Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/4/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200470 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7020200470.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: D. S. B. J., nar. XX.XX.XXXX v J., T., T. štátnej príslušnosti, J. národnosti, číslo T. cestovného pasu XXXXXXX s dobou platnosti do XX.XX.XXXX, toho času miesto pobytu U. A. D., zastúpený Ligou za ľudské práva, občianske združenie, Baštová 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 25.06.2020 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS:MU-PO-54-28/2020-Ž zo dňa 03.06.2020, takto r o z h o d o l : I./ Správnu žalobu z a m i e t a. II./ Účastníkom konania nárok náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 25.06.2020 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-54-28/2020-Ž zo dňa 03.06.2020. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Poukazoval na to, že dňa 14.02.2020 žalobca požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. V predchádzajúcom konaní sa dal žalobca právne zastúpiť JUDr. Jozefom Piľom, so sídlom Miletičova 1, v Bratislave, ktorý od neho prijal aj značný obnos. Postup tohto zástupcu bol obchádzaním zákona kvalifikovateľným ako pokutníctvo, teda poskytovanie právnych služieb za odmenu bez riadnej, predovšetkým advokátskej licencie. Z tohto dôvodu došlo k ukráteniu jeho práv a k omylu v doručovaní rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Saz/8/2019 zo dňa 02.10.2019 a najmä k zmeškaniu lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Rovnako bol aj zle informovaný, že sa na území SR nachádza nelegálne. Jeho nový zástupca bol toho názoru, že žalovaný, ako správny orgán, mal v prípade zistenia týchto skutočností ho upozorniť, že je právne zastúpený neoprávneným subjektom, ktorý nespĺňa zákonné predpoklady. 2. Dňa XX.XX.XXXX sa žalobca sám dobrovoľne dostavil na G. J. U. F. W., aby opakovane vyhlásil, že v Slovenskej republike (ďalej „SR“) žiada o azyl. V opakovanom konaní vypovedal, že dňa 25.02.2020 v Dotazníku vyhlásil, že keď bol na Slovensku zadržaný a bol na súde v W., tak vyšla správa o tom, že občan T. požiadal na Slovensku o azyl, lebo bol v T. prenasledovaný mafiou. Táto správa vyšla v Slovenskej televízii, pričom v zábere sa objavila aj jeho tvár a táto správa sa cez sociálne siete dostala do T. a T. štátne orgány ju určite zaregistrovali. Teda keby sa vrátil domov, tak by bol obvinený, že počas pobytu v zahraničí pošpinil meno rodnej krajiny a bol by odsúdený, čo má vedomosť, až na desať rokov. Ako hlavné dôvody svojej opakovanej žiadosti uviedol, že je to prenasledovanie mafiou v T. a teraz navyše aj prenasledovanie zo strany štátu T.J., ak by sa vrátil domov. 3. Pokiaľ sa týka samotných žalobných bodov správnej žaloby uviedol, že rozhodnutie je nezákonné, keďže v prípade žalobcu sa podstatne zmenil skutkový stav. Medializácia jeho prípadu pred slovenskými štátnymi orgánmi viedla k tomu, že táto skutočnosť je známa T. štátnym orgánom a v prípade návratu mu hrozí trestné stíhanie za dehonestáciu T. W. B.. Svoje tvrdenie podporoval aj konkrétnym záznamom televíznej reportáži. Žalovaný ohľadne toho v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „po prehratí tohto záznamu je ale zrejmé, že v tomto príspevku sa nespomína konkrétne meno žiadateľa, uvádza sa len štátna príslušnosť, jeho tvár je vytienená, jeho obavu z možného postihu v prípade návratu do krajiny pôvodu považuje Migračný úrad za neopodstatnenú“. 