{"guid": "62205a7c-8e97-4890-bd51-fab9e690065c:bc2b9891-4246-4325-ae99-8ccb4937d231", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200470.2", "spisova_znacka": "5Saz/4/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/4/2020 z 28. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 28. septembra 2020, sp. zn. 5Saz/4/2020, ECLI:SK:KSKE:2020:7020200470.2", "identifikacne_cislo": "7020200470", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "Mgr. Kazimíra Hallová", "sudca_id": 664, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kazimira-hallova-664", "datum_vydania": "2020-09-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-11", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc2b9891-4246-4325-ae99-8ccb4937d231", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200470.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200470.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200470.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Saz/4/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200470
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7020200470.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: D. S. B. J., nar.
XX.XX.XXXX v J., T., T. štátnej príslušnosti, J. národnosti, číslo T. cestovného pasu XXXXXXX s dobou
platnosti do XX.XX.XXXX, toho času miesto pobytu U. A. D., zastúpený Ligou za ľudské práva, občianske
združenie, Baštová 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný
úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 25.06.2020 o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného ČAS:MU-PO-54-28/2020-Ž zo dňa 03.06.2020, takto

r o z h o d o l :

I./  Správnu žalobu  z a m i e t a.

II./  Účastníkom konania nárok náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 25.06.2020 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS:
MU-PO-54-28/2020-Ž zo dňa 03.06.2020. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov. Poukazoval na to, že dňa 14.02.2020 žalobca požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie
doplnkovej ochrany. V predchádzajúcom konaní sa dal žalobca právne zastúpiť JUDr. Jozefom Piľom,
so sídlom Miletičova 1, v Bratislave, ktorý od neho prijal aj značný obnos. Postup tohto zástupcu bol
obchádzaním zákona kvalifikovateľným ako pokutníctvo, teda poskytovanie právnych služieb za odmenu
bez riadnej, predovšetkým advokátskej licencie. Z tohto dôvodu došlo k ukráteniu jeho práv a k omylu
v doručovaní rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Saz/8/2019 zo dňa 02.10.2019 a najmä
k zmeškaniu lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Rovnako bol aj zle informovaný, že sa na území
SR nachádza nelegálne. Jeho nový zástupca bol toho názoru, že žalovaný, ako správny orgán, mal
v prípade zistenia týchto skutočností ho upozorniť, že je právne zastúpený neoprávneným subjektom,
ktorý nespĺňa zákonné predpoklady.

2. Dňa XX.XX.XXXX sa žalobca sám dobrovoľne dostavil na G. J. U. F. W., aby opakovane vyhlásil, že
v Slovenskej republike (ďalej „SR“) žiada o azyl. V opakovanom konaní vypovedal, že dňa 25.02.2020
v Dotazníku vyhlásil, že keď bol na Slovensku zadržaný a bol na súde v W., tak vyšla správa o tom,
že občan T. požiadal na Slovensku o azyl, lebo bol v T. prenasledovaný mafiou. Táto správa vyšla v
Slovenskej televízii, pričom v zábere sa objavila aj jeho tvár a táto správa sa cez sociálne siete dostala
do T. a T. štátne orgány ju určite zaregistrovali. Teda keby sa vrátil domov, tak by bol obvinený, že počas
pobytu v zahraničí pošpinil meno rodnej krajiny a bol by odsúdený, čo má vedomosť, až na desať rokov.
Ako hlavné dôvody svojej opakovanej žiadosti uviedol, že je to prenasledovanie mafiou v T. a teraz
navyše aj prenasledovanie zo strany štátu T.J., ak by sa vrátil domov.



