Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/175/2024 6122401925 24. 06. 2026 JUDr. Andrea Haitová ECLI:SK:KSBA:2026:6122401925.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a Mgr. Evy Vallovej v spore žalobcu: RENOMAX s.r.o., so sídlom Vyšná Hutka 11, 040 18 Vyšná Hutka, IČO: 36 668 451, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, si sídlom Mlynské Nivy 7816/16 Bratislava- mestská časť Staré Mesto 821 09, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 495,24 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/84/2022-114 zo dňa 03. marca 2023 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/84/2022-114 zo dňa 03. marca 2023 potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I. ( ďalej aj ako „ súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd“ ) rozsudkom č.k. 38Cb/84/2022-114 zo dňa 03. marca 2023 ( ďalej aj ako „ napadnuté alebo prvoinštančné rozhodnutie“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 495,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 495,24 Eur od 25.06.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštnčný súd tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi. 2. Z odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 495,24,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 495,24 EUR od 25.06.2022 do zaplatenia a svoj uplatnený nárok ( poistné plnenie) odôvodnil tým, že dňa 02.11.2021 došlo k dopravnej nehode a k poškodeniu motorového vozidla pána J.. T. M., bytom W. XX, W. (ďalej „poškodený“) zn. AUDI A5, EČV: K., pričom predmetnú nehodu spôsobil vodič motorového vozidla, ktoré bolo v tom čase povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne nahlásená. Náklady na opravu poškodeného vozidla predstavovali sumu 3.147,42 Eur s DPH, pričom táto pohľadávka bola uplatnená u žalovaného. Žalovaný po ukončení šetrenia škodovej udalosti nepriznal poškodenému sumu, ktorá je predmetom tohto konania. Následne poškodený svoju pohľadávku postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu. Dôvody krátenia náhrady škody podľa žalobcu nemali oporu v zákone, nakoľko žalobca za 1NH práce účtoval 50 Eur, pričom takáto suma bola podľa žalobcu porovnateľná resp. výhodnejšia v porovnaní s autoservismi v danom regióne. Podľa žalobcu servis pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Žalovaný krátil aj náklady na lakovací materiál, avšak podľa žalobcu malo poškodené motorové vozidlo pred škodovou udalosťou nanesený lak - 2 vrstvová metalíza, preto musel autoservis naniesť lak v dvoch
vrstvách, čo znamenalo vynaloženie vyšších nákladov na lakovanie. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný rozlišuje autoservisy na autorizované resp. neautorizované, pričom ide o postup v rozpore so zákonom. Podľa žalobcu Oznámenie žalovaného o plnení bolo nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, nakoľko žalovaný neuviedol podľa čoho vypočítal nepriznané položky a z čoho vychádzal pri stanovení nákladov na opravu. 2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe v tom smere, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho dôvodu a súčasne namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaný uviedol ,že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že medzi postupcom a postupníkom bolo dohodnuté odplatné postúpenie pohľadávky, avšak v tejto zmluve nebola dohodnutá výška odplaty za dohodnuté postúpenie ako ani spôsob jej určenia. Nakoľko podľa žalovaného išlo nepochybne o odplatné postúpenie pohľadávky, bolo povinnosťou zmluvných strán dohodnúť v texte zmluvy odplatu, za ktorú sa zmluva postupuje, resp. spôsob, ktorým má byť odplata určená. Nakoľko predložená zmluva uvedené neobsahuje, ide podľa žalovaného o absolútne neplatnú zmluvu o postúpení pohľadávky v dôsledku jej neurčitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poistený právo, aby za neho poisťovňa nahradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody. Podľa žalovaného cena opravy, ktorá je uvedená vo faktúre žalobcu, nie je výškou skutočnej škody na poškodenom motorovom vozidle, ale je iba cenou opravy závislou od cenotvorby jednotlivých servisov. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.08.2002, sp. zn. 25Cdo/1331/2001 podľa ktorého: „za skutočnú škodu na veci treba považovať takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu.“ Podľa názoru žalovaného tak postupoval správne, ak autoservisu ktorý vykonal opravu poškodeného motorového vozidla poskytol plnenie, ktoré predstavuje primerané náklady na opravu poškodeného motorového vozidla v rozsahu zodpovedajúcom skutočnej škode vzniknutej na poškodenom motorovom vozidle. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil rámcové zmluvy so zmluvnými neautorizovanými servismi spolu s cenníkmi a rovnako tak cenník Autoservisu Slováček - Autoslužby PLN, ako aj AutoKODUS či EDISERVIS, s. r. o. 3. V replike žalobca uviedol, že pokiaľ ide o námietku vecnej legitimácie a neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky nestotožňuje sa s názorom žalovaného, že odkaz na osobitnú dohodu o odplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky ju nerobí neplatnou. Žalobca pri svojej argumentácii odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R62/2020, podľa ktorého: „Neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súdu nie je známa odplata za postúpenie pohľadávky. Postúpenie pohľadávky môže byť odplatné a aj bezodplatné, a súd v konaní o zaplatenie postúpenej pohľadávky, a ani dlžník nie sú oprávnení požadovať sprístupnenie sumy, za ktorú bola pohľadávka postúpená, a to aj v prípade odplatného postúpenia...“ Žalobca poukázal aj na ďalšie rozhodnutia potvrdzujúce jeho tvrdenia, že zmluva o postúpení pohľadávky je platná aj napriek odkazu na zmluvu o výške odplaty, ktorá nebola v konaní predložená (rozhodnutie OS BA I, sp. zn. 27Cb/2/2021, rozhodnutie KS Prešov, sp. zn. 2Cob/1/2022). Podľa žalobcu bol v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky predmet postúpenia dostatočne identifikovaný, pričom samotnú zmluvu možno považovať za platný právny úkon, z ktorého možno vyvodiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Žalobca spolu s vyjadrením súdu predložil druhú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 26.09.2022, ak by súd pôvodnú zmluvu o postúpení vyhodnotil ako neplatnú. Pokiaľ ide o primeranosť nákladov na opravu vozidla žalobca uviedol, že žalovaný nemôže podmieňovať vyplatenie poisteného plnenia za také skutočnosti, ktoré nevie a nemôže poškodený ovplyvniť. Poškodený si splnil všetky svoje povinnosti, keď odniesol motorové vozidlo do servisu, a servis následne v zmysle obhliadky, kde žalovaný uviedol, ktoré poškodené časti