Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/84/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716206006 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6716206006.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej veci žalobcu TIT s. r. o., so sídlom Zvolenská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 967 776, zast. Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., advokát, so sídlom Námestie Matice slovenskej 4262/23, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 42 152 101 proti žalovanému Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s., so sídlom Drieňová 24, 820 09 Bratislava, IČO: 35 914 921, zast. Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548 o zaplatenie 602.712,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 14Cb/16/2016 - 979 zo dňa 11. októbra 2018, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 14Cb/16/2016 - 979 zo dňa 11. októbra 2018 p o t v r d z u j e. II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zamietol žalobu v celom rozsahu. V druhej výrokovej vete priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou zo dňa 18.01.2011 pôvodne domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7. 676,78 Eur so 14,75% úrokom z omeškania ročne od 27.02.2007 do zaplatenia. Dňa 14.02.2011 bolo doručené súdu rozšírenie žaloby o sumu 595.035,46 Eur a okresný súd uznesením č.k. 6Cb/4/2011 - 43 zo dňa 01.03.2011 pripustil zmenu žaloby, v dôsledku čoho sa predmetom sporu stala suma vo výške 602.712,24 Eur s príslušenstvom. 3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že právny predchodca žalovaného (Železnice Slovenskej republiky, prevádzkové riaditeľstvo Klemensová 8, Bratislava) ako objednávateľ a právny predchodca žalobcu (TECHNOL - Ing. Lazoň Ondrej, Vansovej 28/28, 917 01 Prievidza) ako zhotoviteľ uzavreli dňa 23.05.1996 zmluvu o dielo, ktorá bola následne menená dodatkami č. 1 - 9. 4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pôvodnú žalobu o zaplatenie 7.676,78 Eur odôvodnil žalobca tým, že v zmysle uvedenej zmluvy o dielo, a to konkrétne jej dodatku č. 8, si riadne a včas splnil svoje zmluvné povinnosti, dohodnuté práce postupne vykonával, po odovzdaní boli spisované záznamy, ktoré mali byť podpísané zamestnancami žalovaného. Za takto vykonané práce žalobca vystavil faktúru č. 36/07, so splatnosťou 26.02.2007 na sumu 231.270,60 Sk (7.676,78 Eur). Podľa dodatku č. 8 k zmluve T-ŽSR/1/96 zo dňa 04.06.1996 mal žalobca ako zhotoviteľ zhotoviť pre žalovaného dielo - generálne vyčistenie čističiek odpadových vôd, GOOL 760, lapačov olejov, znečistených koľajových zvrškov kontaminovanou zeminou a zabezpečenie prevádzkového stavu, vykonávanie skúšky tesnosti kanalizácie a v zmysle STN EN 476 práce potrebné na zabezpečenie podmienok na vykonávanie skúšky tesnosti kanalizácie v zmysle STN EN 476, skúšky tesnosti nádrží v zmysle STN 75 09 05, práce potrebné na zabezpečenie podmienok na vykonávanie skúšky tesnosti v zmysle STN 75 09 05. Cena diela bola určená dohodou v dodatku č. 8 za jednotlivé čiastkové plnenia a za práce, ktorých cena určená v zmluve nebola, bolo dohodnuté, že tieto budú kalkulované na základe cenníkov schválených Ministerstvom financií. 5. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že dňa 28.12.2018 (správne malo byť uvedené 28.12.2010) uzavrel Ing. Ondrej Lazoň - TECHNOL ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky. 6. Dňa 09. 02. 2011 písomným podaním žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu rozšírenie žalobného návrhu, kde sa domáhal úhrady súm vyfakturovaných vo fa. č. 33/07 s dňom splatnosti 26. 02. 2007 na sumu 788.459,50 Sk (26.172,06 Eur), fa. č. 34/07 s dňom splatnosti 26. 02. 2007 na sumu 474.470,90 Sk (15.749,54 Eur), fa. č. 35/07 s dňom splatnosti 02. 03. 2007 na sumu 62.486,90 Sk (1.074,18 Eur) a fa. č. 37/07 s dňom splatnosti 28. 02. 2007 na sumu 16.600.621,38 Sk (551.039,68 Eur). Okresný súd uznesením pripustil zmenu rozšírenia žaloby a konal o upravenej žalovanej sume. 7. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazoval na to, že v zmysle dodatku č. 8 k uvedenej zmluve o dielo na základe 96 faktúr vystavených predchodcom žalobcu, uhradil právny predchodca žalovaného sumu 1.144. 858,30 Eur, t.j. 34.490.003 Sk. Uvedené práce boli vykonávané na pracoviskách žalovaného v Komárne, Zlatých Moravciach a v Trenčianskej Teplej. Žalovaný namietal, že žalobca neuviedol, na ktorom pracovisku mali byť práce, ktorých zaplatenia v konaní sa domáha, vykonané. Namietal, že neuviedol o aké konkrétne práce sa jednalo, v ktorom období boli vykonané a kedy boli žalovaným prevzaté. Tvrdil, že v zmysle dodatku č. 8 zo dňa 19.09.2002 k zmluve o dielo, práce vykonané právnym predchodcom žalobcu boli realizované v rokoch 2002 a 2003 a fakturácia bola ukončená v septembri 2003. Tvrdil, že úhradou uvedených 96 faktúr došlo k splneniu záväzku žalovaného a k zániku zmluvného vzťahu. Tvrdil, že od septembra 2003 predchodca žalobcu žiadne práce pre žalovaného nevykonal. Na základe uvedeného uplatnil v konaní aj námietku premlčania. V priebehu konania namietal aj to, že spornou je skutočnosť, či skutočne žalobca, resp. jeho predchodca vykonal práce, ktorých zaplatenia sa domáha. 8. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle uvedenej zmluvy uzavretej právnymi predchodcami strán sporu dňa 23.05.1996 pod č. T-ŽSR/1/96, a to jej čl. 2 vyplýva predmet plnenia, ktorým bolo vyčistenie sedimentačnej nádrže, ktorá je súčasťou ČOV v rušňovom depe v Prievidzi, preprava odpadu vyprodukovaného pri čistení a zabezpečení zneškodnenia uvedeného odpadu. Uviedol, že v žiadnom z dodatkov č. 1 - 9 k tejto zmluve o dielo sa neupravovala lokalita/miesto realizácie prác predchodcom žalobcu. Podľa okresného súdu stále bolo „zazmluvnené“ ako miesto realizácie prác rušňové depo v Prievidzi. Dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca s právnym predchodcom žalovaného sa dohodli na realizácii prác pre právneho predchodcu žalovaného v rušňovom depe Trenčianska Teplá, Zlaté Moravce a Komárno. 9. Pri faktúre č. 36/07, ktorou bola účtovaná cena za dodanie zvrškového železničného materiálu vo výške 231.270,60 Sk (podľa faktúr č. 15/2003, 17/2003, 24/2003, 27/2003, 32/2003 na sumu 194 345 Sk), je označenie dodávky v tejto faktúre zmätočné, nejasné, s obtiažnym posúdením za čo bola uvedená suma fakturovaná, keď sa malo jednať o dodanie zvrškového železničného materiálu v sume 194.345 Sk. Faktúrou č. 33/07 so splatnosťou 26.02.2007 na sumu 26.172,06 Eur bola fakturovaná suma za dodanie podvalov pre rušňové depo Trenčianska Teplá, vrátane dopravy, faktúrou č. 34/07 so splatnosťou 26.02.2007 bola účtovaná suma vo výške 15.749,54 Eur za dodanie podvalov pre rušňové depo Zlaté Moravce, vrátane dopravy, faktúrou č. 35/07 so splatnosťou 02.03.2007 bola účtovaná suma 2.074,18 Eur za dodanie podvalov pre rušňové depo Komárno, vrátane dopravy a faktúru č. 37/07 so splatnosťou 28.02.2007 na sumu 551.039,68 Eur bola účtovaná právnym predchodcom žalobcu voči žalovanému cena rekonštrukcie koľajového zvršku a spodku + znovuuvedenie do prevádzky na pracoviskách v Trenčianskej Teplej a Zlatých Moravciach. Faktúrami č. 33/07, 34/07, 35/07 a 37/07 sa malo jednať o dodanie materiálu a prác realizovaných pre rušňové depo Trenčianska Teplá, Zlaté Moravce a Komárno. 10. Podľa okresného súdu však právny predchodca žalobcu s právnym predchodcom žalovaného nemali uzavretú zmluvu o dielo, ktorého predmetom mala byť akákoľvek činnosť servisná, oprava, rekonštrukcie, či iná odborno-stavebná činnosť v rušňovom depe (ďalej aj RD) Trenčianska Teplá, Zlaté Moravce a Komárno. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ právny predchodca žalobcu tieto práce v uvedených lokalitách realizoval, nebolo preukázané z akého titulu a na základe akého obligačno- právneho vzťahu. Konštatoval, že ak právny predchodca žalobcu tieto práce skutočne realizoval pre právneho predchodcu žalovaného a tieto preukázateľne neboli uhradené, mal možnosť domáhať sa voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia. Citoval pri tom ust. § 451 ods. 1 a 2 a § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka o premlčaní bezdôvodného obohatenia. 