3. Pokiaľ sa týka samotných žalobných bodov správnej žaloby uviedol, že rozhodnutie je nezákonné,
keďže v prípade žalobcu sa podstatne zmenil skutkový stav. Medializácia jeho prípadu pred slovenskými
štátnymi orgánmi viedla k tomu, že táto skutočnosť je známa T. štátnym orgánom a v prípade návratu
mu hrozí trestné stíhanie za dehonestáciu T. W. B.. Svoje tvrdenie podporoval aj konkrétnym záznamom
televíznej reportáži. Žalovaný ohľadne toho v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „po prehratí tohto
záznamu je ale zrejmé, že v tomto príspevku sa nespomína konkrétne meno žiadateľa, uvádza sa len
štátna príslušnosť, jeho tvár je vytienená, jeho obavu z možného postihu v prípade návratu do krajiny
pôvodu považuje Migračný úrad za neopodstatnenú“.

4. Ďalej zástupkyňa žalobcu dodala, že v jeho prípade existujú opodstatnené a objektizujúce subjektívne
obavy žalobcu tak, ako ich uviedol v pohovore so žalovaným,  ktoré boli rovnako predložené aj
žalovanému vo vyjadrení právnej zástupkyne pred vydaním rozhodnutia zo dňa 15.05.2020, pričom
poukazovala na trestné sadzby v prípade urážky kráľa, urážky vlády alebo zahraničných vodcov,
urážanie náboženských smerov alebo za podnecovanie konfliktov a poburovanie. Dodala, že medzi
aktivistami zadržanými v roku 2019 bol aj 31 ročný učiteľ z mesta A. a úrady ho zadržali v reakcii na štyri
príspevky na facebooku, ktoré napísal vo februári, z ktorých iba jeden bol označený kráľovým menom,
pričom bol odsúdený na dva roky väzenia. Obvinenia vznesené proti aktivistom sa pohybovali pod
urážky kráľa, tzv. „predlžovanie jazyka proti kráľovi“ až po vágne obvinenia z „narušovania politického
režimu“ a „online ohovárania“. Ďalej zástupkyňa žalobcu poukazovala na rôzne reportážne záznamy,
ako usvedčujúce dôkazy, ktorými opodstatňoval režim trestné stíhanie, pričom trestne stíhané osoby
boli vystavené počas väzobného stíhania tomu, že štátne orgány často ignorovali procedurálne záruky
proti svojvoľnému zatknutiu a zadržaniu, pričom jednotlivcov zadržali aj po prekročení zákonných
lehôt. Objavili sa aj správy o svojvoľnom alebo nezákonnom pozbavení života. Miestne médiá, vládne
orgány a organizácie pre ľudské práva potvrdili, že počas roka zomrel najmenej jeden jednotlivec
vo väzbe v dôsledku údajného mučenia zo strany pracovníkov riaditeľstva verejnej bezpečnosti. V
auguste koordinátor vlády pre ľudské práva (GCHR) uviedol, že policajný súd posudzuje nový prípad
údajného mučenia a zneužívania zo strany personálu CIT, ktorý viedol k smrti. Veliteľ riaditeľstva
verejnej bezpečnosti (PSD) okamžite začal vyšetrovanie a vytvoril komisiu na posudzovanie forenzných
správ. Rovnako podľa miestnych a medzinárodných mimovládnych organizácii vláda zriedka vyšetrovala
obvinenia zo zneužitia alebo korupcie a keď úrady vyšetrovali takéto obvinenia, bolo málo odsúdených
a málo alebo vôbec žiadne verejné informácie alebo transparentnosť, pričom miestne a medzinárodné
mimovládne organizácie popisujú rozšírenú beztrestnosť. Poukazovala aj na tú skutočnosť, že polícia
v T. má úplnú beztrestnosť za použitie nadmernej sily a podľa overených správ dochádza nepravidelne
k mučeniu na policajných staniciach a vo väzniciach a podmienky vo väčšine väzníc nie sú v súlade s
medzinárodnými normami.

