Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/11/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200809 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200809.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: M. Q. A., nar. XX.XX.XXXX v meste O., provincia O., Konžská demokratická republika, štátnej príslušnosti O. T. H., O. A., neplatný cestovný doklad O. Č.. E., zastúpený Ligou za ľudské práva, občianske združenie, Štúrova 3, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-68-23/2017-Ž zo dňa 28.07.2017, takto r o z h o d o l : I./ Správnu žalobu z a m i e t a. II./ Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1./ Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 28.08.2017 (č.l. 1-7 spisu) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-68-23/2017-Ž zo dňa 28.07.2017. S rozhodnutím nesúhlasil v celom rozsahu a považoval ho za nesprávne a nezákonné. Uviedol, že prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území SR dňa 13.02.2012 z dôvodu, že v domovskom štáte pre jeho politické názory mu hrozí smrť a má obavu o svoj život. Rovnako ako jeho otec bol členom opozičnej politickej strany Union pour la Démocratic et le Progrés Social (ďalej „UDPS“). V novembri 2011 prebehli v Konžskej demokratickej republike (ďalej „KDR“) voľby, v ktorých bol angažovaný jeho otec, avšak on sa v tom čase už v krajine pôvodu nenachádzal. Po víťazstve Josepha Kabilu a po tom, čo odmietli predstavitelia opozičných strán akceptovať výsledky volieb, došlo k početným protestným akciám, pričom úradujúci prezident akékoľvek prejavy nesúhlasu krvavo potláčal a predstaviteľov opozície prenasledoval. S otcom sa nevie od konania volieb spojiť a nevie s určitosťou povedať, či sa jeho otec stal obeťou represálií alebo z obavy o svoj život neopustil KDR. Aj napriek ním uvádzaných tvrdení nebol mu udelený azyl, ani poskytnutá doplnková ochrana, avšak on je presvedčený, že v prípade núteného návratu by mu mohlo hroziť v KDR prenasledovanie z vyššie uvedených dôvodov alebo zlé zaobchádzanie a preto požiadal o azyl opakovane. Nechce zneužívať azylové konanie, ani konanie pred správnym súdom na oddialenie svojho vyhostenia, avšak jeho obavy zo zlého zaobchádzania pretrvávajú a boli umocnené po tom, čo bol jeho známy, bývalý žiadateľ o azyl na Slovensku, M. W. P., po jeho nútenom návrate do KDR ihneď uväznený. Preto sa rozhodol požiadať o azyl piatykrát. Rozhodnutie žalovaného považoval za nesprávne a nezákonné z dôvodov § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) Správneho súdneho poriadku. 2./ Pokiaľ sa týka žalobných bodov, poukazoval na to, že v danom prípade zo strany žalovaného nastalo nesprávne posúdenie aktuálnej situácie v KDR v súvislosti s jeho členstvom v politickej strany UDPS a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Podľa jeho názoru došlo k závažnej zmene situácie v krajine pôvodu žalobcu, pričom poukazoval na článok uverejnený v Human Rights Watch s názvom „Zákrok proti študentom, vláda obviňuje opozíciu z útokov na Kinšasu“ zo dňa 02.08.2017, článok s názvom „Represie, násilie, uprostred tlaku na mierovú demokratickú zmenu v KDR“ zo dňa 23.06.2017, článok s názvom „Zatýkanie, bitie opozičných lídrov - zdemolované domy“ zo dňa 21.10.2016, článok s názvom „Vyjednávanie Katolíckej cirkvi ponúka záblesk nádeje uprostred prebiehajúceho zákroku“ zo dňa 02.11.2016, Správu OSN o nadmernom používaní sily počas demonštrácií v DR Kongo zo dňa 24.10.2016 a článok s názvom „Prodemokratickí mládežnícki aktivisti na protest proti oneskoreniu volieb v Kinšase“ zo dňa 19.09.2016 a Príručku UK Home Office z roku 2016 s názvom „Správa o situácii v Konžskej demokratickej republike“, týkajúcej sa opozície voči vláde. 3./ Vzhľadom na poukazované správy mal za to, že žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť vyhľadaniu a zozbieraniu aktuálnych informácií o krajine pôvodu žalobcu. Rovnako tvrdil, že situácia v krajine pôvodu sa od predchádzajúcich rozhodnutí zmenila natoľko, že členovia opozičnej strany sú pravidelne prenasledovaní, mučení alebo zatýkaní bez možnosti prístupu k právnikom a sú proti ním vedené vykonštruované súdne procesy. Súčasná vláda sa snaží potlačiť a eliminovať aktivity a pokojné verejné zhromaždenia opozičnej strany UDPS z dôvodu obavy o svoje postavenie. Členovia politickej strany UDPS sú v ohrození zaobchádzania v rozpore s článkom 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Poukazoval na § 8 zákona o azyle a na najvyššiu formu medzinárodnej ochrany azyl, ktorá má byť poskytnutá tomu, kto má v krajine pôvodu opodstatnenú obavu z prenasledovania z niektorého z piatich vymedzených dôvodov vyplývajúcich nielen zo zákona o azyle, ale aj Ženevského dohovoru, ktorým je aj dôvod zastávania určitých politických názorov. Mal obavy z toho, že v prípade núteného návratu do krajiny pôvodu môže byť jeho osoba vystavená z dôvodu zastávania určitých politických názorov a príslušnosti k politickej strane UDPS prenasledovaniu spočívajúcom v zabití, poprave, mučení, zmiznutí bez stopy, zadržiavaní bez právneho dôvodu alebo iných porušení jeho práv, ako to vyplýva zo správ o krajine pôvodu. Poukazoval na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to č. 1Sža/17/2016 zo dňa 11.10.2016 a rozsudky Najvyššieho správneho súdu č. 2Azs/100/2007 zo dňa 26.02.2008, sp. zn. 4Azs/103/2007 z 27.03.2008 a 1Sža/17/2014 zo dňa 29.07.2014. Mal za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil zmenu skutkových okolností v krajine pôvodu žalobcu v spojení s jeho obavou pred prenasledovaním z dôvodu členstva v opozičnej politickej strane UDPS, čím zistenie skutkového stavu je v rozpore s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. 