTA, s.r.o., Komenského 71, 040 01 Košice, IČO: 46 563 865, so sídlom správcu Garbiarska 5, 040 01 Košice, právne zastúpeného JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou, Pražská 4, 040 11 Košice, proti žalovanému G.. Q. P., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX okres Q. A., právne zastúpenému JUDr. Monikou Ilčišinovou, advokátkou, Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 640.000,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 1.3.2019, č.k. 27Cbi/3/2015-235, takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré je povinný nahradiť žalobca vo výške, ktorá bude špecifikovaná samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca ako správca úpadcu sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 640.000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 31.1.2014 do zaplatenia. Zároveň požadoval náhradu trov konania. 3. Žalobca odôvodnil nárok tým, že žalovaný ako konateľ spoločnosti porušil pri výkone svojej funkcie konateľa povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Žalovaný, ako konateľ spoločnosti, uzavrel nevýhodnú zmluvu pre spoločnosť v časti dohody o zmluvnej pokute a pokiaľ by túto nebol uzavrel, spoločnosti by nevznikla škoda. Žalovaný mal urobiť vhodné opatrenia k odstráneniu škody vzniknutej z uzavretej zmluvy. Žalovaný ako konateľ spoločnosti svojim konaním uznal vyčíslené zmluvné pokuty v celkovej výške 640.000,00 eur, a preto jeho konanie nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti v zmysle Obchodného zákonníka. Žalovaný vedel o negatívnom výsledku hospodárenia spoločnosti a aj napriek tomu porušil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak by si žalovaný splnil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, spoločnosť by nemohla podnikať a tým by spoločnosti nevznikla škoda. 4. Súd prvej inštancie po prevedení dokazovania dospel k záveru, že žalovaný podpísal dňa 30.8.2013 Zmluvu o zabezpečení dočasného pridelenia zamestnancov, pričom súčasťou zmluvy bola Dohoda o zmluvnej pokute. Úpadca - spoločnosť KVESTA, s.r.o., sa prezentovala ako agentúra pre dočasné zamestnávanie a zabezpečovala záujemcom svojich zamestnancov, aby pre nich vykonávali pracovné činnosti. Za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti s týmito subjektmi podpisovala dohody. Predmetom uzavretia dohôd bola aj Dohoda o zmluvnej pokute, z ktorej vyplýva, že nie len voči úpadcovi KVESTA, s.r.o., mohla byť uplatnená zmluvná pokuta, ale aj to, že úpadca má oprávnenie na uplatnenie si zmluvnej pokuty voči druhej zmluvnej strane zo Zmluvy alebo z Dohody. Dohoda o zmluvnej pokute podľa zmluvy uzavretej dňa 30.8.2013 bola nižšia (1.000,00 eur za každé porušenie pracovnej povinnosti zamestnancom úpadcu za každý jeden deň), ako v iných zmluvách uzavretých v skoršom období (pokuta predstavovala 1.500,00 eur). Z uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný pred podpisom zmluvy o zabezpečení dočasného pridelenia zamestnancov so spoločnosťou PETRACOMPANY, s.r.o., prijal určité rozhodnutia a výšku zmluvnej pokuty dohodol v nižšej sume. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný ako konateľ spoločnosti úpadcu konal odborne, v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti a podpísaním zmluvy zo dňa 30.8.2013 vykonával uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 20.8.2013, ktoré nie je v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou ani stanovami spoločnosti, a preto nezodpovedá za škodu spôsobenú spoločnosti svojim konaním v súlade s § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka. 5. Právne odôvodnil súd prvej inštancie rozhodnutie ustanovením § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), ust. § 149 CSP, ust. § 151 ods. 1, 2 CSP, ust. § 153 ods. 1, 2 CSP, ust. § 185 ods. 1 CSP, ust. § 186 ods. 2 CSP, ust. § 187 ods. 1 v spojení s ust. § 188 ods. 1 CSP, § 191 ods. 1 CSP, § 135a ods. 1, 2, 3 a 4 Obchodného zákonníka, § 373 Obchodného zákonníka, § 757 Obchodného zákonníka, § 251 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 262 CSP. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. V odvolaní poukázal žalobca na to, že pokiaľ by žalovaný konal s odbornou starostlivosťou, vyhodnotil výsledky hospodárenia spoločnosti, ukončil by podnikanie generujúce stratu a najmä riešil včas možnosť aspoň čiastočného uspokojenia všetkých veriteľov spoločnosti (nie len záväzky voči spoločnosti PETRACOMPANY, s.r.o. titulom zmluvných pokút), bolo by došlo k uspokojeniu aj záväzkov voči štátu, titulom daní a odvodov, iniciovaním insolvenčného konania. Žalobca vidí porušenie povinnosti konať s náležitou odbornou starostlivosťou v tom, že žalovaný v mene spoločnosti uzavrel z pohľadu spoločnosti úpadcu KVESTA, s.r.o., zjavne nevýhodnú zmluvu, ktorá generovala vysoké záväzky titulom zmluvných pokút a prehlbovala stratu spoločnosti. Účelovo tak boli vytvorené také záväzky voči takému subjektu, ktoré boli vzájomne započítateľné. Tieto síce boli zákonne započítané, avšak v konečnom dôsledku na úkor záväzkov úpadcu voči štátu titulom daní a odvodov. Žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, keď pri podpísaní zmluvy dohodol paušálnu zmluvnú pokutu vo výške 1.000,00 eur za každý jednotlivý prípad porušenia zamestnanca spoločnosti úpadcu za každý deň, v ktorom k porušeniu došlo. Žalovaný takto svojim konaním dlhodobo vedome navyšoval spoločnosti stratu, zavinil úpadok a napriek tomu si nesplnil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak by taký návrh podal, spoločnosť by fungovala v režime konkurzu, ukončila by vykonávanie stratovej podnikateľskej činnosti. 7. Odvolateľ obranu žalovaného, že zmluvu nepodpísal svojvoľne, ale túto podpísal so súhlasom valného zhromaždenia - rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti úpadcu vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia zo dňa 20.8.2013, ktorému bol predložený návrh zmluvy na odsúhlasenie, nemôže obstáť. Vzhľadom k tomu, že konkurzné konanie je vedené od roku 2013 a žaloba bola v tejto veci podaná v roku 2015 je možné pochybovať o tom, že tento súhlas bol udelený v čase uzavretia nevýhodnej zmluvy a nebol vypracovaný z dôvodu dôkaznej núdze žalovaného pod tlakom hrozby zaviazania na úhradu sumy 640.000,00 eur. Žalovaný nikdy nenamietal uplatnenie zmluvnej pokuty v plnej výške. Vzhľadom na pasivitu žalovaného a postup spoločnosti PETRACOMPANY, s.r.o., nemožno namietanie žalovaného k uplatnenej výške zmluvných pokút vnímať inak, len ako formálny úkon bez záujmu o dosiahnutie jej zníženia. Celkovo mala spoločnosť KVESTA, s.r.o., uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 640.000,00 eur spoločnosti PETRACOMPANY, s.r.o.. Spoločnosť PETRACOMPANY, s.r.o., si mesačne k vystaveným faktúram podľa zmluvy jednostranne započítavala ňou vystavenú faktúru, ktorou si vyúčtovala zmluvnú pokutu. Prvé započítanie bolo vykonané dňa 18.10.2013 a posledné dňa 24.2.2014. Zo správania žalovaného je možné usúdiť, že žalovaný v mene úpadcu len formálne do zápisnice namietal výšku uplatnených zmluvných pokút spoločnosťou PETRACOMPANY, s.r.o., v skutočnosti však bol pasívny a takéto konanie nemožno považovať za konanie s náležitou odbornou starostlivosťou. 8. Žalobca v odvolaní poukázal na ust. § 135a ods. 1 - 5 Obchodného zákonníka s tým, že mal za to, že v súlade s uvedenými ustanoveniami prináleží žalobcovi uplatňovať si nároky veriteľov z tohto titulu. Závery súdu prvej inštancie považoval žalobca za nesprávne, keďže len samotné zníženie výšky dohodnutej zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti zamestnancom o tretinu nemožno považovať za odborné konanie a konanie v dobrej viere. Žalovanému muselo byť zrejmé, že len zníženie výšky pokuty z 1.500,00 eur na 1.000,00 eur nebude viesť k výsledku hospodárenia spoločnosti zo straty na zisk. 9. Žalobca namietal aj závery súdu prvej inštancie v tom smere, že žalovaný ako konateľ podpísaním zmluvy vykonával uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 20.8.2013, nie je v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami spoločnosti. Uviedol, že v súlade s ust. § 135a ods. 3 veta druhá Obchodného zákonníka