5. S poukazom na správy o krajine pôvodu, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, právna
zástupkyňa poukazovala na vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia zo dňa 15.05.2020 a mala za to,
že bolo preukázané, že v predmetnom konaní došlo k podstatnej zmene skutkového stavu, keďže
žalovaný v predchádzajúcom konaní tento azylový dôvod žalobcu vôbec nepreskúmaval a tento azylový
dôvod žalobca uviedol až počas pohovoru dňa 25.02.2020 v druhom konaní pred žalovaným. Žalovaný
nepristúpil k skúmaniu nových skutočností a nepreskúmateľným spôsobom reagoval na objektívne
správy zhromaždené v spise. V tomto ohľade trpí jeho rozhodnutie, podľa ich názoru, závažnou vadou
nepreskúmateľnosti a napĺňa dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Keďže
žalovaný neskúmal nové okolnosti ani položením otázky žalobcovi, ktorou by sa dopýtal na konkrétny
spôsob, akým sa reportáž o žalobcovi dostala do pozornosti T. zastupiteľského orgánu, respektíve akým
spôsobom bola jeho osoba orgánmi krajiny pôvodu stotožnená s osobou žalobcu, subjektívny názor
žalovaného o neopodstatnenosti obáv žalobcu nenachádza ani podporu v zhromaždených objektívnych
správach o krajine pôvodu. V jeho prípade došlo k podstatnej zmene skutkových okolností a žalovaný tak
nemohol rozhodnúť podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Na zistený skutkový stav teda nesprávne
aplikoval právnu normu, čím došlo k naplneniu dôvodu zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm.
c) SSP. Rovnako sa možno domnievať, že v prípade jeho návratu do krajiny by bol vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia. Vyššie citované informácie v správnej žalobe opisujú trestné stíhania na
základe vágnych obvinení z trestných činov, ako urážka, či ohováranie kráľa, narušovanie politického
režimu a online ohováranie, práca na zmene štruktúry štátu alebo používanie nevhodného jazyka, či
rúhania, teda trestných činov slovenskému právnemu poriadku neznámych. Obavy z trestného stíhania
za konanie kvalifikovateľné ako zmienené trestné činy „z dôvodu urážky T. B.“ opisuje žalobca vo svojej
výpovedi. Objektívne správy navyše opisujú, že v T.M. sú väzobne stíhaní občania za svoje príspevky



na facebooku, teda sociálnej sieti, na čo rovnako žalobca upozorňuje ako na svoj problém, keďže
sociálne siete označil ako sieť, cez ktorú sa do pozornosti T. štátnych orgánov dostala predmetná
reportáž. Príspevky, za ktoré sú títo občania odsúdení, sú samozrejme slovenskou trestnoprávnou
optikou považované za neškodné, no v prospech žalobcovej krajiny pôvodu môžu skutočne viesť k
obmedzeniu slobody či už vo forme väzby alebo aj uloženia trestu odňatia slobody. V súvislosti s
obmedzením osobnej slobody objektívne správy o krajine pôvodu opisujú hrozbu vážneho bezprávia
vo forme mučenia alebo neľudského, ponižujúceho zaobchádzania. Podľa týchto správ dochádza k
mučeniu na policajných staniciach a vo väzniciach. Podmienky vo väčšine väzníc nie sú v súlade
s medzinárodnými normami. Nadmerné použitie sily, v niektorých prípadoch vedúce aj k usmrteniu
zadržaných, je bežným správaním štátnych orgánov, ktorému chýba adekvátny a reálny prieskumný
mechanizmus, teda aj páchané často beztrestne. Niektoré správy opisujú, že v praxi štátne orgány
ignorujú procesné záruky brániace svojvoľnosti pri výkone ich činnosti. S poukazom na skutočnosti
tvrdené v správnej žalobe bol toho názoru, že zhromaždené informácie nie len že preukazujú podstatnú
zmenu skutkových okolností v predmetnom prípade, ale navyše aj dostatočne objektivizujúcu existenciu
reálnej hrozby vážneho bezprávia žalobcovi v prípade návratu do T. a žalobcovi má byť poskytnutá
doplnková ochrana podľa § 13a zákona o azyle.

6. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-54-28/2020-Ž zo dňa 03.06.2020 v konaní podľa zákona č.
480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
„zákon o azyle“ resp. „ZoA“) podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle zamietol žiadosť ako neprípustnú
s tým, že žiadosť bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo
Slovenskej republiky. Túto žiadosť zamietol žiadateľovi D. S. B. J., nar. XX.XX.XXXX F. J., v T., T.
štátnej príslušnosti, J. národnosti, L. vierovyznania, číslo T.M. K. U. XXXXXXX s dobou platnosti R.
XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu mesto J., Š. T., E. J.-M., bez označenia číslo domu,
T., toho času Ú. U.W. S. U. K. P., P. D..

7. Z odôvodnenia žalovaného vyplýva, že žiadateľ dňa 14.02.2020 opakovane požiadal o udelenie azylu
alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu, že sa obáva o svoj život, ktorú odôvodnil
tým, že mafiánska skupina, ktorá sa v T. zaoberá vydieraním a krádežami áut od neho žiadala, aby pre
nich pracoval a vykrádal autá, čo on odmietol a obáva sa z toho dôvodu o svoj život. Prvýkrát požiadal
o medzinárodnú ochranu na území SR 13.09.2018 z dôvodu obavy o svoj život v krajine pôvodu, kde
rozhodnutím Migračného úradu č. p. MU-PO-205-25/2018-Ž z 28.05.2019 mu nebol udelený azyl a
nebola mu ani poskytnutá doplnková ochrana. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 4SaZ/8/2019-23 z 09.10.2019, ktorý správnu žalobu zamietol a rozsudok sa
stal právoplatný dňa 14.11.2019. Po nadobudnutí právoplatnosti sa žiadateľ zdržiaval na území SR
neoprávnene, a to aj napriek tomu, že mu bolo Oddelením cudzineckej polície PZ Žilina dňa 24.08.2018
pod č. PPZ-HCP-BB7-153-015/2018-AV vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení podľa § 82
ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.09.2018,
pričom výkon tohto rozhodnutia bol odložený do doby vykonateľnosti rozhodnutia Migračného úradu o
neudelení azylu, ktoré nadobudlo vykonateľnosť 14.11.2019. Keďže sa zdržiaval bez povolenia a bez
vážneho dôvodu naďalej neoprávnene na území SR, bol trestným rozkazom Okresného súdu W. Č.. B..
XT/X/XXXX-XX zo dňa 14.02.2020 odsúdený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na trest odňatia slobody na 4 mesiace s tým, že tento bol
podmienečne odložený so skúšobnou dobou 12 mesiacov. Zároveň mu bol podľa § 279 ods. 1 Tr. zákona
uložený trest vyhostenia z územia SR na dobu 18 mesiacov.

8. Dňa 25.02.2020 bol s ním vykonaný pohovor, počas ktorého opätovne poukazoval na problémy
s mafiou, ktorá ho v T. nútila, aby s nimi spolupracoval pri nelegálnom dovoze kradnutých áut a
autosúčiastok, pričom tieto dôvody boli predmetom posudzovania jeho prvej žiadosti. Svoju výpoveď
doplnil o informáciu o tom, že po jeho odsúdení 14.02.2020 bola v slovenskej televízii správa o jeho
zadržaní, pričom tam bolo uverejnené, že občan T.M. bol na území SR zadržaný. Už presne nevie, či v
televízii bolo uvedené aj jeho meno, ale televízia ho natáčala. Následne mu brat z T. cez sociálne siete
oznámil, že už aj mafia a T. štátne orgány vedia, že je na Slovensku. Okrem mafie sa obáva aj trestu zo
strany štátu, lebo pošpinil meno T. a čo má vedomosť, len kvôli tomu môže byť odsúdený až na 10 rokov.
Iné dôvody neuviedol, ako dôkazy predložil časť elektronickej komunikácie s bratom zo septembra 2018
a potvrdenie miestnych orgánov v W., že jeho bývalá manželka aj s ich maloletým synom bývajú v tomto
regióne a majú U. štátnu príslušnosť.



9. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní jeho opakovanej žiadosti bola posudzovaná aj situácia v krajine
pôvodu, pričom nebolo zistené, že by sa táto situácia v T. zásadne zmenila. Nepotvrdilo sa ani tvrdenie
žiadateľa, že podanie žiadosti o azyl považujú T. štátne orgány za trestný čin. Poukazoval aj na tvrdenia
zástupkyne Ligy za ľudské práva, ktorá uvádzala niekoľko prípadov T. štátnych príslušníkov, ktorí boli
v T. odsúdení za urážku a kritiku kráľa a T. vlády, pričom tieto boli odlišné od prípadu menovaného.
Doložila na USB kľúči záznam z Krimi novín televízie JOJ z 15.02.2020, ktorého názov je „K. P. F. Q. L.“.
Po prehratí tohto záznamu je ale zrejmé, že v tomto príspevku sa nespomína konkrétne meno žiadateľa,
uvádza sa len štátna príslušnosť, jeho tvár je vytienená, aby sa zabránilo identifikácii osoby. Pretože
identita žiadateľa nebola zverejnená, jeho obavu z možného postihu v prípade návratu do krajiny pôvodu
považoval žalovaný za neopodstatnenú.

10. Žalovaný v rozhodnutí poukazoval na znenie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle a
uviedol, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej ide o rozhodovanie, ktorým sa
neposudzuje žiadosť o azyl v jej merite a ani sa neskúma, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu,
respektíve poskytnutie doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba splnenie predpokladov v § 11 ods. 1 písm.
f) ZoA. Zdôraznil, že v novom konaní o opakovanej žiadosti o azyl je teda podstatná len tá skutočnosť,
či sa už v minulosti právoplatne rozhodlo a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej
zmene pomerov, ktorá môže byť jednak z uvádzaných dôvodov, respektíve môže sa jednať o závažnú
zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa. Keďže v minulosti už bolo v jeho prípade právoplatne
rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany a menovaný po podaní opakovanej
žiadosti neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového
stavu, ani nedošlo k závažnej zmene pomerov v jeho krajine, ministerstvo rozhodlo, že jeho žiadosť
zamietlo ako neprípustnú v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle s tým, že táto bola podaná výlučne
s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo SR. K danému dospel Migračný úrad po
tom, ako komplexne posúdil jeho opakovanú žiadosť, ako aj situáciu v krajine pôvodu, pričom nezistil
žiadnu takú podstatnú zmenu v dôvodoch žiadosti, ako aj pomerov v krajine pôvodu žiadateľa, ktorá by
v konkrétnom vzťahu k nemu odôvodňovala iné rozhodnutie vo veci.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10.07.2020 navrhol správnu žalobu
zamietnuť. Uviedol, že v prvom rade sa nestotožňuje s úvahou právnej zástupkyne, že od vydania
predchádzajúceho právoplatného a vykonateľného rozhodnutia ČAS: MU-PO-205-25/2018-Ž zo dňa
28.05.2019 došlo k podstatnej zmene skutkového stavu. Obsahom celej jej argumentácie a zrejme
dôvodom citácií početných, avšak nijako nesúvisiacich správ s prípadom žalobcu sú správy o krajine
pôvodu, ktoré predložila. Žalobca vytýka správnemu úradu práve takéto konštatovanie v odôvodnení
rozhodnutia.