4./ V ďalšom žalobnom bode poukazoval na nesprávne právne posúdenie bezpečnostnej situácie a priamej hrozby vážneho bezprávia v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu a rozpor záverov žalovaného s obsahom spisu. Doplnil, že pred vydaním rozhodnutia poukazoval na správu o krajine pôvodu založenú v administratívnom spise, obsahujúcu informácie o rastúcom násilí milícií, rastúcej humanitárnej kríze v krajine pôvodu, ku ktorej sa pridružilo politické napätie. V minulom roku opustilo svoje domovy v dôsledku násilia viac Konžanov ako Sýrčanov alebo Iránčanov a OSN odhaduje, že od minulého augusta bolo zabitých viac ako 3 300 ľudí a 1,3 milióna bolo nútených uniknúť pred násilím a viac ako 3,7 milióna bolo vnútorne presídlených. Bezpečnostné zložky boli obvinené z použitia nadmernej sily počas demonštrácií 19. a 20. septembra 2016, deň po skončení ústavného mandátu úradujúceho prezidenta. UNJHRO zaznamenalo počas septembrových demonštrácií 48 civilistov zabitých bezpečnostnými silami a v decembri zahynulo viac ako 40 ľudí v Kinšase, Lubumbaši, Boma a Matabi. Francúzska diplomacia neodporúča cestovať takmer do celého KDR, zahrňujúc taktiež O.. 5./ Žalobca poukazoval na to, že jeho obavy spočívajú aj v možnosti jeho okamžitého zadržania po príchode na letisko a následného neľudského zaobchádzania, aké sa stalo jeho známemu a priateľovi M. W. P. a tieto jeho domnienky sú podložené aktuálnymi správami z roku 2017, kde sa uvádza, že navrátilci môžu byť po návrate do KDR vypočúvaní zo strany Národnej spravodajskej agentúry, pričom Nadácia Billa Clintona Za mier zdokumentovala prípad deportovaného z Veľkej Británie, ktorý bol zadržiavaný v nehumánnych podmienkach v O.. Zdôraznil, že v Kongu je žiadosť o azyl podaná v zahraničí považovaná za vlastizradu a po príchode do Konga sú navrátilci systematiky vypočúvaní na letisku. Podľa zdrojov, na ktoré sa odvolávajú britské úrady, sa vracajúce osoby považujú za patriacich k opozičnému hnutiu a sú vystavené riziku zmiznutia. S doteraz zistenými správami o krajine pôvodu žalobca zastával názor, že žalovaný nesprávne právne posúdil riziko zaobchádzania v rozpore s článkom 33 Ženevského dohovoru (zákaz vyhostenia alebo vrátenia), ako aj článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, ktoré žalobcovi v prípade núteného návratu do krajiny pôvodu bezprostredne hrozí. Poukazoval na článok The Guardian s názvom „Konžskí žiadatelia o azyl čelia mučeniu po vyhostení z Veľkej Británie“ zo dňa 15.02.2014, ako aj článok The Guardian s názvom „Británia posiela neúspešných žiadateľov o azyl z KDR späť aj napriek hrozbe mučenia“ zo dňa 27.05.2009. 6./ S poukazom na ním uvádzané skutočnosti v správnej žalobe zastával názor, že závery žalovaného o bezpečnom návrate žalobcu do krajiny pôvodu, ako neúspešného žiadateľa o azyl, sú nepodložené a vychádzajúce z hypotetických tvrdení. Vzhľadom na početné správy o krajine pôvodu žalobcu pojednávajúce o zhoršenej bezpečnostnej a politickej situácii v KDR, zatýkaní a mučení príslušníkov opozície, ktorí sú vrátení do KDR ako neúspešní žiadatelia o azyl zastával názor, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Mal za to, že z dostupných informácií vyplývajú závery, že štátne orgány nielen tolerujú, ale samé realizujú zatýkanie, mučenie a zabíjanie skutočných alebo domnelých členov opozície, ktorí sú vrátení ako neúspešní žiadatelia o azyl do KDR. Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a v prípade žalobcu existujú vážne dôvody rizika zlého zaobchádzania v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu možno konštatovať, že žalovaný v tomto smere dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil riziko vážneho bezprávia v prípade núteného návratu žalobcu do krajiny pôvodu. 7./ Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-68-23/2017-Ž zo dňa 28.07.2017 (č.l. 12-15 spisu) podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“, resp. „ZoA“) zamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako neprípustnú, pričom žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca dňa 23.05.2017 pred pracovníkmi E. Y. F. N. M. (ďalej „E. F. M.É.“) opätovne požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky (ďalej „SR“) z nasledovných dôvodov: „O udelenie azylu na území SR žiadam z obavy o svoj život, nakoľko ako členovi politickej strany UDPS mi v domovskej krajine hrozí prenasledovanie a smrť.“ Doplnil, že ide o piatu žiadosť cudzinca o udelenie azylu na území SR, pričom prvýkrát požiadal o azyl dňa 13.02.2012. 8./ Za účelom zdôvodnenia jeho piatej žiadosti bol s ním dňa 31.05.2017 vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého neuviedol žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné sa domnievať, že sa skutkový stav v jeho prípade podstatne zmenil. V plnej miere sa pridržiaval všetkých dôvodov, ktoré uviedol v predchádzajúcich konaniach, pričom ich zopakoval. Do konania predložil kópiu „Vyhlásenia o pátraní“ po osobe menom M. P. W., ktorú mu zaslal mailom právnik z KDR a ktoré bolo vydané E. Q. W. L. Š. Q. X. N. XX.XX.XXXX. M. P. W. je priateľom menovaného, ktorý bol v minulosti vyhostený do KDR, pričom bol hneď po prílete zadržaný a v súčasnosti je vo väzení. Doplnil, že dňa 18.07.2017 bolo splnomocnenej zástupkyni účastníka konania v priestoroch Migračného úradu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku umožnené oboznámiť sa so spisovým materiálom, ktorá v lehote stanovenej Migračným úradom o zaslanie vyjadrenia uviedla, že - žiada Migračný úrad, aby zohľadnil správy o krajine pôvodu založené v spisovom materiáli pri rozhodovaní o jeho žiadosti, - poukazoval na prípad svojho krajana, ktorý bol vrátený do KDR, pričom bol zatknutý - tvrdil, že vždy pred Migračným úradom vypovedal pravdivo a o skutočnosti, že doklady, ktoré v minulosti predložil Migračnému úradu a ktoré boli falzifikátmi nemal vedomosť a veľmi ho to mrzí. Za obdobie strávené na Slovensku sa snažil dodržiavať predpisy a celý čas zotrval na území SR, pretože ju považuje za bezpečnú a demokratickú krajinu. 