4. Ďalej zástupkyňa žalobcu dodala, že v jeho prípade existujú opodstatnené a objektizujúce subjektívne obavy žalobcu tak, ako ich uviedol v pohovore so žalovaným, ktoré boli rovnako predložené aj žalovanému vo vyjadrení právnej zástupkyne pred vydaním rozhodnutia zo dňa 15.05.2020, pričom poukazovala na trestné sadzby v prípade urážky kráľa, urážky vlády alebo zahraničných vodcov, urážanie náboženských smerov alebo za podnecovanie konfliktov a poburovanie. Dodala, že medzi aktivistami zadržanými v roku 2019 bol aj 31 ročný učiteľ z mesta A. a úrady ho zadržali v reakcii na štyri príspevky na facebooku, ktoré napísal vo februári, z ktorých iba jeden bol označený kráľovým menom, pričom bol odsúdený na dva roky väzenia. Obvinenia vznesené proti aktivistom sa pohybovali pod urážky kráľa, tzv. „predlžovanie jazyka proti kráľovi“ až po vágne obvinenia z „narušovania politického režimu“ a „online ohovárania“. Ďalej zástupkyňa žalobcu poukazovala na rôzne reportážne záznamy, ako usvedčujúce dôkazy, ktorými opodstatňoval režim trestné stíhanie, pričom trestne stíhané osoby boli vystavené počas väzobného stíhania tomu, že štátne orgány často ignorovali procedurálne záruky proti svojvoľnému zatknutiu a zadržaniu, pričom jednotlivcov zadržali aj po prekročení zákonných lehôt. Objavili sa aj správy o svojvoľnom alebo nezákonnom pozbavení života. Miestne médiá, vládne orgány a organizácie pre ľudské práva potvrdili, že počas roka zomrel najmenej jeden jednotlivec vo väzbe v dôsledku údajného mučenia zo strany pracovníkov riaditeľstva verejnej bezpečnosti. V auguste koordinátor vlády pre ľudské práva (GCHR) uviedol, že policajný súd posudzuje nový prípad údajného mučenia a zneužívania zo strany personálu CIT, ktorý viedol k smrti. Veliteľ riaditeľstva verejnej bezpečnosti (PSD) okamžite začal vyšetrovanie a vytvoril komisiu na posudzovanie forenzných správ. Rovnako podľa miestnych a medzinárodných mimovládnych organizácii vláda zriedka vyšetrovala obvinenia zo zneužitia alebo korupcie a keď úrady vyšetrovali takéto obvinenia, bolo málo odsúdených a málo alebo vôbec žiadne verejné informácie alebo transparentnosť, pričom miestne a medzinárodné mimovládne organizácie popisujú rozšírenú beztrestnosť. Poukazovala aj na tú skutočnosť, že polícia v T. má úplnú beztrestnosť za použitie nadmernej sily a podľa overených správ dochádza nepravidelne k mučeniu na policajných staniciach a vo väzniciach a podmienky vo väčšine väzníc nie sú v súlade s medzinárodnými normami. 5. S poukazom na správy o krajine pôvodu, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, právna zástupkyňa poukazovala na vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia zo dňa 15.05.2020 a mala za to, že bolo preukázané, že v predmetnom konaní došlo k podstatnej zmene skutkového stavu, keďže žalovaný v predchádzajúcom konaní tento azylový dôvod žalobcu vôbec nepreskúmaval a tento azylový dôvod žalobca uviedol až počas pohovoru dňa 25.02.2020 v druhom konaní pred žalovaným. Žalovaný nepristúpil k skúmaniu nových skutočností a nepreskúmateľným spôsobom reagoval na objektívne správy zhromaždené v spise. V tomto ohľade trpí jeho rozhodnutie, podľa ich názoru, závažnou vadou nepreskúmateľnosti a napĺňa dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Keďže žalovaný neskúmal nové okolnosti ani položením otázky žalobcovi, ktorou by sa dopýtal na konkrétny spôsob, akým sa reportáž o žalobcovi dostala do pozornosti T. zastupiteľského orgánu, respektíve akým spôsobom bola jeho osoba orgánmi krajiny pôvodu stotožnená s osobou žalobcu, subjektívny názor žalovaného o neopodstatnenosti obáv žalobcu nenachádza ani podporu v zhromaždených objektívnych správach o krajine pôvodu. V jeho prípade došlo k podstatnej zmene skutkových okolností a žalovaný tak nemohol rozhodnúť podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Na zistený skutkový stav teda nesprávne aplikoval právnu normu, čím došlo k naplneniu dôvodu zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Rovnako sa možno domnievať, že v prípade jeho návratu do krajiny by bol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Vyššie citované informácie v správnej žalobe opisujú trestné stíhania na základe vágnych obvinení z trestných činov, ako urážka, či ohováranie kráľa, narušovanie politického režimu a online ohováranie, práca na zmene štruktúry štátu alebo používanie nevhodného jazyka, či rúhania, teda trestných činov slovenskému právnemu poriadku neznámych. Obavy z trestného stíhania za konanie kvalifikovateľné ako zmienené trestné činy „z dôvodu urážky T. B.