12. Žalobca predložil do konania čiastočne a veľmi neformálne preloženú komunikáciu so svojim bratom
prostredníctvom aplikácie What´s app, ktorá podľa jeho názoru dokazuje, že sa skutočne bojí o svoj
život. Tiež predložil na USB nosiči reportáž Krimi novín televízie JOJ, ktorá anonymne informuje o
nejakom príslušníkovi T. kráľovstva žiadajúceho neúspešne o azyl v SR. Podľa právnej zástupkyne
žalobcu je zverejnenie reportáží (na Slovensku!) dôvodom, pre ktorý bude v T. zatknutý za urážku
kráľa, bude s ním vo väzbe neľudsky zaobchádzané a tiež mu preto hrozí smrť. Správny orgán sa
s týmto zvukovým obrazovým záznam oboznámil, je súčasťou spisového materiálu a v odôvodnení
rozhodnutia vysvetlil, prečo jeho obavu v tejto súvislosti považuje za neopodstatnenú. Navrhol, aby
súd prehratím tohto záznamu sám zhodnotil jeho tzv. hrozbu a bol presvedčený, že krátka a starostlivo
anonymizovaná reportáž, kde obraz žalobcu je tak upravený, aby bola rozmazaná jeho tvár a aj okolitá
plocha na obrazovke, nemôže predstavovať nijakú hrozbu pre žalobcu. Nikde v reportáži sa nespomínajú
osobné údaje, ktoré by ho mohli identifikovať. Okrem toho považoval za vykonštruované, aby sa stručná
informácia o jeho údajnom probléme s mafiou, ktorá v reportáži odznela, mohla považovať za urážku T.
kráľa. Podľa jeho názoru, na základe tohto záznamu, v žiadnom prípade nemožno hovoriť o podstatnej
zmene skutkového stavu.

13. Početné citácie správ o prekračovaní lehôt v trestnom stíhaní v T. o úmrtí muža vo väzbe, či
o zadržaní „najmenej 7 aktivistov“ (nie je zrejmé akých) a pod., považoval žalovaný za irelevantné
s absentujúcou racionálnou súvislosťou so žalobcovým prípadom. Bol presvedčený, že uvedenou
televíznou reportážou nemôže byť žalobca jednak identifikovaný s tou osobou, ktorej sa reportáž týka
a ani z jej obsahu neplynú také závery, ktoré by mohli objektívne opodstatňovať žalobcov strach po
návrate do krajiny pôvodu.



14. Pokiaľ sa týka tvrdenia právnej zástupkyne, že bol žalobca v predchádzajúcom správnom a súdnom
konaní ukrátený na svojich právach pre neprofesionálny prístup svojho vtedajšieho právneho zástupcu
a následne poukazuje na vady, u ktorých malo dôjsť v konaní pred súdom, mal za to, že posúdenie
týchto skutočností nepatrí do predmetu tohto konania, kde sa preskúmava zákonnosť iného rozhodnutia
správneho orgánu. Záverom poukazoval na to, že žalovaný vykonal v konaní dôkazy týkajúce sa
posúdenia eventuálnej zmeny skutkového stavu žalobcovho prípadu vo vzťahu k jeho predchádzajúcej
žiadosti o udelenie azylu a konkrétne vykonal najmä doplňujúci pohovor, zaobstaral ďalšie informácie
o krajine pôvodu a do spisu bola založená dokumentácia, ktorú správnemu orgánu predložil. Dôkazné
prostriedky boli v rozhodnutí vyhodnotené, pričom správny orgán konštatoval, že je potrebné, aby jeho
žiadosť bola zamietnutá ako neprípustná, nakoľko ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, keďže v
minulosti sa už v predchádzajúcom konaní právoplatne rozhodlo a od jeho právoplatného ukončenia
nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu.

15. Žalobca vo svojej replike na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe urobenej podaním zo dňa
07.08.2020 uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanej správnej žalobe. Mal za to, že nové skutkové
okolnosti, ako ich žalobca pred žalovaným uviedol, žalovaný v rozhodnutí nezákonným spôsobom
ignoroval. Zo strany žalovaného nebol ani predmetom skúmania spôsob, akým sa skutočnosť o
žalobcovej žiadosti o azyl na Slovensku dostala do povedomia štátnych orgánov T.. Žalobca počas
konzultácie s právnou zástupkyňou v reakcii na doplňujúce otázky uviedol, že komunita J. hovoriacich je
v Bratislave veľmi úzka a ľudia sa v jej rámci navzájom poznajú. Je jediným jedincom, ktorý na Slovensku
žiadal o azyl, takže keď bola reportáž odvysielaná, bolo jednoduché ho stotožniť s tým cudzincom z
videa. Ľudia z Bratislavy majú kontakt na T. ambasádu vo Viedni, teda im reportáž preposlali cez sociálne
siete. Takto sa reportáž dostala do povedomia T. štátnych orgánov. Žalovaný podľa jeho vyjadrenia
bagatelizuje objektívne správy o krajine pôvodu s poznámkou, že tieto sú irelevantné, pričom opätovne
poukazoval na neprimerané trestné stíhania, či odsúdenia za trestné činy, ktorých sa žalobca v prípade
návratu do krajiny obáva. Mal za to, že v prípade žalobcu došlo k podstatnej zmene skutkového stavu,
ktorú žalovaný mal v konaní preskúmať a následne, najmä svoje závery riadne odôvodniť v napadnutom
rozhodnutí, čím jeho rozhodnutie sa javí nepreskúmateľným a nedostatočným. Poukazoval na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/2/2019 zo dňa 26.03.2019. Namietal, že doplňujúce odôvodnenie
žalovaného, ktorým rozvádza svoju správnu úvahu vo vyjadrení k správnej žalobe nemôže v žiadnom
prípade konvalidovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