9./ V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný poukazoval na § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle a konštatoval, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jeho merite, teda sa ani neskúma, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu alebo na poskytnutie doplnkovej ochrany. Konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov uvedených v § 11 ods. 1 písm. f) ZoA. V takomto konaní o azyle, resp. o opakovanej žiadosti, je teda podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov. Tá sa môže týkať jednak uvádzaných dôvodov žiadosti o azyl alebo sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa. Na základe jeho výpovede a dostupných informácií o krajine pôvodu možno jednoznačne objektívne konštatovať, že účastník konania dôvodí svoju žiadosť o azyl rovnakými dôvodmi ako v predchádzajúcich žiadostiach a od vydania predchádzajúcich rozhodnutí nedošlo v krajine jeho pôvodu k podstatnej a závažnej zmene pomerov. 10./ Poukazoval na situáciu KDR, ohľadne ktorej doplnil, že dlhodobo problémovými oblasťami krajiny sú najmä východné provincie, Severné a Južné Kivu, Katanga a provincie Kasai. Vo východnej časti dochádza k násilnostiam medzi vládou a miestnou milíciou. Ozbrojené skupiny (Demokratické sily na oslobodenie Rwandy (FDLR)), Spojenecké demokratické sily (ADF) a rôzne milície Mayi - Mayi pôsobia v KDR už viac ako 20 rokov, pričom využívajú pretrvávajúcu nestabilitu a slabosť štátnych orgánov vo východnej časti KDR, aby napádali bezpečnostné sily a páchali zločiny proti civilistom. Napriek ofenzívam, ktoré vykonávajú vládne ozbrojené sily FARDC s pomocou stabilizačnej misie OSN v KDR (MONUSCO) a jej zásahových vojenských jednotiek, sporadické útoky milície a napätie medzi komunitami naďalej ohrozujú zraniteľné obyvateľstvo v Severnom a v Južnom Kivu, v Tanganike a v Katange. Ohľadne situácie v provincii O., odkiaľ účastník konania pochádza konštatoval, že k žiadnej zásadnej zmene pomerov objektívne nedošlo. Je síce pravdou, že v O., ako aj v iných oblastiach KDR, došlo za pomoci rôznych ozbrojených skupín k útekom množstva väzňov z väzení, ako aj k úmrtiu viac ako 40 ľudí v mestách Kinšasa, Lubumbaši, Boma a Matadi v decembri roku 2016, a to ako dôsledok stretov bezpečnostných síl s demonštrantami. Úteky väzňov z mesta O., strety, potýčky a násilnosti počas politických demonštrácií, či iné kriminálne akty, však v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako situáciu vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu prebiehajúcom na území provincie O., pri ktorom by dochádzalo k vážnemu bezpráviu na základe neselektívneho násilia. Za prvý štvrťrok 2017 bolo v oblasti O. hlásených len 13 incidentov, bohužiaľ so siedmymi obeťami na životoch, avšak túto situáciu nemožno vyhodnotiť ako situáciu vážneho bezprávia, pri ktorom dochádza k vážnemu a individuálnemu ohrozeniu života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, ako to definuje § 2 písm. f) zákona o azyle. Politická a bezpečnostná situácia v KDR je síce napätá a neistá, avšak vo väčšine časti KDR, ako ani v samotnom meste O., kde mal trvalé bydlisko, v súčasnosti neprebieha žiaden ozbrojený konflikt, v ktorom by mohlo dochádzať k ohrozeniam obyvateľov na základe neselektívneho násilia. K najproblémovejším oblastiam KDR, v ktorých by bolo možné situáciu definovať ako vnútroštátny konflikt s mnohými obeťami na životoch patria regióny Kasai a východné oblasti KDR, najmä Južné a Severné Kivu. Ohľadne slobody cestovania konštatoval, že zákony KDR stanovujú slobodu vnútorného pohybu, cestovania do zahraničia, emigrácie a repatriácie, aj keď vláda tieto práva občas obmedzovala. Napríklad bezpečnostné sily a najmä rebelantské skupiny zaviedli bariéry, kontrolujú stanovištia na cestách, letiskách, trhoch a vymáhajú od civilistov peniaze. Napriek týmto prekážkam vnútroštátne a medzinárodné cestovanie naďalej pokračuje. Vláda KDR spolupracuje s UNHCR a ďalšími humanitárnymi organizáciami pri poskytovaní ochrany a pomoci vnútorne presídleným osobám, utečencom a vracajúcim sa utečencom, žiadateľom o azyl a osobám bez štátnej príslušnosti. 11./ Z informácií získaných z Európskej migračnej siete, respektíve zo zdroja EUROSTAT, vyplýva, že členské krajiny EÚ bežne realizujú tak dobrovoľné, ako aj nútené návraty neúspešných žiadateľov o medzinárodnú ochranu do KDR a títo neúspešní žiadatelia o udelenie medzinárodnej ochrany nie sú ako takí ohrození po návrate do KDR. Neexistuje žiaden presvedčivý dôkaz o tom, že s neúspešnými žiadateľmi o azyl by bolo po ich návrate zle zaobchádzané len z tohto titulu. Podľa dostupných informácií navrátilcom môžu byť po príchode v rámci imigračného konania kladené otázky s cieľom identifikácie osôb, môžu byť za týmto účelom zadržaní na 24 hodín alebo vypočúvaní Národnou agentúrou pre bezpečnosť. Tento postup však rozhodne nemožno vyhodnotiť ako vážne bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu v zmysle § 2 písm. f) ZoA. Mnohé štáty, ktoré realizujú návraty do KDR, vykonali v minulosti prieskumy o zaobchádzaní s navrátilcami a tvrdenia rôznych mimovládnych organizácií o zlom zaobchádzaní s navrátilcami do KDR boli prešetrené, pričom neboli potvrdené. Ďalej sa zaoberal stanoviskami menovaného pred vydaním rozhodnutia, kde sa okrem iných skutočností zaoberal aj vyhlásením o pátraní, ktoré predložil do konania o azyle, kde Migračný úrad považoval za potrebné uviesť, že toto vyhodnotil, pričom konštatoval, že žiadnym spôsobom nedokazuje oprávnenosť jeho žiadosti v konkrétnej súvislosti s ním. Konštatoval, že toto vyhlásenie predložil prostredníctvom svojho advokáta už v rámci svojej predchádzajúcej žiadosti o azyl, a to v rámci kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave 6Saz/1/2016-18 zo dňa 25.11.2016, ktorým Najvyšší súd SR rozsudkom č. 10Sžak/4/2017 zo dňa 19.04.2017 kasačnú sťažnosť zamietol a skonštatoval, že z tohto vyhlásenia o pátraní po jeho krajanovi nevyplýva, že by bol uväznený bez riadneho a spravodlivého súdneho procesu z dôvodu zastávania určitých politických názorov. 