{"guid": "712faa24-f7dc-458b-9664-a3eaf7c6dc2a:c71a921f-abcc-4c37-bfc5-cce19dd478ce", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7017200809.4", "spisova_znacka": "5Saz/11/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/11/2017 z 6. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 6. novembra 2017, sp. zn. 5Saz/11/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7017200809.4", "identifikacne_cislo": "7017200809", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "Mgr. Kazimíra Hallová", "sudca_id": 664, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kazimira-hallova-664", "datum_vydania": "2017-11-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-219", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c71a921f-abcc-4c37-bfc5-cce19dd478ce", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200809.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200809.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200809.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Saz/11/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200809
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200809.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: M. Q. A., nar.
XX.XX.XXXX v meste O., provincia O., Konžská demokratická republika, štátnej príslušnosti O. T. H., O.
A., neplatný cestovný doklad O. Č.. E., zastúpený Ligou za ľudské práva, občianske združenie, Štúrova
3, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6,
Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-68-23/2017-Ž zo dňa 28.07.2017, takto

r o z h o d o l :

I./  Správnu žalobu   z a m i e t a.

II./  Účastníkom konania náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 28.08.2017 (č.l. 1-7 spisu) domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného ČAS: MU-PO-68-23/2017-Ž zo dňa 28.07.2017. S rozhodnutím nesúhlasil v celom rozsahu
a považoval ho za nesprávne a nezákonné. Uviedol, že prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území
SR dňa 13.02.2012 z dôvodu, že v domovskom štáte pre jeho politické názory mu hrozí smrť a
má obavu o svoj život. Rovnako ako jeho otec bol členom opozičnej politickej strany Union pour la
Démocratic et le Progrés Social (ďalej „UDPS“). V novembri 2011 prebehli v Konžskej demokratickej
republike (ďalej „KDR“) voľby, v ktorých bol angažovaný jeho otec, avšak on sa v tom čase už v krajine
pôvodu nenachádzal. Po víťazstve Josepha Kabilu a po tom, čo odmietli predstavitelia opozičných
strán akceptovať výsledky volieb, došlo k početným protestným akciám, pričom úradujúci prezident
akékoľvek prejavy nesúhlasu krvavo potláčal a predstaviteľov opozície prenasledoval. S otcom sa nevie
od konania volieb spojiť a nevie s určitosťou povedať, či sa jeho otec stal obeťou represálií alebo z obavy
o svoj život neopustil KDR. Aj napriek ním uvádzaných tvrdení nebol mu udelený azyl, ani poskytnutá
doplnková ochrana, avšak on je presvedčený, že v prípade núteného návratu by mu mohlo hroziť v
KDR prenasledovanie z vyššie uvedených dôvodov alebo zlé zaobchádzanie a preto požiadal o azyl
opakovane. Nechce zneužívať azylové konanie, ani konanie pred správnym súdom na oddialenie svojho
vyhostenia, avšak jeho obavy zo zlého zaobchádzania pretrvávajú a boli umocnené po tom, čo bol
jeho známy, bývalý žiadateľ o azyl na Slovensku, M. W. P., po jeho nútenom návrate do KDR ihneď
uväznený. Preto sa rozhodol požiadať o azyl piatykrát. Rozhodnutie žalovaného považoval za nesprávne
a nezákonné z dôvodov § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) Správneho súdneho poriadku.

2./ Pokiaľ sa týka žalobných bodov, poukazoval na to, že v danom prípade zo strany žalovaného nastalo
nesprávne posúdenie aktuálnej situácie v KDR v súvislosti s jeho členstvom v politickej strany UDPS
a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Podľa jeho názoru došlo k závažnej zmene situácie v
krajine pôvodu žalobcu, pričom poukazoval na článok uverejnený v Human Rights Watch s názvom
„Zákrok proti študentom, vláda obviňuje opozíciu z útokov na Kinšasu“ zo dňa 02.08.2017, článok s
názvom „Represie, násilie, uprostred tlaku na mierovú demokratickú zmenu v KDR“ zo dňa 23.06.2017,



článok s názvom „Zatýkanie, bitie opozičných lídrov - zdemolované domy“ zo dňa 21.10.2016, článok
s názvom „Vyjednávanie Katolíckej cirkvi ponúka záblesk nádeje uprostred prebiehajúceho zákroku“
zo dňa 02.11.2016, Správu OSN o nadmernom používaní sily počas demonštrácií v DR Kongo zo dňa
24.10.2016 a článok s názvom „Prodemokratickí mládežnícki aktivisti na protest proti oneskoreniu volieb
v Kinšase“ zo dňa 19.09.2016 a Príručku UK Home Office z roku 2016 s názvom „Správa o situácii v
Konžskej demokratickej republike“, týkajúcej sa opozície voči vláde.

3./ Vzhľadom na poukazované správy mal za to, že žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť
vyhľadaniu a zozbieraniu aktuálnych informácií o krajine pôvodu žalobcu. Rovnako tvrdil, že situácia
v krajine pôvodu sa od predchádzajúcich rozhodnutí zmenila natoľko, že členovia opozičnej strany
sú pravidelne prenasledovaní, mučení alebo zatýkaní bez možnosti prístupu k právnikom a sú proti
ním vedené vykonštruované súdne procesy. Súčasná vláda sa snaží potlačiť a eliminovať aktivity a
pokojné verejné zhromaždenia opozičnej strany UDPS z dôvodu obavy o svoje postavenie. Členovia
politickej strany UDPS sú v ohrození zaobchádzania v rozpore s článkom 3 Európskeho dohovoru o
ľudských právach a základných slobodách. Poukazoval na § 8 zákona o azyle a na najvyššiu formu
medzinárodnej ochrany azyl, ktorá má byť poskytnutá tomu, kto má v krajine pôvodu opodstatnenú
obavu z prenasledovania z niektorého z piatich vymedzených dôvodov vyplývajúcich nielen zo zákona
o azyle, ale aj Ženevského dohovoru, ktorým je aj dôvod zastávania určitých politických názorov. Mal
obavy z toho, že v prípade núteného návratu do krajiny pôvodu môže byť jeho osoba vystavená z
dôvodu zastávania určitých politických názorov a príslušnosti k politickej strane UDPS prenasledovaniu
spočívajúcom v zabití, poprave, mučení, zmiznutí bez stopy, zadržiavaní bez právneho dôvodu
alebo iných porušení jeho práv, ako to vyplýva zo správ o krajine pôvodu. Poukazoval na viaceré
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to č. 1Sža/17/2016 zo dňa 11.10.2016 a rozsudky
Najvyššieho správneho súdu č. 2Azs/100/2007 zo dňa 26.02.2008, sp. zn. 4Azs/103/2007 z 27.03.2008
a 1Sža/17/2014 zo dňa 29.07.2014. Mal za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil zmenu skutkových
okolností v krajine pôvodu žalobcu v spojení s jeho obavou pred prenasledovaním z dôvodu členstva v
opozičnej politickej strane UDPS, čím zistenie skutkového stavu je v rozpore s § 32 ods. 1 Správneho
poriadku.