11. Okresný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal existenciu objednávky na „zabezpečenie prevádzky schopného stavu“, ako ani objednávky na realizáciu akýchkoľvek rekonštrukčných, sanačných alebo iných špecifických a odborných prác v lokalite rušňové depo Trenčianska Teplá, Zlaté Moravce a Komárno. Podľa okresného súdu nepreukázal ani žiadnu dohodu o odplatnom dodaní materiálu na akékoľvek zhotovenie diela. Uviedol, že je sporné, či žalovaný, jeho právny predchodca, objednával u právneho predchodcu žalobcu práce fakturované v uvedených faktúrach č. 33/07 - 37/07 a za sporné a žalobcom v konaní nepreukázané považoval aj skutočnosť, že ním fakturované práce, alebo dodanie tovaru, naozaj právny predchodca žalovaného aj prevzal. Uviedol, že fakturované práce, resp. fakturácia dodaného materiálu neboli definované v predmete zmluvy o dielo T-ŽSR/1/96 zo dňa 04.06.1996. 12. Súd prvej inštancie ako dôvod zamietnutia žaloby uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu, na základe ktorého bol oprávnený dielo vykonať s následnou fakturáciou prác a materiálu v rozsahu uplatnenom v žalobe. Nepreukázal dodanie materiálu, ktorý bol fakturovaný v objeme a kvalite uvedenej vo fakturácii a nepreukázal ani dodanie prác a služieb dohodnutých podľa zmluvy o dielo (rekonštrukcia koľajového zvršku a spodku + znovuuvedenie do prevádzky na pracoviskách RD Trenčianska Teplá a RD Zlaté Moravce). Za zásadné považoval okresný súd skutočnosť, že predmetom uvedenej zmluvy nikdy neboli rekonštrukčné a iné odborné práce v rušňovom depe Trenčianska Teplá, Komárno a Zlaté Moravce. Žalobca bol v dôkaznej núdzi a bol povinný preukázať (dodatkom k pôvodnej zmluve o objednaní prác u právneho predchodcu žalobcu aj na iné rušňové depo ako Prievidza, objednávkou železničných podvalov, zápisom o odovzdaní a prevzatí diela), že ním zhotovené práce a dielo si právny predchodca žalobcu objednal a tieto aj prebral. 13. S námietkou žalovaného k nedostatku vecnej legitimácie žalobcu v spore, s poukazom na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky medzi fyzickou osobou Ing. Ondrejom Lazoňom - TECHNOL ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, ktorá zmluva odkazovala na odplatu za postúpenie vo výške stanovenej podľa prílohy č. 1, sa okresný súd vysporiadal tak, že táto zmluva obsahuje všetky esenciálne zložky, je v nej uvedený dátum 28.12.2010, špecifikovaný je subjekt postupcu, ako aj postupníka a je označený predmet postúpenia. Pokiaľ s odkazom na čl. II. bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca nepredložil prílohu č. 1, na ktorú sa tento bod článku odvoláva, toto nerobí zmluvu o postúpení pohľadávky neplatnou a neúčinnou. 14. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému, ako v spore úspešnej strane v konaní v celom rozsahu, priznal voči žalobcovi ich náhradu v rozsahu 100%. 15. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/, b/, d/ CSP. 16. Vytýkal okresnému súdu nevykonanie navrhnutých dôkazov, keď v napadnutom rozsudku súd vôbec nezdôvodnil, prečo rozhodujúcu časť predložených a žalobcom označených dôkazov nevykonal. Bez povšimnutia ostali najmä krycie listy rozpočtu, potvrdenky o vykonanej práci a použitom materiály, faktúrácii atď. Zdôraznil, že okresný súd zamietol žalobu aj z dôvodu nepreukázania skutočností, na preukázania ktorých žalobca označil dôkazy, ktoré však okresným súdom vykonané neboli. 17. Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia, keď okresný súd tvrdil, že predmetom zmluvy o dielo zo dňa 04.09.1996 v znení jej dodatkov nikdy neboli rekonštrukčné a iné odborné práce v RD Trenčianska Teplá, Komárno a Zlaté Moravce, čo však podľa žalobcu je v rozpore s vyjadreniami strán a s predloženými listinnými dôkazmi. Tvrdil, že medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že ak sa nejaké práce vykonali, boli vykonané na základe zmluvy o dielo. Vo všetkých potvrdenkách o vykonaných prácach a použitom materiály je explicitný odkaz na zmluvu o dielo č. T-ŽSR/1/96. Podľa žalobcu je absurdný záver súdu prvej inštancie, že ak sa dodatkom č. 8 zmluvy o dielo zmenil čl. 2 zmluvy o dielo, nedošlo tým aj k zmene miesta realizácie prác, t.j. rušňového depa Prievidza. Uviedol, že v zmysle novo znejúceho čl. 2 zmluvy o dielo realizácia diela nie je viazaná na rušňové depo Prievidza, keďže pôvodný čl. 2 obsahujúci špecifikáciu miesta bol nahradený novým znením. Predmetom práce malo byť generálne čistenie bez uvedenia konkrétneho miesta plnenia. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj fakt, že predmet plnenia sa zmenil na všeobecný a rámcový, čo vyplýva aj z čl. 4 zmluvy o dielo, kedy sa pôvodný čl. 4 s presne vymedzenou sumou nahradil druhovo dohodnutými cenami. Túto skutočnosť mal potvrdiť aj žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27.11.2012, kde potvrdil, že zmluva o diela vo verzii 8 bola iba rámcová zmluva, nie zmluva uzatvorená ku konkrétnemu jednému zhotovovanému dielu na jednom pracovisku. 18. Skutočnosť, že práce na pracoviskách v Trenčianskej Teplej, Zlatých Moravciach a Komárne boli vykonané na základe zmluvy o dielo v znení dodatku 8, potvrdil aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09.08.2011, ako aj na pojednávaní dňa 16.02.2012, kde doslova uviedol, že práce zaplatenia ktorých sa žalobca voči žalovanému domáha, boli predmetom dodatku č. 8 k pôvodnej zmluve. Takisto na pojednávaní dňa 25.10.2012 žalovaný nespochybňoval, že práce boli vykonané podľa zmluvy o dielo, popieral však odvolávajúc sa na túto zmluvu, že by vykonané práce neboli zaplatené. Podľa žalobcu je vylúčené, aby právny predchodca žalobcu vykonával na koľajiskách žalovaného akúkoľvek činnosť bez vedomia, súhlasu a súčinnosti žalovaného. Všetky práce boli vykonávané na základe požiadavky žalovaného pod dohľadom jeho pracovníkov a podľa ním určeného rozsahu. Tvrdil, že medzi stranami sporu nebola a nie je spornosť ohľadom právneho základu vzniku vzájomných práv a povinností, ktorým je zmluva o dielo. 19. Žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci, keďže tvrdil, že základom nároku je obchodnoprávny vzťah zmluvnej povahy a ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení sú neaplikovateľné. Posúdenie uplatneného nároku ako bezdôvodného obohatenia bolo zo strany žalobcu použité ako eventuálna argumentácia v prípade nepreukázania existencie zmluvného záväzku. Takisto je nesprávne aj použitie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v napadnutom rozhodnutí, keďže aj v prípade bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnom vzťahu sa na premlčanie aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa žalobcu pre posúdenie premlčania nároku za vykonanie opravy koľajových zvrškov je rozhodujúce, kedy došlo k dokončeniu diela a začatiu plynutia premlčacej lehoty podľa § 391 a § 392 Obchodného zákonníka. Odkázal pritom na čl. 5 zmluvy o dielo, podľa ktorého mala byť platba vykonaná do 14 dní od vykonania prác. Tvrdil, že ak vlastnosti diela neboli podrobne špecifikované, musí sa vychádzať z účelu, na ktorý sa má dielo použiť a musí vyhovovať príslušným technickým normám. Odkázal na smernicu ČSD S3 Federálneho ministerstva dopravy, na jej prílohu 39 bod 21 a 22, z ktorého okrem iného vyplýva povinnosť podbitia a zhutnenia lôžka podľa intenzity prevádzky po 2 až 10 týždňoch prevádzkovania. Tvrdil, že k ukončeniu prác v zmysle citovanej smernice došlo v máji až v septembri 2003 a keďže nárok bol uplatnený pôvodne žalobou dňa 26.02.2007, bol uplatnený pred uplynutím premlčacej lehoty. Po zastavení predmetného konania bol nárok uplatnený žalobcom do jedného roka od skončenia tohto súdneho konania podľa § 405 ods. 2 Obchodného zákonníka. Tvrdil preto, že jeho nárok nie je premlčaný, a to ani v časti. Zdôraznil, že podrobnejšie právne posúdenie vzťahov vzniknutých zo skutočností uvedených stranami sporu v rozsudku absentuje. 20. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie aj porušenie práva na spravodlivý proces, keď tento svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi realizáciu jeho procesných práv, a to porušením rozhodujúcich charakteristík spravodlivého procesu v takej intenzite, ktorú nemožno objektívne zdôvodniť ani ospravedlniť. Toto porušenie spočíva v tom, že súd prvej inštancie nielen, že nevykonal žalobcom označené dôkazy, ale celkom rezignoval na uvedenie dôvodov, prečo tieto označené dôkazy nevykonal. Súd prvej inštancie nesprávnymi skutkovými zisteniami vzniesol do rozhodovacej činnosti ústavne neakceptovateľnú arbitrárnosť a svojvôľu, nevysporiadal sa s relevantnou argumentáciou žalobcu a rozsudok je preto zmätočný a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu sa zároveň jedná o prekvapivé rozhodnutie, keď až do vynesenia rozhodnutia nikdy súd neuviedol, a to ani pri predbežnom právnom posúdení, že žalobou uplatnené nároky nepovažuje za nároky zo zmluvy o dielo. Konštatovanie súdu prvej inštancie na pojednávaní, ktoré skutkové tvrdenia sú sporné a ktoré nesporné, bolo realizované neurčito, čo neumožňuje stranám realizovať prostriedky procesného útoku alebo obrany. Zdôrazňoval, že konanie je nespravodlivé ako celok, pretože podľa názoru žalobu vo veci už ide o tretie nezákonné rozhodnutie, keď spor už trvá 8 rokov. Uznesením zo dňa 28.04.2014 bolo konanie prvýkrát nezákonne zastavené a uznesením zo dňa 29.06.2017 druhýkrát nezákonne zastavené. Zároveň uviedol, že žalobcom uvedené dôvody nevykonania dokazovania, vady vo vykonanom dokazovaní je možné považovať aj za inú vadu konania. Ide o také vady, ktorých bezprostredným následkom je nesprávne rozhodnutie vo veci. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 21. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 28.01.2019, v ktorom nesúhlasil s odvolaním a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny a spravodlivý potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že rozsudok je prekvapivý, má porušovať právo žalobcu na spravodlivý proces a prvoinštančný súd údajne nevykonal rozhodujúce dôkazy a vec nesprávne posúdil a konanie ako celok je nespravodlivé. Žalovaný uviedol, že nie je právom žalobcu na spravodlivý proces, aby súdne konanie dopadlo podľa jeho predstáv. Poukázal na to, že žalobca mal po dobu viac ako 7 rokov trvania súdneho konania dostatočnú možnosť preukázať nepreukázaný právny titul na uplatnenie žalovanej sumy. Poukázal na to, že vykonanie dôkazov navrhovaných žalobcom je pre právne posúdenie veci irelevantné. 22. Poukázal pri tom na samotný postup žalobcu, ktorý nezaplatil za takmer celý žalobný návrh súdny poplatok, rozdelil žalobu účelovo na dve časti, úmyselne podal žalobu na miestne nepríslušnom súde, účelovo vtiahol do konania nesúvisiaceho žalovaného 2/, aby sťažil námietku miestnej príslušnosti a zahlcoval súd prvej inštancie množstvom bezvýznamných a šikanóznych procesných návrhov. Podľa žalovaného súd prvej inštancie vykonal rozhodujúce dôkazy na zistenie, že žalobca nemá existujúci právny titul (existujúci zmluvný záväzok na vymáhanie dlžnej sumy). Súd prvej inštancie správne zistil aj to, že žalobcom tvrdené práce a dodávky materiálu neboli predmetom zmluvy o dielo č. T-ŽSR/1/96 zo dňa 04.06.1996 v znení všetkých dodatkov, pretože jej predmetom boli len čistiace práce a skúšky, ktoré boli právnym predchodcom žalovaného uhradené v plnej výške už v roku 2003 a k týmto prácam patrili všetky potvrdenky uvedené žalobcom v odvolaní. Podľa žalovaného okresný súd správne skutkovo zistil, že právny predchodca žalovaného si u právneho predchodcu žalobcu neobjednal žiadne také práce a materiál, ktoré žalobca udáva v žalobe, hoci podľa zmluvy o dielo na všetky práce sa vyžadovala konkrétna písomná objednávka. Súd prvej inštancie správne právne posúdil vec aj tým, keď zistil neexistenciu zmluvného záväzku, ktorý by odôvodňoval uplatňovanú sumu a správne konštatoval, že bez existencie zmluvného záväzku môže akákoľvek činnosť právneho predchodcu žalobcu, ak by mala byť vykonaná, zakladať len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý však nie je možné priznať pre uplatnenú námietku premlčania. Správne bolo posúdené okresným súdom aj to, že žalobca nepreukázal riadne odovzdanie diela, čo vyplýva najmä z toho, že žiadne dielo, za ktoré by mal žalovaný zaplatiť žalobcovi, vykonané nebolo. 23. Jednotlivé závery bližšie žalovaný špecifikoval. Poukázal na to, že okresný súd vykonal všetky listinné dôkazy rozhodné pre vec samú. Nepodstatné a nedôveryhodné sú listinné dôkazy uvádzané žalobcom v odvolaní, a to krycí list rozpočtu bez podpisu žalovaného, potvrdenky o vykonanej práci, z ktorých žalobcom vykonané práce nevyplývajú, potvrdenky o použitom materiály bez objednávky a bez odsúhlasenia žalobcu. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal právny titul vykonania prác a dodávok uvedených v žalobe. Súd preto nemal dôvod dokazovať, či tvrdené práce vykonané boli alebo či materiál bol dodaný. Podľa žalovaného žalobca nedoložil a nenavrhol žiadne dôkazy smerujúce k tomu, aby preukázal existenciu zmluvného záväzku, z ktorého by vyplývali žalobcom tvrdené práce a dodávky materiálu. Poukazoval na to, že na realizáciu prác dohodnutých v zmluve a jej dodatkoch sa vyžadovala osobitná písomná objednávka. Dôkazná snaha žalobcu na preukazovanie, či práce boli realizované a dodávky materiálu dodané sú irelevantné pre posúdenie veci samej a nebol dôvod ich dokazovať. Ak neboli vykonané navrhované dôkazy z predložených dôkazných prostriedkov, nemôže to byť dôvodom zrušenia rozsudku v zmysle § 389 ods. 1 CSP, keďže došlo k správnemu právnemu posúdeniu veci. Navrhovaní svedkovia zo strany žalobcu nemôžu preukázať existenciu písomnej zmluvy, ktorou nedisponuje ani žalobca. Nevykonanie výsluchu preto nemôže mať vplyv na rozhodnutie vo veci. 24. Správne zo strany okresného súdu bolo aj zistenie skutkového stavu a nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nesporné malo byť to, že práce vykonané žalobcom pre žalovaného boli na základe zmluvy o dielo. Žalovaný tvrdil len to, že na základe zmluvy o dielo boli vykonané čistiace práce a skúšky vymedzené výslovne v zmluve o dielo, ktorých rozsah bol preukázaný potvrdenkami predloženými v spise, ktoré práce boli prevzaté žalovaným a ním už aj uhradené v roku 2002 a 2003. Žalovaný zdôraznil, že od počiatku popieral, že na základe zmluvy o dielo boli vykonávané akékoľvek iné práce než čistiace, ktoré boli v rokoch 2002 a 2003 uhradené, a ktorých rozsah vyplýva aj z potvrdeniek, a v ktorých sa žiadne „stredne ťažké opravy koľajísk, podbitie, zhutňovanie“, tak ako tvrdí žalobca, neuvádzajú. Súd prvej inštancie teda správne zistil, že predmetnom zmluvy o dielo neboli rekonštrukčné a iné obdobné práce, ale len čistiace práce a skúšky tesnosti. 25. Podľa žalovaného žalobca v priebehu celého konania nepreukázal ani zmluvný základ, ani objednávku objednávateľa, ktorá sa podľa dodatku č. 3 vyžadovala pre každú zákazku, nepreukázal ani riadne odovzdanie a prevzatie žalobcom tvrdených prác či dodávok materiálu. Žalobca nedokáže ustáliť ani presný termín a rozsah dokončenia a odovzdania údajného diela, napr. konkrétny deň na konkrétne pracoviská a ani termín vzniku nároku na cenu. Správne je právne posúdenie súdom prvej inštancie aj v tej časti, keď uviedol, že zo zmluvy o dielo nevyplýva záväzok právneho predchodcu žalobcu realizovať také práce a dodávky materiálu, za ktoré žalobca žiada úhradu a ani záväzok právneho predchodcu žalovaného za také práce či dodávky zaplatiť. Podľa žalobcu tento záväzok má zakladať výraz „zabezpečenie prevádzkyschopného stavu“, avšak toto tvrdenie nebolo zo strany žalobcu podložené ďalšími dôkazmi, napr. objednávkou, zápisnicou o odovzdaní, prevzatí a podobne. Z uvedeného výrazu nie je možné definovať konkrétny rozsah prác (montáž, demontáž, úprava, oprava, a pod., miesto prác, písomnú objednávku podľa zmluvy o dielo). Odkázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2010, sp.zn. 4Cdo/13/2009, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.09.2016, sp.zn. 21Co/358/2015. 26. Z uvedeného použitého výrazu žalobca netvrdil akým spôsobom má z neho vyplývať, že právny predchodca žalobcu je oprávnený realizovať práce uvedené v konaní. Netvrdil na základe akého ustanovenia zmluvy o dielo bol oprávnený dodávať materiál, o ktorom tvrdí, že ho dodal. Netvrdil, akým spôsobom mal vyplývať zo zmluvy konkrétny záväzok žalovaného na úhradu za tieto práce a dodávky materiálu, aký je konkrétny rozsah prác, ktoré mal právny predchodca žalobcu vykonávať a v akej lokalite. Ak žalobca tvrdí len o samotnej realizácii prác a netvrdí, kde k nim nadobudol zmluvné oprávnenie, je nadbytočné preukazovať, či takéto práce boli vykonané, keďže kladný výsledok by z právneho hľadiska mohol znamenať len bezdôvodné obohatenie, ktoré by v prípade jeho existencie bolo premlčané, a teda rovnako neúspech žaloby žalobcu. 27. Správne súd prvej inštancie vec právne posúdil, že žalobca nepreukázal vznik nároku na cenu údajného diela a žalobcovi nemožno priznať uplatňovanú sumu ani na základe bezdôvodného obohatenia. Je nesprávne tvrdenie žalobcu, že jeho právnym základom je existencia záväzkového vzťahu, keďže takýto záväzok preukázaný nebol. Pri eventualite bezdôvodného obohatenia však žalovaný uplatnil námietku premlčania. Ak žalobca odkazuje na technickú normu uvedenú v odvolaní, žalovaný zdôrazňuje jej prílohu 39 bod 23 o vykonaní skúšky, ktorej výstupom podľa § 554 ods. 4 Obchodného zákonníka mala byť zápisnica o jej realizácii, takáto zápisnica však tvrdená žalobcom nebola a nebola ani priložená. 28. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že použitie Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení v obchodnoprávnom vzťahu je vylúčené, je irelevantné, pretože žalobca nepreukázal existenciu skutočností, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie a uplatňovaný nárok na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, keď jej predmetom nebola žiadna pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že právny názor o neaplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení je nesprávny. Ustanovenie Obchodného zákonníka neupravuje dĺžku premlčacej doby pre bezdôvodné obohatenie, a preto sa v danom prípade bude aplikovať ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, t.j. aj trojročnej objektívnej lehoty. Keďže podľa samotného tvrdenia žalobcu práce mali byť vykonané v septembri 2003, uplynula trojročná premlčacia lehota v septembri 2006, a keďže právny predchodca žalobcu podal žalobu v Bratislave na súd až vo februári 2007, došlo k premlčaniu uplatňovaného nároku a akékoľvek dokazovanie vykonávania prác je nadbytočné, keďže v konaní bola uplatnená námietka premlčania. 29. Podľa žalovaného je absurdné, aby žalobca tvrdil znemožnenie jeho procesných práv, keď žalobca mohol bez zaplatenia súdneho poplatku 7,5 roka tvrdiť a predkladať dôkazné návrhy a vplývať na výsledok konania. 30. Žalovaný trval aj na námietke nedostatku aktívnej legitímácie žalobcu v konaní, pretože údajná pohľadávka právneho predchodcu žalobcovi nebola postúpená, čo aj formálne správnym spôsobom. Odkázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.01.2013, sp.zn. 23Cdo/403/2011. Zdôraznil, že neurčitá výška odplaty v prípade prejavenej vôle zmluvných strán smerujúcej k odplatnosti postúpenia pohľadávky znamená bez ďalšieho neplatnosť celej zmluvy ako celku, čiže údajná pohľadávka nemohla byť postúpená platne a tak žalobca nemôže byť nositeľom hmotnoprávnych práv a povinností zo zmluvy o dielo. Opätovne v súvislosti zo zmluvou o postúpení pohľadávky poukazoval na jej neúčinnosť v zmysle § 59a ods. 1, 2 a 5 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 28.12.2010, ktorá úprava pre nadobudnutie účinkov zmluvy vyžadovala jej uloženie do zbierky listín. 31. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu o tom, že rozsudok je pre neho prekvapivý, keďže žalobca mal 7,5 roka čas tvrdiť a preukázať rozhodujúce skutočnosti, čo však neurobil. Pokiaľ žalobca namietal inú vadu v konaní, žiadnu takúto vadu nešpecifikoval, ktorá by mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Žalobca ani neuviedol konkrétny dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. porušenia práva na spravodlivý proces. Tvrdil, že naopak zo samotných okolností podania žaloby je zrejmá jej šikanózna a dubiózna povaha, teda jej zjavná neopodstatnenosť. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 32. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 05.03.2019. K otázkam vykonania dokazovania uviedol, že jeho argumentácia spočíva v tom, že súd nevykonal podstatnú časť dôkazov, pričom nezdôvodnil prečo označené dôkazy nevykonal. Zároveň zdôraznil porušenie povinnosti súdu v odôvodnení rozsudku zdôvodniť, prečo navrhnuté dôkazy nevykonal (§ 220 ods. 2 CSP). 33. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení uvádzal, že od počiatku tvrdil, že na základe zmluvy o dielo boli vykonané len čistiace práce a skúšky, za ktoré bolo zaplatené, toto je podľa žalobcu v priamom rozpore s vyjadrením žalovaného na pojednávaní 16.02.2012, keď uviedol, že práce zaplatenia ktorých sa žalobca domáha, boli predmetom dodatku č. 8 k pôvodnej zmluve. Odkázal pritom aj na ďalšie stanovisko žalovaného zo dňa 27.11.2012, týkajúce sa ceny materiálu podľa faktúr č. 33/07, 34/07, 35/07 a 36/07. Podľa žalobcu, ním riadne označené a súdom arbitrárne nevykonané dôkazy mali preukazovať a preukázať existenciu zmluvného vzťahu, ako aj rozsah prác a dodávok materiálu. Argumentácia žalovaného týkajúca sa posúdenia právnych noriem pri premlčaní nároku z bezdôvodného obohatenia, aktívnej vecnej legitimácie, šikanóznej a dubióznej povahy žaloby, nedôvodného predlžovania súdneho konania, je podľa žalobcu k predmetu odvolania bezpredmetná, keďže sa netýka odvolaním napádaného rozsudku a odvolacích dôvodov. 34. Po predložení veci odvolaciemu súdu tento vyzval strany sporu v zmysle § 382 CSP, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k možnému použitiu ust. § 37 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní dojednania o odplate v zmluve o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 28.12.2010 medzi žalobcom ako postupníkom a jeho predchodcom ako postupcom, ktoré môže byť pre rozhodnutie vo veci podstatné. 35. Na výzvu súdu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 22.10.2019. V ňom uviedol, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí a zotrváva na svojej argumentácii. Uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka najmä preto, že v nej definovaný predmet postúpenia neexistuje, a teda je neplatná z dôvodu počiatočnej nemožnosti plnenia podľa § 37 ods. 2 OZ. K tomuto hlavnému dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení uviedol, a teda aj k vecnej správnosti napadnutého výroku súdu prvej inštancie, že žalobca nie je aktívne legitimovaný v spore, pretože zmluva o postúpení je absolútne neplatná, nakoľko absentuje určenie konkrétnej výšky odplaty, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.01.2013, sp.zn. 23Cdo/403/2011. 36. Poukázal, že pri posudzovaní určitosti prejavu vôle pokiaľ je právny úkon zachytený písomne, určitosť je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Znamená to, že písomná forma zmluvy znamená, že celý obsah zmluvy musí byť vyjadrený priamo v texte zmluvy, resp. písomnej oferty a akceptácie, a nemožno ho dopĺňať o obsah zistený z iných prejavov vôle mimo textu zmluvy, pričom odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5Cdo/205/2008 zo dňa 16.04.2009. Tvrdil, že zo zmluvy o postúpení nevyplýva akú sumu odplaty v peňažnej mene má postupník plniť, zmluvné znenie odkazuje na prílohu č. 1 zmluvy o postúpení, ktorú však žalobca v celom konaní nepredložil, a to ani na výzvu súdu. Ak by v odvolacom konaní žalobca túto prílohu predložil, súd už na ňu nemôže prihliadať podľa § 366 CSP. Odkázal na rozsudok Krajského súdu Košice, sp.zn. 2Co/236/2018 zo dňa 11.10.2018. Pretože žalobca uvedenú prílohu nepredložil, a ani z účtovníctva, daňovej dokumentácie, ani iných písomných dokladov existencia prílohy, ale ani postupovanej pohľadávky nevyplýva, záväzok uhradiť odplatu, je pre absenciu sumy plnenia neurčitý a neurčiteľný, preto podľa § 37 OZ je zmluva absolútne neplatná z dôvodu neurčitosti výšky plnenia odplaty. 37. Tvrdil, že absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z viacerých právnych dôvodov podľa § 37 a § 39 OZ má priamy právny následok spočívajúci v nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní a nedôvodnosť žaloby, a to bez ohľadu na to, či existuje akékoľvek oznámenie o postúpenie pohľadávky adresované žalovanému, čo vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Obo/219/2005 zo dňa 09.11.2005. Žalobca ďalej namietal, že samotné postúpenie považuje za zneužitie práva zo strany zmluvných strán voči žalovanému, čo je ďalším dôvodom jej absolútnej neplatnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka a odkázal pritom na nález Ústavného súdu ČR, sp.zn. III. ÚS 468/11 zo dňa 09.02.2012. Opätovne poukázal na aplikáciu § 59a ods. 1, 2 a 5 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 28.12.2010, podľa ktorého zmluva o postúpení pohľadávky mala byť založená v zbierke listín pre nadobudnutie jej účinnosti. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na dôvody vo vyjadrení k odvolaniu, navrhol potvrdenie napadnutého rozhodnutia. 38. Na výzvu súdu sa vyjadril aj právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 23.10.2019. V ňom popísal existujúci stav z obsahu súdneho spisu a odkázal na vyjadrenie žalovaného k návrhu na vykonanie dôkazov zo dňa 21.02.2017, v ktorom navrhol súdu vykonať dôkazy, a to predložením prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky. Zopakoval že žalobca bol vyzvaný súdom 29.03.2017 na predloženie prílohy č. 1. Žalobca súdu oznámil, že prílohu nepredloží, pretože táto je predmetom obchodného tajomstva a bez súhlasu druhej zmluvnej strany nie je možné s takýmito informáciami narábať. Žalobca odkázal na ďalšie vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.05.2017, v ktorom tento namietal absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda aktívnu legitimáciu žalobcu, na ktoré tvrdenia reagoval žalobca na pojednávaní 26.06.2017. Odkázal aj na vyjadrenie žalovaného zo dňa 25.09.2018, kde opätovne namietal nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Poukázal na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 11.10.2018 ohľadne platnosti tejto zmluvy. Právny zástupca žalobcu na odstránenie pochybnosti o platnosti a účinnosti zmluvy navrhol ako dôkaz vypočuť na pojednávaní štatutárneho zástupcu žalobcu, aby sa vyjadril k platnosti a účinnosti postúpenia pohľadávky a súd tento dôkaz nevykonal, nezdôvodnil jeho nevykonanie a rozhodol rozsudkom, pričom okresný súd počas celého konania nevyslovil predbežný názor, že nemá za preukázané postúpenie pohľadávky. 