“ opisuje žalobca vo svojej výpovedi. Objektívne správy navyše opisujú, že v T.M. sú väzobne stíhaní občania za svoje príspevky na facebooku, teda sociálnej sieti, na čo rovnako žalobca upozorňuje ako na svoj problém, keďže sociálne siete označil ako sieť, cez ktorú sa do pozornosti T. štátnych orgánov dostala predmetná reportáž. Príspevky, za ktoré sú títo občania odsúdení, sú samozrejme slovenskou trestnoprávnou optikou považované za neškodné, no v prospech žalobcovej krajiny pôvodu môžu skutočne viesť k obmedzeniu slobody či už vo forme väzby alebo aj uloženia trestu odňatia slobody. V súvislosti s obmedzením osobnej slobody objektívne správy o krajine pôvodu opisujú hrozbu vážneho bezprávia vo forme mučenia alebo neľudského, ponižujúceho zaobchádzania. Podľa týchto správ dochádza k mučeniu na policajných staniciach a vo väzniciach. Podmienky vo väčšine väzníc nie sú v súlade s medzinárodnými normami. Nadmerné použitie sily, v niektorých prípadoch vedúce aj k usmrteniu zadržaných, je bežným správaním štátnych orgánov, ktorému chýba adekvátny a reálny prieskumný mechanizmus, teda aj páchané často beztrestne. Niektoré správy opisujú, že v praxi štátne orgány ignorujú procesné záruky brániace svojvoľnosti pri výkone ich činnosti. S poukazom na skutočnosti tvrdené v správnej žalobe bol toho názoru, že zhromaždené informácie nie len že preukazujú podstatnú zmenu skutkových okolností v predmetnom prípade, ale navyše aj dostatočne objektivizujúcu existenciu reálnej hrozby vážneho bezprávia žalobcovi v prípade návratu do T. a žalobcovi má byť poskytnutá doplnková ochrana podľa § 13a zákona o azyle. 6. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-54-28/2020-Ž zo dňa 03.06.2020 v konaní podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“ resp. „ZoA“) podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle zamietol žiadosť ako neprípustnú s tým, že žiadosť bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. Túto žiadosť zamietol žiadateľovi D. S. B. J., nar. XX.XX.XXXX F. J., v T., T. štátnej príslušnosti, J. národnosti, L. vierovyznania, číslo T.M. K. U. XXXXXXX s dobou platnosti R. XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu mesto J., Š. T., E. J.-M., bez označenia číslo domu, T., toho času Ú. U.W. S. U. K. P., P. D.. 7. Z odôvodnenia žalovaného vyplýva, že žiadateľ dňa 14.02.2020 opakovane požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu, že sa obáva o svoj život, ktorú odôvodnil tým, že mafiánska skupina, ktorá sa v T. zaoberá vydieraním a krádežami áut od neho žiadala, aby pre nich pracoval a vykrádal autá, čo on odmietol a obáva sa z toho dôvodu o svoj život. Prvýkrát požiadal o medzinárodnú ochranu na území SR 13.09.2018 z dôvodu obavy o svoj život v krajine pôvodu, kde rozhodnutím Migračného úradu č. p. MU-PO-205-25/2018-Ž z 28.05.2019 mu nebol udelený azyl a nebola mu ani poskytnutá doplnková ochrana. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4SaZ/8/2019-23 z 09.10.2019, ktorý správnu žalobu zamietol a rozsudok sa stal právoplatný dňa 14.11.2019. Po nadobudnutí právoplatnosti sa žiadateľ zdržiaval na území SR neoprávnene, a to aj napriek tomu, že mu bolo Oddelením cudzineckej polície PZ Žilina dňa 24.08.2018 pod č. PPZ-HCP-BB7-153-015/2018-AV vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.09.2018, pričom výkon tohto rozhodnutia bol odložený do doby vykonateľnosti rozhodnutia Migračného úradu o neudelení azylu, ktoré nadobudlo vykonateľnosť 14.11.2019. Keďže sa zdržiaval bez povolenia a bez vážneho dôvodu naďalej neoprávnene na území SR, bol trestným rozkazom Okresného súdu W. Č.. B.. XT/X/XXXX-XX zo dňa 14.02.2020 odsúdený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na trest odňatia slobody na 4 mesiace s tým, že tento bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou 12 mesiacov. Zároveň mu bol podľa § 279 ods. 1 Tr. zákona uložený trest vyhostenia z územia SR na dobu 18 mesiacov. 