4./ V ďalšom žalobnom bode poukazoval na nesprávne právne posúdenie bezpečnostnej situácie a
priamej hrozby vážneho bezprávia v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu a rozpor záverov
žalovaného s obsahom spisu. Doplnil, že pred vydaním rozhodnutia poukazoval na správu o krajine
pôvodu založenú v administratívnom spise, obsahujúcu informácie o rastúcom násilí milícií, rastúcej
humanitárnej kríze v krajine pôvodu, ku ktorej sa pridružilo politické napätie. V minulom roku opustilo
svoje domovy v dôsledku násilia viac Konžanov ako Sýrčanov alebo Iránčanov a OSN odhaduje, že
od minulého augusta bolo zabitých viac ako 3 300 ľudí a 1,3 milióna bolo nútených uniknúť pred
násilím a viac ako 3,7 milióna bolo vnútorne presídlených. Bezpečnostné zložky boli obvinené z
použitia nadmernej sily počas demonštrácií 19. a 20. septembra 2016, deň po skončení ústavného
mandátu úradujúceho prezidenta. UNJHRO zaznamenalo počas septembrových demonštrácií 48
civilistov zabitých bezpečnostnými silami a v decembri zahynulo viac ako 40 ľudí v Kinšase, Lubumbaši,
Boma a Matabi. Francúzska diplomacia neodporúča cestovať takmer do celého KDR, zahrňujúc taktiež
O..

5./ Žalobca poukazoval na to, že jeho obavy spočívajú aj v možnosti jeho okamžitého zadržania po
príchode na letisko a následného neľudského zaobchádzania, aké sa stalo jeho známemu a priateľovi M.
W. P. a tieto jeho domnienky sú podložené aktuálnymi správami z roku 2017, kde sa uvádza, že navrátilci
môžu byť po návrate do KDR vypočúvaní zo strany Národnej spravodajskej agentúry, pričom Nadácia
Billa Clintona Za mier zdokumentovala prípad deportovaného z Veľkej Británie, ktorý bol zadržiavaný v
nehumánnych podmienkach v O.. Zdôraznil, že v Kongu je žiadosť o azyl podaná v zahraničí považovaná
za vlastizradu a po príchode do Konga sú navrátilci systematiky vypočúvaní na letisku. Podľa zdrojov,
na ktoré sa odvolávajú britské úrady, sa vracajúce osoby považujú za patriacich k opozičnému hnutiu a
sú vystavené riziku zmiznutia. S doteraz zistenými správami o krajine pôvodu žalobca zastával názor,
že žalovaný nesprávne právne posúdil riziko zaobchádzania v rozpore s článkom 33 Ženevského
dohovoru (zákaz vyhostenia alebo vrátenia), ako aj článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach
a základných slobodách, ktoré žalobcovi v prípade núteného návratu do krajiny pôvodu bezprostredne
hrozí. Poukazoval na článok The Guardian s názvom „Konžskí žiadatelia o azyl čelia mučeniu po
vyhostení z Veľkej Británie“ zo dňa 15.02.2014, ako aj článok The Guardian s názvom „Británia posiela
neúspešných žiadateľov o azyl z KDR späť aj napriek hrozbe mučenia“ zo dňa 27.05.2009.



6./ S poukazom na ním uvádzané skutočnosti v správnej žalobe zastával názor, že závery žalovaného
o bezpečnom návrate žalobcu do krajiny pôvodu, ako neúspešného žiadateľa o azyl, sú nepodložené
a vychádzajúce z hypotetických tvrdení. Vzhľadom na početné správy o krajine pôvodu žalobcu
pojednávajúce o zhoršenej bezpečnostnej a politickej situácii v KDR, zatýkaní a mučení príslušníkov
opozície, ktorí sú vrátení do KDR ako neúspešní žiadatelia o azyl zastával názor, že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno. Mal za to, že z dostupných informácií vyplývajú závery, že štátne orgány nielen
tolerujú, ale samé realizujú zatýkanie, mučenie a zabíjanie skutočných alebo domnelých členov opozície,
ktorí sú vrátení ako neúspešní žiadatelia o azyl do KDR. Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a
v prípade žalobcu existujú vážne dôvody rizika zlého zaobchádzania v prípade jeho návratu do krajiny
pôvodu možno konštatovať, že žalovaný v tomto smere dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a nesprávne právne posúdil riziko vážneho bezprávia v prípade núteného návratu žalobcu do krajiny
pôvodu.

7./ Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-68-23/2017-Ž zo dňa 28.07.2017 (č.l. 12-15 spisu) podľa § 11
ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“, resp. „ZoA“) zamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu
ako neprípustnú, pričom žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne
hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca dňa
23.05.2017 pred pracovníkmi E. Y. F. N. M. (ďalej „E. F. M.É.“) opätovne požiadal o udelenie azylu
na území Slovenskej republiky (ďalej „SR“) z nasledovných dôvodov: „O udelenie azylu na území SR
žiadam z obavy o svoj život, nakoľko ako členovi politickej strany UDPS mi v domovskej krajine hrozí
prenasledovanie a smrť.“ Doplnil, že ide o piatu žiadosť cudzinca o udelenie azylu na území SR, pričom
prvýkrát požiadal o azyl dňa 13.02.2012.

8./ Za účelom zdôvodnenia jeho piatej žiadosti bol s ním dňa 31.05.2017 vykonaný vstupný pohovor,
počas ktorého neuviedol žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné sa domnievať, že
sa skutkový stav v jeho prípade podstatne zmenil. V plnej miere sa pridržiaval všetkých dôvodov, ktoré
uviedol v predchádzajúcich konaniach, pričom ich zopakoval. Do konania predložil kópiu „Vyhlásenia
o pátraní“ po osobe menom M. P. W., ktorú mu zaslal mailom právnik z KDR a ktoré bolo vydané E.
Q. W. L. Š. Q. X. N. XX.XX.XXXX. M. P. W. je priateľom menovaného, ktorý bol v minulosti vyhostený
do KDR, pričom bol hneď po prílete zadržaný a v súčasnosti je vo väzení. Doplnil, že dňa 18.07.2017
bolo splnomocnenej zástupkyni účastníka konania v priestoroch Migračného úradu v zmysle § 33 ods.
2 Správneho poriadku umožnené oboznámiť sa so spisovým materiálom, ktorá v lehote stanovenej
Migračným úradom o zaslanie vyjadrenia uviedla, že - žiada Migračný úrad, aby zohľadnil správy o
krajine pôvodu založené v spisovom materiáli pri rozhodovaní o jeho žiadosti, - poukazoval na prípad
svojho krajana, ktorý bol vrátený do KDR, pričom bol zatknutý - tvrdil, že vždy pred Migračným úradom
vypovedal pravdivo a o skutočnosti, že doklady, ktoré v minulosti predložil Migračnému úradu a ktoré boli
falzifikátmi nemal vedomosť a veľmi ho to mrzí. Za obdobie strávené na Slovensku sa snažil dodržiavať
predpisy a celý čas zotrval na území SR, pretože ju považuje za bezpečnú a demokratickú krajinu.

