Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200018 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200018.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobcu V. W., bytom N.S., V. X, právne zastúpeného JUDr. Michalom Treščákom, Košice, so sídlom Thurzova 6, proti žalovanému Krajské riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Košiciach, Komenského 52, Košice, v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.11.2015 č. KRHZ-KE-OPP-802-002/2015, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutia žalovaného z 26.11.2015 č. KRHZ-KE-OPP-802-002/2015 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach zo 16.09.2015 č. ORHZ- KE1-1864-005/2015 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach zo 16.09.2015 č. ORHZ-KE1-1864-005/2015 v konaní o priestupku na úseku ochrany pred požiarmi prejednal priestupok žalobcu, ktorého sa dopustil tým, že dňa 10.12.2014 v čase okolo 21:30 hod. spôsobil na V. U. X O. N. požiar strechy bytového domu porušením zásad bezpečnej prevádzky palivového spotrebiča na tuhé palivo tak, že nedodržal bezpečnú vzdialenosť spotrebiča a dymovodu od horľavých stavebných konštrukcií a horľavých predmetov, čím porušil § 14 zákona, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 61 ods.2 písm.f) zákona, za čo mu uložil pokutu v sume 99,-- eur. 2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že vec bola postúpená z Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach na konanie o priestupku. Pri ústnom pojednávaní o priestupku v dňoch 28. a 31.08.2015 dôkladným oboznámením so závermi vyšetrovania zistil, že žalobca prevádzkoval v podkrovných priestoroch bytového domu na V. U. X O. N. stolársku dielňu a za tým účelom mal v podkroví uložené rôzne stolárske náradie, zvyšky materiálov po výrobe nábytku a materiál na prerábku podkrovia na účely bývania. V podkroví bola zavedená elektrická energia aj voda, vykurovanie bolo zabezpečené lokálnym telesom na tuhé palivo. Vykurovacie teleso bolo v zlom technickom stave. V spaľovacej komore chýbala šamotová vložka, boky vykurovacieho telesa bola nahradené plechom, ktorý bol už po obvode na viacerých miestach prehrdzavený tak, že do spaľovacej komory boli otvory široké 2 - 5 mm. Dymovod bol pripojený na komín vo vzdialenosti cca 40 cm od drevených konštrukčných prvkov podkrovia. 3. Podľa vlastného vyjadrenia sa žalobca v deň vzniku požiaru zdržiaval v priestore podkrovia do 15:30 hod. a pred vznikom požiaru sa tam vrátil ešte okolo 17:00 hod. Podľa jeho vyjadrenia bola v tom čase piecka studená a v priestore podkrovia si nevšimol nič podozrivé. O vzniku požiaru sa dozvedel okolo 21:20 hod. po výpadku prúdu, kedy sa nachádzal v pivnici domu. Po príchode do podkrovia videl, že strecha horí v časti, odkiaľ dopravoval materiál do podkrovia a šíri sa smerom k nemu, k vykurovaciemu telesu. Podľa názoru žalobcu požiar bol založený úmyselne neznámou osobou z pomsty, neprajnosti alebo z dôvodu zahladenia stôp po krádeži náradia, ktoré na povale nenašiel. Nevylúčil, že požiar mohol vzniknúť od piecky spôsobom, že niekto do nej niečo nalial alebo ju polial, aby mu čo najviac ublížil a vina padla naňho. 4. Správny orgán konštatoval, že zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z 28.01.2015 ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2015-237, a znaleckého posudku súdneho znalca z odboru požiarnej ochrany R.. V. H. zo dňa 02.03.2015 č. 2/2015 a z vyjadrenia Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Košiciach 21.01.2015 č. ORHZ-KE2-134/2015 bolo príčinou vzniku predmetného požiaru vznietenie horľavých látok na báze textílií a drevených konštrukčných prvkov podkrovia pôsobením sálavého tepla a tepelného spotrebiča na tuhé palivo, resp. dymovodu v mieste jeho napojenia do komínového telesa. 5. Vzhľadom na takto určenú príčinu požiaru sa správny orgán z úmyselného zapálenia, ktoré vyjadril žalobca, správny orgán ďalej nezaoberal. Vyjadrenie, že piecka bola okolo 17:00 hod. studená, považoval za účelové, aby sa vyhol zodpovednosti za vzniknutý požiar. 