39. V tomto vyjadrení uviedol, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.02.2010 jej článku II. ods. 1 vyplýva, že postúpenie pohľadávok bolo odplatné a súčasne, že výška odplaty je vymedzená v prílohe č. 1. Nemožno preto usudzovať na neplatnosť zmluvy z dôvodu neurčitosti výšky odplaty ako na to poukazuje žalovaný. Výška odplaty uvedená v prílohe, ktorá tvorí súčasť zmluvy, nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Požiadavke určitosti vymedzenia predmetu písomného právneho úkonu je možné vyhovieť aj odkazom na inú listinu (rozsudok NS ČR, sp. zn. 33Odo/899/2004 zo dňa 27.04.2006). 40. Spolu s týmto vyjadrením žalobca predložil prílohu č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010 a žiadal, aby bolo dokazovanie na odvolacom súde doplnené vykonaním tohto dôkazu. Uviedol, že dohoda o výške odplaty a spôsobe jej zaplatenia je v prílohe č. 1 zmluvy uvedená určito, zrozumiteľne a nezameniteľne. Uviedol, že prostriedok procesného útoku žalovaného spočívajúci v namietaní neplatnosti zmluvy z dôvodu neurčitosti dohody o odplate bol realizovaný po 7 rokoch vedenia konania a tento prostriedok procesného útoku nebol použitý včas a navrhol, aby odvolací súd naň neprihliadol. 41. Okrem vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu bolo doručené dňa 28.10.2019 aj vyjadrenie samotného žalobcu k výzve krajského súdu. V ňom uviedol, že okolnosti a dojednania týkajúce sa odplatnosti zmluvy za postúpenie pohľadávky nie sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Tvrdil, že v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka bol právny úkon urobený v súlade s týmito požiadavkami na slobodu, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. K platne vykonanému právnemu úkonu, k postúpeniu pohľadávok došlo už naplnením podmienok podľa § 34 Občianskeho zákonníka, teda prejavom vôle smerujúcej k postúpeniu pohľadávky, pričom sa jedná o platný právny úkon. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, či sa dojednanie o odplate za postúpenie nachádza v dodatku ku zmluve, alebo sa v zmluve vôbec nenachádza, čo zdôraznil vzhľadom na zásadu koncentrácie konania, keď súd prvého stupňa rozhodol bez ohľadu na obsah dojednania o odplate za postúpenie. Uviedol, že odplata za postúpenie nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Dojednanie odplaty alebo nedojednanie odplaty nemôže byť rozhodnou vecou pre rozhodnutie vo veci, z čoho vychádzal aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodovaní. Vyjadrovať sa k odplate za postúpenie pohľadávky až v odvolacom konaní a naviac ako k veci podstatnej pre rozhodnutie je podľa žalobcu naplnením pojmu „prekvapivého rozhodnutia“ súdu prvého stupňa, ale aj súdu druhého stupňa, s ktorým sa právne účinným spôsobom nemal možnosť vysporiadať. Tvrdil, že kombináciou konania súdu prvého a druhého stupňa mu bolo právne účinným spôsobom zabránené konať pred súdom a uviedol, že ak súd druhého stupňa považuje za podstatné pre rozhodnutie vo veci dojednanie ohľadne odplaty s dopadom na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a s dopadom na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a s dopadom na aktívnu legitimáciu žalobcu, má rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie. 42. Uviedol, že formulácia v zmluve o postúpení pohľadávky o odplatnom postúpení nie je takou skutočnosťou, ktorá by menila doktrínu postúpenia, ktorá sa môže vykonať odplatne alebo bezodplatne. Tvrdil, s odkazom na § 41 Občianskeho zákonníka, že ak zákon nekladie ako podmienku platnosti postúpenia dojednanie odplaty za postúpenie, je možné potom oddeliť túto časť od samotného obsahu. Ak by v zmluve chýbalo ustanovenie o odplate, jednalo by sa o bezodplatné postúpenie pohľadávok. Takýto stav neruší platnosť právneho úkonu v ostatnej časti a nemôže mať vplyv na posúdenie existencie aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa, a teda byť podstatnou vecou pre rozhodnutie vo veci. Uviedol, že skutočnosť postúpenia pohľadávky bola odporcovi oznámená oboznámením sa so žalobou. Odkázal pri tom na komentár k Občianskemu zákonníku. Poukázal na skutočnosť, že jediný spoločník a jediný konateľ navrhovateľa je zároveň osobou totožnou s postupcom pohľadávky. Tvrdil, že konateľ navrhovateľa a jediný spoločník a postupník je jedna a tá istá osoba a dochádza k splynutiu jej konania. Podľa neho nie je možné aby konal konateľ a spoločník navrhovateľa a nekonal súčasne aj postupník. Poukázal na skutočnosť, že ak súd rozhodne, že žalobca nedisponuje aktívnou legitimáciou na podanie žaloby z dôvodu, že neexistuje platná zmluva, pretože v spise absentuje dodatok ohľadne dojednania odplaty, išlo by o rozhodnutie, ktoré už mohol vyniesť súd na prvom pojednávaní a nie až po mnohých rokoch. Takýmto postupom by vzniklo právoplatné rozhodnutie so značným nárokom zo strany odporcu a jeho právneho zástupcu. Tvrdil, že v konaní si uplatnil právo ako postupník, ktoré vzniklo jeho predchodcovi na základe vykonaných prác, ktoré boli zazmluvnené, odporcom požadované, vykonané, odovzdané bez vád a nedorobkov. 43. Právny zástupca žalobcu sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 22.10.2019 vyjadril podaním zo dňa 05.11.2019. V ňom opäť zopakoval spôsobilosť predmetnej pohľadávky na započítanie a neadekvátnosť aplikácie žalovaným cit. Rozhodnutia NS ČR sp. zn. 23Cdo/403/2011. Pri dôvodoch predloženia prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Nové tvrdenia žalovaného o zneužití práva žalobcom ako nepravdivé poprel a pri argumentácii žalovaného o neúčinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 59a ods. 1 ObZ odkázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/12/2017 a Krajského súdu v Košiciach č.k. 2CoKR/28/2017. 44. Vo veci sa opätovne vyjadril aj samotný žalobca podaním zo dňa 06.11.2019. V ňom uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že neexistuje predmet postúpenia a toto tvrdenie považoval za rozporné aj s názorom súdu prvej inštancie. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného o neúčinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 59a ObZ. 45. K vyjadreniam právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23.10.2019 a samotného žalobcu doručeného súdu dňa 28.10.2019 sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 06.11.2019 v spise na č.l. 1216. V ňom odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia a zopakoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre neurčitosť výšky odplaty. Na absolútnu neplatnosť zmluvy musí pritom súd prihliadať ex offo. Oneskoreným predložením Doplnku č. 1 žalobca potvrdil reálnu neexistenciu odplaty za postúpenie pohľadávky. Žalobca zopakoval svoj názor o neúčinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 59a ObZ. Predložením Doplnku v rozpore s § 366 CSP žalobca priznal zneužívanie súdneho konania žalobcom napriek žalobcom tvrdenej existencii obchodného tajomstva pred okresným súdom. Upozornil tiež na to, že Doplnok je datovaný v totožný deň ako samotná Zmluva o postúpení pohľadávok, avšak je podpísaný na inom mieste (Prievidza) ako Zmluva o postúpení (Banská Bystrica). Žalovaný zopakoval, že žalobca mohol predložiť prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky už pred okresným súdom, keďže žalovaný namietal jej platnosť, avšak žalobca tak neurobil, pretože prílohu sám označil za obchodné tajomstvo. Nesúhlasil so stanoviskom žalobcu, že aj keby v zmluve chýbalo ustanovenie o odplate, došlo by k platnému bezodplatnému postúpeniu pohľadávky. Uviedol, že postupca neoznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. 