9./ V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný poukazoval na § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle a
konštatoval, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa jedná o rozhodovanie
vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jeho merite, teda sa
ani neskúma, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu alebo na poskytnutie doplnkovej ochrany.
Konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov uvedených v § 11 ods. 1 písm. f) ZoA. V takomto
konaní o azyle, resp. o opakovanej žiadosti, je teda podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo
o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej
zmene pomerov. Tá sa môže týkať jednak uvádzaných dôvodov žiadosti o azyl alebo sa môže jednať o
závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa. Na základe jeho výpovede a dostupných informácií
o krajine pôvodu možno jednoznačne objektívne konštatovať, že účastník konania dôvodí svoju žiadosť o
azyl rovnakými dôvodmi ako v predchádzajúcich žiadostiach a od vydania predchádzajúcich rozhodnutí
nedošlo v krajine jeho pôvodu k podstatnej a závažnej zmene pomerov.

10./ Poukazoval na situáciu KDR, ohľadne ktorej doplnil, že dlhodobo problémovými oblasťami krajiny
sú najmä východné provincie, Severné a Južné Kivu, Katanga a provincie Kasai. Vo východnej časti
dochádza k násilnostiam medzi vládou a miestnou milíciou. Ozbrojené skupiny (Demokratické sily
na oslobodenie Rwandy (FDLR)), Spojenecké demokratické sily (ADF) a rôzne milície Mayi - Mayi



pôsobia v KDR už viac ako 20 rokov, pričom využívajú pretrvávajúcu nestabilitu a slabosť štátnych
orgánov vo východnej časti KDR, aby napádali bezpečnostné sily a páchali zločiny proti civilistom.
Napriek ofenzívam, ktoré vykonávajú vládne ozbrojené sily FARDC s pomocou stabilizačnej misie
OSN v KDR (MONUSCO) a jej zásahových vojenských jednotiek, sporadické útoky milície a napätie
medzi komunitami naďalej ohrozujú zraniteľné obyvateľstvo v Severnom a v Južnom Kivu, v Tanganike
a v Katange. Ohľadne situácie v provincii O., odkiaľ účastník konania pochádza konštatoval, že
k žiadnej zásadnej zmene pomerov objektívne nedošlo. Je síce pravdou, že v O., ako aj v iných
oblastiach KDR, došlo za pomoci rôznych ozbrojených skupín k útekom množstva väzňov z väzení,
ako aj k úmrtiu viac ako 40 ľudí v mestách Kinšasa, Lubumbaši, Boma a Matadi v decembri roku
2016, a to ako dôsledok stretov bezpečnostných síl s demonštrantami. Úteky väzňov z mesta O.,
strety, potýčky a násilnosti počas politických demonštrácií, či iné kriminálne akty, však v žiadnom
prípade nemožno vyhodnotiť ako situáciu vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu prebiehajúcom na území
provincie O., pri ktorom by dochádzalo k vážnemu bezpráviu na základe neselektívneho násilia. Za
prvý štvrťrok 2017 bolo v oblasti O. hlásených len 13 incidentov, bohužiaľ so siedmymi obeťami
na životoch, avšak túto situáciu nemožno vyhodnotiť ako situáciu vážneho bezprávia, pri ktorom
dochádza k vážnemu a individuálnemu ohrozeniu života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu
svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, ako to definuje
§ 2 písm. f) zákona o azyle. Politická a bezpečnostná situácia v KDR je síce napätá a neistá,
avšak vo väčšine časti KDR, ako ani v samotnom meste O., kde mal trvalé bydlisko, v súčasnosti
neprebieha žiaden ozbrojený konflikt, v ktorom by mohlo dochádzať k ohrozeniam obyvateľov na
základe neselektívneho násilia. K najproblémovejším oblastiam KDR, v ktorých by bolo možné situáciu
definovať ako vnútroštátny konflikt s mnohými obeťami na životoch patria regióny Kasai a východné
oblasti KDR, najmä Južné a Severné Kivu. Ohľadne slobody cestovania konštatoval, že zákony KDR
stanovujú slobodu vnútorného pohybu, cestovania do zahraničia, emigrácie a repatriácie, aj keď vláda
tieto práva občas obmedzovala. Napríklad bezpečnostné sily a najmä rebelantské skupiny zaviedli
bariéry, kontrolujú stanovištia na cestách, letiskách, trhoch a vymáhajú od civilistov peniaze. Napriek
týmto prekážkam vnútroštátne a medzinárodné cestovanie naďalej pokračuje. Vláda KDR spolupracuje s
UNHCR a ďalšími humanitárnymi organizáciami pri poskytovaní ochrany a pomoci vnútorne presídleným
osobám, utečencom a vracajúcim sa utečencom, žiadateľom o azyl a osobám bez štátnej príslušnosti.

11./ Z informácií získaných z Európskej migračnej siete, respektíve zo zdroja EUROSTAT, vyplýva, že
členské krajiny EÚ bežne realizujú tak dobrovoľné, ako aj nútené návraty neúspešných žiadateľov o
medzinárodnú ochranu do KDR a títo neúspešní žiadatelia o udelenie medzinárodnej ochrany nie sú
ako takí ohrození po návrate do KDR. Neexistuje žiaden presvedčivý dôkaz o tom, že s neúspešnými
žiadateľmi o azyl by bolo po ich návrate zle zaobchádzané len z tohto titulu. Podľa dostupných informácií
navrátilcom môžu byť po príchode v rámci imigračného konania kladené otázky s cieľom identifikácie
osôb, môžu byť za týmto účelom zadržaní na 24 hodín alebo vypočúvaní Národnou agentúrou pre
bezpečnosť. Tento postup však rozhodne nemožno vyhodnotiť ako vážne bezprávie v podobe mučenia
alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu v zmysle § 2 písm. f) ZoA. Mnohé
štáty, ktoré realizujú návraty do KDR, vykonali v minulosti prieskumy o zaobchádzaní s navrátilcami a
tvrdenia rôznych mimovládnych organizácií o zlom zaobchádzaní s navrátilcami do KDR boli prešetrené,
pričom neboli potvrdené. Ďalej sa zaoberal stanoviskami menovaného pred vydaním rozhodnutia, kde
sa okrem iných skutočností zaoberal aj vyhlásením o pátraní, ktoré predložil do konania o azyle,
kde Migračný úrad považoval za potrebné uviesť, že toto vyhodnotil, pričom konštatoval, že žiadnym
spôsobom nedokazuje oprávnenosť jeho žiadosti v konkrétnej súvislosti s ním. Konštatoval, že toto
vyhlásenie predložil prostredníctvom svojho advokáta už v rámci svojej predchádzajúcej žiadosti o azyl,
a to v rámci kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave 6Saz/1/2016-18 zo dňa
25.11.2016, ktorým Najvyšší súd SR rozsudkom č. 10Sžak/4/2017 zo dňa 19.04.2017 kasačnú sťažnosť
zamietol a skonštatoval, že z tohto vyhlásenia o pátraní po jeho krajanovi nevyplýva, že by bol uväznený
bez riadneho a spravodlivého súdneho procesu z dôvodu zastávania určitých politických názorov.