6. Na základe týchto skutočností správny orgán dospel k záveru, že žalobca v rozpore s § 13 ods.3 vyhlášky MV SR č. 401/2007 Z.z. o technických podmienkach a požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosti pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol, uložil v priestore okolo tepelného spotrebiča na tuhé palivo vymedzenom bezpečnou vzdialenosťou horľavé látky alebo horľavé materiály, ktoré sa pôsobením sálavého tepla spotrebiča vznietili, čím porušil ustanovenie § 14 písm.i) zákona, a preto bol uznaný vinný zo spáchania priestupku. Pri určovaní výšky pokuty vychádzal správny orgán zo závažnosti spáchaného priestupku, najmä z výšky spôsobenej škody a možného ohrozenia obyvateľov bytového domu. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom vyslovil pochybnosť o správnosti zistenia vzniku požiaru a namietal, či pri tak závažnom rozhodnutí nebolo potrebné vypočuť svedkov, ktorých uvádzal vo svojej výpovedi, a to W. W., ktorý bol s ním v miestnosti pred požiarom a ďalej požiarnika, ktorý spomínal pri výpovedi ako aj svedka W. N.. Poukázal na to, že v miestnosti pred požiarom bola bandaska benzínu plná do 1/3 a po požiari bola prázdna a zdeformovaná. Ďalej konštatoval, že priestor za pieckou nebol obhorený. Uviedol, že má svedkov, ktorí by potvrdili, že počas jeho neprítomnosti do týchto priestorov vošla osoba v čiernom s otrhanými šatami, ktorý sa rozhodol, že ho vykradne a potom založil oheň. Navrhol, aby znalecký posudok bol doplnený, prípadne bol vyhotovený novým nezávislým znalcom na zodpovedanie otázok ním položených. 8. Žalovaný rozhodnutím z 26.11.2015 č.p. KRHZ-KE-OPP-802-002-2015 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Košiciach potvrdil. 9. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že súhlasí s názorom prvostupňového orgánu, že nie je dôvod spochybňovať príčinu vzniku požiaru, ktorú určili tri vzájomné nezávislé orgány. Stopy po úmyselnom založení požiaru a použití horľavej kvapaliny neboli týmito orgánmi zistené, a preto nie je dôvod na spracovanie nového posudku. Rovnako ani vo výpovediach svedkov vyťažovaných orgánmi činnými v trestnom konaní v súvislosti s touto udalosťou nie sú uvedené žiadne informácie o tom, že by sa v obytnom dome v čase pred vznikom požiaru pohybovali nejaké podozrivé osoby, tak ako to uvádza žalobca. 10. Žalovaný poukázal tiež na to, že žalobca v oznámení polícii o krádeži náradia neuviedol, že domnelý zlodej mu spôsobil mnohonásobne väčšiu škodu na streche obytného domu a jeho zariadení, ani odcudzením predmetného náradia. 11. K návrhu žalobcu, aby boli vypočutí svedkovia W. W., ktorý bol s ním v miestnosti pred požiarom a W. N.Á., ktorý mu mal dosvedčiť, že požiar sa šíril nie od piecky, ale z iného miesta, žalovaný uviedol, že žalobca pri ústnom pojednávaní nenavrhol žiadne dôkazy na doplnenie objasňovania priestupku. Prvostupňový správny orgán mal dostatočné informácie získané vlastnou činnosťou pri zisťovaní príčiny vzniku požiaru, ako aj zo znaleckého posudku a posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, preto nepovažoval tieto osoby za potrebné vypočuť. 12. Konštatoval, že podľa výpovede svedkov - obyvateľov bytového domu bol žalobca jediný, ktorý užíval podkrovné priestory domu a nikto iný do týchto priestorov bez jeho sprievodu nemal bežne prístup. Žalobca zjavne používal spotrebič na tuhé palivo v zlom technickom stave a z nedbalosti spôsobil požiar. 13. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. V žalobe konštatoval, že prvostupňový správny orgán nepostupoval v jeho prípade správne a skutkový stav nesprávne vyhodnotil. V podanom odvolaní upozornil na zjavné faktické nezrovnalosti, ktoré nesúhlasia so závermi určenými znalcom, ako napríklad nezačmudené steny okolie piecky, v okolí ktorej mal požiar vypuknúť. Taktiež namietal, že napriek jeho návrhu neboli vypočutí svedkovia W. W. a W. N., pričom svoj postup prvostupňový správny orgán nijakým spôsobom nezdôvodnil. 14. Žalobca oznámil správnemu orgánu, že svedok W. W. je osobou, ktorá vie popísať a dosvedčiť okolnosti požiaru, a konkrétne miesto, z ktorého sa požiar šíril. Vo svojej výpovedi z 31.08.2015 žalobca zdôraznil, že ešte pred vznikom požiaru v čase cca o 17:00 hod. bol v priestoroch podkrovia a piecka bola studená, preto nie je možné, aby sa horľaviny chytili v dôsledku sálavého tepla. 