treba opraviť resp. vymeniť, vykonal opravu. Podľa žalobcu žalovaný nijako nepreukázal, že servis na danú opravu použiť menšie množstvo lakovacieho materiálu. Žalobca rovnako tak namietal oneskorené predloženie kalkulácie opravy, ktoré žalovaný predložil až spolu s odporom, pričom tak mal spraviť už pri ukončení šetrenia škodovej udalosti. Vzhľadom na uvedené žalobcovi nebolo jasné, na základe čoho dospel žalovaný k určeniu ceny za mechanické a lakovacie práce vo výške 21 Eur/NH bez DPH. Podľa žalobcu je pri posudzovaní výšky ceny opravy dôležité prihliadať na obvyklosť ceny v danom regióne, čo potvrdzuje aj súdna prax. Podľa žalobcu systém AUDATEX, ktorý žalovaný použil pri stanovení nákladov na opravu nezohľadňuje všetky náklady potrebné na uvedenie poškodeného vozidla do pôvodného stavu. Tieto údaje je možné použiť ako orientačné, nie však záväzné. Na preukázanie svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Žilina z 21.11.2019 sp. zn. 14Cop/86/2019 či rozsudok Krajského súdu Košice z 26.01.2022 sp. zn. 4Cob/103/2021. Podľa žalobcu si na základe takejto kalkulácie vie žalovaný vypočítať približnú výšku nákladov na
opravu, avšak skutočnú výšku škody zobrazuje faktúra za vykonané práce a použitý materiál. Ako neobjektívne žalobca považoval aj žalovaným predložené cenníky zazmluvnených servisov, nakoľko tieto ceny sú umelo vytvorené a nezobrazujú realitu a je v rozpore s princípmi voľnej hospodárskej súťaže. Predložené cenníky taktiež nezohľadňujú typ a značku motorového vozidla, čo by znamenalo, že uvedené ceny sa vzťahujú na vozidla bez rozdielu ich veku, značky či náročnosti jednotlivých opravárenských prác. Rovnako tak bolo žalobcom namietané rozlišovanie autoservisov na autorizované resp. neautorizované, pričom tento postup nemá oporu v žiadnom zákone. Podľa žalobcu rozlišovanie autoservisov spočívajúce v akceptácií rozdielnych cien za vykonané rovnaké práce sa nedá vnímať inak, ako cielené zvýhodňovanie autorizovaných servisov či zmluvných servisov. Na základe uvedeného bol žalobca názoru, že žalovaným aplikované rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované nemá oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Určenie cien žalovaným považoval žalobca za svojvôľu čo je neakceptovateľné. 4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v duplike a zotrval na predchádzajúcej argumentácii, pričom považoval zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú. Žalovaný uviedol, že ak súd dospeje k záveru, že predložením novej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.09.2022 došlo k zhojeniu nedostatku aktívnej legitimácie, žalovaný žiadal aby súd žalobcovi nepriznal úroky z omeškania a trovy právneho zastúpenia. 5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie postupujúc v zmysle ustanovenia § 204 CSP oboznámením sa s listinami založenými v súdnom spise, a to: Oznámenie o poistnom plnení z 10.06.2022, Faktúra č. 20220066, Záznam o dopravnej nehode, Zmluva o postúpení pohľadávky z 26.07.2022, Cenník servisných služieb, Cenník servisu Moris, Kalkulácia nákladov na opravu, Rámcová zmluva z 30.06.2014 s KAR-LK J&P, spol. s r. o., Rámcová zmluva s PR Car service, Rámcová zmluva s Ján Kalinič-Autoservis Ján, Rámcová zmluva s Vladimír Slováček- Autoslužby PLN, Cenník služieb autoservisu Auto KODUS, Cenník služieb autoservisu EDIservis, Zmluva o postúpení pohľadávky z 26.09.2022, ako aj s ostatným obsahom spisu. 6. Z vyjadrení strán považoval súd prvej inštancie za nesporné skutkové tvrdenia o tom, že dňa 02.11.2021 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo p. M. zn. AUDI A5, EČV: K.. Vinníkom nehody bol poistenec žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne nahlásená a ten ju viedol pod č. 9570358283. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli vo výške 3.147,42 Eur s DPH. Nesporným bolo aj to, že žalovaný dňa 09.06.2022 ukončil šetrenie predmetnej škodovej udalosti a náhradu škody poškodenému krátil z dôvodu neprimeranej ceny práce a rovnako tak lakovej konštanty. Sporným medzi stranami bolo to, či žalovaný dôvodne znížil náhradu škody. 7. Súd na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 440 , 442 ods. 1, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj „ OZ“), § 4 ods. 1, 2 písm. b) , § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o PZP“) a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 8. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného spochybňujúcou aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorú žalovaný odvodzoval z tvrdenej absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.7.2022 z dôvodu, že v nej nebola uvedená výška odplaty za postúpenie pohľadávky ani spôsob jej určenia. Túto obranu nepovažoval za dôvodnú. Poukázal na to, že samotná skutočnosť, že zmluva označuje postúpenie pohľadávky za odplatné, neznamená, že neuvedenie výšky odplaty spôsobuje jej neplatnosť. Zdôraznil, že otázka odplaty za postúpenie pohľadávky je významná výlučne vo vnútornom právnom vzťahu medzi postupcom a postupníkom a nie je právne relevantná vo vzťahu k dlžníkovi ani v konaní o zaplatenie postúpenej pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej výška odplaty za postúpenie pohľadávky nie je rozhodujúca pri posudzovaní nároku uplatneného postupníkom voči dlžníkovi, ale môže mať význam len pri prípadnom vzájomnom spore medzi postupcom a postupníkom alebo pri uplatňovaní práv podľa § 527 Občianskeho zákonníka ( uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obdo/64/2019 z 11. decembra 2019). Rovnako poukázal aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky, z ktorej vyplýva, že hodnota postupovanej pohľadávky ani výška odplaty nepredstavujú obligatórne náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky [rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/1185/2012 (C 13969)]. 9. Súd prvej inštancie zároveň vychádzal z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zdôrazňujúcej princíp autonómie vôle a preferenciu výkladu smerujúceho k zachovaniu platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou. Poukázal na to, že úlohou súdu pri výklade zmluvy je zachovať jej hospodársky účel, pokiaľ nie je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi, a rešpektovať zásadu