16. Na pojednávaní konanom dňa 29.09.2020 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej
správnej žalobe v celom rozsahu. Napadnuté rozhodnutie považovala za nezákonné nielen z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia, ale najmä z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, ktoré z ich
pohľadu neposkytuje odpovede na argumentáciu poskytnutú právnou zástupkyňou v stanovisku pred
vydaním rozhodnutia a nemožno ho v žiadnom prípade považovať za súladné s požiadavkou riadneho
odôvodnenia rozhodnutia. Mala za to, že požiadavka na kvalitu daného rozhodnutia v správnom
konaní nebola splnená. Správny orgán sa podľa ich názoru nie dostatočným spôsobom vysporiadal s
argumentáciou právnej zástupkyne a neposkytol odpovede na tú argumentáciu, ktorá podľa ich názoru
bola spôsobilá a je relevantná pre otázky možného udelenia medzinárodnej ochrany tak, ako je to
uvedené v stanovisku pred vydaním rozhodnutia.

17. Podľa § 8 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o z mene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
ako „zákon o azyle“), Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle, Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako
neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne
rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl,
nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia
nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu
bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.

19. Pokiaľ sa týka žalobných námietok, správny súd právne uzatvára:



20. Žalobca prvýkrát požiadal o medzinárodnú ochranu na území SR 13.09.2018 z dôvodu obavy
o svoj život v krajine pôvodu. Rozhodnutím Migračného úradu č. p. MU-PO-205-25/2018-Ž z
28.05.2019 mu nebol udelený azyl a nebola mu ani poskytnutá doplnková ochrana. Voči tomuto
rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorá bola zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 4SaZ/8/2019-23 z 09.10.2019 (právoplatný dňa 14.11.2019). Následne správny orgán
Oddelenie cudzineckej polície PZ Žilina dňa 24.08.2018 pod č. PPZ-HCP-BB7-153-015/2018-AV vydalo
rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.09.2018. Trestným rozkazom Okresného súdu W. č. k. XT/X/XXXX-
XX zo dňa 14.02.2020 bol žalobca odsúdený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne
odložený. Zároveň mu bol podľa § 279 ods. 1 Trestného zákona uložený trest vyhostenia z územia SR
na dobu 18 mesiacov.

21. Dňa 14.02.2020 žalobca druhýkrát, t.j. opakovane, požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie
doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu, že sa obáva o svoj život, ktorú odôvodnil tým, že mafiánska
skupina, ktorá sa v T. zaoberá vydieraním a krádežami áut od neho žiadala, aby pre nich pracoval a
vykrádal autá, čo on odmietol a z toho dôvodu sa  obáva o svoj život. Svoju v poradí druhú žiadosť
odôvodnil rovnakými dôvodmi ako predchádzajúcu žiadosť, pričom od vydania predchádzajúceho
rozhodnutia správneho orgánu nedošlo k podstatnej zmene pomerov v krajine pôvodu žalobcu. Žalovaný
preskúmavaným rozhodnutím ČAS: MU-PO-54-28/2020-Ž zo dňa 03.06.2020 podľa § 11 ods. 1 písm. f)
zákona o azyle zamietol jeho žiadosť ako neprípustnú s tým, že žiadosť bola podaná výlučne s cieľom
odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.