15. Žalobca podal dňa 25.09.2015 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, nakoľko sa zistili nové skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu krádeže v čase pred vznikom požiaru dňa 10.12.2014, kde je značná pravdepodobnosť úmyselného založenia požiaru cudzou osobou. 16. Žalovaný v odvolacom konaní na tieto skutočnosti neprihliadol a konštatoval, že je nepochybné, že požiar zavinil z nedbanlivosti žalobca. 17. Žalobca zdôraznil, že žalovaný sa vôbec nezaoberal skutočnosťami uvádzanými v odvolaní a poukazom na nevyhnutnosť nového znaleckého dokazovania vzhľadom na existenciu rozporov medzi faktickým stavom a závermi predchádzajúcich znaleckých posudkov. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako dospel k záveru o jednoznačnosti záverov znaleckých posudkov, keď sám znalec R.. V. H. vo svojom znaleckom posudku z 02.03.2015 uviedol, že „určenie príčiny vzniku požiaru vzhľadom na značný časový odstup a nevykonanie všetkých úkonov súvisiacich s určením príčiny vzniku požiaru v čase jeho trvania a bezprostredne po likvidácii požiaru, nie je možné jednoznačne určiť“. Tým, že obidva správne orgány v konaní nezistili presne a úplne skutočný stav veci, podľa ustanovenia § 32 ods.1 Správneho poriadku keď nevykonali ďalšie rozhodujúce dôkazy navrhované žalobcom, ktoré vyvracali závery vyvodené správnymi orgánmi v ich rozhodnutiach, a nezohľadnili podstatné námietky žalobcu, porušili základné povinnosti pri rozhodovaní o právach a povinnostiach iných osôb. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán porušil ustanovenie § 33 ods.2 Správneho poriadku, lebo žalobcovi nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a žalobca až do momentu jeho doručenia nemal ani žiadnu vedomosť o tom, čo tvorí samotný podklad rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, pretože nebol s vykonanými dôkazmi počas konania vôbec oboznámený. Tvrdil, že znalecký posudok z 02.03.2015 ako rozhodný dôkaz dostal až dňa 28.09.2015, teda 12 dní po rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Žalobcovi tak bolo porušením povinností správnym orgánom odňaté jeho právo na oboznámenie sa s výsledkami dokazovania, vyjadrenie sa k nim a možnosť navrhnúť doplnenie dokazovania. Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému navrhol uložiť povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. 18. Žalovaný uviedol, že trvá na všetkých argumentoch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že sa nezaoberal jeho návrhmi na vypočutie svedkov a rozpormi uvedenými žalobcom v odvolaní medzi faktickým stavom a závermi znaleckých posudkov, a jeho žiadosti o nové znalecké dokazovanie. 19. Poukázal na to, že znalec R.. H. v závere svojho znaleckého posudku uviedol jednoznačnú príčinu požiaru, a to tepelné samovznietenie horľavých látok nachádzajúcich sa pred vznikom požiaru v blízkosti tepelného spotrebiča, pričom vetu, ktorú žalobca uviedol z tohto znaleckého posudku v žalobe, uviedol znalec v úvodnej časti označenej ako „Analýza príčiny vzniku požiaru“. 20. Záver tohto posudku korešponduje so závermi znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z 28.01.2015, a tiež s vyjadrením Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach z 21.01.2015 č. PRHZ-KE2-134/2015. 21. K námietke žalobcu, že znalecký posudok z 02.03.2015 údajne obdržal až 28.09.2015, teda až po doručení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, žalovaný uviedol, že tento posudok je súčasťou spisu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Odboru kriminálnej polície z 09.07.2015, ktorý bol odstúpený prvostupňovému správnemu orgánu. Tento spis bol podkladom na konanie o priestupku voči žalobcovi a v zápisnici z ústneho pojednávania, ktorú žalobca podpísal, okrem iného vyplýva, že ako obvinený z priestupku sa oboznámil s obsahom spisového materiálu. Z obsahu zápisnice je zrejmé, že využil právo nazerania do spisu za účelom oboznámenia sa s jeho obsahom a vyžiadal si kópie výpovede svedkov. Túto námietku žalobca v odvolaní neuviedol, a preto sa žalovaný vo svojom rozhodnutí s ňou nemohol zaoberať. 