pacta sunt servanda. Na základe uvedených úvah dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky je platným právnym úkonom a žalobca je nositeľom uplatneného práva. Nad rámec uvedeného konštatoval, že žalobca v priebehu konania predložil aj ďalšiu zmluvu o postúpení pohľadávky z 26. septembra 2022, v ktorej bola výška odplaty výslovne špecifikovaná, čo podľa názoru súdu prvej inštancie vylučovalo akékoľvek pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu. 10. Vo vzťahu k samotnému uplatnenému nároku na náhradu škody súd prvej inštancie vychádzal z toho, že medzi stranami nebola sporná existencia škodovej udalosti, vznik škody na motorovom vozidle poškodeného ani zodpovednosť žalovaného za poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia. Predmetom sporu zostala výlučne otázka rozsahu poistného plnenia, konkrétne dôvodnosť krátenia náhrady škody vykonaného žalovaným. 11. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný znížil poistné plnenie s odôvodnením, že poškodenému priznal iba primerané náklady na opravu motorového vozidla, keď cenu práce stanovil vo výške 21 Eur bez DPH za jednu normohodinu pre neautorizovaný servis a súčasne krátil aj náklady na lakovací materiál podľa výpočtu vykonaného prostredníctvom kalkulačného programu. Takýto postup žalovaného nepovažoval za dôvodný ani za súladný s právnou úpravou náhrady škody. 12. Súd prvej inštancie poukázal na to, že účelom náhrady škody je poskytnúť poškodenému úplnú majetkovú kompenzáciu v rozsahu skutočnej škody, ktorou sa rozumejú účelne vynaložené náklady potrebné na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. Vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zdôraznil, že náhrada škody plní reparačnú funkciu a jej účelom je obnovenie majetkového stavu poškodeného, nie však jeho bezdôvodné obohatenie. 13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal existenciu zákonných dôvodov, ktoré by odôvodňovali takéto krátenie poistného plnenia. Zdôraznil, že poškodenému nemožno ukladať povinnosť zabezpečiť opravu vozidla za čo najnižšiu cenu alebo vyhľadávať servis poskytujúci najlacnejšie služby. Poškodený sa v dôsledku škodovej udalosti dostáva do situácie, ktorú sám nezavinil, a právna úprava mu neukladá povinnosť porovnávať cenové ponuky jednotlivých servisov ani skúmať ich obchodnú politiku alebo cenotvorbu. Rozhodujúce podľa názoru súdu nie je, či bola oprava vykonaná za najnižšiu možnú cenu, ale či náklady vynaložené na opravu boli primerané a obvyklé vzhľadom na miesto, čas a rozsah poškodenia. 14. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že obvyklú cenu opravy nemožno stotožňovať s najnižšou cenou dostupnou na trhu ani s cenou, ktorú jednostranne určí poisťovňa vo svojich interných kalkuláciách. Obvyklou cenou je cena pohybujúca sa v bežnom cenovom rozpätí poskytovaných služieb v danom regióne a čase. Pokiaľ cena účtovaná servisom z tohto cenového rozpätia výrazne nevybočuje, nemožno ju bez ďalšieho považovať za neprimeranú. 15. Súd prvej inštancie sa ďalej podrobne zaoberal dôvodnosťou samotného krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného. Poukázal na to, že žalovaný v oznámení o poistnom plnení iba všeobecne uviedol, že pri výpočte poistného plnenia vychádzal z primeraných nákladov na cenu práce pre neautorizovaný servis a z primeraných nákladov na lakovací materiál vypočítaných prostredníctvom kalkulačného programu. Z oznámenia však podľa názoru súdu nebolo zrejmé, z akých konkrétnych údajov žalovaný vychádzal pri určení primeranej hodinovej sadzby ani akým spôsobom dospel k záveru o primeranosti priznanej ceny práce. Rovnako nebolo zrejmé, aký konkrétny kalkulačný program použil pri výpočte nákladov na lakovací materiál ani akým spôsobom bola výsledná suma vypočítaná. Z uvedených dôvodov považoval súd prvej inštancie oznámenie o poistnom plnení za nepreskúmateľné, keďže neobsahovalo dostatočné skutkové ani odborné zdôvodnenie vykonaného krátenia. 16. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že oprava bola vykonaná v neautorizovanom servise, súd prvej inštancie uviedol, že právny poriadok nerozlišuje medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi z hľadiska oprávnenia vykonávať opravy cestných motorových vozidiel. Ak servis spĺňa zákonné podmienky na výkon tejto podnikateľskej činnosti, nemožno len z dôvodu absencie autorizácie alebo zmluvného vzťahu s poisťovňou automaticky vyvodzovať záver o neprimeranosti ceny ním poskytnutých služieb. Podľa názoru súdu prvej inštancie neexistuje právny ani vecný dôvod, aby poškodený niesol negatívne dôsledky obchodnej politiky poisťovne spočívajúcej v uzatváraní zmlúv iba s určitými servisnými partnermi. Samotná okolnosť, že oprava bola vykonaná v nezmluvnom alebo neautorizovanom servise, preto podľa súdu prvej inštancie nepredstavuje zákonný dôvod na zníženie poistného plnenia. 17. V tejto súvislosti poukázal aj na právnu úpravu ochrany hospodárskej súťaže obsiahnutú v nariadeniach Komisie (EÚ) č. 330/2010 a č. 461/2010, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva zásada rovnocenného postavenia autorizovaných aj nezávislých servisov pri poskytovaní servisných služieb. Preferovanie výlučne autorizovaných alebo zmluvných servisov poisťovňou by bolo podľa názoru súdu
prvej inštancie v rozpore s princípmi hospodárskej súťaže, pričom poškodenému nemožno odoprieť právo zvoliť si servis podľa vlastného uváženia za predpokladu, že náklady na opravu zostávajú primerané. 18. Pokiaľ ide o primeranosť ceny práce, súd prvej inštancie zdôraznil, že dôkazné bremeno preukázať neprimeranosť žalobcom uplatnenej hodinovej sadzby zaťažovalo žalovaného. Žalovaný síce predložil cenníky dvoch servisov a rámcové zmluvy uzatvorené s niektorými zmluvnými partnermi, avšak tieto dôkazy nepovažoval súd za spôsobilé preukázať obvyklú cenu práce na relevantnom trhu. Poukázal na to, že ceny dohodnuté medzi poisťovňou a jej zmluvnými partnermi sú výsledkom individuálnych obchodných dohôd a nemožno ich bez ďalšieho považovať za ceny obvyklé na trhu. Naopak, žalobca predložil cenníky viacerých autoservisov pôsobiacich v rovnakom regióne, z ktorých vyplynulo, že cena mechanických prác sa pohybovala v rozpätí od 55 Eur do 65 Eur bez DPH za normohodinu. Keďže žalobcom uplatnená sadzba vo výške 50 Eur bez DPH sa nachádzala pod úrovňou cien účtovaných viacerými servisnými pracoviskami v danom regióne, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nejde o cenu neprimeranú ani vybočujúcu z obvyklých trhových podmienok. 