8. Dňa 25.02.2020 bol s ním vykonaný pohovor, počas ktorého opätovne poukazoval na problémy s mafiou, ktorá ho v T. nútila, aby s nimi spolupracoval pri nelegálnom dovoze kradnutých áut a autosúčiastok, pričom tieto dôvody boli predmetom posudzovania jeho prvej žiadosti. Svoju výpoveď doplnil o informáciu o tom, že po jeho odsúdení 14.02.2020 bola v slovenskej televízii správa o jeho zadržaní, pričom tam bolo uverejnené, že občan T.M. bol na území SR zadržaný. Už presne nevie, či v televízii bolo uvedené aj jeho meno, ale televízia ho natáčala. Následne mu brat z T. cez sociálne siete oznámil, že už aj mafia a T. štátne orgány vedia, že je na Slovensku. Okrem mafie sa obáva aj trestu zo strany štátu, lebo pošpinil meno T. a čo má vedomosť, len kvôli tomu môže byť odsúdený až na 10 rokov. Iné dôvody neuviedol, ako dôkazy predložil časť elektronickej komunikácie s bratom zo septembra 2018 a potvrdenie miestnych orgánov v W., že jeho bývalá manželka aj s ich maloletým synom bývajú v tomto regióne a majú U. štátnu príslušnosť. 9. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní jeho opakovanej žiadosti bola posudzovaná aj situácia v krajine pôvodu, pričom nebolo zistené, že by sa táto situácia v T. zásadne zmenila. Nepotvrdilo sa ani tvrdenie žiadateľa, že podanie žiadosti o azyl považujú T. štátne orgány za trestný čin. Poukazoval aj na tvrdenia zástupkyne Ligy za ľudské práva, ktorá uvádzala niekoľko prípadov T. štátnych príslušníkov, ktorí boli v T. odsúdení za urážku a kritiku kráľa a T. vlády, pričom tieto boli odlišné od prípadu menovaného. Doložila na USB kľúči záznam z Krimi novín televízie JOJ z 15.02.2020, ktorého názov je „K. P. F. Q. L.“. Po prehratí tohto záznamu je ale zrejmé, že v tomto príspevku sa nespomína konkrétne meno žiadateľa, uvádza sa len štátna príslušnosť, jeho tvár je vytienená, aby sa zabránilo identifikácii osoby. Pretože identita žiadateľa nebola zverejnená, jeho obavu z možného postihu v prípade návratu do krajiny pôvodu považoval žalovaný za neopodstatnenú. 10. Žalovaný v rozhodnutí poukazoval na znenie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle a uviedol, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej ide o rozhodovanie, ktorým sa neposudzuje žiadosť o azyl v jej merite a ani sa neskúma, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu, respektíve poskytnutie doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba splnenie predpokladov v § 11 ods. 1 písm. f) ZoA. Zdôraznil, že v novom konaní o opakovanej žiadosti o azyl je teda podstatná len tá skutočnosť, či sa už v minulosti právoplatne rozhodlo a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže byť jednak z uvádzaných dôvodov, respektíve môže sa jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa. Keďže v minulosti už bolo v jeho prípade právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany a menovaný po podaní opakovanej žiadosti neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu, ani nedošlo k závažnej zmene pomerov v jeho krajine, ministerstvo rozhodlo, že jeho žiadosť zamietlo ako neprípustnú v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle s tým, že táto bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo SR. K danému dospel Migračný úrad po tom, ako komplexne posúdil jeho opakovanú žiadosť, ako aj situáciu v krajine