12./ Doplnil, že už v predchádzajúcich konaniach o azyle bola spochybnená jeho všeobecná
dôveryhodnosť, ktorá mala dopad aj na posúdenie jeho žiadosti. Tento v minulosti predložil svoj členský
preukaz strany UDPS, ako aj členský preukaz UDPS svojho otca, ktoré boli podrobené skúmaniu,
pričom výsledkom odborného skúmania bola skutočnosť, že tieto preukazy boli falošné. Dokonca
portrétnou identifikáciou osoby bolo zistené, že fotografia, ktorú predložil na preukaze, sa s najväčšou
pravdepodobnosťou nezhodovala so samotnou osobou účastníka konania. Preto mal Migračný úrad
pochybnosť o správnosti predloženého vyhlásenia o pátraní. Zdôraznil, že po prvé ide o kópiu, nie



originál, čiže nemožno ho podrobiť efektívnemu skúmaniu a po druhé je zaujímavé, že sa dostal k
takémuto vyhláseniu bez problémov, a to údajne prostredníctvom dotyčného vyhosteného občana KDR,
pričom sám uviedol, že od čias, kedy sa zdržiaval na Ukrajine v rokoch 2010 až 2012 sa nevedel
skontaktovať so svojou rodinou v KDR. Preto je paradoxné a nelogické, že podľa jeho tvrdenia bol jeho
krajan po vyhostení do KDR dňom príchodu zaistený a uväznený, pričom vyhostený bol XX.XX.XXXX,
ale vyhlásenie o pátraní bolo vydané XX.XX.XXXX s tým, že hľadaný sa nachádza v zahraničí. Správny
orgán doplnil, že v KDR panuje obrovská korupcia a nie je problém získať falošné, respektíve aj pravé
dokumenty za úplatok. V KDR neexistuje žiadne sofistikované alebo automatické zariadenie, slúžiace na
overenie pravosti dokumentov, ani neexistujú archivačné služby pre uchovávanie úradných dokumentov
s výnimkou migračného orgánu - Generálneho riaditeľstva pre migráciu DGM. Migračný úrad preto
považoval predložené vyhlásenie o pátraní menovaným len za jeho účelovú snahu o dosiahnutie
úspechu v ďalšom, v poradí už piatom, konaní o azyle. Za najpodstatnejší fakt v tejto súvislosti možno
považovať, že predloženie tohto dôkazu možno vyhodnotiť ako irelevantné v konkrétnej súvislosti s
jeho žiadosťou, keďže sa netýka jeho osoby a nijako nepreukazuje akýkoľvek záujem štátnych orgánov
KDR o ňom samotnom. Ďalej doplnil, že jeho tvrdenie, že o falošných dokumentoch, ktoré v minulosti
predložil, nič netušil a že toho ľutuje a zároveň prehlásenie, že vždy vypovedal pravdivo nemožno
považovať za také, ktoré by boli spôsobilé vydať vo veci jeho žiadosti iné rozhodnutie, aké bolo učinené
v minulosti, pričom tento v každom konaní vyhlásil, že vypovedal pravdivo. V minulosti bola jednoznačne
spochybnená všeobecná dôveryhodnosť jeho osoby, ako aj dôvodov jeho žiadosti, pričom boli vykonané
všetky relevantné dokazovania, vrátane odborných posudkov.

13./ Záverom zhrnul, že keďže v minulosti už bolo v prípade účastníka konania právoplatne rozhodnuté
o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany a on sám po podaní svojej opakovanej žiadosti
zo dňa 23.05.2017 neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu
skutkového stavu, je potrebné v jeho prípade zamietnuť jeho žiadosť o udelenie azylu na území SR
ako neprípustnú v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. K tomu záveru dospel správny orgán
po tom, ako komplexne posúdil opakovanú žiadosť menovaného, ako aj situáciu v KDR, pričom nezistil
žiadnu takú podstatnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa, ktorá by v konkrétnom vzťahu k nemu
odôvodňovala iné rozhodnutie vo veci.

14./ Navyše v predchádzajúcich konaniach o azyle už bola žiadosť menovaného zamietnutá ako
neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Preto v zmysle § 22 ods. 1 ZoA už nie je oprávnený
sa zdržiavať na území SR. Jeho aktuálnu žiadosť preto Migračný úrad považuje za účelovú a jej jediným
cieľom je snaha o vyhnutie sa administratívnemu vyhosteniu z územia SR, keďže dňa 06.05.2016 E. Y. F.
N. M. vydalo rozhodnutie č. p. PPZ-HCP-PO11-ZVC-11-022/2016, ktorým menovaného administratívne
vyhosťuje na územie KDR a ukladá mu zákaz vstupu na územie SR na dobu dvoch rokov, pričom mu
bola určená lehota na vycestovanie z územia SR na 30 dní od vykonateľnosti predmetného rozhodnutia,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2016. Menovaný lehotu na vycestovanie z územia SR zjavne
nedodržal a rozhodnutie oddelenia azylu policajného zboru pritom zostáva naďalej v platnosti. Preto
Migračný úrad rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, t. j. zamieta jeho
žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, pričom jeho žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s
cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.