22. Správny súd dáva do pozornosti, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej
sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl
v jeho merite, teda sa ani neskúma, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutia
doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov v § 11 ods. 1 zákona o azyle.
Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne
ako neprípustná v prípade, že sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní
o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje
sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od
právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. V novom konaní o opakovanej
žiadosti o azyl je teda podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne
rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže
byť jednak v uvádzaných dôvodoch o azyl, resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine
pôvodu žiadateľa.

23. Ohľadne záznamu na USB kľúči z Krimi novín televízie JOJ z 15.02.2020 s názvom „K. P. F. Q. L.“
žalovaný uviedol, že po jeho prehratí je zrejmé, že v tomto príspevku sa nespomína konkrétne meno
žiadateľa, uvádza sa len štátna príslušnosť, jeho tvár je vytienená, aby sa zabránilo identifikácii osoby.
Pretože identita žiadateľa nebola zverejnená, jeho obavu z možného postihu v prípade návratu do krajiny
pôvodu považoval žalovaný za neopodstatnenú.

24. Žalobca podstatnú zmenu pomerov odvodzoval od televíznej reportáže, pričom medializácia jeho
prípadu pred slovenskými štátnymi orgánmi viedla k tomu, že táto skutočnosť je známa T.M. štátnym
orgánom a v prípade návratu mu hrozí trestné stíhanie za dehonestáciu T. W. B.. Správny súd po
vzhliadnutí záznamu uloženému na usb kľúči, ktorý tvorí prílohu súdneho spisu zistil, že vo vysielaní
televízie JOJ bol použitý záznam s názvom „K. P. F. Q. L.“. Z tohto záznamu však nevyplýva, aby
bolo možné identifikovať, že osoba cudzinca je osobou žalobcu, keďže neuvádza sa konkrétne meno
žiadateľa, iba jeho štátna príslušnosť, pričom nemožno ho identifikovať ani podľa jeho tváre, keďže táto
je zatienená. Keďže v spomínanej reportáži sa nespomínajú osobné údaje žalobcu, na základe ktorých
by ho bolo možné identifikovať, pričom navyše spomínané problémy s mafiou nemožno, podľa názoru
súdu, považovať za urážku T. kráľa, správny súd má za to, že v prípade žalobcu nedošlo k podstatnej
zmene okolnosti, ktorá by mala mať vplyv na rozhodnutie správneho orgánu.

25. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu podľa § 219 Správneho súdneho
poriadku zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná, keďže



vzhľadom na obsah administratívnych spisov žalovaného, týkajúcich sa žiadostí o udelenie azylu
žalobcovi, ako aj obsah súdneho spisu a materiálov, na ktoré žalobca poukazoval, súd má zato, že
nedošlo k naplneniu podmienky v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) ZoA, teda k podstatnej zmene skutkového
stavu od právoplatného predchádzajúceho rozhodnutia. Navyše, vzhľadom na vydané rozhodnutie
o administratívnom vyhostení žalobcu, ako aj následne súdom uložený trest vyhostenia žalobcovi z
územia SR, je aj dôvod sa domnievať, že žalobca svoju druhú žiadosť podal výlučne s cieľom odvrátiť
bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich
náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu
trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
\"sťažnostné body\") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "62205a7c-8e97-4890-bd51-fab9e690065c:a2d6e045-af62-46b0-a8ba-a8b904278ab8", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200470.2", "spisova_znacka": "5Saz/4/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/4/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200470.2"}, {"guid": "daf43438-6632-4a14-a893-7dedeca21a11:333e7b04-c818-49db-a91f-986de31306ac", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1019200972.1", "spisova_znacka": "4SaZ/8/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4SaZ/8/2019 z 8. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1019200972.1"}], "citovane_v": []}