pôvodu, pričom nezistil žiadnu takú podstatnú zmenu v dôvodoch žiadosti, ako aj pomerov v krajine pôvodu žiadateľa, ktorá by v konkrétnom vzťahu k nemu odôvodňovala iné rozhodnutie vo veci. 11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10.07.2020 navrhol správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že v prvom rade sa nestotožňuje s úvahou právnej zástupkyne, že od vydania predchádzajúceho právoplatného a vykonateľného rozhodnutia ČAS: MU-PO-205-25/2018-Ž zo dňa 28.05.2019 došlo k podstatnej zmene skutkového stavu. Obsahom celej jej argumentácie a zrejme dôvodom citácií početných, avšak nijako nesúvisiacich správ s prípadom žalobcu sú správy o krajine pôvodu, ktoré predložila. Žalobca vytýka správnemu úradu práve takéto konštatovanie v odôvodnení rozhodnutia. 12. Žalobca predložil do konania čiastočne a veľmi neformálne preloženú komunikáciu so svojim bratom prostredníctvom aplikácie What´s app, ktorá podľa jeho názoru dokazuje, že sa skutočne bojí o svoj život. Tiež predložil na USB nosiči reportáž Krimi novín televízie JOJ, ktorá anonymne informuje o nejakom príslušníkovi T. kráľovstva žiadajúceho neúspešne o azyl v SR. Podľa právnej zástupkyne žalobcu je zverejnenie reportáží (na Slovensku!) dôvodom, pre ktorý bude v T. zatknutý za urážku kráľa, bude s ním vo väzbe neľudsky zaobchádzané a tiež mu preto hrozí smrť. Správny orgán sa s týmto zvukovým obrazovým záznam oboznámil, je súčasťou spisového materiálu a v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, prečo jeho obavu v tejto súvislosti považuje za neopodstatnenú. Navrhol, aby súd prehratím tohto záznamu sám zhodnotil jeho tzv. hrozbu a bol presvedčený, že krátka a starostlivo anonymizovaná reportáž, kde obraz žalobcu je tak upravený, aby bola rozmazaná jeho tvár a aj okolitá plocha na obrazovke, nemôže predstavovať nijakú hrozbu pre žalobcu. Nikde v reportáži sa nespomínajú osobné údaje, ktoré by ho mohli identifikovať. Okrem toho považoval za vykonštruované, aby sa stručná informácia o jeho údajnom probléme s mafiou, ktorá v reportáži odznela, mohla považovať za urážku T. kráľa. Podľa jeho názoru, na základe tohto záznamu, v žiadnom prípade nemožno hovoriť o podstatnej zmene skutkového stavu. 13. Početné citácie správ o prekračovaní lehôt v trestnom stíhaní v T. o úmrtí muža vo väzbe, či o zadržaní „najmenej 7 aktivistov“ (nie je zrejmé akých) a pod., považoval žalovaný za irelevantné s absentujúcou racionálnou súvislosťou so žalobcovým prípadom. Bol presvedčený, že uvedenou televíznou reportážou nemôže byť žalobca jednak identifikovaný s tou osobou, ktorej sa reportáž týka a ani z jej obsahu neplynú také závery, ktoré by mohli objektívne opodstatňovať žalobcov strach po návrate do krajiny pôvodu. 14. Pokiaľ sa týka tvrdenia právnej zástupkyne, že bol žalobca v predchádzajúcom správnom a súdnom konaní ukrátený na svojich právach pre neprofesionálny prístup svojho vtedajšieho právneho zástupcu a následne poukazuje na vady, u ktorých malo dôjsť v konaní pred súdom, mal za to, že posúdenie týchto skutočností nepatrí do predmetu tohto konania, kde sa preskúmava zákonnosť iného rozhodnutia správneho orgánu. Záverom poukazoval na to, že žalovaný vykonal v konaní dôkazy týkajúce sa posúdenia eventuálnej zmeny skutkového stavu žalobcovho prípadu vo vzťahu k jeho predchádzajúcej žiadosti o udelenie azylu a konkrétne vykonal najmä doplňujúci pohovor, zaobstaral ďalšie informácie o krajine pôvodu a do spisu bola založená dokumentácia, ktorú správnemu orgánu predložil. Dôkazné prostriedky boli v rozhodnutí vyhodnotené, pričom správny orgán konštatoval, že je potrebné, aby jeho žiadosť bola zamietnutá ako neprípustná, nakoľko ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, keďže v minulosti sa už v predchádzajúcom konaní právoplatne rozhodlo a od jeho právoplatného ukončenia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. 