12./ Doplnil, že už v predchádzajúcich konaniach o azyle bola spochybnená jeho všeobecná dôveryhodnosť, ktorá mala dopad aj na posúdenie jeho žiadosti. Tento v minulosti predložil svoj členský preukaz strany UDPS, ako aj členský preukaz UDPS svojho otca, ktoré boli podrobené skúmaniu, pričom výsledkom odborného skúmania bola skutočnosť, že tieto preukazy boli falošné. Dokonca portrétnou identifikáciou osoby bolo zistené, že fotografia, ktorú predložil na preukaze, sa s najväčšou pravdepodobnosťou nezhodovala so samotnou osobou účastníka konania. Preto mal Migračný úrad pochybnosť o správnosti predloženého vyhlásenia o pátraní. Zdôraznil, že po prvé ide o kópiu, nie originál, čiže nemožno ho podrobiť efektívnemu skúmaniu a po druhé je zaujímavé, že sa dostal k takémuto vyhláseniu bez problémov, a to údajne prostredníctvom dotyčného vyhosteného občana KDR, pričom sám uviedol, že od čias, kedy sa zdržiaval na Ukrajine v rokoch 2010 až 2012 sa nevedel skontaktovať so svojou rodinou v KDR. Preto je paradoxné a nelogické, že podľa jeho tvrdenia bol jeho krajan po vyhostení do KDR dňom príchodu zaistený a uväznený, pričom vyhostený bol XX.XX.XXXX, ale vyhlásenie o pátraní bolo vydané XX.XX.XXXX s tým, že hľadaný sa nachádza v zahraničí. Správny orgán doplnil, že v KDR panuje obrovská korupcia a nie je problém získať falošné, respektíve aj pravé dokumenty za úplatok. V KDR neexistuje žiadne sofistikované alebo automatické zariadenie, slúžiace na overenie pravosti dokumentov, ani neexistujú archivačné služby pre uchovávanie úradných dokumentov s výnimkou migračného orgánu - Generálneho riaditeľstva pre migráciu DGM. Migračný úrad preto považoval predložené vyhlásenie o pátraní menovaným len za jeho účelovú snahu o dosiahnutie úspechu v ďalšom, v poradí už piatom, konaní o azyle. Za najpodstatnejší fakt v tejto súvislosti možno považovať, že predloženie tohto dôkazu možno vyhodnotiť ako irelevantné v konkrétnej súvislosti s jeho žiadosťou, keďže sa netýka jeho osoby a nijako nepreukazuje akýkoľvek záujem štátnych orgánov KDR o ňom samotnom. Ďalej doplnil, že jeho tvrdenie, že o falošných dokumentoch, ktoré v minulosti predložil, nič netušil a že toho ľutuje a zároveň prehlásenie, že vždy vypovedal pravdivo nemožno považovať za také, ktoré by boli spôsobilé vydať vo veci jeho žiadosti iné rozhodnutie, aké bolo učinené v minulosti, pričom tento v každom konaní vyhlásil, že vypovedal pravdivo. V minulosti bola jednoznačne spochybnená všeobecná dôveryhodnosť jeho osoby, ako aj dôvodov jeho žiadosti, pričom boli vykonané všetky relevantné dokazovania, vrátane odborných posudkov. 13./ Záverom zhrnul, že keďže v minulosti už bolo v prípade účastníka konania právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany a on sám po podaní svojej opakovanej žiadosti zo dňa 23.05.2017 neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu, je potrebné v jeho prípade zamietnuť jeho žiadosť o udelenie azylu na území SR ako neprípustnú v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. K tomu záveru dospel správny orgán po tom, ako komplexne posúdil opakovanú žiadosť menovaného, ako aj situáciu v KDR, pričom nezistil žiadnu takú podstatnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa, ktorá by v konkrétnom vzťahu k nemu odôvodňovala iné rozhodnutie vo veci. 14./ Navyše v predchádzajúcich konaniach o azyle už bola žiadosť menovaného zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Preto v zmysle § 22 ods. 1 ZoA už nie je oprávnený sa zdržiavať na území SR. Jeho aktuálnu žiadosť preto Migračný úrad považuje za účelovú a jej jediným cieľom je snaha o vyhnutie sa administratívnemu vyhosteniu z územia SR, keďže dňa 06.05.2016 E. Y. F. N. M. vydalo rozhodnutie č. p. PPZ-HCP-PO11-ZVC-11-022/2016, ktorým menovaného administratívne vyhosťuje na územie KDR a ukladá mu zákaz vstupu na územie SR na dobu dvoch rokov, pričom mu bola určená lehota na vycestovanie z územia SR na 30 dní od vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2016. Menovaný lehotu na vycestovanie z územia SR zjavne nedodržal a rozhodnutie oddelenia azylu policajného zboru pritom zostáva naďalej v platnosti. Preto Migračný úrad rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, t. j. zamieta jeho žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, pričom jeho žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. 