sa konatelia nevedia liberovať zo zodpovednosti za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenia valného zhromaždenia v prípade, ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Podľa odvolateľa súd opomenul ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého, ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty. Žalobca vzhľadom na výšku prihlásených a zistených pohľadávok veriteľov v predmetnom konkurze a žiaden majetok v konkurznej podstate, uplatnil v ich mene nárok na náhradu škody voči žalovanému ako konateľovi úpadcu, ktorý zjavne nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou. S poukazom na ustanovenie § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka mal žalobca za to, že mu prináleží uplatňovať nároky veriteľov z tohto titulu a nie je dôvodné odvolávať sa na ZKR ako lex specialis. V závere odvolania poukázal žalobca aj na to, že podľa ust. § 100 ods. 2 písm. a/ ZKR z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkom konania, ktoré vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Preto bol dôvod, aby súd prvej inštancie v zmysle ust. § 257 CSP, pokiaľ existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. 10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby Krajský súd v Košiciach rozsudok Okresného súdu Košice I potvrdil ako vecne správny a žalovanému priznal trovy odvolacieho konania. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v konaní sp.zn. 26NcKR/13/2016 súd vyhovel žalobe správcu. Uvedené konanie bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach dňa 28.2.2019 zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadne uznesenia z valného zhromaždenia, ktoré vykonával žalovaný, toto sa nevzťahuje na daný prípade, pretože podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka neplatí, ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu za účelové, pretože žalobca musel vedieť, že žalovaný nevykonával uznesenie valného zhromaždenia, ktoré mu uložilo povinnosť nepodať návrh na vyhlásenie konkurzu. Práve opačne žalovaný vykonal uznesenie valného zhromaždenia, ktoré mu uložilo povinnosť podpísať obchodnú zmluvu. Pravdivé nie je ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný súhlasil s uznaním uplatnených zmluvných pokút. Žalovaný v zápisniciach jasne deklaroval svoj nesúhlas s výškou uplatnených pokút a nepodpísal žiadnu dohodu o započítaní pohľadávok. Žalovaný považuje právne závery súdu prvej inštancie za správne. 11. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zopakoval obsah svojich podaní a prednesov. K rozhodnutiu jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti KVESTA, s.r.o., ktoré je datované dňom 20.8.2013, žalovaný prvýkrát na jeho existenciu argumentoval až v marci 2019. Predmetné rozhodnutie svojim obsahom týkajúcim sa povinnosti konateľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a vnímajúc všetky okolnosti a súvislosti jeho dodatočného objavenia nemôže žalovaného liberovať od povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a zbavenia jeho zodpovednosti za škodu. K tvrdeniu žalovaného, že nepodpísal dohodu o započítaní žalobca uviedol, že k započítaniu nie je potrebná dohoda. Žalovaný nesie zodpovednosť už za to, že svojim konaním (nekonaním) vytvoril stav, kedy mohol jeden z jeho veriteľov jednostranne započítať svoje pohľadávky voči dlžníkovi, čím spôsobil škodu ostatným veriteľom. 12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu podľa § 379 a § 378 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem. 13. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. 14. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 640.000,00 eur s prísl. titulom náhrady škody, ktorú spôsobil žalovaný tým, že pri výkone svojej funkcie konateľa konal s neodbornou starostlivosťou. Podľa žalobcu žalovaný uzavrel zmluvu nevýhodnú pre spoločnosť v časti Dohody o zmluvnej pokute. Žalovaný súčasne uznal vyčíslenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 640.000,- € a tým spôsobil spoločnosti škodu. Taktiež žalovaný porušil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, aj napriek tomu, že vedel o negatívnom výsledku hospodárenia. 