15. Žalobca vo svojej replike na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe urobenej podaním zo dňa 07.08.2020 uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanej správnej žalobe. Mal za to, že nové skutkové okolnosti, ako ich žalobca pred žalovaným uviedol, žalovaný v rozhodnutí nezákonným spôsobom ignoroval. Zo strany žalovaného nebol ani predmetom skúmania spôsob, akým sa skutočnosť o žalobcovej žiadosti o azyl na Slovensku dostala do povedomia štátnych orgánov T.. Žalobca počas konzultácie s právnou zástupkyňou v reakcii na doplňujúce otázky uviedol, že komunita J. hovoriacich je v Bratislave veľmi úzka a ľudia sa v jej rámci navzájom poznajú. Je jediným jedincom, ktorý na Slovensku žiadal o azyl, takže keď bola reportáž odvysielaná, bolo jednoduché ho stotožniť s tým cudzincom z videa. Ľudia z Bratislavy majú kontakt na T. ambasádu vo Viedni, teda im reportáž preposlali cez sociálne siete. Takto sa reportáž dostala do povedomia T. štátnych orgánov. Žalovaný podľa jeho vyjadrenia bagatelizuje objektívne správy o krajine pôvodu s poznámkou, že tieto sú irelevantné, pričom opätovne poukazoval na neprimerané trestné stíhania, či odsúdenia za trestné činy, ktorých sa žalobca v prípade návratu do krajiny obáva. Mal za to, že v prípade žalobcu došlo k podstatnej zmene skutkového stavu, ktorú žalovaný mal v konaní preskúmať a následne, najmä svoje závery riadne odôvodniť v napadnutom rozhodnutí, čím jeho rozhodnutie sa javí nepreskúmateľným a nedostatočným. Poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/2/2019 zo dňa 26.03.2019. Namietal, že doplňujúce odôvodnenie žalovaného, ktorým rozvádza svoju správnu úvahu vo vyjadrení k správnej žalobe nemôže v žiadnom prípade konvalidovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 16. Na pojednávaní konanom dňa 29.09.2020 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej správnej žalobe v celom rozsahu. Napadnuté rozhodnutie považovala za nezákonné nielen z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, ale najmä z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, ktoré z ich pohľadu neposkytuje odpovede na argumentáciu poskytnutú právnou zástupkyňou v stanovisku pred vydaním rozhodnutia a nemožno ho v žiadnom prípade považovať za súladné s požiadavkou riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Mala za to, že požiadavka na kvalitu daného rozhodnutia v správnom konaní nebola splnená. Správny orgán sa podľa ich názoru nie dostatočným spôsobom vysporiadal s argumentáciou právnej zástupkyne a neposkytol odpovede na tú argumentáciu, ktorá podľa ich názoru bola spôsobilá a je relevantná pre otázky možného udelenia medzinárodnej ochrany tak, ako je to uvedené v stanovisku pred vydaním rozhodnutia. 17. Podľa § 8 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o z mene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o azyle“), Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. 18. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle, Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. 19. Pokiaľ sa týka žalobných námietok, správny súd právne uzatvára: 20. Žalobca prvýkrát požiadal o medzinárodnú ochranu na území SR 13.09.2018 z dôvodu obavy o svoj život v krajine pôvodu. Rozhodnutím Migračného úradu č. p. MU-PO-205-25/2018-Ž z 28.05.2019 mu nebol udelený azyl a nebola mu ani poskytnutá doplnková ochrana. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorá bola zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4SaZ/8/2019-23 z 09.10.2019 (právoplatný dňa 14.11.2019). Následne správny orgán Oddelenie cudzineckej polície PZ Žilina dňa 24.08.2018 pod č. PPZ-HCP-BB7-153-015/2018-AV vydalo rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.09.2018. Trestným rozkazom Okresného súdu W. č. k. XT/X/XXXX- XX zo dňa 14.02.2020 bol žalobca odsúdený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený. Zároveň mu bol podľa § 279 ods. 1 Trestného zákona uložený trest vyhostenia z územia SR na dobu 18 mesiacov. 