22. Žalovaný poukázal tiež na to, že spomínaný znalecký posudok R.. H. uvádza aj policajný orgán vo svojom uznesení o postúpení veci. 23. Žalobca k vyjadreniu žalovaného konštatoval, že považuje za bezpredmetné, z ktorej časti sa konštatovanie znalca o nemožnosti jednoznačnému určenia príčiny požiaru nachádza, nakoľko aj úvodné časti vrátane predmetnej „Analýzy príčiny požiaru“ sú súčasťou znaleckého posudku rovnako ako závery, a je nevyhnutné, aby bolo na znalecký posudok pri posudzovaní jeho vecnej správnosti prihliadané ako na celok. Žalobca poukázal na to, že nie je zrejmé, ako môže znalec pri zhodnotení objektívnych skutočností, a to značného časového odstupu a nevykonania všetkých úkonov súvisiacich s určením príčiny požiaru v čase jeho trvania a bezprostredne po likvidácii požiaru, uviesť, že príčinu nemožno určiť jednoznačne, a následne v závere posudku už bez akýchkoľvek pochybností striktne určí príčinu požiaru. Z toho dôvodu žalobca má za to, že pri rozhodovaní nebolo možné prihliadať na znalecký posudok ako na dôkaz. 24. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nespochybnil jeho tvrdenie, že znalecký posudok znalca R.. H. mu bol doručený až dňa 28.09.2015, teda 12 dní po doručení rozhodnutia vo veci samej. Konštatovanie žalovaného, že posudok bol súčasťou spisového materiálu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Odboru kriminálnej polície, s ktorým sa žalobca v konaní o priestupku oboznámil, nemožno uznať za relevantnú obranu, pretože je v rozpore so zákonom. Podľa žalobcu je potrebné odlišovať konanie vedené o priestupku Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach a konanie vedené Okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Košiciach, ktorého postup a rozhodnutie bolo podanou žalobou napadnuté. Ide o dve samostatné správne konania, v ktorom a v každom z nich musia byť dodržané právne predpisy upravujúce postup príslušných orgánov. Pri svojom rozhodovaní správny orgán nemôže vychádzať z domnienok, že s dôkazmi podstatnými pre ním vedené konanie už bol účastník konania oboznámený v inom konaní vedenom iným správnym orgánom, a z toho dôvodu nie je potrebné postupovať podľa zákona a oboznamovať takého účastníka opätovne. 25. Postupom správneho orgánu prvého stupňa, keď k doručeniu dôkazov na oboznámenie došlo až po rozhodnutí vo veci samej, bola žalobcovi absolútne odopretá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a bolo mu odňaté jeho právo na oboznámenie sa s výsledkami dokazovania, vyjadrenie sa k nim má možnosť navrhnúť doplnenie dokazovania. 26. Súd konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa s administratívnym spisom a vo veci rozhodol dňa 02.11.2016 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. 27. Súd z obsahu vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Odboru kriminálnej polície, I. oddelenie vyšetrovania Košice zistil, že žalobca po vznesení obvinenia pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods.1, 3 písm.a) Trestného zákona uznesením z 10.09.2015 ČVS: ORP-2630/6/ VYS-KE-2014 podal sťažnosť, v ktorej uviedol, že skutok, ktorý je uvedený v uznesení vo výrokovej časti uznesenia, a to že pred vznikom požiaru dňa 10.12.2014 kúpil v spotrebiči na tuhé palivo, ktoré bolo inštalované na povale obytného domu, na V. U. X, sa nezakladá na pravde, lebo v tento deň v spotrebiči nekúril a túto skutočnosť mu potvrdia viacerí svedkovia. V trestnom konaní boli vypočutí okrem žalobcu dve osoby bývajúce v tom istom dome v susedstve žalobcu, pričom ich výsluch bol zameraný na to, či požiar ohrozil ich byty a spôsobil škodu. 28. Uznesením z 09.04.2015 ČVS: ORP-2630/1/VYS-KE-2014 bola vec postúpená žalovanému na prejednanie priestupku, pretože výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale môže ísť o priestupok v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi a vyhlášky č. 401/2007 Z.z. o technických podmienkach a požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a v lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol. 29. V priestupkovom konaní správny orgán vypočul iba svedka Š. - obyvateľa domu na V. U. X a žalobcu, ktorý vo svojej výpovedi opätovne tvrdil to, že v podkroví domu, kde mal zriadenú stolársku dielňu, bol naposledy s W. W. okolo 17:00 hod., a v tom čase už piecka bola studená. Taktiež tvrdil, že svedok N., ktorý prišiel za ním na miesto požiaru, videl že plameň sa šíril z ľavej strany od vchodu, a nie od piecky. 30. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal nevypočutie svedkov, ktorých označil vo svojej výpovedi a namietal tiež stanovenú príčinu požiaru. Uviedol, že podal orgánom polície oznámenie o krádeži náradí, ktoré mu mala pred požiarom odcudziť neznáma osoba. 31. Žalobca napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný vinným z priestupku na úseku pred požiarmi, za čo mu bola uložená pokuta. 32. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - Správny poriadok). 33. Podľa § 3 ods.1 a 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonnými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 32 ods.1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 33 ods.1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. 34. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 8Sžo/28/2007, 8Sžo/147/2008, 6Sžo/51/2011) vyplýva, že trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z toho hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému. 35. Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené výborom ministrov 13.02.1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov, odporúčam vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z toho odporúčania. Toto odporúčanie sa vzťahuje na právne akty, ktorými sa ukladá postih na správaní, ktorý je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. V zmysle zásady č. 6 uvedeného odporúčania vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj tieto zásady: každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu, s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci, ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená, osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa predtým, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá. 36. Správny orgán nepostupoval podľa citovaných ustanovení správneho poriadku a tiež uvedených zásad dôsledne, v dôsledku čoho došlo k odňatiu práva žalobcu na spravodlivý proces. Napriek tomu, že žalobca označil osoby ako svedkov, ktorí boli prítomní na mieste pred požiarom, resp. bezprostredne po jeho zistení, správny orgán nevypočul tieto osoby s odvolaním sa na závery znaleckých posudkov. Znalec R.. H. však vo svojom posudku v časti „Analýza príčiny vzniku požiaru“ konštatoval, že určenie príčiny vzniku požiaru vzhľadom na značný časový odstup, a nevykonanie všetkých úkonov súvisiacich s určením príčiny vzniku požiaru v čase jeho trvania a bezprostredne po likvidácii požiaru, nie je možné jednoznačne určiť. Vzhľadom na toto konštatovanie potom jeho záver sa javí ako rozporuplný, pričom správne orgány oboch stupňov sa ani nepokúsili tieto rozpory odstrániť postupom podľa § 33 ods.1 Správneho poriadku. 37. Pre tvrdenie žalovaného, že žalobca bol oboznámený s obsahom spisom a bolo mu umožnené nahliadnuť doňho pri výsluchu dňa 31.08.2015, čoho dôkazom sú aj fotokópie, ktoré po skončení výsluchu obdržal, súd nepovažuje za relevantné. Naviac, ako vyplynulo z vyjadrenia žalobcu, znalecký posudok R.. H. mu bol doručený až po vydaní prvostupňového správneho rozhodnutia. 38. Správny orgán mal správne písomne vyzvať žalobcu, aby sa vyjadril k podkladom a k spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia a určiť mu primeranú lehotu na vyjadrenie. Výzva správneho orgánu má byť súčasťou administratívneho spisu. 39. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, pretože zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Súd preto zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 191 ods.1 písm.e) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. V ďalšom konaní bude potrebné vypočuť navrhované osoby k tvrdeniam, ktoré uviedol žalobca a tieto zistenia konfrontovať so znalcom pri stanovení príčiny požiaru. 40. Podľa § 191 ods.6 Správneho súdneho poriadku právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 zákona č. 162/2015 tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.