15./ Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, urobené podaním zo dňa 14.09.2017 (č.l. 31-33 spisu)
uviedol, že žiada správnu žalobu zamietnuť. V podanom vyjadrení chronologicky uvádzal azylovú
históriu žalobcu, pričom doplnil, že ostatný piatykrát požiadal o udelenie azylu dňa 23.05.2017 a pri
vykonanom vstupnom pohovore dňa 31.05.2017 neuviedol žiadne také nové skutočnosti, na základe
ktorých by bolo potrebné sa domnievať, že sa skutkový stav v jeho prípade podstatne zmenil. Doplnil, že
v minulosti už bolo v prípade žalobcu právoplatne žalovaným rozhodnuté o neudelení azylu, respektíve
o neposkytnutí doplnkovej ochrany a sám žalobca po podaní opakovanej žiadosti zo dňa 23.05.2017
neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu a
preto bolo potrebné v danom prípade zamietnuť jeho žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú podľa §
11 ods. 1 písm. f) zákona o pobyte cudzincov. Poznamenal, že Migračný úrad dňa 01.08.2016 svojim
rozhodnutím ČAS: MU-PO-97-26/2016-Ž žiadosť o udelenie azylu žalobcovi zamietol rovnako podľa
§ 11 ods. 1 písm. f) ZoA ako neprípustnú, pričom žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s
cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. Túto správnu žalobu
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6Saz/1/2016-18 zo dňa 25.11.2016 zamietol a následne
rovnako kasačnú sťažnosť proti tomuto rozsudku zamietol aj Najvyšší súd SR č. k. 10Sžak/4/2017 zo



dňa 19.04.2017, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2017. Vzápätí žalobca dňa
23.05.2017 opätovne požiadal o udelenie azylu, pričom pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl
ako neprípustnej ide o rozhodovanie týkajúce sa procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o
udelenie azylu v merite veci, t. j. neskúma sa, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu, respektíve
poskytnutie doplnkovej ochrany, ale konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov uvedených v
§ 11 ods. 1 písm. f) ZoA. Pri opätovnej žiadosti je podstatná tá skutočnosť, či už bolo o žiadosti o
udelenie azylu právoplatne rozhodnuté a či od takéhoto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej
zmene pomerov u žiadateľa o udelenie azylu. Zmena sa môže týkať buď uvádzaných dôvodov žiadosti
o udelenie azylu alebo môže ísť o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa o udelenie azylu.
Na základe výpovede žalobcu zo dňa 31.05.2017, ako aj jeho predchádzajúcich výpovedí v konaniach
o udelenie azylu a dostupných informácií o KDR možno jednoznačne a objektívne konštatovať, že
žalobca zdôvodnil svoju ostatnú žiadosť rovnakými dôvodmi, ako v predchádzajúcich žiadostiach a od
vydania predošlého rozhodnutia žalovaného nedošlo v krajine pôvodu žalobcu k podstatnej a závažnej
zmene pomerov. K samotnej situácii KDR žalovaný doplnil, že problémovými oblasťami štátu sú hlavne
východné provincie Severného a Južného Kivu, Katanga a provincie Kasai. Taktiež možno konštatovať
ohľadne situácie v hlavnom meste Kinšasa, ako aj provincie O., odkiaľ pochádza sám žalobca, žalovaný
konštatoval, že k žiadnej zásadnej zmene pomerov objektívne nedošlo. Aj keď bezpečnostná a politická
situácia v KDR je neistá a napätá, možno rozhodne konštatovať, že vo väčšine krajiny, respektíve v
O., kde mal žalobca trvalý pobyt, v súčasnosti neprebieha žiadny ozbrojený konflikt, v ktorom by mohlo
dochádzať k ohrozeniu obyvateľov na základe neselektívneho násilia. Správy o krajine pôvodu, ktoré v
správnej žalobe uvádza právna zástupkyňa, boli v prevažnej miere neaktuálne, išlo hlavne o roky 2012
a 2014, situácia z toho obdobia už bola žalovaným medzičasom posudzovaná a pri vydaní napadnutého
rozhodnutia vychádzal z aktuálne dostupných informácií o KDR, získaných Odborom dokumentaristiky
a zahraničnej spolupráce Migračného úradu.

16./ Rovnako poznamenal, že podľa dostupných informácií môžu byť navrátilcom po ich príchode
do KDR v rámci imigračného konania položené otázky s cieľom ich identifikácie a môže sa stať,
že títo môžu byť kvôli tomu zadržaní na 24 hodín, respektíve vypočúvaní Národnou agentúrou pre
bezpečnosť. Je však potrebné zdôrazniť, že pri prípadnej realizácii návratu cudzinca do krajiny pôvodu
štátne orgány Slovenskej republiky neposkytujú štátnym orgánom v krajine pôvodu žiadne informácie
o žiadateľoch o udelenie azylu, t. j. ani neposkytnú informácie o tom, či ich občan požiadal na území
SR o udelenie azylu. Vzhľadom na to, že žalovaný je toho názoru, že žalobca v priebehu azylového
konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ani jeho právna zástupkyňa v správnej
žalobe, neuviedli, ani nepreukázali také skutočnosti, ktoré by žalovaného oprávňovali vydať rozhodnutie
o udelení azylu, respektíve o poskytnutí doplnkovej ochrany, pričom navyše žalobca požiadal o udelenie
azylu výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky,
správny orgán po objektívnom a individuálnom posúdení všetkých relevantných okolností, týkajúcich sa
predmetnej veci, považoval napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu za správne a vydané v súlade so
zákonnou úpravou azylu.

17./ Na pojednávaní konanom dňa 07.11.2017 žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na Slovensku
žije už 5 rokov a o azyl žiadal už viackrát, pričom poukazoval na stav vo svojej domovskej krajine, kde
pri moci je prezident viac ako 16 rokov, hoci mu už mandát skončil. Sú potláčané politické slobody,
občania sa nemôžu zhromažďovať, pričom aj EÚ a USA na začiatku roku 2017 zaviedli voči vrcholným
predstaviteľom obmedzujúce opatrenia. Celé regióny v jeho krajine, najmä región O., W., O., ako aj
celý východ krajiny sú v područí režimu, ktorý je pri moci a tento ich zotročuje, nakoľko im upiera
akékoľvek slobody. Priamo v provincii O. boli zabití dvaja zástupcovi OSN, pričom za tento čin sú
zodpovední predstavitelia režimu. Až 64 osôb zástupcov medzinárodného spoločenstva už bolo zabitých
v tejto provincii O.. Opísal represie režimu voči predstaviteľom opozičnej strany UDPS v meste O. a jej
podporovateľom, pričom 28 prítomných členov strany bolo zatknutých. V septembri 2016 pri zásahu v
sídle opozičnej strany prišlo o život 40 členov strany a dňa 30.10.2017 počas pokojnej manifestácie prišli
o život štyria aktívni členovia opozičnej strany, ktorí žiadali vypísanie prezidentských volieb.