46. K vyjadreniam právneho zástupcu žalobcu zo dňa 05.03.2019 („Stanovisko žalobcu 1“) a zo dňa 05.11.2019 („Stanovisko žalobcu 2“) sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 18.11.2019 na č.l. 1225. Navrhol aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil, pričom postačuje aj jeden dôvod zamietnutia žaloby. Podľa žalovaného existuje viacero dôvodov na potvrdenia rozhodnutia okresného súdu. Tvrdil, že neexistuje žiaden zmluvný vzťah na základe ktorého mal predchodca žalobcu vykonať plnenia, ktorých úhrada je predmetom konania a takéto plnenia vykonané ani neboli. Nemohlo preto ani dôjsť k postúpeniu neexistujúcej pohľadávky. V prípade ak by aj nejaké plnenia vykonané boli, žalovaný zopakoval námietku premlčania a opätovne poukázal na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. 47. K vyjadreniu samotného žalobcu zo dňa 06.11.2019 sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 22.11.2019 na č.l. 1235. V ňom uviedol, že vyjadrenie žalobcu zo dňa 06.11.2019 neobsahuje žiadnu právnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zmenu napadnutého rozhodnutia a navrhol ho preto potvrdiť ako vecne správne. 48. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 49. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalovaného ako objednávateľ - Železnice Slovenskej republiky, prevádzkové riaditeľstvo, Klemensová 8, Bratislava a právny predchodca žalobcu ako zhotoviteľ - Ing. Ondrej Lazoň - TECHNOL, T. Vansovej 28/18, 917 01 Prievidza, IČO: 33 611 468, uzavreli dňa 04.06.1996 zmluvu o dielo č. T-ŽSR/1/96 (ďalej aj „Zmluva“). Jej predmetom podľa čl. 2 bolo vyčistenie sedimentačnej nádrže, ktorá je súčasťou ČOV v rušňovom depe v Prievidzi, preprava odpadu vyprodukovaného pri čistení a zabezpečenie zneškodnenia uvedeného odpadu. Podľa čl. 3. písm. a/ Zmluvy zhotoviteľ na základe písomnej objednávky od objednávateľa zabezpečí vyčistenie sedimentačnej nádrže, prepravu vyprodukovaného odpadu a jeho zneškodnenie. 50. V čl. 7. písm. a/ Zmluvy bolo dohodnuté, že zmeny zmluvy sú možné formou písomných dodatkov a nadobúdajú platnosť dňom odsúhlasenia zmluvnými stranami. 51. K uvedenej Zmluve bolo podpísaných 9 dodatkov. V dodatku č. 7. bolo konštatované podľa zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti, a.s. a v súlade s uznesením vlády SR č. 1034 zo dňa 31.10.2001 rozdelenie ŽSR ku dňu 01.01.2002 s právnym nástupníctvom Železničnej spoločnosti, a.s. 52. V dodatku č. 8 zo dňa 19.09.2002 k uvedenej zmluve o dielo došlo k zmene predmetu plnenia tak, že podľa čl. II. tohto dodatku predmetom Zmluvy je generálne vyčistenie čističiek odpadových vôd, GOOL 760, lapačov olejov, znečistených koľajových zvrškov kontaminovanou zeminou a zabezpečenie prevádzkového stavu, vykonávanie skúšky tesnosti kanalizácie v zmysle STN EN 476 (736735), práce potrebné na zabezpečenie podmienok na vykonávanie skúšky tesnosti kanalizácie v zmysle STN EN 476 (736735), skúšky tesnosti nádrží v zmysle STN 75 09 05, práce potrebné na zabezpečenie podmienok pre vykonávanie skúšky tesnosti v zmysle STN 75 09 05. Na základe dodatku č. 9 došlo k zmene na strane objednávateľa tak, že objednávateľom sa stal žalobca, na ktorého prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo č. T-ŽSR/1/96 zo dňa 04.06.1996. 53. Faktúrou č. 36/07 s dátumom splatnosti 26.02.2007 vyúčtoval predchodca žalobcu na ťarchu žalovaného sumu 231.270,60 Eur (7.676,78 Eur) za dodanie zvrškového železničného materiálu s odkazom na faktúru č. 15/2003, 17/2003, 24/2003, 27/2003 a 32/2003 vo výške 194.345 Sk. Faktúrou č. 33/07 so splatnosťou 24.02.2007 vyúčtoval právny predchodca žalobcu na ťarchu žalovaného sumu 26.172,06 Eur (780.459,50 Sk) za dodávku podvalov pre rušňové depo Trenčianska Teplá, vrátane dopravy. Faktúrou č. 34/07 so splatnosťou 26.02.2007 vyúčtoval právny predchodca žalobcu na ťarchu žalovaného sumu 15.749,54 Eur (474.470,90 Sk), vrátane prepravy za dodávku 300 ks podvalov pre rušňové depo Zlaté Moravce, faktúrou č. 35/07 so splatnosťou 02.03.2007 vyúčtoval právny predchodca žalobcu na ťarchu žalovaného sumu 2.074,18 Eur (62.486,90 Sk) za dodanie 40 ks podvalov, vrátane dopravy pre rušňové depo Komárno a faktúrou č. 37/07 so splatnosťou 28.02.2007 vyúčtoval právny predchodca žalobcu na ťarchu žalovaného sumu 551.039,68 Eur (16.600.621,38 Sk) za dodávku prác a služieb podľa zmluvy o dielo č. T-ŽSR/1/96 za rekonštrukciu koľajového zvršku a spodku plus znovuuvedenie do prevádzky na pracoviskách Trenčianska Teplá a Zlaté Moravce. Uvedené faktúry a sumy mali byť podľa tvrdenia žalobcu vyúčtované na základe uvedenej zmluvy o dielo a jej dodatku č. 8. 54. Dňa 28.12.2010 právny predchodca žalobcu Ing. Ondrej Lazoň - TECHNOL, IČO: 33 611 467 ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávky voči žalovanému z vyššie uvedených faktúr č. 33/07 - 37/07 v celkovej výške 602.712,25 Eur. V čl. II. bod 1 bolo dohodnuté, že postupca touto zmluvou postupuje postupníkovi pohľadávku špecifikovanú v čl. I. a postupník sa zaväzuje za takto postupcom postúpenú pohľadávku poskytnúť postupcovi odplatu vo výške stanovenej v zmysle prílohy č. 1 k tejto zmluve. 55. Prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky ani na výzvu súdu prvej inštancie ku dňu rozhodnutia okresného súdu žalobca nepredložil. 56. Na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 02.02.2017, obsahujúcej poučenie o sudcovskej koncentrácii podľa § 153 CSP, o doručenie vyjadrenia k právnemu posúdeniu sporu a predloženie návrhu na dokazovanie žalovaný podaním zo dňa 21.02.2017 navrhol, aby súd vyzval žalobcu na predloženie prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, keďže táto nie je súčasťou spisu a odkazuje na ňu článok II. ods. 1 zmluvy o postúpení, pričom predloženie prílohy je potrebné na preukázanie, že postúpenie údajnej neexistujúcej pohľadávky nebolo riadne. V tomto istom vyjadrení žalovaný namietal, že žalobca mal nadobudnúť uvedenú pohľadávku od svojho právneho predchodcu, ktorý je jediným konateľom a spoločníkom žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010, t.j. 5 dní po vzniku žalobcu, pričom odplata za postúpenie mala byť predmetom prílohy č. 1 zmluvy o postúpení, ktorá nie je súčasťou súdneho spisu, a teda odplata nie je známa. 57. Na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 29.03.2017 adresovanú žalobcovi o predloženie prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, tento podaním zo dňa 18.04.2017 oznámil, že príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky je predmetom obchodného tajomstva zmluvných strán a bez súhlasu druhej zmluvnej strany nie je žalobca oprávnený s takýmito informáciami nakladať ani vo vzťahu k súdu. Uviedol, že k postúpeniu pohľadávky došlo riadne, v súlade so zákonom, obsah zmluvy je jasný, určitý, zmluvná sloboda postupcu a postupníka bola slobodná, vážna a bez omylu. Žalobca požadovanú prílohu č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky nepriložil do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie. 58. Žalovaný opätovne vo svojom vyjadrení zo dňa 22.05.2017 namietal, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaným subjektom z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre jej disimiláciu, pre jej rozpor so zákonom a dobrými mravmi a z dôvodu jej neúčinnosti pre nezaloženie do zbierky listín. V ňom zároveň uviedol, že nedisponuje žiadnym oznámením údajného postupcu, t.j. právneho predchodcu žalobcu, o postúpení pohľadávky, ktoré malo byť realizované podľa čl. II. ods. 4 zmluvy. Namietal, že žalobcom uvedené tvrdenie o tom, že príloha 1 k zmluve o postúpení pohľadávky je obchodným tajomstvom je nesprávne. Namietal neplatnosť uvedenej zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka tvrdiac, že v zmluve o postúpení pohľadávky, ak sa jedná o odplatné postúpenie, musí byť výslovne vyjadrená cena za postúpenie pohľadávky, inak sa jedná o absolútne neplatnú zmluvu. Tvrdil zároveň, že ak je dohodnutá odplatnosť zmluvy, táto odplata musí byť uvedená ako podstatná náležitosť odplatnej zmluvy a nemožno ju konvalidovať na bezodplatnú zmluvu, pretože to nezodpovedá prejavenej vôli strán. V bode III písm. a/ tohto vyjadrenia žalovaný opätovne namietal nepredloženie prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky a domáhal sa jej predloženia z dôvodu preukázania, že údajnú neexistujúcu pohľadávku žalobca nikdy nenadobudol, pričom svoju právnu pozíciu odvodzuje práve na základe zmluvy, ktorej prílohu odmieta predložiť. 59. V podaní zo dňa 25.09.2018 žalovaný opätovne namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, okrem iného aj z dôvodu, že v zmluve nie je určená výška odplaty, ktorá má byť podľa vôle zmluvných strán prílohou č. 1 k tejto zmluve, keďže nebola preukázaná existencia tejto prílohy, a keďže vôľa zmluvných strán podľa výslovného vyjadrenia v zmluve smerovala k odplatnému postúpeniu pohľadávky. 60. Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 61. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 62. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. 63. Podľa § 526 ods. 2 OZ , ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 64. Žalobca si uplatnil svoj nárok voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 28.10.2010 medzi ním ako postupníkom a fyzickou osobou Ing. Ondrejom Lazoňom ako postupcom, pričom postupca je zároveň jediným konateľom a spoločníkom žalobcu. 65. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní je odvodená od uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaný v priebehu konania svojimi podaniami zo dňa 21.02.2017, 22.05.2017, ako aj 25.09.2018 opakovane namietal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, okrem iného aj z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok tvrdiac, že pokiaľ zmluva o postúpení pohľadávky v čl. II. odkazuje na odplatu, ktorá mala byť dohodnutá vo výške stanovenej podľa prílohy č. 1 k zmluve a pokiaľ žalobca takúto prílohu nepriložil, jedná sa o absolútne neplatnú zmluvu o postúpení pohľadávky z dôvodu jej neurčitosti pre nepreukázanie dohody o jej odplate. 66. Predmetné konanie sa začalo za účinnosti predchádzajúcej procesnej normy - Občianskeho súdneho poriadku. V takto začatom konaní podľa prechodného ust. § 470 ods. 2 CSP sa sudcovská koncentrácia neuplatní, ak by bola v neprospech strany. Odvolací súd konštatuje, že námietka žalobcu o oneskorenom uplatnení prostriedku procesnej obrany žalovaného, keď tento opakovane napádal absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, je z tohto dôvodu irelevantná. Zásada sudcovskej koncentrácie na včasné uplatnenie prostriedku procesnej obrany sa v zmysle § 470 ods. 2 CSP neuplatní. Navyše žalovaný namietol nepreukázanie prílohy č. 1 ako predpokladu riadneho postúpenia pohľadávky už vo svojom podaní zo dňa 21.02.2017, a to práve na výzvu súdu prvej inštancie o vyjadrenie sa na právne posúdenie sporu a na predloženie návrhov na vykonanie dokazovania v rámci súdom určenej 20- dňovej lehoty na toto vyjadrenie, t.j. v rámci lehoty určenej podľa zásad sudcovskej koncentrácie v zmysle § 153 CSP ako to uviedol okresný súd v tejto výzve. Z dôvodu nemožnosti uplatnenia sudcovskej koncentrácie ako aj z dôvodu, že žalovaný včas uviedol tento prostriedok procesnej obrany v súdom určenej lehote, odvolací súd nemohol prihliadnuť na tvrdenie žalobcu o oneskorenom uplatnení tohto prostriedku procesnej obrany a toto tvrdenie žalobcu nie je dôvodné. 67. Z nálezu Ústavného súdu SR III. ÚS 266/2014 zo dňa 16.12.2014 okrem iného vyplýva: „Na tomto mieste zdôrazňuje ústavný súd relevantnú okolnosť, ktorá umocňuje závažnosť pochybenia konajúcich súdov, a to skutočnosť, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Cdo/205/2009 z 29.06.2010), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.“ Odvolací súd zdôrazňuje, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia ústavného súdu a v ňom uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci žalovaný opakovane niekoľkokrát namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok pre jej neurčitosť vzhľadom na nepriloženie prílohy č. 1, v ktorej mala byť určená výška odplaty za postúpenú pohľadávku. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie sa s touto námietkou vysporiadať, keďže ju opakovane žalovaný namietal. 68. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou vysporiadal v bode 16. napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že predmetná zmluva o postúpení jednoznačne a nezameniteľne označuje predmet postúpenia a pokiaľ s odkazom na čl. II bod 1 zmluvy žalobca súdu nepredložil prílohu č. 1, na ktorú sa tento bod článku odvoláva, nerobí toto zmluvu o postúpení pohľadávky neplatnou a neúčinnou. S takýmto právnym posúdením odvolací súd nesúhlasí. 69. Odvolací súd sa na prvom mieste zaoberal otázkou, či žalovanému patrí právo namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. V tejto súvislosti odkazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. R 119/2003, podľa ktorého: Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto vymáhania vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“ V súlade s uvedeným záverom súdna, aj odborná prax dospela k záveru, že neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky môže dlžník účinne namietnuť aj v prípade, ak mu cesiu preukázal postupník predložením spornej zmluvy (viď napr. Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol. - Občiansky zákonník II., Veľké Komentáre, C.H.Beck, 2015, str. 1827). 70. Z obsahu spisu vyplýva, čo potvrdil aj žalovaný vo vyjadrení na výzvu súdu podľa § 382 CSP, že postupca neoznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Z obsahu spisu vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky bola žalovanému doručená spolu s opisom návrhu a príloh. Tak ako to vyplýva zo súdnej praxe, ako aj zo znenia § 124 ods. 2 CSP, v niektorých prípadoch je možné procesným úkonom priznať hmotnoprávne účinky. Keďže z obsahu spisu nevyplýva oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky a k postúpeniu došlo pred podaním žaloby, potom doručenie opisu návrhu a príloh, vrátane uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky žalovanému má účinky preukázania postúpenia pohľadávky postupníkom v už začatom súdnom konaní (viď vyššie citované dielo, str. 1806). Znamená to, že doručenie opisu návrhu a príloh, vrátane kópie zmluvy o postúpení pohľadávky v priebehu súdneho konania, má účinky preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi zo strany postupníka v zmysle § 526 ods. 2 OZ. Podľa zaužívanej judikatúry preto žalovanému patrí právo namietať voči žalobcovi absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a z toho dôvodu namietať aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. 71. Podľa odvolacieho súdu je zrejmé, že zmluva o postúpení pohľadávky môže byť odplatná, ako aj bezodplatná. Pokiaľ zmluva o postúpení pohľadávky neobsahuje žiadne ustanovenie, či sa jedná o postúpenie odplatné alebo bezodplatné, potom táto skutočnosť znamená, že sa jedná o bezodplatné postúpenie pohľadávky a absencia ustanovenia o odplate nemá žiaden vplyv na platnosť zmluvy (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 28Cdo/1092/2009 zo dňa 21.07.2010 - posudzujúceho platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky v totožnom znení ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v ČR a SR). 72. Pokiaľ sa však jedná o odplatné postúpenie, potom zmluva o postúpení pohľadávky musí obsahovať jednoznačné určenie ceny za postúpenie pohľadávky, resp. spôsob jej určenia. Ak zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva prejav vôle o odplatnom postúpení, potom musí obsahovať zmluva určenie ceny za jej postúpenie alebo spôsob určenia ceny ako predpokladu platnosti takejto zmluvy. Ak je v zmluve vyjadrená jej odplatnosť, potom dohoda o odplate je podstatnou náležitosťou odplatnej zmluvy, pretože je to dôsledkom prejavenej vôle o odplatnosti právneho úkonu. Ak z prejavenej vôle vyplýva úmysel o odplatnosti zmluvy a odplata nie je dostatočne určitým spôsobom určená a vymedzená, potom nie je možné dospieť k záveru, že sa jedná len o neplatnosť v časti dojednania o odplate, pretože odplata ako súčasť odplatného právneho úkonu je jej podstatnou a neoddeliteľnou súčasťou a vyplýva z prejavu vôle. Konvalidovať zmluvu s prejavenou vôľou o odplatnosti nie je možné konštatovaním, že je možné oddeliť neurčitú alebo z iného dôvodu neplatnú dohodu o výške odplaty od ostatného textu zmluvy (viď napr. Fekete, I.: Občiansky zákonník, IV. zväzok, Veľký komentár, druhé aktualizované a rozšírené vydanie, Eeurokodex 2014, Bratislava, komentár k ust. § 524 Občianskeho zákonníka). 73. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 28Cdo/1092/2009 zo dňa 21.07.2010 okrem iného vyplýva: „K alternatívnemu záveru súdu prvého stupňa vo vzťahu k zmluve zo dňa 02.12.2004, prisvedčil (odvolací súd) hodnoteniu súdu prvého stupňa o jej neplatnosti. Citovaná zmluva bola totiž podľa písomného textu zmluvy dohodnutá ako zmluva odplatná, lebo odkazovala na zvláštne dojednanie o cene. To však dohodnuté nebolo. Dojednanie o odplate tejto spätnej postupnej zmluvy preto trpí neurčitosťou, pričom sa jedná o neoddeliteľnú náležitosť zmluvy, ktorá je neplatná v celku (§ 37 OZ).