15./ Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, urobené podaním zo dňa 14.09.2017 (č.l. 31-33 spisu) uviedol, že žiada správnu žalobu zamietnuť. V podanom vyjadrení chronologicky uvádzal azylovú históriu žalobcu, pričom doplnil, že ostatný piatykrát požiadal o udelenie azylu dňa 23.05.2017 a pri vykonanom vstupnom pohovore dňa 31.05.2017 neuviedol žiadne také nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné sa domnievať, že sa skutkový stav v jeho prípade podstatne zmenil. Doplnil, že v minulosti už bolo v prípade žalobcu právoplatne žalovaným rozhodnuté o neudelení azylu, respektíve o neposkytnutí doplnkovej ochrany a sám žalobca po podaní opakovanej žiadosti zo dňa 23.05.2017 neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu a preto bolo potrebné v danom prípade zamietnuť jeho žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o pobyte cudzincov. Poznamenal, že Migračný úrad dňa 01.08.2016 svojim rozhodnutím ČAS: MU-PO-97-26/2016-Ž žiadosť o udelenie azylu žalobcovi zamietol rovnako podľa § 11 ods. 1 písm. f) ZoA ako neprípustnú, pričom žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. Túto správnu žalobu Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6Saz/1/2016-18 zo dňa 25.11.2016 zamietol a následne rovnako kasačnú sťažnosť proti tomuto rozsudku zamietol aj Najvyšší súd SR č. k. 10Sžak/4/2017 zo dňa 19.04.2017, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2017. Vzápätí žalobca dňa 23.05.2017 opätovne požiadal o udelenie azylu, pričom pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej ide o rozhodovanie týkajúce sa procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o udelenie azylu v merite veci, t. j. neskúma sa, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu, respektíve poskytnutie doplnkovej ochrany, ale konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov uvedených v § 11 ods. 1 písm. f) ZoA. Pri opätovnej žiadosti je podstatná tá skutočnosť, či už bolo o žiadosti o udelenie azylu právoplatne rozhodnuté a či od takéhoto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov u žiadateľa o udelenie azylu. Zmena sa môže týkať buď uvádzaných dôvodov žiadosti o udelenie azylu alebo môže ísť o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa o udelenie azylu. Na základe výpovede žalobcu zo dňa 31.05.2017, ako aj jeho predchádzajúcich výpovedí v konaniach o udelenie azylu a dostupných informácií o KDR možno jednoznačne a objektívne konštatovať, že žalobca zdôvodnil svoju ostatnú žiadosť rovnakými dôvodmi, ako v predchádzajúcich žiadostiach a od vydania predošlého rozhodnutia žalovaného nedošlo v krajine pôvodu žalobcu k podstatnej a závažnej zmene pomerov. K samotnej situácii KDR žalovaný doplnil, že problémovými oblasťami štátu sú hlavne východné provincie Severného a Južného Kivu, Katanga a provincie Kasai. Taktiež možno konštatovať ohľadne situácie v hlavnom meste Kinšasa, ako aj provincie O., odkiaľ pochádza sám žalobca, žalovaný konštatoval, že k žiadnej zásadnej zmene pomerov objektívne nedošlo. Aj keď bezpečnostná a politická situácia v KDR je neistá a napätá, možno rozhodne konštatovať, že vo väčšine krajiny, respektíve v O., kde mal žalobca trvalý pobyt, v súčasnosti neprebieha žiadny ozbrojený konflikt, v ktorom by mohlo dochádzať k ohrozeniu obyvateľov na základe neselektívneho násilia. Správy o krajine pôvodu, ktoré v správnej žalobe uvádza právna zástupkyňa, boli v prevažnej miere neaktuálne, išlo hlavne o roky 2012 a 2014, situácia z toho obdobia už bola žalovaným medzičasom posudzovaná a pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z aktuálne dostupných informácií o KDR, získaných Odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce Migračného úradu. 16./ Rovnako poznamenal, že podľa dostupných informácií môžu byť navrátilcom po ich príchode do KDR v rámci imigračného konania položené otázky s cieľom ich identifikácie a môže sa stať, že títo môžu byť kvôli tomu zadržaní na 24 hodín, respektíve vypočúvaní Národnou agentúrou pre bezpečnosť. Je však potrebné zdôrazniť, že pri prípadnej realizácii návratu cudzinca do krajiny pôvodu štátne orgány Slovenskej republiky neposkytujú štátnym orgánom v krajine pôvodu žiadne informácie o žiadateľoch o udelenie azylu, t. j. ani neposkytnú informácie o tom, či ich občan požiadal na území SR o udelenie azylu. Vzhľadom na to, že žalovaný je toho názoru, že žalobca v priebehu azylového konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ani jeho právna zástupkyňa v správnej žalobe, neuviedli, ani nepreukázali také skutočnosti, ktoré by žalovaného oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu, respektíve o poskytnutí doplnkovej ochrany, pričom navyše žalobca požiadal o udelenie azylu výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky, správny orgán po objektívnom a individuálnom posúdení všetkých relevantných okolností, týkajúcich sa predmetnej veci, považoval napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu za správne a vydané v súlade so zákonnou úpravou azylu. 17./ Na pojednávaní konanom dňa 07.11.2017 žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na Slovensku žije už 5 rokov a o azyl žiadal už viackrát, pričom poukazoval na stav vo svojej domovskej krajine, kde pri moci je prezident viac ako 16 rokov, hoci mu už mandát skončil. Sú potláčané politické slobody, občania sa nemôžu zhromažďovať, pričom aj EÚ a USA na začiatku roku 2017 zaviedli voči vrcholným predstaviteľom obmedzujúce opatrenia. Celé regióny v jeho krajine, najmä región O., W., O., ako aj celý východ krajiny sú v područí režimu, ktorý je pri moci a tento ich zotročuje, nakoľko im upiera akékoľvek slobody. Priamo v provincii O. boli zabití dvaja zástupcovi OSN, pričom za tento čin sú zodpovední predstavitelia režimu. Až 64 osôb zástupcov medzinárodného spoločenstva už bolo zabitých v tejto provincii O.. Opísal represie režimu voči predstaviteľom opozičnej strany UDPS v meste O. a jej podporovateľom, pričom 28 prítomných členov strany bolo zatknutých. V septembri 2016 pri zásahu v sídle opozičnej strany prišlo o život 40 členov strany a dňa 30.10.2017 počas pokojnej manifestácie prišli o život štyria aktívni členovia opozičnej strany, ktorí žiadali vypísanie prezidentských volieb. 