18./ Poukazoval na správu misie MONESCO (misia OSN v Kongu), ktorá vyhlásila, že konanie strany a
prezidenta, ktorá je pri moci, je v rozpore s konžskou ústavou a jej medzinárodnými záväzkami, pričom
existuje niekoľko stanovísk Európskej únie, Švajčiarska, aj Kanady, v ktorých vyzývajú, aby aktivisti, ktorí
sú obmedzovaní na slobode, boli prepustení. Opísal vysielanie medzinárodného francúzskeho rozhlasu
RFI, kde v relácii Mladá Afrika vysoký komisár OSN pre Kongo uviedol, že počet presídlencov v Kongu sa



tento rok zdvojnásobil s tým, že urgentnosť situácie v Kongu dosahuje intenzitu situácie v Sýrii, Jemene
a v Iraku. Rovnako spomenul situáciu svojho známeho, ktorému bol azyl na Slovensku zamietnutý a
tento po návrate do krajiny bol zatknutý priamo na letisku a doteraz je vo väzení P. Q. O..

19./ Mal zato, že žalovaný nerozumie celkom situácii v jeho domovskej krajine, kde neexistuje
demokracia, sloboda zhromažďovania a kde žiadna inštitúcia mu nie je schopná zaručiť bezpečnosť.
Uviedol príklad poslanca, ktorý požíva imunitu ako poslanec bez toho, aby bol zbavený tejto imunity, bol
vo vykonštruovanom procese odsúdený na 5 rokov odňatia slobody, ako aj bývalého guvernéra provincie
O. - P. O., bývalý veľmi blízky človek prezidenta, ktorý oficiálne žiadal o vypísanie prezidentských volieb,
čím sa dostal do nemilosti a bolo voči nemu začaté súdne konanie a sudkyňa I. H., ktorá vo veci
pojednávala, sa vzdala prípadu po tom, čo bol na ňu vyvíjaný politický nátlak. Poukazujúc na tieto osoby
dodal, že jemu, ako neznámej osobe, nikto nezabezpečí slobodu a nikto mu nemôže garantovať, že
nebude zatknutý. O azyl žiadal už päťkrát, pretože na Slovensku sa cíti v bezpečí. Jeho život je v Kongu
v ohrození a skutočne bezpečne sa cítim na Slovensku, pretože táto krajina mu poskytuje ochranu a
nerád by sa vrátil do krajiny, kde ľudský život nemá absolútne žiadnu hodnotu.

20./ Na otázku svojej právnej zástupkyne uviedol, že konkrétne sa vo svojej domovskej krajine obáva
o život, keďže je členom opozičnej strany UDPS a po návrate do krajiny by nemal žiadneho právneho
zástupcu, ktorý by ho mohol obhajovať. Doplnil, že v jeho krajine dochádza k bezdôvodným zatknutiam,
neexistuje sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania. Poukazoval na už zmienený prípad zamietnutého
azylu na Slovensku, pričom aj jeho by čakal rovnaký osud, nakoľko krajina je prešpikovaná agentmi tajnej
polície (ANR). Bojí sa konkrétne represálií, násilných postupov ozbrojených zložiek a straty ochrany
svojej osoby.

21./ Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 07.11.2017 sa pridržiavala podanej správnej
žaloby a mala zato, že žalovaný je povinný preskúmať fungovanie právneho systému krajín pôvodu
žiadateľov ako celku tak, aby žiadateľ nebol ani náhodou vystavený zaobchádzaniu v rozpore s článkom
3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Zároveň na pojednávaní predložila v písomnej forme svoj
prednes, ako aj prílohu týkajúcu sa správ o krajine pôvodu. Na základe informácií o krajine pôvodu,
či už zhromaždených žalovaným alebo poskytnutých v  správnej žalobe, považovala za preukázané,
že v KDR je veľmi slabý súdny systém a dochádza tam k cieleným útokom na predstaviteľov opozície,
rôznych ľudskoprávnych aktivistov, novinárov a k porušovaniu ľudských práv, pričom na jeho značnom
území prebieha ozbrojený konflikt, ktorý okrem obetí si vyžiadal aj desaťtisíce vnútorných presídlencov
a tisíce utečencov v susednej Zambii.

22./ Dávala do pozornosti, že žalovaný v konaní, ktoré predchádzalo tomu napadnutému rozhodnutiu,
nezaobstaral aktuálne informácie o krajine pôvodu, hoci v predchádzajúcom azylovom konaní bolo
rozhodnutie vydané 01.04.2016, čím riadne nepreskúmal zmenu situácie od posledného zisťovania.
Rovnako si nezaobstaral aktuálne informácie týkajúce sa zaobchádzania s navrátilcami v porovnaní s
predchádzajúcim konaním. Mala zato, že na podklade získaných informácií možno dospieť k záveru, že
títo navrátilci môžu byť v KDR vystavení zaobchádzaniu v rozpore s článkom 3 Európskeho dohovoru o
ľudských právach, pričom žalovanému v zmysle rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení priamo
hrozí vyhostenie do krajiny pôvodu, kde môže byť vystavený prenasledovaniu alebo zaobchádzaniu v
rozpore s článkom 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, pričom poukazovala na rozhodnutia
národných súdov členských krajín EÚ - Francúzsko a Írsko.

23./ V prejednávanej veci správny súd dokazovanie nedoplnil, podrobne sa oboznámil s obsahom spisu
žalovaného: ČAS: MU-76/PO-Ž-2012, ČAS: MU-81/PO-Ž-2014, ČAS: MU-PO-102/2015-Ž, ČAS: MU-
PO-97/2016-Ž a  ČAS:MU-PO-68/2017-Ž.

24./ Z obsahu administratívneho spisu č. p.: MU-76/PO-Ž-2012 súd zistil, že žalobca požiadal prvýkrát
o azyl vyhlásením dňa 13.02.2012 z dôvodu hrozby smrti a obavy o svoj život v domovskom štáte pre
politické názory, ktoré zastával. Konanie bolo podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle právoplatne
zastavené dňa 04.03.2014.

25./ Z obsahu administratívneho spisu ČAS: MU-81/PO-Ž-2014 súd zistil, že žalobca druhýkrát požiadal
o azyl vyhlásením zo dňa 18.03.2014. Počas vstupného pohovoru žalobca uviedol, že sa nemôže
vrátiť do krajiny pôvodu z dôvodu obavy o svoj život. Žalovaný o žiadosti žalobcu rozhodol tak, že



žalobcovi neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle a neposkytol doplnkovú ochranu podľa §
13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle. V dôsledku podaného opravného prostriedku žalobcom
vec preskúmal Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 9SaZ/28/2014-26 zo dňa 15.10.2014
rozhodnutie žalovaného potvrdil. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. lSža/4/2015-46 zo dňa 10.03.2015 tak, že rozsudok
Krajského súdu v Bratislave potvrdil. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa
04.05.2015.