19. Rovnako nepovažoval za dôvodné ani krátenie nákladov na lakovací materiál. Poukázal na to, že žalovaný v oznámení o poistnom plnení neuviedol žiadne konkrétne dôvody zníženia lakovacej konštanty a kalkuláciu programu AUDATEX predložil až v priebehu súdneho konania. Súd prvej inštancie zdôraznil, že takáto kalkulácia má len orientačný charakter a sama osebe nepreukazuje skutočné náklady potrebné na vykonanie opravy. Žalovaný pritom netvrdil ani nepreukázal, že by servis pri lakovaní nedodržal technologický postup predpísaný výrobcom vozidla alebo že by rozsah použitých materiálov nezodpovedal vykonanej oprave. Za tejto dôkaznej situácie považoval súd prvej inštancie fakturované náklady za preukázané a uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k dôvodnosti vykonaného krátenia poistného plnenia. Z uvedených dôvodov priznal žalobcovi aj doplatok poistného plnenia vo výške 495,24 Eur. 20. V predmetnej veci si žalobca okrem istiny uplatnil aj úrok z omeškania zo sumy, nakoľko mal za to, že sa žalovaný dostal s plnením náhrady škody do omeškania. Žalobcovi bolo zo strany žalovaného oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 09.06.2022. Žalovaný bol povinný poskytnúť náhradu škody do 15 dní po skončení vyšetrovania v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP. Nakoľko tak nespravil, dostal sa s plnením náhrady škody do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty na plnenie, t. j. dňa 25.06.2022. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 495,24 Eur od 25.06.2022 do zaplatenia v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s ust. § 517 ods. 2 OZ. 21. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. 22. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol rozsudok v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 písm. a) a h) CSP. Namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako aj nesprávnosť právnych záverov súdu prvej inštancie týkajúcich sa rozsahu náhrady škody a dôvodnosti krátenia poistného plnenia. 23. V súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu žalovaný zotrval na stanovisku uplatnenom už v konaní pred súdom prvej inštancie, podľa ktorého žalobca nie je nositeľom žalobou uplatneného hmotného práva, keďže zmluva o postúpení pohľadávky z 26. júla 2022, na ktorú žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval, je podľa jeho názoru absolútne neplatným právnym úkonom. 24. Zdôraznil, že pokiaľ žalobca odvodzuje svoje oprávnenie na uplatnenie nároku od zmluvy o postúpení pohľadávky, bol súd povinný prejudiciálne posúdiť jej platnosť, pričom na prípadnú absolútnu neplatnosť právneho úkonu bol povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Podľa názoru žalovaného z obsahu predmetnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany zamýšľali uzavrieť odplatnú zmluvu o postúpení pohľadávky, keďže samotná zmluva obsahuje výslovné vyhlásenie, že odplata za postúpené pohľadávky bola dohodnutá v osobitnej dohode. Zmluva však podľa žalovaného neobsahuje ani určenie výšky odplaty, ani spôsob jej určenia, ale len odkaz na budúcu samostatnú dohodu medzi zmluvnými stranami. 25. Žalovaný zastával názor, že takto formulované ustanovenie nespĺňa požiadavku určitého a zrozumiteľného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že pokiaľ ide o odplatný prevod pohľadávky, dohoda o odplate predstavuje podstatnú náležitosť právneho úkonu, pričom nestačí samotné konštatovanie, že odplata bude upravená v osobitnej dohode. Za dostatočne určitý spôsob určenia ceny nemožno podľa jeho názoru považovať ani dojednanie, podľa ktorého sa zmluvné strany na výške odplaty dohodnú až následne, keďže takéto ustanovenie ponecháva podstatnú náležitosť zmluvy neurčitú a závislú od budúcej dohody účastníkov. Z uvedených dôvodov žalovaný tvrdil, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná pre neurčitosť podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k zmene v osobe veriteľa a žalobca nemohol nadobudnúť postúpenú pohľadávku. Namietal preto, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie predmetného nároku. 26. Súčasne namietal záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého bola prípadná neurčitosť pôvodnej zmluvy odstránená predložením ďalšej zmluvy o postúpení pohľadávky z 26. septembra 2022. Podľa žalovaného absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona, pôsobí od začiatku (ex tunc) a nemožno ju dodatočne odstrániť ani konvalidovať následnou dohodou zmluvných strán alebo dodatočným určením odplaty. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa účinkov absolútnej neplatnosti právnych úkonov. 27. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal aj na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, predovšetkým na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/84/2019 a na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky ( sp.zn. 28Cdo/1092/2009 zo dňa 21.07.2010), z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že pokiaľ zmluva o postúpení pohľadávky výslovne deklaruje svoj odplatný charakter, dohoda o odplate predstavuje jej neoddeliteľnú obsahovú náležitosť. Ak výška odplaty alebo spôsob jej určenia nie sú dostatočne určité, ide podľa žalovaného o neplatnosť celej zmluvy, ktorú nemožno odstrániť dodatočným predložením ďalších listín alebo následnou dohodou účastníkov. 28. Žalovaný preto zotrval na názore, že žalobca v konaní nepreukázal platné nadobudnutie žalovanej pohľadávky a súd prvej inštancie mal žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zamietnuť. 29. Vo vzťahu k veci samej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil rozsah jeho povinnosti na náhradu škody a v nadväznosti na to dospel aj k nesprávnym skutkovým záverom o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. 30. Predovšetkým poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorej poisťovňa nahrádza poškodenému iba riadne uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody. Zdôraznil, že poškodeného zaťažuje nielen povinnosť vznik škody tvrdiť, ale aj preukázať jej rozsah a výšku, pričom samotná faktúra vystavená autoservisom podľa jeho názoru ešte nepreukazuje skutočný rozsah vzniknutej majetkovej ujmy. 31. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne stotožnil cenu opravy motorového vozidla so skutočnou škodou. Zdôraznil, že cena uvedená na faktúre predstavuje výlučne cenu, ktorú si za vykonanú opravu účtoval konkrétny autoservis, pričom táto cena je výsledkom individuálnej cenotvorby jednotlivých podnikateľských subjektov a sama osebe nevypovedá o výške skutočnej škody vzniknutej poškodenému. Podľa jeho názoru nie je možné bez ďalšieho vychádzať z predpokladu, že všetky náklady vyúčtované autoservisom boli účelné, primerané a nevyhnutné na odstránenie následkov škodovej udalosti. V tejto súvislosti žalovaný argumentoval, že v praxi dochádza k situáciám, keď autoservisy pri opravách hradených poisťovňou fakturujú vyššie ceny práce alebo vyšší rozsah materiálu, než aký je objektívne potrebný na vykonanie opravy, keďže náklady nenesie priamo zákazník, ale poisťovňa. Práve z uvedeného dôvodu považoval za nevyhnutné preskúmať primeranosť fakturovaných nákladov a porovnať ich s obvyklými cenami v mieste a čase opravy. 32. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky, podľa ktorej skutočnou škodou nie je samotná fakturovaná cena opravy, ale iba také majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné účelne vynaložiť na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že poisťovňa nie je povinná uhradiť akékoľvek náklady vyúčtované autoservisom, ale len náklady zodpovedajúce rozsahu skutočne vzniknutej škody. 33. Podľa názoru žalovaného v prejednávanej veci postupoval pri likvidácii poistnej udalosti v súlade s uvedenými zásadami. Tvrdil, že poistné plnenie určil vo výške primeraných nákladov potrebných na opravu poškodeného motorového vozidla, pričom vychádzal z obvyklých cien práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase, ako aj z technologických podkladov používaných pri výpočte nákladov na opravu motorových vozidiel. Z tohto dôvodu priznal náklady na cenu práce vo výške 21 Eur bez DPH za jednu normohodinu a náklady na lakovací materiál vo výške určenej kalkulačným programom AUDATEX. 34. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie bez dostatočného skutkového a právneho podkladu dospel k záveru o neprimeranosti vykonaného krátenia poistného plnenia, hoci podľa jeho názoru žalobca nepreukázal, že fakturované náklady boli primerané obvyklým cenám opráv motorových vozidiel v danom regióne. Podľa žalovaného súd neprihliadol na skutočnosť, že poisťovňa je povinná nahradiť iba skutočne vzniknutú škodu a nie akékoľvek náklady, ktoré si autoservis jednostranne vyúčtuje. 35. Pokiaľ ide o cenu práce, žalovaný poukázal na to, že v priebehu konania predložil cenníky servisných úkonov viacerých neautorizovaných servisov, z ktorých podľa jeho názoru vyplývalo, že ním použitá hodinová sadzba zodpovedá priemerným cenám účtovaným v danom regióne. Tvrdil preto, že súd prvej
inštancie vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a bez dostatočného odôvodnenia dospel k opačnému skutkovému záveru. 36. Rovnako namietal aj záver súdu prvej inštancie týkajúci sa nákladov na lakovací materiál. Zdôraznil, že pri určení poistného plnenia vychádzal z kalkulácie vykonanej prostredníctvom programu AUDATEX, ktorý predstavuje štandardne používaný odborný nástroj na určovanie primeraných nákladov opráv motorových vozidiel. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie neuviedol presvedčivé dôvody, pre ktoré tento odborný podklad nepovažoval za dostatočný, a bez vykonania ďalšieho odborného dokazovania dospel k záveru, že žalobcom fakturované náklady boli primerané. 37. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu náhradu trov konania, prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 38. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný ani v odvolacom konaní nepreukázal zákonnosť a dôvodnosť krátenia poistného plnenia, pričom zotrval na všeobecnom tvrdení o primeranosti ním priznanej ceny práce vo výške 21 Eur bez DPH za jednu normohodinu a nákladov na lakovací materiál určených podľa kalkulačného programu AUDATEX. Podľa žalobcu z oznámenia o poistnom plnení ani z predloženej kalkulácie nevyplýva spôsob, akým žalovaný k uvedenej hodinovej sadzbe dospel, ani aké konkrétne objektívne podklady pri jej určení použil. Za jediný skutočný dôvod krátenia poistného plnenia označil žalobca rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, resp. zmluvné a nezmluvné servisy, ktoré podľa jeho názoru nemá oporu v právnom poriadku. 39. Žalobca zdôraznil, že poisťovňa nie je oprávnená poškodenému určovať, v ktorom servise si má dať motorové vozidlo opraviť, ani ho ekonomicky nútiť využívať zmluvné servisy prostredníctvom krátenia poistného plnenia. Podľa jeho názoru je rozhodujúce, či servis spĺňa zákonné podmienky na vykonávanie opráv motorových vozidiel a či oprava bola vykonaná riadne, odborne a v rozsahu potrebnom na odstránenie následkov škodovej udalosti. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/121/2019, podľa ktorého nemožno poškodenému vytýkať, že si zvolil nezmluvný alebo neautorizovaný servis, keďže samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná za vyššiu cenu než v zmluvnom servise poisťovne, ešte neznamená, že išlo o náklady neúčelne alebo zbytočne vynaložené. Odvolací súd v uvedenom rozhodnutí zároveň vyslovil, že poisťovni neprináleží rozlišovať servisy podľa toho, či ide o jej zmluvných partnerov, pokiaľ ide o subjekty oprávnené vykonávať opravy motorových vozidiel. 40. Žalobca ďalej argumentoval, že postup žalovaného je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka, ako aj s princípmi ochrany hospodárskej súťaže. Zdôraznil, že zvýhodňovanie zmluvných servisov poisťovne a znevýhodňovanie ostatných servisov prostredníctvom nižšieho poistného plnenia predstavuje podľa jeho názoru neprípustný zásah do slobodnej hospodárskej súťaže a zároveň nepriamo obmedzuje poškodeného pri slobodnom výbere servisu. 41. Vo vzťahu ku kalkulácii programu AUDATEX žalobca uviedol, že tento program môže slúžiť len ako orientačná pomôcka pri odhade nákladov opravy, nemôže však predstavovať jediný ani rozhodujúci dôkaz o výške skutočnej škody. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/86/2019, podľa ktorého kalkulácia programu AUDATEX stanovuje iba predpokladanú cenu opravy podľa nastavenia systému, avšak nedokáže zohľadniť všetky individuálne okolnosti konkrétnej opravy, technologický postup ani skutočne použité materiály. V uvedenom rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že kalkulácia programu predstavuje iba porovnávací podklad a nemožno ju bez ďalšieho považovať za objektívny dôkaz skutočnej ceny vykonanej opravy. 42. Žalobca súčasne zdôraznil, že podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka je poisťovateľ povinný uviesť dôvod zníženia poistného plnenia už pri jeho oznámení a tento dôvod nemožno dodatočne meniť alebo dopĺňať. Tvrdil, že žalovaný túto zákonnú povinnosť nesplnil, keďže oznámenie o poistnom plnení neobsahovalo konkrétne vysvetlenie spôsobu určenia priznanej hodinovej sadzby ani dôvodov krátenia nákladov na lakovací materiál. Kalkuláciu programu AUDATEX žalovaný predložil až v priebehu súdneho konania, čím podľa žalobcu nemohol dodatočne nahrádzať zákonom požadované odôvodnenie poistného plnenia. 43. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/25/2022 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/125/2021, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že poisťovateľ, ktorý poistné plnenie kráti alebo odmieta poskytnúť, nesie dôkazné bremeno o dôvodnosti takéhoto postupu. Nestačí všeobecné tvrdenie o neprimeranosti nákladov, ale poisťovateľ musí konkrétnymi dôkazmi preukázať, prečo náklady uplatnené poškodeným nezodpovedajú skutočnej škode. Žalovaný podľa žalobcu takéto dôkazné bremeno neuniesol.