18./ Poukazoval na správu misie MONESCO (misia OSN v Kongu), ktorá vyhlásila, že konanie strany a prezidenta, ktorá je pri moci, je v rozpore s konžskou ústavou a jej medzinárodnými záväzkami, pričom existuje niekoľko stanovísk Európskej únie, Švajčiarska, aj Kanady, v ktorých vyzývajú, aby aktivisti, ktorí sú obmedzovaní na slobode, boli prepustení. Opísal vysielanie medzinárodného francúzskeho rozhlasu RFI, kde v relácii Mladá Afrika vysoký komisár OSN pre Kongo uviedol, že počet presídlencov v Kongu sa tento rok zdvojnásobil s tým, že urgentnosť situácie v Kongu dosahuje intenzitu situácie v Sýrii, Jemene a v Iraku. Rovnako spomenul situáciu svojho známeho, ktorému bol azyl na Slovensku zamietnutý a tento po návrate do krajiny bol zatknutý priamo na letisku a doteraz je vo väzení P. Q. O.. 19./ Mal zato, že žalovaný nerozumie celkom situácii v jeho domovskej krajine, kde neexistuje demokracia, sloboda zhromažďovania a kde žiadna inštitúcia mu nie je schopná zaručiť bezpečnosť. Uviedol príklad poslanca, ktorý požíva imunitu ako poslanec bez toho, aby bol zbavený tejto imunity, bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na 5 rokov odňatia slobody, ako aj bývalého guvernéra provincie O. - P. O., bývalý veľmi blízky človek prezidenta, ktorý oficiálne žiadal o vypísanie prezidentských volieb, čím sa dostal do nemilosti a bolo voči nemu začaté súdne konanie a sudkyňa I. H., ktorá vo veci pojednávala, sa vzdala prípadu po tom, čo bol na ňu vyvíjaný politický nátlak. Poukazujúc na tieto osoby dodal, že jemu, ako neznámej osobe, nikto nezabezpečí slobodu a nikto mu nemôže garantovať, že nebude zatknutý. O azyl žiadal už päťkrát, pretože na Slovensku sa cíti v bezpečí. Jeho život je v Kongu v ohrození a skutočne bezpečne sa cítim na Slovensku, pretože táto krajina mu poskytuje ochranu a nerád by sa vrátil do krajiny, kde ľudský život nemá absolútne žiadnu hodnotu. 20./ Na otázku svojej právnej zástupkyne uviedol, že konkrétne sa vo svojej domovskej krajine obáva o život, keďže je členom opozičnej strany UDPS a po návrate do krajiny by nemal žiadneho právneho zástupcu, ktorý by ho mohol obhajovať. Doplnil, že v jeho krajine dochádza k bezdôvodným zatknutiam, neexistuje sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania. Poukazoval na už zmienený prípad zamietnutého azylu na Slovensku, pričom aj jeho by čakal rovnaký osud, nakoľko krajina je prešpikovaná agentmi tajnej polície (ANR). Bojí sa konkrétne represálií, násilných postupov ozbrojených zložiek a straty ochrany svojej osoby. 21./ Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 07.11.2017 sa pridržiavala podanej správnej žaloby a mala zato, že žalovaný je povinný preskúmať fungovanie právneho systému krajín pôvodu žiadateľov ako celku tak, aby žiadateľ nebol ani náhodou vystavený zaobchádzaniu v rozpore s článkom 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Zároveň na pojednávaní predložila v písomnej forme svoj prednes, ako aj prílohu týkajúcu sa správ o krajine pôvodu. Na základe informácií o krajine pôvodu, či už zhromaždených žalovaným alebo poskytnutých v správnej žalobe, považovala za preukázané, že v KDR je veľmi slabý súdny systém a dochádza tam k cieleným útokom na predstaviteľov opozície, rôznych ľudskoprávnych aktivistov, novinárov a k porušovaniu ľudských práv, pričom na jeho značnom území prebieha ozbrojený konflikt, ktorý okrem obetí si vyžiadal aj desaťtisíce vnútorných presídlencov a tisíce utečencov v susednej Zambii. 22./ Dávala do pozornosti, že žalovaný v konaní, ktoré predchádzalo tomu napadnutému rozhodnutiu, nezaobstaral aktuálne informácie o krajine pôvodu, hoci v predchádzajúcom azylovom konaní bolo rozhodnutie vydané 01.04.2016, čím riadne nepreskúmal zmenu situácie od posledného zisťovania. Rovnako si nezaobstaral aktuálne informácie týkajúce sa zaobchádzania s navrátilcami v porovnaní s predchádzajúcim konaním. Mala zato, že na podklade získaných informácií možno dospieť k záveru, že títo navrátilci môžu byť v KDR vystavení zaobchádzaniu v rozpore s článkom 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, pričom žalovanému v zmysle rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení priamo hrozí vyhostenie do krajiny pôvodu, kde môže byť vystavený prenasledovaniu alebo zaobchádzaniu v rozpore s článkom 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, pričom poukazovala na rozhodnutia národných súdov členských krajín EÚ - Francúzsko a Írsko. 23./ V prejednávanej veci správny súd dokazovanie nedoplnil, podrobne sa oboznámil s obsahom spisu žalovaného: ČAS: MU-76/PO-Ž-2012, ČAS: MU-81/PO-Ž-2014, ČAS: MU-PO-102/2015-Ž, ČAS: MU- PO-97/2016-Ž a ČAS:MU-PO-68/2017-Ž. 24./ Z obsahu administratívneho spisu č. p.: MU-76/PO-Ž-2012 súd zistil, že žalobca požiadal prvýkrát o azyl vyhlásením dňa 13.02.2012 z dôvodu hrozby smrti a obavy o svoj život v domovskom štáte pre politické názory, ktoré zastával. Konanie bolo podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle právoplatne zastavené dňa 04.03.2014. 25./ Z obsahu administratívneho spisu ČAS: MU-81/PO-Ž-2014 súd zistil, že žalobca druhýkrát požiadal o azyl vyhlásením zo dňa 18.03.2014. Počas vstupného pohovoru žalobca uviedol, že sa nemôže vrátiť do krajiny pôvodu z dôvodu obavy o svoj život. Žalovaný o žiadosti žalobcu rozhodol tak, že žalobcovi neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle a neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle. V dôsledku podaného opravného prostriedku žalobcom vec preskúmal Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 9SaZ/28/2014-26 zo dňa 15.10.2014 rozhodnutie žalovaného potvrdil. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. lSža/4/2015-46 zo dňa 10.03.2015 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2015. 