26./ Z obsahu administratívneho spisu ČAS: MU-P0-102/2015-Ž súd zistil, že žalobca tretíkrát požiadal
o azyl vyhlásením zo dňa 03.06.2015 z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcich konaniach, a to z
dôvodu obavy o život, pretože v krajine pôvodu je nepriaznivá politická situácia. Žalobca pri spisovaní
dotazníka uviedol, že do domovskej krajiny sa nemôže vrátiť, pretože v krajine bojujú dve politické strany,
a to opozičná strana UDPS a strana prezidenta Parti populaire pour la revolution et le development a
obával sa, že po prílete do domovskej krajiny by bol zatknutý, pretože je členom UDPS a je aj vedený
v zoznamoch tejto strany. Taktiež uviedol, že ako politický člen strany nemal v krajine žiadne problémy
v čase, keď sa nachádzal na území domovskej krajiny a uviedol, že sa plne pridržiava skutočností
a dôvodov uvedených v pohovoroch z predchádzajúcich konaní a nechce na nich nič ani doplniť.
Žalovaný o žiadosti žalobcu rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona žiadosť žalobcu
o udelenie azylu zamietol ako neprípustnú. V dôsledku podaného opravného prostriedku žalobcom
vec preskúmal Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 9SaZ/18/2015-30 zo dňa 18.11.2015
rozhodnutie žalovaného potvrdil. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 10Sža/6/2016-45 zo dňa 30.03.2016 tak, že rozsudok
Krajského súdu v Bratislave potvrdil. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa
27.04.2015.

27./ Z obsahu administratívneho spisu ČAS: MU-PO-97/2016-Ž súd zistil, že žalobca štvrtýkrát požiadal
o azyl vyhlásením zo dňa 06.05.2016 z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko ako členovi politickej strany
UDPS mu v domovskej krajine hrozí prenasledovanie a smrť. Pri spisovaní vstupného pohovoru dňa
19.05.2016 žalobca uviedol, že o tom, že sa dobrovoľne pridal k strane UDPS a o dôvodoch, prečo
požiadal o azyl na území Slovenskej republiky vypovedal už v jeho predchádzajúcich pohovoroch,
pričom sa plne pridržiaval svojich predchádzajúcich výpovedí. Uviedol, že nemá nič nové, čo by chcel
povedať alebo pozmeniť a tiež nechcel nič zmeniť alebo doplniť. Zároveň doložil tri informácie o krajine
jeho pôvodu vo francúzskom jazyku, ktoré sa týkajú situácie v KDR. Žalovaný opätovne vyhľadal
informácie o bezpečnostnej situácii, preskúmal bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu vo vzájomných
súvislostiach so zistenými informáciami a prípadnými rizikami, ktoré by žalobcovi hrozili v prípade
jeho návratu do domovskej krajiny a po preložení doložených troch informácií zo strany žalobcu o
krajine jeho pôvodu do slovenského jazyka vyhodnotil údaje v nich uvedených. V spise sa nachádzajú
informácie ohľadom krajiny pôvodu žalobcu a regióne jeho pôvodu v provincii O., z ktorých je zrejmé, že
v domovskej krajine žalobcu nedošlo k podstatnej zmene situácie, v súčasnosti v krajine pôvodu žalobcu
neprebieha žiaden ozbrojený konflikt, v ktorom by mohlo dôjsť k ohrozeniu obyvateľstva. Na základe
tých skutočností žalovaný v žiadosti o udelenie azylu rozhodol rozhodnutím ČAS: MU-PO-97-26/2016-
Ž zo dňa 01.08.2016, ktorým v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o
zmene a doplnení niektorých zákonov zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, pričom žiadosť
o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo
Slovenskej republiky. V dôsledku podaného opravného prostriedku žalobcom vec preskúmal Krajský súd
v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 6SaZ/1/2016-18 zo dňa 25.11.2016 správnu žalobcu zamietol. Proti
tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom č.k. 10Sžak/4/2017 zo dňa 19.04.2017 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. Rozsudok
najvyššieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2017.

28./ Z obsahu administratívneho spisu ČAS:MU-PO-68/2017-Ž, v ktorom bolo vydané preskúmavané
rozhodnutie súd zistil, že žalobca piatykrát požiadal o azyl vyhlásením zo dňa 23.05.2017 z dôvodu
z obavy o svoj život, nakoľko ako členovi politickej strany UDPS mu v domovskej krajine hrozí
prenasledovanie a smrť. Vo vykonanom vstupnom pohovore dňa 31.05.2017 uviedol, že v jeho
osobnom živote sa od podania predchádzajúcej žiadosti nič podstatné nezmenilo. Neuviedol žiadne
nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné sa domnievať, že sa skutkový stav v jeho prípade
podstatne zmenil. V plnej miere sa pridržiaval všetkých dôvodov, ktoré uviedol v predchádzajúcich
konaniach, pričom ich zopakoval. Do konania predložil kópiu „Vyhlásenia o pátraní“ po osobe menom M.



P. W., ktorý bol v minulosti vyhostený do KDR, pričom bol hneď po prílete zadržaný a v súčasnosti je vo
väzení. Túto mu zaslal mailom právnik z KDR a ktoré bolo vydané E. Q. W. L. Š. Q. X. N. XX.XX.XXXX.
Poukazoval na dôvody uvedené vo svojich predchádzajúcich žiadostiach, ako aj na vyhlásenie o pátraní,
ktoré doložil už ku kasačnej sťažnosti voči ostatnému rozhodnutiu v jeho azylovej veci.

29./ Žalovaný opätovne zabezpečil informácie o bezpečnostnej situácii, preskúmal bezpečnostnú
situáciu v krajine pôvodu vo vzájomných súvislostiach so zistenými informáciami a prípadnými rizikami,
ktoré by žalobcovi hrozili v prípade jeho návratu do domovskej krajiny. V spise sa nachádzajú informácie
ohľadom krajiny pôvodu žalobcu a regióne jeho pôvodu v provincii O., z ktorých je zrejmé, že v domovskej
krajine žalobcu nedošlo k podstatnej zmene situácie. Ohľadne situácie v provincii O., odkiaľ účastník
konania pochádza bolo zistené, že k žiadnej zásadnej zmene pomerov objektívne nedošlo, aj keď v O.,
ako aj v iných oblastiach KDR, došlo za pomoci rôznych ozbrojených skupín k útekom množstva väzňov
z väzení, ako aj k úmrtiu osôb v mestách Kinšasa, Lubumbaši, Boma a Matadi v decembri roku 2016,
a to ako dôsledok stretov bezpečnostných síl s demonštrantami. Tieto úteky väzňov z mesta Kinšasa,
strety, potýčky a násilnosti počas politických demonštrácií, či iné kriminálne akty nemožno vyhodnotiť
ako situáciu vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu prebiehajúcom na území provincie Kinšasa, pri ktorom
by dochádzalo k vážnemu bezpráviu na základe neselektívneho násilia. Počas prvého štvrťroka 2017
bolo v oblasti Kinšasa hlásených 13 incidentov so siedmymi obeťami na životoch, pričom situáciu
nemožno vyhodnotiť ako situáciu vážneho bezprávia, pri ktorom dochádza k vážnemu a individuálnemu
ohrozeniu života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Politická a bezpečnostná situácia v KDR je napätá a neistá,
avšak vo väčšine časti KDR, ako ani v samotnom meste O., kde mal žalobca trvalé bydlisko, v súčasnosti
neprebieha žiaden ozbrojený konflikt, v ktorom by mohlo dochádzať k ohrozeniam obyvateľov na základe
neselektívneho násilia. Rovnako je nesporné, že žalovaný sa podrobne zaoberal aj Vyhlásením po
pátraní po osobe známej žalobcovi - M. W. P., ktoré boli žalobcom doložené, pričom z týchto správ
nevyplýva priame ohrozenie žalobcu pri prípadnom návrate do krajiny pôvodu.