44. K odvolacej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne vykladá ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce zmluvu o postúpení pohľadávky. Zdôraznil, že dohoda o odplate za postúpenie pohľadávky nepatrí medzi podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky a jej absencia alebo úprava v osobitnej dohode nespôsobuje neplatnosť zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnený pod č. R 62/2020 (sp. zn. 3Obdo/64/2019), podľa ktorého neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súdu alebo dlžníkovi nie je známa výška odplaty za postúpenie. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí vyslovil, že otázka odplaty je významná výlučne vo vzťahu medzi postupcom a postupníkom a súd rozhodujúci spor o zaplatenie postúpenej pohľadávky ani dlžník nie sú oprávnení požadovať sprístupnenie výšky odplaty za postúpenie pohľadávky. 45. Na podporu uvedeného názoru žalobca poukázal aj na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/2/2021, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Cob/1/2022, ako aj na viaceré rozhodnutia krajských súdov v Bratislave a Košiciach, v ktorých boli za platné považované obdobné zmluvy o postúpení pohľadávky obsahujúce dojednanie, podľa ktorého bola odplata upravená v osobitnej dohode. 46. Žalobca zároveň poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014, v ktorom ústavný súd zdôraznil princíp preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou. Podľa citovaného nálezu je ústavnou povinnosťou všeobecných súdov uprednostniť taký výklad právneho úkonu, ktorý zachová jeho platnosť, pokiaľ prípadné pochybnosti možno odstrániť použitím interpretačných pravidiel. Za ústavne neakceptovateľný označil Ústavný súd formalistický prístup spočívajúci vo vyhľadávaní dôvodov neplatnosti namiesto poskytnutia účinnej súdnej ochrany. 47. Vo vzťahu k otázke skutočnej škody žalobca uviedol, že škoda vzniká už samotnou škodovou udalosťou, nie až zaplatením faktúry za opravu vozidla. Faktúra podľa jeho názoru predstavuje objektívne vyjadrenie nákladov potrebných na uvedenie vozidla do pôvodného stavu a je spôsobilým dôkazom o výške skutočnej škody. Poukázal pritom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/27/2020, v ktorom bolo konštatované, že pri opraviteľnej veci predstavujú skutočnú škodu náklady na účelne vykonanú opravu smerujúcu k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Rovnako poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax krajských súdov, najmä rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/65/2020, 2Cob/132/2019, 4Cob/49/2020 a 2Cob/119/2019, ako aj Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/37/2020, 3Cob/78/2021 a 3Cob/36/2021, podľa ktorých nárok na poistné plnenie vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti a nie je podmienený úhradou faktúry za opravu poškodeného vozidla. Uvedené rozhodnutia podľa žalobcu jednotne vychádzajú zo záveru, že podstatou poistenia je prenos finančných dôsledkov poistnej udalosti na poisťovateľa a požiadavka predchádzajúcej úhrady nákladov poškodeným by bola v rozpore so samotným účelom poistenia. Žalobca preto navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. 48. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa písomne vyjadril aj žalovaný, ktorý v prvom rade uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na dôvodoch uvedených vo svojom odvolaní a považuje ich za naďalej plne dôvodné. 49. Nad rámec odvolacích námietok reagoval na argumentáciu žalobcu týkajúcu sa nákladov na lakovací materiál. Zdôraznil, že pri likvidácii poistnej udalosti priznal náklady na lakovanie pri lakovacej konštante vo výške 100 %, pričom vychádzal z kalkulačného programu AUDATEX, ktorý podľa jeho tvrdenia obsahuje databázu jednotlivých typov motorových vozidiel vrátane receptúr lakov a technologických údajov potrebných na výpočet nákladov na lakovanie. Uviedol, že v prípade motorového vozidla Audi A5 Sportback program už v základnej lakovacej konštante 100 % zohľadňuje dvojvrstvovú metalízu, keďže receptúra predmetného laku je súčasťou databázy programu. Z uvedeného dôvodu podľa žalovaného neexistoval dôvod na ďalšie manuálne navýšenie lakovacej konštanty na 120 %, ako to vykonal žalobca. 50. Žalovaný poukázal na to, že manuálne zvýšenie lakovacej konštanty nad hodnotu 100 % prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, keď databáza programu AUDATEX neobsahuje technologické údaje o konkrétnom druhu laku, čo však podľa jeho názoru v prejednávanej veci nenastalo. Zdôraznil, že z kalkulácie poistného plnenia vyplýva, že pri výpočte nákladov na opravu bola zohľadnená dvojvrstvová metalíza, pričom rovnaký technologický postup zohľadnil aj samotný žalobca. Pokiaľ napriek tomu uplatnil lakovaciu konštantu vo výške 120 %, bolo podľa žalovaného jeho povinnosťou preukázať konkrétne dôvody odôvodňujúce takéto navýšenie, čo sa podľa jeho názoru v konaní nestalo. 51. Po oboznámení sa obsahom súdneho spisu a dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť podľa § 387 ods. 1 CSP. 52. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
53. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 54. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje. 55. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 56. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, podľa ktorej žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou žalovaného, ktorou namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu tvrdenej absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26. júla 2022. Žalovaný zastával názor, že predmetná zmluva je neurčitým právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže síce deklaruje svoj odplatný charakter, avšak neobsahuje konkrétnu výšku odplaty ani spôsob jej určenia, ale iba odkazuje na osobitnú dohodu medzi postupcom a postupníkom. 57. Medzi stranami nebolo sporné, že poškodený uzavrel so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bola pohľadávka voči žalovanému z titulu doplatku poistného plnenia. Žalovaný platnosť tejto zmluvy spochybňoval výlučne z dôvodu, že zmluva síce deklaruje svoj odplatný charakter, avšak neobsahuje konkrétnu výšku odplaty ani spôsob jej určenia. 58. S uvedenou argumentáciou sa odvolací súd nestotožňuje. 59. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže veriteľ svoju pohľadávku postúpiť inému aj bez súhlasu dlžníka, ak to neodporuje dohode strán alebo povahe pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávky je upravená v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom zákon medzi jej podstatné náležitosti nezaraďuje dohodu o odplate. Predmetom právnej úpravy je identifikácia zmluvných strán, identifikácia postupovanej pohľadávky a prejav vôle smerujúci k jej prevodu. Skutočnosť, že účastníci zmluvy upravili otázku odplaty v samostatnej dohode, sama osebe nevyvoláva pochybnosti o určitosti alebo zrozumiteľnosti zmluvy. 