26./ Z obsahu administratívneho spisu ČAS: MU-P0-102/2015-Ž súd zistil, že žalobca tretíkrát požiadal o azyl vyhlásením zo dňa 03.06.2015 z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcich konaniach, a to z dôvodu obavy o život, pretože v krajine pôvodu je nepriaznivá politická situácia. Žalobca pri spisovaní dotazníka uviedol, že do domovskej krajiny sa nemôže vrátiť, pretože v krajine bojujú dve politické strany, a to opozičná strana UDPS a strana prezidenta Parti populaire pour la revolution et le development a obával sa, že po prílete do domovskej krajiny by bol zatknutý, pretože je členom UDPS a je aj vedený v zoznamoch tejto strany. Taktiež uviedol, že ako politický člen strany nemal v krajine žiadne problémy v čase, keď sa nachádzal na území domovskej krajiny a uviedol, že sa plne pridržiava skutočností a dôvodov uvedených v pohovoroch z predchádzajúcich konaní a nechce na nich nič ani doplniť. Žalovaný o žiadosti žalobcu rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona žiadosť žalobcu o udelenie azylu zamietol ako neprípustnú. V dôsledku podaného opravného prostriedku žalobcom vec preskúmal Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 9SaZ/18/2015-30 zo dňa 18.11.2015 rozhodnutie žalovaného potvrdil. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 10Sža/6/2016-45 zo dňa 30.03.2016 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2015. 27./ Z obsahu administratívneho spisu ČAS: MU-PO-97/2016-Ž súd zistil, že žalobca štvrtýkrát požiadal o azyl vyhlásením zo dňa 06.05.2016 z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko ako členovi politickej strany UDPS mu v domovskej krajine hrozí prenasledovanie a smrť. Pri spisovaní vstupného pohovoru dňa 19.05.2016 žalobca uviedol, že o tom, že sa dobrovoľne pridal k strane UDPS a o dôvodoch, prečo požiadal o azyl na území Slovenskej republiky vypovedal už v jeho predchádzajúcich pohovoroch, pričom sa plne pridržiaval svojich predchádzajúcich výpovedí. Uviedol, že nemá nič nové, čo by chcel povedať alebo pozmeniť a tiež nechcel nič zmeniť alebo doplniť. Zároveň doložil tri informácie o krajine jeho pôvodu vo francúzskom jazyku, ktoré sa týkajú situácie v KDR. Žalovaný opätovne vyhľadal informácie o bezpečnostnej situácii, preskúmal bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu vo vzájomných súvislostiach so zistenými informáciami a prípadnými rizikami, ktoré by žalobcovi hrozili v prípade jeho návratu do domovskej krajiny a po preložení doložených troch informácií zo strany žalobcu o krajine jeho pôvodu do slovenského jazyka vyhodnotil údaje v nich uvedených. V spise sa nachádzajú informácie ohľadom krajiny pôvodu žalobcu a regióne jeho pôvodu v provincii O., z ktorých je zrejmé, že v domovskej krajine žalobcu nedošlo k podstatnej zmene situácie, v súčasnosti v krajine pôvodu žalobcu neprebieha žiaden ozbrojený konflikt, v ktorom by mohlo dôjsť k ohrozeniu obyvateľstva. Na základe tých skutočností žalovaný v žiadosti o udelenie azylu rozhodol rozhodnutím ČAS: MU-PO-97-26/2016- Ž zo dňa 01.08.2016, ktorým v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, pričom žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. V dôsledku podaného opravného prostriedku žalobcom vec preskúmal Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 6SaZ/1/2016-18 zo dňa 25.11.2016 správnu žalobcu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 10Sžak/4/2017 zo dňa 19.04.2017 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. Rozsudok najvyššieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2017. 28./ Z obsahu administratívneho spisu ČAS:MU-PO-68/2017-Ž, v ktorom bolo vydané preskúmavané rozhodnutie súd zistil, že žalobca piatykrát požiadal o azyl vyhlásením zo dňa 23.05.2017 z dôvodu z obavy o svoj život, nakoľko ako členovi politickej strany UDPS mu v domovskej krajine hrozí prenasledovanie a smrť. Vo vykonanom vstupnom pohovore dňa 31.05.2017 uviedol, že v jeho osobnom živote sa od podania predchádzajúcej žiadosti nič podstatné nezmenilo. Neuviedol žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné sa domnievať, že sa skutkový stav v jeho prípade podstatne zmenil. V plnej miere sa pridržiaval všetkých dôvodov, ktoré uviedol v predchádzajúcich konaniach, pričom ich zopakoval. Do konania predložil kópiu „Vyhlásenia o pátraní“ po osobe menom M. P. W., ktorý bol v minulosti vyhostený do KDR, pričom bol hneď po prílete zadržaný a v súčasnosti je vo väzení. Túto mu zaslal mailom právnik z KDR a ktoré bolo vydané E. Q. W. L. Š. Q. X. N. XX.XX.XXXX. Poukazoval na dôvody uvedené vo svojich predchádzajúcich žiadostiach, ako aj na vyhlásenie o pátraní, ktoré doložil už ku kasačnej sťažnosti voči ostatnému rozhodnutiu v jeho azylovej veci. 29./ Žalovaný opätovne zabezpečil informácie o bezpečnostnej situácii, preskúmal bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu vo vzájomných súvislostiach so zistenými informáciami a prípadnými rizikami, ktoré by žalobcovi hrozili v prípade jeho návratu do domovskej krajiny. V spise sa nachádzajú informácie ohľadom krajiny pôvodu žalobcu a regióne jeho pôvodu v provincii O., z ktorých je zrejmé, že v domovskej krajine žalobcu nedošlo k podstatnej zmene situácie. Ohľadne situácie v provincii O., odkiaľ účastník konania pochádza bolo zistené, že k žiadnej zásadnej zmene pomerov objektívne nedošlo, aj keď v O., ako aj v iných oblastiach KDR, došlo za pomoci rôznych ozbrojených skupín k útekom množstva väzňov z väzení, ako aj k úmrtiu osôb v mestách Kinšasa, Lubumbaši, Boma a Matadi v decembri roku 2016, a to ako dôsledok stretov bezpečnostných síl s demonštrantami. Tieto úteky väzňov z mesta Kinšasa, strety, potýčky a násilnosti počas politických demonštrácií, či iné kriminálne akty nemožno vyhodnotiť ako situáciu vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu prebiehajúcom na území provincie Kinšasa, pri ktorom by dochádzalo k vážnemu bezpráviu na základe neselektívneho násilia. Počas prvého štvrťroka 2017 bolo v oblasti Kinšasa hlásených 13 incidentov so siedmymi obeťami na životoch, pričom situáciu nemožno vyhodnotiť ako situáciu vážneho bezprávia, pri ktorom dochádza k vážnemu a individuálnemu ohrozeniu života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Politická a bezpečnostná situácia v KDR je napätá a neistá, avšak vo väčšine časti KDR, ako ani v samotnom meste O., kde mal žalobca trvalé bydlisko, v súčasnosti neprebieha žiaden ozbrojený konflikt, v ktorom by mohlo dochádzať k ohrozeniam obyvateľov na základe neselektívneho násilia. Rovnako je nesporné, že žalovaný sa podrobne zaoberal aj Vyhlásením po pátraní po osobe známej žalobcovi - M. W. P., ktoré boli žalobcom doložené, pričom z týchto správ nevyplýva priame ohrozenie žalobcu pri prípadnom návrate do krajiny pôvodu. 