21. Dňa 14.02.2020 žalobca druhýkrát, t.j. opakovane, požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu, že sa obáva o svoj život, ktorú odôvodnil tým, že mafiánska skupina, ktorá sa v T. zaoberá vydieraním a krádežami áut od neho žiadala, aby pre nich pracoval a vykrádal autá, čo on odmietol a z toho dôvodu sa obáva o svoj život. Svoju v poradí druhú žiadosť odôvodnil rovnakými dôvodmi ako predchádzajúcu žiadosť, pričom od vydania predchádzajúceho rozhodnutia správneho orgánu nedošlo k podstatnej zmene pomerov v krajine pôvodu žalobcu. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím ČAS: MU-PO-54-28/2020-Ž zo dňa 03.06.2020 podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle zamietol jeho žiadosť ako neprípustnú s tým, že žiadosť bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. 22. Správny súd dáva do pozornosti, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jeho merite, teda sa ani neskúma, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov v § 11 ods. 1 zákona o azyle. Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná v prípade, že sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. V novom konaní o opakovanej žiadosti o azyl je teda podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže byť jednak v uvádzaných dôvodoch o azyl, resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa. 23. Ohľadne záznamu na USB kľúči z Krimi novín televízie JOJ z 15.02.2020 s názvom „K. P. F. Q. L.“ žalovaný uviedol, že po jeho prehratí je zrejmé, že v tomto príspevku sa nespomína konkrétne meno žiadateľa, uvádza sa len štátna príslušnosť, jeho tvár je vytienená, aby sa zabránilo identifikácii osoby. Pretože identita žiadateľa nebola zverejnená, jeho obavu z možného postihu v prípade návratu do krajiny pôvodu považoval žalovaný za neopodstatnenú. 24. Žalobca podstatnú zmenu pomerov odvodzoval od televíznej reportáže, pričom medializácia jeho prípadu pred slovenskými štátnymi orgánmi viedla k tomu, že táto skutočnosť je známa T.M. štátnym orgánom a v prípade návratu mu hrozí trestné stíhanie za dehonestáciu T. W. B.. Správny súd po vzhliadnutí záznamu uloženému na usb kľúči, ktorý tvorí prílohu súdneho spisu zistil, že vo vysielaní televízie JOJ bol použitý záznam s názvom „K. P. F. Q. L.“. Z tohto záznamu však nevyplýva, aby bolo možné identifikovať, že osoba cudzinca je osobou žalobcu, keďže neuvádza sa konkrétne meno žiadateľa, iba jeho štátna príslušnosť, pričom nemožno ho identifikovať ani podľa jeho tváre, keďže táto je zatienená. Keďže v spomínanej reportáži sa nespomínajú osobné údaje žalobcu, na základe ktorých by ho bolo možné identifikovať, pričom navyše spomínané problémy s mafiou nemožno, podľa názoru súdu, považovať za urážku T. kráľa, správny súd má za to, že v prípade žalobcu nedošlo k podstatnej zmene okolnosti, ktorá by mala mať vplyv na rozhodnutie správneho orgánu. 25. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná, keďže vzhľadom na obsah administratívnych spisov žalovaného, týkajúcich sa žiadostí o udelenie azylu žalobcovi, ako aj obsah súdneho spisu a materiálov, na ktoré žalobca poukazoval, súd má zato, že nedošlo k naplneniu podmienky v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) ZoA, teda k podstatnej zmene skutkového stavu od právoplatného predchádzajúceho rozhodnutia. Navyše, vzhľadom na vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu, ako aj následne súdom uložený trest vyhostenia žalobcovi z územia SR, je aj dôvod sa domnievať, že žalobca svoju druhú žiadosť podal výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. 26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.