60. Odvolací súd považuje za rozhodujúci právny záver vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/64/2019, podľa ktorého otázka výšky odplaty za postúpenie pohľadávky je významná výlučne vo vnútornom právnom vzťahu medzi postupcom a postupníkom. Dlžník nie je subjektom tohto právneho vzťahu, a preto nie je oprávnený dovolávať sa neplatnosti zmluvy z dôvodu, že výška odplaty nie je uvedená alebo mu nie je známa. Najvyšší súd zároveň výslovne uviedol, že výška odplaty nepredstavuje náležitosť, od ktorej závisí existencia alebo platnosť samotného postúpenia pohľadávky. Samotná okolnosť, že účastníci zmluvy upravili otázku odplaty v osobitnej dohode, preto bez ďalšieho nemôže zakladať pochybnosti o platnosti samotného postúpenia pohľadávky. 61. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné pripomenúť ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 640/2014, I. ÚS 155/2017), podľa ktorej je povinnosťou všeobecných súdov uprednostniť taký výklad súkromnoprávnych úkonov, ktorý zachováva ich platnosť, pokiaľ takýto výklad nie je v rozpore s jednoznačným znením zákona. Preferencia výkladu vedúceho k neplatnosti právneho úkonu predstavuje formalistický prístup nezlučiteľný s princípmi spravodlivého procesu. 62. Za tejto situácie odvolací súd nemal dôvod odchýliť sa od záveru súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie žalovaného nároku. 63. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani odvolacie námietky žalovaného smerujúce proti právnemu posúdeniu rozsahu náhrady škody a dôvodnosti krátenia poistného plnenia. 64. Zo spisu vyplýva, že medzi sporovými stranami nebola sporná existencia poistnej udalosti, vznik škody na motorovom vozidle poškodeného ani zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Rovnako nebolo sporné, že poškodené motorové vozidlo bolo opravené, že oprava bola vykonaná v rozsahu potrebnom na odstránenie následkov poistnej udalosti a že za vykonanú opravu bola vystavená faktúra. Predmetom sporu zostala výlučne otázka, či žalovaný bol oprávnený jednostranne krátiť poistné plnenie z dôvodu, že fakturované náklady podľa jeho názoru nezodpovedali primeraným nákladom potrebným na vykonanie opravy.
65. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávne stotožnil výšku fakturovaných nákladov so skutočnou škodou a nesprávne preniesol dôkazné bremeno na žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu však uvedené odvolacie námietky nevychádzajú zo správneho výkladu ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich náhradu škody ani zo zákona PZP. 66. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Pri škode spôsobenej poškodením opraviteľnej veci predstavuje skutočnú škodu suma účelne a primerane vynaložených nákladov potrebných na uvedenie veci do stavu pred škodovou udalosťou. Zmyslom náhrady škody je poskytnutie úplnej majetkovej reparácie poškodenému tak, aby jeho majetková sféra bola uvedená do stavu, v ktorom by sa nachádzala, keby ku škodnej udalosti nedošlo. Tento princíp dlhodobo vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov. 67. Odvolací súd súhlasí so žalovaným v tom, že samotná faktúra za opravu motorového vozidla automaticky neznamená, že všetky v nej uvedené náklady musia byť bez ďalšieho nahradené. Faktúra však predstavuje relevantný dôkaz o výške nákladov, ktoré boli na opravu vozidla skutočne vynaložené. Pokiaľ poisťovateľ tvrdí, že časť týchto nákladov nebola účelná alebo primeraná, je povinný svoje tvrdenia nielen uviesť, ale aj preukázať konkrétnymi skutkovými okolnosťami a dôkazmi. Nemožno preto prisvedčiť názoru žalovaného, že postačuje všeobecné tvrdenie o neprimeranosti ceny opravy alebo odkaz na interné pravidlá likvidácie poistných udalostí. 68. V prejednávanej veci žalovaný poistné plnenie krátil z dôvodu, že za primeranú považoval hodinovú sadzbu vo výške 21 Eur bez DPH a zároveň znížil náklady na lakovací materiál podľa vlastnej kalkulácie programu AUDATEX. Z oznámenia o poistnom plnení však nevyplýva, akým spôsobom žalovaný k uvedeným záverom dospel, z akých konkrétnych podkladov vychádzal ani akými objektívnymi kritériami sa pri určení primeraných nákladov riadil. Oznámenie obsahuje iba všeobecné konštatovanie, že poistné plnenie bolo určené podľa primeraných nákladov na opravu, bez bližšiej konkretizácie spôsobu ich výpočtu. 69. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že takto formulované odôvodnenie poistného plnenia nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti postupu poisťovateľa. Ak poisťovateľ jednostranne zníži rozsah poistného plnenia, je povinný poškodenému zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, z akých konkrétnych dôvodov považuje časť uplatnených nákladov za neprimeranú. Len tak môže poškodený účinne posúdiť správnosť postupu poisťovateľa a prípadne uplatniť svoje práva na súde. 70. Odvolací súd zároveň nepovažuje za správny právny názor žalovaného, podľa ktorého dôkazné bremeno o primeranosti jednotlivých položiek opravy zaťažovalo žalobcu. Žalobca v konaní preukázal existenciu poistnej udalosti, rozsah vykonanej opravy, ako aj výšku nákladov vynaložených na jej vykonanie prostredníctvom faktúry a ďalších listinných dôkazov. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že časť týchto nákladov nepredstavuje účelne vynaložené náklady na opravu alebo že ich výška nezodpovedá obvyklým cenám v mieste a čase opravy, bolo jeho procesnou povinnosťou takéto tvrdenia preukázať. 71. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že samotné tvrdenie poisťovne o primeranej hodinovej sadzbe nepostačuje. Pokiaľ poisťovateľ jednostranne znižuje poistné plnenie, musí byť schopný preukázať nielen to, akú cenu považuje za primeranú, ale aj z akých objektívnych údajov pri tomto závere vychádzal a prečo konkrétne náklady poškodeného považuje za neprimerané. Takéto preukázanie musí byť založené na objektívnych a overiteľných skutočnostiach, nie iba na interných metodických postupoch poisťovne alebo na obchodných podmienkach dohodnutých medzi poisťovňou a jej zmluvnými partnermi. 72. Zo spisu vyplýva, že žalovaný odôvodnil priznanie hodinovej sadzby vo výške 21 Eur bez DPH len všeobecným tvrdením, že ide o primeranú cenu práce neautorizovaných servisov. V priebehu súdneho konania nepreukázal, že by predmetná sadzba zodpovedala obvyklým cenám opráv porovnateľných vozidiel v mieste a čase opravy. 73. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že dôkaznú situáciu nemožno hodnotiť izolovane len na základe cenníkov predložených žalovaným. Cenníky jednotlivých servisov, rovnako ako rámcové zmluvy uzatvorené medzi poisťovňou a jej zmluvnými partnermi, nepredstavujú samy osebe dôkaz o obvyklej cene práce na relevantnom trhu. Ceny dohodnuté v rámci individuálnej obchodnej spolupráce medzi poisťovňou a servisom sú výsledkom ich zmluvnej autonómie a môžu byť ovplyvnené rozsahom obchodnej spolupráce, objemom zákaziek alebo ďalšími obchodnými podmienkami. Z uvedeného dôvodu ich nemožno bez ďalšieho považovať za objektívne kritérium primeranosti nákladov na opravu vozidla. 74. Naopak, žalobca v konaní predložil cenníky viacerých autoservisov pôsobiacich v rovnakom regióne, z ktorých vyplývalo, že ceny mechanických a klampiarskych prác sa pohybovali vo vyššom rozpätí, než aké pri likvidácii poistnej udalosti akceptoval žalovaný. Súd prvej inštancie tieto dôkazy riadne vyhodnotil
jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že žalobcom fakturovaná hodinová sadzba nevybočuje z obvyklých cien poskytovaných autoservismi v danom mieste a čase. 75. Odvolací súd zároveň nepovažuje za správny ani implicitný predpoklad odvolacej argumentácie žalovaného, podľa ktorého možno poškodenému priznať náhradu iba vo výške cien účtovaných neautorizovanými alebo zmluvnými servismi poisťovne. Takýto výklad nemá oporu v zákone č. 381/2001 Z. z. ani v ustanoveniach Občianskeho zákonníka upravujúcich náhradu škody. 76. Poškodený je oprávnený slobodne rozhodnúť o tom, komu zverí opravu svojho vozidla. Pokiaľ si zvolí servis oprávnený vykonávať opravy motorových vozidiel a cena opravy nevybočuje z obvyklých cien v danom mieste a čase, nemožno poistné plnenie znižovať len preto, že nejde o zmluvného partnera poisťovne alebo autorizovaný servis. Takýto záver zodpovedá aj európskej právnej úprave hospodárskej súťaže v oblasti trhu s opravami motorových vozidiel, vyjadrenej najmä v nariadení Komisie (EÚ) č. 461/2010, ktorého cieľom je zabezpečiť rovnocenné postavenie autorizovaných a nezávislých servisov pri poskytovaní servisných služieb. 77. Odvolací súd preto považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal existenciu objektívnych okolností odôvodňujúcich zníženie ceny práce na ním určenú výšku. Za situácie, keď žalobca preukázal rozsah vykonanej opravy, jej cenu a žalovaný nepreukázal neprimeranosť účtovaných nákladov, nebol dôvod priznať poistné plnenie v nižšom rozsahu. 78. Žalovaný v odvolaní, ako aj vo svojej replike zotrval na názore, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil dôvodnosť krátenia poistného plnenia vo vzťahu k nákladom na lakovací materiál. Tvrdil, že pri výpočte poistného plnenia správne vychádzal z kalkulačného programu AUDATEX, ktorý podľa jeho tvrdenia obsahuje databázu jednotlivých typov motorových vozidiel vrátane receptúr lakov. Z uvedeného dôvodu považoval základnú lakovaciu konštantu vo výške 100 % za správnu, keďže podľa jeho tvrdenia už zohľadňovala dvojvrstvovú metalízu použitú na predmetnom motorovom vozidle Audi A5 Sportback. Podľa žalovaného možno lakovaciu konštantu zvýšiť nad 100 % iba vo výnimočných prípadoch, ak databáza programu konkrétny druh laku neobsahuje, pričom v prejednávanej veci taká situácia nenastala. Keďže žalobca pri výpočte použil lakovaciu konštantu vo výške 120 %, žalovaný zastával názor, že práve žalobca bol povinný preukázať dôvodnosť takéhoto manuálneho navýšenia. 79. Odvolací súd nepovažuje ani túto odvolaciu námietku za dôvodnú. 80. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že samotný odkaz na výstup programu AUDATEX bez ďalšieho nepredstavuje dôkaz o tom, že fakturované náklady na lakovací materiál boli neprimerané. Program AUDATEX predstavuje odbornú pomôcku používanú pri kalkulácii predpokladaných nákladov opravy motorových vozidiel, jeho výstupy však nemožno bez ďalšieho stotožňovať s určením skutočnej výšky škody. Ide o kalkulačný nástroj, ktorého výsledky musia byť vždy posudzované v spojení s konkrétnymi okolnosťami jednotlivého prípadu. 81. Ani odvolacia argumentácia žalovaného založená na tvrdení, že databáza programu AUDATEX už pri hodnote 100 % automaticky zohľadňuje dvojvrstvovú metalízu, sama osebe nepostačuje na preukázanie dôvodnosti vykonaného krátenia poistného plnenia. Zo samotnej kalkulácie nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že technologický postup použitý servisom bol nesprávny alebo že navýšenie lakovacej konštanty nebolo v konkrétnom prípade opodstatnené. 82. Odvolací súd pritom považuje za rozhodujúce, že žalovaný ani v odvolacom konaní nespochybňoval rozsah vykonaných lakovacích prác, kvalitu opravy ani dodržanie technologického postupu pri oprave vozidla. Jeho argumentácia smerovala výlučne proti spôsobu výpočtu nákladov na lakovací materiál prostredníctvom programu AUDATEX. Takáto argumentácia však sama osebe nepreukazuje, že poškodenému nevznikli náklady vo výške vyúčtovanej servisom. 83. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu ku kráteniu nákladov na lakovací materiál. Pokiaľ poisťovateľ tvrdí, že konkrétna položka fakturovaných nákladov nezodpovedá skutočnej škode, je jeho povinnosťou toto tvrdenie preukázať objektívnymi odbornými dôkazmi. Samotný odkaz na internú kalkuláciu poisťovne bez ďalšieho takéto dôkazné bremeno nenahrádza. 84. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v občianskom súdnom konaní nemožno vychádzať z predpokladu správnosti interných odborných podkladov poisťovateľa len preto, že ich poisťovateľ používa pri likvidácii poistných udalostí. Kalkulácia vyhotovená prostredníctvom programu AUDATEX nepredstavuje verejnú listinu ani znalecký posudok, ale iba listinný dôkaz predložený jednou zo strán sporu, ktorý podlieha hodnoteniu súdu podľa § 191 CSP rovnako ako každý iný vykonaný dôkaz. Jeho dôkaznú silu preto nemožno posudzovať izolovane, ale iba vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi. 85. Za týchto okolností odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť zníženia poistného plnenia ani vo vzťahu k nákladom na lakovací materiál.
98. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a na takto správne zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov, teda vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo z tohto dôvodu potrebné podľa § 387 ods. 1, 2CSP potvrdiť ako vecne správny. 99. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100 % a žalovaný neúspešný. Žalobcovi ako strane v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP, samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 100. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).