30./ Takisto žalovaný zabezpečil informácie z ktorých vyplýva, že členské krajiny EÚ bežne realizujú tak dobrovoľné, ako aj nútené návraty neúspešných žiadateľov o medzinárodnú ochranu do KDR a títo neúspešní žiadatelia o udelenie medzinárodnej ochrany nie sú ako takí ohrození po návrate do KDR, pričom neexistuje žiaden presvedčivý dôkaz o tom, že s neúspešnými žiadateľmi o azyl by bolo po ich návrate zle zaobchádzané len z tohto titulu. Mnohé štáty realizujúce návraty do KDR vykonali v minulosti prieskumy o zaobchádzaní s navrátilcami a tvrdenia rôznych mimovládnych organizácií o zlom zaobchádzaní s navrátilcami do KDR boli prešetrené, pričom neboli potvrdené. 31./ Podľa § 8 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o z mene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o azyle“), Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. 32./ Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle, Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. 33./ K žalobným námietkam žalobcu súd právne uzatvára: 34./ Správny súd dáva do pozornosti, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jeho merite, teda sa ani neskúma čí sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov v § 11 ods. 1 zákona o azyle. Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná v prípade, že sa jedná o opakovanú o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. V novom konaní o opakovanej žiadosti o azyl je teda podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže byť jednak v uvádzaných dôvodoch o azyl resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa. 35./ Pokiaľ sa týka námietok nedostatočne zisteného skutkového stavu veci zo strany žalovaného na základe ktorého dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súd má zato, že dané námietky nie sú dôvodné. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie z rôznych zdrojov, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, na ktoré žalobca poukazoval. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku kvalifikovanému posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl, pričom vyhodnotil aj žalobcom tvrdené skutočnosti a ním predložené správy. Rovnako vyhodnotil žalovaný aj situáciu týkajúcu sa prípadných navrátilcov ohľadne ktorej uzavrel, že neexistuje žiaden presvedčivý dôkaz o tom, že s neúspešnými žiadateľmi o azyl by bolo po ich návrate zle zaobchádzané len z tohto titulu. 36./ Z pripojených administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že o predchádzajúcich žalobcových žiadostiach o azyl bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-81-18/ PO-Ž-2014 zo dňa 16.6.2014, ktorým žalobcovi nebol udelený azyl a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana a rozhodnutím ČAS: MU-PO-102-18/2015-Ž zo dňa 6.8.2015, ktorým žalovaný podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle žiadosť žalobcu o udelenie azylu zamietol ako neprípustnú a rozhodnutím ČAS: MU-PO-97-26/2016-Ž zo dňa 01.08.2016, ktorým žalovaný podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona a azyle zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú s tým, že táto bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. 37./ Žalobca svoju v poradí už piatu žiadosť o azyl zdôvodnil rovnakými dôvodmi ako predchádzajúce žiadosti a od vydania predchádzajúcich rozhodnutí nedošlo k podstatnej zmene pomerov v krajine pôvodu žalobcu. Rovnako pokiaľ ide o žalobcom predložené vyhlásenie o pátraní možno konštatovať, že z nej nevyplýva, žeby krajan žalobcu bol uväznený bez riadneho a spravodlivého súdneho procesu z dôvodu zastávania určitých politických názorov, pričom daný dokument navyše nebol predložený v origináli a nemožno ho podrobiť odbornému posúdeniu jeho pravosti. Rovnako namietanú situáciu navrátilcov nemožno vyhodnotiť ako vážne bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu v zmysle § 2 písm. f) ZoA. 38./ Rovnako správny súd považuje za potrebné uviesť, že už v predchádzajúcich konaniach o azyle bola spochybnená všeobecná dôveryhodnosť žalobcu. Tento v minulosti predložil svoj členský preukaz strany UDPS, ako aj členský preukaz UDPS svojho otca, ohľadne ktorých bolo zistené, že sú falošné, pričom portrétnou identifikáciou osoby bolo zistené, že fotografia, ktorú predložil na preukaze, sa s najväčšou pravdepodobnosťou nezhodovala so samotnou osobou žalobcu. 39./ Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu zo dňa 28.08.2017 podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná, keďže vzhľadom na obsah administratívnych spisov žalovaného, týkajúcich sa žiadostí o udelenie azylu žalobcovi, ako aj obsah súdneho spisu a materiálov na ktoré žalobca poukazoval, súd má zato, že nedošlo k naplneniu podmienky v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) ZoA teda k podstatnej zmene skutkového stavu od právoplatného predchádzajúceho rozhodnutia. 40./ O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.