15. Odvolací súd uvádza, že nárok žalobcu na náhradu škody voči konateľovi môže uplatniť veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľovi správca konkurznej podstaty (§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka). 16. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu, alebo ohroziť jej záujmy, alebo záujmy jej spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov, alebo záujmy tretích osôb, pred záujmami spoločnosti. 17. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že: a/ poskytli plnenie spoločnosti v rozpore s týmto zákonom, b/ nadobudli majetok v rozpore s § 59a. 18. V zmysle citovaného ustanovenia zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú pri výkone svojej pôsobnosti má charakter špeciálnej úpravy vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Na vznik zodpovednosti musia byť splnené tieto predpoklady: a/ vznik škody, b/ porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa, najmä porušenie povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, môžu sa jej dopustiť úmyselným alebo nedbanlivým konaním, c/ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Aby konateľ zodpovedal za škodu musia byť kumulatívne splnené všetky tieto predpoklady, aj ich existenciu musí preukázať poškodený. 19. Zodpovednosti za škodu sa môže konateľ zbaviť preukázaním aspoň jedného z liberačných dôvodov. Konateľ nebude zodpovedať za vzniknutú škodu, ak preukáže, že pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, a že konal v záujme spoločnosti. Ďalším okruhom dôvodov, kedy sa zbaví zodpovednosti konateľ za spôsobenú škodu, je vykonávanie uznesení valného zhromaždenia. Konateľ nezodpovedá za škodu vtedy, ak preukáže, že vykonával uznesenie valného zhromaždenia, pričom toto uznesenie je v súlade so spoločenskou zmluvou alebo stanovami spoločnosti. 20. Pojem „odborná starostlivosť“ zákon nedefinuje. V zásade sa odbornou starostlivosťou chápu všeobecné znalosti a skúsenosti pri výkone funkcie s prihliadnutím na predmet podnikania. 21. V priebehu celého konania žalobca tvrdil, že žalovaný, ako konateľ, spôsobil žalobcovi škodu tým, že funkciu konateľa nevykonával s odbornou starostlivosťou a nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť, aj keď mal vedomosť o negatívnom výsledku hospodárenia k 31.12.2014. 22. Žalovaný podpísal so spoločnosťou PETRACOMPANY, s.r.o., Zmluvu o zabezpečení dočasného pridelenia zamestnancov na základe uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 20.8.2013. Zo zápisníc týkajúcich sa zmluvných pokút vyplýva, že žalovaný namietal uplatnenie zmluvných pokút, ako aj sa snažil súdnou cestou vymáhať od zamestnancov zmluvné pokuty a so zamestnancami, ktorí porušovali povinnosti, ukončil pracovný pomer, resp. s týmito viedol pohovory. 23. Odvolací súd mal za to, že žalovaný sa zbavil zodpovednosti za škodu preukázaním liberačného dôvodu predstavujúceho skutočnosť, že sa snažil znížiť uplatnenú zmluvnú pokutu, viedol pohovory so zamestnancami a s niektorými aj ukončil pracovný pomer. Naviac podpísaním zmluvy o zabezpečení dočasného pridelenia zamestnancov vykonával uznesenie valného zhromaždenia. 24. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný ukrátil veriteľov a uzavrel nevýhodné zmluvy k tomuto odvolací súd uvádza, že žalobca sa mohol iným procesným postupom domáhať na ním tvrdené skutočnosti. 25. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy v dobrej viere. Žalobca zákonné znaky nároku na náhradu škody v konaní nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno. 26. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, ktoré vo svojom rozhodnutí dostatočne vyhodnotil, a s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Odvolacie dôvody uvedené žalobcom v odvolaní neboli naplnené, a preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP) rešpektujúc ust. § 251 CSP, v zmysle ktorého je možno priznať len odôvodnené a účelne vynaložené trovy. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).