30./ Takisto žalovaný zabezpečil informácie z ktorých vyplýva, že členské krajiny EÚ bežne realizujú
tak dobrovoľné, ako aj nútené návraty neúspešných žiadateľov o medzinárodnú ochranu do KDR a títo
neúspešní žiadatelia o udelenie medzinárodnej ochrany nie sú ako takí ohrození po návrate do KDR,
pričom neexistuje žiaden presvedčivý dôkaz o tom, že s neúspešnými žiadateľmi o azyl by bolo po
ich návrate zle zaobchádzané len z tohto titulu. Mnohé štáty realizujúce návraty do KDR vykonali v
minulosti prieskumy o zaobchádzaní s navrátilcami a tvrdenia rôznych mimovládnych organizácií o zlom
zaobchádzaní s navrátilcami do KDR boli prešetrené, pričom neboli potvrdené.

31./ Podľa § 8 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o z mene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
ako „zákon o azyle“), Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

32./ Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle, Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako
neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne
rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl,
nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia
nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu
bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.

33./ K žalobným námietkam žalobcu súd právne uzatvára:

34./ Správny súd dáva do pozornosti, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa
jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jeho
merite, teda sa ani neskúma čí sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutia doplnkovej
ochrany a konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov v § 11 ods. 1 zákona o azyle. Z ustanovenia
§ 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná
v prípade, že sa jedná o opakovanú o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne
rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl,
nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia



nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. V novom konaní o opakovanej žiadosti o azyl je teda
podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté a či od tohto
právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže byť jednak v uvádzaných
dôvodoch o azyl resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa.

35./ Pokiaľ sa týka námietok nedostatočne zisteného skutkového stavu veci zo strany žalovaného
na základe ktorého dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým aj k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci súd má zato, že dané námietky nie sú dôvodné. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil
relevantné informácie z rôznych zdrojov, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, na ktoré
žalobca poukazoval. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku kvalifikovanému posúdeniu
žalobcovej žiadosti o azyl, pričom vyhodnotil aj žalobcom tvrdené skutočnosti a ním predložené správy.
Rovnako vyhodnotil žalovaný aj situáciu týkajúcu sa prípadných navrátilcov ohľadne ktorej uzavrel, že
neexistuje žiaden presvedčivý dôkaz o tom, že s neúspešnými žiadateľmi o azyl by bolo po ich návrate
zle zaobchádzané len z tohto titulu.

36./ Z pripojených administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že o predchádzajúcich žalobcových
žiadostiach o azyl bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-81-18/ PO-Ž-2014
zo dňa 16.6.2014, ktorým žalobcovi nebol udelený azyl a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana a
rozhodnutím ČAS: MU-PO-102-18/2015-Ž zo dňa 6.8.2015, ktorým žalovaný podľa § 11 ods. 1 písm.
f) zákona o azyle žiadosť žalobcu o udelenie azylu zamietol ako neprípustnú a rozhodnutím ČAS:
MU-PO-97-26/2016-Ž zo dňa 01.08.2016, ktorým žalovaný podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona a azyle
zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú s tým, že táto bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť
bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.

37./ Žalobca svoju v poradí už piatu žiadosť o azyl zdôvodnil rovnakými dôvodmi ako predchádzajúce
žiadosti a od vydania predchádzajúcich rozhodnutí nedošlo k podstatnej zmene pomerov v krajine
pôvodu žalobcu. Rovnako pokiaľ ide o žalobcom predložené vyhlásenie o pátraní možno konštatovať,
že z nej nevyplýva, žeby krajan žalobcu bol uväznený bez riadneho a spravodlivého súdneho procesu
z dôvodu zastávania určitých politických názorov, pričom daný dokument navyše nebol predložený
v origináli a nemožno ho podrobiť odbornému posúdeniu jeho pravosti. Rovnako namietanú situáciu
navrátilcov nemožno vyhodnotiť ako vážne bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského alebo
ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu v zmysle § 2 písm. f) ZoA.

38./ Rovnako správny súd považuje za potrebné uviesť, že už v predchádzajúcich konaniach o azyle bola
spochybnená všeobecná dôveryhodnosť žalobcu. Tento v minulosti predložil svoj členský preukaz strany
UDPS, ako aj členský preukaz UDPS svojho otca, ohľadne ktorých bolo zistené, že sú falošné, pričom
portrétnou identifikáciou osoby bolo zistené, že fotografia, ktorú predložil na preukaze, sa s najväčšou
pravdepodobnosťou nezhodovala so samotnou osobou žalobcu.

39./ Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu zo dňa 28.08.2017  podľa § 219
Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
nie je dôvodná, keďže vzhľadom na obsah administratívnych spisov žalovaného, týkajúcich sa žiadostí
o udelenie azylu žalobcovi, ako aj obsah súdneho spisu a materiálov na ktoré žalobca poukazoval, súd
má zato, že nedošlo k naplneniu podmienky v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) ZoA teda k podstatnej zmene
skutkového stavu od právoplatného predchádzajúceho rozhodnutia.

40./ O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich
náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu
trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,



podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
\"sťažnostné body\") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "e376bb90-dde1-4517-a785-704e0f7e9724:18d909d4-a1d8-4fce-b6f7-0da4ee61e939", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1016201587.1", "spisova_znacka": "6SaZ/1/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6SaZ/1/2016 z 24. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1016201587.1"}], "citovane_v": [{"guid": "3bf7e033-1a8c-4fc7-9201-9642525a4f27:92111e13-43ec-4ebb-95a0-dade5a0fc04c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7017200834.1", "spisova_znacka": "1Sa/30/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Sa/30/2017 z 24. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200834.1"}]}