“ 74. K tomuto záveru Najvyšší súd ČR ako súd dovolací v cit. rozhodnutí uviedol: „ V súlade s tým, čo bolo zhora vyššie uvedené o dôsledkoch plynúcich zo zásady autonómie vôle účastníkov, k druhej dovolacej námietke, či zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky, ktorá neobsahuje údaj o výške ceny, ale len odkaz, že cena je dohodnutá zvlášť, je platným právnym úkonom, je možné uviesť, že údaj o cene (zrejme mienené odplate), včlenili účastníci do zmluvy, ktorú sám žalobca považuje za platnú a tejto platnosti sa naďalej dovoláva. Nie je možné pochybovať o tom, že také dojednanie o odplate robí zmluvu o postúpení pohľadávky úkonom odplatným, so všetkými dôsledkami z toho plynúcimi. To sa týka aj požiadavky určitosti (§ 37 ods. 1 OZ). Pritom toto dojednanie je od samotnej zmluvy neoddeliteľné (§ 41 OZ). V tomto prípade potom žalobca existenciu dohody o výške odplaty v konaní nepreukázal. Na túto okolnosť odvolací súd správne poukázal.“ 75. Z citovaného rozhodnutia vyplýva záver, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje, že pokiaľ zmluva o postúpení pohľadávky v jej čl. II. bod 1 upravuje záväzok postupníka zaplatiť postupcovi za postúpenú pohľadávku odplatu vo výške určenej podľa prílohy č. 1 tejto zmluvy, nepochybne tak z obsahu zmluvy vyplýva jej odplatný charakter. V tom prípade je potom dohoda o odplate neoddeliteľnou súčasťou odplatného právneho úkonu. Pokiaľ v konaní pred súdom prvej inštancie do vydania jeho rozhodnutia žalobca ani napriek výzve súdu nepredložil prílohu č. 1, ktorá mala upraviť a určiť výšku odplaty za postúpenú pohľadávku, potom ku dňu vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie nebola preukázaná existencia prílohy č. 1, t.j. dohody o výške ceny a nebol preukázaný ani obsah tohto dodatku, ktorý by umožnil posúdiť jej určitosť a zrozumiteľnosť. Za takéhoto skutkového stavu ku dňu vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie je preto nevyhnutné posúdiť uvedenú zmluvu o postúpení pohľadávky ako absolútne neplatnú pre jej neurčitosť z dôvodu nepreukázania dohody o cene pri odplatnom právnom úkone. 76. Pretože sa jedná o absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nenastali a neboli preukázané jej účinky, t.j. zmena v osobe veriteľa a žalovaný opakovane oprávnene namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na základe absolútne neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania jeho vecnej aktívnej legitimácie. Keďže žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia voči žalobcovi, nárok ním uplatňovaný bol podaný neoprávnenou osobou a súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcu v celom rozsahu zamietol aj keď nesprávne posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu. 77. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v prvom výroku o zamietnutí žaloby potvrdil, hoci z iných dôvodov. Odvolací súd zdôrazňuje, že vecná správnosť ako predpoklad vydania potvrdzujúceho verdiktu odvolacieho súdu sa vzťahuje na napadnutý výrok preskúmavaného rozhodnutia. Samotná vecná nesprávnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nebráni odvolaciemu súdu v konečnom dôsledku napadnuté rozhodnutie ako vecne správne vo výroku potvrdiť, aj keď z iných dôvodov. 78. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení na výzvu súdu uvádzal, že postup odvolacieho súdu je prekvapivý, keď mieni na rozdiel od súdu prvej inštancie opätovne skúmať aktívnu legitimáciu z dôvodu nepredloženia prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky, s takýmto záverom odvolací súd nesúhlasí. V žiadnom prípade nie je možné hovoriť o prekvapivom rozhodnutí, pokiaľ v konaní trvajúcom viac ako 7,5 roka žalovaný opakovane od roku 2017 na výzvu okresného súdu v ním určenej sudcovskej lehote, a aj následne, namietal vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, okrem iného aj z dôvodu jej neurčitosti pre nepredloženie dodatku č. 1, a teda neurčitosti dohody o odplate za postúpenie pohľadávky. 79. Prekvapivému rozhodnutiu bráni postup podľa § 382 CSP, keď odvolací súd v súlade s týmto ustanovením vyzval strany sporu na vyjadrenie sa k použitiu § 37 Občianskeho zákonníka, ktoré súdom prvej inštancie použité nebolo. Prekvapivé rozhodnutie nemôže byť ani z toho dôvodu, že žalovaný namietal opakovane tento nedostatok. Žalobca bol okresným súdom vyzvaný na predloženie tejto prílohy, čo však žalobca neakceptoval. Je vecou žalobcu a jeho posúdenia prípadných procesných rizík a úspešnosti v konaní, pokiaľ na určitú výzvu súdu a procesnú obranu protistrany nereaguje, alebo ju ignoruje. Navyše je žalobca zastúpený advokátom ako osobou odborne spôsobilou na zhodnotenia stavu konania, vykonaného dokazovania a posúdenia dôsledkov procesnej obrany protistrany. Odlišné právne posúdenie odvolacím súdom vo vzťahu k platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky nie je prekvapivým rozhodnutím a ani neodníma možnosť žalobcu konať pred súdom, nakoľko boli strany sporu na tento postup upozornené podľa § 382 CSP. 80. Pokiaľ žalobca namietal vo vyjadrení k výzve súdu podľa § 382, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhovaný dôkaz na poslednom pojednávaní výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu k existencii dodatku č. 1, toto tvrdenie je irelevantné, pretože výpoveď štatutárneho zástupcu nemôže nahradiť preukázanie existencie listinného dokladu, a to dodatku č. 1 a ani jeho obsah. 81. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie a jeho postupu viaceré pochybenia, a to nevykonanie navrhovaných dôkazov, nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci a z toho dôvodu vyvodzujúc porušenie práva na spravodlivý proces, tieto jeho tvrdenia v odvolaní sú irelevantné, pretože vo vzťahu k posúdeniu vecnej legitimácie žalobcu v konaní z dôvodu absolútne neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemajú žiaden význam a súvis. Je nadbytočné, aby odvolací súd, pokiaľ zaujal záver na základe odlišného právneho posúdenia oproti súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, a tým o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, aby sa v konaní ďalej zaoberal vyššie uvedenými námietkami žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie a jeho postupom. 82. Pokiaľ žalobca priložil k svojmu podaniu zo dňa 23.10.2019, ktorým reagoval na výzvu súdu k uplatneniu § 37 CSP podľa § 382 CSP, doplnok č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, na tento doklad odvolací súd v zmysle § 154 s použitím § 366 CSP nemôže prihliadnuť. Zásada zákonnej koncentrácie v zmysle § 470 ods. 2 CSP platí aj na konania začaté pred účinnosťou Civilného sporového poriadku. Pokiaľ žalobca nepredložil v súdnom konaní pred súdom prvej inštancie uvedenú listinu, a to ani napriek výzve súdu, a túto predložil až v rámci odvolacieho konania, a to po uplynutí lehoty na podanie odvolania, jedná sa o prostriedok procesného útoku, na ktorý nie je možný prihliadnuť. Navyše žalobca žiadnym spôsobom neuviedol žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by mohol odvolací súd považovať takto predložený doklad za doklad spĺňajúci povahu novoty z dôvodov uvedených v § 366 písm. a/, b/, c/, d/ CSP. Žiadne zdôvodnenie povahy tohto dokladu ako novoty žalobca neuviedol. 83. Na zdôraznenie správnosti záverov odvolacieho súdu tento poukazuje na to, že aj žalovaným citované rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.01.2013, sp. zn. 23Cdo/403/2001, vychádza z nevyhnutného predpokladu určitosti dojednania odplaty za postúpenú pohľadávku, a v prípade absencie takto určitým spôsobom dohodnutej odplaty, sa jedná o absolútnu neplatnosť celej zmluvy o postúpení pohľadávky a nie len jej časti. 84. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku potvrdil ako vecne správne, aj keď z iných dôvodov, pri zachovaní procesných práv strán sporu. 85. Odvolací súd konštatuje, že v žalobcom podanom odvolaní, ani v jeho vyjadreniach na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 CSP, tento neuviedol žiadne skutkové a právne závery spôsobilé zmeniť právne posúdenie nedostatku aktívnej legitimácie na základe dôvodov uvedených odvolacím súdom v tomto rozhodnutí. 86. Žalobca podal odvolanie voči celému rozhodnutiu vrátane výroku o náhrade trov konania. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP podľa úspechu žalovaného v konaní. Pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti o náhrade trov konania je správne, odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, vrátane výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie. 87. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že ho priznal žalovanému ako strane úspešnej v odvolacom konaní voči žalobcovi v plnom rozsahu. 88. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).